Izaiáš 27, 1 V ten deň Hospodin krutým mečom, veľkým a mocným, potrestá Leviatana, unikajúceho hada, Leviatana, skrúteného hada, a zabije draka z mora. 2 V ten deň bude vinica úrodná, ospevujte ju! 3 Ja, Hospodin, ju strážim, ustavične ju polievam, aby ju nepoškodili, v noci i vo dne ju strážim. 4 Hnev neprechovávam. Keby mi zarodila tŕnie a bodľačie, spolu by som ich spálil, vydal by som sa do boja proti nej; 5 alebo nech sa chopí mojej ochrany, nech uzavrie so mnou mier, nech mier so mnou uzavrie. 6 V budúcich dňoch Jákob zapustí korene, Izrael zakvitne a rozvinie sa, celú zem naplní ovocím. 7 Či ho udrel, ako udrel tých, čo udierali jeho? Vari bol zabitý, ako boli zabití jeho vrahovia? 8 Spor s ním Boh ukončil odvrhnutím, vyhnanstvom, zmietol ho svojím prudkým dychom, ako keď fúka východný vietor. 9 Takto bude uzmierená vina Jákoba, tak sa odstráni všetko ovocie jeho hriechu. Keď rozdrví všetky oltárne kamene na vápenec, nebudú už stáť ašéry ani kadidlové oltáre. 10 Opevnené mesto osirie, bude prázdnym príbytkom, opusteným ako púšť. Teľce sa tam budú pásť, odpočívať a nivočiť jeho vetvy. 11 Keď jeho konáre uschnú, polámu sa, prídu ženy a spália ich, lebo je to nechápavý ľud. Preto sa nad ním jeho Stvoriteľ nezmiluje, jeho Tvorca ho neomilostí. 12 V ten deň Hospodin vymláti klasy od Eufratu až po Egyptský potok, vy však, Izraeliti, budete pozbieraní jeden po druhom. 13 V ten deň sa rozozvučí veľká trúba a prídu tí, čo hynuli v asýrskej krajine, tí, čo boli rozptýlení v egyptskej krajine, budú sa klaňať Hospodinovi na svätom vrchu v Jeruzaleme.

Zjavenie Jána 14, 14 Potom som videl biely oblak a hľa, na oblaku sedel ktosi podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. 15 A z chrámu vyšiel iný anjel a volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: Vrhni svoj kosák a žni, lebo nadišla hodina žatvy a úroda zeme dozrela. 16 A ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zem bola zožatá. 17 Potom iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je v nebi, a aj ten mal ostrý kosák. 18 Ďalší anjel vyšiel od oltára. Ten mal moc nad ohňom a mohutným hlasom volal na toho, čo mal ostrý kosák: Vrhni svoj ostrý kosák a ober strapce vo vinici zeme, lebo jej hrozná dozreli. 19 Anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme, a čo obral, vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20 Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vytiekla krv až po zubadlá koní na tisícšesťsto stadií.