Izaiáš 60, 1 Vstaň, zasvieť, lebo prichádza tvoje svetlo a Hospodinova sláva vychádza nad tebou. 2 Lebo hľa, tma bude pokrývať zem a temnota národy, ale nad tebou vyjde Hospodin a jeho sláva sa zjaví nad tebou. 3 Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k tvojej vychádzajúcej žiare. 4 Pozdvihni oči vôkol a pozri, všetci sa zišli a prišli k tebe. Tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry prinesú v náručí. 5 Vtedy uvidíš a zažiariš, zachveje a rozšíri sa tvoje srdce, lebo sa k tebe obráti bohatstvo mora a blahobyt národov príde k tebe. 6 Záplava tiav ťa pokryje, ich mláďatá z Midjánu a z Éfy, všetci prídu zo Sáby, prinesú zlato a kadidlo a zvestujú chvály Hospodina. 7 Všetky stáda Kédaru sa zhromaždia k tebe, baránky z Nebajót ti budú slúžiť a vystúpia ako ľúbezná obeta na môj oltár a tak oslávim svoj slávny dom. 8 Kto sú títo? Letia ako oblak, ako holuby k svojim holubníkom. 9 Áno, mňa očakávajú ostrovy a taršíšske lode na čele, aby ti priviezli synov zďaleka, s nimi ich striebro a zlato kvôli menu Hospodina, tvojho Boha, kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil. 10 Cudzí synovia vybudujú tvoje múry a ich králi ti budú slúžiť. Áno, bil som ťa vo svojom hneve, ale vo svojej priazni som sa zmiloval nad tebou. 11 Tvoje brány budú neustále otvorené, vo dne ani v noci ich nezatvoria, aby ti priniesli blahobyt národov pod vedením svojich kráľov. 12 Národ a kráľovstvo, čo ti nebudú slúžiť, budú zničené, národy budú úplne vyhladené mečom. 13 Sláva Libanonu — cyprus spolu s platanom a jedľou prídu k tebe na výzdobu miesta mojej svätyne a urobím dôstojným miesto pre svoje nohy. 14 Synovia tvojich utláčateľov prídu zohnutí k tebe a všetci, čo tebou opovrhli, sklonia sa k šľapajam tvojich nôh. Budú ťa volať Mesto Hospodina, Sion Svätého Izraela. 15 Miesto toho, aby si bol opustený, nenávidený a nikým nenavštívený, urobím ťa pýchou naveky, radosťou pre všetky pokolenia. 16 Budeš sať mlieko národov a požívať prsia kráľov. Spoznáš, že ja som Hospodin, tvoj spasiteľ, tvoj vykupiteľ, Jákobov mocný. 17 Namiesto bronzu prinesiem zlato a namiesto železa prinesiem striebro, namiesto dreva bronz a namiesto kameňov železo. Za tvojho správcu ustanovím pokoj a za tvojho vládcu spravodlivosť. 18 Nebude viac počuť o násilí v tvojej krajine ani o pustošení a skaze na tvojom území. Svoje múry budeš nazývať spásou a svoje brány chválou. 19 Slnko ti nebude viac svetlom vo dne ani mesiac so svojím jasom ti nebude svietiť v noci, ale Hospodin ti bude svetlom naveky a tvoj Boh tvojím jasom. 20 Tvoje slnko už nezapadne a z tvojho mesiaca nebude ubúdať, lebo Hospodin ti bude svetlom naveky a dni tvojho zármutku sa skončia. 21 Tvoj ľud, všetci budú spravodliví, naveky budú vlastniť krajinu, ratolesť môjho sadu, dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim. 22 Z malého sa stane veľký rod a z nepatrného mocný národ. Ja, Hospodin, urobím to rýchlo, vo vhodnom čase.

Lukáš 7, 36 Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. 37 V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. 38 S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica. 40 Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz. 41 Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej? 43 Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal. 44 Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. 45 Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46 Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. 47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje. 48 A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa? 50 On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!