2Kráľov 4,1 Jedna žena, čo patrila prorockému učeníkovi, sa sťažovala Elizeovi: Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Sám vieš, že tvoj služobník uctieval Hospodina. Prišiel však veriteľ a vzal mi obe deti za otrokov. 2 Elizeus sa jej spýtal: Čo môžem pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš doma? Odvetila: Tvoja služobnica nemá v celom dome nič, len nádobu oleja. 3 Povedal: Choď, vypožičaj si od všetkých susedov prázdne nádoby, nie málo. 4 Potom vojdi dnu, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere, nalievaj do všetkých tých nádob a plné odlož. 5 Odišla od neho a zavrela dvere za sebou i za svojimi synmi. Tí jej podávali nádoby a ona nalievala. 6 Keď boli nádoby plné, povedala synovi: Podaj mi ďalšiu nádobu. Ten však odvetil: Ďalších už niet. Vtedy olej prestal tiecť. 7 Keď to šla oznámiť Božiemu mužovi, ten jej povedal: Choď predať olej a vyrovnaj si dlh. Zo zvyšku sa i so svojimi synmi uživíš. 8 Raz prechádzal Elizeus cez Šuném. Tam bývala zámožná žena, ktorá mu ponúkla pohostenie. Zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel ta na pohostenie. 9 Svojmu mužovi navrhla: Som presvedčená, že ten, čo okolo nás často chodieva, je svätý Boží muž. 10 Mali by sme na poschodí vymurovať izbietku, postaviť ta posteľ, stolík, stoličku a svietnik. Ak by k nám niekedy zavítal, uchýlil by sa ta. 11 Jedného dňa ta prišiel a uchýlil sa do izby na poschodí, kde sa zložil. 12 Svojmu sluhovi Géchazimu povedal: Zavolaj tú Šunémčanku. Zavolal ju a ona prišla k nemu. 13 Naznačil mu: Povedz jej: Preukazuješ nám naozaj všestrannú pozornosť. Čím by som sa ti mohol odslúžiť? Mám sa za teba prihovoriť u kráľa alebo u veliteľa vojska? Ona však odvetila: Bývam predsa medzi svojimi. 14 Spýtal sa: Čo by sa tak dalo pre ňu urobiť? Géchazi povedal: Veď nemá syna a jej muž je už starý. 15 Dal si ju zavolať. Keď ju zavolal, ostala stáť pri vchode. 16 Povedal: O rok o takomto čase budeš si objímať synčeka. Ona však namietala: Nie, pane môj, Boží muž, nedoberaj si svoju služobnicu. 17 Tá žena však počala a porodila syna o rok a o tom čase, ako jej predpovedal Elizeus. 18 Keď chlapec podrástol, odišiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. 19 Otcovi sa posťažoval: Moja hlava, moja hlava! Ten prikázal sluhovi, aby ho odniesol k matke. 20 Keď ho odniesol a odovzdal matke, syn jej sedel na kolenách až do poludnia, potom zomrel. 21 Ona vyšla hore, uložila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za sebou a odišla. 22 Potom si zavolala muža a povedala: Nože mi pošli niektorého zo sluhov a nejakú oslicu. Musím sa čo najrýchlejšie dostať k Božiemu mužovi, potom sa vrátim. 23 Spýtal sa: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani novmesiac, ani sobota. Odpovedala: To nič! 24 Potom osedlala oslicu a svojmu sluhovi prikázala: Poháňaj a bež! Nespomaľuj jazdu, kým ti nepoviem. 25 Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svojmu sluhovi Géchazimu povedal: Pozri, to je tá Šunémčanka! 26 Bež ju privítať a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej muž a dieťa. Odpovedala: Dobre. 27 Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Tu pristúpil Géchazi, aby ju odtiahol. Boží muž však povedal: Nechaj ju, lebo je roztrpčená. Hospodin mi to zatajil a neoznámil. 28 Sťažovala sa: Žiadala som si vari syna od svojho pána? Či som nevravela: Nezavádzaj ma? 29 Vtedy prikázal Géchazimu: Priprav sa na cestu. Vezmi so sebou moju palicu a choď. Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho. Keď niekto pozdraví teba, neodpovedaj. Potom položíš chlapcovi na tvár moju palicu. 30 Chlapcova matka však povedala: Akože žije Hospodin a ako žiješ ty, neopustím ťa. Tak sa vybral a šiel za ňou. 31 Géchazi mal pred nimi náskok. Položil chlapcovi na tvár palicu, ten však nejavil nijaké známky života. Vrátil sa teda, aby sa s Elizeom stretol a oznámil mu, že sa chlapec neprebral. 32 Keď Elizeus vošiel do domu, chlapec už ležal mŕtvy na lôžku. 33 Vošiel dnu, zatvoril za oboma dvere a modlil sa k Hospodinovi. 34 Potom vyšiel hore, pritisol sa k dieťaťu, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Zostal nad ním sklonený, kým sa telo dieťaťa nezahrialo. 35 Pre zmenu chodil sem-tam po dome, vyšiel hore a sklonil sa nad ním. Tu chlapec sedemkrát kýchol a otvoril oči. 36 Elizeus zavolal Géchaziho a povedal mu, aby zavolal tú Šunémčanku. Zavolal ju. Keď prišla k nemu, povedal jej: Vezmi si svojho syna. 37 Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a odišla. 38 Keď sa Elizeus vrátil do Gilgálu, vládol v krajine hlad. Keď raz prorockí učeníci sedeli pred ním, povedal svojmu sluhovi: Postav veľký hrniec a priprav nejakú váru pre prorockých učeníkov. 39 Jeden z nich odišiel na pole nazbierať zeliny. Našiel poľnú popínavú rastlinu a nazbieral z nej plné šaty divých plodov. Keď prišiel, nakrájal ich do hrnca na varenie. Nevyznali sa v tom. 40 Keď to naliali mužom k jedlu a tí to jedlo ochutnali, skríkli: V hrnci je smrť, Boží muž! Nedalo sa to jesť. 41 Prikázal doniesť múku. Vsypal ju do hrnca a povedal: Nalievaj ľuďom. Tí jedli a v hrnci nebolo nič škodlivé. 42 Ktosi prišiel z Baálšáliše a priniesol Božiemu mužovi z prvej úrody dvadsať bochníkov jačmenného chleba a zrno vo vreci. Povedal: Rozdaj to ľuďom, nech sa najedia. 43 Jeho sluha však namietal: Toto mám predložiť sto ľuďom? On však nástojil: Len to daj ľuďom, nech jedia. Lebo takto vraví Hospodin: Najedia sa a ešte aj zvýši. 44 Predložil im to teda. Najedli sa a podľa Hospodinovho slova aj zvýšilo.
–
Rimanom 7,14 Vieme totiž, že zákon je duchovný. Ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu. 15 Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. 16 Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že zákon je dobrý. 17 Potom to však nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. 18 Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobro. Mám vôľu robiť dobro, ale nemám schopnosť uskutočniť ho. 19 Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. 20 Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. 21 Objavujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dobro, mám v dosahu len zlo. 22 Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, 23 ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. 24 Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? 25 Jedine Bohu nech je vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.
