Kazateľ 9,1 Tomuto všetkému som sa venoval, toto všetko som preskúmal: spravodliví a múdri, ako aj ich skutky sú v Božích rukách, aj láska, aj nenávisť, lebo ľudia nevedia, čo všetko je pred nimi. 2 Všetko je pre všetkých rovnaké, ten istý údel má aj spravodlivý aj svojvoľný, dobrý, čistý aj nečistý, obetujúci aj ten, kto neobetuje. Dobrý aj hriešnik sú na tom rovnako, aj ten, kto prisahá, aj ten, kto sa prísahy bojí. 3 To je zlé vo všetkom, čo sa deje pod slnkom, že ten istý údel majú všetci. Ľudské srdce je plné zla, je v ňom bláznovstvo po celý život a potom ide k mŕtvym. 4 Ten totiž, kto patrí ešte medzi živých, má nádej, lebo živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev. 5 Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič. Niet pre nich viac odmeny, lebo ich pamiatka je zabudnutá. 6 Aj ich láska, aj ich nenávisť, aj ich horlivosť dávno zanikli a nemajú už podiel na ničom, čo sa deje pod slnkom. 7 Choď, jedz v radosti svoj chlieb, pi svoje víno s dobrou mysľou, lebo Boh si dávno obľúbil tvoje konanie. 8 V každom čase nech sú tvoje šaty biele, nech olej nechýba na tvojej hlave. 9 Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všetky dni tvojho márneho života, ktoré ti Boh dal pod slnkom, po všetky dni tvojej márnosti, lebo to je tvoj podiel v živote a v tvojej námahe pod slnkom. 10 Všetko, čo tvoja ruka nájde k práci, urob podľa svojej sily, lebo niet práce ani uvažovania, ani poznania a múdrosti v podsvetí, do ktorého ideš. 11 Opäť som videl pod slnkom: nie rýchli vyhrávajú beh ani hrdinovia boj, ani múdri nezískavajú vždy chlieb, ani rozvážni bohatstvo, ani rozumní priazeň, lebo neprajný čas a nehoda môže zastihnúť ich všetkých. 12 Veď človek aj tak nepozná svoj čas, ako ryby, ktoré sa chytia do zlej siete, ako vtáky chytené do osídla. Im sú podobní ľudskí synovia, polapení v zlý čas, ktorý ich zrazu postretne. 13 Aj túto múdrosť som videl pod slnkom a bola pre mňa priveľká: 14 Bolo malé mesto, v ktorom bolo málo mužov. Tu prišiel k nemu veľký kráľ, obkľúčil ho a vystaval proti nemu veľké obliehacie veže. 15 Našiel sa v ňom chudobný múdry muž a svojou múdrosťou zachránil mesto. Žiaden človek si však na toho chudobného muža nespomenul. 16 Ja som však povedal: Lepšia je múdrosť než sila, ale múdrosťou chudobného sa pohŕda a jeho slová nikto nevypočuje. 17 Slová múdrych, vypočuté v pokoji, znamenajú viac ako krik toho, kto vládne nad hlupákmi. 18 Lepšia je múdrosť ako nástroje boja. Jediný hriešnik zničí mnoho dobrého.
Lukáš13,10 V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge. 11 Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať. 12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti. 13 Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. 14 Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň! 15 Pán mu odpovedal: Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu? 16 A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň? 17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých zázračných skutkov, ktoré Ježiš konal.
