Izaiáš 57, 1 Spravodlivý hynie, ale nikto si to neberie k srdcu. Zbožní ľudia sú vzatí a nikto nechápe, že spred zla bol vzatý spravodlivý človek 2 a odchádza do pokoja. Na svojich lôžkach odpočívajú tí, čo idú priamou cestou. Proti modlárom3 Pristúpte sem, vy synovia čarodejnice, potomstvo cudzoložnice a neviestky! 4 Na kom sa zabávate, proti komu otvárate ústa a vyplazujete jazyk? Či nie ste deťmi hriechu a pokolením klamstva? 5 Vy, čo horíte vášňou medzi dubmi, pod každým zeleným stromom a zabíjate deti v údoliach pod skalnatými trhlinami. 6 Medzi vyhladenými kameňmi údolia je tvoja čiastka, ony sú tvojím podielom. Aj im si vylievala nápojovú obetu, prinášala pokrmovú obetu. V tom mám nájsť potešenie? 7 Na vysokom vyčnievajúcom vrchu si si rozložila svoje lôžko a aj tam si vystupovala obetovať obetu s hostinou. 8 Za dvere a veraje si si postavila svoj pomník, ďaleko odo mňa si sa odhaľovala, vystupovala si na svoje lôžko a rozširovala si ho, dohovárala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, a pozerala si sa na pomník. 9 K Molochovi si chodila s olejom, zhromažďovala si si voňavky a poslov si posielala veľmi ďaleko, hlboko až k podsvetiu. 10 Po mnohých cestách si sa unavovala a nepovedala si: Je to daromné. Našla si životnú silu, preto si neochabovala. 11 Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si si nespomenula ani k srdcu si si to nevzala. Ja som však zamĺkol a mlčal, nebála si sa ma. 12 Ja oznámim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, no neosožia ti. 13 Keď budeš volať o pomoc, nech ti pomôžu hŕby tvojich bôžikov. Všetkých ich však vietor odnesie, vánok uchytí. Kto sa však ku mne utieka, zdedí krajinu a bude vlastniť môj svätý vrch. 14 On hovorí: Navážajte, navážajte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážky z cesty môjho ľudu, 15 lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno. Prebývam na vysokom a svätom mieste so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných a srdce skrúšených. 16 Lebo nebudem sa večne sporiť ani sa nebudem ustavične hnevať, veď ochabol predo mnou duch aj duše, ktoré som utvoril. 17 Hneval som sa pre jeho hriech chamtivosti, bil som ho so zakrytou tvárou a zlostil som sa. On však odvrátený išiel cestou svojho srdca 18 a jeho cesty som videl. Ja ho však uzdravím, budem ho viesť, odmením ho útechou. A smútiacim za ním 19 kladiem na pery plod chvály. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu — hovorí Hospodin — ja ich uzdravím. 20 Bezbožní sú však ako rozbúrené more, ktoré sa nemôže upokojiť a jeho vody vyplavujú bahno a blato. 21 Niet pokoja pre bezbožných, hovorí môj Boh.

Lukáš 6, 37 Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené! 38 Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám. 39 A povedal im aj prirovnanie: Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy? 40 Žiak nie je nad učiteľa. No každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš triesočku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nezbadáš? 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem triesočku z oka, a pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku. Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata. 43 Niet dobrého stromu, čo rodí zlé ovocie, a niet ani zlého stromu, čo prináša dobré ovocie. 44 Každý strom možno poznať po ovocí. Veď z tŕnia sa nenazbierajú figy ani hrozno z ostružín. 45 Dobrý človek vynáša dobro z dobrého pokladu srdca a zlý človek vynáša zlo zo zlého srdca, lebo jeho ústa hovoria to, čím je preplnené jeho srdce. 46 Prečo ma oslovujete: Pane, Pane, a nerobíte to, čo hovorím? 47 Komu sa podobá ten, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich? 48 Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď prišla povodeň, privalil sa prúd na ten dom, ale nemohol ním pohnúť, lebo bol pevne postavený. 49 Kto však moje slová počúva a neplní ich, podobá sa človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov. Keď sa privalil prúd na taký dom, zrútil sa a zostalo z neho iba veľké rumovisko.