Daniel 2, 1 V druhom roku svojho kraľovania mal Nebúkadnecar sny. Jeho duch sa znepokojil a nemohol spať. 2 Kráľ rozkázal zavolať veštcov, zaklínačov, čarodejníkov a Chaldejov, aby mu porozprávali jeho sny. Prišli a postavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im povedal: Snívalo sa mi a môj duch je znepokojený túžbou poznať ten sen. 4 Chaldeji povedali kráľovi po aramejsky: Kráľ, ži naveky! Rozpovedz svojim služobníkom svoj sen a my ti vysvetlíme jeho význam. 5 Kráľ Chaldejom odpovedal: Slovo, ktoré vychádza odo mňa, je nezmeniteľné: Ak mi nevyrozprávate môj sen a jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na rumovisko. 6 Ak mi však porozprávate sen a vysvetlíte jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmenu a veľkú poctu. Porozprávajte mi teda sen a jeho význam! 7 Odpovedali mu druhý raz: Nech kráľ rozpovie sen svojim služobníkom a my mu vysvetlíme jeho význam. 8 Kráľ odpovedal: Viem s istotou, že len chcete získať čas, lebo vidíte, že moje slovo je nemenné. 9 Ak mi nevyrozprávate sen, možno si o vás myslieť len jedno: dohodli ste sa navzájom, že predo mnou budete hovoriť lži, až kým sa nezmenia časy. Rozpovedzte mi teda sen a budem vedieť, že mi môžete podať aj jeho výklad. 10 Chaldeji odpovedali kráľovi: Niet na zemi človeka, ktorý by bol schopný vysvetliť kráľov problém, lebo nijaký veľký a mocný kráľ nežiada niečo také od mága, zaklínača alebo Chaldeja. 11 Vec, ktorú kráľ žiada, je ťažká a nik iný ju nedokáže vysvetliť kráľovi okrem bohov. Tí však neprebývajú medzi smrteľníkmi. 12 Kráľ sa pre to veľmi rozhneval a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu. 13 Nato vydali nariadenie pozabíjať mudrcov a hľadali aj Daniela a jeho druhov, aby ich zabili. 14 Daniel však rozumne poradil veliteľovi kráľovej telesnej stráže Arjókovi, ktorý sa chystal pozabíjať babylonských mudrcov. 15 Opýtal sa kráľovského zmocnenca Arjóka: Prečo je nariadenie kráľa také naliehavé? Nato Arjók na všetko Daniela upozornil 16 a Daniel si vyžiadal od kráľa čas, aby mu mohol podať výklad. 17 Daniel odišiel do svojho domu a so všetkým oboznámil svojich druhov Chananju, Míšaela a Azarju, 18 nech pre toto tajomstvo vyprosia milosrdenstvo od Boha nebies, aby nevyhubili ich ani ostatných mudrcov Babylonu. 19 Potom sa Danielovi v nočnom videní odhalilo tajomstvo. Daniel dobrorečil Bohu nebies 20 a hovoril: Nech je požehnané Božie meno od vekov až na veky, lebo jeho je múdrosť aj sila. 21 On mení obdobia a časy, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu, 22 on odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je v tme, a svetlo s ním prebýva. 23 Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múdrosť a odvahu, a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.

Lukáš 2, 1 V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. 2 Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. 3 A všetci sa šli dať zapísať — každý do svojho mesta. 4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, 5 aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. 6 Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. 7 A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta. 8 V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9 Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, 11 lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12 Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali: 14 Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje. 15 Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. 17 Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18 Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. 19 Ale Mária si všetky tie slová zachovala v srdci a premýšľala o nich. 20 Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a velebili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.