1. Mojžišova 38;¹ V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chira. ² Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana, ktorý sa volal Šúa, vzal si ju za ženu a vošiel k nej. ³ Ona počala, porodila syna a Júda mu dal meno Ér. ⁴ Znova počala, porodila syna a nazvala ho Onán. ⁵ Opäť porodila syna a dala mu meno Šela. Bolo to v Kezíbe, keď ho porodila. ⁶ Júda dal Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorá sa volala Tamar. ⁷ Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom, preto mu Hospodin vzal život. ⁸ Potom povedal Júda Onánovi: „Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo!“ ⁹ Onán však vedel, že potomstvo nebude patriť jemu, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene, semeno vypúšťal na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka. ¹⁰ Hospodinovi sa to však nepáčilo, preto aj jeho usmrtil. ¹¹ Vtedy povedal Júda svojej neveste: „Zostaň v dome svojho otca ako vdova, kým nedospeje môj syn Šela.“ Povedal si však: „Len aby nezomrel ako jeho bratia.“ Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca. ¹² Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena, Šúova dcéra. Keď sa Júdovi ukončil smútok, šiel so svojím priateľom Chirom z Adullámu k strihačom svojich oviec do Timny. ¹³ Vtedy oznámili Tamar: „Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.“ ¹⁴ Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne do Enajimu, ktorý je pri ceste do Timny. Tamar totiž vedela, že hoci Šela už dospel, nestala sa jeho ženou. ¹⁵ Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár. ¹⁶ Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: „Dovoľ, prosím, vojsť k tebe.“ Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: „Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?“ ¹⁷ On odpovedal: „Pošlem ti kozľa zo stáda.“ Ona povedala: „Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.“ ¹⁸ Júda sa jej spýtal: „Čo ti mám dať do zálohu?“ Odpovedala: „Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke.“ Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala. ¹⁹ Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty. ²⁰ Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju. ²¹ Vypytoval sa tamojších ľudí: „Kde je tá zasvätená smilnica, ktorá bola na ceste do Enajimu?“ Odpovedali mu: „Tu nebola nijaká zasvätená smilnica.“ ²² Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: „Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: ‚Nijaká zasvätená smilnica tu nebola.‘“ ²³ Júda povedal: „Nech si to nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej poslal toto kozľa, ty si ju však nenašiel.“ ²⁴ Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala.“ Júda povedal: „Vyveďte ju a upáľte!“ ²⁵ Keď ju viedli, odkázala svojmu svokrovi: „Počala som z muža, ktorému patria tieto veci,“ a dodala: „Pozorne sa pozri, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica!“ ²⁶ Keď sa Júda na to pozrel, povedal: „Ona je spravodlivejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šelovi.“ Potom sa už s ňou nestýkal. ²⁷ Keď prišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že v jej živote boli dvojčatá. ²⁸ Keď rodila, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: „Tento vyjde prvý.“ ²⁹ On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Povedala: „Akou trhlinou si sa predral?“ Preto mu dala meno Perec. ³⁰ Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú šnúrku. Toho nazvali Zerach.

2. Korintskym 7, ¹ Milovaní, keďže máme takéto prisľúbenia, očistime sa od všetkých škvŕn tela i ducha a v Božej bázni zavŕšme svoje posvätenie. ² Dajte nám miesto v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme nepodviedli, nikoho sme nevyužili. ³ Nehovorím to, aby som vás odsudzoval. Veď som už povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu zomierali i spolu žili. ⁴ Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. ⁵ Veď odvtedy, ako sme prišli do Macedónska, naše telo nepoznalo žiaden odpočinok, všetko možné nás sužovalo: zvonka boje, zvnútra strach. ⁶ No Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom, ⁷ no nielen jeho príchodom, ale aj radosťou, ktorú on mal z vás, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom náreku a o vašej horlivosti za mňa, takže som sa ešte viac potešil.