Jeremiáš 17, 14 Uzdrav ma, Hospodin, a budem uzdravený, zachráň ma a budem zachránený, lebo ty si moja chvála. 15 Pozri, títo mi hovoria: Kde je slovo Hospodina? Nech sa splní! 16 Nenaliehal som na teba so zlým úmyslom a po nešťastnom dni som netúžil. Ty vieš, čo vychádza z mojich úst, je to zjavné pred tebou. 17 Nebuď pre mňa postrachom, ty si mojím útočiskom v deň nešťastia. 18 Nech sa hanbia tí, čo ma prenasledujú, len nech sa ja nehanbím. Nech sa trasú oni, len nech sa ja netrasiem. Priveď na nich deň nešťastia, znič ich dvojnásobným úderom. 19 Toto mi povedal Hospodin: Choď a postav sa do brány synov ľudu, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, a do všetkých brán Jeruzalema, 20 a povedz im: Počujte slovo Hospodina, judskí králi a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate touto bránou. 21 Toto hovorí Hospodin: Dávajte na seba pozor: V deň sobotného odpočinku nenoste náklad a neprinášajte ho do brán Jeruzalema. 22 V deň sobotného odpočinku nevynášajte bremeno ani zo svojich domov a nekonajte nijakú prácu, ale zasväťte deň sobotného odpočinku, ako som prikázal vašim otcom. 23 Oni však ani nepočúvali, ani nezbystrili sluch, ale tvrdohlavo sa vzopreli, ani neposlúchli a ani neprijali výstrahu. 24 Ak ma budete počúvať — znie výrok Hospodina — a v deň sobotného odpočinku nebudete vynášať bremená cez brány tohto mesta, deň sobotného odpočinku aj zasvätíte a nebudete v ňom konať nijakú prácu, 25 potom budú prechádzať bránami tohto mesta kniežatá a králi, ktorí budú sedieť na Dávidovom tróne, povezú sa na vozoch a koňoch, králi i kniežatá, muži Judska, obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude vždy obývané. 26 Z judských miest, z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z Nížiny, z Pohoria, ako aj z Negevu budú prichádzať ľudia a budú prinášať spaľovanú obetu, obetu s hostinou, pokrmovú obetu, kadidlo a ďakovnú obetu tiež prinesú do Hospodinovho domu. 27 Ak neposlúchnete môj príkaz o zasvätení dňa sobotného odpočinku, ale budete nosiť bremená a s nimi vchádzať do brán Jeruzalema, potom zošlem na jeho brány oheň, ktorý nezhasne, a spáli jeruzalemské paláce.

Židom 10, 1 Zákon je len tieňom budúcich darov, a nie vlastným obrazom vecí, preto nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými ustavične každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2 Vari by ich neprestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli raz navždy očistení a necítili by už vo svedomí, že majú hriechy? 3 Ale práve nimi sa z roka na rok pripomínajú hriechy. 4 Je predsa nemožné, aby krv býkov a capov odstraňovala hriechy. 5 A preto keď Kristus prichádza na svet, hovorí: Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo. 6 Spaľované obety, ani obety za hriech sa ti nepáčili. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je o mne napísané, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. 8 Najprv hovorí: Obety ani dary, ani spaľované obety, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili — a tie sa predsa prinášajú podľa zákona. 9 Vtedy povedal: Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 V tejto vôli sme raz a navždy posvätení obetou tela Ježiša Krista. 11 Každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nijako nemôžu odstrániť hriechy. 12 No Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 13 Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14 Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15 Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď hovorí: 16 Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17 a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem. 18 Kde sú však hriechy odpustené, tam už vôbec netreba obety za hriech.