Kazateľ 6,1 Je zlo, ktoré som videl pod slnkom, a veľa je ho na ľuďoch: 2 Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, poklady, slávu a jeho duša nemá nedostatok v ničom, po čom by túžil, ale Boh mu nedožičí, aby z toho užíval, lebo niekto cudzí to užíva. Je to márnosť a zlá choroba. 3 Keby niekto splodil aj sto detí, žil by mnoho rokov a jeho roky by mali mnoho dní, ale jeho duša by sa dobra nenasýtila, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo, tak o ňom hovorím: Mŕtvy plod je na tom lepšie ako on. 4 V márnosti totiž prišiel, v tme odíde a jeho meno je zahalené tmou. 5 Nevidel slnko, ani ho nepoznal, skôr taký má pokoj ako ten druhý, 6 ktorý aj keby žil dvetisíc rokov, dobro by nevidel. Či nejdú všetci na jedno miesto? 7 Všetka námaha človeka je kvôli ústam, ale duša sa nemôže upokojiť. 8 Veď akúže má výhodu múdry pred hlupákom, akúže bedár, ktorý vie, ako má v živote chodiť? 9 Lepšie je pozerať očami ako blúdiť dušou, aj to je márnosť a honba za vetrom. 10 Čo bolo, dávno bolo pomenované, a je známe, že človek sa nemôže súdiť s tým, kto je silnejší než on. 11 Mnohé slová totiž množia márnosť a čo to osoží človeku? 12 Kto totiž vie, čo je dobré pre človeka v stanovenom počte dní jeho márneho života, ktoré prežije ako tieň? Veď kto oznámi človeku, čo bude po ňom pod slnkom?

Lukáš12,54 Potom povedal zástupom: Keď zbadáte na západe vystupovať oblak, hneď hovoríte, že príde lejak. A býva to tak. 55 A keď veje južný vietor, hovoríte, že bude horúčava. A býva. 56 Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete rozoznať. Ako to, že neviete rozoznať terajší čas? 57 Prečo sami od seba neviete posúdiť, čo je spravodlivé? 58 Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou pokonať, aby ťa nezavliekol k sudcovi. Lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa uvrhne do väzenia. 59 Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nevrátiš aj posledný halier.