Izaiáš 29, 1 Beda, Aríel, Aríel, mesto, kde táboril Dávid. Pridávajte rok k roku, sviatky nech sa striedajú. 2 Budem sužovať Aríela, nastane vzdychanie a ston. Jeruzalem mi bude ako Aríel. 3 Utáborím sa proti tebe, zovriem ťa dookola valom a postavím proti tebe násyp. 4 Pokorený zo zeme budeš hovoriť, tvoja reč bude tlmene znieť z prachu, ako duch mŕtveho zo zeme zaznie tvoj hlas a z prachu tvoja šepotavá reč. 5 Zástup tvojich nepriateľov bude ako nepatrný prach, množstvo násilníkov ako pleva, ktorú odveje. Stane sa to náhle, nečakane. 6 Hospodin zástupov ťa navštívi veľkým hukotom, v hrmení a v zemetrasení, búrkou a víchricou, plameňom stravujúceho ohňa. 7 Ako sen a nočné videnie bude množstvo všetkých národov, ktoré bojujú proti Aríelovi, všetkých, čo útočia naňho a na jeho pevnosť a utláčajú ho. 8 Ako keď sa hladnému sníva, že je, ale keď sa prebudí, nie je nasýtený, alebo ako keď sa smädnému sníva, že pije, ale keď sa prebudí, je zmorený a smädný, tak pochodí množstvo všetkých národov, čo bojujú proti vrchu Sion. 9 Žasnite a zostaňte v údive, zakryte si oči, nech nevidíte. Sú opití, ale nie od vína, tackajú sa, ale nie od opojného nápoja, 10 pretože Hospodin vylial na vás ducha tvrdého spánku, zavrel oči vás, prorokov, zahalil hlavy vás, vidcov. 11 Každé videnie bude pre vás ako slová zapečatenej knihy. Keď ju dajú tomu, čo vie čítať, a povedia mu: Prečítaj to! — povie: Nemôžem, veď je zapečatená. 12 Keď dajú knihu tomu, čo nevie čítať, a povedia mu: Prečítaj to! — povie: Neviem čítať. 13 Pán povedal: Pretože sa mi tento ľud chce stať blízkym iba svojimi ústami a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom, 14 opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom, a múdrosť jeho mudrcov sa stratí, rozumnosť jeho rozumných sa skryje. 15 Beda tým, čo pred Hospodinom hlboko ukrývajú svoj zámer, svoje skutky v tme a hovoria: Kto nás vidí a kto o nás vie? 16 Je to vaša zvrátenosť! Či možno hrnčiara hodnotiť ako hlinu? Môže dielo povedať svojmu tvorcovi: Nevytvoril si ma! ? Povie azda váza hrnčiarovi: Nič nechápe!? 17 Nebude to už zakrátko, že sa Libanon zmení na sad a sad budú pokladať za les? 18 V ten deň hluchí budú počuť slová knihy, oči slepých precitnú z temnoty a tmy. 19 Ponížení sa opäť budú tešiť v Hospodinovi a najbiednejší z ľudí budú plesať vo Svätom Izraela. 20 Veď zmizne násilník, zhynie posmievač a vyhubení budú všetci, čo zamýšľali konať neprávosť, 21 čo obviňovali človeka pre jedno slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla, čo za nič súdili spravodlivého. 22 Preto Hospodin, ktorý vykúpil Abraháma, hovorí Jákobovmu domu takto: Odteraz sa už Jákob nebude hanbiť, jeho tvár už nezbledne. 23 Lebo keď uvidí svoje deti, dielo mojich rúk vo svojom strede, posvätí moje meno, posvätí Svätého Jákobovho, v bázni sa bude triasť pred Bohom Izraela. 24 Zblúdení duchom získajú poznanie, reptajúci prijmú poučenie.

Zjavenie Jána 16, 1 Potom som počul mohutný hlas z chrámu, ktorý hovoril siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu. 2 Odišiel prvý anjel a vylial svoju čašu na zem: na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a ktorí sa klaňali jej obrazu, sa povyhadzovali zhubné a zlé vredy. 3 Druhý vylial svoju čašu na more: more sa zmenilo na krv, ktorá vyzerala ako z mŕtveho, a zahynulo všetko, čo žilo v mori. 4 Tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd: zmenili sa na krv. 5 A počul som volať anjela vôd: Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil, 6 lebo oni prelievali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to! 7 A počul som, ako oltár volal: Áno, Pane, Bože všemohúci, pravdivé a spravodlivé sú tvoje súdy. 8 Štvrtý vylial svoju čašu na slnko: a bola mu daná moc páliť ľudí ohňom. 9 Ľudí spaľovala veľká horúčava a oni sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami, no nekajali sa, aby mu vzdali slávu. 10 Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy: jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky 11 a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov. 12 Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: jej voda vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka. 13 Videl som troch nečistých duchov, ako žaby vychádzať z tlamy draka, ako aj z tlamy šelmy a z úst falošného proroka. 14 To sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia. Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň všemohúceho Boha. 15 Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nevideli jeho hanbu. 16 Zhromaždil ich na mieste, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedón. 17 Siedmy vylial svoju čašu na vzduch. A z chrámu od trónu vyšiel mohutný hlas, ktorý hovoril: Stalo sa! 18 Nasledovali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi — také veľké bolo zemetrasenie. 19 A veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20 Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov už nebolo. 21 Z neba padali na ľudí veľké krúpy ťažké ako centy. Ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto rana bola veľmi veľká.