Ozeáš 2, 1 Izraelitov bude počtom ako piesku v mori, ktorý nemožno zvážiť ani spočítať. Miesto toho, aby im hovorili: Vy nie ste môj ľud, budú im hovoriť: deti živého Boha. 2 Potom sa zhromaždia spolu Júdovci a Izraeliti, ustanovia si jedného vodcu a vyjdú z krajiny. To bude veľký deň Jezreela. 3 Povedzte vašim bratom: Môj ľud a vašim sestrám: Omilostená. 4 Žalujte svoju matku, obžalujte ju, že nie je mojou ženou, a tak ani ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a z pŕs znaky cudzoložstva! 5 Ak nie, vyzlečiem ju donaha a vystavím ju takú, akou bola v deň svojho narodenia. Obrátim ju na pustatinu, spravím ju podobnú vyprahnutej zemi, nechám ju zomrieť od smädu. 6 Nad jej deťmi sa nezmilujem, keďže sú to deti zo smilstva, 7 lebo ich matka smilnila, ich rodička sa dopustila hanebnosti, veď hovorievala: Pôjdem za svojimi milencami, za tými, čo mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a plátno, olej a nápoje. 8 Preto hľa! Zahradím jej cestu tŕním a ohradím ju múrom, takže nenájde svoje chodníky. 9 Vydá sa za svojimi milencami, ale nedostihne ich, bude ich hľadať, ale nenájde ich. Vtedy povie: Vrátim sa k svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz. 10 Ona však nevie, že to ja som jej dával obilie, mušt a čerstvý olej. Dal som jej mnoho striebra a zlata, ale venovala ho Baálovi. 11 Preto si vezmem späť svoje obilie, až príde jeho čas, a svoj mušt, keď príde jeho obdobie. Odnímem od nej svoju vlnu a plátno, určené na zakrytie jej nahoty. 12 Teraz odhalím jej nehanebnosť pred očami všetkých jej milencov a nikomu sa nepodarí zachrániť ju z mojej moci. 13 Urobím koniec všetkým jej radostiam — sviatkom, oslavám novmesiaca, dňom sobotného odpočinku a všetkým slávnostným príležitostiam. 14 Zničím jej vinič aj figovníky, o ktorých hovorí: Je to poplatok, ktorým ma vyplácajú moji milenci. Nechám ich zarásť lesom a potom ich požerie divá zver. 15 Potrestám ju za dni zasvätené baálom, keď im prinášala kadidlové obety, zdobila sa náušnicami a šperkami a chodila za svojimi milencami, na mňa však zabúdala — znie výrok Hospodina.

Rímskym 11, 11 Pýtam sa teda: Vari sa tak potkli, aby padli? Určite nie. Ale pre ich poklesok prišla spása pre pohanov, aby sa v nich vyvolala žiarlivosť. 12 Ak sa však ich poklesok stal bohatstvom pre svet a ich previnenie bohatstvom pre pohanov, o čo viac ich plnosť. 13 Vám pohanom však hovorím: Pretože som apoštolom pohanov, robím česť svojej službe, 14 aby som nejako vyvolal žiarlivosť u svojich krajanov podľa tela a zachránil niektorých z nich. 15 Veď ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie prechodom zo smrti do života? 16 Ak je však prvotina svätá, potom je aj cesto. A ak je koreň svätý, potom sú aj vetvy.