Ozeáš 4, 1 Počúvajte slovo Hospodina, Izraeliti! Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny, lebo niet vernosti, milosrdenstva ani poznania Boha v krajine. 2 Preklínanie, podvody, vraždy, krádeže a cudzoložstvo prelomili svoje hrádze: všade je samá krv. 3 Preto smúti krajina, lebo ochabuje všetko, čo v nej prebýva: divá zver aj nebeské vtáctvo, dokonca aj morské ryby hynú. 4 Nech nikto nevedie s nikým spor a nech nikto nikoho neodsudzuje! To s tebou mám spor, kňaz! 5 Ty sa potkýnaš vo dne a aj prorok sa s tebou potkýna v noci. Ničíš svoj ľud — 6 môj ľud je zničený pre nevedomosť. Keďže ty si odmietol poznanie, odmietam ťa ako svojho kňaza. Zabudol si na zákon svojho Boha, ja tiež zabudnem na tvojich potomkov — 7 o čo viac sa množia, o to viac hrešia proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu! 8 Kŕmia sa hriechom môjho ľudu a túžia po jeho vine. 9 Ako bude s ľudom, tak bude aj s kňazom. Potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu jeho skutky. 10 Budú jesť, ale nenasýtia sa, budú smilniť, ale nerozmnožia sa, lebo opustili Hospodina 11 v prospech smilstva. Víno a mušt odoberajú rozum môjmu ľudu, 12 dopytuje sa svojho dreva a jeho palica mu dáva rady, lebo duch smilstva ich zvádza z cesty a oni sa smilnením odvracajú od svojho Boha. 13 Na temene vrchov prinášajú obety, na výšinách pália kadidlo — pod dubom, topoľom a cerom, lebo ich tieň je príjemný; preto vaše dcéry smilnia a vaše snúbenice páchajú cudzoložstvo. 14 Nepotrestám však za to ani vaše dcéry, ani vaše snúbenice, lebo muži chodia do ústrania so smilnými ženami a s kultovými neviestkami prinášajú obety. Ľud, ktorý to nechápe, bude zničený. 15 Ak smilníš ty, Izrael, nech sa nepreviňuje Júda. Nechoďte do Gilgálu, neputujte do Bét-Ávenu, neprisahajte: Na živého Hospodina prisahám! 16 Ako vzdorovitá jalovica vzdoruje Izrael, má ho azda Hospodin pásť na rozľahlej pastvine ako baránka? 17 Efrajim je spolčený s modlami, nechaj ho; 18 ich hostiny sa pominuli. Neustále smilnil, v hriešnej láske mal opakovanú záľubu; potupa prevýšila ich pýchu. 19 Vietor ho zabalí do svojich krídel a ponesie hanbu za svoje obety.
Rímskym 12, 1 Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste prinášali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé. 3 Mocou milosti, ktorá mi bola daná, každému z vás hovorím, aby si nemyslel o sebe viac, ako treba, ale aby o sebe zmýšľal skromne, podľa toho, akú mieru viery každému udelil Boh. 4 Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, 5 tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi. 6 Máme však rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná. Ak má niekto dar proroctva, nech je v súlade s vierou, 7 ak má niekto dar služby, nech slúži, ak má niekto dar vyučovania, nech vyučuje. 8 Kto má dar napomínania, nech napomína. Kto dáva, nech dáva úprimne. Kto je predstavený, nech koná horlivo. Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí s radosťou.
