BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-WR-CALNAME:Radostné srdce
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20240331T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20241027T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20250330T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20251026T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20260329T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20261025T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250829
DTEND;VALUE=DATE:20250830
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250827T151552Z
LAST-MODIFIED:20250827T151552Z
UID:13156-1756425600-1756511999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 7\,26-8\,28; Marek 16\,9-20
DESCRIPTION:2.Mojžišova 7\, 26 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud\, aby mi slúžil! 27 Ak sa však budeš zdráhať prepustiť ho\, napadnem celé tvoje územie žabami. 28 Níl sa bude hmýriť žabami; vylezú a vniknú aj do tvojho domu\, do tvojej spálne\, na tvoju posteľ\, do domu tvojich služobníkov a medzi tvoj ľud\, do tvojich pecí a do korýt na chlieb. 29 Aj po tebe\, po tvojom ľude a po všetkých tvojich služobníkoch budú liezť žaby.‘“1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Prikáž Áronovi: ‚Vystri ruku\, v ktorej máš palicu\, nad rieky\, kanály i jazerá a priveď na Egypt žaby.‘“ 2 Áron vystrel ruku nad egyptské vody a žaby povyliezali a pokryli Egypt. 3 To isté však urobili svojimi čarami aj veštci a priviedli žaby na Egypt. 4 Faraón dal zavolať Mojžiša a Árona a žiadal: „Proste Hospodina\, aby mňa i môj ľud zbavil žiab. Potom prepustím ľud\, aby mohol obetovať Hospodinovi.“ 5 Mojžiš odpovedal faraónovi: „Urči čas\, kedy mám prosiť za teba\, za tvojich služobníkov i za tvoj ľud\, aby teba i tvoj dom zbavil žiab a žeby zostali iba v Níle.“ 6 Faraón povedal: „Zajtra.“ Mojžiš odpovedal: „Nech sa stane podľa tvojho slova\, ale potom poznáš\, že nieto nikoho takého\, ako je Hospodin\, náš Boh. 7 Žaby odídu od teba\, z tvojich domov\, od tvojich služobníkov i od tvojho ľudu a zostanú len v Níle.“ 8 Nato odišiel Mojžiš s Áronom od faraóna a Mojžiš úpenlivo prosil Hospodina\, aby faraóna zbavil žiab\, ktoré naňho poslal. 9 Hospodin Mojžišovu prosbu vypočul. Žaby pohynuli v domoch\, vo dvoroch i na poliach. 10 Pozhŕňali ich na veľké hromady a zápach z nich naplnil krajinu. 11 Keď faraón videl\, že nastala úľava\, zatvrdil si srdce a neposlúchol ich\, ako to predpovedal Hospodin.12 Hospodin povedal Mojžišovi: „Prikáž Áronovi: ‚Vystri palicu\, udri do prachu na zemi a v celom Egypte budú z neho komáre.‘“ 13 Oni to urobili. Áron vystrel ruku\, palicou udrel prach na zemi a komáre prileteli na ľudí i na dobytok. V celom Egypte sa všetok zemský prach zmenil na komáre. 14 Keď to chceli urobiť svojimi čarami veštci\, nemohli privolať komáre. Tie ďalej trápili ľudí i dobytok. 15 Vtedy veštci povedali faraónovi: „To je Boží prst!“ Faraónovo srdce sa však zatvrdilo a neposlúchol ich\, ako to predpovedal Hospodin.16 Hospodin povedal Mojžišovi: „Keď faraón pôjde včasráno k vode\, predstúpiš pred neho a povieš mu: ‚Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud\, aby mi slúžil! 17 Ak môj ľud neprepustíš\, pošlem na teba\, na tvojich služobníkov\, na tvoj ľud i na tvoje domy muchy. Domy Egypťanov\, ako aj pôda\, na ktorej stoja\, budú plné múch. 18 Len v kraji Gošen\, kde býva môj ľud\, urobím v ten deň výnimku. Tam muchy nebudú\, aby si vedel\, že ja\, Hospodin\, som uprostred krajiny. 19 Urobím rozdiel medzi ľudom svojím a tvojím. Toto znamenie sa prejaví zajtra.‘“ 20 Hospodin to aj urobil. Roj bodavých múch vnikol do faraónovho domu\, do domu jeho služobníkov a naplnil celý Egypt. Muchy sužovali krajinu. 21 Vtedy faraón povolal Mojžiša a Árona a povedal: „Choďte a obetujte svojmu Bohu v tejto krajine!“ 22 Mojžiš však odpovedal: „To by nebolo správne. To\, čo máme obetovať Hospodinovi\, svojmu Bohu\, Egypťania pokladajú za ohavnosť. Či by nás neukameňovali\, keby sme pred nimi obetovali to\, čo im je ohavnosťou? 23 Odídeme na vzdialenosť troch dní cesty na púšť a tam budeme obetovať Hospodinovi\, nášmu Bohu\, ako nám prikázal.“ 24 Faraón povedal: „Prepustím vás teda\, aby ste obetovali Hospodinovi\, svojmu Bohu\, na púšti. Len neodchádzajte príliš ďaleko a proste za mňa!“ 25 Mojžiš odpovedal: „Keď od teba odídem\, budem za teba prosiť Hospodina a zajtra odletia muchy od faraóna\, od jeho služobníkov i od jeho ľudu. Len nech nás faraón zase neoklame\, že by nechcel prepustiť ľud\, aby obetoval Hospodinovi.“ 26 Potom Mojžiš odišiel od faraóna a prosil Hospodina. 27 Hospodin vypočul Mojžišovu prosbu. Muchy odleteli od faraóna\, od jeho služobníkov i od jeho ľudu\, takže nezostala ani jediná. 28 Faraónovo srdce zostalo naďalej zatvrdnuté a ľud neprepustil. \nMarek 16\, 9 Keď v prvý deň po sobote včasráno vstal\, zjavil sa najprv Márii Magdaléne\, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. 10 Ona to bežala oznámiť tým\, čo bývali s ním\, ktorí teraz trúchlili a plakali. 11 Keď počuli\, že žije a že ho videla\, neverili tomu.12 Potom sa dvom z nich zjavil v inej podobe na ceste\, keď išli na vidiek. 13 Vrátili sa a oznámili to ostatným. Ani im neverili.14 Napokon sa zjavil Jedenástim\, keď stolovali. Vyčítal im nevieru a tvrdosť srdca\, pretože neuverili tým\, čo ho videli vzkrieseného. 15 Povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu. 16 Kto uverí a dá sa pokrstiť\, bude spasený. Kto však neuverí\, bude odsúdený. 17 Tých\, čo veria\, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi. 18 Budú brať do rúk hadov\, a keď aj niečo smrtonosné vypijú\, neublíži im to. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.“19 Keď im to Pán Ježiš povedal\, bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici. 20 Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slovo potvrdzoval znameniami\, ktoré ich sprevádzali.Všetko\, čo im bolo prikázané\, bezodkladne oznámili tým\, čo boli s Petrom. Cez nich sám Ježiš vyslal od východu až na západ svätú a nehynúcu zvesť o večnej spáse. Amen.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-726-828-marek-169-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250828
DTEND;VALUE=DATE:20250829
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250827T151034Z
LAST-MODIFIED:20250827T151034Z
UID:13154-1756339200-1756425599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 6\,28-7\,25; Marek 16\,1-8
DESCRIPTION:2.Mojžišova 6\, 28 Bolo to vtedy\, keď Hospodin oslovil Mojžiša v Egypte. 29 Hospodin mu povedal: „Ja som Hospodin. Povedz faraónovi\, egyptskému kráľovi\, všetko\, čo ti hovorím.“ 30 Mojžiš však povedal Hospodinovi: „Nie som výrečný. Ako ma faraón poslúchne?“1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Ustanovujem ťa\, aby si pred faraónom zastupoval Boha a tvoj brat Áron bude tvojím prorokom: 2 Ty mu povieš všetko\, čo ti prikážem a tvoj brat Áron bude hovoriť s faraónom\, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. 3 Ja však zatvrdím faraónovo srdce a v Egypte urobím mnoho svojich znamení a zázrakov. 4 Faraón vás neposlúchne\, ale ja položím ruku na Egypt a pomocou tvrdých trestov vyvediem z Egypta svoje oddiely\, svoj ľud\, Izraelitov. 5 Keď vystriem svoju ruku na Egypt a vyvediem z neho Izraelitov\, vtedy Egypťania poznajú\, že ja som Hospodin.“ 6 Mojžiš a Áron urobili všetko tak\, ako im prikázal Hospodin\, tak to urobili. 7 Mojžiš mal osemdesiat rokov a Áron osemdesiattri\, keď hovorili s faraónom.8 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 9 „Keď vás faraón vyzve: ‚Preukážte sa nejakým zázrakom!‘ — povieš Áronovi: ‚Vezmi si palicu a hoď ju pred faraóna!‘ A ona sa premení na veľkého hada.“ 10 Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a urobili tak\, ako im prikázal Hospodin. Áron hodil palicu pred faraóna a pred jeho služobníkov a tá sa premenila na veľkého hada. 11 Faraón zavolal mudrcov a čarodejníkov a egyptskí veštci urobili svojimi čarami to isté. 12 Každý z nich hodil svoju palicu a tie sa premenili na veľké hady; no Áronova palica pohltila ich palice. 13 Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich\, ako predpovedal Hospodin.14 Hospodin povedal Mojžišovi: „Faraónovo srdce je neoblomné. Nechce ľud prepustiť. 15 K faraónovi choď ráno\, keď pôjde k vode\, postav sa pred neho na brehu Nílu a vezmi si do ruky palicu\, ktorá sa zmenila na hada. 16 Povieš mu: ‚Hospodin\, Boh Hebrejov\, ma posiela k tebe s odkazom: Prepusť môj ľud\, aby mi na púšti slúžil. Ty si ho dosiaľ neposlúchol. 17 Preto Hospodin hovorí: Podľa tohto poznáš\, že ja som Hospodin: Pozri\, teraz palicou\, ktorú mám v ruke\, udriem vodu v Níle a tá sa zmení na krv. 18 Aj ryby\, čo sú v Níle\, pohynú. Níl bude páchnuť\, takže Egypťania nebudú môcť z neho piť vodu.‘“ 19 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Povedz Áronovi: ‚Vezmi si palicu a vystri ruky nad egyptské vody\, nad ich potoky\, nílske kanály\, jazerá a nad všetky vodné nádrže. Zmenia sa na krv. V celom Egypte\, ešte aj v drevených a kamenných nádobách bude krv.‘“ 20 Mojžiš a Áron splnili Hospodinov príkaz. Áron zdvihol palicu\, ktorú mal v ruke\, a pred očami faraóna a jeho služobníkov udrel vodu Nílu a všetka voda v ňom sa zmenila na krv. 21 Ryby v Níle zahynuli a Níl začal páchnuť\, takže Egypťania nemohli z neho piť vodu. Krv bola v celom Egypte. 22 To isté však urobili aj egyptskí veštci svojimi čarami. Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich\, ako predpovedal Hospodin. 23 Faraón sa obrátil a odišiel do svojho domu. Ani toto si nepripustil k srdcu. 24 Všetci Egypťania kopali studne na okolí Nílu\, aby získali pitnú vodu\, pretože vodu z Nílu nemohli piť. 25 Odvtedy uplynulo plných sedem dní\, čo Hospodin zasiahol Níl. \nMarek 16\, 1 Keď sa skončila sobota\, Mária Magdaléna\, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje\, aby ho išli pomazať. 2 Včasráno prvého dňa po sobote\, hneď po východe slnka\, prišli k hrobu. 3 Hovorili si medzi sebou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ 4 Keď zdvihli zrak\, videli\, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. 5 Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha a zľakli sa. 6 No on im povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského\, toho ukrižovaného? Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa\, miesto\, kde ho položili. 7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom\, aj Petrovi\, že vás predchádza do Galiley. Tam ho uvidíte\, ako vám povedal.“ 8 Nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu\, pretože sa ich zmocnila hrôza a úžas. Ale nikomu nič nepovedali\, lebo sa báli.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-628-725-marek-161-8/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250827
DTEND;VALUE=DATE:20250828
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250826T183522Z
LAST-MODIFIED:20250826T184347Z
UID:13152-1756252800-1756339199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 6\,14-27; Marek 15\,42-47
DESCRIPTION:2.Mojžišova 6\, 14 Toto sú predstavitelia ich rodín: synovia Rúbena\, potomkovia Izraelovho prvorodeného: Chanóch a Pallu\, Checrón a Karmi; to sú Rúbenove rody. 15 Synovia Šimeóna: Jemuel\, Jamín\, Ohad\, Jachín\, Cóchar a Šaúl\, syn Kanaánčanky; to sú Šimeónove rody. 16 Toto sú mená synov Léviho podľa ich rodokmeňov: Geršón\, Kohát a Merari. Lévi žil stotridsaťsedem rokov. 17 Synovia Geršóna: Libni a Šimei podľa ich rodov. 18 Synovia Koháta: Amrám\, Jishár\, Chebrón a Uzzíel. Kohát žil stotridsaťtri rokov. 19 Synovia Merariho: Machli a Muši. To sú Léviho rody podľa ich rodokmeňov. 20 Amrám si vzal za ženu Jochebed\, svoju tetu. Tá mu porodila Árona a Mojžiša. Amrám žil stotridsaťsedem rokov. 21 Synovia Jishára: Korach\, Nefeg a Zichri. 22 Synovia Uzzíela: Míšael\, Elcafán a Sitri. 23 Áron si vzal za ženu Elišebu\, dcéru Amminadába\, sestru Nachšóna. Tá mu porodila Nadába\, Abihua\, Eleazára a Itamára. 24 Synovia Koracha: Assír\, Elkana a Abíasaf. To sú rody Koracha. 25 Áronov syn Eleazár si vzal za ženu jednu z Pútielových dcér. Tá mu porodila Pinchása. To sú náčelníci Léviovcov podľa ich rodov. 26 To je ten Áron a Mojžiš\, ktorých Hospodin oslovil: Vyveďte Izraelitov z Egypta zoradených podľa zástupov. 27 Boli to oni\, čo sa rozprávali s faraónom\, egyptským kráľom\, že majú vyviesť Izraelitov z Egypta. Bol to Mojžiš a Áron. \nMarek 15\, 42 Keď sa zvečerilo\, keďže bol prípravný deň pred sobotou\, 43 prišiel Jozef z Arimatie\, vážený člen veľrady\, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo. Odvážne predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo. 44 Pilát sa však zadivil\, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa\, či už dávno zomrel. 45 Keď mu to stotník potvrdil\, daroval Jozefovi mŕtve telo. 46 Jozef kúpil jemné plátno\, sňal Ježiša z kríža\, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. Ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47 Mária Magdaléna a Jozesova matka Mária sa dívali\, kde ho položili.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-614-27-marek-1542-47/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250826
DTEND;VALUE=DATE:20250827
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250826T032759Z
LAST-MODIFIED:20250826T032759Z
UID:13150-1756166400-1756252799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 6\,1-13; Marek 15\,3-41
DESCRIPTION:2.Mojžišova 6\, 1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Teraz uvidíš\, čo urobím faraónovi. Donútený mocnou rukou ich prepustí\, donútený mocnou rukou ich vyženie zo svojej krajiny.“2 Boh oslovil Mojžiša a ubezpečil ho: „Ja som Hospodin. 3 Zjavil som sa Abrahámovi\, Izákovi a Jákobovi ako Všemohúci Boh. Svoje meno Hospodin som im však nedal poznať. 4 Uzavrel som s nimi aj zmluvu\, že im dám Kanaán\, krajinu\, kde bývali ako cudzinci. 5 Počul som však aj nárek Izraelitov\, ktorých zotročili Egypťania\, a rozpamätal som sa na svoju zmluvu. 6 Preto povedz Izraelitom: ‚Ja som Hospodin. Ja vás vyvediem spod egyptského jarma\, vyslobodím vás z otroctva a vykúpim vás vystretým ramenom a tvrdými trestami. 7 Prijmem vás za svoj ľud a budem vaším Bohom. Poznáte\, že ja som Hospodin\, váš Boh\, ktorý vás vyvedie spod egyptského jarma. 8 Privediem vás do krajiny\, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal\, že ju dám Abrahámovi\, Izákovi a Jákobovi. Vám ju dám do vlastníctva. Ja som Hospodin.‘“ 9 Mojžiš to oznámil Izraelitom\, no oni pre malomyseľnosť a tvrdú robotu ho ani nepočúvali.10 Hospodin ďalej povedal Mojžišovi: 11 „Predstúp pred faraóna\, egyptského kráľa\, a povedz mu\, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny!“ 12 Mojžiš však povedal Hospodinovi: „Ak ma nepočúvajú Izraeliti\, ako ma poslúchne faraón?! Okrem toho nie som výrečný.“ 13 Hospodin prehovoril k Mojžišovi a Áronovi. Dal im pokyny pre Izraelitov a pre faraóna\, egyptského kráľa\, ktoré mali umožniť odchod Izraelitov z Egypta. \nMarek 15\, 33 O šiestej hodine nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 34 O deviatej hodine Ježiš zvolal mocným hlasom: „Eloi\, Eloi\, lema sabachthani?“\, čo v preklade znamená: „Bože môj\, Bože môj\, prečo si ma opustil?“ 35 Keď to niektorí z okolostojacich počuli\, povedali: „Pozrite\, volá Eliáša.“ 36 Ktosi odbehol\, namočil špongiu do octu\, nastokol ju na trstinovú tyč\, dával mu piť a hovoril: „Nechajte ho\, uvidíme\, či ho príde Eliáš sňať.“ 37 No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.38 Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol. 39 Keď stotník\, ktorý stál neďaleko\, videl\, ako vydýchol\, vyhlásil: „Naozaj\, tento človek bol Boží Syn!“ 40 Zobďaleč sa prizerali ženy\, medzi nimi Mária Magdaléna\, Mária\, matka Jakuba mladšieho a Jozesa\, ako aj Salomé. 41 Všetky ho sprevádzali a obsluhovali ho\, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné\, ktoré išli spolu s ním do Jeruzalema.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-61-13-marek-153-41/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250825
DTEND;VALUE=DATE:20250826
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250822T193228Z
LAST-MODIFIED:20250822T193228Z
UID:13148-1756080000-1756166399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 5; Marek 15\,20-32
DESCRIPTION:2.Mojžišova 5\, 1 Potom Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a povedali: „Toto hovorí Hospodin\, Boh Izraela: ‚Prepusť môj ľud\, aby mi na púšti pripravil slávnosť!‘“ 2 Faraón však odpovedal: „Kto je Hospodin\, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím.“ 3 Oni mu povedali: „Stretol sa s nami Boh Hebrejov. Dovoľ nám odísť na púšť do vzdialenosti troch dní cesty a obetovať Hospodinovi\, nášmu Bohu\, aby nás nepotrestal morom alebo mečom.“ 4 Egyptský kráľ im však povedal: „Mojžiš a Áron\, prečo odvádzate ľud od jeho prác? Vráťte sa k svojej robote!“ 5 Faraón dodal: „Ľudu v krajine je veľa a vy chcete\, aby prestal pracovať?“ 6 V ten deň dal faraón poháňačom ľudu a dozorcom nad robotníkmi príkaz: 7 „Už nebudete dávať ľudu slamu na výrobu tehál ako predtým. Nech si slamu zbierajú sami. 8 Žiadajte však od nich rovnaké množstvo tehál\, aké vyrábali dosiaľ. Nič im nezľavujte\, lebo sú leniví. Preto volajú: ‚Chceme odísť a obetovať svojmu Bohu.‘ 9 Tých mužov treba zaťažiť tvrdou prácou\, aby sa mali čím zaoberať a nedávali na klamné reči.“ 10 Poháňači ľudu a dozorcovia išli a oznámili ľudu: „Toto hovorí faraón: ‚Slamu vám už nedám. 11 Sami si ju zbierajte\, kde nájdete. Z povinností vám však nič neubudne.‘“ 12 Ľud sa rozpŕchol po celom Egypte\, aby si na strniskách nazbieral slamu. 13 Poháňači naliehali a hovorili: „Robte každý deň tak\, ako vtedy\, keď ste dostávali slamu!“ 14 Izraelských dozorcov\, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači\, bili a hovorili: „Prečo ste ani dnes\, ani včera neurobili toľko tehál ako predtým?“ 15 Izraelskí dozorcovia sa išli sťažovať k faraónovi: „Prečo tak zaobchádzaš so svojimi otrokmi? 16 Slamu tvojim otrokom nedávajú\, a predsa nám prikazujú: ‚Robte tehly!‘ Teraz tvojich otrokov ešte aj bijú\, ale na vine sú tvoji ľudia.“ 17 Faraón odpovedal: „Ste leniví a pretože ste leniví\, hovoríte: ‚Poďme obetovať Hospodinovi.‘ 18 Choďte a pracujte! Slamu nedostanete\, ale určené množstvo tehál odovzdáte.“ 19 Izraelskí dozorcovia videli\, že je s nimi zle\, keď počuli: „Nesmiete znížiť dennú výrobu tehál.“ 20 Keď vychádzali od faraóna\, stretli sa s Mojžišom a Áronom\, ktorí na nich čakali. 21 Dozorcovia im povedali: „Nech to vidí Hospodin a nech rozsúdi! Vy ste nám pokazili dobré meno pred faraónom a jeho služobníkmi. Dali ste im do ruky meč\, aby nás povraždili.“ 22 Mojžiš sa obrátil na Hospodina a povedal: „Pane\, prečo si dopustil na tento ľud toľko zla? Načo si ma vlastne poslal? 23 Odvtedy\, čo som predstúpil pred faraóna\, aby som hovoril v tvojom mene\, tomuto ľudu sa vodí ešte horšie\, a ty ho stále nevyslobodzuješ.“ \nMarek 15\,  20 Keď sa mu dosť naposmievali\, vyzliekli mu purpurový plášť a znova mu obliekli jeho šaty. Potom ho vyviedli\, aby ho ukrižovali.21 Prinútili okoloidúceho\, istého Šimona z Cyrény\, Alexandrovho a Rúfusovho otca\, ktorý práve prichádzal z poľa\, aby mu niesol kríž. 22 Viedli ho na miesto Golgota\, čo v preklade znamená Lebka. 23 Dávali mu víno zmiešané s myrhou\, ale on to neprijal. 24 Ukrižovali ho a jeho šaty si rozdelili; lósom určili\, kto si čo vezme.25 Bola tretia hodina\, keď ho ukrižovali. 26 Jeho vinu označili nápisom: „Kráľ Židov.“ 27 Spolu s ním ukrižovali aj dvoch lotrov: jedného sprava a druhého zľava. 29 Tí\, čo tadiaľ prechádzali\, sa mu rúhali\, potriasali hlavami a hovorili: „Hej ty\, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! 30 Zachráň sám seba a zostúp z kríža!“ 31 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval a sám seba nemôže zachrániť. 32 Kristus\, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža\, aby sme videli a uverili!“ Potupovali ho aj tí\, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-5-marek-1520-32/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250824
DTEND;VALUE=DATE:20250825
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250822T192545Z
LAST-MODIFIED:20250822T192545Z
UID:13145-1755993600-1756079999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 4\,18-31; Marek 15\,1-19
DESCRIPTION:2.Mojžišova 4\, 18 Mojžiš odišiel k svojmu tesťovi Jitrovi a povedal mu: „Rád by som sa vrátil k svojim bratom\, ktorí sú v Egypte\, a zistil\, či ešte žijú.“ Jitro mu odpovedal: „Choď v pokoji!“ 19 Hospodin ešte v Midjánsku povedal Mojžišovi: „Choď\, vráť sa do Egypta\, lebo už pomreli všetci\, ktorí striehli na tvoj život.“ 20 Mojžiš teda vzal svoju ženu a synov\, posadil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si vzal Božiu palicu. 21 Hospodin mu ešte prikázal: „Keď sa vrátiš do Egypta\, dbaj o to\, aby si pred faraónom vykonal všetky zázraky\, na ktoré som ťa splnomocnil. Ja však zatvrdím jeho srdce\, takže ľud neprepustí. 22 Potom faraónovi povieš: Toto hovorí Hospodin: ‚Izrael je môj prvorodený syn. 23 Odkázal som ti: Prepusť môjho syna\, aby mi slúžil. Ty si však odmietol prepustiť ho; preto zabijem tvojho prvorodeného syna.‘“24 Keď ho cestou na mieste nočného odpočinku stretol Hospodin a chcel ho usmrtiť\, 25 Cippora vzala kamenný nôž\, obrezala predkožku svojho syna\, dotkla sa ňou Mojžiša medzi nohami a povedala: „Si mi ženíchom krvi.“ 26 Hospodin ho potom nechal. Na základe toho sa pri obriezke hovorilo: „Ženích krvi.“27 Hospodin povedal Áronovi: „Choď na púšť v ústrety Mojžišovi.“ Áron šiel\, stretol sa s ním pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28 Potom Mojžiš oznámil Áronovi všetky Hospodinove slová\, s ktorými ho poslal\, a všetky znamenia\, ktoré mu kázal urobiť. 29 Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všetkých starších Izraela. 30 Áron ich oboznámil so všetkým\, čo Hospodin povedal Mojžišovi\, ktorý pred očami ľudu robil znamenia\, 31 a ľud uveril. Keď počuli\, že Hospodin navštívil Izraelitov a videl ich utrpenie\, padli na kolená a klaňali sa. \nMarek 15\, 1 Hneď na úsvite sa zišli veľkňazi so zákonníkmi a staršími i celá veľrada. Ježiša spútali\, odviedli a vydali Pilátovi. 2 Pilát sa ho spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ On mu odpovedal: „Ty to hovoríš.“ 3 Veľkňazi ho obviňovali z mnohých vecí. 4 Pilát sa ho znova spýtal: „Nič neodpovedáš? Pozri\, čo všetko na teba žalujú.“ 5 Ježiš však už nič neodpovedal\, takže sa Pilát čudoval.6 Na sviatky im prepúšťal na slobodu jedného z väzňov\, o ktorého žiadali. 7 S povstalcami\, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy\, bol uväznený muž menom Barabbáš. 8 Zástup vystúpil hore\, žiadal si to\, čo im Pilát vždy robieval. 9 Pilát im povedal: „Chcete\, aby som vám prepustil toho kráľa Židov?“ 10 Lebo vedel\, že veľkňazi ho vydali zo závisti. 11 Veľkňazi však poštvali zástup\, aby si žiadal prepustiť radšej Barabbáša. 12 Ale Pilát sa znova obrátil na nich a spýtal sa: „Čo mám teda urobiť s tým\, ktorého nazývate kráľom Židov?“ 13 Vtedy znovu zvolali: „Ukrižuj ho!“ 14 Pilát im povedal: „A čo zlé urobil?“ Oni však ešte hlasnejšie kričali: „Ukrižuj ho!“ 15 Vtedy Pilát\, rozhodnutý vyhovieť zástupu\, prepustil Barabbáša\, no Ježiša dal zbičovať a vydal ho\, aby ho ukrižovali.16 Vojaci ho vyviedli do nádvoria vládnej budovy a zvolali celú kohortu. 17 Obliekli ho do purpurového plášťa\, na hlavu mu nasadili korunu upletenú z tŕnia\, 18 a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený\, kráľ Židov!“ 19 Trstinou ho bili po hlave\, pľuli naňho\, kľakali pred ním a klaňali sa mu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-418-31-marek-151-19/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250823
DTEND;VALUE=DATE:20250824
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250822T192051Z
LAST-MODIFIED:20250822T192051Z
UID:13142-1755907200-1755993599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 4\,1-17; Marek 14\,66-72
DESCRIPTION:2.Mojžišova 4\, 1 Mojžiš na to odpovedal: „Čo ak mi neuveria a nevypočujú ma\, ale povedia: ‚Hospodin sa ti nezjavil?‘“ 2 Hospodin sa spýtal: „Čo to máš v ruke?“ On odpovedal: „Palicu.“ 3 Hospodin mu povedal: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem\, bol z nej had\, takže Mojžiš pred ním utekal. 4 Hospodin rozkázal Mojžišovi: „Vystri ruku a chyť ho za chvost!“ On vystrel ruku\, chytil ho a v ruke sa mu zmenil na palicu: 5 „To preto\, aby uverili\, že sa ti zjavil Hospodin\, Boh ich otcov — Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ 6 Hospodin mu potom povedal: „Vlož ruku pod plášť na hruď!“ Vložil si teda ruku pod plášť na hruď. Keď ju vytiahol\, bola malomocná\, biela ako sneh. 7 Hospodin povedal: „Znova si ju zasuň pod plášť na hruď!“ On si ju ta zasunul\, a keď ju vytiahol\, bola ako jeho telo. 8 „Ak ti neuveria a neposlúchnu výstrahu prvého znamenia\, uveria výstrahe druhého znamenia. 9 Ak však neuveria ani týmto dvom znameniam a neposlúchnu tvoj hlas\, naber trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. Voda\, ktorú naberieš z Nílu\, sa na suchej zemi zmení na krv.“ 10 Nato Mojžiš povedal Hospodinovi: „Prosím\, Pane\, ja nie som výrečný muž; nebol som ním predtým a nie som ani teraz\, keď sa rozprávaš so svojím služobníkom\, lebo mám ťažkopádne ústa i jazyk.“ 11 Hospodin mu však odpovedal: „Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým\, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja\, Hospodin? 12 Teraz choď\, ja ti pomôžem hovoriť a poučím ťa\, čo máš povedať.“ 13 Mojžiš však opakoval: „Prosím\, Pane\, pošli niekoho iného.“ 14 Nato sa Hospodin rozhneval na Mojžiša a povedal: „Nie je azda tvoj brat Áron\, ten Léviovec? Viem\, že on je veľmi výrečný; veď ti už ide v ústrety a úprimne sa poteší\, keď ťa uvidí. 15 Budeš sa s ním rozprávať a do úst mu vložíš slová. Ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás\, čo máte robiť. 16 On namiesto teba osloví ľud\, on ti bude ústami a ty mu budeš zastupovať Boha. 17 Do ruky si vezmi túto palicu\, ktorou budeš robiť znamenia.“ \nMarek 14\, 66 Keď bol Peter dolu na nádvorí\, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. 67 Len čo zbadala Petra\, ako sa zohrieva\, pozrela naňho a povedala mu: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom\, Ježišom.“ 68 On to však zaprel a povedal: „Nič o tom neviem\, ba vôbec nechápem\, čo hovoríš.“ A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. 69 Keď ho slúžka uvidela\, začala znova hovoriť okolostojacim: „Aj tento je jeden z nich.“ 70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: „Veruže si jeden z nich\, veď si Galilejčan.“ 71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: „Človeka\, o ktorom hovoríte\, nepoznám!“ 72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová\, ktoré mu Ježiš povedal: „Skôr než kohút dvakrát zaspieva\, tri razy ma zaprieš;“ chytil sa za hlavu a premohol ho plač.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-41-17-marek-1466-72/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250822
DTEND;VALUE=DATE:20250823
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250821T192250Z
LAST-MODIFIED:20250821T192250Z
UID:13136-1755820800-1755907199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 3; Marek 14\,53-65
DESCRIPTION:2.Mojžišova 3\, 1 Mojžiš pásol stádo svojho tesťa Jitra\, midjánskeho kňaza. Raz prešiel so stádom za púšť a došiel k Božiemu vrchu Horeb. 2 Tam sa mu v plameni horiaceho kra zjavil Hospodinov anjel. Mojžiš videl\, ako ker horí a nezhára. 3 Povedal si: „Pôjdem pozrieť na ten zvláštny jav\, prečo ker nezhára.“ 4 Keď Hospodin videl\, že sa ide pozrieť\, Boh ho oslovil z kra: „Mojžiš\, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ 5 Boh povedal: „Nepribližuj sa! Vyzuj si sandále\, lebo miesto\, na ktorom stojíš\, je svätá pôda.“ 6 Potom mu povedal: „Ja som Boh tvojho otca — Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár\, lebo sa bál pozrieť na Boha. 7 Hospodin mu povedal: „Dobre som si všimol útrapy svojho ľudu v Egypte. Počul som jeho volanie o pomoc pod údermi poháňačov a viem o jeho bolestiach. 8 Preto som zostúpil\, aby som ho vyslobodil z moci Egypta a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej\, oplývajúcej mliekom a medom\, kde bývajú Kanaánčania\, Chetiti\, Amorejčania\, Perizzejci\, Chivviji a Jebúseji. 9 Kvílenie Izraelitov došlo ku mne a videl som aj ich utrpenie\, i to\, ako ich Egypťania utláčajú. 10 Teraz choď\, posielam ťa k faraónovi. Vyveď môj ľud\, Izraelitov\, z Egypta!“ 11 Mojžiš však povedal Bohu: „Ktože som ja\, aby som šiel k faraónovi a vyviedol Izraelitov z Egypta?“ 12 Boh ho uistil: „Budem s tebou. Toto ti bude znamením\, že som ťa ja poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta\, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu.“13 Mojžiš sa však Boha opýtal: „Keď prídem k Izraelitom a poviem im: ‚Boh vašich otcov ma posiela k vám‘ a oni sa ma spýtajú: ‚Aké je jeho meno?‘\, čo im poviem?“ 14 Boh povedal Mojžišovi: „Ja som\, ktorý som;“ a dodal: „Izraelitom povieš: ‚Ja som‘ ma poslal k vám.“15 Boh ešte povedal Mojžišovi: „Izraelitom povedz toto: ‚Poslal ma k vám Hospodin\, Boh vašich otcov — Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba.‘ Toto je moje meno naveky\, ktorým si ma budú pripomínať a vzývať z pokolenia na pokolenie. 16 Choď\, zhromaždi starších Izraela a povedz im: ‚Zjavil sa mi Hospodin\, Boh vašich otcov — Boh Abraháma\, Izáka a Jákoba —\, a povedal mi: Pozorne som sledoval vás\, aj to\, čo sa s vami deje v Egypte\, 17 a povedal som si: Vyvediem vás z egyptského útlaku do krajiny Kanaánčanov\, Chetitov\, Amorejčanov\, Perizzejcov\, Chivvijov a Jebúsejov\, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.‘ 18 Keď poslúchnu tvoj hlas\, pôjdeš so staršími Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: ‚Stretol sa s nami Hospodin\, Boh Hebrejov. Teraz máme ísť na trojdňovú cestu na púšť a obetovať Hospodinovi\, svojmu Bohu.‘ 19 Ja však viem\, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť\, iba ak ho mocnou rukou donútim. 20 Preto vystriem ruku a zasiahnem Egypt rôznymi divmi\, ktoré vykonám medzi nimi. Potom vás prepustí. 21 V Egypťanoch vzbudím priazeň voči tomuto ľudu. Keď budete odchádzať\, nepôjdete naprázdno. 22 Každá žena si vypýta od susedky a spolubývajúcej strieborné a zlaté predmety i plášte a naložíte ich na svojich synov a dcéry. Takto olúpite Egypt.“ \nMarek 14\, 53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi\, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi\, starší a zákonníci. 54 Peter ho z diaľky nasledoval až dnu do nádvoria veľkňaza. Tam si sadol medzi strážnikov a zohrieval sa pri ohni.55 Veľkňazi a celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo\, aby ho mohli usmrtiť\, ale nenachádzali. 56 Mnohí síce proti nemu falošne svedčili\, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: 58 „Počuli sme\, ako hovorí: ‚Ja zbúram tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný\, nie rukou zhotovený.‘“ 59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Tu vstal veľkňaz\, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: „Nič neodpovedáš na to\, čo títo svedčia proti tebe?“ 61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: „Ty si Mesiáš\, syn Požehnaného?“ 62 Nato Ježiš odpovedal: „Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“63 Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ Nato ho všetci odsúdili\, že si zasluhuje smrť. 65 Niektorí naňho začali pľuť\, zakrývali mu tvár\, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-3-marek-1453-65/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250821
DTEND;VALUE=DATE:20250822
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250808T190925Z
LAST-MODIFIED:20250808T190925Z
UID:13097-1755734400-1755820799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 2; Marek 14\,43-52
DESCRIPTION:2.Mojžišova 2\, 1 Istý muž z Léviho rodu si vzal za ženu dievča zo svojho kmeňa. 2 Žena počala a porodila syna. Keď videla\, že je pekný\, ukrývala ho tri mesiace. 3 Keď ho už ďalej nemohla skrývať\, vzala papyrusový košík\, vymazala ho asfaltom a smolou\, vložila doň chlapca a položila ho do trstiny pri brehu Nílu. 4 Jeho sestra sa postavila obďaleč\, aby sa dozvedela\, čo sa s ním stane.5 Vtedy sa faraónova dcéra prišla kúpať do Nílu; jej služobnice sa zatiaľ prechádzali po brehu. Keď v tŕstí zazrela košík\, poslala svoju slúžku\, aby ho priniesla\, 6 a keď ho otvorila\, uvidela dieťa. Bol to chlapec a plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: „Toto je chlapec z hebrejských detí!“ 7 Vtedy sa jeho sestra spýtala faraónovej dcéry: „Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien\, aby ti to dieťa dojčila?“ 8 Faraónova dcéra jej odpovedala: „Choď!“ Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa. 9 Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi toto dieťa\, dojči mi ho a ja ťa odmením.“ Žena vzala dieťa a dojčila ho. 10 Keď chlapec odrástol\, priviedla ho k faraónovej dcére. Tá si ho osvojila\, dala mu meno Mojžiš a dodala: „Veď som ho vytiahla z vody.“ 11 Keď Mojžiš dorástol\, šiel k svojim bratom a videl ich ťažkú prácu. Pritom zbadal\, ako istý Egypťan bije jedného z jeho hebrejských bratov. 12 Rozhliadol sa a keď nikoho nevidel\, Egypťana zabil a zahrabal do piesku. 13 Keď na druhý deň vyšiel\, spozoroval\, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa vinníka: „Prečo biješ svojho druha?“ 14 Ten mu odpovedal: „Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa\, ako si zabil toho Egypťana?“ Vtedy sa Mojžiš preľakol a pomyslel si: „Tak už to vedia!“15 Keď sa o tom dopočul faraón\, chcel dať Mojžiša zabiť. Mojžiš však utiekol do krajiny Midjánčanov a sadol si k studni. 16 Midjánsky kňaz mal sedem dcér\, ktoré prišli načerpať vodu do válovov a napojiť stádo svojho otca. 17 Vtom prišli pastieri a odohnali ich. Mojžiš však vstal\, pomohol im a napojil ich stádo. 18 Keď sa vrátili k otcovi Reuelovi\, spýtal sa ich: „Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?“ 19 Odpovedali mu: „Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov\, ba načerpal nám aj vodu a napojil stádo.“ 20 Otec sa spýtal dcér: „Kde je? Prečo ste ho tam nechali? Zavolajte ho\, nech sa naje!“ 21 Mojžiš sa rozhodol zostať u tohto muža\, ktorý mu dal svoju dcéru Cipporu za ženu. 22 Porodila mu syna a dal mu meno Geršóm. Povedal totiž: „Stal som sa prisťahovalcom v cudzej krajine.“23 Po dlhšom čase egyptský kráľ zomrel. Izraeliti však stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu. 24 Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom\, Izákom a Jákobom. 25 Zhliadol na synov Izraela a vzal to na vedomie. \nMarek 14\, 43 Ešte ani nedohovoril\, už prichádzal Judáš\, jeden z Dvanástich\, a s ním zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov\, zákonníkov a starších. 44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: „Ten\, ktorého pobozkám\, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.“ 45 Keď prišiel\, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi!“ A pobozkal ho. 46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč\, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi\, aby ste ma zajali? 49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50 Vtedy ho všetci opustili a zutekali.51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou\, prehodenou na holom tele. Chytili ho\, 52 on však plachtu pustil a utiekol nahý.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-2-marek-1443-52/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250820
DTEND;VALUE=DATE:20250821
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250808T190645Z
LAST-MODIFIED:20250808T190645Z
UID:13095-1755648000-1755734399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Mojžišova 1; Marek 14\,26-42
DESCRIPTION:2.Mojžišova 1\, 1 Toto sú mená synov Izraela\, ktorí prišli s Jákobom do Egypta. Každý prišiel so svojou rodinou: 2 Rúben\, Šimeón\, Lévi a Júda; 3 Jissachár\, Zebulún a Benjamín; 4 Dán\, Naftali\, Gád a Ašér. 5 Všetkých\, čo vyšli z Jákobových bedier\, bolo sedemdesiat. Jozef totiž už bol v Egypte. 6 Potom zomrel Jozef\, všetci jeho bratia i celé vtedajšie pokolenie. 7 Izraeliti boli však plodní\, rozmnožili sa\, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli\, takže ich bola plná krajina.8 Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ\, ktorý o Jozefovi už nevedel. 9 Povedal svojmu ľudu: „Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my\, 10 uvažujme\, ako sa voči nemu rozumne zachovať\, aby sa nemnožil\, lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom\, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.“ 11 Preto nad ním ustanovili dozorcov\, aby ho trápili ťažkými robotami. Staval pre faraóna zásobovacie mestá Pitóm a Raamsés. 12 Čím väčšmi ho však utláčali\, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal\, a Egypťania sa priam desili Izraelitov. 13 Preto ich týraním zotročovali. 14 Život im strpčovali ťažkou prácou s hlinou a tehlami; donucovali ich konať poľné a rozličné iné roboty.15 Vtedy egyptský kráľ prikázal hebrejským pôrodným babiciam\, z ktorých jedna sa volala Šifra a druhá Púa: 16 „Keď budete pomáhať pri pôrode hebrejským ženám\, dajte pozor na pohlavie: Ak je to chlapec\, usmrťte ho\, ak dievča\, nechajte ho nažive!“ 17 Pôrodné babice sa však báli Boha\, nerobili\, ako im rozkázal egyptský kráľ\, a nechávali chlapcov nažive. 18 Egyptský kráľ si dal predvolať pôrodné babice a povedal im: „Prečo to robíte\, že nechávate chlapcov nažive?“ 19 Pôrodné babice faraónovi odpovedali: „Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú plné života a porodia skôr\, ako k nim príde babica.“ 20 Boh preukazoval babiciam dobrodenie\, ľud sa ďalej množil a veľmi mohutnel. 21 Pretože sa pôrodné babice báli Boha\, dal im potomstvo. 22 Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu\, každé dievča nechajte nažive!“ \nMarek 14\, 26 Keď zaspievali chválospev\, vyšli na Olivový vrch. 27 Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci sa pohoršíte\, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ 29 Peter mu povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia\, ja nie!“ 30 Ježiš mu povedal: „Amen\, hovorím ti\, že dnes\, tejto noci\, skôr ako kohút dvakrát zaspieva\, tri razy ma zaprieš.“ 31 On však tým viac hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť\, určite ťa nezapriem!“ Rovnako hovorili aj ostatní. 32 Prišli na miesto\, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem\, kým sa pomodlím.“ 33 Nato vzal so sebou Petra\, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť.34 Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša\, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ 35 Trochu od nich poodišiel\, padol na zem a modlil sa\, aby ho\, ak je to možné\, minula táto hodina. 36 Hovoril: „Abba\, Otče\, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem\, ale ako chceš ty.“37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon\, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? 38 Bdejte a modlite sa\, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný\, ale telo slabé.“39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa vrátil\, zasa ich našiel spať\, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli\, čo mu odpovedať.41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa\, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte\, poďme! Hľa\, môj zradca sa priblížil.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-mojzisova-1-marek-1426-42/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250819
DTEND;VALUE=DATE:20250820
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250807T201332Z
LAST-MODIFIED:20250807T201332Z
UID:13092-1755561600-1755647999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 50; Marek 14\,12-25
DESCRIPTION:1.Mojžišova 50\, 1 Nato padol Jozef na tvár svojho otca\, plakal nad ním a bozkával ho. 2 Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom\, lekárom\, aby mu zabalzamovali otca. 3 Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní\, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4 Keď sa dni oplakávania skončili\, Jozef oslovil faraónových dvoranov: „Ak som získal vašu priazeň\, predložte faraónovi moju prosbu: 5 Môj otec ma zaviazal touto prísahou: ‚Pozri\, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke\, ktorú som si pripravil v Kanaáne.‘ Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim.“ 6 Faraón povedal: „Len choď a pochovaj otca\, ako si sa zaviazal prísahou.“ 7 Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania\, všetci egyptskí hodnostári\, 8 všetci členovia Jozefovej domácnosti\, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Gošen nechali len svoje deti\, ovce a dobytok. 9 Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod. 10 Keď prišli do Goren-Atádu\, ktorý je za Jordánom\, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní. 11 Keď Kanaánčania videli v Goren-Atáde smútočnú slávnosť\, vraveli: „Egypťania majú veľký smútok.“ Preto sa to miesto za Jordánom volá Abél-Micrajim. 12 Synovia potom urobili\, ako im prikázal otec\, 13 odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Machpele. To pole naproti Mamre kúpil Abrahám od Chetitu Efróna\, aby mal vlastnú hrobku. 14 Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými\, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca. 15 Keď si Jozefovi bratia uvedomili\, že ich otec je mŕtvy\, povedali si: „Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko\, čo sme mu vykonali.“ 16 Preto mu odkázali: „Tvoj otec pred smrťou prikázal: 17 ‚Povedzte Jozefovi toto: Odpusť\, prosím\, svojim bratom prestúpenie a hriech\, lebo spáchali na tebe zločin.‘ Odpusť teda\, prosím\, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie.“ Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. 18 Potom prišli za ním sami bratia\, padli pred ním a vraveli: „Tu sme\, budeme ti otrokmi!“ 19 Jozef im však odvetil: „Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? 20 Vy ste proti mne osnovali zlo\, Boh to však obrátil na dobro\, takže učinil\, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí. 21 Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti.“ Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral. 22 Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov. 23 Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Machíra\, syna Menaššeho\, boli po narodení položení na Jozefove kolená. 24 Potom Jozef povedal bratom: „Ja zomieram\, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny\, o ktorej prisahal Abrahámovi\, Izákovi a Jákobovi.“ 25 Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: „Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!“ 26 Jozef zomrel\, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy. \nMarek 14\, 12 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov\, keď sa zabíjal veľkonočný baránok\, hovorili učeníci Ježišovi: „Kde chceš\, aby sme ti šli pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13 Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a tam vás stretne človek\, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu\, do ktorého vojde\, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť\, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ 15 A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.“ 16 Učeníci odišli. Keď prišli do mesta\, našli všetko tak\, ako im povedal\, a pripravili veľkonočného baránka. 17 Keď sa zvečerilo\, prišiel s Dvanástimi. 18 Keď si zasadli k stolu a jedli\, Ježiš povedal: „Amen\, hovorím vám\, jeden z vás ma zradí — ten\, čo je so mnou.“ 19 Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ 20 On im však povedal: „Jeden z Dvanástich\, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide\, ako je o ňom napísané\, ale beda tomu človeku\, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie\, keby sa nebol narodil.“ 22 Keď jedli\, vzal chlieb a dobrorečil\, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite\, toto je moje telo.“ 23 Potom vzal kalich\, vzdal vďaku\, dal im a všetci z neho pili. 24 A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy\, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Amen\, hovorím vám\, že už viac nebudem piť z plodu viniča\, a to až do toho dňa\, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-50-marek-1412-25/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250818
DTEND;VALUE=DATE:20250819
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250807T200756Z
LAST-MODIFIED:20250807T200756Z
UID:13090-1755475200-1755561599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 49; Marek 14\,1-11
DESCRIPTION:1.Mojžišova 49\, 1 Potom si Jákob zavolal svojich synov a povedal: „Zíďte sa a oznámim vám\, čo vás čaká i v ďalekej budúcnosti:2 zhromaždite sa a počúvajte\, Jákobovi synovia\, vypočujte svojho otca Izraela!3 Rúben\, ty si môj prvorodený\, moja sila a prvotina mojej mužnosti. Oplývaš vznešenosťou\, oplývaš silou.4 Prekypel si ako voda\, nebudeš prvý\, pretože si vošiel na lôžko svojho otca a zneuctil si ho. Ľahol si si do mojej postele.5 Šimeón a Lévi sú bratia\, ich zbrane sú nástroje násilia.6 Nech moja duša nevkročí do ich kruhu\, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom\, lebo v hneve povraždili mužov a vo svojej roztopašnosti ochromili býky.7 Nech je prekliaty ich hnev\, lebo bol prudký\, a ich zúrivosť\, lebo bola krutá. Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli.8 Júda\, teba budú chváliť tvoji bratia\, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Budú sa ti klaňať synovia tvojho otca.9 Júda je levíča. Od koristi si sa zdvihol\, syn môj\, leží a odpočíva ako lev a levica; kto ho donúti\, aby vstal?10 Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh\, kým z neho nevzíde vládca\, ktorého budú poslúchať národy.11 Svoje oslíča si priviaže na vinič\, oslie mláďa k viničnému kmeňu\, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť.12 Jeho oči budú tmavšie než víno\, zuby belšie než mlieko.13 Zebulún bude bývať pri morskom pobreží\, tam\, kde pristávajú lode; hraničiť bude so Sidonom.14 Jissachár je kostnatý osol\, odpočíva medzi dvoma ohradami.15 Videl\, že odpočinok je dobrý\, že krajina je rozkošná\, zohol chrbát\, nosil bremená a bol nútený konať otrocké práce.16 Dán bude obhajovať právo svojho ľudu ako jeden z kmeňov Izraela.17 Dán nech je hadom na ceste\, rohatou zmijou na chodníku\, ktorá uštipne koňa do päty\, že jazdec padne dozadu.18 Na tvoju spásu čakám\, Hospodin!19 Gád\, hordy sa vrhajú naňho\, on im však doráža na päty.20 Ašér bude mať hojnosť potravy\, poskytne kráľovské lahôdky.21 Naftali\, vypustená jelenica\, vydáva úchvatné zvuky.22 Jozef je plodná ratolesť\, plodná ratolesť pri prameni; ratolesti prerastajú múr.23 Horkosťou ho napĺňali\, šípy ho ohrozovali\, lukostrelci ho napádali.24 Jeho luk si zachová svoju pružnosť\, jeho ruky svoju sviežosť. Z rúk Jákobovho Mocného vzíde Pastier\, Skala Izraela.25 Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci požehnaním nebies zhora\, požehnaním priepastnej hlbiny zdola a požehnaním pŕs a lona!26 Požehnania tvojho otca prevýšia požehnania odvekých vrchov a večných pahorkov. Nech spočinú na Jozefovej hlave\, na temene zasvätenca medzi bratmi!27 Benjamín je dravý vlk\, ráno požiera korisť a večer rozdeľuje úlovok.“28 Všetkých týchto izraelských kmeňov je dvanásť. Toto im povedal otec\, keď ich požehnával. Každého z nich požehnal osobitným požehnaním. 29 Potom im prikázal: „Keď budem pripojený k svojmu ľudu\, pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne\, ktorá je na poli Chetitu Efróna\, 30 do jaskyne\, ktorá je na poli Machpela\, naproti Mamre v Kanaáne. To pole kúpil Abrahám od Chetitu Efróna\, aby mal vlastnú hrobku. 31 Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru\, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval Leu. 32 To pole aj s jaskyňou bolo kúpené od Chetitov.“ 33 Keď Jákob dokončil príkaz svojim synom\, položil si nohy na lôžko\, skonal a bol pripojený k svojmu ľudu. \nMarek 14\, 1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob\, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. 2 Hovorili totiž: „Len nie vo sviatok\, aby sa ľud nevzbúril.“ 3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom\, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom? 5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Veď mi urobila dobrý skutok. 7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete robiť dobre\, môžete to vždy urobiť. Ale mňa vždy nemáte. 8 Urobila\, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Amen\, hovorím vám: Kdekoľvek po celom svete sa bude hlásať evanjelium\, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom\, čo urobila.“ 10 Nato Judáš Iškariotský\, jeden z Dvanástich\, odišiel k veľkňazom\, aby im ho vydal. 11 Zaradovali sa\, keď to počuli\, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť\, ako ho vydať.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-49-marek-141-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250817
DTEND;VALUE=DATE:20250818
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250807T200505Z
LAST-MODIFIED:20250807T200505Z
UID:13088-1755388800-1755475199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 48; Marek 13\,21-37
DESCRIPTION:1.Mojžišova 48\, 1 Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: „Tvoj otec je chorý.“ Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov\, Menaššeho a Efrajima. 2 Keď Jákobovi oznámili: „Prichádza k tebe tvoj syn Jozef\,“ Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. 3 Jákob povedal Jozefovi: „Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze\, v Kanaáne\, a požehnal ma. 4 Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa\, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.‘ 5 Tvoji dvaja synovia\, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta\, budú odteraz moji\, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón. 6 Deti\, ktoré budú po nich\, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7 Keď som šiel z Paddánu\, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty\, teda do Betlehema.“ 8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov\, spýtal sa: „Kto sú to?“ 9 Jozef odvetil svojmu otcovi: „To sú moji synovia\, ktorých mi tu dal Boh.“ Otec povedal: „Priveď ich ku mne\, nech ich požehnám!“ 10 Izraelove oči oslabila totiž staroba\, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu\, Jákob ich pobozkal a objal. 11 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som\, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba\, ale aj tvojich potomkov.“ 12 Keď mu ich Jozef zložil z kolien\, poklonil sa tvárou po zem. 13 Jozef vzal oboch\, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela. 14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu\, hoci bol mladší\, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil\, hoci Menašše bol prvorodený. 15 Jozefa požehnal takto: „Boh\, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák\, Boh\, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes\,16 a anjel\, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla\, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.“17 Keď Jozef zbadal\, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima\, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18 Jozef povedal otcovi: „Nie tak\, otec\, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.“ 19 Otec to však odmietol: „Viem\, syn môj\, viem to\, aj z neho vznikne národ\, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.“ 20 V ten deň ich požehnal a povedal: „Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho!“ Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem. 21 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Pozri\, ja zomriem\, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov. 22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.“ \nMarek 13\, 21 Ak vám vtedy niekto povie: ‚Hľa\, tu je Kristus!‘ alebo: ‚Hľa\, tam je!‘ — neverte! 22 Povstanú totiž falošní mesiáši a falošní proroci\, ktorí budú robiť znamenia a divy\, aby\, ak je to možné\, zviedli vyvolených. 23 Vy si však dajte pozor. Povedal som vám to všetko vopred.24 V tých dňoch\, po tom súžení\, zatmie sa slnko a mesiac nevydá svoj svit.25 Z neba budú padať hviezdy a mocnosti\, ktoré sú v nebesiach\, sa budú chvieť.26 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. 27 Vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch svetových strán\, od kraja zeme až po kraj neba. 28 Od figovníka si vezmite poučenie! Keď jeho ratolesť omladne a vyháňa listy\, viete\, že leto je blízko. 29 Tak aj vy\, keď uvidíte\, že sa toto deje\, vedzte\, že je blízko\, predo dvermi. 30 Amen\, hovorím vám\, že toto pokolenie sa nepominie\, kým sa toto všetko nestane. 31 Nebo a zem sa pominú\, ale moje slová sa nikdy nepominú. 32 O tom dni alebo hodine však nevie nikto\, ani anjeli v nebi\, ani Syn\, iba Otec. 33 Dajte si pozor\, bdejte! Veď neviete\, kedy príde ten čas. 34 Je to ako s človekom\, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil\, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal\, aby bdel. 35 Bdejte teda\, lebo neviete\, kedy príde pán domu\, či večer\, alebo o polnoci\, alebo keď zaspieva kohút\, alebo ráno. 36 Nech vás nenájde spať\, keď príde nečakane! 37 Čo hovorím vám\, hovorím všetkým: Bdejte!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-48-marek-1321-37/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250816
DTEND;VALUE=DATE:20250817
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250807T200106Z
LAST-MODIFIED:20250807T200106Z
UID:13086-1755302400-1755388799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 47; Marek 13\,1-20
DESCRIPTION:1.Mojžišova 47\, 1 Jozef odišiel a oznámil faraónovi: „Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami\, s dobytkom a s celým majetkom. Sú v kraji Gošen.“ 2 Potom spomedzi svojich bratov vybral piatich a predstavil ich faraónovi. 3 Faraón sa spýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ Oni mu odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri stád\, ako boli aj naši otcovia.“ 4 Povedali mu ešte: „Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci\, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Dovoľ teda\, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen.“ 5 Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6 Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Gošen. Ak uznáš\, že sú medzi nimi schopní muži\, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.“ 7 Jozef uviedol svojho otca Jákoba\, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna. 8 Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ 9 Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.“ 10 Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho. 11 Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte\, v jeho najlepšej časti\, v kraji Raamsés\, ako to rozkázal faraón. 12 Jozef sa postaral o obživu svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí. 13 V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a celkom ich zničil. 14 Jozef za predané obilie zhromaždil všetko striebro\, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a odviedol ho do faraónovho domu. 15 Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo\, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a žiadali: „Daj nám chlieb! Máme azda zomrieť len preto\, že sa nám minuli peniaze?“ 16 Jozef im povedal: „Keď nemáte peniaze\, priveďte dobytok a budem vám predávať za dobytok.“ 17 Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone\, ovce\, dobytok a osly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všetky ich stáda. 18 Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: „Nechceme tajiť pred tebou\, náš pán\, že peniaze sa nám minuli a tvoje\, náš pán\, sú už aj naše stáda dobytka. Nezostalo nám už nič\, náš pán\, iba naše telo a pôda. 19 Prečo máme hynúť pred tvojimi očami\, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými otrokmi. Len nám daj osivo\, aby sme zostali nažive a nezomreli a nespustla naša pôda.“ 20 Takto skúpil Jozef všetku egyptskú pôdu pre faraóna. Všetci Egypťania predávali svoje polia\, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Takto sa dostala pôda do faraónovho vlastníctva. 21 Tým sa egyptský ľud dostal do otroctva od jedného konca krajiny po druhý. 22 Len kňazskú pôdu neodkupoval\, lebo kňazi dostávali dôchodok od faraóna a žili z dôchodkov\, ktoré im poskytoval faraón. Preto svoju pôdu nepredávali. 23 Jozef povedal ľudu: „Dnes som kúpil pre faraóna vás i vašu pôdu. Tu máte osivo\, aby ste mohli obsiať polia. 24 Pätinu úrody však odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa a na obživu vašu\, vašich domácností a vašich detí.“ 25 Oni povedali: „Ty si nás udržal pri živote. Kiež by sme získali milosť v očiach svojho pána! Budeme faraónovými otrokmi.“ 26 Jozef vtedy vydal nariadenie o egyptskej pôde\, ktoré je v platnosti dodnes: pätina patrí faraónovi; jedine pôda kňazov nemala patriť faraónovi.27 Izraeliti sa usídlili v Egypte\, v kraji Gošen\, zaujali ho\, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli. 28 Jákob žil v Egypte ešte sedemnásť rokov. Všetkých dní Jákobovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov. 29 Keď sa blížili dni Izraelovej smrti\, zavolal si svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som získal tvoju priazeň\, polož svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte! 30 Keď spočiniem ako moji otcovia\, odnes ma z Egypta a pochovaj v ich hrobke!“ On povedal: „Urobím tak\, ako hovoríš!“ 31 Jákob mu povedal: „Prisahaj mi!“ Keď mu prisahal\, Izrael sa úctivo sklonil k záhlaviu svojho lôžka. \nMarek 13\, 1 Keď vychádzal z chrámu\, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pozri\, učiteľ\, aké kamene a aké stavby!“ 2 Ježiš odpovedal: „Vidíš tieto mohutné stavby? Nezostane tu kameň na kameni\, všetko bude zničené.“ 3 Keď potom sedel na Olivovom vrchu oproti chrámu a boli sami\, pýtali sa Peter\, Jakub\, Ján a Ondrej: 4 „Povedz nám\, kedy sa to stane a aké bude znamenie toho\, že sa to všetko začína plniť?“ 5 Nato im Ježiš začal hovoriť: „Dajte si pozor\, aby vás nikto nezviedol. 6 Mnohí prídu v mojom mene a budú vám hovoriť: ‚Ja som!‘ A mnohých zvedú.7 Keď budete počuť správy o vojnách a chýry o bojoch\, neľakajte sa! To sa musí stať\, ale to ešte nie je koniec. 8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia a nastane hlad. To bude začiatok útrap.9 Vy si však dajte pozor. Budú vás vydávať súdom a synagógam\, budú vás biť a pre mňa budete stáť pred vládcami a kráľmi\, aby ste im vydali svedectvo. 10 Ale najskôr sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. 11 Keď vás budú viesť\, aby vás vydali\, nerobte si vopred starosti\, čo budete hovoriť. Ale hovorte to\, čo vám v tej chvíli bude dané. Lebo nebudete hovoriť vy\, ale Duch Svätý.12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. 13 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca\, bude spasený. 14 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia stáť na mieste\, kde nemá byť — kto číta\, nech rozumie —\, vtedy tí\, čo budú v Judsku\, nech utekajú do hôr. 15 Kto bude na streche\, nech neschádza vziať si niečo z domu. 16 A kto bude na poli\, nech sa nevracia späť vziať si plášť. 17 Beda tehotným a tým\, ktoré budú v tých dňoch dojčiť! 18 Modlite sa\, aby sa to nestalo v zime! 19 V tých dňoch totiž bude také súženie\, aké od počiatku\, keď Boh stvoril svet\, až doteraz nebolo a ani viac nebude. 20 A keby Pán tie dni neskrátil\, nikto by sa nezachránil. Ale kvôli vyvoleným\, ktorých si vybral\, skrátil tie dni.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-47-marek-131-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250815
DTEND;VALUE=DATE:20250816
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250806T174753Z
LAST-MODIFIED:20250806T174753Z
UID:13083-1755216000-1755302399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 46; Marek 12\,35-44
DESCRIPTION:1.Mojžišova 46\, 1 Izrael sa vydal na cestu so všetkým\, čo mal. Po príchode do Beér-Šeby priniesol obety Bohu svojho otca Izáka. 2 Boh oslovil Izraela v nočnom videní: „Jákob! Jákob!“ On odpovedal: „Tu som!“ 3 Povedal mu: „Ja som Boh\, Boh tvojho otca. Neboj sa odísť do Egypta\, lebo tam z teba urobím veľký národ. 4 Ja sám pôjdem s tebou do Egypta a ja ťa odtiaľ privediem aj späť. Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči.“ 5 Jákob sa teda pohol z Beér-Šeby. Izraelovi synovia naložili svojho otca Jákoba\, svoje deti a ženy na vozy\, ktoré poslal faraón\, aby ho odviezli. 6 Vzali so sebou stáda a majetok\, ktorý nadobudli v Kanaáne a prišli do Egypta — Jákob i všetko jeho potomstvo. 7 Do Egypta priviedol celé svoje potomstvo — svojich synov a vnukov\, svoje dcéry a vnučky.8 Toto sú mená Izraelových synov\, ktorí prišli do Egypta — teda Jákoba a jeho synov: Jákobov prvorodený syn bol Rúben. 9 Rúbenovi synovia: Chanóch\, Pallu\, Checrón a Karmi. 10 Šimeónovi synovia: Jemuel\, Jamín\, Ohad\, Jachín\, Cóchar a Šaúl\, syn Kanaánčanky. 11 Léviho synovia: Geršón\, Kohát a Merari. 12 Júdovi synovia: Ér\, Onán\, Šela\, Perec a Zerach. Ér a Onán však zomreli v Kanaáne. Perecovi synovia boli Checrón a Chamúl. 13 Jissachárovi synovia: Tola\, Puvva\, Jób a Šimrón. 14 Zebulúnovi synovia: Sered\, Elón a Jachleel. 15 Toto sú Leini synovia\, ktorých porodila Jákobovi v Paddán-Arame. Tam mu porodila aj dcéru Dinu. Všetkých jeho synov a dcér bolo tridsaťtri. 16 Gádovi synovia: Cifjón\, Chaggi\, Šuni\, Ecbón\, Eri\, Aródi a Aréli. 17 Ašérovi synovia: Jimna\, Jišva\, Jišvi\, Bería a ich sestra Serach. Beríovi synovia: Cheber a Malkíel. 18 Toto sú synovia Zilpy\, ktorú dal Labán svojej dcére Lei a ona ich porodila Jákobovi. Spolu ich bolo šestnásť. 19 Synovia Jákobovej manželky Ráchel: Jozef a Benjamín. 20 Jozefovi sa v Egypte narodil Menašše a Efrajim\, ktorých mu porodila Asenat\, dcéra ónskeho kňaza Póti-Feru. 21 Benjamínovi synovia: Bela\, Becher\, Ašbél\, Gera\, Naamán\, Echi\, Róš\, Muppím\, Chuppím a Ard. 22 Toto sú Ráchelini synovia\, ktorých porodila Jákobovi\, spolu ich bolo štrnásť. 23 Dánovi synovia: Chuším. 24 Naftaliho synovia: Jachceel\, Guni\, Jecer a Šillém. 25 Toto sú synovia Bilhy\, ktorú dal Labán svojej dcére Ráchel a ona ich porodila Jákobovi\, spolu ich bolo sedem. 26 Celkový počet tých\, čo prišli s Jákobom do Egypta a pochádzali z jeho bedier\, bol šesťdesiatšesť okrem žien Jákobových synov. 27 Jozefovi sa v Egypte narodili dvaja synovia. Všetkých osôb v Jákobovom dome\, ktoré prišli do Egypta\, bolo sedemdesiat.28 Jákob poslal pred sebou k Jozefovi Júdu\, aby vopred oznámil otcov príchod do Gošenu. Tak prišli do kraja Gošen. 29 Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a vyšiel v ústrety svojmu otcovi Izraelovi do Gošenu. Keď sa stretli\, padol mu okolo krku a rozplakal sa. 30 Izrael povedal Jozefovi: „Teraz už môžem zomrieť\, keď som uzrel tvoju tvár a viem\, že ešte žiješ.“ 31 Jozef povedal svojim bratom a rodine svojho otca: „Pôjdem to oznámiť faraónovi. Poviem mu: ‚Prišli ku mne z Kanaánu moji bratia a rodina môjho otca. 32 Sú to pastieri oviec\, chovatelia stád\, a prišli so svojimi stádami\, dobytkom a s celým majetkom.‘ 33 Keď vás faraón zavolá a spýta sa: ‚Čím sa zamestnávate?‘\, 34 odpovedzte mu: ‚Tvoji sluhovia sú chovatelia stád od svojej mladosti až dodnes\, ako boli naši otcovia.‘ Poviete to preto\, aby ste mohli zostať v kraji Gošen\, lebo Egypťania majú odpor voči každému pastierovi oviec.“ \nMarek 12\, 35 Keď Ježiš učil v chráme\, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť\, že Kristus je Dávidov syn? 36 Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici\, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy! 37 Sám Dávid ho nazýva Pánom\, ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho rád počúval. 38 Keď Ježiš učil\, hovoril im: „Majte sa na pozore pred zákonníkmi\, čo radi chodia v dlhých rúchach\, vyžadujú pozdravy na námestiach\, 39 popredné stolce v synagógach a čestné miesta na hostinách\, 40 čo vyjedajú domy vdov a predstierajú\, že sa dlho modlia. Týchto postihne prísnejší súd.“ 41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval\, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí dávali veľa. 42 Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince\, dovedna kvadrans. 43 Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen\, hovorím vám\, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní\, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Všetci tam dali zo svojho nadbytku\, ona však pri svojej chudobe dala všetko\, čo mala na svoje živobytie.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-46-marek-1235-44/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250814
DTEND;VALUE=DATE:20250815
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250806T174329Z
LAST-MODIFIED:20250806T174329Z
UID:13081-1755129600-1755215999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 45; Marek 12\,28-34
DESCRIPTION:1.Mojžišova 45\, 1 Jozef sa už nemohol zdržať. Zvolal na všetkých\, čo stáli okolo neho: „Všetci odíďte!“ Nikto teda nebol pri tom\, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom. 2 Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom. 3 Jozef potom povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Jeho bratov to však natoľko ohromilo\, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi. 4 Jozef ich vyzval: „Pristúpte ku mne!“ Keď k nemu pristúpili\, povedal: „Ja som Jozef\, váš brat\, ktorého ste predali do Egypta. 5 Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí\, že ste ma sem predali\, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života. 6 Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať. 7 Boh ma poslal pred vami\, aby som vám v krajine pripravil zásoby a aby ste sa dožili veľkej záchrany. 8 Nie vy ste ma poslali sem\, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu\, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta. 9 Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: ‚Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj! 10 Budeš bývať v kraji Gošen\, teda blízko mňa\, so svojimi synmi a vnukmi\, so svojimi stádami\, s dobytkom a so všetkým\, čo máš. 11 Tam sa postarám o teba\, lebo ešte päť rokov potrvá hlad\, aby si netrpel núdzu ani ty\, ani tvoja domácnosť\, so všetkým\, čo máš.‘ 12 Vy i môj brat Benjamín vidíte\, že som to ja\, kto sa s vami zhovára. 13 Povedzte otcovi\, akú vážnosť mám v Egypte\, o všetkom\, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.“ 14 Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku\, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín. 15 V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.16 Do faraónovho domu sa doniesla správa: „Prišli Jozefovi bratia.“ Potešilo to faraóna i jeho služobníkov. 17 Faraón povedal Jozefovi: „Povedz svojim bratom: ‚Urobte toto: Naložte náklad na dobytok a choďte do Kanaánu. 18 Vezmite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám to najlepšie\, čo má Egypt; budete užívať najlepšie plody krajiny.‘ 19 Prikáž im: ‚Urobte toto: Z Egypta si vezmite vozy pre svoje deti a ženy; dovezte otca a príďte. 20 Nežiaľte nad ničím\, čo opustíte\, lebo dostanete to najlepšie\, čo dáva Egypt.‘“ 21 Synovia Izraela tak aj urobili. Jozef im na faraónov príkaz dal vozy a obživu na cestu. 22 Každému z nich dal sviatočné šaty. Benjamínovi však daroval tristo strieborniakov a pätoro sviatočných šiat. 23 Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov naložených tými najlepšími egyptskými plodinami\, desať oslíc naložených obilím\, chlebom a jedlom pre otca na cestu. 24 Potom bratov prepustil. Keď odchádzali\, povedal im: „Len sa cestou nehádajte!“ 25 Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi. 26 Oznámili mu: „Jozef ešte žije\, ba vládne celému Egyptu.“ Otcovho srdca sa to však nedotklo\, lebo neveril. 27 Vyrozprávali mu všetko\, čo im povedal Jozef. Keď však Jákob uvidel vozy\, ktoré poslal Jozef\, aby ho odviezli\, vtedy mu ožil duch. 28 Nato Izrael zvolal: „Stačí\, že môj syn Jozef žije! Pôjdem\, aby som ho ešte pred smrťou uzrel.“ \nMarek 12\, 28 Jeden zo zákonníkov\, ktorý počul\, ako sa dohadujú\, podišiel bližšie\, lebo videl\, že Ježiš im odpovedal správne. Spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ 29 Ježiš odpovedal: „Najdôležitejšie je toto: Počuj\, Izrael! Pán\, náš Boh\, je jediný Pán! 30 Milovať budeš Pána\, svojho Boha\, celým svojím srdcom\, celou dušou\, celou mysľou a celou silou. 31 Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Iného väčšieho prikázania ako sú tieto\, niet.“ 32 Zákonník mu povedal: „Správne\, učiteľ\, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet. 33 a Milovať ho celým srdcom\, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety.“ 34 Keď Ježiš videl\, že múdro odpovedal\, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-45-marek-1228-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250813
DTEND;VALUE=DATE:20250814
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250806T174145Z
LAST-MODIFIED:20250806T174145Z
UID:13079-1755043200-1755129599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 44; Marek 12\,18-27
DESCRIPTION:1.Mojžišova 44\, 1 Jozef potom rozkázal správcovi svojho domu: „Naplň vrecia mužov potravou\, koľko len unesú a každému z nich vlož jeho peniaze navrch do vreca. 2 Tomu najmladšiemu polož však navrch do vreca môj strieborný kalich spolu s peniazmi za potravu.“ Správca urobil tak\, ako mu Jozef rozkázal. 3 Ráno za svitania vystrojili tých mužov aj s ich oslami. 4 Keď vyšli z mesta a ešte neboli ďaleko\, povedal Jozef správcovi domu: „Choď\, ponáhľaj sa za tými mužmi a keď ich dohoníš\, povedz im: ‚Prečo ste sa za dobro odplatili zlom? 5 Či ste neukradli strieborný kalich\, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste si počínali\, keď ste to vykonali.‘“ 6 Keď ich dohonil\, zopakoval im tie slová. 7 Oni mu odpovedali: „Prečo to hovorí môj pán? Tvojim sluhom ani nenapadne\, aby spáchali niečo také. 8 Pozri\, peniaze\, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach\, sme priniesli späť z Kanaánu. Ako by sme mohli ukradnúť striebro či zlato z domu tvojho pána? 9 U ktorého z tvojich služobníkov sa to nájde\, nech zomrie\, a my ostatní sa staneme otrokmi svojho pána!“ 10 Povedal: „Dobre\, nech je tak\, ako hovoríte. Ten\, u ktorého sa to nájde\, stane sa mojím otrokom a ostatní budete bez viny.“ 11 Každý z nich sa ponáhľal\, aby zložil svoje vrece na zem a každý ho otvoril. 12 Potom začal hľadať od najstaršieho až po najmladšieho a kalich sa našiel vo vreci Benjamína. 13 Nato si každý roztrhol rúcho\, naložil náklad na osla a spolu sa vrátili do mesta.14 Tak došiel Júda so svojimi bratmi do domu Jozefa\, ktorý bol ešte tam a padli pred ním na zem. 15 Jozef im povedal: „Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si\, že človek ako ja vie veštiť?“ 16 Júda odvetil: „Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz\, pane\, sme tvoji sluhovia\, my\, i ten\, u ktorého sa našiel kalich.“ 17 On však odpovedal: „Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten\, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.“ 18 Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: „Prosím\, pane môj\, dovoľ\, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu\, veď ty si ako faraón! 19 Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘ 20 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Máme ešte staručkého otca a malého brata\, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy\, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.‘ 21 Ty si však svojim sluhom rozkázal: ‚Priveďte mi ho\, aby som ho videl na vlastné oči.‘ 22 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Ten chlapec nemôže opustiť otca\, lebo keby ho opustil\, otec by zomrel.‘ 23 Ty si však svojim sluhom povedal: ‚Ak s vami váš najmladší brat nepríde\, neukazujte sa mi na oči!‘ 24 Keď sme potom prišli k tvojmu sluhovi\, nášmu otcovi\, rozpovedali sme mu všetko\, čo povedal môj pán. 25 Náš otec povedal: ‚Choďte znova a nakúpte trochu potravy.‘ 26 Odpovedali sme mu: ‚Nemôžeme ísť\, ak s nami nepôjde aj náš najmladší brat\, inak nepôjdeme ani my. Bez neho sa totiž tomu mužovi nesmieme ukázať na oči.‘ 27 Nato nám tvoj sluha\, náš otec\, povedal: ‚Vy viete\, že moja žena mi porodila len dvoch synov. 28 Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: »Iste ho divá zver roztrhala.« Už ho niet. 29 Ak vezmete odo mňa aj tohto a na ceste by ho zastihlo nejaké nešťastie\, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.‘ 30 Ako teda prídem k tvojmu sluhovi\, môjmu otcovi\, keď chlapec\, na ktorom celou dušou lipne\, s nami nebude? 31 Keď zistí\, že chlapca niet\, zomrie. Tvoji sluhovia v žiali privedú šediny tvojho sluhu\, nášho otca\, do podsvetia. 32 Tvoj sluha sa za toho chlapca svojmu otcovi zaručil: ‚Ak ti ho nedovediem späť\, prehreším sa voči tebe\, môjmu otcovi\, na celý život.‘ 33 Dovoľ teda\, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto toho chlapca tvoj sluha a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. 34 Ako by som mohol prísť k svojmu otcovi\, keby chlapec nebol so mnou? Mohol by som sa dívať na utrpenie\, ktoré by postihlo môjho otca?“ \nMarek 12\, 18 Prišli k nemu saduceji\, ktorí hovoria\, že vzkriesenie nejestvuje\, a spýtali sa ho: 19 „Učiteľ\, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat a zanechá po sebe manželku bez dieťaťa\, nech si ju vezme za manželku jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo. 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil\, zomrel a nezanechal potomstvo. 21 Vzal si ju druhý\, zomrel a ani on nezanechal potomstvo. Rovnako tretí. 22 A nikto z tých siedmich nezanechal potomstvo. Ako posledná zo všetkých zomrela aj žena. 23 Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení\, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu!“ 24 Ježiš im odpovedal: „Neblúdite preto\, že nepoznáte Písma ani Božiu moc? 25 Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych\, nebudú sa ani ženiť\, ani vydávať\, ale budú ako anjeli v nebi. 26 A pokiaľ ide o mŕtvych\, že budú vzkriesení\, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre\, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba? 27 Veď on nie je Bohom mŕtvych\, ale živých! Veľmi blúdite!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-44-marek-1218-27/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250812
DTEND;VALUE=DATE:20250813
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250806T174006Z
LAST-MODIFIED:20250806T174006Z
UID:13076-1754956800-1755043199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 43; Marek 12\,1-17
DESCRIPTION:1.Mojžišova 43\, 1 Hlad však ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď spotrebovali všetko obilie\, čo ako potravu doniesli z Egypta\, otec im povedal: „Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla!“ 3 Júda odvetil: „Ten muž nám dôrazne povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat\, neuvidíte moju tvár.‘ 4 Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata\, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. 5 Keď ho však nepustíš\, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat\, neuvidíte moju tvár.‘“ 6 Vtedy Izrael povedal: „Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali\, keď ste tomu mužovi povedali\, že máte ešte brata?“ 7 Oni odvetili: „Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: ‚Žije váš otec? Máte ešte brata?‘ Povedali sme mu len to\, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať\, že povie: ‚Doveďte svojho brata!‘?“ 8 Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou\, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive\, nepomrieme ani my\, ani ty\, ani naše deti. 9 Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba\, prehreším sa voči tebe na celý život. 10 Keby sme sa tu neboli toľko zdržali\, mohli sme byť už dvakrát naspäť.“11 Otec Izrael im povedal: „Keď je to tak\, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu\, trochu medu\, mastixovú živicu\, ladan\, pistácie a mandle. 12 Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze\, ktoré ste našli navrchu vo vreciach\, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. 13 Vezmite so sebou aj brata. Choďte už\, vráťte sa k tomu mužovi! 14 Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom\, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí\, zostanem.“ 15 Muži vzali so sebou dary\, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali\, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína\, povedal správcovi domu: „Zaveď mužov do domu\, zabi dobytča a daj ho pripraviť\, lebo títo muži budú so mnou obedovať.“ 17 Správca urobil\, čo mu Jozef rozkázal\, a mužov uviedol do Jozefovho domu. 18 Tí muži sa však preľakli\, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: „Určite nás predvádzajú pre tie peniaze\, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú\, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva.“ 19 Pristúpili teda k správcovi Jozefovho domu a hneď pri vchode ho oslovili. 20 Povedali mu: „Prosíme\, pane\, my sme tu už raz boli nakúpiť potraviny. 21 Keď sme však prišli na miesto\, kde sme prenocovali\, rozviazali sme vrecia. Každý z nás našiel celkovú sumu svojich peňazí navrchu vo vreci. Teraz ich osobne prinášame späť. 22 Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme\, kto nám vložil peniaze do vriec.“ 23 Správca im však povedal: „Upokojte sa\, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh\, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal.“ Potom priviedol k nim Šimeóna.24 Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu\, dal im vodu\, aby si umyli nohy\, a ich oslom dal obrok. 25 Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa\, keď príde na poludnie\, lebo počuli\, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef vkročil do domu\, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal\, ako sa majú. 27 Ďalej vyzvedal: „Dobre sa má váš staručký otec\, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije?“ 28 Oni odvetili: „Tvoj sluha\, náš otec\, sa má dobre\, ešte žije.“ Potom padli na kolená a klaňali sa mu. 29 Keď sa pozrel\, uvidel svojho brata Benjamína\, syna svojej matky\, spýtal sa: „Toto je ten váš najmladší brat\, o ktorom ste mi hovorili?“ Potom povedal: „Syn môj\, nech sa Boh zmiluje nad tebou!“ 30 Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal. 31 Potom si umyl tvár\, vyšiel a s premáhaním povedal: „Prineste jedlo!“ 32 Podávali zvlášť jemu\, zvlášť im a zvlášť Egypťanom\, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi\, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť. 33 Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho\, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil\, že sedia podľa svojho veku. 34 Potom ich poctil jedlom zo svojho stola. No Benjamína poctil päťkrát viac než ostatných. Pili a veselili sa s ním. \nMarek 12\, 1 A začal hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu\, ohradil ju plotom\, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu\, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili\, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho\, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili\, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho\, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ 7 No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte\, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho\, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde\, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň\, ktorý stavitelia zavrhli\, stal sa uholným kameňom.11 Pán to urobil\, je to obdivuhodné v našich očiach?“12 Snažili sa ho zmocniť\, lebo pochopili\, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu\, preto ho nechali a odišli. 13 Poslali k nemu niekoľkých farizejov a herodiánov\, aby ho podchytili v reči. 14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ\, vieme\, že hovoríš pravdu a neberieš ohľad na nikoho\, lebo sa nepozeráš na osobu človeka\, ale učíš verne Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi\, či nie? Máme dávať\, alebo nemáme dávať?“ 15 On však spoznal ich pokrytectvo a povedal im: „Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár\, aby som ho videl!“ 16 Keď mu ho priniesli\, spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedali: „Cisárov!“ 17 A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo\, odovzdajte cisárovi\, a čo je Božie\, Bohu!“ Boli úplne ohromení.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-43-marek-121-17/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250811
DTEND;VALUE=DATE:20250812
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250806T173407Z
LAST-MODIFIED:20250806T173407Z
UID:13073-1754870400-1754956799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 42; Marek 11\,27-33
DESCRIPTION:1.Mojžišova 42\, 1 Keď Jákob videl\, že v Egypte predávajú obilie\, povedal svojim synom: „Čo sa tu nečinne obzeráte?“ 2 Potom dodal: „Počul som\, že v Egypte predávajú obilie. Zíďte ta a nakúpte ho\, aby sme zostali nažive a nepomreli!“ 3 Desiati Jozefovi bratia zišli teda do Egypta nakúpiť obilie. 4 Jákob však neposlal Jozefovho brata Benjamína s jeho bratmi\, lebo si povedal: „Mohla by ho zastihnúť nehoda.“5 S tými\, čo šli do Egypta nakúpiť obilie\, odišli aj Izraelovi synovia\, lebo aj v Kanaáne bol hlad. 6 Jozef bol správcom Egypta\, na jeho príkaz sa predávalo obilie všetkému ľudu. Keď prišli k nemu jeho bratia\, poklonili sa pred ním tvárou až po zem. 7 Keď Jozef zazrel svojich bratov\, spoznal ich\, no neprejavil to a rozprával sa s nimi tvrdo ako s cudzími ľuďmi. Spýtal sa ich: „Odkiaľ ste prišli?“ Odpovedali: „Z Kanaánu\, aby sme nakúpili potravu.“8 Jozef spoznal svojich bratov\, ale oni ho nespoznali. 9 Vtedy sa Jozef rozpamätal na sny\, ktoré mal kedysi o nich. Povedal im: „Vy ste vyzvedači! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ 10 Oni však odpovedali: „Nie\, pane\, tvoji služobníci prišli nakúpiť potravu. 11 Všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia. Tvoji služobníci nie sú vyzvedači.“ 12 On však znova tvrdil: „Nie! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ 13 Oni odpovedali: „Bolo nás\, tvojich služobníkov\, dvanásť. Sme bratia\, synovia jedného muža z Kanaánu. Najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet.“ 14 Jozef však opakoval: „Je to tak\, ako som povedal\, ste vyzvedači! 15 Takto vás vyskúšam: Ako žije faraón\, odtiaľto nevyjdete\, kým mi neprivediete svojho najmladšieho brata. 16 Pošlite jedného z vás\, aby ho priviedol! Ostatní budete uväznení. Tak sa overia vaše slová\, či sú pravdivé\, alebo nie. Ako žije faraón\, ste vyzvedači!“ 17 Nato ich Jozef uvrhol na tri dni do väzenia. 18 Na tretí deň im Jozef povedal: „Ja sa bojím Boha. Ak chcete zostať nažive\, urobte toto: 19 Ak ste statoční\, nech jeden z vás ostane vo väzení. Ostatní choďte domov a zaneste obilie svojim hladujúcim rodinám. 20 No svojho najmladšieho brata mi priveďte! Tak sa dokáže\, že vaše slová sú pravdivé a nezomriete.“ Oni to aj urobili. 21 Medzi sebou si vraveli: „Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše\, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie\, no nepočúvali sme ho\, preto doľahlo na nás toto súženie.“ 22 Rúben im povedal: „Nevravel som vám\, aby ste sa neprehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv.“ 23 Oni však nevedeli\, že Jozef im rozumie\, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. 24 Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať. 25 Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu\, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili. 26 Obilie naložili na osly a odišli. 27 Keď tam\, kde nocovali\, jeden z nich otvoril vrece\, aby dal oslovi obrok\, navrchu vo vreci zbadal peniaze. 28 Zvolal na bratov: „Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci!“ Vtedy im ochablo srdce\, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: „Čo nám to Boh urobil?“29 Keď došli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu\, vyrozprávali mu všetko\, čo sa im prihodilo: 30 „Ten muž\, pán krajiny\, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. 31 Ubezpečovali sme ho\, že sme statoční ľudia\, že nie sme vyzvedači\, 32 že nás bolo dvanásť bratov\, synov jedného otca; jedného už niet a ten najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne. 33 Ten muž\, pán krajiny\, nám povedal: ‚Či ste statoční\, dozviem sa z toho\, že jedného zo svojich bratov necháte u mňa. Vezmite si obilie pre svoje hladujúce rodiny a choďte! 34 Keď mi privediete svojho najmladšieho brata\, poznám\, že nie ste vyzvedači\, ale statoční ľudia. Potom vám vydám brata a v krajine sa môžete voľne pohybovať.‘“35 Keď vyprázdňovali vrecia\, každý našiel vo svojom vreci mešec s peniazmi. Keď spolu s otcom zbadali\, že v mešcoch sú peniaze\, zachvátila ich hrôza. 36 Vtedy im otec Jákob povedal: „Olupujete ma o deti. Nemám Jozefa\, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Benjamína. Toto všetko ma postihlo!“ 37 Nato Rúben povedal otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov\, ak ti Benjamína neprivediem. Zver mi ho\, ja ti ho privediem späť!“ 38 On však opakoval: „Môj syn nepôjde s vami\, jeho brat je mŕtvy\, on zostal sám. Keby sa mu cestou\, ktorou pôjdete\, prihodilo nešťastie\, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.“ \nMarek 11\, 27 Zase sa vrátili do Jeruzalema. Keď prechádzal chrámom\, prišli k nemu veľkňazi\, zákonníci a starší 28 a pýtali sa ho: „Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc\, aby si to robil?“ 29 Ježiš im povedal: „Opýtam sa vás na jednu vec. Ak mi odpoviete\, aj ja vám poviem\, akou mocou to robím. 30 Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí? Odpovedzte mi!“ 31 A oni medzi sebou uvažovali takto: „Ak povieme\, že z neba\, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ 32 Ale ak povieme: ‚Od ľudí?‘“ To sa zasa báli zástupu\, lebo všetci pokladali Jána skutočne za proroka. 33 Preto Ježišovi odpovedali: „Nevieme.“ A Ježiš im povedal: „Ani ja vám teda nepoviem\, akou mocou robím tieto veci.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-42-marek-1127-33/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250810
DTEND;VALUE=DATE:20250811
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250806T173154Z
LAST-MODIFIED:20250806T173154Z
UID:13071-1754784000-1754870399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 41\,37-57; Marek 11\,20-26
DESCRIPTION:1.Mojžišova 41\, 37 Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom. 38 Nato faraón povedal svojim služobníkom: „Nájde sa taký muž\, v ktorom je Boží duch?“ 39 Potom faraón povedal Jozefovi: „Keď ti dal Boh toto všetko poznať\, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty. 40 Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.“ 41 Faraón ešte dodal: „Pozri\, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta.“ 42 Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz. 43 Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: „Padnite na kolená!“ Tak bol ustanovený nad celým Egyptom. 44 Faraón povedal Jozefovi: „Ja som faraón\, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou\, ani nohou.“ 45 Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat-Paneach a dal mu za ženu Asenat\, dcéru ónskeho kňaza Póti-Feru. Jozef sa vydal na cestu po Egypte.46 Jozef mal tridsať rokov\, keď ho predstavili faraónovi\, egyptskému kráľovi. Jozef potom odišiel od faraóna a cestoval po celom Egypte. 47 Po sedem rokov dávala zem hojnú úrodu. 48 Počas tých siedmich rokov Jozef zhromažďoval všetku potravu\, ktorá bola v Egypte\, a zásoby ukladal v mestách. V každom meste uložil potravu z okolitých polí. 49 Jozef nahromadil toľko obilia ako morského piesku\, takže to prestali aj počítať\, lebo spočítať sa to nedalo. 50 Skôr ako nastal rok hladu\, Jozefovi sa narodili dvaja synovia\, ktorých mu porodila Asenat\, dcéra ónskeho kňaza Póti-Feru. 51 Prvorodenému dal Jozef meno Menašše\, lebo povedal: „Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca.“ 52 Druhému dal meno Efrajim\, lebo povedal: „Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia.“53 Sedem rokov hojnosti v Egypte sa skončilo 54 a ako Jozef povedal\, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách\, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť. 55 Keď už i celý Egypt trpel hladom a ľud volal k faraónovi o chlieb\, faraón vravel všetkým Egypťanom: „Choďte k Jozefovi a urobte\, čo vám povie!“ 56 Keď hlad zachvátil celú zem\, Jozef otvoril všetky sklady a predával Egypťanom obilie; v Egypte bol totiž veľmi veľký hlad. 57 Do Egypta prichádzali k Jozefovi nakupovať obilie zo všetkých krajín\, lebo hlad bol veľmi veľký na celej zemi. \nMarek 11\, 20 Zavčasu ráno\, keď prechádzali okolo figovníka\, všimli si\, že je od koreňa celkom vyschnutý. 21 Vtedy sa Peter rozpomenul a povedal mu: „Rabbi\, pozri! Figovník\, ktorý si preklial\, vyschol.“ 22 Ježiš im odpovedal: „Majte vieru v Boha! 23 Amen\, hovorím vám: Keby niekto prikázal tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘ a nezapochyboval by v srdci\, ale veril by\, že čo vyslovil\, sa stane\, splní sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Všetko\, o čo sa modlíte a prosíte\, verte\, že ste dostali a budete mať. 25 Keď sa chystáte na modlitbu\, odpúšťajte všetko\, čo proti niekomu máte\, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-4137-57-marek-1120-26/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250809
DTEND;VALUE=DATE:20250810
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250806T172903Z
LAST-MODIFIED:20250806T172903Z
UID:13069-1754697600-1754783999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 41\,1-36; Marek 11\,15-19
DESCRIPTION:1.Mojžišova 41\, 1 Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle 2 a videl z neho vystupovať sedem kráv\, na vzhľad pekných a tučných\, ktoré sa začali pásť na mokradi. 3 Po nich vystúpilo z Nílu sedem iných\, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv\, ktoré si stali na breh Nílu vedľa prvých kráv. 4 Potom tie na vzhľad nepekné a vychudnuté kravy zožrali sedem na vzhľad pekných a tučných kráv. Vtom sa faraón prebudil.5 Znova však zaspal a mal iný sen: z jedného stebla vyrástlo sedem plných\, krásnych klasov. 6 Po nich vyrástlo sedem suchých\, východným vetrom zahorených klasov. 7 Tie suché klasy pohltili sedem bohatých a plných klasov. Vtedy sa faraón prebudil. Bol to sen. 8 Ráno bol faraón taký rozrušený\, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho\, kto by ich faraónovi vyložil. 9 Vtedy hlavný čašník faraónovi povedal: „Dnes si spomínam na svoje previnenie. 10 Keď sa faraón rozhneval na svojich služobníkov\, uväznil ma spolu s hlavným pekárom v dome veliteľa telesnej stráže. 11 Jednej noci sa každému z nás prisnil iný\, osobne významný sen. 12 Bol tam s nami hebrejský mladík\, sluha veliteľa telesnej stráže. Keď sme mu vyrozprávali svoje sny\, on nám ich vyložil; každému vyložil jeho sen. 13 Ako nám ich vyložil\, tak sa stalo. Ja som sa dostal na svoje pôvodné miesto a toho druhého obesili.“ 14 Nato dal faraón zavolať Jozefa\, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať\, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15 Faraón povedal Jozefovi: „Mal som sen a nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som\, že ti stačí rozpovedať sen a ty ho vyložíš.“ 16 Jozef odpovedal faraónovi: „Nie ja\, len Boh dá uspokojivú odpoveď faraónovi.“17 Potom faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Prisnilo sa mi\, že som na brehu Nílu. 18 Z Nílu vystúpilo sedem tučných a na vzhľad pekných kráv\, ktoré sa začali pásť na mokradi. 19 Po nich vystúpilo sedem iných\, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv. Niečo také škaredé som nevidel v celom Egypte. 20 Tie škaredé\, vychudnuté kravy zožrali tých sedem tučných kráv. 21 Hoci sa dostali do ich vnútra\, nebolo badať\, že sú v nich\, lebo stále vyzerali tak škaredo ako predtým. Vtedy som sa prebudil. 22 Potom som vo sne videl\, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných\, krásnych klasov. 23 Po nich vyrástlo sedem prázdnych\, suchých\, východným vetrom zahorených klasov. 24 Suché klasy pohltili tých sedem pekných klasov. To som potom rozpovedal veštcom\, no nikto z nich mi to nevedel vyložiť.“25 Jozef povedal faraónovi: „Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi\, čo hodlá urobiť. 26 Sedem pekných kráv je sedem rokov. Sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. To je ten istý sen. 27 Sedem vychudnutých a škaredých kráv\, ktoré vystúpili potom\, je sedem rokov práve tak\, ako sedem prázdnych a východným vetrom zahorených klasov; to bude sedem rokov hladu. 28 To je to\, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal\, čo urobí. 29 Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celom Egypte. 30 Po nich príde sedem rokov hladu a na hojnosť sa zabudne v celom Egypte. Hlad zničí celú krajinu. 31 V krajine nebude ani spomienka na hojnosť pre veľký hlad\, ktorý potom nastane. 32 Sen sa faraónovi zopakoval\, pretože Boh sa pevne rozhodol čoskoro ho uskutočniť. 33 Teraz sa poobzeraj\, faraón\, po rozvážnom\, múdrom mužovi a ustanov ho za správcu Egypta. 34 Nech faraón ustanoví v krajine správcov\, ktorí počas siedmich rokov hojnosti budú vyberať pätinu výnosu Egypta. 35 Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú všetku potravu a obilie nech uskladnia do miest pod faraónovu moc a nech naň dohliadajú. 36 Táto potrava bude v krajine zásobou počas siedmich rokov hladu\, ktoré prídu na Egypt\, takže nezhynie hladom.“ \nMarek 11\, 15 Tak prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu\, začal vyháňať tých\, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. 16 Nedovolil\, aby niekto niečo prenášal cez chrám. 17 Učil ich a hovoril: „Či nie je napísané: Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy? Vy ste však z neho urobili pelech lotrov.“ 18 Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob\, ako ho zahubiť. Báli sa ho však\, lebo celý zástup bol nadšený jeho učením. 19 Keď sa zvečerilo\, vyšli z mesta.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-411-36-marek-1115-19/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250808
DTEND;VALUE=DATE:20250809
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250805T195733Z
LAST-MODIFIED:20250805T195828Z
UID:13067-1754611200-1754697599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 40; Marek 11\,1-14
DESCRIPTION:1.Mojžišova 40\, 1 Neskôr sa stalo\, že čašník egyptského kráľa a pekár sa prehrešili proti svojmu pánovi\, egyptskému kráľovi. 2 Faraón sa rozhneval na oboch týchto dvoranov\, na hlavného čašníka i na hlavného pekára. 3 Dal ich uväzniť v dome veliteľa telesnej stráže\, pri žalári\, v ktorom bol uväznený aj Jozef. 4 Veliteľ telesnej stráže ich zveril Jozefovi\, aby im posluhoval. Nejaký čas zostali vo väzení. 5 Obaja väzni\, čašník i pekár egyptského kráľa\, mali sen. Jednej noci sa každému z nich prisnil sen zvláštneho významu. 6 Keď k nim ráno prišiel Jozef\, videl ich smutných. 7 Spýtal sa faraónových dvoranov\, ktorí boli s ním uväznení v dome jeho pána: „Prečo ste dnes takí skormútení?“ 8 Oni mu odvetili: „Mali sme sen\, no nikto nám ho nevie vyložiť.“ Jozef im povedal: „Či výklad snov nepatrí Bohu? Rozpovedzte mi ich!“9 Hlavný čašník teda vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Vo sne som videl pred sebou vinič\, 10 na ktorom boli tri výhonky. Len čo vinič vypučal\, hneď rozkvitol a jeho hroznové strapce dozreli. 11 V ruke som mal faraónovu čašu. Odtrhnuté strapce som vytláčal do faraónovej čaše a podal som mu ju do ruky.“ 12 Jozef mu povedal: „Toto je výklad sna: Tri výhonky sú tri dni. 13 Po troch dňoch faraón povýši tvoju hlavu a vráti ti tvoju hodnosť. Znova budeš podávať čašu do ruky faraóna\, ako vtedy\, keď si bol jeho čašníkom. 14 Keď ti bude dobre\, spomeň si na mňa\, preukáž mi milosť a prihovor sa za mňa u faraóna\, aby ma vyslobodil z tohto domu. 15 Veď ma uniesli z krajiny Hebrejov; no ani tu som neurobil nič zlé\, pre čo by som sa mal dostať do žalára.“16 Keď hlavný pekár videl\, že Jozef dobre vykladá\, povedal mu: „Aj ja som mal sen. Na hlave som mal tri košíky pečiva. 17 Vo vrchnom košíku bolo rôzne pečivo pre faraóna a vtáky zobali z košíka na mojej hlave.“ 18 Jozef odpovedal: „Toto je výklad sna: Tri košíky sú tri dni. 19 Po troch dňoch ti faraón zodvihne hlavu — obesí ťa na šibenici a vtáky ti budú ozobávať telo.“20 Po troch dňoch\, v deň svojich narodenín\, faraón vystrojil hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a pred nimi vyvýšil hlavného čašníka a hlavného pekára: 21 hlavnému čašníkovi vrátil pôvodnú hodnosť\, aby smel do ruky faraóna podávať čašu\, 22 hlavného pekára dal však obesiť\, ako im to vyložil Jozef. 23 Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho. \nMarek 11\, 1 Keď sa blížili k Jeruzalemu\, k Betfagé a Betánii pri Olivovom vrchu\, poslal dvoch svojich učeníkov 2 a prikázal im: „Choďte do dediny\, čo je pred vami\, a hneď ako tam vojdete\, nájdete priviazané osliatko\, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 3 Ak sa vás niekto spýta: ‚Čo to robíte?‘\, odpovedzte: ‚Pán ho potrebuje\, ale hneď ho sem zasa vráti.‘“ 4 Učeníci išli\, našli osliatko uviazané o bránku vonku na ceste a odviazali ho. 5 Niektorí z tých\, čo tam stáli\, sa ich opýtali: „Čo to robíte\, prečo odväzujete osliatko?“ 6 No keď povedali\, ako im hovoril Ježiš\, nechali ich. 7 Priviedli osliatko k Ježišovi. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli. 9 Tí\, čo šli pred ním i za ním\, volali: „Hosanna! Požehnaný\, ktorý prichádza v mene Pánovom!10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida\, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“ 11 Potom vošiel do Jeruzalema\, do chrámu. Keď si všetko poprezeral a pretože už bolo neskoro\, odišiel s Dvanástimi do Betánie.12 Keď na druhý deň odišli z Betánie\, dostal hlad. 13 Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť\, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil\, okrem listov nenašiel nič\, lebo nebol čas fíg. 14 Povedal mu: „Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie.“ Jeho učeníci to počuli.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-40-marek-111-14/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250807
DTEND;VALUE=DATE:20250808
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250805T195120Z
LAST-MODIFIED:20250805T195120Z
UID:13064-1754524800-1754611199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 39; Marek 10\,46-52
DESCRIPTION:1.Mojžišova 39\, 1 Keď Jozefa odviedli do Egypta\, od Izmaelitov\, ktorí ho ta doviedli\, ho kúpil Egypťan Pótifar\, faraónov dvoran\, veliteľ telesnej stráže. 2 Hospodin bol však s Jozefom\, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána. 3 Jeho pán videl\, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva. 4 Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. 5 Odvtedy\, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu\, so všetkým\, čo mal\, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom\, čo mal v dome i na poli. 6 Všetko\, čo mal\, zveril teda Jozefovi a okrem chleba\, ktorý jedával\, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad.7 Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: „Ľahni si ku mne!“ 8 On však odoprel a žene svojho pána povedal: „Pozri\, kým som tu ja\, môj pán sa v dome o nič nestará\, lebo všetok svoj majetok zveril mne. 9 V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba\, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ 10 Hoci dennodenne Jozefa nahovárala\, neposlúchol ju\, aby si k nej ľahol a bol s ňou. 11 Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu\, z domácich nebol nikto doma. 12 Ona ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však nechal plášť v ruke\, vybehol von a utiekol. 13 Keď videla\, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von\, 14 zavolala služobníctvo a povedala: „Pozrite\, doviedli nám Hebreja\, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať. 15 Keď počul\, že zvyšujem hlas\, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.“ 16 Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe\, kým pán neprišiel domov. 17 Aj jemu povedala to isté: „Hebrejský sluha\, ktorého si k nám priviedol\, prišiel si zo mňa urobiť posmech. 18 Keď som začala kričať\, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.“ 19 Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy\, ktorá ho presviedčala: „Ako vravím\, toto mi urobil tvoj otrok\,“ náramne sa rozhneval. 20 Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. 21 Hospodin bol však s Jozefom\, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť. 22 Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami\, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko\, čo sa tam malo urobiť. 23 Správca žalára nedohliadal na nič\, čo mu zveril\, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie. \nMarek 10\, 46 Prišli do Jericha. Keď Ježiš vychádzal s učeníkmi a veľkým zástupom z Jericha\, sedel pri ceste slepý žobrák\, Timaiov syn Bartimej. 47 Keď slepec začul\, že je to Ježiš Nazaretský\, začal volať: „Ježiš\, Syn Dávidov\, zmiluj sa nado mnou!“ 48 Mnohí mu dohovárali\, aby mlčal\, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov\, zmiluj sa nado mnou!“ 49 Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“ Nato slepca zavolali a povedali mu: „Dúfaj! Vstaň\, volá ťa!“ 50 A on zhodil plášť\, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš sa ho spýtal: „Čo chceš\, aby som ti urobil?“ Slepec mu povedal: „Rabbúni\, aby som videl!“ 52 Tu mu Ježiš povedal: „Choď\, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel po ceste za ním.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-39-marek-1046-52/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250806
DTEND;VALUE=DATE:20250807
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250805T194731Z
LAST-MODIFIED:20250805T195216Z
UID:13062-1754438400-1754524799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 38; Marek 10\,32-45
DESCRIPTION:1.Mojžišova 38\, 1 V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chira. 2 Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana\, ktorý sa volal Šúa\, vzal si ju za ženu a vošiel k nej. 3 Ona počala\, porodila syna a Júda mu dal meno Ér. 4 Znova počala\, porodila syna a nazvala ho Onán. 5 Opäť porodila syna a dala mu meno Šela. Bolo to v Kezíbe\, keď ho porodila. 6 Júda dal Érovi\, svojmu prvorodenému\, ženu\, ktorá sa volala Tamar. 7 Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom\, preto mu Hospodin vzal život. 8 Potom povedal Júda Onánovi: „Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene\, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo!“ 9 Onán však vedel\, že potomstvo nebude patriť jemu\, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene\, semeno vypúšťal na zem\, aby svojmu bratovi nesplodil potomka. 10 Hospodinovi sa to však nepáčilo\, preto aj jeho usmrtil. 11 Vtedy povedal Júda svojej neveste: „Zostaň v dome svojho otca ako vdova\, kým nedospeje môj syn Šela.“ Povedal si však: „Len aby nezomrel ako jeho bratia.“ Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca.12 Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena\, Šúova dcéra. Keď sa Júdovi ukončil smútok\, šiel so svojím priateľom Chirom z Adullámu k strihačom svojich oviec do Timny. 13 Vtedy oznámili Tamar: „Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.“ 14 Ona odložila vdovské šaty\, vzala si závoj\, zahalila sa a sadla si k bráne do Enajimu\, ktorý je pri ceste do Timny. Tamar totiž vedela\, že hoci Šela už dospel\, nestala sa jeho ženou. 15 Keď ju Júda zazrel\, nazdával sa\, že je to neviestka\, lebo si zastrela tvár. 16 Zabočil k nej\, ako bola pri ceste\, a povedal: „Dovoľ\, prosím\, vojsť k tebe.“ Nevedel totiž\, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: „Čo mi dáš za to\, že vojdeš ku mne?“ 17 On odpovedal: „Pošlem ti kozľa zo stáda.“ Ona povedala: „Daj mi však nejaký záloh\, kým ho pošleš.“ 18 Júda sa jej spýtal: „Čo ti mám dať do zálohu?“ Odpovedala: „Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu\, ktorú máš v ruke.“ Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala. 19 Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty.20 Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu\, aby z ruky ženy prevzal záloh\, ktorý jej dal; ale nenašiel ju. 21 Vypytoval sa tamojších ľudí: „Kde je tá zasvätená smilnica\, ktorá bola na ceste do Enajimu?“ Odpovedali mu: „Tu nebola nijaká zasvätená smilnica.“ 22 Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: „Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: ‚Nijaká zasvätená smilnica tu nebola.‘“ 23 Júda povedal: „Nech si to nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej poslal toto kozľa\, ty si ju však nenašiel.“24 Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala.“ Júda povedal: „Vyveďte ju a upáľte!“ 25 Keď ju viedli\, odkázala svojmu svokrovi: „Počala som z muža\, ktorému patria tieto veci\,“ a dodala: „Pozorne sa pozri\, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica!“ 26 Keď sa Júda na to pozrel\, povedal: „Ona je spravodlivejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šelovi.“ Potom sa už s ňou nestýkal.27 Keď prišiel čas pôrodu\, ukázalo sa\, že v jej živote boli dvojčatá. 28 Keď rodila\, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: „Tento vyjde prvý.“ 29 On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Povedala: „Akou trhlinou si sa predral?“ Preto mu dala meno Perec. 30 Potom vyšiel jeho brat\, ktorý mal na ruke červenú šnúrku. Toho nazvali Zerach. \nMarek 10\, 32 Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí\, čo ich nasledovali\, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť\, čo sa má s ním stať: 33 „Hľa\, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť\, vydajú pohanom\, 34 budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a zabijú\, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych.“35 Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: „Učiteľ\, chceme\, aby si nám splnil\, o čo ťa požiadame.“ 36 On sa ich však opýtal: „Čo chcete\, aby som pre vás urobil?“ 37 Odpovedali mu: „Daj\, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 38 No on im povedal: „Neviete\, čo si žiadate. Môžete piť kalich\, ktorý ja pijem\, alebo byť pokrstení krstom\, ktorým som ja pokrstený?“ 39 Oni odpovedali: „Môžeme.“ Nato Ježiš povedal: „Kalich\, ktorý ja pijem\, budete piť. Aj krstom\, ktorým som pokrstený\, budete pokrstení. 40 Ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým\, pre ktorých boli pripravené.“ 41 Keď to počuli ostatní desiati\, začali byť na Jakuba a Jána mrzutí. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete\, že tí\, ktorých pokladajú za vládcov národov\, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. 43 Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký\, bude váš služobník\, 44 a kto chce byť medzi vami prvý\, bude sluha všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel\, aby sa dal obsluhovať\, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-37-marek-1032-45/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250805
DTEND;VALUE=DATE:20250806
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250804T190713Z
LAST-MODIFIED:20250804T190713Z
UID:13057-1754352000-1754438399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 37; Marek 10\,17-31
DESCRIPTION:1.Mojžišova 37\, 1 Jákob sa usadil v Kanaáne\, kde jeho otec býval ako cudzinec. 2 Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Zilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy. 3 Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty. 4 Keď jeho bratia videli\, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov\, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.5 Raz mal Jozef sen\, a keď ho rozpovedal bratom\, ešte väčšmi ho znenávideli. 6 Povedal im totiž: „Počúvajte\, čo sa mi prisnilo: 7 Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“ 8 Nato mu bratia povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať či panovať?“ Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli. 9 Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko\, mesiac a jedenásť hviezd.“ 10 Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: „Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja\, tvoja matka\, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?“ 11 Jeho bratia preto na neho žiarlili\, no jeho otec si to zapamätal.12 Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu\, 13 Izrael povedal Jozefovi: „Ako vieš\, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď\, pošlem ťa za nimi.“ On odpovedal: „Tu som.“ 14 Izrael mu povedal: „Choď a pozri\, či sú bratia a stáda v poriadku\, a dones mi správu!“ Poslal ho teda z údolia Hebronu a on prišiel do Síchemu. 15 Tam ho našiel nejaký muž\, ako blúdi po poli\, a spýtal sa ho: „Čo hľadáš?“ 16 Odpovedal: „Hľadám svojich bratov; povedz mi\, kde pasú!“ 17 Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto. Počul som však\, ako si vraveli: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. 18 Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil\, rozhodli sa\, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: „Pozrite\, prichádza majster snov! 20 Poďte\, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme\, že ho zožrala divá zver. Uvidíme\, čo bude s jeho snami!“ 21 Keď to počul Rúben\, v snahe vytrhnúť im ho z rúk\, povedal: „Nesiahajme mu na život!“ 22 Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti\, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. 23 Keď Jozef prišiel k bratom\, zobliekli mu pestré šaty\, čo mal na sebe\, 24 potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna\, bez vody.25 Keď sa posadili k jedlu\, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu\, balzam a myrhu\, ktoré dopravovali do Egypta. 26 Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho\, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? 27 Poďme\, predajme ho Izmaelitom\, ale nevzťahujme naňho ruky\, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. 28 Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci\, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom\, ktorí ho odviedli do Egypta. 29 Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol\, roztrhol si rúcho\, 30 vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“31 Nato vzali Jozefove šaty\, zabili capa a šaty namočili do krvi. 32 Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri\, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ 33 Keď si ich pozrel\, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ 34 Jákob si roztrhol plášť\, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. 35 Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť\, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. 36 Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi\, veliteľovi telesnej stráže. \nMarek 10\, 17 Keď sa vydával na cestu\, ktosi k nemu pribehol\, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý\, čo mám robiť\, aby som sa stal dedičom večného života?“ 18 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý\, iba jeden — Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ 20 On mu však povedal: „Učiteľ\, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď\, predaj všetko\, čo máš\, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel\, lebo mal mnoho majetku. 23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí\, čo majú bohatstvo!“ 24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami\, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti\, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly\, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ 26 Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné\, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ 28 Tu sa ozval Peter: „Pozri\, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ 29 Ježiš odpovedal: „Amen\, hovorím vám: Niet nikoho\, kto opustil dom\, bratov alebo sestry\, matku alebo otca\, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium\, 30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy\, bratov\, sestry\, matky\, deti i polia\, hoci s prenasledovaním\, a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-37-marek-1017-31/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250804
DTEND;VALUE=DATE:20250805
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250803T191812Z
LAST-MODIFIED:20250803T191812Z
UID:13055-1754265600-1754351999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 36; Marek 10\,1-16
DESCRIPTION:1.Mojžišova 36\, 1 Toto je Ezávov čiže Edómov rodokmeň: 2 Ezáv si vzal ženy Kanaánčanky: Adu\, dcéru Chetitu Elóna\, Oholibamu\, Anovu dcéru\, vnučku Chivvija Cibeóna\, 3 ďalej Basemat\, dcéru Izmaela\, sestru Nebajóta. 4 Ada porodila Ezávovi Elifaza a Basemat porodila Reuela. 5 Oholibama porodila Jeúša\, Jaláma a Koracha. Toto sú Ezávovi synovia\, ktorí sa mu narodili v Kanaáne. 6 Potom vzal Ezáv svoje ženy\, synov a dcéry i všetkých príslušníkov svojho domu\, ako aj stádo\, dobytok a všetok majetok\, čo nadobudol v Kanaáne\, a odišiel od svojho brata Jákoba do Seíru. 7 Boli totiž bohatí a nemohli bývať spolu. Krajina\, v ktorej bývali\, ich už pre množstvo stád nemohla uživiť. 8 Ezáv sa usadil v seírskom pohorí. Ezáv je Edóm.9 Toto sú pokolenia Ezáva\, praotca Edómčanov na seírskom pohorí. 10 Toto sú mená Ezávových synov: Elifaz\, syn Ezávovej ženy Ady\, Reuel\, syn Ezávovej ženy Basemat. 11 Elifazovi synovia boli: Temán\, Omár\, Cefo\, Gatám a Kenaz. 12 Vedľajšia žena Ezávovho syna Elifaza bola Timna\, ktorá mu porodila Amaléka. To sú vnuci Ezávovej ženy Ady. 13 Reuelovi synovia boli: Nachat\, Zerach\, Šamma a Mizza. Toto sú vnuci Ezávovej ženy Basemat. 14 Synovia Ezávovej ženy Oholibamy\, Anovej dcéry a Cibeónovej vnučky\, ktorých mu porodila\, boli: Jeúš\, Jalám a Korach.15 Toto sú vodcovia Ezávových synov: synovia Elifaza\, Ezávovho prvorodeného sú: vodca Temán\, vodca Omár\, vodca Cefo\, vodca Kenaz\, 16 vodca Korach\, vodca Gatám\, vodca Amalék. Toto sú Elifazovi vodcovia v Edómsku. Sú to Adini vnuci. 17 Toto sú synovia Ezávovho syna Reuela: vodca Nachat\, vodca Zerach\, vodca Šamma\, vodca Mizza. To sú Reuelovi vodcovia v Edómsku; sú to vnuci Ezávovej ženy Basemat. 18 Toto sú synovia Ezávovej ženy Oholibamy: vodca Jeúš\, vodca Jalám\, vodca Korach. To sú vodcovia Ezávovej ženy Oholibamy\, Anovej dcéry. 19 Toto sú Ezávovi synovia a ich vodcovia. To je Edóm.20 Toto sú synovia Chorijca Seíra\, praobyvateľa krajiny: Lotán a Šobál\, Cibeón a Ana\, 21 Dišón\, Ecer a Dišán. To sú vodcovia Chorijcov\, synovia Seíra v Edómsku. 22 Lotánovi synovia sú: Chori a Hemám. Lotánova sestra bola Timna. 23 Šobálovi synovia sú: Alván\, Manachat\, Ebál\, Šefo a Onám. 24 Cibeónovi synovia sú: Aja a Ana. To je ten Ana\, ktorý našiel horúce žriedla na stepi\, keď pásol osly svojho otca Cibeóna. 25 Toto sú Anove deti: syn Dišón a dcéra Oholibama. 26 Dišónovi synovia sú: Chemdán a Ešbán\, Jitrán a Kerán. 27 Ecerovi synovia sú: Bilhán\, Zaaván a Akán. 28 Dišánovi synovia sú: Úc a Arán. 29 Toto sú vodcovia Chorijcov: vodca Lotán\, vodca Šobál\, vodca Cibeón\, vodca Ana\, 30 vodca Dišón\, vodca Ecer\, vodca Dišán. Toto sú vodcovia Chorijcov podľa svojich rodov v Seírsku.31 Toto sú králi\, ktorí panovali v Edómsku predtým\, než mali kráľa Izraeliti: 32 v Edómsku panoval Bela\, syn Beóra\, a jeho mesto sa nazývalo Dinhaba. 33 Po Belovej smrti kraľoval Zerachov syn Jobáb z Bocry. 34 Po Jobábovej smrti kraľoval Chušám z krajiny Temáncov. 35 Po Chušámovej smrti kraľoval Bedadov syn Hadad\, ktorý porazil Midjánčanov na moábskom poli. Jeho mesto sa nazývalo Avít. 36 Po Hadadovej smrti kraľoval Samla z Masreky. 37 Po Samlovej smrti kraľoval Šaúl z Rechobótu pri Veľrieke. 38 Po Šaúlovej smrti kraľoval Achbórov syn Baal-Chanán. 39 Po smrti Achbórovho syna Baal-Chanána kraľoval Hadar. Jeho sídlo sa nazývalo Pau a jeho žena\, dcéra Matréda a vnučka Me-Zahába\, sa volala Mehetabel.40 Toto sú mená Ezávových vodcov podľa rodov\, miest a mien: vodca Timna\, vodca Alva\, vodca Jetét\, 41 vodca Oholibama\, vodca Ela\, vodca Pinón\, 42 vodca Kenaz\, vodca Temán\, vodca Mibcár\, 43 vodca Magdíel\, vodca Irám. Toto sú edómski vodcovia podľa sídel v krajine\, ktorú ovládli. To je Ezáv\, praotec Edómčanov. \nMarek 10\, 1 Potom sa odtiaľ odobral a odišiel do judského kraja a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich opäť učil\, ako mal vo zvyku. 2 Tu prišli farizeji a skúšali ho otázkou\, či je mužovi dovolené prepustiť manželku. 3 Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4 Odpovedali: „Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.“ 5 Ježiš im však povedal: „Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. 6 No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7 Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene 8 a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja\, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil\, človek nech nerozlučuje.“10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. 11 Povedal im: „Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú\, cudzoloží. 12 Podobne cudzoloží manželka\, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.“ 13 K Ježišovi prinášali deti\, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. 14 Keď to Ježiš zbadal\, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im\, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Amen\, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa\, nevojde doň.“ 16 A bral ich do náručia\, kládol na ne ruky a požehnával ich.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-36-marek-101-16/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250803
DTEND;VALUE=DATE:20250804
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250802T211221Z
LAST-MODIFIED:20250802T211221Z
UID:13053-1754179200-1754265599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 35; Marek 9\,42-50
DESCRIPTION:1.Mojžišova 35\, 1 Boh povedal Jákobovi: „Vstaň\, vystúp do Bételu a usaď sa tam! Postav tam oltár Bohu\, ktorý sa ti zjavil\, keď si utekal pred svojím bratom Ezávom.“ 2 Potom Jákob vyzval celú svoju rodinu: „Odstráňte cudzích bohov\, ktorých máte pri sebe\, očistite sa a preoblečte sa. 3 Vstaňme\, vystúpme do Bételu! Tam postavím oltár Bohu\, ktorý ma vypočul v deň môjho súženia a sprevádzal ma po ceste.“ 4 Nato mu odovzdali všetkých cudzích bohov\, ktorých mali\, aj krúžky\, čo im viseli na ušiach. Jákob ich zakopal pod dub\, ktorý je pri meste Síchem. 5 Potom sa pohli. Strach pred Bohom zachvátil všetky okolité mestá\, takže sa neodvážili prenasledovať Jákobových synov. 6 Jákob a všetok ľud\, čo bol s ním\, prišli do Lúzu\, teda do Bételu v Kanaáne. 7 Tam postavil oltár a nazval to miesto El-Bét-El\, lebo tam sa mu zjavil Boh\, keď utekal pred svojím bratom. 8 V tom čase zomrela Debora\, Rebekina dojka. Pochovali ju pod dub poniže Bételu. Dal mu meno Dub náreku.9 Boh sa opäť zjavil Jákobovi po jeho návrate z Paddán-Aramu a požehnal ho. 10 Povedal mu: „Dosiaľ si sa volal Jákob. Odteraz sa už nebudeš volať Jákob\, budeš sa volať Izrael.“ Boh mu teda dal meno Izrael 11 a dodal: „Som Boh Všemohúci. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ\, ba spoločenstvo národov. Aj králi vzídu z tvojich bedier.12 Zem\, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi\, dám aj tebe; dám ju aj tvojmu potomstvu.“13 Potom Boh odišiel od neho z miesta\, kde sa s ním zhováral. 14 Na tom mieste\, kde sa s ním zhováral Boh\, postavil Jákob kamenný stĺp. Priniesol na ňom nápojovú obetu a nalial naň olej. 15 Miesto\, kde sa s ním zhováral Boh\, Jákob pomenoval Bétel. 16 Z Bételu potom šli ďalej. Zostával im ešte kúsok cesty do Efraty\, keď Ráchel začala rodiť. Mala veľmi ťažký pôrod. 17 Keď ťažko rodila\, pôrodná babica ju utešovala: „Neboj sa\, aj teraz budeš mať syna.“ 18 Keď jej život vyhasínal a smrť sa približovala\, dala svojmu synovi meno Ben-Oni; otec ho však nazval Benjamín.19 Ráchel zomrela a pochovali ju pri ceste do Efraty\, teda do Betlehema. 20 Nad jej hrob postavil Jákob stĺp. Bol to náhrobný stĺp pre Ráchel\, ktorý stojí dodnes.21 Izrael potom odtiaľ odišiel a rozložil stan za Migdal-Éderom. 22 Keď už býval v tejto krajine\, Rúben odišiel a spal s Bilhou\, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa to však dozvedel. Jákob mal dvanásť synov. 23 Leini synovia boli: Rúben\, Jákobov prvorodený\, Šimeón\, Lévi\, Júda\, Jissachár a Zebulún. 24 Ráchelini synovia boli: Jozef a Benjamín. 25 Synovia Ráchelinej slúžky Bilhy: Dán a Naftali. 26 Synovia Leinej slúžky Zilpy: Gád a Ašér. Toto sú Jákobovi synovia\, ktorí sa mu narodili v Paddán-Arame.27 Potom Jákob prišiel k svojmu otcovi Izákovi do Mamre\, do Kirjat-Arby\, čo je Hebron\, kde býval Abrahám a Izák. 28 Izák sa dožil stoosemdesiat rokov. 29 Zomrel zoslabnutý vekom\, bol pripojený k svojmu ľudu ako starec vysokého veku. Pochovali ho jeho synovia Ezáv a Jákob. \nMarek 9\, 42 Kto by zviedol na hriech jedného z takýchto malých\, čo veria vo mňa\, pre toho by bolo lepšie\, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka\, odtni ju! Lepšie ti bude vojsť do života okyptený\, ako byť uvrhnutý s oboma rukami do pekla\, do neuhasiteľného ohňa. 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha\, odtni ju! Lepšie ti bude vojsť do života chromý\, ako byť hodený s oboma nohami do pekla. 47 Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko\, vylúp si ho! Lepšie ti bude vojsť do Božieho kráľovstva s jedným okom\, ako byť hodený s oboma očami do pekla\, 48 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 49 Každý bude solený ohňom. 50 Soľ je dobrá; ak však soľ stratí svoju slanosť\, čím ju ochutíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-35-marek-942-50/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250802
DTEND;VALUE=DATE:20250803
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250801T194340Z
LAST-MODIFIED:20250801T194340Z
UID:13051-1754092800-1754179199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 34; Marek 9\,30-41
DESCRIPTION:1.Mojžišova 34\, 1 Raz vyšla dcéra Dina\, ktorú Jákobovi porodila Lea\, aby sa pozrela na dcéry toho kraja. 2 Keď ju videl Šechem\, syn Chivvija Chamóra\, kniežaťa toho kraja\, uniesol ju\, ležal s ňou a zneuctil ju. 3 Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Dine\, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce. 4 Nato Šechem povedal svojmu otcovi Chamórovi: „Vezmi mi to dievča za ženu!“ 5 Jákob sa dopočul\, že zneuctil jeho dcéru Dinu. Mlčal však o tom\, kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda. 6 Šechemov otec Chamór odišiel k Jákobovi\, aby sa s ním pozhováral. 7 Keď sa Jákobovi synovia vrátili z poľa a dopočuli sa o tom\, pobúrilo ich to a veľmi sa nahnevali. Spáchal totiž v Izraeli nehanebnosť tým\, že poškvrnil Jákobovu dcéru. 8 Chamór im však povedal: „Môj syn Šechem sa celou dušou zaľúbil do vašej dcéry. Dajte mu ju teda za ženu! 9 Vstúpme do príbuzenstva: vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry. 10 Bývajte s nami a krajina vám bude otvorená; zostaňte\, voľne sa pohybujte a usaďte sa tu!“ 11 Potom Šechem povedal jej otcovi a jej bratom: „Kiežby som získal vašu priazeň! Dám vám\, čo budete žiadať. 12 Určite si akékoľvek veno i dar a dám vám\, čo budete žiadať\, len mi to dievča dajte za ženu!“13 Jákobovi synovia pre zneuctenie ich sestry Diny ľstivo odpovedali Šechemovi a jeho otcovi Chamórovi: 14 „To nemôžeme urobiť\, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi\, lebo by to bola pre nás hanba. 15 Súhlasili by sme s vami\, keby ste boli ako my\, keby sa každý váš muž dal obrezať. 16 Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud. 17 Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať\, dcéru si vezmeme a odídeme.“ 18 Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šechemovi páčil. 19 Mladík neváhal urobiť to\, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší.20 Chamór a jeho syn Šechem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom: 21 „Títo muži sa pokojne správajú voči nám\, nech sa teda usadia v krajine\, nech sa v nej voľne pohybujú\, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im. 22 Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy\, ak sa dá každý náš muž obrezať\, ako sú obrezaní oni\, aby z nás bol jeden ľud. 23 Nebudú azda ich stáda\, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.“ 24 Všetci muži\, čo vychádzali bránou svojho mesta\, poslúchli Chamóra i jeho syna Šechema a dali sa obrezať. 25 Na tretí deň\, keď mali bolesti\, dvaja Jákobovi synovia a Dinini bratia\, totiž Šimeón a Lévi\, vzali meče\, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov. 26 Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šechema\, vzali Dinu zo Šechemovho domu a odišli. 27 Jákobovi synovia potom prišli k pobitým a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto. 28 Pobrali ovce\, hovädzí dobytok\, osly a všetko\, čo bolo v meste i na poli. 29 Odvliekli všetko ich imanie\, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko\, čo bolo v domoch. 30 Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: „Uvrhli ste ma do nešťastia\, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzejci\, obyvatelia tejto krajiny\, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne\, porazia ma a zničia mňa i môj dom.“ 31 Oni však povedali: „Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?“ \nMarek 9\, 30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však\, aby o tom niekto vedel. 31 Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka je vydaný do rúk ľudí\, zabijú ho\, a keď ho zabijú\, po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 32 Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli. 33 Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome\, pýtal sa ich: „O čom ste sa cestou zhovárali?“ 34 Oni však mlčali. Cestou sa totiž medzi sebou dohadovali\, kto z nich je najväčší. 35 Ježiš si sadol\, zavolal si Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý\, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých!“ 36 A vzal dieťa\, postavil ho doprostred nich\, potom ho zobral do náručia a povedal im: 37 „Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene\, mňa prijíma. A kto mňa prijíma\, nie mňa prijíma\, ale toho\, ktorý ma poslal.“ 38 Ján mu povedal: „Učiteľ\, videli sme kohosi\, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu\, pretože nechodil s nami.“ 39 Ježiš však povedal: „Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene\, nemôže mi hneď nato zlorečiť. 40 Veď kto nie je proti nám\, je s nami! 41 Ktokoľvek by vám dal napiť pohár vody\, pretože patríte Kristovi\, amen\, hovorím vám\, nepríde o svoju odmenu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-34-marek-930-41/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250801
DTEND;VALUE=DATE:20250802
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250731T205747Z
LAST-MODIFIED:20250731T205747Z
UID:13049-1754006400-1754092799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 33; Marek 9\,14-29
DESCRIPTION:1.Mojžišova 33\, 1 Keď sa Jákob rozhliadol a videl prichádzať Ezáva so štyristo mužmi\, rozdelil deti medzi Leu\, Ráchel a obe slúžky. 2 Na čelo postavil obe slúžky s ich deťmi\, na druhé miesto Leu a jej deti a na koniec Ráchel s Jozefom. 3 On sám sa prebrodil pred nimi a sedemkrát sa poklonil až po zem\, kým sa celkom nepriblížil k bratovi. 4 Ezáv sa rozbehol v ústrety bratovi\, objal ho\, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali.5 Keď sa Ezáv rozhliadol a uvidel ženy s deťmi\, povedal: „Kto sú títo pri tebe?“ Jákob odpovedal: „To sú moje deti\, ktorými obdaril Boh tvojho služobníka.“ 6 Potom predstúpili slúžky s deťmi a poklonili sa. 7 Pristúpila aj Lea so svojimi deťmi a tiež sa poklonili. Nakoniec predstúpila Ráchel s Jozefom a poklonili sa.8 Ezáv sa spýtal: „Čo sú to za čriedy\, ktoré som postretal?“ Jákob odpovedal: „Nimi chcem získať priazeň u svojho pána.“ 9 On však povedal: „Ja mám toho tiež dosť; brat môj\, len si ponechaj\, čo je tvoje!“ 10 Jákob však namietal: „Nie tak! Ak som však získal tvoju priazeň\, prijmi tento dar z mojich rúk! Keď som pozrel na tvoju tvár\, akoby som hľadel na Božiu tvár\, tak si bol voči mne milosrdný. 11 Prijmi\, prosím ťa\, odo mňa tento dar na pozdrav! Veď ma Boh štedro obdarovával\, mám všetkého dosť.“ Keď naňho takto naliehal\, dar prijal. 12 Dodal: „Vydajme sa na cestu a poďme spolu\, budem ťa sprevádzať.“ 13 Jákob však odpovedal: „Môj pán vie\, že mám útle deti a mám na starosti aj pridájajúce ovce a kravy. Keby som ich hnal čo len jeden deň\, zahynuli by všetky stáda. 14 Nech len môj pán ide pred svojím služobníctvom. Ja pôjdem pomaly\, nakoľko bude stačiť v chôdzi stádo predo mnou a ako postačia sily deťom\, kým nedôjdem k svojmu pánovi do Seíru.“ 15 Ezáv potom navrhoval: „Dovoľ\, prosím\, aby aspoň niektorí z tých\, čo sú so mnou\, mohli ísť s tebou po ceste.“ On odpovedal: „Netreba\, len jedno si želám\, aby som získal priazeň svojho pána.“ 16 V ten deň sa Ezáv vydal na cestu späť do Seíru. 17 Jákob sa vydal na cestu do Sukkótu\, kde si postavil dom; pre svoje stáda zhotovil prístrešia. Preto sa to mesto volá Sukkót. 18 Na svojej ceste z Paddán-Aramu došiel Jákob bez nehody do mesta Síchem\, ktoré je v Kanaáne\, a usadil sa naproti mestu. 19 Od synov Chamóra\, Šechemovho otca\, kúpil za sto kesít kus poľa\, na ktorom si rozložil stany. 20 Postavil tam oltár a nazval ho „Boh je Bohom Izraela“. \n Marek 9\, 14 Keď prišli k ostatným učeníkom\, videli\, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú. 15 Len čo ho videli\, celý zástup užasol. Bežali mu naproti\, aby ho pozdravili. 16 Ježiš sa ich pýtal: „Prečo sa s nimi hádate?“ 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ\, priviedol som ti svojho syna\, posadnutého duchom nemoty. 18 Keď ho pochytí\, lomcuje ním\, ústa sa mu spenia\, škrípe zubami a ustrnie. Už som požiadal tvojich učeníkov\, aby z neho vyhnali zlého ducha\, ale nevládali.“ 19 Ježiš im odpovedal: „Ach\, neveriace pokolenie! Dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne!“ 20 Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša\, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem\, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. 21 Ježiš sa pýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. 22 A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody\, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť\, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23 Ježiš mu odpovedal: „Ak môžeš?! Pre toho\, kto verí\, je všetko možné.“ 24 Chlapcov otec hneď zvolal: „Verím\, pomôž mojej neviere!“ 25 Ježiš si všimol\, že sa zbieha zástup. Pohrozil nečistému duchu slovami: „Duch nemoty a hluchoty\, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!“ 26 Duch vykríkol\, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy\, takže si mnohí mysleli\, že zomrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku\, zdvihol ho a chlapec vstal. 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami\, učeníci sa ho pýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29 Povedal im: „Tento druh nemožno vyhnať ničím\, iba modlitbou.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-33-marek-914-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250731
DTEND;VALUE=DATE:20250801
DTSTAMP:20260427T165306
CREATED:20250730T192136Z
LAST-MODIFIED:20250730T192136Z
UID:13047-1753920000-1754006399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 32; Marek 8\,27-9\,13
DESCRIPTION:1.Mojžišova 32\, 1 Labán včasráno vstal\, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry\, požehnal ich a vrátil sa domov. 2 Keď potom Jákob pokračoval v ceste\, na ktorú sa vybral\, stretli ho Boží anjeli. 3 Len čo ich zbadal\, povedal: „Toto je Boží tábor.“ To miesto nazval Machanajim.4 Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezávovi do krajiny Seír\, na edómske územie. 5 Prikázal im: „Takto poviete môjmu pánovi Ezávovi: ‚Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Labána sa predĺžil až doteraz. 6 Mám voly\, osly\, ovce\, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi\, aby som získal tvoju priazeň.‘“ 7 Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezávovi\, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.“ 8 Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí\, ako aj ovce\, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory. 9 Povedal: „Keď Ezáv príde k jednému táboru a porazí ho\, druhý tábor zostane a zachráni sa.“ 10 Jákob povedal: „Boh môjho otca Abraháma\, Boh môjho otca Izáka\, Hospodin\, ty si mi sľúbil: ‚Vráť sa do svojej krajiny\, do svojho rodiska a postarám sa\, aby ti bolo dobre.‘ 11 Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti\, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. 12 Vysloboď ma\, prosím\, z ruky môjho brata\, z ruky Ezáva\, lebo sa bojím\, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. 13 Ty si mi sľúbil: ‚Postarám sa\, aby sa ti dobre vodilo\, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok\, čo sa pre množstvo nedá spočítať.‘“ 14 Ešte v tú noc tam prenocoval\, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ezáva: 15 dvesto kôz\, dvadsať capov\, dvesto oviec\, dvadsať baranov\, 16 tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami\, štyridsať kráv\, desať býčkov\, dvadsať oslíc a desať osliat. 17 Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: „Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami!“ 18 Prvému rozkázal: „Keď sa stretneš s mojím bratom Ezávom a spýta sa ťa\, čí si a kam ideš a čie je to\, čo ženieš\, 19 odpovedz: ‚Je to dar tvojho služobníka Jákoba\, ktorý posiela svojmu pánovi Ezávovi\, a aj on ide za nami.‘“ 20 Takéto príkazy dal druhému\, tretiemu i všetkým\, čo mali čriedy. „Podobne povedzte Ezávovi\, keď sa s ním stretnete: 21 ‚Aj on sám\, tvoj služobník Jákob\, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom\, ktorý ma predchádza\, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.‘“ 22 Dar ho predchádzal\, no on zostal cez noc v tábore. 23 Jákob ešte za noci vstal\, vzal so sebou svoje dve ženy\, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók. 24 Vzal ich a previedol cez potok so všetkým\, čo mal. 25 Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil\, kým nevyšli zore. 26 Keď videl\, že ho nepremôže\, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. 27 Povedal: „Pusti ma\, lebo už vychádzajú zore!“ Jákob odpovedal: „Nepustím ťa\, kým ma nepožehnáš.“ 28 Ten sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Jákob.“ 29 Ten povedal: „Už sa nebudeš volať Jákob\, ale Izrael\, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.“ 30 Jákob sa ho potom spýtal: „Prezraď mi svoje meno!“ Ten mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ Tam ho požehnal. 31 Jákob nazval to miesto Peníel\, lebo povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.“ 32 Keď zašiel za Penuel\, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb. 33 Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu\, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená. \nMarek 8\, 27 Ježiš so svojimi učeníkmi vyšiel do dedín pri Cézarei Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov spýtal: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ 28 Odpovedali mu: „Za Jána Krstiteľa\, niektorí za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ 29 On sa ich opýtal: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus!“ 30 No on im dôrazne prikázal\, aby o ňom nikomu nehovorili. 31 Potom ich začal učiť\, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší\, veľkňazi i zákonníci\, zabijú ho\, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. 32 Hovoril im to celkom otvorene. Peter ho odviedol nabok a začal mu dohovárať. 33 On sa obrátil k učeníkom a Petra pokarhal: „Choď za mňa\, satan\, lebo nemyslíš na Božie veci\, ale na ľudské.“34 Zavolal k sebe zástup aj s učeníkmi a povedal im: „Ak ma niekto chce nasledovať\, nech zaprie sám seba\, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život\, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium\, zachráni si ho. 36 Veď čo osoží človeku\, ak získa aj celý svet\, ale uškodí svojmu životu? 37 Čo dá človek na výmenu za svoj život? 38 Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová\, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka\, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ 1 A dodal: „Amen\, hovorím vám\, že niektorí z tých\, čo tu stoja\, určite neokúsia smrť\, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.“2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra\, Jakuba a Jána a vyviedol len ich na vysoký vrch\, kde boli sami. Tam sa pred nimi premenil. 3 Rúcho mu tak zbelelo\, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Peter povedal Ježišovi: „Rabbi\, dobre je nám tu! Urobme tri stany: jeden tebe\, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 6 Ani nevedel\, čo povedať\, lebo sa preľakli. 7 Tu sa utvoril oblak\, zahalil ich a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Jeho počúvajte!“ 8 A zrazu\, keď sa rozhliadli\, nevideli pri sebe už nikoho\, len Ježiša.9 Keď zostupovali z vrchu\, prikázal im\, aby nikomu nerozprávali\, čo videli\, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni zachovali tento príkaz\, len sa medzi sebou dohadovali\, čo to znamená vstať z mŕtvych. 11 Opýtali sa ho: „Prečo zákonníci hovoria\, že najprv musí prísť Eliáš?“ 12 Odpovedal im: „Naozaj\, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané\, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať? 13 Vám však hovorím: Eliáš už prišiel\, no urobili s ním to\, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-32-marek-827-913/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR