Habakuk 1,1 Toto je výrok, ktorý prorok Habakuk prijal videním. 2 Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin, a ty ma nevypočuješ? Volám na teba: Násilie! , ale nepomáhaš. 3 Prečo mi dávaš vidieť krivdu, aj sám sa pozeráš na trápenie? Skaza a ukrutnosť je predo mnou. Aj spor vzniká a hádka povstáva. 4 Preto je zákon neúčinný a právo nevychádza na svetlo, lebo bezbožník obkľučuje spravodlivého. Právo je preto prekrucované. 5 Pohliadnite na národy a viďte! Len sa pozrite a zastaňte v údive, lebo za vašich dní konám dielo, ktorému by ste neverili, keby vám ho rozpovedali. 6 Vzbudím totiž Chaldejov — národ vzdorovitý a dravý, ktorý prejde šíravy zeme, aby zaujal príbytky, ktoré nie sú jeho. 7 Je hrozný a príšerný. Právo a vysoké postavenie odvodzuje od seba. 8 Jeho kone sú rýchlejšie než leopardy a divokejšie než vlci za súmraku. Jeho jazdci uháňajú. Zďaleka sa priženú jeho kone, priletia ako orol, ktorý sa náhli za korisťou. 9 Každý z nich ide za násilím, dychtivo mieri vpred na východ a zhromažďuje zajatcov, ktorých je ako piesku. 10 Tento národ sa vysmieva z kráľov, kniežatá sú mu na posmech, z každej pevnosti sa smeje — navŕši zeminu a zaujme ju. 11 Potom sa preženie ako vietor a previní sa tým, že vlastná sila mu bude bohom. 12 Či ty nie si od vekov, Hospodin, môj Boh, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodin, poveril si ho súdom; Skala, uložil si mu trestať. 13 Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo. Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho? 14 Ľudí si urobil podobných morským rybám a plazom, ktoré nemajú vládcu. 15 Všetky ich chytá na udicu, vlečie vo svojej sieti a zhromažďuje do svojho čereňa; raduje sa z toho a jasá. 16 Preto obetuje svojej sieti a svojmu čereňu páli kadidlo, lebo má z nich tučný podiel a výdatný pokrm. 17 Vari bude neustále vyprázdňovať sieť a neľútostne vraždiť národy?

Lukáš18,9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10 Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. 13 Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. 14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.