2. Kronická 23, 1 V siedmom roku sa Jójada rozhodol konať. Pribral si stotníkov Azarju, syna Jerocháma, Jišmáela, syna Jehóchanana, Azarju, syna Obéda, Maaséju, syna Adáju a Elíšafata, syna Zikriho. 2 Tí pochodili po Judsku, zhromaždili zo všetkých judských miest levitov i predákov izraelských rodín a prišli do Jeruzalema. 3 Celé to zhromaždenie uzavrelo v Božom dome zmluvu s kráľom. Jójada im povedal: Tu máte kráľovho syna! Ujme sa vlády, ako hovoril Hospodin o Dávidovom potomstve. 4 Toto vykonáte: Tretina z vás, z kňazov a levitov, ktorí nastupujú v deň sobotného odpočinku do služby, bude strážiť prahy, 5 tretina zostane v kráľovskom paláci a tretina pri Základovej bráne. Ostatný ľud zostane na nádvoriach Hospodinovho domu. 6 Nikto nesmie doň vstúpiť, jedine kňazi a leviti v službe. Tí môžu vstúpiť, lebo sú posvätení. Všetok ľud nech sa riadi Hospodinovou úpravou. 7 Leviti obklopia kráľa, každý so zbraňou v ruke. Keby niekto nepovolaný vošiel do chrámu, príde o život. Oni budú sprevádzať kráľa, keď bude vchádzať i keď bude vychádzať. 8 Leviti a všetci Júdovci vykonali všetko presne tak, ako prikázal kňaz Jójada. Každý si vzal svojich mužov, ktorí v deň sobotného odpočinku nastúpili do služby, ako aj tých, čo z nej v deň sobotného odpočinku odchádzali, lebo kňaz Jójada tie kňazské triedy neprepustil. 9 Kňaz Jójada nato rozdal stotníkom kopije, malé i veľké štíty po kráľovi Dávidovi, čo boli v Božom dome. 10 Všetok ľud s kopijami v rukách rozostavil okolo kráľa od južnej po severnú stranu domu, k oltáru a ku chrámu. 11 Nato vyviedli kráľovho syna, nasadili mu korunu a odznak moci a vyhlásili ho za kráľa. Jójada a jeho synovia ho pomazali a prevolávali: Nech žije kráľ! 12 Keď Atalja začula krik ľudu, ktorý sa valil a oslavoval kráľa, pobrala sa za ním do Hospodinovho domu. 13 A čo nevidí: Kráľ stojí na podstavci pri vchode, hodnostári i trubači pri kráľovi a všetok prostý ľud sa veselí a vytrubuje. Speváci s hudobnými nástrojmi dávali znamenie na oslavu. Vtedy si Atalja roztrhla šaty a zvolala: Zrada, zrada! 14 Kňaz Jójada prikázal stotníkom, veliacim vojsku: Vyveďte ju von spomedzi zoradených vojakov a kto by ju nasledoval, zomrie mečom. Kňaz totiž povedal: Neusmrcujte ju v Hospodinovom dome! 15 Nato ju zatkli, odviedli ku vchodu Konskej brány kráľovského paláca a tam ju usmrtili. 16 Potom sa Jójada zmluvne zaviazal, že on, všetok ľud a kráľ budú Hospodinovým ľudom. 17 Všetok ľud vtrhol do Baálovho domu a zbúral ho. Jeho oltáre a modly roztrieskali a Baálovho kňaza Mattána zabili pred oltármi. 18 Jójada zveril dozor nad Hospodinovým domom léviovským kňazom, ktorých zadelil Dávid na službu v dome Hospodina. Mali prinášať spaľované obety, ako je to napísané v zákone Mojžišovom, radostne a za spevu, ako to nariadil Dávid. 19 K bránam Hospodinovho domu ustanovil vrátnikov, aby nikto niečím znečistený nemohol vojsť dnu. 20 Potom vzal so sebou stotníkov, urodzených, významné osobnosti i všetok pospolitý ľud a odviedol kráľa z Hospodinovho domu. Keď prešli Vyšnou bránou do kráľovského paláca, posadili kráľa na trón. 21 Všetok ľud v krajine sa radoval a mesto sa upokojilo. Atalju však usmrtili mečom.

Skutky 18, 18 Pavol tam zostal ešte mnoho dní. Potom sa však s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách si dal ostrihať vlasy, lebo dal sľub. 19 Keď prišli do Efezu, nechal ich tam. Sám vošiel do synagógy a viedol rozhovory so Židmi. 20 Keď ho prosili, aby zostal dlhšie, nesúhlasil, 21 no pri rozlúčke povedal: Ak to bude Boh chcieť, znova sa k vám vrátim. A odplavil sa z Efezu. 22 Keď prišiel do Cézarey, vystúpil, pozdravil cirkev a odišiel do Antiochie. 23 Tam strávil nejaký čas a potom šiel ďalej. Postupne prechádzal cez galatskú krajinu a Frýgiu a utvrdzoval všetkých učeníkov.