Izaiáš 59, 1 Pozri, ruka Hospodina nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo. 2 Sú to vaše viny, čo sa stali prekážkou medzi vami a vaším Bohom, a vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje, 3 lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou, vaše prsty vinou, vaše pery vypovedajú lož a váš jazyk premieľa zvrátenosti. 4 Niet toho, kto by predvolával na súd podľa práva a súdil poctivo. Spoliehajú sa na ničomnosť a hovoria nezmysly, počnú zlobu a rodia skazu. 5 Liahnu vreteničie vajíčka a snujú pavučiny, kto je z ich vajíčok, zomrie a z prasknutého sa vykľuje vretenica. 6 Z ich pavučín nebude šat, nezakryjú sa tým, čo utkali. Ich výtvor je dielo záhuby, v ich dlaniach je skutok násilia. 7 Ich nohy bežia za zlom, náhlia sa preliať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienky skazy, pustošenie a ničenie je na ich cestách. 8 Nepoznajú cestu pokoja, niet práva v ich napredovaní. Svoje chodníky si pokrivili, kto po nich kráča, nepozná pokoj. 9 Preto je ďaleko od nás právo a spravodlivosť nás nedostihne, očakávame svetlo, a hľa, tma, čakáme na žiaru, no putujeme v temnote. 10 Ako slepí ohmatávame stenu, tápeme ako ten, čo nemá oči, na poludnie sa potkýname ako za súmraku a medzi zdravými sme ako mŕtvi. 11 Všetci mrmleme ako medvede, ustavične hrkútame ako holuby, očakávame právo a niet ho, spásu, no je od nás ďaleko. 12 Lebo mnoho našich previnení je pred tebou a naše hriechy svedčia proti nám. Áno, naše previnenia sú našou súčasťou a svoje viny poznáme. 13 Vzbura a zapieranie Hospodina, odklon od nasledovania nášho Boha, násilné a odbojné reči, výmysly a prejavy zo srdca plného lži. 14 Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom, naozaj, pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. 15 Chýba pravda a kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou. Hospodin to videl a nepáčilo sa mu, že niet práva. 16 Videl, že niet nikoho, a zhrozil sa, že niet nikoho, kto by zasiahol. Pomocníkom mu bolo jeho rameno a podržala ho jeho spravodlivosť. 17 Zaodel sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave. Obliekol sa do rúcha pomsty a ako plášťom sa zaodel horlivosťou. 18 Odplatí im podľa skutkov, hnevom svojim nepriateľom a hanbou svojim protivníkom. Aj ostrovom odplatí za ich skutky. 19 Hospodinovho mena sa budú báť od západu a jeho slávy od východu slnka, lebo sa priženie ako dravá rieka, ktorú unáša Hospodinov dych. 20 K Sionu príde ako vykupiteľ, kvôli tým, čo sa v Jákobovi odvrátili od hriechu — znie výrok Hospodina. 21 No čo sa mňa týka, toto je moja zmluva s nimi — hovorí Hospodin. Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, čo som ti vložil do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich potomkov, ani z úst potomkov tvojho potomstva — odteraz až naveky — hovorí Hospodin.

Lukáš 7, 18 O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján poslal k Pánovi dvoch svojich učeníkov 19 s otázkou: Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného? 20 Keď učeníci prišli k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať na iného? — 21 Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Odpovedal im teda: Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným sa hlása evanjelium. 23 Blahoslavený je ten, čo sa na mne nepohorší. 24 Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: Čo chcete vidieť na púšti? Trstinu zmietanú vetrom? 25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch. 26 Čo teda chcete vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka. 27 Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou. 28 Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. No ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on. 29 A všetci, čo ho počúvali, dokonca aj colníci, uznali Božiu spravodlivosť, keď prijali Jánov krst. 30 Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst. 31 Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú? 32 Sú ako deti, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba: Pískali sme vám — a netancovali ste, nariekali sme — a neplakali ste. 33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte o ňom, že je posadnutý zlým duchom. 34 Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte o ňom: Pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov. 35 No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.