2Kráľov 2,1 Keď mal Hospodin vziať vo víchrici Eliáša do neba, Eliáš s Elizeom práve odchádzali z Gilgálu. 2 Eliáš povedal Elizeovi: Zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela do Bételu. Elizeus však odvetil: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Tak šli do Bételu. 3 Vtedy vyšli prorockí učeníci, čo boli v Bételi, k Elizeovi a spýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Povedal: Viem to i ja. Mlčte o tom! 4 Potom mu Eliáš povedal: Zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela do Jericha. Odvetil: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Tak prišli do Jericha. 5 Tamojší prorockí učeníci pristúpili k Elizeovi a spýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Odvetil: Viem to i ja. Mlčte o tom! 6 Potom mu Eliáš povedal: Elizeus, zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela k Jordánu. Odpovedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Tak šli obaja. 7 Päťdesiati spomedzi prorockých učeníkov šli a zastali obďaleč, kým oni dvaja stáli pri Jordáne. 8 Eliáš si vzal plášť, zvinul ho a udrel ním na vodu. Tá sa rozostúpila na obe strany, takže obaja prešli po suchu. 9 Ako tak prechádzali, povedal Eliáš Elizeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť, prv než budem od teba vzatý. Elizeus povedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobný diel tvojho ducha. 10 Povedal: Ťažko splniteľnú vec si žiadaš. No ak ma uvidíš, ako budem od teba vzatý, stane sa to, inak však nie. 11 Ako sa tak prechádzali a zhovárali, objavil sa zrazu ohnivý voz a ohnivé kone. Tie oddelili oboch od seba a Eliáš sa vo víchrici vznášal do neba. 12 Elizeus to videl a kričal: Otec môj, otec môj, vozy Izraela a jeho jazda! Viac ho už nevidel. Nato vzal svoj odev a roztrhol ho na dvoje. 13 Potom zdvihol plášť, ktorý padol z Eliáša, vrátil sa a zastal na brehu Jordána. 14 Vzal plášť, udrel ním na vodu a zvolal: Kde je Hospodin, Boh Eliáša, i on sám? Keď udrel na vodu, rozostúpila sa na obe strany a Elizeus prešiel. 15 Keď to videli prorockí učeníci v protiľahlom Jerichu, rozhlásili, že duch Eliášov spočinul na Elizeovi. Šli ho uvítať, poklonili sa mu až po zem 16 a navrhli mu: Tu medzi tvojimi služobníkmi je päťdesiat odvážnych mužov. Môžu sa rozísť a pátrať po tvojom pánovi, či ho Duch Hospodina neodvial a nezhodil na niektorý vrch alebo do niektorého údolia. Povedal: Netreba. 17 Keď však do omrzenia naliehali, privolil. Tak vyslali tých päťdesiatich mužov, ktorí ho tri dni hľadali, ale nenašli. 18 Potom sa k nemu vrátili, lebo sa zdržiaval v Jerichu. Povedal im: Vravel som vám predsa, aby ste nechodili. 19 Muži toho mesta vraveli Elizeovi: Ako náš pán vidí, mesto je vhodné na bývanie, no voda je zamorená a kraj trpí potratmi. 20 Povedal: Prineste mi novú misu a vložte do nej soľ. Keď ju priniesli, 21 podišiel k vodnému prameňu, vsypal ta soľ a povedal: Takto vraví Hospodin: Ozdravujem túto vodu. Už nebude spôsobovať smrť ani potraty. 22 Tá voda je dodnes podľa slova, ktoré vyriekol Elizeus, uzdravená. 23 Odtiaľ sa pobral hore do Bételu. Ako tak vystupoval, vyšli z mesta uličníci a posmešne naňho volali: Poď hore, plešivec, poď hore, plešivec! 24 Obrátil sa a keď ich uzrel, preklial ich menom Hospodina. Vtom sa vyrútili z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov. 25 Odtiaľ prešiel Elizeus na vrch Karmel, odkiaľ sa vrátil do Samárie.
–
Rimanom 6,12 Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele. Neposlúchajte jeho žiadosti 13 a neposkytujte hriechu svoje údy ako nástroje nespravodlivosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy poskytujte Bohu ako nástroje spravodlivosti. 14 Lebo hriech nebude panovať nad vami, veď nie ste pod zákonom, ale pod milosťou. 15 Čo teda? Máme azda hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Určite nie! 16 Či neviete, že ak sa niekomu oddávate za poslušných otrokov, ste otrokmi toho, koho poslúchate — buď otrokmi hriechu, ktorý vedie k smrti, alebo otrokmi poslušnosti, ktorá vedie k spravodlivosti? 17 Ale vďaka Bohu, že vy, ktorí ste boli otrokmi hriechu, stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktoré vám bolo zverené. 18 Boli ste oslobodení od hriechu a stali ste sa otrokmi spravodlivosti. 19 Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste vydávali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní od spravodlivosti. 21 Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. 22 Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. 23 Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
