Kazateľ 1;2 Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť. 3 Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom? 4 Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva. 5 Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde. 6 Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia. 7 Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova. 8 Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním. 9 Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom. 10 Ak by aj niekto o niečom povedal: Pozri, toto je nové! — už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami. 11 Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde, nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr. 12 Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme. 13 Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko, čo sa robí pod nebom: zlú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali. 14 Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom. 15 To, čo je krivé, nemožno narovnať, a s tým, čo chýba, nemožno počítať. 16 Pomyslel som si: Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom, a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania. 17 Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom. 18 Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.
Lukáš12,22 A svojim učeníkom povedal: Preto vám hovorím: Nerobte si starosti o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. 23 Veď život je viac ako pokrm a telo viac ako odev. 24 Pozrite sa na havrany! Nesejú ani nežnú. Nemajú ani komoru, ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáci! 25 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o lakeť? 26 Ak teda nevládzete ani to najmenšie, prečo ste ustarostení o ostatné? 27 Zamyslite sa nad ľaliami, ako rastú. Nepradú a netkajú. Hovorím vám, že ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak, ako jedna z nich. 28 Keď teda Boh na poli takto oblieka trávu, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr sa postará o vás, maloverní! 29 Ani vy sa teda neumárajte otázkami, čo budete jesť a čo budete piť. Nebuďte utrápení! 30 Veď toto všetko zháňajú národy tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že to potrebujete. 31 Hľadajte však jeho kráľovstvo a toto sa vám pridá. 32 Neboj sa, maličké stádo, lebo sa zapáčilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.
