Žalm 132, 1 Pútnická pieseň. Hospodin, pamätaj na Dávida, na všetko, čo podstúpil,
2 keď prisahal Hospodinovi a dal sľub Mocnému Jákobovmu:
3 Nevojdem do stanu, v ktorom bývam, neľahnem si na lôžko, na ktorom odpočívam,
4 očiam nedoprajem spánok ani viečkam zdriemnutie,
5 kým Hospodinovi nenájdem miesto, príbytok Jákobovmu Mocnému.
6 Počuli sme, že archa zmluvy je v Efrate, našli sme ju na Jaarských nivách.
7 Vojdime do jeho príbytkov, klaňajme sa pri podnožke jeho nôh.
8 Vstaň, Hospodin, zaujmi miesto svojho odpočinku, ty i archa tvojej moci!
9 Nech sa tvoji kňazi odejú spravodlivosťou a tvoji zbožní nech plesajú.
10 Pre svojho služobníka Dávida neodmietni svojho pomazaného.
11 Hospodin prisahal vernosť Dávidovi, neodstúpi od nej: Jedného potomka z tvojho rodu posadím po tebe na trón.
12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu i prikázania, ktoré ich naučím, potom ich synovia na večné veky budú sedieť na tvojom tróne.
13 Veď Hospodin si vyvolil Sion, chcel ho mať za príbytok:
14 Toto bude miesto môjho odpočinku na večné veky; tu budem bývať, lebo som si ho želal.
15 Jeho pokrm bohato požehnám, jeho chudobných nasýtim chlebom.
16 Jeho kňazov odejem spásou a jeho zbožní nadšene zaplesajú.
17 Postarám sa, aby tam vyrástol Dávidov roh, horiacu sviecu pripravím svojmu pomazanému.
18 Hanbou odejem jeho nepriateľov, na ňom sa však bude ligotať kráľovská koruna.

Ján 18, 24 Potom ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi. 25 Šimon Peter stál a zohrieval sa. Opýtali sa ho: Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov? On zaprel a povedal: Nie som. 26 Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, povedal: Vari som ťa nevidel s ním v záhrade? 27 Peter však znova zaprel — a hneď nato zaspieval kohút.