1Mojžišova 48,1 Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: Tvoj otec je chorý. Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima. 2 Keď Jákobovi oznámili: Prichádza k tebe tvoj syn Jozef, Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. 3 Jákob povedal Jozefovi: Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma. 4 Povedal mi: Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva. 5 Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón. 6 Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7 Keď som šiel z Paddana, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema. 8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: Kto sú to? 9 Jozef odvetil svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. Otec povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám! 10 Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal. 11 Potom Izrael povedal Jozefovi: Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov. 12 Keď mu ich Jozef z kolien zložil, poklonil sa tvárou po zem. 13 Vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela. 14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený. 15 Jozefa požehnal takto: Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes, 16 a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny. 17 Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18 Jozef povedal otcovi: Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku. 19 Otec to však odmietol: Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy. 20 V ten deň ich požehnal a povedal: Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho! 21 Potom Izrael povedal Jozefovi: Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov. 22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.
–
Matúš 17,1 O šesť dní vzal Ježiš Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2 Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo. 3 A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním. 4 Peter na to povedal Ježišovi: Pane, je dobre, že sme tu. Ak chceš, urobím tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. 5 Kým ešte hovoril, zastrel ich jasný oblak a vtom bolo z oblaku počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte. 6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7 Ježiš však prišiel, dotkol sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! 8 Keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, iba samého Ježiša. 9 Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nehovorte nikomu o tom videní, kým Syn človeka nebude vzkriesený z mŕtvych. 10 Učeníci sa ho opýtali: Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš? 11 On odpovedal: Áno, Eliáš príde a všetko obnoví. 12 Ba, hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nespoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka. 13 Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.
