Jeremiáš 14, 1 Slovo, ktoré povedal Hospodin Jeremiášovi o suchu: 2 Smúti Júda, tí, čo sú v jeho bránach, sú unavení a sedia v smútku na zemi. Ozýva sa bolestný výkrik Jeruzalema. 3 Ich vznešení ľudia poslali sluhov po vodu, tí šli k cisternám, vodu nenašli a vrátili sa s prázdnymi nádobami. Sú zahanbení a potupení, zahaľujú si hlavy, 4 pretože pôda je dopraskaná, lebo nebolo dažďa v krajine; roľníci sú zahanbení, zahaľujú si hlavy. 5 Aj jelenica na poli rodí, no opúšťa mláďa, lebo niet zelene. 6 Divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly. Oči im hasnú, lebo niet zelenej potravy. 7 Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich odvrátení, ktorými sme sa prehrešili proti tebe. 8 Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, čo sa uchýli na noc? 9 Prečo si ako zastrašený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť? Hospodin, ty si medzi nami, voláme sa podľa tvojho mena, neopúšťaj nás! 10 Takto hovorí Hospodin o tomto ľude: Radi sa potulujú, nohy si nešetria. Hospodin nemá v nich záľubu, teraz si spomenul na ich vinu a trestá ich hriechy. 11 Hospodin mi povedal: Neprihováraj sa za dobro tohto ľudu! 12 Keď sa budú postiť, nevypočujem ich prosbu, keď prinesú spaľovanú alebo pokrmovú obetu, neobľúbim si ich. Znivočím ich mečom, hladom a morom. 13 Povedal som: Ach, Pane, Hospodin, proroci im hovoria: Neuvidíte meč, nepostihne vás hladomor, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste. 14 Hospodin mi odpovedal: Proroci v mojom mene prorokujú lož. Neposlal som ich, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril. Prorokujú vám falošné videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca. 15 Preto Hospodin hovorí o prorokoch, ktorí prorokujú v jeho mene: Hoci som ich neposlal, hovoria: Meč a hlad nebudú v tejto krajine. Títo proroci zahynú mečom a hladom. 16 Ľudí, ktorým oni prorokujú, postihne hlad a meč, budú pohodení na uliciach Jeruzalema a nebude nikoho, kto by ich pochoval, ani ich ženy, synov a dcéry. Ich zlobu vylejem na nich. 17 Povieš im túto reč: Moje oči ronia slzy a slzia v noci i vo dne, pretože pannu, dcéru môjho ľudu, postihla veľká skaza, veľmi bolestná rana. 18 Ak vyjdem na pole, hľa, prebodnutí mečom; ak vojdem do mesta, hľa, muky od hladu! Veď prorok i kňaz chodia bezradne po krajine. 19 Azda si celkom zavrhol Júdu alebo sa tvojej duši zošklivil Sion? Prečo si nás zbil a niet pre nás uzdravenia? Očakávame pokoj, ale dobra niet, čas uzdravenia, ale je tu hrôza. 20 Poznáme, Hospodin, svoju vinu, zlobu našich otcov, veď sme hrešili proti tebe. 21 Nezavrhni nás pre svoje meno, neznevažuj trón svojej slávy! Pamätaj na svoju zmluvu s nami a nezruš ju! 22 Či sú medzi modlami národov také, ktoré dávajú dážď? Alebo dajú nebesia pŕšky? Či nie si to ty, Hospodin, Bože náš? V teba dúfame, lebo ty si utvoril toto všetko.
Židom 7, 1 Tento Melchisedek, kráľ Šálemu, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel v ústrety Abrahámovi, keď sa Abrahám vracal z víťaznej bitky proti kráľom a požehnal ho. 2 A Abrahám mu zo všetkého dal desiatok. Jeho meno sa prekladá najprv ako Kráľ spravodlivosti, potom však aj Kráľ Šálemu, čo znamená Kráľ pokoja. 3 Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa; jeho dni nemajú začiatok a jeho život je bez konca. A tak podobný Božiemu Synovi ostáva navždy kňazom. 4 Dobre si všimnite, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšej koristi. 5 A tak aj tí, čo zo synov Léviho prijímajú kňazskú službu, majú príkaz prijímať od ľudí desiatky podľa zákona, totiž od vlastných bratov, i keď aj oni pochádzajú z Abrahámových bedier. 6 No ten, čo si z nich neodvodzuje svoj pôvod, prijal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenie. 7 Veď je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. 8 Tu preberajú desiatky smrteľní ľudia, tam zasa ten, o ktorom máme svedectvo, že žije. 9 Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdával desiatky aj Lévi, hoci sám desiatky dostával. 10 Veď bol ešte v bedrách otca, keď mu Melchisedek vyšiel v ústrety.
