1Kráľov 10,1 Keď sa kráľovná zo Sáby dopočula, čo Šalamún urobil pre meno Hospodina, prišla ho vyskúšať hlavolamami. 2 Do Jeruzalema pricestovala s veľmi početným sprievodom, s ťavami, ktoré niesli voňavky i veľké množstvo zlata a drahokamy. Keď prišla k Šalamúnovi, rokovala s ním o všetkom, čo si zaumienila. 3 Šalamún jej však dal odpoveď na všetky otázky. Pre kráľa nebolo nič neriešiteľné, aby jej nevedel odpovedať. 4 Keď kráľovná zo Sáby uzrela všetku Šalamúnovu múdrosť, dom, ktorý postavil, 5 jedlá na jeho stole, stolce jeho hodnostárov, zdvorilosť jeho sluhov a ich odev, jeho čašníkov, spaľovanú obetu, ktorú prinášal v Hospodinovom dome, ostala celkom bez seba. 6 Povedala kráľovi: Pravdou je, čo som počula doma o tvojich slovách a o tvojej múdrosti. 7 Neverila som však správam, kým som neprišla a nepresvedčila sa. Ako vidno, neoznámili mi toho ani polovicu. Múdrosťou a blahobytom si predstihol povesť, ktorú som počula. 8 Môžu si blahoželať tvoji muži, títo tvoji služobníci, že ti ustavične slúžia a počúvajú tvoju múdrosť. 9 Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a dosadil na trón Izraela. Pretože Hospodin neskonalo miluje Izrael, ustanovil ťa za kráľa, aby si presadzoval právo a spravodlivosť. 10 Potom darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo voňaviek a drahokamov. Nikdy sa už nedoviezlo toľko voňaviek, ako darovala kráľovná zo Sáby kráľovi Šalamúnovi. 11 Aj Chíramove lode, ktoré privážali z Ofíru zlato, dovážali odtiaľ veľké množstvo santalového dreva a drahokamy. 12 Santalové drevo použil kráľ na zábradlie pre Hospodinov dom a kráľovský palác, i na citary a harfy pre spevákov. Toľko santalového dreva sa už nikdy nedoviezlo, ba dnes ho už ani nevidieť. 13 Kráľ Šalamún splnil kráľovnej zo Sáby všetko, čo si len zažiadala. Okrem toho ju Šalamún aj kráľovsky obdaroval. Nato sa i so svojím služobníctvom odobrala do svojej vlasti. 14 Zlato, ktoré sa dostávalo Šalamúnovi za jeden rok, vážilo šesťstošesťdesiatšesť talentov, 15 okrem príjmov od kupcov a zisku z karaván, od všetkých kráľov Arábie a od správcov krajiny. 16 Kráľ Šalamún zhotovil dvesto štítov z tepaného zlata. Na jeden štít spotreboval šesťsto šekelov zlata. 17 Ďalej zhotovil tristo menších štítov z tepaného zlata. Na jeden štít spotreboval tri míny zlata. Kráľ ich uložil v Dome libanonského lesa. 18 Ďalej kráľ zhotovil veľký trón zo slonoviny a obložil ho rýdzim zlatom. 19 Trón mal šesť stupňov. Vzadu mal zaoblené záhlavie, po oboch stranách kresla mal operadlá a vedľa nich stála dvojica levov. 20 Na šiestich stupňoch tam stálo z oboch strán dvanásť levov. Také niečo sa nezhotovilo pre žiadne kráľovstvo. 21 Všetky nádoby na pitie kráľa Šalamúna boli zlaté a všetky predmety Domu libanonského lesa boli z čistého zlata. Striebro sa nepoužívalo. To za čias Šalamúnových nemalo nijakú cenu. 22 Kráľ mal na mori spolu s Chíramovým loďstvom i námorné lode. Tie vyplávali raz za tri roky a dovážali zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy. 23 Kráľ Šalamún prevyšoval bohatstvom a múdrosťou všetkých kráľov zeme. 24 Celý svet navštevoval Šalamúna, aby počul jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. 25 Pritom každý priniesol aj nejaký dar: strieborné alebo zlaté nádoby, šatstvo, zbrane, voňavky, kone a mulice, a to rok čo rok. 26 Kráľ Šalamún si zadovážil vozy a jazdcov, takže mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Rozmiestnil ich v mestách pre vojnové vozy a pri sebe v Jeruzaleme. 27 Zásluhou kráľa bolo v Jeruzaleme toľko striebra ako kamenia a cédrového dreva ako sykomôr, ktorých je na Nížine hojnosť. 28 Kone sa pre Šalamúna dovážali z Egypta a z Cilície. Kráľovskí nakupovači ich dostávali z Cilície za bežnú cenu. 29 Z Egypta sa bojový voz vyvážal za šesťsto šekelov striebra, kôň za stopäťdesiat. Tak sa ich prostredníctvom vyvážalo pre všetkých kráľov chetitských a sýrskych.
–
2Korintským 11,16 Znova hovorím: Nech si nikto nemyslí, že som nerozumný. Ak však áno, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa aj ja trochu v niečom pochválil. 17 Čo hovorím o tejto chvále, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný. 18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, budem sa aj ja tak chváliť. 19 Veď ako rozumní radi znášate nerozumných! 20 Znášate, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď sa vás niekto zmocňuje, keď sa niekto povyšuje, keď vás niekto bije po tvári. 21 S hanbou to hovorím, lebo vraj sme boli slabí. Ak sa však niekto v niečom opovažuje — hovorím ako nerozumný —, opovážim sa aj ja. 22 Sú Hebreji? Som aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovo potomstvo? Aj ja. 23 Sú služobníci Krista? Hovorím ako nerozumný. Tým viac som ja! Prežil som viac námah, viac väzení, oveľa viac bitiek, veľakrát som bol na dosah smrti. 24 Od Židov som dostal päť ráz po štyridsať palíc bez jednej, 25 tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som prežil stroskotanie lode, noc a deň som zápasil na otvorenom mori. 26 Často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách hroziacich od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi, 27 v námahe a lopote, často v bdeniach, o hlade a smäde, často v pôstoch, v zime a v nahote; 28 a okrem toho všetkého denne na mňa dolieha starosť o všetky cirkvi. 29 Veď kto trpí slabosťou, že by som aj ja neutrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, že by to aj mňa nepálilo? 30 Ak sa treba chváliť, budem sa teda chváliť svojou slabosťou. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem. 32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa dal strážiť mesto Damask, aby ma uväznil, 33 ale unikol som z jeho rúk; v koši ma totiž spustili otvorom v hradbách.
