Jeremiáš 13, 12 Povedz im tieto slová: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Každý džbán sa naplní vínom. Nato ti povedia: Či nevieme, že každý džbán sa naplní vínom? 13 Povedz im: Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja uvediem do opitosti všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, kňazov a prorokov i všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14 Roztlčiem ich, muža o muža, otcov i synov spolu — znie výrok Hospodina. Bez ohľadu, bez zhovievavosti, bez ľútosti ich zničím. 15 Počúvajte, zbystrite sluch, nevystatujte sa, pretože takto hovorí Hospodin: 16 Vzdajte Hospodinovi, svojmu Bohu, chválu, kým sa nezotmie a kým vám nohy nenarazia na vrchy v súmraku. Potom môžete čakať na svetlo, obráti sa však na tmu a urobí z neho temnotu. 17 Ak toto neposlúchnete, v skrytosti bude plakať moja duša a pre vašu pýchu bude usedavo nariekať, moje oči budú roniť slzy, lebo Hospodinovo stádo je v zajatí. 18 Povedz kráľovi a kráľovnej: Posaďte sa nižšie, pretože vám z hlavy spadne vaša nádherná koruna. 19 Mestá juhu sú uzavreté, nikto ich neotvorí. Odvlečú celé Judsko, odvlečú úplne. 20 Pozdvihnite zrak a hľaďte na tých, čo prichádzajú zo severu! Kdeže je stádo, ktoré ti bolo zverené, tvoje nádherné ovce? 21 Čo povieš, keď sa ti stane, že nad tebou ustanovia za pohlavárov tých, ktorých si sama učila? Či ťa nezachvátia bolesti rodičky? 22 Ak si povieš: Prečo ma toto postihlo? Pre tvoj veľký hriech zdvihli ti podolky, spôsobili ti násilie. 23 Či môže Kúšijec zmeniť farbu svojej kože a leopard svoje škvrny? Ako dokážete konať dobro vy, navyknutí na zlobu? 24 Rozoženiem ich ako plevy, ktoré poletujú vo vetre z púšte. 25 Toto je tvoj lós, tvoj podiel, ktorý som ti vymeral — znie výrok Hospodina — lebo si na mňa zabudla a spoliehala si sa na klamstvo. 26 Ja ti však tvoj podolok vyhrniem na tvár, aby bolo vidieť tvoju hanbu, 27 tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžania, tvoje hanebné smilstvá! Na kopcoch, na poli videl som tvoje ohavnosti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nechceš očistiť! Ako dlho to ešte potrvá?
Židom 6, 13 Keď Boh dával Abrahámovi prisľúbenie a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého 14 slovami: Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím. 15 A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol splnenie prisľúbenia. 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého sporu medzi nimi. 17 A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivo dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, 18 aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje. 19 Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu, 20 kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka.
