2. Mojžišova 34,
1 Hospodin povedal Mojžišovi: Vykreš dve kamenné tabule, ako boli predchádzajúce. Ja na ne napíšem slová, čo boli na predchádzajúcich tabuliach, ktoré si rozbil: 2 Buď pripravený! Ráno vystúpiš na vrch Sinaj a na jeho končiari sa postavíš ku mne. 3 Nikto však nesmie vystúpiť s tebou a nikto nech sa neukazuje na celom vrchu. Ba ani ovce, ani dobytok sa nesmú pásť oproti tomuto vrchu. 4 Mojžiš teda vykresal dve kamenné tabule, ako tie predchádzajúce. Včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin a vzal do rúk obe kamenné tabule. 5 Keď Hospodin zostúpil v oblaku, Mojžiš sa tam k nemu postavil a vzýval meno Hospodina. 6 Hospodin prechádzal pred ním a volal: Hospodin, Hospodin! Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh! 7 Preukazuje milosť tisícom, odpúšťa vinu, zločin a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané. Trestá vinu otcov na synoch a vnukoch do tretieho a štvrtého pokolenia. 8 Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa 9 a hovoril: Pane, ak som získal tvoju priazeň, prosím, Pane, poď medzi nás! Je to síce tvrdošijný ľud, ale odpusť nám viny a hriechy a prijmi nás ako svoje vlastníctvo.
Matúš 26,
30 Nato zaspievali chválospev a vyšli na Olivový vrch. 31 Vtedy im Ježiš povedal: Vy všetci sa tejto noci nado mnou pohoršíte, lebo je napísané: Budem biť pastiera a ovce stáda sa rozpŕchnu. 32 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley. 33 Peter mu však povedal: Aj keby sa všetci nad tebou pohoršili, ja sa nikdy nepohorším. 34 Ježiš mu odpovedal: Amen, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. 35 Peter mu povedal: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Podobne hovorili aj ostatní učeníci. 36 Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto, ktoré sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa. 37 Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. 38 Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou. 39 Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. 40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: To ste nemohli ani hodinu so mnou bedliť? 41 Bedlite a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. 42 Odišiel druhý raz a modlil sa: Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa! 43 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali od únavy. 44 A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45 Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca. 47 Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. 48 Jeho zradca im dal znamenie: Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte! 49 Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Rabbi! A pobozkal ho. 50 Ježiš mu povedal: Priateľ môj, načo si prišiel? Tu pristúpili, položili na Ježiša ruky a zmocnili sa ho. 51 A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52 Vtedy mu Ježiš povedal: Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53 Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť plukov anjelov? 54 Ale ako by sa potom splnili Písma, že sa to tak musí stať? 55 V tej hodine povedal Ježiš zástupom: Vyšli ste ma zajať s mečmi a kyjmi ako zločinca. Denne som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma. 56 Toto všetko sa však stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Vtedy ho všetci učeníci opustili a zutekali.
