2. Kronická 21, 1 Keď sa Jóšafat uložil k svojim otcom a bol v Dávidovom meste pochovaný, kráľom sa po ňom stal jeho syn Jóram. 2 Jóram mal bratov, Jóšafatových synov: Azarju, Jechíela, Zekarju, Azarju, Míkaela a Šefatju. Tí všetci boli synmi Jóšafata, kráľa Izraela. 3 Otec ich štedro obdaroval striebrom, zlatom, cennosťami i opevnenými mestami v Judsku. Kráľovstvo však dal Jóramovi, pretože bol prvorodený. 4 Keď Jóram prevzal po svojom otcovi kráľovstvo a upevnil si vládu, usmrtil mečom všetkých svojich bratov i niektorých izraelských hodnostárov. 5 Jóram mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a osem rokov vládol v Jeruzaleme. 6 Uberal sa cestou izraelských kráľov, podľa vzoru Achábovho domu, veď mal Achábovu dcéru za ženu. Robil, čo sa Hospodinovi nepáči. 7 Hospodin však nechcel zničiť dom Dávida pre zmluvu, ktorú s ním uzavrel, a pre svoj prísľub, že jemu a jeho potomkom navždy ponechá sviecu. 8 Za jeho čias sa Edóm vymanil z judského područia a nastolil si vlastného kráľa. 9 Jóram sa ta vybral so svojimi veliteľmi a so všetkými bojovými vozmi. V noci zaútočil a bil Edómčanov. Tí však jeho aj veliteľov bojových vozov obkľúčili. 10 Edóm sa dodnes stal nezávislým od Judska. Zároveň sa z jeho područia vymanila i Libna. To preto, že opustil Hospodina, Boha svojich otcov. 11 Zriaďoval aj výšiny po judských návršiach, obyvateľov Jeruzalema zvádzal na modlárstvo a Júdu na odpadlíctvo. 12 Od proroka Eliáša dostal list tohto znenia: Takto vraví Hospodin, Boh tvojho praotca Dávida: Pretože si sa neuberal cestami svojho otca Jóšafata ani cestami judského kráľa Ásu, 13 ale si kráčal cestou izraelských kráľov, zvádzal si na modlárstvo Júdu a obyvateľov Jeruzalema, za príkladom modlárskeho domu Achábovho, ba i vlastných bratov, svoju rodinu, ktorí boli lepší než ty, si vyvraždil, 14 tak i Hospodin zasadí ťažkú ranu tvojmu ľudu, tvojim synom, tvojim ženám a celému tvojmu imaniu. 15 Sám sa budeš zmietať v ťažkej črevnej chorobe, kým ti od dlhotrvajúcej choroby nevyjdú vnútornosti. 16 Hospodin vznietil proti Jóramovi nepriateľstvo Filištíncov a Arabov, čo susedili s Kúšijcami. 17 Tí prepadli Judsko, vtrhli doň a odvliekli všetok majetok, ktorý sa našiel v kráľovskom paláci, aj jeho syna a ženy, takže mu okrem najmladšieho Joacháza neostal žiaden syn. 18 Po všetkom tom ho trápil Hospodin nevyliečiteľnou chorobou vnútorností. 19 Po dlhšom čase, koncom druhého roka, keď prišla posledná chvíľa, vyšli mu následkom choroby vnútornosti a skonal v hrozných bolestiach. Ľud mu však nezapálil na počesť vatru ako jeho otcom. 20 Kráľom sa stal ako tridsaťdvaročný a osem rokov vládol v Jeruzaleme. Odišiel bez povšimnutia. Pochovali ho v Dávidovom meste, nie však v kráľovských hroboch.

Skutky 17, 22 Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. 23 Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu bohu. Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte. 24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, 25 ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. 26 On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, 27 aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. 28 V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom. 29 Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti. 30 Boh skončil s časom nevedomosti a teraz ľuďom hlása, aby všetci a všade robili pokánie. 31 Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych. 32 Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí si robili posmešky, iní zasa hovorili: Radi si ťa o tom vypočujeme, ale až inokedy. 33 A tak Pavol od nich odišiel. 34 Niektorí muži mu však uverili a pripojili sa k nemu. Medzi nimi bol Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní.