BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-WR-CALNAME:Radostné srdce
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20240331T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20241027T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20250330T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20251026T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20260329T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20261025T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250905
DTEND;VALUE=DATE:20250906
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250902T140845Z
LAST-MODIFIED:20250902T140845Z
UID:13181-1757030400-1757116799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 14; List Filipanom 3\,1-11
DESCRIPTION:2.Mojžišova 14\, 1 Hospodin povedal Mojžišovi: 2 „Rozkáž Izraelitom\, aby zmenili smer cesty a utáborili sa pred Pi-Chirótom\, medzi Migdólom a morom priamo pred Baal-Cefónom. Utáborte sa naproti nemu pri mori. 3 Faraón si bude o Izraelitoch myslieť: ‚Zablúdili v kraji\, zovrela ich púšť.‘ 4 Znova zatvrdím faraónovo srdce a bude vás prenasledovať. Na faraónovi a na celom jeho vojsku sa oslávim a Egypťania poznajú\, že ja som Hospodin.“ Izraeliti tak urobili.5 Egyptskému kráľovi oznámili\, že ľud utiekol. Srdce faraóna a jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a hovorili: „Čo sme to len urobili\, že sme Izraelitov prepustili z otroctva?“ 6 Faraón dal zapriahnuť do svojho bojového voza a svoj ľud vzal so sebou. 7 Vzal so sebou šesťsto vybraných bojových vozov a všetky egyptské bojové vozy. Na každom z nich boli traja bojovníci. 8 Hospodin zatvrdil srdce faraóna\, egyptského kráľa\, a on prenasledoval Izraelitov. Izraeliti však smelo odchádzali. 9 Egypťania ich prenasledovali so všetkými faraónovými koňmi\, bojovými vozmi\, jeho jazdou a vojskom a dostihli ich\, keď Izraeliti táborili pri mori pri Pi-Chiróte pred Baal-Cefónom.10 Keď sa faraón približoval\, Izraeliti sa rozhliadli a videli\, ako sa Egypťania rútia za nimi. Vtedy sa Izraeliti veľmi zľakli a volali k Hospodinovi o pomoc. 11 Povedali Mojžišovi: „Nebolo v Egypte dosť hrobov? Doviedol si nás sem\, aby sme pomreli na púšti! Čo si nám to urobil? Prečo si nás vyviedol z Egypta? 12 Či sme ti nehovorili už v Egypte: ‚Nechaj nás na pokoji\, budeme slúžiť Egypťanom?‘ Veď bolo lepšie slúžiť Egypťanom ako zomrieť na púšti.“ 13 Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Vydržte a uvidíte\, že dnes vás Hospodin zachráni. Egypťanov\, ktorých dnes vidíte\, už nikdy neuvidíte. 14 Hospodin bude bojovať za vás\, vy sa len upokojte.“15 Hospodin povedal Mojžišovi: „Prečo voláš ku mne o pomoc? Rozkáž Izraelitom\, aby sa pohli! 16 Ty zdvihni svoju palicu\, vystri ruku nad more a rozdeľ ho\, aby Izraeliti mohli prejsť jeho stredom po suchu. 17 Ja však zatvrdím srdce Egypťanov\, oni sa budú hnať za nimi. Na faraónovi\, na celom jeho vojsku\, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch sa oslávim. 18 Egypťania poznajú\, že ja som Hospodin\, keď sa oslávim na faraónovi\, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch.“ 19 Nato sa Boží anjel\, ktorý predchádzal Izraelitov\, zdvihol a šiel za nimi. Oblačný stĺp spred nich sa tiež zdvihol a postavil sa za nich. 20 Takto sa dostal medzi tábor egyptský a izraelský. Oblak bol na jednej strane temný a na druhej osvecoval noc\, takže sa po celú noc nemohli priblížiť jedni k druhým.21 Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom a vysušil ho. Voda sa rozdvojila. 22 Izraeliti šli stredom mora po suchu. Voda stála ako múr po ich ľavej i pravej strane. 23 Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone\, bojové vozy a jazdci sa vrhli za nimi doprostred mora. 24 V čase rannej stráže sa však Hospodin pozrel na tábor Egypťanov z ohnivého a oblačného stĺpa a uviedol ich do zmätku. 25 Spôsobil\, že sa im z bojových vozov uvoľnili kolesá\, takže len s veľkou námahou mohli napredovať. Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi\, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egyptu!“26 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more\, aby sa vody vrátili na Egypťanov\, na ich bojové vozy a jazdcov!“ 27 Mojžiš vystrel ruku nad more a to sa nadránom vrátilo na svoje miesto. Vody sa valili proti utekajúcim Egypťanom a Hospodin ich zalial vlnami uprostred mora. 28 Vody sa vrátili\, zaliali bojové vozy\, jazdcov i všetko faraónovo vojsko\, ktoré sa hnalo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal. 29 Izraeliti však prešli stredom mora po suchu; vody boli ako múr po ich pravej a ľavej strane. 30 V ten deň Hospodin vyslobodil Izraelitov z rúk Egypťanov. Izraeliti videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu. 31 Keď Izraeliti videli mocnú ruku\, ktorú Hospodin vystrel proti Egypťanom\, ľud sa bál Hospodina\, uverili Hospodinovi a jeho služobníkovi Mojžišovi. \nList Filipanom 3\, 1 Napokon\, bratia moji\, radujte sa v Pánovi. Neunavuje ma písať vám o tom istom a vás to utvrdí. 2 Dajte si pozor na psov\, dajte si pozor na zlých pracovníkov\, dajte si pozor na rozrezancov. 3 Veď my sme skutočne obrezaní\, my\, ktorí v Božom Duchu slúžime Bohu\, chválime sa v Kristovi Ježišovi a nespoliehame sa na telo\, hoci ja by som sa mohol spoliehať aj na telo. 4 Ak si niekto iný myslí\, že sa môže spoliehať na telo\, tým skôr ja: 5 na ôsmy deň som bol obrezaný\, som z Izraelovho rodu\, z Benjamínovho kmeňa\, Hebrej z Hebrejov\, pokiaľ ide o vzťah k Zákonu\, farizej\, 6 horlivý prenasledovateľ cirkvi a bol som bez úhony\, čo sa týka spravodlivosti podľa Zákona. 7 No to\, čo mi bolo ziskom\, som pre Krista pokladal za stratu. 8 A vôbec\, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša\, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad\, aby som získal Krista 9 a bol v ňom ako človek bez vlastnej spravodlivosti\, ktorá je zo Zákona\, ale aby som mal spravodlivosť skrze vieru v Krista\, spravodlivosť z Boha\, založenú na viere; 10 aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania i účasť na jeho utrpeniach. Beriem na seba podobu jeho smrti\, 11 aby som tak dosiahol vzkriesenie z mŕtvych.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-14-list-filipanom-31-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250904
DTEND;VALUE=DATE:20250905
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250902T140605Z
LAST-MODIFIED:20250902T140629Z
UID:13179-1756944000-1757030399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 13; List Filipanom 2\,19-30
DESCRIPTION:2.Mojžišova 13\, 1 Hospodin povedal Mojžišovi: 2 „Zasväť mi všetko prvorodené\, čo u Izraelitov otvára materské lono\, či z ľudí\, alebo z dobytka. Je to moje!“3 Mojžiš povedal ľudu: „Pamätajte na tento deň\, v ktorý ste vyšli z Egypta\, z domu otroctva. Hospodin vás odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kvasené. 4 Odchádzate dnes\, v mesiaci abíb. 5 Keď ťa Hospodin vovedie do krajiny Kanaánčanov\, Chetitov\, Amorejčanov\, Chivvijov a Jebúsejov\, ktorú sa tvojim otcom zaviazal prísahou dať tebe — krajinu oplývajúcu mliekom a medom —\, vtedy budeš v nej v tomto mesiaci konať tento obrad. 6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a v siedmy deň bude slávnosť na počesť Hospodina. 7 Nekvasené chleby sa budú jesť sedem dní. Nič kvasené sa nesmie u teba nájsť. Na celom tvojom území sa nesmie objaviť nič kvasené. 8 V ten deň to svojmu synovi vysvetlíš takto: ‚To je za to\, čo mi preukázal Hospodin\, keď som vychádzal z Egypta.‘ 9 Budeš to mať ako znamenie na svojej ruke\, ako pamätný znak medzi svojimi očami\, aby Hospodinov zákon zostal v tvojich ústach\, lebo Hospodin ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta. 10 Toto ustanovenie budeš rok čo rok zachovávať v určený čas. 11 Keď ťa Hospodin privedie do krajiny Kanaánčanov\, ako to pod prísahou sľúbil tebe a tvojim otcom\, keď ti ju dá\, 12 všetko\, čo otvára materské lono\, dáš Hospodinovi\, aj prvorodené potomstvo dobytka. Všetko\, čo budeš mať mužského rodu\, bude patriť Hospodinovi. 13 Každého prvorodeného osla vykúpiš ovcou. Keby si ho nemohol vykúpiť\, zlomíš mu šiju. Musíš však vykúpiť každého prvorodeného zo svojich synov. 14 Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn spýta\, čo to znamená\, odpovieš mu: ‚Hospodin nás vyviedol mocnou rukou z Egypta\, z domu otroctva. 15 Keď nás faraón tvrdohlavo odmietal prepustiť\, Hospodin usmrtil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného z ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Hospodinovi všetko mužského rodu\, čo otvára materské lono\, všetkých prvorodených synov vykupujem.‘ 16 To bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný znak medzi očami\, lebo Hospodin nás mocnou rukou vyviedol z Egypta.“ 17 Keď faraón prepustil ľud\, Boh ho neviedol cestou\, ktorá vedie územím Filištíncov\, hoci bola kratšia. Boh totiž povedal: „Keby ľud videl vojnu\, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta.“ 18 Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Trstinovom mori. Izraeliti odišli z Egypta v usporiadaných zástupoch. 19 Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti. Ten totiž zaviazal Izraelitov prísahou: „Boh vás určite navštívi\, potom odneste odtiaľto aj moje kosti.“ 20 Keď odišli zo Sukkótu\, utáborili sa v Etáme\, na okraji púšte. 21 Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým\, aby im svietil\, takže mohli putovať dňom i nocou. 22 Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci. \nList Filipanom 2\, 19 Mám však nádej v Pánovi Ježišovi\, že čoskoro k vám pošlem Timoteja\, aby som sa aj ja potešil\, keď sa dozviem\, čo je s vami. 20 Veď nemám nikoho\, kto by zmýšľal rovnako a tak úprimne sa o vás staral. 21 Všetci totiž hľadajú iba svoje záujmy\, a nie záujmy Ježiša Krista. 22 Ale o ňom viete\, ako sa osvedčil\, veď so mnou ako syn s otcom slúžil evanjeliu. 23 A tak dúfam\, že ho budem môcť poslať k vám\, len čo uvidím\, čo bude so mnou. 24 Ba pevne dúfam v Pánovi\, že čoskoro prídem aj ja.25 Pokladal som však za potrebné poslať k vám Epafrodita\, svojho brata\, spolupracovníka a spolubojovníka\, ktorého ste vyslali\, aby mi poslúžil v mojej núdzi. 26 Veď už túžil po všetkých vás a znepokojoval sa\, že ste sa dopočuli o tom\, že ochorel. 27 A naozaj bol na smrť chorý\, Boh sa však nad ním zmiloval\, a nielen nad ním\, ale aj nado mnou\, aby som nemal zármutok nad zármutok. 28 Preto som ho čo najskôr poslal\, aby ste opäť mali radosť\, keď ho uvidíte\, a ja aby som mal menej zármutku. 29 Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a vážte si takých ľudí. 30 Lebo on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti: aj svoj život vystavil nebezpečenstvu\, aby doplnil\, čo chýbalo vašej službe voči mne.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-13-list-filipanom-219-30/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250903
DTEND;VALUE=DATE:20250904
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250902T130839Z
LAST-MODIFIED:20250902T130839Z
UID:13177-1756857600-1756943999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 12\,21-51; List Filipanom 2\,12-18
DESCRIPTION:2.Mojžišova 12\, 21 Mojžiš zavolal všetkých starších Izraela a povedal im: „Choďte\, obstarajte si zviera zo stáda podľa svojich rodov a zarežte ho ako veľkonočného baránka. 22 Potom vezmite zväzok yzopu\, namočte ho v krvi\, ktorá bude v miske\, potrite ňou obe veraje aj ich hornú časť. Nech nikto z vás až do rána nevychádza z dverí svojho domu. 23 Hospodin bude totiž prechádzať a biť Egypťanov. Keď uvidí krv na oboch verajach a ich hornej časti\, Hospodin prejde popri dverách a zhubcovi nedovolí vojsť do vašich domov a zabíjať. 24 Toto zachovávajte ako večné ustanovenie pre vás a pre vaše deti. 25 Keď prídete do krajiny\, ktorú vám podľa svojho sľubu dá Hospodin\, zachovávajte tento obrad. 26 Keď sa vás budú pýtať vaši synovia\, čo znamená tento obrad\, 27 poviete im: ‚Je to obeta Paschy na počesť Hospodina\, ktorý prešiel popri domoch Izraelitov v Egypte\, keď bil Egypťanov a naše domy zachránil.‘“ Ľud padol na kolená a klaňal sa. 28 Izraeliti šli a robili tak\, ako Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak urobili.29 Keď nastala polnoc\, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte\, od faraónovho prvorodeného syna\, ktorý mal sedieť na jeho tróne\, až po prvorodeného zajatca\, ktorý bol v žalári\, ako aj všetko prvorodené z dobytka. 30 V tú noc vstal faraón\, všetci jeho služobníci a všetci Egypťania\, lebo v Egypte nastal veľký nárek; nebol totiž dom\, v ktorom by nebol mŕtvy. 31 Faraón ešte v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: „Vstaňte! Odíďte spomedzi môjho ľudu\, vy aj Izraeliti! Choďte slúžiť Hospodinovi podľa svojej žiadosti! 32 Vezmite si svoje ovce a dobytok\, ako ste žiadali\, a choďte! Vyproste požehnanie aj pre mňa!“ 33 Aj Egypťania naliehali na ľud\, aby čím skôr odišiel z krajiny\, lebo hovorili: „Všetci pomrieme.“ 34 Ľud si vzal ešte nevykvasené cesto\, korytá zabalil do plášťov a niesol ich na pleciach. 35 Na Mojžišov pokyn si Izraeliti vyžiadali od Egypťanov strieborné i zlaté predmety a plášte. 36 Hospodin vzbudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu\, takže mu splnili žiadosť. Tak olúpili Egypťanov.37 Potom sa Izraeliti pohli z Raamsésa do Sukkótu. Bolo ich asi šesťstotisíc peších mužov\, okrem detí. 38 Išlo s nimi mnoho iného ľudu a obrovské stáda oviec a dobytka. 39 Z cesta\, ktoré si vzali z Egypta\, upiekli nekvasené chleby\, lebo cesto nemohlo vykvasiť. Z Egypta ich totiž vyhnali a nemohli sa dlho zdržiavať ani si pripraviť jedlo na cestu. 40 Izraeliti bývali v Egypte štyristotridsať rokov. 41 Po štyristotridsiatich rokoch presne na deň vyšli všetky Hospodinove zástupy z Egypta. 42 Bola to noc bdenia na počesť Hospodina\, keď ich vyviedol z Egypta. Táto noc bude nocou bdenia na počesť Hospodina pre všetkých Izraelitov z pokolenia na pokolenie.43 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Toto je ustanovenie o Pasche. Nijaký cudzinec nesmie z nej jesť. 44 Jesť však z nej môže každý otrok\, kúpený za peniaze\, ak bude obrezaný. 45 Prisťahovalec ani nádenník nesmú z nej jesť. 46 Musí sa zjesť v tom istom dome. Z mäsa sa nič nesmie vyniesť z domu. Nijakú kosť z nej nepolámete. 47 Tak to bude robiť celá izraelská pospolitosť. 48 Keď však bude u teba nejaký cudzinec a chcel by sláviť Paschu na počesť Hospodina\, najprv nech sa dá so všetkými príslušníkmi mužského rodu obrezať a potom ju môže sláviť a bude ako domorodec. Nijaký neobrezaný nesmie z nej jesť. 49 Ten istý zákon bude platiť pre domorodca i pre cudzinca\, ktorí sa budú zdržiavať medzi vami.“ 50 Všetci Izraeliti urobili tak\, ako to Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak to urobili. 51 V ten istý deň vyviedol Hospodin zástupy Izraelitov z Egypta. \nList Filipanom 2\, 12 Preto\, moji milovaní\, ako ste vždy boli poslušní\, a to nielen v mojej prítomnosti\, ale ešte väčšmi teraz\, v mojej neprítomnosti\, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. 13 Veď Boh pôsobí vo vás\, že chcete i konáte\, čo sa jemu páči. 14 Všetko robte bez reptania a pochybovania\, 15 aby ste boli bezúhonní a nevinní\, Božie deti bez poškvrny uprostred zvráteného a skazeného pokolenia. Uprostred neho žiarte ako hviezdy\, ktoré osvecujú svet. 16 Držte sa slova života\, aby mi v Kristov deň bolo na chválu\, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. 17 Ale aj keby som mal byť vyliaty pri obete a bohoslužbe vašej viery\, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. 18 Aj vy sa radujte a radujte sa so mnou!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-1221-51-list-filipanom-212-18/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250902
DTEND;VALUE=DATE:20250903
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250901T190526Z
LAST-MODIFIED:20250901T190526Z
UID:13175-1756771200-1756857599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 12\,1-20; List Filipanom 2\,1-11
DESCRIPTION:2.Mojžišova 12\, 1 V Egypte Hospodin Mojžišovi a Áronovi povedal: 2 „Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku. 3 Celej izraelskej pospolitosti oznámte: ‚Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý rod zaobstará baránka; jedného baránka pre domácnosť. 4 Ak je rodina malá a nemohla by zjesť jedného baránka\, nech sa spojí s najbližším susedom\, aby ich bolo dosť na zjedenie baránka. 5 Baránok musí byť bez chyby\, ročný samček. Môžete ho vybrať z jahniat alebo z kozliat. 6 Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohto mesiaca a pred večerom ho celé zhromaždenie izraelskej pospolitosti zareže. 7 Vezmú z jeho krvi a potrú ňou obe veraje a ich hornú časť na dverách svojich domov\, v ktorých budú jesť. 8 V tú istú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budú ho jesť spolu s nekvaseným chlebom a s horkými bylinami. 9 Nesmiete z neho jesť nič surové ani uvarené vo vode\, len upečené na ohni s hlavou\, nohami a vnútornosťami. 10 Nič z neho nesmie zostať do rána. Keby z neho niečo zostalo\, spálite to na ohni. 11 Budete to jesť takto: budete mať opásané bedrá\, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete ho jesť narýchlo\, lebo je to Hospodinova Pascha.12 V tú noc prejdem cez Egypt a usmrtím v ňom všetko prvorodené\, od človeka až po dobytok. Nad všetkými egyptskými bohmi vykonám súd. Ja som Hospodin. 13 Vaším znamením bude krv na domoch\, v ktorých bývate. Keď uvidím krv\, obídem vás\, takže vás zhubná rana nezastihne\, keď budem biť Egypt. 14 Tento deň vám bude pamätným dňom. Budete si ho pripomínať ako slávnosť na počesť Hospodina. Budete ho sláviť z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie.15 Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Hneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov. Každý\, kto by od prvého do siedmeho dňa jedol niečo kvasené\, bude odstránený z Izraela. 16 V prvý deň budete mať sväté zhromaždenie\, aj v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie. V tieto dni nebudete konať nijakú prácu. Smiete robiť len to\, čo je potrebné na prípravu jedla. 17 Takto budete zachovávať ustanovenie o nekvasených chleboch\, lebo práve v ten deň som vyviedol vaše zástupy z Egypta. Tento deň budete zachovávať z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie. 18 Nekvasené chleby budete jesť od večera štrnásteho dňa prvého mesiaca až do večera dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca. 19 Sedem dní sa nesmie vo vašich domoch nájsť nič kvasené. Každý\, kto by jedol niečo kvasené\, bude odstránený z izraelskej pospolitosti\, Izraelita práve tak ako cudzinec. 20 Nebudete jesť nič kvasené. Vo všetkých svojich príbytkoch budete jesť len nekvasené chleby.‘“ \nList Filipanom 2\, 1 Ak teda jestvuje nejaké povzbudenie v Kristovi\, ak jestvuje nejaká útecha z lásky\, nejaké spoločenstvo Ducha\, nejaký súcit a milosrdenstvo\, 2 dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako\, majte tú istú lásku\, buďte jedna duša a jedna myseľ! 3 Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu\, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba 4 a nevyhľadávajte každý iba svoje záujmy\, ale aj záujmy druhých.5 Zmýšľajte medzi sebou tak\, ako Kristus Ježiš:6 On\, hoci mal Božiu podobu\, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť\,7 ale zriekol sa jej\, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka\,8 ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť\, a to smrť na kríži.9 Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno\,10 aby sa pri mene Ježiš zohlo každé koleno tých\, čo sú na nebi\, na zemi aj v podsvetí11 a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: „Ježiš Kristus je Pán.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-121-20-list-filipanom-21-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250901
DTEND;VALUE=DATE:20250902
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250827T152707Z
LAST-MODIFIED:20250827T152707Z
UID:13162-1756684800-1756771199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 11; List Filipanom 1\,18-30
DESCRIPTION:2.Mojžišova 11\, 1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Ešte jednou ranou zasiahnem faraóna a Egypt. Potom vás prepustí; ba nielen prepustí\, ale priam vás vyženie. 2 Povedz teda ľudu\, aby si každý muž vyžiadal od svojho priateľa a každá žena od svojej susedky strieborné a zlaté predmety.“ 3 Hospodin vzbudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu. Mojžiša si totiž v Egypte mimoriadne vážili faraónovi služobníci i jeho ľud.4 Potom Mojžiš povedal: „Hospodin hovorí: ‚O polnoci prejdem Egyptom. 5 V Egypte zomrú všetci prvorodení\, od faraónovho prvorodeného syna\, ktorý má zasadnúť na trón\, až po prvorodeného syna otrokyne\, ktorá je pri žarnove\, ako aj všetko prvorodené z dobytka. 6 Po celom Egypte sa bude ozývať veľký nárek\, akého dosiaľ nebolo a ani nebude. 7 Na nijakého Izraelitu ani len pes nezašteká — ani na človeka\, ani na dobytča —\, aby ste poznali\, že Hospodin robí rozdiel medzi Egyptom a Izraelom. 8 Potom prídu ku mne všetci tvoji služobníci\, poklonia sa mi a budú prosiť: Odíď aj so všetkým svojím ľudom\, ktorý ťa nasleduje. Potom odídem.‘“ Potom Mojžiš odišiel od faraóna veľmi rozhnevaný.9 Hospodin povedal Mojžišovi: „Faraón vás neposlúchne\, preto sa v Egypte stane ešte veľa mojich zázrakov.“ 10 Mojžiš a Áron všetky tie zázraky pred faraónom urobili\, no Hospodin faraónovo srdce zatvrdil\, takže Izraelitov zo svojej krajiny neprepustil. \nList Filipanom 1\, 18 Čo na tom! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom\, či naoko\, alebo úprimne\, zvestuje Kristus. Z toho sa radujem a aj sa budem radovať. 19 Viem predsa\, že mi to poslúži na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. 20 Túžobne očakávam a dúfam\, že v ničom nebudem zahanbený\, ale že so všetkou otvorenosťou\, ako vždy aj teraz\, bude oslávený Kristus na mojom tele\, či životom\, alebo smrťou.21 Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk. 22 Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu\, neviem\, čo si zvoliť. 23 Ťahá ma to na obe strany: túžim zomrieť a byť s Kristom\, a to by bolo oveľa lepšie\, 24 ale pre vás je potrebnejšie\, aby som ostal v tele. 25 Na to sa spolieham a viem\, že zostanem a budem s vami všetkými na vaše napredovanie a na radosť z viery\, 26 aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Kristovi Ježišovi\, keď zasa prídem k vám. 27 Len žite tak\, ako to zodpovedá Kristovmu evanjeliu\, aby som\, či už prídem a uvidím vás\, alebo neprídem\, počul o vás to\, že pevne stojíte v jednom duchu a svorne bojujete za vieru v evanjelium. 28 Protivníkom sa nedajte ničím zastrašiť! To bude znamením od Boha — im na záhubu\, ale vám na spásu. 29 Veď vám sa dostala milosť pre Krista\, aby ste v neho nielen verili\, ale za neho aj trpeli. 30 Vediete predsa taký istý zápas\, aký ste videli u mňa a teraz o ňom počúvate.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-11-list-filipanom-118-30/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250831
DTEND;VALUE=DATE:20250901
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250827T152445Z
LAST-MODIFIED:20250827T152445Z
UID:13160-1756598400-1756684799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 10; List Filipanom 1\,12-17
DESCRIPTION:2.Mojžišova 10\, 1 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi. Ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov\, aby som medzi nimi urobil tieto svoje znamenia 2 a aby si rozprával svojim synom a vnukom o tom\, čo som vykonal v Egypte\, ako aj o znameniach\, ktoré som u nich urobil\, a aby ste vedeli\, že ja som Hospodin.“ 3 Mojžiš a Áron odišli k faraónovi a povedali mu: „Toto hovorí Hospodin\, Boh Hebrejov: ‚Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud\, aby mi slúžil! 4 Ak sa budeš zdráhať prepustiť môj ľud\, už zajtra pošlem na tvoje územie kobylky. 5 Pokryjú zem\, takže ju nebude možné vidieť. Zožerú aj zvyšok\, čo vám zostal po ľadovci\, a na poli poobžierajú všetky pučiace stromy. 6 Naplnia tvoje domy\, domy všetkých tvojich služobníkov i domy všetkých Egypťanov. Niečo také nevideli ani tvoji otcovia\, ani tvoji dedovia odvtedy\, čo boli na zemi\, až dodnes.‘“ Potom sa Mojžiš obrátil a odišiel od faraóna.7 Faraónovi služobníci povedali: „Dokedy nás tento bude ohrozovať? Prepusť ten ľud\, nech slúži Hospodinovi\, svojmu Bohu! Neuvedomuješ si\, že Egyptu hrozí zánik?“ 8 Potom Mojžiša a Árona priviedli opäť k faraónovi\, ktorý im povedal: „Choďte a slúžte Hospodinovi\, svojmu Bohu! Kto vlastne má odísť?“ 9 Mojžiš odpovedal: „Odídeme so svojimi deťmi a starcami\, so svojimi synmi a dcérami; pôjdeme so svojimi ovcami a dobytkom\, lebo máme slávnosť na počesť Hospodina.“ 10 Faraón im povedal: „Nech je tak Hospodin s vami\, ako ja prepustím vás a vaše deti. Vy však iste máte nejaký zlý úmysel. 11 Nie tak! Len vy\, muži\, môžete odísť a slúžiť Hospodinovi. Veď to ste chceli.“ S tým ich vyhnali od faraóna.12 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad Egypt\, aby naň prileteli kobylky a požrali v krajine všetky byliny zeme\, všetko\, čo zostalo po ľadovci!“ 13 Mojžiš zodvihol palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor\, ktorý dul po celý deň a celú noc. Ráno východný vietor privial kobylky. 14 Kobylky prileteli na celý Egypt a spustili sa na celé jeho územie v takom množstve\, aké nikdy predtým nebolo a nikdy ani nebude. 15 Pokryli povrch celej krajiny\, takže sa celkom zatemnila. Kobylky požrali všetky byliny na zemi i všetko ovocie na stromoch\, čo zostalo po ľadovci. V celom Egypte nezostalo nič zelené ani na stromoch\, ani na bylinách.16 Faraón náhle povolal Mojžiša a Árona a povedal: „Zhrešil som proti Hospodinovi\, vášmu Bohu\, i proti vám. 17 Prosím\, zbav ma ešte tentoraz hriechu. Modlite sa k Hospodinovi\, svojmu Bohu\, aby odvrátil odo mňa túto smrť!“ 18 Mojžiš teda odišiel od faraóna a prosil Hospodina. 19 Hospodin obrátil vietor\, takže víchrica od mora odniesla kobylky a vrhla ich do vôd Trstinového mora. Na celom egyptskom území z nich nezostala ani jediná. 20 Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce\, takže Izraelitov neprepustil. 21 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebu a na Egypt doľahne taká hustá tma\, že sa bude dať nahmatať!“ 22 Mojžiš vystrel ruku k nebu a v celom Egypte nastala tri dni trvajúca hustá tma. 23 Ľudia sa navzájom nevideli; tri dni sa nikto neodvážil pohnúť z miesta. Tam však\, kde bývali Izraeliti\, bolo svetlo. 24 Vtedy faraón zavolal Mojžiša a povedal: „Choďte\, slúžte Hospodinovi! Nechajte tu len ovce a dobytok. Aj deti môžu ísť s vami.“ 25 Mojžiš odpovedal: „Ty sám nám musíš dať\, čo potrebujeme na obety s hostinou a na spaľované obety\, aby sme ich priniesli Hospodinovi\, svojmu Bohu. 26 S nami pôjdu aj naše stáda; nezostane tu ani kopyto\, lebo z nich si vyberieme\, čo bude potrebné na službu Hospodinovi\, nášmu Bohu. My ešte nevieme\, čo treba obetovať Hospodinovi\, kým ta neprídeme.“ 27 Hospodin však zatvrdil srdce faraóna a ten ich nechcel prepustiť. 28 Faraón povedal Mojžišovi: „Odíď odo mňa! Neopováž sa mi ukázať na oči\, lebo v deň\, keď ťa uvidím\, zomrieš!“ 29 Mojžiš odpovedal: „Nech je tak\, ako si povedal; už sa ti neukážem na oči.“ \nList Filipanom 1\, 12 Bratia\, chcem\, aby ste vedeli\, že to\, čo sa deje so mnou\, viac prospelo šíreniu evanjelia\, 13 takže to\, že som v putách pre Krista\, sa stalo známym v celej vládnej budove aj medzi všetkými ostatnými. 14 Mnohí z bratov v Pánovi\, posilnení mojimi putami\, v dôvere odvážnejšie a bez strachu hlásajú Slovo. 15 Niektorí síce hlásajú Krista zo závisti a nevraživosti\, ale iní s dobrým úmyslom. 16 Jedni to robia z lásky\, lebo vedia\, že som tu na obranu evanjelia\, 17 iní však ohlasujú Krista z neznášanlivosti\, nie úprimne\, lebo si myslia\, že mi v mojich putách spôsobia súženie.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-10-list-filipanom-112-17/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250830
DTEND;VALUE=DATE:20250831
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250827T152113Z
LAST-MODIFIED:20250827T152113Z
UID:13158-1756512000-1756598399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 9; List Filipanom 1\,1-11
DESCRIPTION:2.Mojžišova 9\, 1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin\, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud\, aby mi slúžil. 2 Ak sa budeš zdráhať prepustiť ho a budeš ho neustále zdržiavať\, 3 potom Hospodinova ruka veľmi ťažko v podobe moru doľahne na tvoj dobytok\, čo je na poli\, na kone\, osly\, ťavy\, býky i na ovce. 4 Hospodin však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom\, takže nič nezhynie z toho\, čo patrí Izraelitom.‘“ 5 Hospodin určil aj čas\, keď povedal: „Zajtra to Hospodin urobí v krajine.“ 6 Hospodin to nasledujúceho dňa aj urobil. Všetky stáda Egypťanov uhynuli\, ale z izraelského stáda neuhynul ani jediný kus. 7 Faraón si to dal zistiť a naozaj\, z izraelských stád neuhynul ani jediný kus. Faraónovo srdce aj napriek tomu zostalo zatvrdnuté a ľud neprepustil. 8 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Naberte si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí smerom k nebu. 9 Po celom Egypte sa sadze rozletia ako jemný prášok a v celom Egypte sa na ľuďoch i na dobytku vyhodia pľuzgierovité vredy.“ 10 Nabrali teda sadzí z pece\, postavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozhodil smerom k nebu. Na ľuďoch i na dobytku sa potom objavili pľuzgierovité vredy. 11 Pre vredy sa ani veštci nemohli postaviť pred Mojžiša\, lebo vredy boli na nich i na všetkých Egypťanoch. 12 Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce. Faraón ich neposlúchol\, ako to Mojžišovi predpovedal Hospodin. 13 Hospodin povedal Mojžišovi: „Včasráno predstúp pred faraóna a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin\, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud\, aby mi slúžil\, 14 lebo teraz zošlem na teba\, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud všetky pohromy\, aby si poznal\, že na celej zemi niet nikoho\, ako som ja. 15 Už vtedy\, keď som vystrel svoju ruku\, aby som teba i tvoj ľud trestal morom\, mohol som ťa odstrániť zo zeme. 16 Zachoval som ťa však len preto\, aby som na tebe mohol ukázať svoju moc a aby sa po celej zemi rozprávalo o mojom mene. 17 Ty sa ďalej voči môjmu ľudu správaš povýšenecky a nechceš ho prepustiť. 18 Preto zajtra o tomto čase zošlem také prudké krupobitie\, aké nebolo v Egypte odvtedy\, čo trvá\, až dodnes. 19 Rýchlo daj teda odviesť do bezpečia stáda a všetko\, čo máš na poli. Všetci ľudia a zvieratá\, čo budú na poli a nie pod strechou\, zasiahne krupobitie a zahynú.‘“ 20 Tí z faraónových služobníkov\, ktorí sa zľakli Hospodinových slov\, doviedli svojich otrokov i stáda do prístrešia. 21 Tí\, čo si Hospodinovo slovo nevzali k srdcu\, nechali otrokov i stáda na poli.22 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebu. Na celý Egypt príde krupobitie\, ktoré postihne ľudí\, dobytok i všetko poľné rastlinstvo v krajine.“ 23 Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu\, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie. 24 Počas krupobitia šľahal oheň. Niečo také strašné nebolo v celom Egypte\, odkedy sa stal národom. 25 Ľadovec zbil v celom Egypte všetko\, čo bolo na poli\, od ľudí po dobytok. Krupobitie zničilo všetko poľné rastlinstvo a polámalo všetky stromy na poli. 26 Len v kraji Gošen\, kde bývali Izraeliti\, ľadovec nebol. 27 Vtedy si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: „Zase som zhrešil. Hospodin je spravodlivý\, ja a môj ľud sme však bezbožní. 28 Proste Hospodina! Božieho hromobitia a ľadovca je už dosť. Prepustím vás\, nemusíte tu zostať!“ 29 Mojžiš mu odpovedal: „Len čo vyjdem z mesta\, vystriem ruky k Hospodinovi. Prestane hromobitie i ľadovec\, aby si poznal\, že zem je Hospodinova. 30 Viem však\, že ani ty\, ani tvoji služobníci sa ešte stále nebudete báť Hospodina\, Boha.“ 31 Ľan a jačmeň boli zbité\, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan práve kvitol. 32 Pšenica a špalda zbité neboli\, lebo dozrievajú neskôr.33 Mojžiš odišiel z mesta od faraóna a zdvihol ruky k Hospodinovi. Hromobitie i ľadovec prestali a dážď sa už nelial na zem. 34 Keď faraón videl\, že dážď\, ľadovec a hromobitie prestali\, hrešil ďalej. Faraón i jeho služobníci si zatvrdili srdce. 35 Faraónovo srdce zostávalo naďalej zatvrdnuté a Izraelitov neprepustil\, ako to predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. \nList Filipanom 1\, 1 Pavol a Timotej\, služobníci Ježiša Krista\, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi\, ktorí sú vo Filipách\, aj biskupom a diakonom. 2 Milosť vám a pokoj od Boha\, nášho Otca\, a od Pána Ježiša Krista.3 Ďakujem svojmu Bohu\, kedykoľvek si na vás spomínam\, 4 vždy v každej mojej modlitbe\, keď sa s radosťou modlím za vás všetkých\, 5 že máte účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. 6 Som presvedčený\, že ten\, čo vo vás začal dobré dielo\, ho aj dokončí\, až do dňa Krista Ježiša. 7 A právom takto zmýšľam o vás všetkých. Veď vás nosím v srdci\, lebo vy všetci máte účasť na milosti tak v mojich putách\, ako aj pri ochrane a upevňovaní evanjelia. 8 Veď Boh mi je svedkom\, ako túžim po vás všetkých láskou Krista Ježiša. 9 Modlím sa\, aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti\, 10 aby ste boli schopní rozoznávať\, čo je podstatné\, a aby ste boli čistí a bez úhony pre Kristov deň\, 11 naplnení ovocím spravodlivosti\, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-9-list-filipanom-11-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250829
DTEND;VALUE=DATE:20250830
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250827T151552Z
LAST-MODIFIED:20250827T151552Z
UID:13156-1756425600-1756511999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 7\,26-8\,28; Marek 16\,9-20
DESCRIPTION:2.Mojžišova 7\, 26 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud\, aby mi slúžil! 27 Ak sa však budeš zdráhať prepustiť ho\, napadnem celé tvoje územie žabami. 28 Níl sa bude hmýriť žabami; vylezú a vniknú aj do tvojho domu\, do tvojej spálne\, na tvoju posteľ\, do domu tvojich služobníkov a medzi tvoj ľud\, do tvojich pecí a do korýt na chlieb. 29 Aj po tebe\, po tvojom ľude a po všetkých tvojich služobníkoch budú liezť žaby.‘“1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Prikáž Áronovi: ‚Vystri ruku\, v ktorej máš palicu\, nad rieky\, kanály i jazerá a priveď na Egypt žaby.‘“ 2 Áron vystrel ruku nad egyptské vody a žaby povyliezali a pokryli Egypt. 3 To isté však urobili svojimi čarami aj veštci a priviedli žaby na Egypt. 4 Faraón dal zavolať Mojžiša a Árona a žiadal: „Proste Hospodina\, aby mňa i môj ľud zbavil žiab. Potom prepustím ľud\, aby mohol obetovať Hospodinovi.“ 5 Mojžiš odpovedal faraónovi: „Urči čas\, kedy mám prosiť za teba\, za tvojich služobníkov i za tvoj ľud\, aby teba i tvoj dom zbavil žiab a žeby zostali iba v Níle.“ 6 Faraón povedal: „Zajtra.“ Mojžiš odpovedal: „Nech sa stane podľa tvojho slova\, ale potom poznáš\, že nieto nikoho takého\, ako je Hospodin\, náš Boh. 7 Žaby odídu od teba\, z tvojich domov\, od tvojich služobníkov i od tvojho ľudu a zostanú len v Níle.“ 8 Nato odišiel Mojžiš s Áronom od faraóna a Mojžiš úpenlivo prosil Hospodina\, aby faraóna zbavil žiab\, ktoré naňho poslal. 9 Hospodin Mojžišovu prosbu vypočul. Žaby pohynuli v domoch\, vo dvoroch i na poliach. 10 Pozhŕňali ich na veľké hromady a zápach z nich naplnil krajinu. 11 Keď faraón videl\, že nastala úľava\, zatvrdil si srdce a neposlúchol ich\, ako to predpovedal Hospodin.12 Hospodin povedal Mojžišovi: „Prikáž Áronovi: ‚Vystri palicu\, udri do prachu na zemi a v celom Egypte budú z neho komáre.‘“ 13 Oni to urobili. Áron vystrel ruku\, palicou udrel prach na zemi a komáre prileteli na ľudí i na dobytok. V celom Egypte sa všetok zemský prach zmenil na komáre. 14 Keď to chceli urobiť svojimi čarami veštci\, nemohli privolať komáre. Tie ďalej trápili ľudí i dobytok. 15 Vtedy veštci povedali faraónovi: „To je Boží prst!“ Faraónovo srdce sa však zatvrdilo a neposlúchol ich\, ako to predpovedal Hospodin.16 Hospodin povedal Mojžišovi: „Keď faraón pôjde včasráno k vode\, predstúpiš pred neho a povieš mu: ‚Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud\, aby mi slúžil! 17 Ak môj ľud neprepustíš\, pošlem na teba\, na tvojich služobníkov\, na tvoj ľud i na tvoje domy muchy. Domy Egypťanov\, ako aj pôda\, na ktorej stoja\, budú plné múch. 18 Len v kraji Gošen\, kde býva môj ľud\, urobím v ten deň výnimku. Tam muchy nebudú\, aby si vedel\, že ja\, Hospodin\, som uprostred krajiny. 19 Urobím rozdiel medzi ľudom svojím a tvojím. Toto znamenie sa prejaví zajtra.‘“ 20 Hospodin to aj urobil. Roj bodavých múch vnikol do faraónovho domu\, do domu jeho služobníkov a naplnil celý Egypt. Muchy sužovali krajinu. 21 Vtedy faraón povolal Mojžiša a Árona a povedal: „Choďte a obetujte svojmu Bohu v tejto krajine!“ 22 Mojžiš však odpovedal: „To by nebolo správne. To\, čo máme obetovať Hospodinovi\, svojmu Bohu\, Egypťania pokladajú za ohavnosť. Či by nás neukameňovali\, keby sme pred nimi obetovali to\, čo im je ohavnosťou? 23 Odídeme na vzdialenosť troch dní cesty na púšť a tam budeme obetovať Hospodinovi\, nášmu Bohu\, ako nám prikázal.“ 24 Faraón povedal: „Prepustím vás teda\, aby ste obetovali Hospodinovi\, svojmu Bohu\, na púšti. Len neodchádzajte príliš ďaleko a proste za mňa!“ 25 Mojžiš odpovedal: „Keď od teba odídem\, budem za teba prosiť Hospodina a zajtra odletia muchy od faraóna\, od jeho služobníkov i od jeho ľudu. Len nech nás faraón zase neoklame\, že by nechcel prepustiť ľud\, aby obetoval Hospodinovi.“ 26 Potom Mojžiš odišiel od faraóna a prosil Hospodina. 27 Hospodin vypočul Mojžišovu prosbu. Muchy odleteli od faraóna\, od jeho služobníkov i od jeho ľudu\, takže nezostala ani jediná. 28 Faraónovo srdce zostalo naďalej zatvrdnuté a ľud neprepustil. \nMarek 16\, 9 Keď v prvý deň po sobote včasráno vstal\, zjavil sa najprv Márii Magdaléne\, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. 10 Ona to bežala oznámiť tým\, čo bývali s ním\, ktorí teraz trúchlili a plakali. 11 Keď počuli\, že žije a že ho videla\, neverili tomu.12 Potom sa dvom z nich zjavil v inej podobe na ceste\, keď išli na vidiek. 13 Vrátili sa a oznámili to ostatným. Ani im neverili.14 Napokon sa zjavil Jedenástim\, keď stolovali. Vyčítal im nevieru a tvrdosť srdca\, pretože neuverili tým\, čo ho videli vzkrieseného. 15 Povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu. 16 Kto uverí a dá sa pokrstiť\, bude spasený. Kto však neuverí\, bude odsúdený. 17 Tých\, čo veria\, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi. 18 Budú brať do rúk hadov\, a keď aj niečo smrtonosné vypijú\, neublíži im to. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.“19 Keď im to Pán Ježiš povedal\, bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici. 20 Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slovo potvrdzoval znameniami\, ktoré ich sprevádzali.Všetko\, čo im bolo prikázané\, bezodkladne oznámili tým\, čo boli s Petrom. Cez nich sám Ježiš vyslal od východu až na západ svätú a nehynúcu zvesť o večnej spáse. Amen.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-726-828-marek-169-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250828
DTEND;VALUE=DATE:20250829
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250827T151034Z
LAST-MODIFIED:20250827T151034Z
UID:13154-1756339200-1756425599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 6\,28-7\,25; Marek 16\,1-8
DESCRIPTION:2.Mojžišova 6\, 28 Bolo to vtedy\, keď Hospodin oslovil Mojžiša v Egypte. 29 Hospodin mu povedal: „Ja som Hospodin. Povedz faraónovi\, egyptskému kráľovi\, všetko\, čo ti hovorím.“ 30 Mojžiš však povedal Hospodinovi: „Nie som výrečný. Ako ma faraón poslúchne?“1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Ustanovujem ťa\, aby si pred faraónom zastupoval Boha a tvoj brat Áron bude tvojím prorokom: 2 Ty mu povieš všetko\, čo ti prikážem a tvoj brat Áron bude hovoriť s faraónom\, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. 3 Ja však zatvrdím faraónovo srdce a v Egypte urobím mnoho svojich znamení a zázrakov. 4 Faraón vás neposlúchne\, ale ja položím ruku na Egypt a pomocou tvrdých trestov vyvediem z Egypta svoje oddiely\, svoj ľud\, Izraelitov. 5 Keď vystriem svoju ruku na Egypt a vyvediem z neho Izraelitov\, vtedy Egypťania poznajú\, že ja som Hospodin.“ 6 Mojžiš a Áron urobili všetko tak\, ako im prikázal Hospodin\, tak to urobili. 7 Mojžiš mal osemdesiat rokov a Áron osemdesiattri\, keď hovorili s faraónom.8 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 9 „Keď vás faraón vyzve: ‚Preukážte sa nejakým zázrakom!‘ — povieš Áronovi: ‚Vezmi si palicu a hoď ju pred faraóna!‘ A ona sa premení na veľkého hada.“ 10 Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a urobili tak\, ako im prikázal Hospodin. Áron hodil palicu pred faraóna a pred jeho služobníkov a tá sa premenila na veľkého hada. 11 Faraón zavolal mudrcov a čarodejníkov a egyptskí veštci urobili svojimi čarami to isté. 12 Každý z nich hodil svoju palicu a tie sa premenili na veľké hady; no Áronova palica pohltila ich palice. 13 Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich\, ako predpovedal Hospodin.14 Hospodin povedal Mojžišovi: „Faraónovo srdce je neoblomné. Nechce ľud prepustiť. 15 K faraónovi choď ráno\, keď pôjde k vode\, postav sa pred neho na brehu Nílu a vezmi si do ruky palicu\, ktorá sa zmenila na hada. 16 Povieš mu: ‚Hospodin\, Boh Hebrejov\, ma posiela k tebe s odkazom: Prepusť môj ľud\, aby mi na púšti slúžil. Ty si ho dosiaľ neposlúchol. 17 Preto Hospodin hovorí: Podľa tohto poznáš\, že ja som Hospodin: Pozri\, teraz palicou\, ktorú mám v ruke\, udriem vodu v Níle a tá sa zmení na krv. 18 Aj ryby\, čo sú v Níle\, pohynú. Níl bude páchnuť\, takže Egypťania nebudú môcť z neho piť vodu.‘“ 19 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Povedz Áronovi: ‚Vezmi si palicu a vystri ruky nad egyptské vody\, nad ich potoky\, nílske kanály\, jazerá a nad všetky vodné nádrže. Zmenia sa na krv. V celom Egypte\, ešte aj v drevených a kamenných nádobách bude krv.‘“ 20 Mojžiš a Áron splnili Hospodinov príkaz. Áron zdvihol palicu\, ktorú mal v ruke\, a pred očami faraóna a jeho služobníkov udrel vodu Nílu a všetka voda v ňom sa zmenila na krv. 21 Ryby v Níle zahynuli a Níl začal páchnuť\, takže Egypťania nemohli z neho piť vodu. Krv bola v celom Egypte. 22 To isté však urobili aj egyptskí veštci svojimi čarami. Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich\, ako predpovedal Hospodin. 23 Faraón sa obrátil a odišiel do svojho domu. Ani toto si nepripustil k srdcu. 24 Všetci Egypťania kopali studne na okolí Nílu\, aby získali pitnú vodu\, pretože vodu z Nílu nemohli piť. 25 Odvtedy uplynulo plných sedem dní\, čo Hospodin zasiahol Níl. \nMarek 16\, 1 Keď sa skončila sobota\, Mária Magdaléna\, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje\, aby ho išli pomazať. 2 Včasráno prvého dňa po sobote\, hneď po východe slnka\, prišli k hrobu. 3 Hovorili si medzi sebou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ 4 Keď zdvihli zrak\, videli\, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. 5 Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha a zľakli sa. 6 No on im povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského\, toho ukrižovaného? Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa\, miesto\, kde ho položili. 7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom\, aj Petrovi\, že vás predchádza do Galiley. Tam ho uvidíte\, ako vám povedal.“ 8 Nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu\, pretože sa ich zmocnila hrôza a úžas. Ale nikomu nič nepovedali\, lebo sa báli.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-628-725-marek-161-8/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250827
DTEND;VALUE=DATE:20250828
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250826T183522Z
LAST-MODIFIED:20250826T184347Z
UID:13152-1756252800-1756339199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 6\,14-27; Marek 15\,42-47
DESCRIPTION:2.Mojžišova 6\, 14 Toto sú predstavitelia ich rodín: synovia Rúbena\, potomkovia Izraelovho prvorodeného: Chanóch a Pallu\, Checrón a Karmi; to sú Rúbenove rody. 15 Synovia Šimeóna: Jemuel\, Jamín\, Ohad\, Jachín\, Cóchar a Šaúl\, syn Kanaánčanky; to sú Šimeónove rody. 16 Toto sú mená synov Léviho podľa ich rodokmeňov: Geršón\, Kohát a Merari. Lévi žil stotridsaťsedem rokov. 17 Synovia Geršóna: Libni a Šimei podľa ich rodov. 18 Synovia Koháta: Amrám\, Jishár\, Chebrón a Uzzíel. Kohát žil stotridsaťtri rokov. 19 Synovia Merariho: Machli a Muši. To sú Léviho rody podľa ich rodokmeňov. 20 Amrám si vzal za ženu Jochebed\, svoju tetu. Tá mu porodila Árona a Mojžiša. Amrám žil stotridsaťsedem rokov. 21 Synovia Jishára: Korach\, Nefeg a Zichri. 22 Synovia Uzzíela: Míšael\, Elcafán a Sitri. 23 Áron si vzal za ženu Elišebu\, dcéru Amminadába\, sestru Nachšóna. Tá mu porodila Nadába\, Abihua\, Eleazára a Itamára. 24 Synovia Koracha: Assír\, Elkana a Abíasaf. To sú rody Koracha. 25 Áronov syn Eleazár si vzal za ženu jednu z Pútielových dcér. Tá mu porodila Pinchása. To sú náčelníci Léviovcov podľa ich rodov. 26 To je ten Áron a Mojžiš\, ktorých Hospodin oslovil: Vyveďte Izraelitov z Egypta zoradených podľa zástupov. 27 Boli to oni\, čo sa rozprávali s faraónom\, egyptským kráľom\, že majú vyviesť Izraelitov z Egypta. Bol to Mojžiš a Áron. \nMarek 15\, 42 Keď sa zvečerilo\, keďže bol prípravný deň pred sobotou\, 43 prišiel Jozef z Arimatie\, vážený člen veľrady\, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo. Odvážne predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo. 44 Pilát sa však zadivil\, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa\, či už dávno zomrel. 45 Keď mu to stotník potvrdil\, daroval Jozefovi mŕtve telo. 46 Jozef kúpil jemné plátno\, sňal Ježiša z kríža\, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. Ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47 Mária Magdaléna a Jozesova matka Mária sa dívali\, kde ho položili.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-614-27-marek-1542-47/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250826
DTEND;VALUE=DATE:20250827
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250826T032759Z
LAST-MODIFIED:20250826T032759Z
UID:13150-1756166400-1756252799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 6\,1-13; Marek 15\,3-41
DESCRIPTION:2.Mojžišova 6\, 1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Teraz uvidíš\, čo urobím faraónovi. Donútený mocnou rukou ich prepustí\, donútený mocnou rukou ich vyženie zo svojej krajiny.“2 Boh oslovil Mojžiša a ubezpečil ho: „Ja som Hospodin. 3 Zjavil som sa Abrahámovi\, Izákovi a Jákobovi ako Všemohúci Boh. Svoje meno Hospodin som im však nedal poznať. 4 Uzavrel som s nimi aj zmluvu\, že im dám Kanaán\, krajinu\, kde bývali ako cudzinci. 5 Počul som však aj nárek Izraelitov\, ktorých zotročili Egypťania\, a rozpamätal som sa na svoju zmluvu. 6 Preto povedz Izraelitom: ‚Ja som Hospodin. Ja vás vyvediem spod egyptského jarma\, vyslobodím vás z otroctva a vykúpim vás vystretým ramenom a tvrdými trestami. 7 Prijmem vás za svoj ľud a budem vaším Bohom. Poznáte\, že ja som Hospodin\, váš Boh\, ktorý vás vyvedie spod egyptského jarma. 8 Privediem vás do krajiny\, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal\, že ju dám Abrahámovi\, Izákovi a Jákobovi. Vám ju dám do vlastníctva. Ja som Hospodin.‘“ 9 Mojžiš to oznámil Izraelitom\, no oni pre malomyseľnosť a tvrdú robotu ho ani nepočúvali.10 Hospodin ďalej povedal Mojžišovi: 11 „Predstúp pred faraóna\, egyptského kráľa\, a povedz mu\, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny!“ 12 Mojžiš však povedal Hospodinovi: „Ak ma nepočúvajú Izraeliti\, ako ma poslúchne faraón?! Okrem toho nie som výrečný.“ 13 Hospodin prehovoril k Mojžišovi a Áronovi. Dal im pokyny pre Izraelitov a pre faraóna\, egyptského kráľa\, ktoré mali umožniť odchod Izraelitov z Egypta. \nMarek 15\, 33 O šiestej hodine nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 34 O deviatej hodine Ježiš zvolal mocným hlasom: „Eloi\, Eloi\, lema sabachthani?“\, čo v preklade znamená: „Bože môj\, Bože môj\, prečo si ma opustil?“ 35 Keď to niektorí z okolostojacich počuli\, povedali: „Pozrite\, volá Eliáša.“ 36 Ktosi odbehol\, namočil špongiu do octu\, nastokol ju na trstinovú tyč\, dával mu piť a hovoril: „Nechajte ho\, uvidíme\, či ho príde Eliáš sňať.“ 37 No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.38 Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol. 39 Keď stotník\, ktorý stál neďaleko\, videl\, ako vydýchol\, vyhlásil: „Naozaj\, tento človek bol Boží Syn!“ 40 Zobďaleč sa prizerali ženy\, medzi nimi Mária Magdaléna\, Mária\, matka Jakuba mladšieho a Jozesa\, ako aj Salomé. 41 Všetky ho sprevádzali a obsluhovali ho\, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné\, ktoré išli spolu s ním do Jeruzalema.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-61-13-marek-153-41/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250825
DTEND;VALUE=DATE:20250826
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250822T193228Z
LAST-MODIFIED:20250822T193228Z
UID:13148-1756080000-1756166399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 5; Marek 15\,20-32
DESCRIPTION:2.Mojžišova 5\, 1 Potom Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a povedali: „Toto hovorí Hospodin\, Boh Izraela: ‚Prepusť môj ľud\, aby mi na púšti pripravil slávnosť!‘“ 2 Faraón však odpovedal: „Kto je Hospodin\, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím.“ 3 Oni mu povedali: „Stretol sa s nami Boh Hebrejov. Dovoľ nám odísť na púšť do vzdialenosti troch dní cesty a obetovať Hospodinovi\, nášmu Bohu\, aby nás nepotrestal morom alebo mečom.“ 4 Egyptský kráľ im však povedal: „Mojžiš a Áron\, prečo odvádzate ľud od jeho prác? Vráťte sa k svojej robote!“ 5 Faraón dodal: „Ľudu v krajine je veľa a vy chcete\, aby prestal pracovať?“ 6 V ten deň dal faraón poháňačom ľudu a dozorcom nad robotníkmi príkaz: 7 „Už nebudete dávať ľudu slamu na výrobu tehál ako predtým. Nech si slamu zbierajú sami. 8 Žiadajte však od nich rovnaké množstvo tehál\, aké vyrábali dosiaľ. Nič im nezľavujte\, lebo sú leniví. Preto volajú: ‚Chceme odísť a obetovať svojmu Bohu.‘ 9 Tých mužov treba zaťažiť tvrdou prácou\, aby sa mali čím zaoberať a nedávali na klamné reči.“ 10 Poháňači ľudu a dozorcovia išli a oznámili ľudu: „Toto hovorí faraón: ‚Slamu vám už nedám. 11 Sami si ju zbierajte\, kde nájdete. Z povinností vám však nič neubudne.‘“ 12 Ľud sa rozpŕchol po celom Egypte\, aby si na strniskách nazbieral slamu. 13 Poháňači naliehali a hovorili: „Robte každý deň tak\, ako vtedy\, keď ste dostávali slamu!“ 14 Izraelských dozorcov\, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači\, bili a hovorili: „Prečo ste ani dnes\, ani včera neurobili toľko tehál ako predtým?“ 15 Izraelskí dozorcovia sa išli sťažovať k faraónovi: „Prečo tak zaobchádzaš so svojimi otrokmi? 16 Slamu tvojim otrokom nedávajú\, a predsa nám prikazujú: ‚Robte tehly!‘ Teraz tvojich otrokov ešte aj bijú\, ale na vine sú tvoji ľudia.“ 17 Faraón odpovedal: „Ste leniví a pretože ste leniví\, hovoríte: ‚Poďme obetovať Hospodinovi.‘ 18 Choďte a pracujte! Slamu nedostanete\, ale určené množstvo tehál odovzdáte.“ 19 Izraelskí dozorcovia videli\, že je s nimi zle\, keď počuli: „Nesmiete znížiť dennú výrobu tehál.“ 20 Keď vychádzali od faraóna\, stretli sa s Mojžišom a Áronom\, ktorí na nich čakali. 21 Dozorcovia im povedali: „Nech to vidí Hospodin a nech rozsúdi! Vy ste nám pokazili dobré meno pred faraónom a jeho služobníkmi. Dali ste im do ruky meč\, aby nás povraždili.“ 22 Mojžiš sa obrátil na Hospodina a povedal: „Pane\, prečo si dopustil na tento ľud toľko zla? Načo si ma vlastne poslal? 23 Odvtedy\, čo som predstúpil pred faraóna\, aby som hovoril v tvojom mene\, tomuto ľudu sa vodí ešte horšie\, a ty ho stále nevyslobodzuješ.“ \nMarek 15\,  20 Keď sa mu dosť naposmievali\, vyzliekli mu purpurový plášť a znova mu obliekli jeho šaty. Potom ho vyviedli\, aby ho ukrižovali.21 Prinútili okoloidúceho\, istého Šimona z Cyrény\, Alexandrovho a Rúfusovho otca\, ktorý práve prichádzal z poľa\, aby mu niesol kríž. 22 Viedli ho na miesto Golgota\, čo v preklade znamená Lebka. 23 Dávali mu víno zmiešané s myrhou\, ale on to neprijal. 24 Ukrižovali ho a jeho šaty si rozdelili; lósom určili\, kto si čo vezme.25 Bola tretia hodina\, keď ho ukrižovali. 26 Jeho vinu označili nápisom: „Kráľ Židov.“ 27 Spolu s ním ukrižovali aj dvoch lotrov: jedného sprava a druhého zľava. 29 Tí\, čo tadiaľ prechádzali\, sa mu rúhali\, potriasali hlavami a hovorili: „Hej ty\, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! 30 Zachráň sám seba a zostúp z kríža!“ 31 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval a sám seba nemôže zachrániť. 32 Kristus\, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža\, aby sme videli a uverili!“ Potupovali ho aj tí\, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-5-marek-1520-32/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250824
DTEND;VALUE=DATE:20250825
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250822T192545Z
LAST-MODIFIED:20250822T192545Z
UID:13145-1755993600-1756079999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 4\,18-31; Marek 15\,1-19
DESCRIPTION:2.Mojžišova 4\, 18 Mojžiš odišiel k svojmu tesťovi Jitrovi a povedal mu: „Rád by som sa vrátil k svojim bratom\, ktorí sú v Egypte\, a zistil\, či ešte žijú.“ Jitro mu odpovedal: „Choď v pokoji!“ 19 Hospodin ešte v Midjánsku povedal Mojžišovi: „Choď\, vráť sa do Egypta\, lebo už pomreli všetci\, ktorí striehli na tvoj život.“ 20 Mojžiš teda vzal svoju ženu a synov\, posadil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si vzal Božiu palicu. 21 Hospodin mu ešte prikázal: „Keď sa vrátiš do Egypta\, dbaj o to\, aby si pred faraónom vykonal všetky zázraky\, na ktoré som ťa splnomocnil. Ja však zatvrdím jeho srdce\, takže ľud neprepustí. 22 Potom faraónovi povieš: Toto hovorí Hospodin: ‚Izrael je môj prvorodený syn. 23 Odkázal som ti: Prepusť môjho syna\, aby mi slúžil. Ty si však odmietol prepustiť ho; preto zabijem tvojho prvorodeného syna.‘“24 Keď ho cestou na mieste nočného odpočinku stretol Hospodin a chcel ho usmrtiť\, 25 Cippora vzala kamenný nôž\, obrezala predkožku svojho syna\, dotkla sa ňou Mojžiša medzi nohami a povedala: „Si mi ženíchom krvi.“ 26 Hospodin ho potom nechal. Na základe toho sa pri obriezke hovorilo: „Ženích krvi.“27 Hospodin povedal Áronovi: „Choď na púšť v ústrety Mojžišovi.“ Áron šiel\, stretol sa s ním pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28 Potom Mojžiš oznámil Áronovi všetky Hospodinove slová\, s ktorými ho poslal\, a všetky znamenia\, ktoré mu kázal urobiť. 29 Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všetkých starších Izraela. 30 Áron ich oboznámil so všetkým\, čo Hospodin povedal Mojžišovi\, ktorý pred očami ľudu robil znamenia\, 31 a ľud uveril. Keď počuli\, že Hospodin navštívil Izraelitov a videl ich utrpenie\, padli na kolená a klaňali sa. \nMarek 15\, 1 Hneď na úsvite sa zišli veľkňazi so zákonníkmi a staršími i celá veľrada. Ježiša spútali\, odviedli a vydali Pilátovi. 2 Pilát sa ho spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ On mu odpovedal: „Ty to hovoríš.“ 3 Veľkňazi ho obviňovali z mnohých vecí. 4 Pilát sa ho znova spýtal: „Nič neodpovedáš? Pozri\, čo všetko na teba žalujú.“ 5 Ježiš však už nič neodpovedal\, takže sa Pilát čudoval.6 Na sviatky im prepúšťal na slobodu jedného z väzňov\, o ktorého žiadali. 7 S povstalcami\, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy\, bol uväznený muž menom Barabbáš. 8 Zástup vystúpil hore\, žiadal si to\, čo im Pilát vždy robieval. 9 Pilát im povedal: „Chcete\, aby som vám prepustil toho kráľa Židov?“ 10 Lebo vedel\, že veľkňazi ho vydali zo závisti. 11 Veľkňazi však poštvali zástup\, aby si žiadal prepustiť radšej Barabbáša. 12 Ale Pilát sa znova obrátil na nich a spýtal sa: „Čo mám teda urobiť s tým\, ktorého nazývate kráľom Židov?“ 13 Vtedy znovu zvolali: „Ukrižuj ho!“ 14 Pilát im povedal: „A čo zlé urobil?“ Oni však ešte hlasnejšie kričali: „Ukrižuj ho!“ 15 Vtedy Pilát\, rozhodnutý vyhovieť zástupu\, prepustil Barabbáša\, no Ježiša dal zbičovať a vydal ho\, aby ho ukrižovali.16 Vojaci ho vyviedli do nádvoria vládnej budovy a zvolali celú kohortu. 17 Obliekli ho do purpurového plášťa\, na hlavu mu nasadili korunu upletenú z tŕnia\, 18 a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený\, kráľ Židov!“ 19 Trstinou ho bili po hlave\, pľuli naňho\, kľakali pred ním a klaňali sa mu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-418-31-marek-151-19/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250823
DTEND;VALUE=DATE:20250824
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250822T192051Z
LAST-MODIFIED:20250822T192051Z
UID:13142-1755907200-1755993599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 4\,1-17; Marek 14\,66-72
DESCRIPTION:2.Mojžišova 4\, 1 Mojžiš na to odpovedal: „Čo ak mi neuveria a nevypočujú ma\, ale povedia: ‚Hospodin sa ti nezjavil?‘“ 2 Hospodin sa spýtal: „Čo to máš v ruke?“ On odpovedal: „Palicu.“ 3 Hospodin mu povedal: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem\, bol z nej had\, takže Mojžiš pred ním utekal. 4 Hospodin rozkázal Mojžišovi: „Vystri ruku a chyť ho za chvost!“ On vystrel ruku\, chytil ho a v ruke sa mu zmenil na palicu: 5 „To preto\, aby uverili\, že sa ti zjavil Hospodin\, Boh ich otcov — Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ 6 Hospodin mu potom povedal: „Vlož ruku pod plášť na hruď!“ Vložil si teda ruku pod plášť na hruď. Keď ju vytiahol\, bola malomocná\, biela ako sneh. 7 Hospodin povedal: „Znova si ju zasuň pod plášť na hruď!“ On si ju ta zasunul\, a keď ju vytiahol\, bola ako jeho telo. 8 „Ak ti neuveria a neposlúchnu výstrahu prvého znamenia\, uveria výstrahe druhého znamenia. 9 Ak však neuveria ani týmto dvom znameniam a neposlúchnu tvoj hlas\, naber trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. Voda\, ktorú naberieš z Nílu\, sa na suchej zemi zmení na krv.“ 10 Nato Mojžiš povedal Hospodinovi: „Prosím\, Pane\, ja nie som výrečný muž; nebol som ním predtým a nie som ani teraz\, keď sa rozprávaš so svojím služobníkom\, lebo mám ťažkopádne ústa i jazyk.“ 11 Hospodin mu však odpovedal: „Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým\, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja\, Hospodin? 12 Teraz choď\, ja ti pomôžem hovoriť a poučím ťa\, čo máš povedať.“ 13 Mojžiš však opakoval: „Prosím\, Pane\, pošli niekoho iného.“ 14 Nato sa Hospodin rozhneval na Mojžiša a povedal: „Nie je azda tvoj brat Áron\, ten Léviovec? Viem\, že on je veľmi výrečný; veď ti už ide v ústrety a úprimne sa poteší\, keď ťa uvidí. 15 Budeš sa s ním rozprávať a do úst mu vložíš slová. Ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás\, čo máte robiť. 16 On namiesto teba osloví ľud\, on ti bude ústami a ty mu budeš zastupovať Boha. 17 Do ruky si vezmi túto palicu\, ktorou budeš robiť znamenia.“ \nMarek 14\, 66 Keď bol Peter dolu na nádvorí\, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. 67 Len čo zbadala Petra\, ako sa zohrieva\, pozrela naňho a povedala mu: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom\, Ježišom.“ 68 On to však zaprel a povedal: „Nič o tom neviem\, ba vôbec nechápem\, čo hovoríš.“ A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. 69 Keď ho slúžka uvidela\, začala znova hovoriť okolostojacim: „Aj tento je jeden z nich.“ 70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: „Veruže si jeden z nich\, veď si Galilejčan.“ 71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: „Človeka\, o ktorom hovoríte\, nepoznám!“ 72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová\, ktoré mu Ježiš povedal: „Skôr než kohút dvakrát zaspieva\, tri razy ma zaprieš;“ chytil sa za hlavu a premohol ho plač.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-41-17-marek-1466-72/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250822
DTEND;VALUE=DATE:20250823
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250821T192250Z
LAST-MODIFIED:20250821T192250Z
UID:13136-1755820800-1755907199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 3; Marek 14\,53-65
DESCRIPTION:2.Mojžišova 3\, 1 Mojžiš pásol stádo svojho tesťa Jitra\, midjánskeho kňaza. Raz prešiel so stádom za púšť a došiel k Božiemu vrchu Horeb. 2 Tam sa mu v plameni horiaceho kra zjavil Hospodinov anjel. Mojžiš videl\, ako ker horí a nezhára. 3 Povedal si: „Pôjdem pozrieť na ten zvláštny jav\, prečo ker nezhára.“ 4 Keď Hospodin videl\, že sa ide pozrieť\, Boh ho oslovil z kra: „Mojžiš\, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ 5 Boh povedal: „Nepribližuj sa! Vyzuj si sandále\, lebo miesto\, na ktorom stojíš\, je svätá pôda.“ 6 Potom mu povedal: „Ja som Boh tvojho otca — Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár\, lebo sa bál pozrieť na Boha. 7 Hospodin mu povedal: „Dobre som si všimol útrapy svojho ľudu v Egypte. Počul som jeho volanie o pomoc pod údermi poháňačov a viem o jeho bolestiach. 8 Preto som zostúpil\, aby som ho vyslobodil z moci Egypta a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej\, oplývajúcej mliekom a medom\, kde bývajú Kanaánčania\, Chetiti\, Amorejčania\, Perizzejci\, Chivviji a Jebúseji. 9 Kvílenie Izraelitov došlo ku mne a videl som aj ich utrpenie\, i to\, ako ich Egypťania utláčajú. 10 Teraz choď\, posielam ťa k faraónovi. Vyveď môj ľud\, Izraelitov\, z Egypta!“ 11 Mojžiš však povedal Bohu: „Ktože som ja\, aby som šiel k faraónovi a vyviedol Izraelitov z Egypta?“ 12 Boh ho uistil: „Budem s tebou. Toto ti bude znamením\, že som ťa ja poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta\, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu.“13 Mojžiš sa však Boha opýtal: „Keď prídem k Izraelitom a poviem im: ‚Boh vašich otcov ma posiela k vám‘ a oni sa ma spýtajú: ‚Aké je jeho meno?‘\, čo im poviem?“ 14 Boh povedal Mojžišovi: „Ja som\, ktorý som;“ a dodal: „Izraelitom povieš: ‚Ja som‘ ma poslal k vám.“15 Boh ešte povedal Mojžišovi: „Izraelitom povedz toto: ‚Poslal ma k vám Hospodin\, Boh vašich otcov — Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba.‘ Toto je moje meno naveky\, ktorým si ma budú pripomínať a vzývať z pokolenia na pokolenie. 16 Choď\, zhromaždi starších Izraela a povedz im: ‚Zjavil sa mi Hospodin\, Boh vašich otcov — Boh Abraháma\, Izáka a Jákoba —\, a povedal mi: Pozorne som sledoval vás\, aj to\, čo sa s vami deje v Egypte\, 17 a povedal som si: Vyvediem vás z egyptského útlaku do krajiny Kanaánčanov\, Chetitov\, Amorejčanov\, Perizzejcov\, Chivvijov a Jebúsejov\, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.‘ 18 Keď poslúchnu tvoj hlas\, pôjdeš so staršími Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: ‚Stretol sa s nami Hospodin\, Boh Hebrejov. Teraz máme ísť na trojdňovú cestu na púšť a obetovať Hospodinovi\, svojmu Bohu.‘ 19 Ja však viem\, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť\, iba ak ho mocnou rukou donútim. 20 Preto vystriem ruku a zasiahnem Egypt rôznymi divmi\, ktoré vykonám medzi nimi. Potom vás prepustí. 21 V Egypťanoch vzbudím priazeň voči tomuto ľudu. Keď budete odchádzať\, nepôjdete naprázdno. 22 Každá žena si vypýta od susedky a spolubývajúcej strieborné a zlaté predmety i plášte a naložíte ich na svojich synov a dcéry. Takto olúpite Egypt.“ \nMarek 14\, 53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi\, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi\, starší a zákonníci. 54 Peter ho z diaľky nasledoval až dnu do nádvoria veľkňaza. Tam si sadol medzi strážnikov a zohrieval sa pri ohni.55 Veľkňazi a celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo\, aby ho mohli usmrtiť\, ale nenachádzali. 56 Mnohí síce proti nemu falošne svedčili\, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: 58 „Počuli sme\, ako hovorí: ‚Ja zbúram tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný\, nie rukou zhotovený.‘“ 59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Tu vstal veľkňaz\, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: „Nič neodpovedáš na to\, čo títo svedčia proti tebe?“ 61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: „Ty si Mesiáš\, syn Požehnaného?“ 62 Nato Ježiš odpovedal: „Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“63 Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ Nato ho všetci odsúdili\, že si zasluhuje smrť. 65 Niektorí naňho začali pľuť\, zakrývali mu tvár\, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-3-marek-1453-65/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250821
DTEND;VALUE=DATE:20250822
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250808T190925Z
LAST-MODIFIED:20250808T190925Z
UID:13097-1755734400-1755820799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 2; Marek 14\,43-52
DESCRIPTION:2.Mojžišova 2\, 1 Istý muž z Léviho rodu si vzal za ženu dievča zo svojho kmeňa. 2 Žena počala a porodila syna. Keď videla\, že je pekný\, ukrývala ho tri mesiace. 3 Keď ho už ďalej nemohla skrývať\, vzala papyrusový košík\, vymazala ho asfaltom a smolou\, vložila doň chlapca a položila ho do trstiny pri brehu Nílu. 4 Jeho sestra sa postavila obďaleč\, aby sa dozvedela\, čo sa s ním stane.5 Vtedy sa faraónova dcéra prišla kúpať do Nílu; jej služobnice sa zatiaľ prechádzali po brehu. Keď v tŕstí zazrela košík\, poslala svoju slúžku\, aby ho priniesla\, 6 a keď ho otvorila\, uvidela dieťa. Bol to chlapec a plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: „Toto je chlapec z hebrejských detí!“ 7 Vtedy sa jeho sestra spýtala faraónovej dcéry: „Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien\, aby ti to dieťa dojčila?“ 8 Faraónova dcéra jej odpovedala: „Choď!“ Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa. 9 Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi toto dieťa\, dojči mi ho a ja ťa odmením.“ Žena vzala dieťa a dojčila ho. 10 Keď chlapec odrástol\, priviedla ho k faraónovej dcére. Tá si ho osvojila\, dala mu meno Mojžiš a dodala: „Veď som ho vytiahla z vody.“ 11 Keď Mojžiš dorástol\, šiel k svojim bratom a videl ich ťažkú prácu. Pritom zbadal\, ako istý Egypťan bije jedného z jeho hebrejských bratov. 12 Rozhliadol sa a keď nikoho nevidel\, Egypťana zabil a zahrabal do piesku. 13 Keď na druhý deň vyšiel\, spozoroval\, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa vinníka: „Prečo biješ svojho druha?“ 14 Ten mu odpovedal: „Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa\, ako si zabil toho Egypťana?“ Vtedy sa Mojžiš preľakol a pomyslel si: „Tak už to vedia!“15 Keď sa o tom dopočul faraón\, chcel dať Mojžiša zabiť. Mojžiš však utiekol do krajiny Midjánčanov a sadol si k studni. 16 Midjánsky kňaz mal sedem dcér\, ktoré prišli načerpať vodu do válovov a napojiť stádo svojho otca. 17 Vtom prišli pastieri a odohnali ich. Mojžiš však vstal\, pomohol im a napojil ich stádo. 18 Keď sa vrátili k otcovi Reuelovi\, spýtal sa ich: „Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?“ 19 Odpovedali mu: „Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov\, ba načerpal nám aj vodu a napojil stádo.“ 20 Otec sa spýtal dcér: „Kde je? Prečo ste ho tam nechali? Zavolajte ho\, nech sa naje!“ 21 Mojžiš sa rozhodol zostať u tohto muža\, ktorý mu dal svoju dcéru Cipporu za ženu. 22 Porodila mu syna a dal mu meno Geršóm. Povedal totiž: „Stal som sa prisťahovalcom v cudzej krajine.“23 Po dlhšom čase egyptský kráľ zomrel. Izraeliti však stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu. 24 Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom\, Izákom a Jákobom. 25 Zhliadol na synov Izraela a vzal to na vedomie. \nMarek 14\, 43 Ešte ani nedohovoril\, už prichádzal Judáš\, jeden z Dvanástich\, a s ním zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov\, zákonníkov a starších. 44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: „Ten\, ktorého pobozkám\, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.“ 45 Keď prišiel\, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi!“ A pobozkal ho. 46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč\, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi\, aby ste ma zajali? 49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50 Vtedy ho všetci opustili a zutekali.51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou\, prehodenou na holom tele. Chytili ho\, 52 on však plachtu pustil a utiekol nahý.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-2-marek-1443-52/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250820
DTEND;VALUE=DATE:20250821
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250808T190645Z
LAST-MODIFIED:20250808T190645Z
UID:13095-1755648000-1755734399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 1; Marek 14\,26-42
DESCRIPTION:2.Mojžišova 1\, 1 Toto sú mená synov Izraela\, ktorí prišli s Jákobom do Egypta. Každý prišiel so svojou rodinou: 2 Rúben\, Šimeón\, Lévi a Júda; 3 Jissachár\, Zebulún a Benjamín; 4 Dán\, Naftali\, Gád a Ašér. 5 Všetkých\, čo vyšli z Jákobových bedier\, bolo sedemdesiat. Jozef totiž už bol v Egypte. 6 Potom zomrel Jozef\, všetci jeho bratia i celé vtedajšie pokolenie. 7 Izraeliti boli však plodní\, rozmnožili sa\, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli\, takže ich bola plná krajina.8 Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ\, ktorý o Jozefovi už nevedel. 9 Povedal svojmu ľudu: „Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my\, 10 uvažujme\, ako sa voči nemu rozumne zachovať\, aby sa nemnožil\, lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom\, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.“ 11 Preto nad ním ustanovili dozorcov\, aby ho trápili ťažkými robotami. Staval pre faraóna zásobovacie mestá Pitóm a Raamsés. 12 Čím väčšmi ho však utláčali\, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal\, a Egypťania sa priam desili Izraelitov. 13 Preto ich týraním zotročovali. 14 Život im strpčovali ťažkou prácou s hlinou a tehlami; donucovali ich konať poľné a rozličné iné roboty.15 Vtedy egyptský kráľ prikázal hebrejským pôrodným babiciam\, z ktorých jedna sa volala Šifra a druhá Púa: 16 „Keď budete pomáhať pri pôrode hebrejským ženám\, dajte pozor na pohlavie: Ak je to chlapec\, usmrťte ho\, ak dievča\, nechajte ho nažive!“ 17 Pôrodné babice sa však báli Boha\, nerobili\, ako im rozkázal egyptský kráľ\, a nechávali chlapcov nažive. 18 Egyptský kráľ si dal predvolať pôrodné babice a povedal im: „Prečo to robíte\, že nechávate chlapcov nažive?“ 19 Pôrodné babice faraónovi odpovedali: „Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú plné života a porodia skôr\, ako k nim príde babica.“ 20 Boh preukazoval babiciam dobrodenie\, ľud sa ďalej množil a veľmi mohutnel. 21 Pretože sa pôrodné babice báli Boha\, dal im potomstvo. 22 Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu\, každé dievča nechajte nažive!“ \nMarek 14\, 26 Keď zaspievali chválospev\, vyšli na Olivový vrch. 27 Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci sa pohoršíte\, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ 29 Peter mu povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia\, ja nie!“ 30 Ježiš mu povedal: „Amen\, hovorím ti\, že dnes\, tejto noci\, skôr ako kohút dvakrát zaspieva\, tri razy ma zaprieš.“ 31 On však tým viac hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť\, určite ťa nezapriem!“ Rovnako hovorili aj ostatní. 32 Prišli na miesto\, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem\, kým sa pomodlím.“ 33 Nato vzal so sebou Petra\, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť.34 Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša\, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ 35 Trochu od nich poodišiel\, padol na zem a modlil sa\, aby ho\, ak je to možné\, minula táto hodina. 36 Hovoril: „Abba\, Otče\, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem\, ale ako chceš ty.“37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon\, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? 38 Bdejte a modlite sa\, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný\, ale telo slabé.“39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa vrátil\, zasa ich našiel spať\, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli\, čo mu odpovedať.41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa\, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte\, poďme! Hľa\, môj zradca sa priblížil.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-1-marek-1426-42/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250819
DTEND;VALUE=DATE:20250820
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250807T201332Z
LAST-MODIFIED:20250807T201332Z
UID:13092-1755561600-1755647999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 50; Marek 14\,12-25
DESCRIPTION:1.Mojžišova 50\, 1 Nato padol Jozef na tvár svojho otca\, plakal nad ním a bozkával ho. 2 Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom\, lekárom\, aby mu zabalzamovali otca. 3 Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní\, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4 Keď sa dni oplakávania skončili\, Jozef oslovil faraónových dvoranov: „Ak som získal vašu priazeň\, predložte faraónovi moju prosbu: 5 Môj otec ma zaviazal touto prísahou: ‚Pozri\, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke\, ktorú som si pripravil v Kanaáne.‘ Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim.“ 6 Faraón povedal: „Len choď a pochovaj otca\, ako si sa zaviazal prísahou.“ 7 Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania\, všetci egyptskí hodnostári\, 8 všetci členovia Jozefovej domácnosti\, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Gošen nechali len svoje deti\, ovce a dobytok. 9 Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod. 10 Keď prišli do Goren-Atádu\, ktorý je za Jordánom\, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní. 11 Keď Kanaánčania videli v Goren-Atáde smútočnú slávnosť\, vraveli: „Egypťania majú veľký smútok.“ Preto sa to miesto za Jordánom volá Abél-Micrajim. 12 Synovia potom urobili\, ako im prikázal otec\, 13 odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Machpele. To pole naproti Mamre kúpil Abrahám od Chetitu Efróna\, aby mal vlastnú hrobku. 14 Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými\, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca. 15 Keď si Jozefovi bratia uvedomili\, že ich otec je mŕtvy\, povedali si: „Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko\, čo sme mu vykonali.“ 16 Preto mu odkázali: „Tvoj otec pred smrťou prikázal: 17 ‚Povedzte Jozefovi toto: Odpusť\, prosím\, svojim bratom prestúpenie a hriech\, lebo spáchali na tebe zločin.‘ Odpusť teda\, prosím\, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie.“ Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. 18 Potom prišli za ním sami bratia\, padli pred ním a vraveli: „Tu sme\, budeme ti otrokmi!“ 19 Jozef im však odvetil: „Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? 20 Vy ste proti mne osnovali zlo\, Boh to však obrátil na dobro\, takže učinil\, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí. 21 Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti.“ Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral. 22 Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov. 23 Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Machíra\, syna Menaššeho\, boli po narodení položení na Jozefove kolená. 24 Potom Jozef povedal bratom: „Ja zomieram\, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny\, o ktorej prisahal Abrahámovi\, Izákovi a Jákobovi.“ 25 Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: „Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!“ 26 Jozef zomrel\, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy. \nMarek 14\, 12 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov\, keď sa zabíjal veľkonočný baránok\, hovorili učeníci Ježišovi: „Kde chceš\, aby sme ti šli pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13 Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a tam vás stretne človek\, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu\, do ktorého vojde\, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť\, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ 15 A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.“ 16 Učeníci odišli. Keď prišli do mesta\, našli všetko tak\, ako im povedal\, a pripravili veľkonočného baránka. 17 Keď sa zvečerilo\, prišiel s Dvanástimi. 18 Keď si zasadli k stolu a jedli\, Ježiš povedal: „Amen\, hovorím vám\, jeden z vás ma zradí — ten\, čo je so mnou.“ 19 Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ 20 On im však povedal: „Jeden z Dvanástich\, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide\, ako je o ňom napísané\, ale beda tomu človeku\, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie\, keby sa nebol narodil.“ 22 Keď jedli\, vzal chlieb a dobrorečil\, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite\, toto je moje telo.“ 23 Potom vzal kalich\, vzdal vďaku\, dal im a všetci z neho pili. 24 A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy\, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Amen\, hovorím vám\, že už viac nebudem piť z plodu viniča\, a to až do toho dňa\, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-50-marek-1412-25/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250818
DTEND;VALUE=DATE:20250819
DTSTAMP:20260427T165208
CREATED:20250807T200756Z
LAST-MODIFIED:20250807T200756Z
UID:13090-1755475200-1755561599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 49; Marek 14\,1-11
DESCRIPTION:1.Mojžišova 49\, 1 Potom si Jákob zavolal svojich synov a povedal: „Zíďte sa a oznámim vám\, čo vás čaká i v ďalekej budúcnosti:2 zhromaždite sa a počúvajte\, Jákobovi synovia\, vypočujte svojho otca Izraela!3 Rúben\, ty si môj prvorodený\, moja sila a prvotina mojej mužnosti. Oplývaš vznešenosťou\, oplývaš silou.4 Prekypel si ako voda\, nebudeš prvý\, pretože si vošiel na lôžko svojho otca a zneuctil si ho. Ľahol si si do mojej postele.5 Šimeón a Lévi sú bratia\, ich zbrane sú nástroje násilia.6 Nech moja duša nevkročí do ich kruhu\, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom\, lebo v hneve povraždili mužov a vo svojej roztopašnosti ochromili býky.7 Nech je prekliaty ich hnev\, lebo bol prudký\, a ich zúrivosť\, lebo bola krutá. Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli.8 Júda\, teba budú chváliť tvoji bratia\, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Budú sa ti klaňať synovia tvojho otca.9 Júda je levíča. Od koristi si sa zdvihol\, syn môj\, leží a odpočíva ako lev a levica; kto ho donúti\, aby vstal?10 Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh\, kým z neho nevzíde vládca\, ktorého budú poslúchať národy.11 Svoje oslíča si priviaže na vinič\, oslie mláďa k viničnému kmeňu\, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť.12 Jeho oči budú tmavšie než víno\, zuby belšie než mlieko.13 Zebulún bude bývať pri morskom pobreží\, tam\, kde pristávajú lode; hraničiť bude so Sidonom.14 Jissachár je kostnatý osol\, odpočíva medzi dvoma ohradami.15 Videl\, že odpočinok je dobrý\, že krajina je rozkošná\, zohol chrbát\, nosil bremená a bol nútený konať otrocké práce.16 Dán bude obhajovať právo svojho ľudu ako jeden z kmeňov Izraela.17 Dán nech je hadom na ceste\, rohatou zmijou na chodníku\, ktorá uštipne koňa do päty\, že jazdec padne dozadu.18 Na tvoju spásu čakám\, Hospodin!19 Gád\, hordy sa vrhajú naňho\, on im však doráža na päty.20 Ašér bude mať hojnosť potravy\, poskytne kráľovské lahôdky.21 Naftali\, vypustená jelenica\, vydáva úchvatné zvuky.22 Jozef je plodná ratolesť\, plodná ratolesť pri prameni; ratolesti prerastajú múr.23 Horkosťou ho napĺňali\, šípy ho ohrozovali\, lukostrelci ho napádali.24 Jeho luk si zachová svoju pružnosť\, jeho ruky svoju sviežosť. Z rúk Jákobovho Mocného vzíde Pastier\, Skala Izraela.25 Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci požehnaním nebies zhora\, požehnaním priepastnej hlbiny zdola a požehnaním pŕs a lona!26 Požehnania tvojho otca prevýšia požehnania odvekých vrchov a večných pahorkov. Nech spočinú na Jozefovej hlave\, na temene zasvätenca medzi bratmi!27 Benjamín je dravý vlk\, ráno požiera korisť a večer rozdeľuje úlovok.“28 Všetkých týchto izraelských kmeňov je dvanásť. Toto im povedal otec\, keď ich požehnával. Každého z nich požehnal osobitným požehnaním. 29 Potom im prikázal: „Keď budem pripojený k svojmu ľudu\, pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne\, ktorá je na poli Chetitu Efróna\, 30 do jaskyne\, ktorá je na poli Machpela\, naproti Mamre v Kanaáne. To pole kúpil Abrahám od Chetitu Efróna\, aby mal vlastnú hrobku. 31 Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru\, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval Leu. 32 To pole aj s jaskyňou bolo kúpené od Chetitov.“ 33 Keď Jákob dokončil príkaz svojim synom\, položil si nohy na lôžko\, skonal a bol pripojený k svojmu ľudu. \nMarek 14\, 1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob\, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. 2 Hovorili totiž: „Len nie vo sviatok\, aby sa ľud nevzbúril.“ 3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom\, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom? 5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Veď mi urobila dobrý skutok. 7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete robiť dobre\, môžete to vždy urobiť. Ale mňa vždy nemáte. 8 Urobila\, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Amen\, hovorím vám: Kdekoľvek po celom svete sa bude hlásať evanjelium\, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom\, čo urobila.“ 10 Nato Judáš Iškariotský\, jeden z Dvanástich\, odišiel k veľkňazom\, aby im ho vydal. 11 Zaradovali sa\, keď to počuli\, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť\, ako ho vydať.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-49-marek-141-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250817
DTEND;VALUE=DATE:20250818
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250807T200505Z
LAST-MODIFIED:20250807T200505Z
UID:13088-1755388800-1755475199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 48; Marek 13\,21-37
DESCRIPTION:1.Mojžišova 48\, 1 Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: „Tvoj otec je chorý.“ Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov\, Menaššeho a Efrajima. 2 Keď Jákobovi oznámili: „Prichádza k tebe tvoj syn Jozef\,“ Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. 3 Jákob povedal Jozefovi: „Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze\, v Kanaáne\, a požehnal ma. 4 Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa\, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.‘ 5 Tvoji dvaja synovia\, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta\, budú odteraz moji\, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón. 6 Deti\, ktoré budú po nich\, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7 Keď som šiel z Paddánu\, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty\, teda do Betlehema.“ 8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov\, spýtal sa: „Kto sú to?“ 9 Jozef odvetil svojmu otcovi: „To sú moji synovia\, ktorých mi tu dal Boh.“ Otec povedal: „Priveď ich ku mne\, nech ich požehnám!“ 10 Izraelove oči oslabila totiž staroba\, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu\, Jákob ich pobozkal a objal. 11 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som\, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba\, ale aj tvojich potomkov.“ 12 Keď mu ich Jozef zložil z kolien\, poklonil sa tvárou po zem. 13 Jozef vzal oboch\, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela. 14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu\, hoci bol mladší\, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil\, hoci Menašše bol prvorodený. 15 Jozefa požehnal takto: „Boh\, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák\, Boh\, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes\,16 a anjel\, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla\, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.“17 Keď Jozef zbadal\, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima\, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18 Jozef povedal otcovi: „Nie tak\, otec\, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.“ 19 Otec to však odmietol: „Viem\, syn môj\, viem to\, aj z neho vznikne národ\, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.“ 20 V ten deň ich požehnal a povedal: „Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho!“ Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem. 21 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Pozri\, ja zomriem\, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov. 22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.“ \nMarek 13\, 21 Ak vám vtedy niekto povie: ‚Hľa\, tu je Kristus!‘ alebo: ‚Hľa\, tam je!‘ — neverte! 22 Povstanú totiž falošní mesiáši a falošní proroci\, ktorí budú robiť znamenia a divy\, aby\, ak je to možné\, zviedli vyvolených. 23 Vy si však dajte pozor. Povedal som vám to všetko vopred.24 V tých dňoch\, po tom súžení\, zatmie sa slnko a mesiac nevydá svoj svit.25 Z neba budú padať hviezdy a mocnosti\, ktoré sú v nebesiach\, sa budú chvieť.26 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. 27 Vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch svetových strán\, od kraja zeme až po kraj neba. 28 Od figovníka si vezmite poučenie! Keď jeho ratolesť omladne a vyháňa listy\, viete\, že leto je blízko. 29 Tak aj vy\, keď uvidíte\, že sa toto deje\, vedzte\, že je blízko\, predo dvermi. 30 Amen\, hovorím vám\, že toto pokolenie sa nepominie\, kým sa toto všetko nestane. 31 Nebo a zem sa pominú\, ale moje slová sa nikdy nepominú. 32 O tom dni alebo hodine však nevie nikto\, ani anjeli v nebi\, ani Syn\, iba Otec. 33 Dajte si pozor\, bdejte! Veď neviete\, kedy príde ten čas. 34 Je to ako s človekom\, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil\, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal\, aby bdel. 35 Bdejte teda\, lebo neviete\, kedy príde pán domu\, či večer\, alebo o polnoci\, alebo keď zaspieva kohút\, alebo ráno. 36 Nech vás nenájde spať\, keď príde nečakane! 37 Čo hovorím vám\, hovorím všetkým: Bdejte!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-48-marek-1321-37/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250816
DTEND;VALUE=DATE:20250817
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250807T200106Z
LAST-MODIFIED:20250807T200106Z
UID:13086-1755302400-1755388799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 47; Marek 13\,1-20
DESCRIPTION:1.Mojžišova 47\, 1 Jozef odišiel a oznámil faraónovi: „Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami\, s dobytkom a s celým majetkom. Sú v kraji Gošen.“ 2 Potom spomedzi svojich bratov vybral piatich a predstavil ich faraónovi. 3 Faraón sa spýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ Oni mu odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri stád\, ako boli aj naši otcovia.“ 4 Povedali mu ešte: „Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci\, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Dovoľ teda\, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen.“ 5 Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6 Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Gošen. Ak uznáš\, že sú medzi nimi schopní muži\, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.“ 7 Jozef uviedol svojho otca Jákoba\, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna. 8 Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ 9 Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.“ 10 Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho. 11 Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte\, v jeho najlepšej časti\, v kraji Raamsés\, ako to rozkázal faraón. 12 Jozef sa postaral o obživu svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí. 13 V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a celkom ich zničil. 14 Jozef za predané obilie zhromaždil všetko striebro\, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a odviedol ho do faraónovho domu. 15 Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo\, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a žiadali: „Daj nám chlieb! Máme azda zomrieť len preto\, že sa nám minuli peniaze?“ 16 Jozef im povedal: „Keď nemáte peniaze\, priveďte dobytok a budem vám predávať za dobytok.“ 17 Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone\, ovce\, dobytok a osly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všetky ich stáda. 18 Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: „Nechceme tajiť pred tebou\, náš pán\, že peniaze sa nám minuli a tvoje\, náš pán\, sú už aj naše stáda dobytka. Nezostalo nám už nič\, náš pán\, iba naše telo a pôda. 19 Prečo máme hynúť pred tvojimi očami\, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými otrokmi. Len nám daj osivo\, aby sme zostali nažive a nezomreli a nespustla naša pôda.“ 20 Takto skúpil Jozef všetku egyptskú pôdu pre faraóna. Všetci Egypťania predávali svoje polia\, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Takto sa dostala pôda do faraónovho vlastníctva. 21 Tým sa egyptský ľud dostal do otroctva od jedného konca krajiny po druhý. 22 Len kňazskú pôdu neodkupoval\, lebo kňazi dostávali dôchodok od faraóna a žili z dôchodkov\, ktoré im poskytoval faraón. Preto svoju pôdu nepredávali. 23 Jozef povedal ľudu: „Dnes som kúpil pre faraóna vás i vašu pôdu. Tu máte osivo\, aby ste mohli obsiať polia. 24 Pätinu úrody však odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa a na obživu vašu\, vašich domácností a vašich detí.“ 25 Oni povedali: „Ty si nás udržal pri živote. Kiež by sme získali milosť v očiach svojho pána! Budeme faraónovými otrokmi.“ 26 Jozef vtedy vydal nariadenie o egyptskej pôde\, ktoré je v platnosti dodnes: pätina patrí faraónovi; jedine pôda kňazov nemala patriť faraónovi.27 Izraeliti sa usídlili v Egypte\, v kraji Gošen\, zaujali ho\, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli. 28 Jákob žil v Egypte ešte sedemnásť rokov. Všetkých dní Jákobovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov. 29 Keď sa blížili dni Izraelovej smrti\, zavolal si svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som získal tvoju priazeň\, polož svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte! 30 Keď spočiniem ako moji otcovia\, odnes ma z Egypta a pochovaj v ich hrobke!“ On povedal: „Urobím tak\, ako hovoríš!“ 31 Jákob mu povedal: „Prisahaj mi!“ Keď mu prisahal\, Izrael sa úctivo sklonil k záhlaviu svojho lôžka. \nMarek 13\, 1 Keď vychádzal z chrámu\, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pozri\, učiteľ\, aké kamene a aké stavby!“ 2 Ježiš odpovedal: „Vidíš tieto mohutné stavby? Nezostane tu kameň na kameni\, všetko bude zničené.“ 3 Keď potom sedel na Olivovom vrchu oproti chrámu a boli sami\, pýtali sa Peter\, Jakub\, Ján a Ondrej: 4 „Povedz nám\, kedy sa to stane a aké bude znamenie toho\, že sa to všetko začína plniť?“ 5 Nato im Ježiš začal hovoriť: „Dajte si pozor\, aby vás nikto nezviedol. 6 Mnohí prídu v mojom mene a budú vám hovoriť: ‚Ja som!‘ A mnohých zvedú.7 Keď budete počuť správy o vojnách a chýry o bojoch\, neľakajte sa! To sa musí stať\, ale to ešte nie je koniec. 8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia a nastane hlad. To bude začiatok útrap.9 Vy si však dajte pozor. Budú vás vydávať súdom a synagógam\, budú vás biť a pre mňa budete stáť pred vládcami a kráľmi\, aby ste im vydali svedectvo. 10 Ale najskôr sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. 11 Keď vás budú viesť\, aby vás vydali\, nerobte si vopred starosti\, čo budete hovoriť. Ale hovorte to\, čo vám v tej chvíli bude dané. Lebo nebudete hovoriť vy\, ale Duch Svätý.12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. 13 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca\, bude spasený. 14 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia stáť na mieste\, kde nemá byť — kto číta\, nech rozumie —\, vtedy tí\, čo budú v Judsku\, nech utekajú do hôr. 15 Kto bude na streche\, nech neschádza vziať si niečo z domu. 16 A kto bude na poli\, nech sa nevracia späť vziať si plášť. 17 Beda tehotným a tým\, ktoré budú v tých dňoch dojčiť! 18 Modlite sa\, aby sa to nestalo v zime! 19 V tých dňoch totiž bude také súženie\, aké od počiatku\, keď Boh stvoril svet\, až doteraz nebolo a ani viac nebude. 20 A keby Pán tie dni neskrátil\, nikto by sa nezachránil. Ale kvôli vyvoleným\, ktorých si vybral\, skrátil tie dni.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-47-marek-131-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250815
DTEND;VALUE=DATE:20250816
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250806T174753Z
LAST-MODIFIED:20250806T174753Z
UID:13083-1755216000-1755302399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 46; Marek 12\,35-44
DESCRIPTION:1.Mojžišova 46\, 1 Izrael sa vydal na cestu so všetkým\, čo mal. Po príchode do Beér-Šeby priniesol obety Bohu svojho otca Izáka. 2 Boh oslovil Izraela v nočnom videní: „Jákob! Jákob!“ On odpovedal: „Tu som!“ 3 Povedal mu: „Ja som Boh\, Boh tvojho otca. Neboj sa odísť do Egypta\, lebo tam z teba urobím veľký národ. 4 Ja sám pôjdem s tebou do Egypta a ja ťa odtiaľ privediem aj späť. Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči.“ 5 Jákob sa teda pohol z Beér-Šeby. Izraelovi synovia naložili svojho otca Jákoba\, svoje deti a ženy na vozy\, ktoré poslal faraón\, aby ho odviezli. 6 Vzali so sebou stáda a majetok\, ktorý nadobudli v Kanaáne a prišli do Egypta — Jákob i všetko jeho potomstvo. 7 Do Egypta priviedol celé svoje potomstvo — svojich synov a vnukov\, svoje dcéry a vnučky.8 Toto sú mená Izraelových synov\, ktorí prišli do Egypta — teda Jákoba a jeho synov: Jákobov prvorodený syn bol Rúben. 9 Rúbenovi synovia: Chanóch\, Pallu\, Checrón a Karmi. 10 Šimeónovi synovia: Jemuel\, Jamín\, Ohad\, Jachín\, Cóchar a Šaúl\, syn Kanaánčanky. 11 Léviho synovia: Geršón\, Kohát a Merari. 12 Júdovi synovia: Ér\, Onán\, Šela\, Perec a Zerach. Ér a Onán však zomreli v Kanaáne. Perecovi synovia boli Checrón a Chamúl. 13 Jissachárovi synovia: Tola\, Puvva\, Jób a Šimrón. 14 Zebulúnovi synovia: Sered\, Elón a Jachleel. 15 Toto sú Leini synovia\, ktorých porodila Jákobovi v Paddán-Arame. Tam mu porodila aj dcéru Dinu. Všetkých jeho synov a dcér bolo tridsaťtri. 16 Gádovi synovia: Cifjón\, Chaggi\, Šuni\, Ecbón\, Eri\, Aródi a Aréli. 17 Ašérovi synovia: Jimna\, Jišva\, Jišvi\, Bería a ich sestra Serach. Beríovi synovia: Cheber a Malkíel. 18 Toto sú synovia Zilpy\, ktorú dal Labán svojej dcére Lei a ona ich porodila Jákobovi. Spolu ich bolo šestnásť. 19 Synovia Jákobovej manželky Ráchel: Jozef a Benjamín. 20 Jozefovi sa v Egypte narodil Menašše a Efrajim\, ktorých mu porodila Asenat\, dcéra ónskeho kňaza Póti-Feru. 21 Benjamínovi synovia: Bela\, Becher\, Ašbél\, Gera\, Naamán\, Echi\, Róš\, Muppím\, Chuppím a Ard. 22 Toto sú Ráchelini synovia\, ktorých porodila Jákobovi\, spolu ich bolo štrnásť. 23 Dánovi synovia: Chuším. 24 Naftaliho synovia: Jachceel\, Guni\, Jecer a Šillém. 25 Toto sú synovia Bilhy\, ktorú dal Labán svojej dcére Ráchel a ona ich porodila Jákobovi\, spolu ich bolo sedem. 26 Celkový počet tých\, čo prišli s Jákobom do Egypta a pochádzali z jeho bedier\, bol šesťdesiatšesť okrem žien Jákobových synov. 27 Jozefovi sa v Egypte narodili dvaja synovia. Všetkých osôb v Jákobovom dome\, ktoré prišli do Egypta\, bolo sedemdesiat.28 Jákob poslal pred sebou k Jozefovi Júdu\, aby vopred oznámil otcov príchod do Gošenu. Tak prišli do kraja Gošen. 29 Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a vyšiel v ústrety svojmu otcovi Izraelovi do Gošenu. Keď sa stretli\, padol mu okolo krku a rozplakal sa. 30 Izrael povedal Jozefovi: „Teraz už môžem zomrieť\, keď som uzrel tvoju tvár a viem\, že ešte žiješ.“ 31 Jozef povedal svojim bratom a rodine svojho otca: „Pôjdem to oznámiť faraónovi. Poviem mu: ‚Prišli ku mne z Kanaánu moji bratia a rodina môjho otca. 32 Sú to pastieri oviec\, chovatelia stád\, a prišli so svojimi stádami\, dobytkom a s celým majetkom.‘ 33 Keď vás faraón zavolá a spýta sa: ‚Čím sa zamestnávate?‘\, 34 odpovedzte mu: ‚Tvoji sluhovia sú chovatelia stád od svojej mladosti až dodnes\, ako boli naši otcovia.‘ Poviete to preto\, aby ste mohli zostať v kraji Gošen\, lebo Egypťania majú odpor voči každému pastierovi oviec.“ \nMarek 12\, 35 Keď Ježiš učil v chráme\, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť\, že Kristus je Dávidov syn? 36 Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici\, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy! 37 Sám Dávid ho nazýva Pánom\, ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho rád počúval. 38 Keď Ježiš učil\, hovoril im: „Majte sa na pozore pred zákonníkmi\, čo radi chodia v dlhých rúchach\, vyžadujú pozdravy na námestiach\, 39 popredné stolce v synagógach a čestné miesta na hostinách\, 40 čo vyjedajú domy vdov a predstierajú\, že sa dlho modlia. Týchto postihne prísnejší súd.“ 41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval\, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí dávali veľa. 42 Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince\, dovedna kvadrans. 43 Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen\, hovorím vám\, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní\, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Všetci tam dali zo svojho nadbytku\, ona však pri svojej chudobe dala všetko\, čo mala na svoje živobytie.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-46-marek-1235-44/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250814
DTEND;VALUE=DATE:20250815
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250806T174329Z
LAST-MODIFIED:20250806T174329Z
UID:13081-1755129600-1755215999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 45; Marek 12\,28-34
DESCRIPTION:1.Mojžišova 45\, 1 Jozef sa už nemohol zdržať. Zvolal na všetkých\, čo stáli okolo neho: „Všetci odíďte!“ Nikto teda nebol pri tom\, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom. 2 Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom. 3 Jozef potom povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Jeho bratov to však natoľko ohromilo\, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi. 4 Jozef ich vyzval: „Pristúpte ku mne!“ Keď k nemu pristúpili\, povedal: „Ja som Jozef\, váš brat\, ktorého ste predali do Egypta. 5 Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí\, že ste ma sem predali\, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života. 6 Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať. 7 Boh ma poslal pred vami\, aby som vám v krajine pripravil zásoby a aby ste sa dožili veľkej záchrany. 8 Nie vy ste ma poslali sem\, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu\, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta. 9 Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: ‚Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj! 10 Budeš bývať v kraji Gošen\, teda blízko mňa\, so svojimi synmi a vnukmi\, so svojimi stádami\, s dobytkom a so všetkým\, čo máš. 11 Tam sa postarám o teba\, lebo ešte päť rokov potrvá hlad\, aby si netrpel núdzu ani ty\, ani tvoja domácnosť\, so všetkým\, čo máš.‘ 12 Vy i môj brat Benjamín vidíte\, že som to ja\, kto sa s vami zhovára. 13 Povedzte otcovi\, akú vážnosť mám v Egypte\, o všetkom\, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.“ 14 Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku\, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín. 15 V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.16 Do faraónovho domu sa doniesla správa: „Prišli Jozefovi bratia.“ Potešilo to faraóna i jeho služobníkov. 17 Faraón povedal Jozefovi: „Povedz svojim bratom: ‚Urobte toto: Naložte náklad na dobytok a choďte do Kanaánu. 18 Vezmite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám to najlepšie\, čo má Egypt; budete užívať najlepšie plody krajiny.‘ 19 Prikáž im: ‚Urobte toto: Z Egypta si vezmite vozy pre svoje deti a ženy; dovezte otca a príďte. 20 Nežiaľte nad ničím\, čo opustíte\, lebo dostanete to najlepšie\, čo dáva Egypt.‘“ 21 Synovia Izraela tak aj urobili. Jozef im na faraónov príkaz dal vozy a obživu na cestu. 22 Každému z nich dal sviatočné šaty. Benjamínovi však daroval tristo strieborniakov a pätoro sviatočných šiat. 23 Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov naložených tými najlepšími egyptskými plodinami\, desať oslíc naložených obilím\, chlebom a jedlom pre otca na cestu. 24 Potom bratov prepustil. Keď odchádzali\, povedal im: „Len sa cestou nehádajte!“ 25 Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi. 26 Oznámili mu: „Jozef ešte žije\, ba vládne celému Egyptu.“ Otcovho srdca sa to však nedotklo\, lebo neveril. 27 Vyrozprávali mu všetko\, čo im povedal Jozef. Keď však Jákob uvidel vozy\, ktoré poslal Jozef\, aby ho odviezli\, vtedy mu ožil duch. 28 Nato Izrael zvolal: „Stačí\, že môj syn Jozef žije! Pôjdem\, aby som ho ešte pred smrťou uzrel.“ \nMarek 12\, 28 Jeden zo zákonníkov\, ktorý počul\, ako sa dohadujú\, podišiel bližšie\, lebo videl\, že Ježiš im odpovedal správne. Spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ 29 Ježiš odpovedal: „Najdôležitejšie je toto: Počuj\, Izrael! Pán\, náš Boh\, je jediný Pán! 30 Milovať budeš Pána\, svojho Boha\, celým svojím srdcom\, celou dušou\, celou mysľou a celou silou. 31 Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Iného väčšieho prikázania ako sú tieto\, niet.“ 32 Zákonník mu povedal: „Správne\, učiteľ\, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet. 33 a Milovať ho celým srdcom\, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety.“ 34 Keď Ježiš videl\, že múdro odpovedal\, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-45-marek-1228-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250813
DTEND;VALUE=DATE:20250814
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250806T174145Z
LAST-MODIFIED:20250806T174145Z
UID:13079-1755043200-1755129599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 44; Marek 12\,18-27
DESCRIPTION:1.Mojžišova 44\, 1 Jozef potom rozkázal správcovi svojho domu: „Naplň vrecia mužov potravou\, koľko len unesú a každému z nich vlož jeho peniaze navrch do vreca. 2 Tomu najmladšiemu polož však navrch do vreca môj strieborný kalich spolu s peniazmi za potravu.“ Správca urobil tak\, ako mu Jozef rozkázal. 3 Ráno za svitania vystrojili tých mužov aj s ich oslami. 4 Keď vyšli z mesta a ešte neboli ďaleko\, povedal Jozef správcovi domu: „Choď\, ponáhľaj sa za tými mužmi a keď ich dohoníš\, povedz im: ‚Prečo ste sa za dobro odplatili zlom? 5 Či ste neukradli strieborný kalich\, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste si počínali\, keď ste to vykonali.‘“ 6 Keď ich dohonil\, zopakoval im tie slová. 7 Oni mu odpovedali: „Prečo to hovorí môj pán? Tvojim sluhom ani nenapadne\, aby spáchali niečo také. 8 Pozri\, peniaze\, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach\, sme priniesli späť z Kanaánu. Ako by sme mohli ukradnúť striebro či zlato z domu tvojho pána? 9 U ktorého z tvojich služobníkov sa to nájde\, nech zomrie\, a my ostatní sa staneme otrokmi svojho pána!“ 10 Povedal: „Dobre\, nech je tak\, ako hovoríte. Ten\, u ktorého sa to nájde\, stane sa mojím otrokom a ostatní budete bez viny.“ 11 Každý z nich sa ponáhľal\, aby zložil svoje vrece na zem a každý ho otvoril. 12 Potom začal hľadať od najstaršieho až po najmladšieho a kalich sa našiel vo vreci Benjamína. 13 Nato si každý roztrhol rúcho\, naložil náklad na osla a spolu sa vrátili do mesta.14 Tak došiel Júda so svojimi bratmi do domu Jozefa\, ktorý bol ešte tam a padli pred ním na zem. 15 Jozef im povedal: „Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si\, že človek ako ja vie veštiť?“ 16 Júda odvetil: „Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz\, pane\, sme tvoji sluhovia\, my\, i ten\, u ktorého sa našiel kalich.“ 17 On však odpovedal: „Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten\, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.“ 18 Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: „Prosím\, pane môj\, dovoľ\, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu\, veď ty si ako faraón! 19 Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘ 20 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Máme ešte staručkého otca a malého brata\, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy\, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.‘ 21 Ty si však svojim sluhom rozkázal: ‚Priveďte mi ho\, aby som ho videl na vlastné oči.‘ 22 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Ten chlapec nemôže opustiť otca\, lebo keby ho opustil\, otec by zomrel.‘ 23 Ty si však svojim sluhom povedal: ‚Ak s vami váš najmladší brat nepríde\, neukazujte sa mi na oči!‘ 24 Keď sme potom prišli k tvojmu sluhovi\, nášmu otcovi\, rozpovedali sme mu všetko\, čo povedal môj pán. 25 Náš otec povedal: ‚Choďte znova a nakúpte trochu potravy.‘ 26 Odpovedali sme mu: ‚Nemôžeme ísť\, ak s nami nepôjde aj náš najmladší brat\, inak nepôjdeme ani my. Bez neho sa totiž tomu mužovi nesmieme ukázať na oči.‘ 27 Nato nám tvoj sluha\, náš otec\, povedal: ‚Vy viete\, že moja žena mi porodila len dvoch synov. 28 Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: »Iste ho divá zver roztrhala.« Už ho niet. 29 Ak vezmete odo mňa aj tohto a na ceste by ho zastihlo nejaké nešťastie\, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.‘ 30 Ako teda prídem k tvojmu sluhovi\, môjmu otcovi\, keď chlapec\, na ktorom celou dušou lipne\, s nami nebude? 31 Keď zistí\, že chlapca niet\, zomrie. Tvoji sluhovia v žiali privedú šediny tvojho sluhu\, nášho otca\, do podsvetia. 32 Tvoj sluha sa za toho chlapca svojmu otcovi zaručil: ‚Ak ti ho nedovediem späť\, prehreším sa voči tebe\, môjmu otcovi\, na celý život.‘ 33 Dovoľ teda\, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto toho chlapca tvoj sluha a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. 34 Ako by som mohol prísť k svojmu otcovi\, keby chlapec nebol so mnou? Mohol by som sa dívať na utrpenie\, ktoré by postihlo môjho otca?“ \nMarek 12\, 18 Prišli k nemu saduceji\, ktorí hovoria\, že vzkriesenie nejestvuje\, a spýtali sa ho: 19 „Učiteľ\, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat a zanechá po sebe manželku bez dieťaťa\, nech si ju vezme za manželku jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo. 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil\, zomrel a nezanechal potomstvo. 21 Vzal si ju druhý\, zomrel a ani on nezanechal potomstvo. Rovnako tretí. 22 A nikto z tých siedmich nezanechal potomstvo. Ako posledná zo všetkých zomrela aj žena. 23 Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení\, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu!“ 24 Ježiš im odpovedal: „Neblúdite preto\, že nepoznáte Písma ani Božiu moc? 25 Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych\, nebudú sa ani ženiť\, ani vydávať\, ale budú ako anjeli v nebi. 26 A pokiaľ ide o mŕtvych\, že budú vzkriesení\, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre\, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba? 27 Veď on nie je Bohom mŕtvych\, ale živých! Veľmi blúdite!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-44-marek-1218-27/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250812
DTEND;VALUE=DATE:20250813
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250806T174006Z
LAST-MODIFIED:20250806T174006Z
UID:13076-1754956800-1755043199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 43; Marek 12\,1-17
DESCRIPTION:1.Mojžišova 43\, 1 Hlad však ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď spotrebovali všetko obilie\, čo ako potravu doniesli z Egypta\, otec im povedal: „Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla!“ 3 Júda odvetil: „Ten muž nám dôrazne povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat\, neuvidíte moju tvár.‘ 4 Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata\, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. 5 Keď ho však nepustíš\, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat\, neuvidíte moju tvár.‘“ 6 Vtedy Izrael povedal: „Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali\, keď ste tomu mužovi povedali\, že máte ešte brata?“ 7 Oni odvetili: „Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: ‚Žije váš otec? Máte ešte brata?‘ Povedali sme mu len to\, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať\, že povie: ‚Doveďte svojho brata!‘?“ 8 Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou\, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive\, nepomrieme ani my\, ani ty\, ani naše deti. 9 Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba\, prehreším sa voči tebe na celý život. 10 Keby sme sa tu neboli toľko zdržali\, mohli sme byť už dvakrát naspäť.“11 Otec Izrael im povedal: „Keď je to tak\, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu\, trochu medu\, mastixovú živicu\, ladan\, pistácie a mandle. 12 Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze\, ktoré ste našli navrchu vo vreciach\, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. 13 Vezmite so sebou aj brata. Choďte už\, vráťte sa k tomu mužovi! 14 Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom\, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí\, zostanem.“ 15 Muži vzali so sebou dary\, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali\, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína\, povedal správcovi domu: „Zaveď mužov do domu\, zabi dobytča a daj ho pripraviť\, lebo títo muži budú so mnou obedovať.“ 17 Správca urobil\, čo mu Jozef rozkázal\, a mužov uviedol do Jozefovho domu. 18 Tí muži sa však preľakli\, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: „Určite nás predvádzajú pre tie peniaze\, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú\, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva.“ 19 Pristúpili teda k správcovi Jozefovho domu a hneď pri vchode ho oslovili. 20 Povedali mu: „Prosíme\, pane\, my sme tu už raz boli nakúpiť potraviny. 21 Keď sme však prišli na miesto\, kde sme prenocovali\, rozviazali sme vrecia. Každý z nás našiel celkovú sumu svojich peňazí navrchu vo vreci. Teraz ich osobne prinášame späť. 22 Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme\, kto nám vložil peniaze do vriec.“ 23 Správca im však povedal: „Upokojte sa\, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh\, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal.“ Potom priviedol k nim Šimeóna.24 Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu\, dal im vodu\, aby si umyli nohy\, a ich oslom dal obrok. 25 Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa\, keď príde na poludnie\, lebo počuli\, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef vkročil do domu\, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal\, ako sa majú. 27 Ďalej vyzvedal: „Dobre sa má váš staručký otec\, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije?“ 28 Oni odvetili: „Tvoj sluha\, náš otec\, sa má dobre\, ešte žije.“ Potom padli na kolená a klaňali sa mu. 29 Keď sa pozrel\, uvidel svojho brata Benjamína\, syna svojej matky\, spýtal sa: „Toto je ten váš najmladší brat\, o ktorom ste mi hovorili?“ Potom povedal: „Syn môj\, nech sa Boh zmiluje nad tebou!“ 30 Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal. 31 Potom si umyl tvár\, vyšiel a s premáhaním povedal: „Prineste jedlo!“ 32 Podávali zvlášť jemu\, zvlášť im a zvlášť Egypťanom\, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi\, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť. 33 Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho\, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil\, že sedia podľa svojho veku. 34 Potom ich poctil jedlom zo svojho stola. No Benjamína poctil päťkrát viac než ostatných. Pili a veselili sa s ním. \nMarek 12\, 1 A začal hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu\, ohradil ju plotom\, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu\, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili\, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho\, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili\, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho\, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ 7 No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte\, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho\, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde\, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň\, ktorý stavitelia zavrhli\, stal sa uholným kameňom.11 Pán to urobil\, je to obdivuhodné v našich očiach?“12 Snažili sa ho zmocniť\, lebo pochopili\, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu\, preto ho nechali a odišli. 13 Poslali k nemu niekoľkých farizejov a herodiánov\, aby ho podchytili v reči. 14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ\, vieme\, že hovoríš pravdu a neberieš ohľad na nikoho\, lebo sa nepozeráš na osobu človeka\, ale učíš verne Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi\, či nie? Máme dávať\, alebo nemáme dávať?“ 15 On však spoznal ich pokrytectvo a povedal im: „Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár\, aby som ho videl!“ 16 Keď mu ho priniesli\, spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedali: „Cisárov!“ 17 A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo\, odovzdajte cisárovi\, a čo je Božie\, Bohu!“ Boli úplne ohromení.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-43-marek-121-17/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250811
DTEND;VALUE=DATE:20250812
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250806T173407Z
LAST-MODIFIED:20250806T173407Z
UID:13073-1754870400-1754956799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 42; Marek 11\,27-33
DESCRIPTION:1.Mojžišova 42\, 1 Keď Jákob videl\, že v Egypte predávajú obilie\, povedal svojim synom: „Čo sa tu nečinne obzeráte?“ 2 Potom dodal: „Počul som\, že v Egypte predávajú obilie. Zíďte ta a nakúpte ho\, aby sme zostali nažive a nepomreli!“ 3 Desiati Jozefovi bratia zišli teda do Egypta nakúpiť obilie. 4 Jákob však neposlal Jozefovho brata Benjamína s jeho bratmi\, lebo si povedal: „Mohla by ho zastihnúť nehoda.“5 S tými\, čo šli do Egypta nakúpiť obilie\, odišli aj Izraelovi synovia\, lebo aj v Kanaáne bol hlad. 6 Jozef bol správcom Egypta\, na jeho príkaz sa predávalo obilie všetkému ľudu. Keď prišli k nemu jeho bratia\, poklonili sa pred ním tvárou až po zem. 7 Keď Jozef zazrel svojich bratov\, spoznal ich\, no neprejavil to a rozprával sa s nimi tvrdo ako s cudzími ľuďmi. Spýtal sa ich: „Odkiaľ ste prišli?“ Odpovedali: „Z Kanaánu\, aby sme nakúpili potravu.“8 Jozef spoznal svojich bratov\, ale oni ho nespoznali. 9 Vtedy sa Jozef rozpamätal na sny\, ktoré mal kedysi o nich. Povedal im: „Vy ste vyzvedači! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ 10 Oni však odpovedali: „Nie\, pane\, tvoji služobníci prišli nakúpiť potravu. 11 Všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia. Tvoji služobníci nie sú vyzvedači.“ 12 On však znova tvrdil: „Nie! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ 13 Oni odpovedali: „Bolo nás\, tvojich služobníkov\, dvanásť. Sme bratia\, synovia jedného muža z Kanaánu. Najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet.“ 14 Jozef však opakoval: „Je to tak\, ako som povedal\, ste vyzvedači! 15 Takto vás vyskúšam: Ako žije faraón\, odtiaľto nevyjdete\, kým mi neprivediete svojho najmladšieho brata. 16 Pošlite jedného z vás\, aby ho priviedol! Ostatní budete uväznení. Tak sa overia vaše slová\, či sú pravdivé\, alebo nie. Ako žije faraón\, ste vyzvedači!“ 17 Nato ich Jozef uvrhol na tri dni do väzenia. 18 Na tretí deň im Jozef povedal: „Ja sa bojím Boha. Ak chcete zostať nažive\, urobte toto: 19 Ak ste statoční\, nech jeden z vás ostane vo väzení. Ostatní choďte domov a zaneste obilie svojim hladujúcim rodinám. 20 No svojho najmladšieho brata mi priveďte! Tak sa dokáže\, že vaše slová sú pravdivé a nezomriete.“ Oni to aj urobili. 21 Medzi sebou si vraveli: „Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše\, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie\, no nepočúvali sme ho\, preto doľahlo na nás toto súženie.“ 22 Rúben im povedal: „Nevravel som vám\, aby ste sa neprehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv.“ 23 Oni však nevedeli\, že Jozef im rozumie\, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. 24 Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať. 25 Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu\, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili. 26 Obilie naložili na osly a odišli. 27 Keď tam\, kde nocovali\, jeden z nich otvoril vrece\, aby dal oslovi obrok\, navrchu vo vreci zbadal peniaze. 28 Zvolal na bratov: „Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci!“ Vtedy im ochablo srdce\, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: „Čo nám to Boh urobil?“29 Keď došli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu\, vyrozprávali mu všetko\, čo sa im prihodilo: 30 „Ten muž\, pán krajiny\, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. 31 Ubezpečovali sme ho\, že sme statoční ľudia\, že nie sme vyzvedači\, 32 že nás bolo dvanásť bratov\, synov jedného otca; jedného už niet a ten najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne. 33 Ten muž\, pán krajiny\, nám povedal: ‚Či ste statoční\, dozviem sa z toho\, že jedného zo svojich bratov necháte u mňa. Vezmite si obilie pre svoje hladujúce rodiny a choďte! 34 Keď mi privediete svojho najmladšieho brata\, poznám\, že nie ste vyzvedači\, ale statoční ľudia. Potom vám vydám brata a v krajine sa môžete voľne pohybovať.‘“35 Keď vyprázdňovali vrecia\, každý našiel vo svojom vreci mešec s peniazmi. Keď spolu s otcom zbadali\, že v mešcoch sú peniaze\, zachvátila ich hrôza. 36 Vtedy im otec Jákob povedal: „Olupujete ma o deti. Nemám Jozefa\, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Benjamína. Toto všetko ma postihlo!“ 37 Nato Rúben povedal otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov\, ak ti Benjamína neprivediem. Zver mi ho\, ja ti ho privediem späť!“ 38 On však opakoval: „Môj syn nepôjde s vami\, jeho brat je mŕtvy\, on zostal sám. Keby sa mu cestou\, ktorou pôjdete\, prihodilo nešťastie\, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.“ \nMarek 11\, 27 Zase sa vrátili do Jeruzalema. Keď prechádzal chrámom\, prišli k nemu veľkňazi\, zákonníci a starší 28 a pýtali sa ho: „Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc\, aby si to robil?“ 29 Ježiš im povedal: „Opýtam sa vás na jednu vec. Ak mi odpoviete\, aj ja vám poviem\, akou mocou to robím. 30 Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí? Odpovedzte mi!“ 31 A oni medzi sebou uvažovali takto: „Ak povieme\, že z neba\, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ 32 Ale ak povieme: ‚Od ľudí?‘“ To sa zasa báli zástupu\, lebo všetci pokladali Jána skutočne za proroka. 33 Preto Ježišovi odpovedali: „Nevieme.“ A Ježiš im povedal: „Ani ja vám teda nepoviem\, akou mocou robím tieto veci.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-42-marek-1127-33/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250810
DTEND;VALUE=DATE:20250811
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250806T173154Z
LAST-MODIFIED:20250806T173154Z
UID:13071-1754784000-1754870399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 41\,37-57; Marek 11\,20-26
DESCRIPTION:1.Mojžišova 41\, 37 Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom. 38 Nato faraón povedal svojim služobníkom: „Nájde sa taký muž\, v ktorom je Boží duch?“ 39 Potom faraón povedal Jozefovi: „Keď ti dal Boh toto všetko poznať\, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty. 40 Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.“ 41 Faraón ešte dodal: „Pozri\, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta.“ 42 Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz. 43 Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: „Padnite na kolená!“ Tak bol ustanovený nad celým Egyptom. 44 Faraón povedal Jozefovi: „Ja som faraón\, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou\, ani nohou.“ 45 Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat-Paneach a dal mu za ženu Asenat\, dcéru ónskeho kňaza Póti-Feru. Jozef sa vydal na cestu po Egypte.46 Jozef mal tridsať rokov\, keď ho predstavili faraónovi\, egyptskému kráľovi. Jozef potom odišiel od faraóna a cestoval po celom Egypte. 47 Po sedem rokov dávala zem hojnú úrodu. 48 Počas tých siedmich rokov Jozef zhromažďoval všetku potravu\, ktorá bola v Egypte\, a zásoby ukladal v mestách. V každom meste uložil potravu z okolitých polí. 49 Jozef nahromadil toľko obilia ako morského piesku\, takže to prestali aj počítať\, lebo spočítať sa to nedalo. 50 Skôr ako nastal rok hladu\, Jozefovi sa narodili dvaja synovia\, ktorých mu porodila Asenat\, dcéra ónskeho kňaza Póti-Feru. 51 Prvorodenému dal Jozef meno Menašše\, lebo povedal: „Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca.“ 52 Druhému dal meno Efrajim\, lebo povedal: „Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia.“53 Sedem rokov hojnosti v Egypte sa skončilo 54 a ako Jozef povedal\, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách\, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť. 55 Keď už i celý Egypt trpel hladom a ľud volal k faraónovi o chlieb\, faraón vravel všetkým Egypťanom: „Choďte k Jozefovi a urobte\, čo vám povie!“ 56 Keď hlad zachvátil celú zem\, Jozef otvoril všetky sklady a predával Egypťanom obilie; v Egypte bol totiž veľmi veľký hlad. 57 Do Egypta prichádzali k Jozefovi nakupovať obilie zo všetkých krajín\, lebo hlad bol veľmi veľký na celej zemi. \nMarek 11\, 20 Zavčasu ráno\, keď prechádzali okolo figovníka\, všimli si\, že je od koreňa celkom vyschnutý. 21 Vtedy sa Peter rozpomenul a povedal mu: „Rabbi\, pozri! Figovník\, ktorý si preklial\, vyschol.“ 22 Ježiš im odpovedal: „Majte vieru v Boha! 23 Amen\, hovorím vám: Keby niekto prikázal tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘ a nezapochyboval by v srdci\, ale veril by\, že čo vyslovil\, sa stane\, splní sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Všetko\, o čo sa modlíte a prosíte\, verte\, že ste dostali a budete mať. 25 Keď sa chystáte na modlitbu\, odpúšťajte všetko\, čo proti niekomu máte\, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-4137-57-marek-1120-26/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250809
DTEND;VALUE=DATE:20250810
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250806T172903Z
LAST-MODIFIED:20250806T172903Z
UID:13069-1754697600-1754783999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 41\,1-36; Marek 11\,15-19
DESCRIPTION:1.Mojžišova 41\, 1 Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle 2 a videl z neho vystupovať sedem kráv\, na vzhľad pekných a tučných\, ktoré sa začali pásť na mokradi. 3 Po nich vystúpilo z Nílu sedem iných\, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv\, ktoré si stali na breh Nílu vedľa prvých kráv. 4 Potom tie na vzhľad nepekné a vychudnuté kravy zožrali sedem na vzhľad pekných a tučných kráv. Vtom sa faraón prebudil.5 Znova však zaspal a mal iný sen: z jedného stebla vyrástlo sedem plných\, krásnych klasov. 6 Po nich vyrástlo sedem suchých\, východným vetrom zahorených klasov. 7 Tie suché klasy pohltili sedem bohatých a plných klasov. Vtedy sa faraón prebudil. Bol to sen. 8 Ráno bol faraón taký rozrušený\, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho\, kto by ich faraónovi vyložil. 9 Vtedy hlavný čašník faraónovi povedal: „Dnes si spomínam na svoje previnenie. 10 Keď sa faraón rozhneval na svojich služobníkov\, uväznil ma spolu s hlavným pekárom v dome veliteľa telesnej stráže. 11 Jednej noci sa každému z nás prisnil iný\, osobne významný sen. 12 Bol tam s nami hebrejský mladík\, sluha veliteľa telesnej stráže. Keď sme mu vyrozprávali svoje sny\, on nám ich vyložil; každému vyložil jeho sen. 13 Ako nám ich vyložil\, tak sa stalo. Ja som sa dostal na svoje pôvodné miesto a toho druhého obesili.“ 14 Nato dal faraón zavolať Jozefa\, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať\, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15 Faraón povedal Jozefovi: „Mal som sen a nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som\, že ti stačí rozpovedať sen a ty ho vyložíš.“ 16 Jozef odpovedal faraónovi: „Nie ja\, len Boh dá uspokojivú odpoveď faraónovi.“17 Potom faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Prisnilo sa mi\, že som na brehu Nílu. 18 Z Nílu vystúpilo sedem tučných a na vzhľad pekných kráv\, ktoré sa začali pásť na mokradi. 19 Po nich vystúpilo sedem iných\, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv. Niečo také škaredé som nevidel v celom Egypte. 20 Tie škaredé\, vychudnuté kravy zožrali tých sedem tučných kráv. 21 Hoci sa dostali do ich vnútra\, nebolo badať\, že sú v nich\, lebo stále vyzerali tak škaredo ako predtým. Vtedy som sa prebudil. 22 Potom som vo sne videl\, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných\, krásnych klasov. 23 Po nich vyrástlo sedem prázdnych\, suchých\, východným vetrom zahorených klasov. 24 Suché klasy pohltili tých sedem pekných klasov. To som potom rozpovedal veštcom\, no nikto z nich mi to nevedel vyložiť.“25 Jozef povedal faraónovi: „Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi\, čo hodlá urobiť. 26 Sedem pekných kráv je sedem rokov. Sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. To je ten istý sen. 27 Sedem vychudnutých a škaredých kráv\, ktoré vystúpili potom\, je sedem rokov práve tak\, ako sedem prázdnych a východným vetrom zahorených klasov; to bude sedem rokov hladu. 28 To je to\, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal\, čo urobí. 29 Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celom Egypte. 30 Po nich príde sedem rokov hladu a na hojnosť sa zabudne v celom Egypte. Hlad zničí celú krajinu. 31 V krajine nebude ani spomienka na hojnosť pre veľký hlad\, ktorý potom nastane. 32 Sen sa faraónovi zopakoval\, pretože Boh sa pevne rozhodol čoskoro ho uskutočniť. 33 Teraz sa poobzeraj\, faraón\, po rozvážnom\, múdrom mužovi a ustanov ho za správcu Egypta. 34 Nech faraón ustanoví v krajine správcov\, ktorí počas siedmich rokov hojnosti budú vyberať pätinu výnosu Egypta. 35 Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú všetku potravu a obilie nech uskladnia do miest pod faraónovu moc a nech naň dohliadajú. 36 Táto potrava bude v krajine zásobou počas siedmich rokov hladu\, ktoré prídu na Egypt\, takže nezhynie hladom.“ \nMarek 11\, 15 Tak prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu\, začal vyháňať tých\, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. 16 Nedovolil\, aby niekto niečo prenášal cez chrám. 17 Učil ich a hovoril: „Či nie je napísané: Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy? Vy ste však z neho urobili pelech lotrov.“ 18 Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob\, ako ho zahubiť. Báli sa ho však\, lebo celý zástup bol nadšený jeho učením. 19 Keď sa zvečerilo\, vyšli z mesta.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-411-36-marek-1115-19/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250808
DTEND;VALUE=DATE:20250809
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250805T195733Z
LAST-MODIFIED:20250805T195828Z
UID:13067-1754611200-1754697599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 40; Marek 11\,1-14
DESCRIPTION:1.Mojžišova 40\, 1 Neskôr sa stalo\, že čašník egyptského kráľa a pekár sa prehrešili proti svojmu pánovi\, egyptskému kráľovi. 2 Faraón sa rozhneval na oboch týchto dvoranov\, na hlavného čašníka i na hlavného pekára. 3 Dal ich uväzniť v dome veliteľa telesnej stráže\, pri žalári\, v ktorom bol uväznený aj Jozef. 4 Veliteľ telesnej stráže ich zveril Jozefovi\, aby im posluhoval. Nejaký čas zostali vo väzení. 5 Obaja väzni\, čašník i pekár egyptského kráľa\, mali sen. Jednej noci sa každému z nich prisnil sen zvláštneho významu. 6 Keď k nim ráno prišiel Jozef\, videl ich smutných. 7 Spýtal sa faraónových dvoranov\, ktorí boli s ním uväznení v dome jeho pána: „Prečo ste dnes takí skormútení?“ 8 Oni mu odvetili: „Mali sme sen\, no nikto nám ho nevie vyložiť.“ Jozef im povedal: „Či výklad snov nepatrí Bohu? Rozpovedzte mi ich!“9 Hlavný čašník teda vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Vo sne som videl pred sebou vinič\, 10 na ktorom boli tri výhonky. Len čo vinič vypučal\, hneď rozkvitol a jeho hroznové strapce dozreli. 11 V ruke som mal faraónovu čašu. Odtrhnuté strapce som vytláčal do faraónovej čaše a podal som mu ju do ruky.“ 12 Jozef mu povedal: „Toto je výklad sna: Tri výhonky sú tri dni. 13 Po troch dňoch faraón povýši tvoju hlavu a vráti ti tvoju hodnosť. Znova budeš podávať čašu do ruky faraóna\, ako vtedy\, keď si bol jeho čašníkom. 14 Keď ti bude dobre\, spomeň si na mňa\, preukáž mi milosť a prihovor sa za mňa u faraóna\, aby ma vyslobodil z tohto domu. 15 Veď ma uniesli z krajiny Hebrejov; no ani tu som neurobil nič zlé\, pre čo by som sa mal dostať do žalára.“16 Keď hlavný pekár videl\, že Jozef dobre vykladá\, povedal mu: „Aj ja som mal sen. Na hlave som mal tri košíky pečiva. 17 Vo vrchnom košíku bolo rôzne pečivo pre faraóna a vtáky zobali z košíka na mojej hlave.“ 18 Jozef odpovedal: „Toto je výklad sna: Tri košíky sú tri dni. 19 Po troch dňoch ti faraón zodvihne hlavu — obesí ťa na šibenici a vtáky ti budú ozobávať telo.“20 Po troch dňoch\, v deň svojich narodenín\, faraón vystrojil hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a pred nimi vyvýšil hlavného čašníka a hlavného pekára: 21 hlavnému čašníkovi vrátil pôvodnú hodnosť\, aby smel do ruky faraóna podávať čašu\, 22 hlavného pekára dal však obesiť\, ako im to vyložil Jozef. 23 Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho. \nMarek 11\, 1 Keď sa blížili k Jeruzalemu\, k Betfagé a Betánii pri Olivovom vrchu\, poslal dvoch svojich učeníkov 2 a prikázal im: „Choďte do dediny\, čo je pred vami\, a hneď ako tam vojdete\, nájdete priviazané osliatko\, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 3 Ak sa vás niekto spýta: ‚Čo to robíte?‘\, odpovedzte: ‚Pán ho potrebuje\, ale hneď ho sem zasa vráti.‘“ 4 Učeníci išli\, našli osliatko uviazané o bránku vonku na ceste a odviazali ho. 5 Niektorí z tých\, čo tam stáli\, sa ich opýtali: „Čo to robíte\, prečo odväzujete osliatko?“ 6 No keď povedali\, ako im hovoril Ježiš\, nechali ich. 7 Priviedli osliatko k Ježišovi. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli. 9 Tí\, čo šli pred ním i za ním\, volali: „Hosanna! Požehnaný\, ktorý prichádza v mene Pánovom!10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida\, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“ 11 Potom vošiel do Jeruzalema\, do chrámu. Keď si všetko poprezeral a pretože už bolo neskoro\, odišiel s Dvanástimi do Betánie.12 Keď na druhý deň odišli z Betánie\, dostal hlad. 13 Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť\, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil\, okrem listov nenašiel nič\, lebo nebol čas fíg. 14 Povedal mu: „Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie.“ Jeho učeníci to počuli.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-40-marek-111-14/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250807
DTEND;VALUE=DATE:20250808
DTSTAMP:20260427T165209
CREATED:20250805T195120Z
LAST-MODIFIED:20250805T195120Z
UID:13064-1754524800-1754611199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 39; Marek 10\,46-52
DESCRIPTION:1.Mojžišova 39\, 1 Keď Jozefa odviedli do Egypta\, od Izmaelitov\, ktorí ho ta doviedli\, ho kúpil Egypťan Pótifar\, faraónov dvoran\, veliteľ telesnej stráže. 2 Hospodin bol však s Jozefom\, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána. 3 Jeho pán videl\, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva. 4 Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. 5 Odvtedy\, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu\, so všetkým\, čo mal\, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom\, čo mal v dome i na poli. 6 Všetko\, čo mal\, zveril teda Jozefovi a okrem chleba\, ktorý jedával\, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad.7 Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: „Ľahni si ku mne!“ 8 On však odoprel a žene svojho pána povedal: „Pozri\, kým som tu ja\, môj pán sa v dome o nič nestará\, lebo všetok svoj majetok zveril mne. 9 V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba\, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ 10 Hoci dennodenne Jozefa nahovárala\, neposlúchol ju\, aby si k nej ľahol a bol s ňou. 11 Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu\, z domácich nebol nikto doma. 12 Ona ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však nechal plášť v ruke\, vybehol von a utiekol. 13 Keď videla\, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von\, 14 zavolala služobníctvo a povedala: „Pozrite\, doviedli nám Hebreja\, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať. 15 Keď počul\, že zvyšujem hlas\, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.“ 16 Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe\, kým pán neprišiel domov. 17 Aj jemu povedala to isté: „Hebrejský sluha\, ktorého si k nám priviedol\, prišiel si zo mňa urobiť posmech. 18 Keď som začala kričať\, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.“ 19 Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy\, ktorá ho presviedčala: „Ako vravím\, toto mi urobil tvoj otrok\,“ náramne sa rozhneval. 20 Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. 21 Hospodin bol však s Jozefom\, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť. 22 Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami\, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko\, čo sa tam malo urobiť. 23 Správca žalára nedohliadal na nič\, čo mu zveril\, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie. \nMarek 10\, 46 Prišli do Jericha. Keď Ježiš vychádzal s učeníkmi a veľkým zástupom z Jericha\, sedel pri ceste slepý žobrák\, Timaiov syn Bartimej. 47 Keď slepec začul\, že je to Ježiš Nazaretský\, začal volať: „Ježiš\, Syn Dávidov\, zmiluj sa nado mnou!“ 48 Mnohí mu dohovárali\, aby mlčal\, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov\, zmiluj sa nado mnou!“ 49 Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“ Nato slepca zavolali a povedali mu: „Dúfaj! Vstaň\, volá ťa!“ 50 A on zhodil plášť\, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš sa ho spýtal: „Čo chceš\, aby som ti urobil?“ Slepec mu povedal: „Rabbúni\, aby som videl!“ 52 Tu mu Ježiš povedal: „Choď\, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel po ceste za ním.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-39-marek-1046-52/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR