Žalospevy 5, 1 Spomeň si, Hospodin, čo sa s nami stalo, pozri a viď našu potupu! 2 Naše dedičstvo dostali cudzinci, naše domy cudzozemci. 3 Stali sme sa sirotami bez otca, naše matky sú ako vdovy. 4 Vlastnú vodu pijeme za peniaze, vlastné drevo dostávame za poplatok. 5 S jarmom na šiji nás prenasledujú, sme unavení, nemáme pokoja. 6 Egyptu sme podávali ruku, aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chleba. 7 Naši otcovia hrešili a niet ich. My pykáme za ich previnenia. 8 Vládnu nám otroci, niet nikoho, kto by nás vytrhol z ich ruky. 9 S nasadením života si obstarávame chlieb, ohrozovaní mečom z púšte. 10 Ako popraskaná pec je naša koža od horúčky z hladu. 11 Zhanobené boli ženy na Sione i panny v judských mestách. 12 Vlastnými rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu. 13 Mládenci nosia žarnov a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva. 14 Starci prestali zasadať v bráne a mládenci preberať na strunách. 15 Naše srdce sa prestalo radovať, na smútok sa premenil náš tanec. 16 Spadla nám koruna z hlavy, beda nám, lebo sme zhrešili. 17 Od tohto nám zamdlelo srdce, z toho všetkého nám potemnel zrak, 18 kvôli vrchu Sion, ktorý je spustošený a preháňajú sa po ňom líšky. 19 Ty, Hospodin, tróniš naveky, tvoj trón trvá z pokolenia na pokolenie. 20 Prečo na nás stále zabúdaš a opúšťaš nás na dlhý čas? 21 Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni ako boli oddávna. 22 Azda si nás úplne zavrhol? Tak veľmi sa hneváš na nás?

Ján 6, 60 Vtedy mnohí z jeho učeníkov, čo to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať? 61 Keďže Ježiš sám vedel, že jeho učeníci proti tomu šomrú, povedal im: Toto vás pohoršuje? 62 A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? 63 Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. 64 No medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž vedel od začiatku, ktorí neveria a kto ho zradí. 65 A dodal: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nezaručí Otec.