Príslovia 25, 1 Aj toto sú Šalamúnove príslovia, ktoré spísali muži judského kráľa Chizkiju.
2 Božou slávou je veci skrývať, slávou kráľov veci skúmať.
3 Tak ako výšku nebies a hĺbku zeme ani srdce kráľov nemožno preskúmať.
4 Odstráň zo striebra trosku a tepcovi striebra sa nádoba podarí.
5 Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
6 Nevystatuj sa pred kráľom a nepostav sa na miesto veľmožov,
7 lebo je lepšie, keď ti povedia: Vystúp sem, než keď ťa ponížia pred urodzeným človekom, ktorého tvoje oči videli.
8 Nechoď unáhlene pred súd! Čože si napokon počneš, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
9 Veď svoj spor s blížnym, ale neprezraď tajomstvo iného,
10 lebo ti to bude vyčítať ten, čo to počuje, a zlá povesť sa od teba neodvráti.
11 Sťa zlaté jablká na striebornom podnose je slovo vyrieknuté v pravý čas.
12 Ako zlatý krúžok a klenot z rýdzeho zlata je karhajúci mudrc pre vnímavý sluch.
13 Ako chladivý sneh v čase žatvy je spoľahlivý posol pre tých, čo ho posielajú, pretože občerství dušu svojich pánov.
14 Oblaky s vetrom, ale bez dažďa, to je človek, čo sa chváli darom, ktorý nedá.
15 Trpezlivosťou možno presvedčiť vodcu, vľúdny jazyk láme kosti.
16 Našiel si med? Jedz s mierou, aby si sa ho neprejedol a nevyvrátil si ho.
17 Len občas vstúp nohou do domu blížneho, aby sa ťa nepresýtil a neznenávidel ťa.
18 Ako kyjak, meč a ostrý šíp je človek, čo krivo svedčí proti blížnemu.
19 Ako zlomený zub a vytknutá noha je spoliehanie sa na zradcu v čase súženia.
20 Ako niekto, čo si vyzlieka kabát v chladný deň či leje ocot do lúhu, je ten, čo spieva piesne skľúčenému srdcu.
21 Ak ten, čo ťa nenávidí, je hladný, daj mu jesť chlieb, ak je smädný, daj mu napiť vody;
22 tým nahrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu a Hospodin ťa odmení.
23 Severný vietor prináša dážď a pokútna reč hnevlivé pohľady.
24 Lepšie je bývať v kúte na streche ako s hašterivou ženou v jednom dome.
25 Ako studená voda pre vyprahnuté hrdlo je dobrá správa z ďalekého kraja.
26 Ako zmútený prameň a znečistená studňa je spravodlivý, čo ustupuje bezbožníkovi.
27 Jesť priveľa medu nie je dobré ani skúmať slávu iných slávu neprinesie!
28 Mesto zbúrané, bez hradieb, to je muž, čo sa neovláda.

Lukáš 19, 11 Keď to počúvali, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že už-už sa zjaví Božie kráľovstvo. 12 Povedal teda: Istý šľachtic odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. 13 Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Obchodujte s nimi, kým neprídem. 14 Ale občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento človek nad nami kraľoval. 15 Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko ktorý obchodovaním získal. 16 Prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien. 17 On mu povedal: Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný v nepatrnej veci, ujmi sa vlády nad desiatimi mestami! 18 Prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien. 19 Tomu povedal: Ty vládni nad piatimi mestami! 20 Iný prišiel a hovoril: Pane, hľa, tu je tvoja hrivna. Mal som ju uloženú v šatke. 21 Bál som sa ťa, lebo si prísny človek. Berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial. 22 Tomu povedal: Zlý sluha! Budem ťa súdiť podľa toho, čo si povedal. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial. 23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňažníkom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi? 24 A prítomným povedal: Vezmite mu hrivnu a dajte ju tomu, čo má desať. 25 Oni mu povedali: Pane, veď ten má desať hrivien! 26 Hovorím vám: Každému, kto má, bude pridané, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 27 A napokon, mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pozabíjajte ich predo mnou.