Kazateľ 3, 1 Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas: 2 je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť a čas vytŕhať zasadené, 3 čas zabíjať a čas liečiť, čas rúcať a čas stavať, 4 čas plakať a čas smiať sa, čas žialiť a čas tancovať, 5 čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene, čas objímať a čas zanechať objímanie, 6 čas hľadať a čas strácať, čas uschovávať a čas odhadzovať, 7 čas trhať a čas zošívať, čas mlčať a čas hovoriť, 8 čas milovať a čas nenávidieť, čas vojny a čas mieru.

Skutky 23, 1 Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: Muži, bratia! Ja som až do dnešného dňa žil pred Bohom podľa svojho najlepšieho svedomia. 2 Nato veľkňaz Ananiáš prikázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach. 3 Vtedy mu Pavol povedal: Boh bude biť teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, no kážeš ma biť, čo je v rozpore so zákonom. 4 Okolostojaci mu však povedali: Ty nadávaš Božiemu veľkňazovi? 5 Nato Pavol odpovedal: Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. Je predsa napísané: Nebudeš zlorečiť vladárovi svojho ľudu. 6 Keďže Pavol vedel, že jednu časť veľrady tvoria saduceji a druhú farizeji, zvolal vo veľrade: Muži, bratia! Ja som farizej, syn farizeja, a súdia ma pre nádej a zmŕtvychvstanie. 7 Len čo to povedal, medzi farizejmi a saducejmi vznikla škriepka a zhromaždenie sa rozdvojilo. 8 Saduceji totiž tvrdia, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. 9 Strhol sa veľký krik, pričom niektorí zákonníci zo skupiny farizejov vstali a rázne presadzovali svoju mienku: Na tomto človeku nenachádzame nič zlé. A čo, ak k nemu prehovoril duch alebo anjel? 10 Keď rozbroj zosilnel, veliteľ dostal strach, aby Pavla neroztrhali, preto prikázal vojakom, aby zišli dolu, vytrhli im ho a odviedli do pevnosti. 11 V nasledujúcu noc sa mu zjavil Pán a povedal: Buď silný! Lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.