Ester 6, 1 Tej noci kráľ nemohol zaspať. Preto rozkázal, aby mu doniesli Knihu záznamov o pamätihodných udalostiach. Čítali z nej kráľovi. 2 Zistili, že bolo zapísané, ako Mordochaj oznámil o Bigtánovi a Terešovi, dvoch kráľových eunuchoch, ktorí strážili prah, že chceli zabiť kráľa Ahasvéra. 3 Kráľ sa opýtal: Akú poctu a či povýšenie za to dostal Mordochaj? Kráľovskí sluhovia, ktorí ho obsluhovali, povedali: Nedostal nič. 4 Vtedy sa kráľ opýtal: Kto je na nádvorí? Práve vtedy vošiel Háman na vonkajšie nádvorie kráľovského paláca požiadať kráľa, aby Mordochaja obesili na šibenici, ktorú mu Háman pripravil. 5 Povedali mu kráľovskí sluhovia: Hľa, Háman je na nádvorí. Kráľ povedal: Nech vojde. 6 Háman vošiel. Kráľ sa ho opýtal: Čo treba urobiť tomu, koho chce kráľ poctiť? Háman si pomyslel: Komu inému by chcel kráľ preukázať poctu než mne? 7 Háman odpovedal kráľovi: Nech každému, koho chce kráľ poctiť, 8 prinesú kráľovské rúcho, do ktorého sa oblieka iba kráľ, a nech privedú koňa, na ktorom jazdí len kráľ, a nech mu dajú na hlavu kráľovskú korunu. 9 Nech mu niektorý z najvyšších kráľovských úradníkov odovzdá rúcho i koňa a nech oblečie toho, komu chce kráľ preukázať poctu. Nech ho posadia na koňa na námestí a nech volajú pred ním: Takto poctia toho, koho chce kráľ vyznamenať. 10 Vtedy kráľ povedal Hámanovi: Hneď zober rúcho a koňa, o ktorých si hovoril, a pocti tak Žida Mordochaja, ktorý sedí v kráľovskej bráne. Nevynechaj nič z toho, čo si povedal. 11 Háman vzal rúcho i koňa a obliekol Mordochaja, posadil ho na koňa na námestí a volal pred ním: Takto poctia toho, koho chce kráľ vyznamenať! 12 Mordochaj sa vrátil do kráľovskej brány. Háman sa ponáhľal domov smutný, so zahalenou tvárou 13 a rozpovedal svojej žene Zereš i všetkým svojim priateľom, čo sa mu stalo. Jeho radcovia a manželka Zereš mu povedali: Ak Mordochaj, ktorý je začiatkom tvojho pádu, pochádza zo židovského rodu, nepremôžeš ho, ale určite mu podľahneš. 14 Ešte sa s ním zhovárali, keď prišli kráľovskí eunuchovia, aby odviedli Hámana na hostinu, ktorú pripravila Ester.

Zjavenie Jána 20, 1 Videl som anjela zostupujúceho z neba. Mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. 2 Zmocnil sa draka, toho starého hada, ktorým je diabol, satan, a sputnal ho na tisíc rokov. 3 Hodil ho do priepasti, zavrel a zapečatil ju nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisícrokov. Potom musí byť na krátky čas uvoľnený. 4 Videl som tróny. Na ne si sadli tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali znak na svoje čelo a na ruku. Ožili a kraľovali s Kristom tisícrokov. 5 Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisícrokov. To je prvé vzkriesenie. 6 Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.