Príslovia 27, 1 Nechváľ sa zajtrajškom, lebo nevieš, čo deň zrodí.
2 Nech ťa chváli iný, nie tvoje ústa, cudzí človek, nie tvoje pery!
3 Kameň je ťažký aj piesok niečo váži, ale hnev blázna od oboch je ťažší.
4 Rozhorčenie je kruté, hnev je sťa povodeň, kto však obstojí pred žiarlivosťou?
5 Lepšie je priame karhanie ako skrývaná láska.
6 Dobre sú mienené údery milujúceho a hojné sú bozky toho, kto nenávidí.
7 Sýty šliape po pláste medu, hladnému je však každá horkosť sladká.
8 Ako vták, čo odletí ďaleko od svojho hniezda, je muž, čo sa zatúla ďaleko od svojho príbytku.
9 Olej a kadidlo rozveseľujú srdce, slasť z priateľa je viac ako vlastná rada.
10 Neopúšťaj svojho priateľa ani priateľa svojho otca, keď ťa však stihne nešťastie, nechoď do príbytku svojho brata, lebo lepší je blízky sused než vzdialený brat.
11 Buď múdry, syn môj, a rozveseľ moje srdce, aby som mohol odpovedať tomu, čo mi robí výčitky.
12 Rozvážny človek vidí nebezpečenstvo a skryje sa, neskúsení doplácajú na to, že idú ďalej.
13 Šaty zadrž tomu, čo sa zaručí za cudzieho, ak za cudziu ženu, vezmi od neho záloh!
14 Kto včasráno hlučne dobrorečí blížnemu, bude sa to považovať za zlorečenie.
15 Ustavičný lejak v daždivom dni a hašterivá žena sú si podobné,
16 kto ju chce zvládnuť, chce zvládnuť vietor a chytiť olej pravicou.
17 Železo sa brúsi železom, charakter blížneho obrusuje človek.
18 Kto sa stará o figovník, bude jesť ovocie, kto stráži svojho pána, bude poctený.
19 Ako voda tvár, tak ľudské srdce odráža človeka.
20 Podsvetie a ríša skazy sa nenasýtia a nenasýtia sa ani oči človeka.
21 Ako taviaca nádoba striebro a pec zlato, tak človeka preveria ústa, čo ho chvália.
22 Keby si blázna tĺčikom rozdrvil medzi obilím v mažiari, bláznovstvo ho neopustí.
23 Poznaj dobre stav tvojho stáda a venuj pozornosť čriedam,
24 veď hojnosť nebude navždy ani koruna pre všetky pokolenia.
25 Keď sa pokosí tráva a ukáže sa nová zeleň, po horách sa zberá mládza;
26 z baránkov máš odev, za capov kúpiš pole,
27 máš dosť kozieho mlieka na svoju obživu, na obživu svojej rodiny i na živobytie svojich slúžok.

Lukáš 19, 41 Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním 42 a povedal: Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami. 43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. 44 Zrovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe, a nenechajú ti kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.