BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-WR-CALNAME:Radostné srdce
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20240331T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20241027T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20250330T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20251026T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20260329T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20261025T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250814
DTEND;VALUE=DATE:20250815
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250806T174329Z
LAST-MODIFIED:20250806T174329Z
UID:13081-1755129600-1755215999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 45; Marek 12\,28-34
DESCRIPTION:1.Mojžišova 45\, 1 Jozef sa už nemohol zdržať. Zvolal na všetkých\, čo stáli okolo neho: „Všetci odíďte!“ Nikto teda nebol pri tom\, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom. 2 Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom. 3 Jozef potom povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Jeho bratov to však natoľko ohromilo\, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi. 4 Jozef ich vyzval: „Pristúpte ku mne!“ Keď k nemu pristúpili\, povedal: „Ja som Jozef\, váš brat\, ktorého ste predali do Egypta. 5 Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí\, že ste ma sem predali\, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života. 6 Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať. 7 Boh ma poslal pred vami\, aby som vám v krajine pripravil zásoby a aby ste sa dožili veľkej záchrany. 8 Nie vy ste ma poslali sem\, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu\, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta. 9 Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: ‚Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj! 10 Budeš bývať v kraji Gošen\, teda blízko mňa\, so svojimi synmi a vnukmi\, so svojimi stádami\, s dobytkom a so všetkým\, čo máš. 11 Tam sa postarám o teba\, lebo ešte päť rokov potrvá hlad\, aby si netrpel núdzu ani ty\, ani tvoja domácnosť\, so všetkým\, čo máš.‘ 12 Vy i môj brat Benjamín vidíte\, že som to ja\, kto sa s vami zhovára. 13 Povedzte otcovi\, akú vážnosť mám v Egypte\, o všetkom\, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.“ 14 Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku\, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín. 15 V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.16 Do faraónovho domu sa doniesla správa: „Prišli Jozefovi bratia.“ Potešilo to faraóna i jeho služobníkov. 17 Faraón povedal Jozefovi: „Povedz svojim bratom: ‚Urobte toto: Naložte náklad na dobytok a choďte do Kanaánu. 18 Vezmite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám to najlepšie\, čo má Egypt; budete užívať najlepšie plody krajiny.‘ 19 Prikáž im: ‚Urobte toto: Z Egypta si vezmite vozy pre svoje deti a ženy; dovezte otca a príďte. 20 Nežiaľte nad ničím\, čo opustíte\, lebo dostanete to najlepšie\, čo dáva Egypt.‘“ 21 Synovia Izraela tak aj urobili. Jozef im na faraónov príkaz dal vozy a obživu na cestu. 22 Každému z nich dal sviatočné šaty. Benjamínovi však daroval tristo strieborniakov a pätoro sviatočných šiat. 23 Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov naložených tými najlepšími egyptskými plodinami\, desať oslíc naložených obilím\, chlebom a jedlom pre otca na cestu. 24 Potom bratov prepustil. Keď odchádzali\, povedal im: „Len sa cestou nehádajte!“ 25 Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi. 26 Oznámili mu: „Jozef ešte žije\, ba vládne celému Egyptu.“ Otcovho srdca sa to však nedotklo\, lebo neveril. 27 Vyrozprávali mu všetko\, čo im povedal Jozef. Keď však Jákob uvidel vozy\, ktoré poslal Jozef\, aby ho odviezli\, vtedy mu ožil duch. 28 Nato Izrael zvolal: „Stačí\, že môj syn Jozef žije! Pôjdem\, aby som ho ešte pred smrťou uzrel.“ \nMarek 12\, 28 Jeden zo zákonníkov\, ktorý počul\, ako sa dohadujú\, podišiel bližšie\, lebo videl\, že Ježiš im odpovedal správne. Spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ 29 Ježiš odpovedal: „Najdôležitejšie je toto: Počuj\, Izrael! Pán\, náš Boh\, je jediný Pán! 30 Milovať budeš Pána\, svojho Boha\, celým svojím srdcom\, celou dušou\, celou mysľou a celou silou. 31 Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Iného väčšieho prikázania ako sú tieto\, niet.“ 32 Zákonník mu povedal: „Správne\, učiteľ\, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet. 33 a Milovať ho celým srdcom\, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety.“ 34 Keď Ježiš videl\, že múdro odpovedal\, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-45-marek-1228-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250813
DTEND;VALUE=DATE:20250814
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250806T174145Z
LAST-MODIFIED:20250806T174145Z
UID:13079-1755043200-1755129599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 44; Marek 12\,18-27
DESCRIPTION:1.Mojžišova 44\, 1 Jozef potom rozkázal správcovi svojho domu: „Naplň vrecia mužov potravou\, koľko len unesú a každému z nich vlož jeho peniaze navrch do vreca. 2 Tomu najmladšiemu polož však navrch do vreca môj strieborný kalich spolu s peniazmi za potravu.“ Správca urobil tak\, ako mu Jozef rozkázal. 3 Ráno za svitania vystrojili tých mužov aj s ich oslami. 4 Keď vyšli z mesta a ešte neboli ďaleko\, povedal Jozef správcovi domu: „Choď\, ponáhľaj sa za tými mužmi a keď ich dohoníš\, povedz im: ‚Prečo ste sa za dobro odplatili zlom? 5 Či ste neukradli strieborný kalich\, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste si počínali\, keď ste to vykonali.‘“ 6 Keď ich dohonil\, zopakoval im tie slová. 7 Oni mu odpovedali: „Prečo to hovorí môj pán? Tvojim sluhom ani nenapadne\, aby spáchali niečo také. 8 Pozri\, peniaze\, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach\, sme priniesli späť z Kanaánu. Ako by sme mohli ukradnúť striebro či zlato z domu tvojho pána? 9 U ktorého z tvojich služobníkov sa to nájde\, nech zomrie\, a my ostatní sa staneme otrokmi svojho pána!“ 10 Povedal: „Dobre\, nech je tak\, ako hovoríte. Ten\, u ktorého sa to nájde\, stane sa mojím otrokom a ostatní budete bez viny.“ 11 Každý z nich sa ponáhľal\, aby zložil svoje vrece na zem a každý ho otvoril. 12 Potom začal hľadať od najstaršieho až po najmladšieho a kalich sa našiel vo vreci Benjamína. 13 Nato si každý roztrhol rúcho\, naložil náklad na osla a spolu sa vrátili do mesta.14 Tak došiel Júda so svojimi bratmi do domu Jozefa\, ktorý bol ešte tam a padli pred ním na zem. 15 Jozef im povedal: „Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si\, že človek ako ja vie veštiť?“ 16 Júda odvetil: „Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz\, pane\, sme tvoji sluhovia\, my\, i ten\, u ktorého sa našiel kalich.“ 17 On však odpovedal: „Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten\, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.“ 18 Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: „Prosím\, pane môj\, dovoľ\, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu\, veď ty si ako faraón! 19 Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘ 20 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Máme ešte staručkého otca a malého brata\, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy\, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.‘ 21 Ty si však svojim sluhom rozkázal: ‚Priveďte mi ho\, aby som ho videl na vlastné oči.‘ 22 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Ten chlapec nemôže opustiť otca\, lebo keby ho opustil\, otec by zomrel.‘ 23 Ty si však svojim sluhom povedal: ‚Ak s vami váš najmladší brat nepríde\, neukazujte sa mi na oči!‘ 24 Keď sme potom prišli k tvojmu sluhovi\, nášmu otcovi\, rozpovedali sme mu všetko\, čo povedal môj pán. 25 Náš otec povedal: ‚Choďte znova a nakúpte trochu potravy.‘ 26 Odpovedali sme mu: ‚Nemôžeme ísť\, ak s nami nepôjde aj náš najmladší brat\, inak nepôjdeme ani my. Bez neho sa totiž tomu mužovi nesmieme ukázať na oči.‘ 27 Nato nám tvoj sluha\, náš otec\, povedal: ‚Vy viete\, že moja žena mi porodila len dvoch synov. 28 Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: »Iste ho divá zver roztrhala.« Už ho niet. 29 Ak vezmete odo mňa aj tohto a na ceste by ho zastihlo nejaké nešťastie\, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.‘ 30 Ako teda prídem k tvojmu sluhovi\, môjmu otcovi\, keď chlapec\, na ktorom celou dušou lipne\, s nami nebude? 31 Keď zistí\, že chlapca niet\, zomrie. Tvoji sluhovia v žiali privedú šediny tvojho sluhu\, nášho otca\, do podsvetia. 32 Tvoj sluha sa za toho chlapca svojmu otcovi zaručil: ‚Ak ti ho nedovediem späť\, prehreším sa voči tebe\, môjmu otcovi\, na celý život.‘ 33 Dovoľ teda\, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto toho chlapca tvoj sluha a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. 34 Ako by som mohol prísť k svojmu otcovi\, keby chlapec nebol so mnou? Mohol by som sa dívať na utrpenie\, ktoré by postihlo môjho otca?“ \nMarek 12\, 18 Prišli k nemu saduceji\, ktorí hovoria\, že vzkriesenie nejestvuje\, a spýtali sa ho: 19 „Učiteľ\, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat a zanechá po sebe manželku bez dieťaťa\, nech si ju vezme za manželku jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo. 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil\, zomrel a nezanechal potomstvo. 21 Vzal si ju druhý\, zomrel a ani on nezanechal potomstvo. Rovnako tretí. 22 A nikto z tých siedmich nezanechal potomstvo. Ako posledná zo všetkých zomrela aj žena. 23 Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení\, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu!“ 24 Ježiš im odpovedal: „Neblúdite preto\, že nepoznáte Písma ani Božiu moc? 25 Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych\, nebudú sa ani ženiť\, ani vydávať\, ale budú ako anjeli v nebi. 26 A pokiaľ ide o mŕtvych\, že budú vzkriesení\, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre\, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma\, Boh Izáka a Boh Jákoba? 27 Veď on nie je Bohom mŕtvych\, ale živých! Veľmi blúdite!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-44-marek-1218-27/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250812
DTEND;VALUE=DATE:20250813
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250806T174006Z
LAST-MODIFIED:20250806T174006Z
UID:13076-1754956800-1755043199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 43; Marek 12\,1-17
DESCRIPTION:1.Mojžišova 43\, 1 Hlad však ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď spotrebovali všetko obilie\, čo ako potravu doniesli z Egypta\, otec im povedal: „Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla!“ 3 Júda odvetil: „Ten muž nám dôrazne povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat\, neuvidíte moju tvár.‘ 4 Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata\, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. 5 Keď ho však nepustíš\, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat\, neuvidíte moju tvár.‘“ 6 Vtedy Izrael povedal: „Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali\, keď ste tomu mužovi povedali\, že máte ešte brata?“ 7 Oni odvetili: „Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: ‚Žije váš otec? Máte ešte brata?‘ Povedali sme mu len to\, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať\, že povie: ‚Doveďte svojho brata!‘?“ 8 Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou\, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive\, nepomrieme ani my\, ani ty\, ani naše deti. 9 Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba\, prehreším sa voči tebe na celý život. 10 Keby sme sa tu neboli toľko zdržali\, mohli sme byť už dvakrát naspäť.“11 Otec Izrael im povedal: „Keď je to tak\, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu\, trochu medu\, mastixovú živicu\, ladan\, pistácie a mandle. 12 Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze\, ktoré ste našli navrchu vo vreciach\, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. 13 Vezmite so sebou aj brata. Choďte už\, vráťte sa k tomu mužovi! 14 Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom\, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí\, zostanem.“ 15 Muži vzali so sebou dary\, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali\, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína\, povedal správcovi domu: „Zaveď mužov do domu\, zabi dobytča a daj ho pripraviť\, lebo títo muži budú so mnou obedovať.“ 17 Správca urobil\, čo mu Jozef rozkázal\, a mužov uviedol do Jozefovho domu. 18 Tí muži sa však preľakli\, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: „Určite nás predvádzajú pre tie peniaze\, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú\, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva.“ 19 Pristúpili teda k správcovi Jozefovho domu a hneď pri vchode ho oslovili. 20 Povedali mu: „Prosíme\, pane\, my sme tu už raz boli nakúpiť potraviny. 21 Keď sme však prišli na miesto\, kde sme prenocovali\, rozviazali sme vrecia. Každý z nás našiel celkovú sumu svojich peňazí navrchu vo vreci. Teraz ich osobne prinášame späť. 22 Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme\, kto nám vložil peniaze do vriec.“ 23 Správca im však povedal: „Upokojte sa\, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh\, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal.“ Potom priviedol k nim Šimeóna.24 Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu\, dal im vodu\, aby si umyli nohy\, a ich oslom dal obrok. 25 Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa\, keď príde na poludnie\, lebo počuli\, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef vkročil do domu\, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal\, ako sa majú. 27 Ďalej vyzvedal: „Dobre sa má váš staručký otec\, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije?“ 28 Oni odvetili: „Tvoj sluha\, náš otec\, sa má dobre\, ešte žije.“ Potom padli na kolená a klaňali sa mu. 29 Keď sa pozrel\, uvidel svojho brata Benjamína\, syna svojej matky\, spýtal sa: „Toto je ten váš najmladší brat\, o ktorom ste mi hovorili?“ Potom povedal: „Syn môj\, nech sa Boh zmiluje nad tebou!“ 30 Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal. 31 Potom si umyl tvár\, vyšiel a s premáhaním povedal: „Prineste jedlo!“ 32 Podávali zvlášť jemu\, zvlášť im a zvlášť Egypťanom\, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi\, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť. 33 Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho\, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil\, že sedia podľa svojho veku. 34 Potom ich poctil jedlom zo svojho stola. No Benjamína poctil päťkrát viac než ostatných. Pili a veselili sa s ním. \nMarek 12\, 1 A začal hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu\, ohradil ju plotom\, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu\, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili\, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho\, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili\, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho\, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ 7 No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte\, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho\, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde\, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň\, ktorý stavitelia zavrhli\, stal sa uholným kameňom.11 Pán to urobil\, je to obdivuhodné v našich očiach?“12 Snažili sa ho zmocniť\, lebo pochopili\, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu\, preto ho nechali a odišli. 13 Poslali k nemu niekoľkých farizejov a herodiánov\, aby ho podchytili v reči. 14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ\, vieme\, že hovoríš pravdu a neberieš ohľad na nikoho\, lebo sa nepozeráš na osobu človeka\, ale učíš verne Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi\, či nie? Máme dávať\, alebo nemáme dávať?“ 15 On však spoznal ich pokrytectvo a povedal im: „Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár\, aby som ho videl!“ 16 Keď mu ho priniesli\, spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedali: „Cisárov!“ 17 A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo\, odovzdajte cisárovi\, a čo je Božie\, Bohu!“ Boli úplne ohromení.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-43-marek-121-17/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250811
DTEND;VALUE=DATE:20250812
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250806T173407Z
LAST-MODIFIED:20250806T173407Z
UID:13073-1754870400-1754956799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 42; Marek 11\,27-33
DESCRIPTION:1.Mojžišova 42\, 1 Keď Jákob videl\, že v Egypte predávajú obilie\, povedal svojim synom: „Čo sa tu nečinne obzeráte?“ 2 Potom dodal: „Počul som\, že v Egypte predávajú obilie. Zíďte ta a nakúpte ho\, aby sme zostali nažive a nepomreli!“ 3 Desiati Jozefovi bratia zišli teda do Egypta nakúpiť obilie. 4 Jákob však neposlal Jozefovho brata Benjamína s jeho bratmi\, lebo si povedal: „Mohla by ho zastihnúť nehoda.“5 S tými\, čo šli do Egypta nakúpiť obilie\, odišli aj Izraelovi synovia\, lebo aj v Kanaáne bol hlad. 6 Jozef bol správcom Egypta\, na jeho príkaz sa predávalo obilie všetkému ľudu. Keď prišli k nemu jeho bratia\, poklonili sa pred ním tvárou až po zem. 7 Keď Jozef zazrel svojich bratov\, spoznal ich\, no neprejavil to a rozprával sa s nimi tvrdo ako s cudzími ľuďmi. Spýtal sa ich: „Odkiaľ ste prišli?“ Odpovedali: „Z Kanaánu\, aby sme nakúpili potravu.“8 Jozef spoznal svojich bratov\, ale oni ho nespoznali. 9 Vtedy sa Jozef rozpamätal na sny\, ktoré mal kedysi o nich. Povedal im: „Vy ste vyzvedači! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ 10 Oni však odpovedali: „Nie\, pane\, tvoji služobníci prišli nakúpiť potravu. 11 Všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia. Tvoji služobníci nie sú vyzvedači.“ 12 On však znova tvrdil: „Nie! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ 13 Oni odpovedali: „Bolo nás\, tvojich služobníkov\, dvanásť. Sme bratia\, synovia jedného muža z Kanaánu. Najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet.“ 14 Jozef však opakoval: „Je to tak\, ako som povedal\, ste vyzvedači! 15 Takto vás vyskúšam: Ako žije faraón\, odtiaľto nevyjdete\, kým mi neprivediete svojho najmladšieho brata. 16 Pošlite jedného z vás\, aby ho priviedol! Ostatní budete uväznení. Tak sa overia vaše slová\, či sú pravdivé\, alebo nie. Ako žije faraón\, ste vyzvedači!“ 17 Nato ich Jozef uvrhol na tri dni do väzenia. 18 Na tretí deň im Jozef povedal: „Ja sa bojím Boha. Ak chcete zostať nažive\, urobte toto: 19 Ak ste statoční\, nech jeden z vás ostane vo väzení. Ostatní choďte domov a zaneste obilie svojim hladujúcim rodinám. 20 No svojho najmladšieho brata mi priveďte! Tak sa dokáže\, že vaše slová sú pravdivé a nezomriete.“ Oni to aj urobili. 21 Medzi sebou si vraveli: „Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše\, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie\, no nepočúvali sme ho\, preto doľahlo na nás toto súženie.“ 22 Rúben im povedal: „Nevravel som vám\, aby ste sa neprehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv.“ 23 Oni však nevedeli\, že Jozef im rozumie\, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. 24 Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať. 25 Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu\, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili. 26 Obilie naložili na osly a odišli. 27 Keď tam\, kde nocovali\, jeden z nich otvoril vrece\, aby dal oslovi obrok\, navrchu vo vreci zbadal peniaze. 28 Zvolal na bratov: „Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci!“ Vtedy im ochablo srdce\, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: „Čo nám to Boh urobil?“29 Keď došli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu\, vyrozprávali mu všetko\, čo sa im prihodilo: 30 „Ten muž\, pán krajiny\, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. 31 Ubezpečovali sme ho\, že sme statoční ľudia\, že nie sme vyzvedači\, 32 že nás bolo dvanásť bratov\, synov jedného otca; jedného už niet a ten najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne. 33 Ten muž\, pán krajiny\, nám povedal: ‚Či ste statoční\, dozviem sa z toho\, že jedného zo svojich bratov necháte u mňa. Vezmite si obilie pre svoje hladujúce rodiny a choďte! 34 Keď mi privediete svojho najmladšieho brata\, poznám\, že nie ste vyzvedači\, ale statoční ľudia. Potom vám vydám brata a v krajine sa môžete voľne pohybovať.‘“35 Keď vyprázdňovali vrecia\, každý našiel vo svojom vreci mešec s peniazmi. Keď spolu s otcom zbadali\, že v mešcoch sú peniaze\, zachvátila ich hrôza. 36 Vtedy im otec Jákob povedal: „Olupujete ma o deti. Nemám Jozefa\, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Benjamína. Toto všetko ma postihlo!“ 37 Nato Rúben povedal otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov\, ak ti Benjamína neprivediem. Zver mi ho\, ja ti ho privediem späť!“ 38 On však opakoval: „Môj syn nepôjde s vami\, jeho brat je mŕtvy\, on zostal sám. Keby sa mu cestou\, ktorou pôjdete\, prihodilo nešťastie\, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.“ \nMarek 11\, 27 Zase sa vrátili do Jeruzalema. Keď prechádzal chrámom\, prišli k nemu veľkňazi\, zákonníci a starší 28 a pýtali sa ho: „Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc\, aby si to robil?“ 29 Ježiš im povedal: „Opýtam sa vás na jednu vec. Ak mi odpoviete\, aj ja vám poviem\, akou mocou to robím. 30 Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí? Odpovedzte mi!“ 31 A oni medzi sebou uvažovali takto: „Ak povieme\, že z neba\, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ 32 Ale ak povieme: ‚Od ľudí?‘“ To sa zasa báli zástupu\, lebo všetci pokladali Jána skutočne za proroka. 33 Preto Ježišovi odpovedali: „Nevieme.“ A Ježiš im povedal: „Ani ja vám teda nepoviem\, akou mocou robím tieto veci.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-42-marek-1127-33/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250810
DTEND;VALUE=DATE:20250811
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250806T173154Z
LAST-MODIFIED:20250806T173154Z
UID:13071-1754784000-1754870399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 41\,37-57; Marek 11\,20-26
DESCRIPTION:1.Mojžišova 41\, 37 Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom. 38 Nato faraón povedal svojim služobníkom: „Nájde sa taký muž\, v ktorom je Boží duch?“ 39 Potom faraón povedal Jozefovi: „Keď ti dal Boh toto všetko poznať\, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty. 40 Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.“ 41 Faraón ešte dodal: „Pozri\, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta.“ 42 Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz. 43 Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: „Padnite na kolená!“ Tak bol ustanovený nad celým Egyptom. 44 Faraón povedal Jozefovi: „Ja som faraón\, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou\, ani nohou.“ 45 Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat-Paneach a dal mu za ženu Asenat\, dcéru ónskeho kňaza Póti-Feru. Jozef sa vydal na cestu po Egypte.46 Jozef mal tridsať rokov\, keď ho predstavili faraónovi\, egyptskému kráľovi. Jozef potom odišiel od faraóna a cestoval po celom Egypte. 47 Po sedem rokov dávala zem hojnú úrodu. 48 Počas tých siedmich rokov Jozef zhromažďoval všetku potravu\, ktorá bola v Egypte\, a zásoby ukladal v mestách. V každom meste uložil potravu z okolitých polí. 49 Jozef nahromadil toľko obilia ako morského piesku\, takže to prestali aj počítať\, lebo spočítať sa to nedalo. 50 Skôr ako nastal rok hladu\, Jozefovi sa narodili dvaja synovia\, ktorých mu porodila Asenat\, dcéra ónskeho kňaza Póti-Feru. 51 Prvorodenému dal Jozef meno Menašše\, lebo povedal: „Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca.“ 52 Druhému dal meno Efrajim\, lebo povedal: „Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia.“53 Sedem rokov hojnosti v Egypte sa skončilo 54 a ako Jozef povedal\, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách\, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť. 55 Keď už i celý Egypt trpel hladom a ľud volal k faraónovi o chlieb\, faraón vravel všetkým Egypťanom: „Choďte k Jozefovi a urobte\, čo vám povie!“ 56 Keď hlad zachvátil celú zem\, Jozef otvoril všetky sklady a predával Egypťanom obilie; v Egypte bol totiž veľmi veľký hlad. 57 Do Egypta prichádzali k Jozefovi nakupovať obilie zo všetkých krajín\, lebo hlad bol veľmi veľký na celej zemi. \nMarek 11\, 20 Zavčasu ráno\, keď prechádzali okolo figovníka\, všimli si\, že je od koreňa celkom vyschnutý. 21 Vtedy sa Peter rozpomenul a povedal mu: „Rabbi\, pozri! Figovník\, ktorý si preklial\, vyschol.“ 22 Ježiš im odpovedal: „Majte vieru v Boha! 23 Amen\, hovorím vám: Keby niekto prikázal tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘ a nezapochyboval by v srdci\, ale veril by\, že čo vyslovil\, sa stane\, splní sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Všetko\, o čo sa modlíte a prosíte\, verte\, že ste dostali a budete mať. 25 Keď sa chystáte na modlitbu\, odpúšťajte všetko\, čo proti niekomu máte\, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-4137-57-marek-1120-26/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250809
DTEND;VALUE=DATE:20250810
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250806T172903Z
LAST-MODIFIED:20250806T172903Z
UID:13069-1754697600-1754783999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 41\,1-36; Marek 11\,15-19
DESCRIPTION:1.Mojžišova 41\, 1 Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle 2 a videl z neho vystupovať sedem kráv\, na vzhľad pekných a tučných\, ktoré sa začali pásť na mokradi. 3 Po nich vystúpilo z Nílu sedem iných\, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv\, ktoré si stali na breh Nílu vedľa prvých kráv. 4 Potom tie na vzhľad nepekné a vychudnuté kravy zožrali sedem na vzhľad pekných a tučných kráv. Vtom sa faraón prebudil.5 Znova však zaspal a mal iný sen: z jedného stebla vyrástlo sedem plných\, krásnych klasov. 6 Po nich vyrástlo sedem suchých\, východným vetrom zahorených klasov. 7 Tie suché klasy pohltili sedem bohatých a plných klasov. Vtedy sa faraón prebudil. Bol to sen. 8 Ráno bol faraón taký rozrušený\, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho\, kto by ich faraónovi vyložil. 9 Vtedy hlavný čašník faraónovi povedal: „Dnes si spomínam na svoje previnenie. 10 Keď sa faraón rozhneval na svojich služobníkov\, uväznil ma spolu s hlavným pekárom v dome veliteľa telesnej stráže. 11 Jednej noci sa každému z nás prisnil iný\, osobne významný sen. 12 Bol tam s nami hebrejský mladík\, sluha veliteľa telesnej stráže. Keď sme mu vyrozprávali svoje sny\, on nám ich vyložil; každému vyložil jeho sen. 13 Ako nám ich vyložil\, tak sa stalo. Ja som sa dostal na svoje pôvodné miesto a toho druhého obesili.“ 14 Nato dal faraón zavolať Jozefa\, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať\, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15 Faraón povedal Jozefovi: „Mal som sen a nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som\, že ti stačí rozpovedať sen a ty ho vyložíš.“ 16 Jozef odpovedal faraónovi: „Nie ja\, len Boh dá uspokojivú odpoveď faraónovi.“17 Potom faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Prisnilo sa mi\, že som na brehu Nílu. 18 Z Nílu vystúpilo sedem tučných a na vzhľad pekných kráv\, ktoré sa začali pásť na mokradi. 19 Po nich vystúpilo sedem iných\, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv. Niečo také škaredé som nevidel v celom Egypte. 20 Tie škaredé\, vychudnuté kravy zožrali tých sedem tučných kráv. 21 Hoci sa dostali do ich vnútra\, nebolo badať\, že sú v nich\, lebo stále vyzerali tak škaredo ako predtým. Vtedy som sa prebudil. 22 Potom som vo sne videl\, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných\, krásnych klasov. 23 Po nich vyrástlo sedem prázdnych\, suchých\, východným vetrom zahorených klasov. 24 Suché klasy pohltili tých sedem pekných klasov. To som potom rozpovedal veštcom\, no nikto z nich mi to nevedel vyložiť.“25 Jozef povedal faraónovi: „Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi\, čo hodlá urobiť. 26 Sedem pekných kráv je sedem rokov. Sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. To je ten istý sen. 27 Sedem vychudnutých a škaredých kráv\, ktoré vystúpili potom\, je sedem rokov práve tak\, ako sedem prázdnych a východným vetrom zahorených klasov; to bude sedem rokov hladu. 28 To je to\, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal\, čo urobí. 29 Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celom Egypte. 30 Po nich príde sedem rokov hladu a na hojnosť sa zabudne v celom Egypte. Hlad zničí celú krajinu. 31 V krajine nebude ani spomienka na hojnosť pre veľký hlad\, ktorý potom nastane. 32 Sen sa faraónovi zopakoval\, pretože Boh sa pevne rozhodol čoskoro ho uskutočniť. 33 Teraz sa poobzeraj\, faraón\, po rozvážnom\, múdrom mužovi a ustanov ho za správcu Egypta. 34 Nech faraón ustanoví v krajine správcov\, ktorí počas siedmich rokov hojnosti budú vyberať pätinu výnosu Egypta. 35 Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú všetku potravu a obilie nech uskladnia do miest pod faraónovu moc a nech naň dohliadajú. 36 Táto potrava bude v krajine zásobou počas siedmich rokov hladu\, ktoré prídu na Egypt\, takže nezhynie hladom.“ \nMarek 11\, 15 Tak prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu\, začal vyháňať tých\, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. 16 Nedovolil\, aby niekto niečo prenášal cez chrám. 17 Učil ich a hovoril: „Či nie je napísané: Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy? Vy ste však z neho urobili pelech lotrov.“ 18 Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob\, ako ho zahubiť. Báli sa ho však\, lebo celý zástup bol nadšený jeho učením. 19 Keď sa zvečerilo\, vyšli z mesta.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-411-36-marek-1115-19/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250808
DTEND;VALUE=DATE:20250809
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250805T195733Z
LAST-MODIFIED:20250805T195828Z
UID:13067-1754611200-1754697599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 40; Marek 11\,1-14
DESCRIPTION:1.Mojžišova 40\, 1 Neskôr sa stalo\, že čašník egyptského kráľa a pekár sa prehrešili proti svojmu pánovi\, egyptskému kráľovi. 2 Faraón sa rozhneval na oboch týchto dvoranov\, na hlavného čašníka i na hlavného pekára. 3 Dal ich uväzniť v dome veliteľa telesnej stráže\, pri žalári\, v ktorom bol uväznený aj Jozef. 4 Veliteľ telesnej stráže ich zveril Jozefovi\, aby im posluhoval. Nejaký čas zostali vo väzení. 5 Obaja väzni\, čašník i pekár egyptského kráľa\, mali sen. Jednej noci sa každému z nich prisnil sen zvláštneho významu. 6 Keď k nim ráno prišiel Jozef\, videl ich smutných. 7 Spýtal sa faraónových dvoranov\, ktorí boli s ním uväznení v dome jeho pána: „Prečo ste dnes takí skormútení?“ 8 Oni mu odvetili: „Mali sme sen\, no nikto nám ho nevie vyložiť.“ Jozef im povedal: „Či výklad snov nepatrí Bohu? Rozpovedzte mi ich!“9 Hlavný čašník teda vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Vo sne som videl pred sebou vinič\, 10 na ktorom boli tri výhonky. Len čo vinič vypučal\, hneď rozkvitol a jeho hroznové strapce dozreli. 11 V ruke som mal faraónovu čašu. Odtrhnuté strapce som vytláčal do faraónovej čaše a podal som mu ju do ruky.“ 12 Jozef mu povedal: „Toto je výklad sna: Tri výhonky sú tri dni. 13 Po troch dňoch faraón povýši tvoju hlavu a vráti ti tvoju hodnosť. Znova budeš podávať čašu do ruky faraóna\, ako vtedy\, keď si bol jeho čašníkom. 14 Keď ti bude dobre\, spomeň si na mňa\, preukáž mi milosť a prihovor sa za mňa u faraóna\, aby ma vyslobodil z tohto domu. 15 Veď ma uniesli z krajiny Hebrejov; no ani tu som neurobil nič zlé\, pre čo by som sa mal dostať do žalára.“16 Keď hlavný pekár videl\, že Jozef dobre vykladá\, povedal mu: „Aj ja som mal sen. Na hlave som mal tri košíky pečiva. 17 Vo vrchnom košíku bolo rôzne pečivo pre faraóna a vtáky zobali z košíka na mojej hlave.“ 18 Jozef odpovedal: „Toto je výklad sna: Tri košíky sú tri dni. 19 Po troch dňoch ti faraón zodvihne hlavu — obesí ťa na šibenici a vtáky ti budú ozobávať telo.“20 Po troch dňoch\, v deň svojich narodenín\, faraón vystrojil hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a pred nimi vyvýšil hlavného čašníka a hlavného pekára: 21 hlavnému čašníkovi vrátil pôvodnú hodnosť\, aby smel do ruky faraóna podávať čašu\, 22 hlavného pekára dal však obesiť\, ako im to vyložil Jozef. 23 Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho. \nMarek 11\, 1 Keď sa blížili k Jeruzalemu\, k Betfagé a Betánii pri Olivovom vrchu\, poslal dvoch svojich učeníkov 2 a prikázal im: „Choďte do dediny\, čo je pred vami\, a hneď ako tam vojdete\, nájdete priviazané osliatko\, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 3 Ak sa vás niekto spýta: ‚Čo to robíte?‘\, odpovedzte: ‚Pán ho potrebuje\, ale hneď ho sem zasa vráti.‘“ 4 Učeníci išli\, našli osliatko uviazané o bránku vonku na ceste a odviazali ho. 5 Niektorí z tých\, čo tam stáli\, sa ich opýtali: „Čo to robíte\, prečo odväzujete osliatko?“ 6 No keď povedali\, ako im hovoril Ježiš\, nechali ich. 7 Priviedli osliatko k Ježišovi. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli. 9 Tí\, čo šli pred ním i za ním\, volali: „Hosanna! Požehnaný\, ktorý prichádza v mene Pánovom!10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida\, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“ 11 Potom vošiel do Jeruzalema\, do chrámu. Keď si všetko poprezeral a pretože už bolo neskoro\, odišiel s Dvanástimi do Betánie.12 Keď na druhý deň odišli z Betánie\, dostal hlad. 13 Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť\, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil\, okrem listov nenašiel nič\, lebo nebol čas fíg. 14 Povedal mu: „Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie.“ Jeho učeníci to počuli.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-40-marek-111-14/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250807
DTEND;VALUE=DATE:20250808
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250805T195120Z
LAST-MODIFIED:20250805T195120Z
UID:13064-1754524800-1754611199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 39; Marek 10\,46-52
DESCRIPTION:1.Mojžišova 39\, 1 Keď Jozefa odviedli do Egypta\, od Izmaelitov\, ktorí ho ta doviedli\, ho kúpil Egypťan Pótifar\, faraónov dvoran\, veliteľ telesnej stráže. 2 Hospodin bol však s Jozefom\, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána. 3 Jeho pán videl\, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva. 4 Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. 5 Odvtedy\, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu\, so všetkým\, čo mal\, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom\, čo mal v dome i na poli. 6 Všetko\, čo mal\, zveril teda Jozefovi a okrem chleba\, ktorý jedával\, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad.7 Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: „Ľahni si ku mne!“ 8 On však odoprel a žene svojho pána povedal: „Pozri\, kým som tu ja\, môj pán sa v dome o nič nestará\, lebo všetok svoj majetok zveril mne. 9 V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba\, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ 10 Hoci dennodenne Jozefa nahovárala\, neposlúchol ju\, aby si k nej ľahol a bol s ňou. 11 Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu\, z domácich nebol nikto doma. 12 Ona ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však nechal plášť v ruke\, vybehol von a utiekol. 13 Keď videla\, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von\, 14 zavolala služobníctvo a povedala: „Pozrite\, doviedli nám Hebreja\, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať. 15 Keď počul\, že zvyšujem hlas\, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.“ 16 Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe\, kým pán neprišiel domov. 17 Aj jemu povedala to isté: „Hebrejský sluha\, ktorého si k nám priviedol\, prišiel si zo mňa urobiť posmech. 18 Keď som začala kričať\, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.“ 19 Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy\, ktorá ho presviedčala: „Ako vravím\, toto mi urobil tvoj otrok\,“ náramne sa rozhneval. 20 Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. 21 Hospodin bol však s Jozefom\, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť. 22 Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami\, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko\, čo sa tam malo urobiť. 23 Správca žalára nedohliadal na nič\, čo mu zveril\, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie. \nMarek 10\, 46 Prišli do Jericha. Keď Ježiš vychádzal s učeníkmi a veľkým zástupom z Jericha\, sedel pri ceste slepý žobrák\, Timaiov syn Bartimej. 47 Keď slepec začul\, že je to Ježiš Nazaretský\, začal volať: „Ježiš\, Syn Dávidov\, zmiluj sa nado mnou!“ 48 Mnohí mu dohovárali\, aby mlčal\, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov\, zmiluj sa nado mnou!“ 49 Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“ Nato slepca zavolali a povedali mu: „Dúfaj! Vstaň\, volá ťa!“ 50 A on zhodil plášť\, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš sa ho spýtal: „Čo chceš\, aby som ti urobil?“ Slepec mu povedal: „Rabbúni\, aby som videl!“ 52 Tu mu Ježiš povedal: „Choď\, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel po ceste za ním.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-39-marek-1046-52/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250806
DTEND;VALUE=DATE:20250807
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250805T194731Z
LAST-MODIFIED:20250805T195216Z
UID:13062-1754438400-1754524799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 38; Marek 10\,32-45
DESCRIPTION:1.Mojžišova 38\, 1 V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chira. 2 Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana\, ktorý sa volal Šúa\, vzal si ju za ženu a vošiel k nej. 3 Ona počala\, porodila syna a Júda mu dal meno Ér. 4 Znova počala\, porodila syna a nazvala ho Onán. 5 Opäť porodila syna a dala mu meno Šela. Bolo to v Kezíbe\, keď ho porodila. 6 Júda dal Érovi\, svojmu prvorodenému\, ženu\, ktorá sa volala Tamar. 7 Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom\, preto mu Hospodin vzal život. 8 Potom povedal Júda Onánovi: „Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene\, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo!“ 9 Onán však vedel\, že potomstvo nebude patriť jemu\, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene\, semeno vypúšťal na zem\, aby svojmu bratovi nesplodil potomka. 10 Hospodinovi sa to však nepáčilo\, preto aj jeho usmrtil. 11 Vtedy povedal Júda svojej neveste: „Zostaň v dome svojho otca ako vdova\, kým nedospeje môj syn Šela.“ Povedal si však: „Len aby nezomrel ako jeho bratia.“ Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca.12 Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena\, Šúova dcéra. Keď sa Júdovi ukončil smútok\, šiel so svojím priateľom Chirom z Adullámu k strihačom svojich oviec do Timny. 13 Vtedy oznámili Tamar: „Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.“ 14 Ona odložila vdovské šaty\, vzala si závoj\, zahalila sa a sadla si k bráne do Enajimu\, ktorý je pri ceste do Timny. Tamar totiž vedela\, že hoci Šela už dospel\, nestala sa jeho ženou. 15 Keď ju Júda zazrel\, nazdával sa\, že je to neviestka\, lebo si zastrela tvár. 16 Zabočil k nej\, ako bola pri ceste\, a povedal: „Dovoľ\, prosím\, vojsť k tebe.“ Nevedel totiž\, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: „Čo mi dáš za to\, že vojdeš ku mne?“ 17 On odpovedal: „Pošlem ti kozľa zo stáda.“ Ona povedala: „Daj mi však nejaký záloh\, kým ho pošleš.“ 18 Júda sa jej spýtal: „Čo ti mám dať do zálohu?“ Odpovedala: „Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu\, ktorú máš v ruke.“ Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala. 19 Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty.20 Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu\, aby z ruky ženy prevzal záloh\, ktorý jej dal; ale nenašiel ju. 21 Vypytoval sa tamojších ľudí: „Kde je tá zasvätená smilnica\, ktorá bola na ceste do Enajimu?“ Odpovedali mu: „Tu nebola nijaká zasvätená smilnica.“ 22 Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: „Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: ‚Nijaká zasvätená smilnica tu nebola.‘“ 23 Júda povedal: „Nech si to nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej poslal toto kozľa\, ty si ju však nenašiel.“24 Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala.“ Júda povedal: „Vyveďte ju a upáľte!“ 25 Keď ju viedli\, odkázala svojmu svokrovi: „Počala som z muža\, ktorému patria tieto veci\,“ a dodala: „Pozorne sa pozri\, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica!“ 26 Keď sa Júda na to pozrel\, povedal: „Ona je spravodlivejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šelovi.“ Potom sa už s ňou nestýkal.27 Keď prišiel čas pôrodu\, ukázalo sa\, že v jej živote boli dvojčatá. 28 Keď rodila\, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: „Tento vyjde prvý.“ 29 On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Povedala: „Akou trhlinou si sa predral?“ Preto mu dala meno Perec. 30 Potom vyšiel jeho brat\, ktorý mal na ruke červenú šnúrku. Toho nazvali Zerach. \nMarek 10\, 32 Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí\, čo ich nasledovali\, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť\, čo sa má s ním stať: 33 „Hľa\, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť\, vydajú pohanom\, 34 budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a zabijú\, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych.“35 Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: „Učiteľ\, chceme\, aby si nám splnil\, o čo ťa požiadame.“ 36 On sa ich však opýtal: „Čo chcete\, aby som pre vás urobil?“ 37 Odpovedali mu: „Daj\, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 38 No on im povedal: „Neviete\, čo si žiadate. Môžete piť kalich\, ktorý ja pijem\, alebo byť pokrstení krstom\, ktorým som ja pokrstený?“ 39 Oni odpovedali: „Môžeme.“ Nato Ježiš povedal: „Kalich\, ktorý ja pijem\, budete piť. Aj krstom\, ktorým som pokrstený\, budete pokrstení. 40 Ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým\, pre ktorých boli pripravené.“ 41 Keď to počuli ostatní desiati\, začali byť na Jakuba a Jána mrzutí. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete\, že tí\, ktorých pokladajú za vládcov národov\, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. 43 Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký\, bude váš služobník\, 44 a kto chce byť medzi vami prvý\, bude sluha všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel\, aby sa dal obsluhovať\, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-37-marek-1032-45/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250805
DTEND;VALUE=DATE:20250806
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250804T190713Z
LAST-MODIFIED:20250804T190713Z
UID:13057-1754352000-1754438399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 37; Marek 10\,17-31
DESCRIPTION:1.Mojžišova 37\, 1 Jákob sa usadil v Kanaáne\, kde jeho otec býval ako cudzinec. 2 Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Zilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy. 3 Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty. 4 Keď jeho bratia videli\, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov\, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.5 Raz mal Jozef sen\, a keď ho rozpovedal bratom\, ešte väčšmi ho znenávideli. 6 Povedal im totiž: „Počúvajte\, čo sa mi prisnilo: 7 Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“ 8 Nato mu bratia povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať či panovať?“ Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli. 9 Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko\, mesiac a jedenásť hviezd.“ 10 Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: „Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja\, tvoja matka\, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?“ 11 Jeho bratia preto na neho žiarlili\, no jeho otec si to zapamätal.12 Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu\, 13 Izrael povedal Jozefovi: „Ako vieš\, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď\, pošlem ťa za nimi.“ On odpovedal: „Tu som.“ 14 Izrael mu povedal: „Choď a pozri\, či sú bratia a stáda v poriadku\, a dones mi správu!“ Poslal ho teda z údolia Hebronu a on prišiel do Síchemu. 15 Tam ho našiel nejaký muž\, ako blúdi po poli\, a spýtal sa ho: „Čo hľadáš?“ 16 Odpovedal: „Hľadám svojich bratov; povedz mi\, kde pasú!“ 17 Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto. Počul som však\, ako si vraveli: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. 18 Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil\, rozhodli sa\, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: „Pozrite\, prichádza majster snov! 20 Poďte\, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme\, že ho zožrala divá zver. Uvidíme\, čo bude s jeho snami!“ 21 Keď to počul Rúben\, v snahe vytrhnúť im ho z rúk\, povedal: „Nesiahajme mu na život!“ 22 Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti\, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. 23 Keď Jozef prišiel k bratom\, zobliekli mu pestré šaty\, čo mal na sebe\, 24 potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna\, bez vody.25 Keď sa posadili k jedlu\, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu\, balzam a myrhu\, ktoré dopravovali do Egypta. 26 Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho\, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? 27 Poďme\, predajme ho Izmaelitom\, ale nevzťahujme naňho ruky\, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. 28 Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci\, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom\, ktorí ho odviedli do Egypta. 29 Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol\, roztrhol si rúcho\, 30 vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“31 Nato vzali Jozefove šaty\, zabili capa a šaty namočili do krvi. 32 Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri\, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ 33 Keď si ich pozrel\, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ 34 Jákob si roztrhol plášť\, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. 35 Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť\, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. 36 Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi\, veliteľovi telesnej stráže. \nMarek 10\, 17 Keď sa vydával na cestu\, ktosi k nemu pribehol\, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý\, čo mám robiť\, aby som sa stal dedičom večného života?“ 18 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý\, iba jeden — Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ 20 On mu však povedal: „Učiteľ\, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď\, predaj všetko\, čo máš\, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel\, lebo mal mnoho majetku. 23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí\, čo majú bohatstvo!“ 24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami\, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti\, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly\, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ 26 Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné\, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ 28 Tu sa ozval Peter: „Pozri\, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ 29 Ježiš odpovedal: „Amen\, hovorím vám: Niet nikoho\, kto opustil dom\, bratov alebo sestry\, matku alebo otca\, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium\, 30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy\, bratov\, sestry\, matky\, deti i polia\, hoci s prenasledovaním\, a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-37-marek-1017-31/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250804
DTEND;VALUE=DATE:20250805
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250803T191812Z
LAST-MODIFIED:20250803T191812Z
UID:13055-1754265600-1754351999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 36; Marek 10\,1-16
DESCRIPTION:1.Mojžišova 36\, 1 Toto je Ezávov čiže Edómov rodokmeň: 2 Ezáv si vzal ženy Kanaánčanky: Adu\, dcéru Chetitu Elóna\, Oholibamu\, Anovu dcéru\, vnučku Chivvija Cibeóna\, 3 ďalej Basemat\, dcéru Izmaela\, sestru Nebajóta. 4 Ada porodila Ezávovi Elifaza a Basemat porodila Reuela. 5 Oholibama porodila Jeúša\, Jaláma a Koracha. Toto sú Ezávovi synovia\, ktorí sa mu narodili v Kanaáne. 6 Potom vzal Ezáv svoje ženy\, synov a dcéry i všetkých príslušníkov svojho domu\, ako aj stádo\, dobytok a všetok majetok\, čo nadobudol v Kanaáne\, a odišiel od svojho brata Jákoba do Seíru. 7 Boli totiž bohatí a nemohli bývať spolu. Krajina\, v ktorej bývali\, ich už pre množstvo stád nemohla uživiť. 8 Ezáv sa usadil v seírskom pohorí. Ezáv je Edóm.9 Toto sú pokolenia Ezáva\, praotca Edómčanov na seírskom pohorí. 10 Toto sú mená Ezávových synov: Elifaz\, syn Ezávovej ženy Ady\, Reuel\, syn Ezávovej ženy Basemat. 11 Elifazovi synovia boli: Temán\, Omár\, Cefo\, Gatám a Kenaz. 12 Vedľajšia žena Ezávovho syna Elifaza bola Timna\, ktorá mu porodila Amaléka. To sú vnuci Ezávovej ženy Ady. 13 Reuelovi synovia boli: Nachat\, Zerach\, Šamma a Mizza. Toto sú vnuci Ezávovej ženy Basemat. 14 Synovia Ezávovej ženy Oholibamy\, Anovej dcéry a Cibeónovej vnučky\, ktorých mu porodila\, boli: Jeúš\, Jalám a Korach.15 Toto sú vodcovia Ezávových synov: synovia Elifaza\, Ezávovho prvorodeného sú: vodca Temán\, vodca Omár\, vodca Cefo\, vodca Kenaz\, 16 vodca Korach\, vodca Gatám\, vodca Amalék. Toto sú Elifazovi vodcovia v Edómsku. Sú to Adini vnuci. 17 Toto sú synovia Ezávovho syna Reuela: vodca Nachat\, vodca Zerach\, vodca Šamma\, vodca Mizza. To sú Reuelovi vodcovia v Edómsku; sú to vnuci Ezávovej ženy Basemat. 18 Toto sú synovia Ezávovej ženy Oholibamy: vodca Jeúš\, vodca Jalám\, vodca Korach. To sú vodcovia Ezávovej ženy Oholibamy\, Anovej dcéry. 19 Toto sú Ezávovi synovia a ich vodcovia. To je Edóm.20 Toto sú synovia Chorijca Seíra\, praobyvateľa krajiny: Lotán a Šobál\, Cibeón a Ana\, 21 Dišón\, Ecer a Dišán. To sú vodcovia Chorijcov\, synovia Seíra v Edómsku. 22 Lotánovi synovia sú: Chori a Hemám. Lotánova sestra bola Timna. 23 Šobálovi synovia sú: Alván\, Manachat\, Ebál\, Šefo a Onám. 24 Cibeónovi synovia sú: Aja a Ana. To je ten Ana\, ktorý našiel horúce žriedla na stepi\, keď pásol osly svojho otca Cibeóna. 25 Toto sú Anove deti: syn Dišón a dcéra Oholibama. 26 Dišónovi synovia sú: Chemdán a Ešbán\, Jitrán a Kerán. 27 Ecerovi synovia sú: Bilhán\, Zaaván a Akán. 28 Dišánovi synovia sú: Úc a Arán. 29 Toto sú vodcovia Chorijcov: vodca Lotán\, vodca Šobál\, vodca Cibeón\, vodca Ana\, 30 vodca Dišón\, vodca Ecer\, vodca Dišán. Toto sú vodcovia Chorijcov podľa svojich rodov v Seírsku.31 Toto sú králi\, ktorí panovali v Edómsku predtým\, než mali kráľa Izraeliti: 32 v Edómsku panoval Bela\, syn Beóra\, a jeho mesto sa nazývalo Dinhaba. 33 Po Belovej smrti kraľoval Zerachov syn Jobáb z Bocry. 34 Po Jobábovej smrti kraľoval Chušám z krajiny Temáncov. 35 Po Chušámovej smrti kraľoval Bedadov syn Hadad\, ktorý porazil Midjánčanov na moábskom poli. Jeho mesto sa nazývalo Avít. 36 Po Hadadovej smrti kraľoval Samla z Masreky. 37 Po Samlovej smrti kraľoval Šaúl z Rechobótu pri Veľrieke. 38 Po Šaúlovej smrti kraľoval Achbórov syn Baal-Chanán. 39 Po smrti Achbórovho syna Baal-Chanána kraľoval Hadar. Jeho sídlo sa nazývalo Pau a jeho žena\, dcéra Matréda a vnučka Me-Zahába\, sa volala Mehetabel.40 Toto sú mená Ezávových vodcov podľa rodov\, miest a mien: vodca Timna\, vodca Alva\, vodca Jetét\, 41 vodca Oholibama\, vodca Ela\, vodca Pinón\, 42 vodca Kenaz\, vodca Temán\, vodca Mibcár\, 43 vodca Magdíel\, vodca Irám. Toto sú edómski vodcovia podľa sídel v krajine\, ktorú ovládli. To je Ezáv\, praotec Edómčanov. \nMarek 10\, 1 Potom sa odtiaľ odobral a odišiel do judského kraja a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich opäť učil\, ako mal vo zvyku. 2 Tu prišli farizeji a skúšali ho otázkou\, či je mužovi dovolené prepustiť manželku. 3 Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4 Odpovedali: „Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.“ 5 Ježiš im však povedal: „Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. 6 No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7 Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene 8 a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja\, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil\, človek nech nerozlučuje.“10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. 11 Povedal im: „Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú\, cudzoloží. 12 Podobne cudzoloží manželka\, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.“ 13 K Ježišovi prinášali deti\, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. 14 Keď to Ježiš zbadal\, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im\, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Amen\, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa\, nevojde doň.“ 16 A bral ich do náručia\, kládol na ne ruky a požehnával ich.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-36-marek-101-16/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250803
DTEND;VALUE=DATE:20250804
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250802T211221Z
LAST-MODIFIED:20250802T211221Z
UID:13053-1754179200-1754265599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 35; Marek 9\,42-50
DESCRIPTION:1.Mojžišova 35\, 1 Boh povedal Jákobovi: „Vstaň\, vystúp do Bételu a usaď sa tam! Postav tam oltár Bohu\, ktorý sa ti zjavil\, keď si utekal pred svojím bratom Ezávom.“ 2 Potom Jákob vyzval celú svoju rodinu: „Odstráňte cudzích bohov\, ktorých máte pri sebe\, očistite sa a preoblečte sa. 3 Vstaňme\, vystúpme do Bételu! Tam postavím oltár Bohu\, ktorý ma vypočul v deň môjho súženia a sprevádzal ma po ceste.“ 4 Nato mu odovzdali všetkých cudzích bohov\, ktorých mali\, aj krúžky\, čo im viseli na ušiach. Jákob ich zakopal pod dub\, ktorý je pri meste Síchem. 5 Potom sa pohli. Strach pred Bohom zachvátil všetky okolité mestá\, takže sa neodvážili prenasledovať Jákobových synov. 6 Jákob a všetok ľud\, čo bol s ním\, prišli do Lúzu\, teda do Bételu v Kanaáne. 7 Tam postavil oltár a nazval to miesto El-Bét-El\, lebo tam sa mu zjavil Boh\, keď utekal pred svojím bratom. 8 V tom čase zomrela Debora\, Rebekina dojka. Pochovali ju pod dub poniže Bételu. Dal mu meno Dub náreku.9 Boh sa opäť zjavil Jákobovi po jeho návrate z Paddán-Aramu a požehnal ho. 10 Povedal mu: „Dosiaľ si sa volal Jákob. Odteraz sa už nebudeš volať Jákob\, budeš sa volať Izrael.“ Boh mu teda dal meno Izrael 11 a dodal: „Som Boh Všemohúci. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ\, ba spoločenstvo národov. Aj králi vzídu z tvojich bedier.12 Zem\, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi\, dám aj tebe; dám ju aj tvojmu potomstvu.“13 Potom Boh odišiel od neho z miesta\, kde sa s ním zhováral. 14 Na tom mieste\, kde sa s ním zhováral Boh\, postavil Jákob kamenný stĺp. Priniesol na ňom nápojovú obetu a nalial naň olej. 15 Miesto\, kde sa s ním zhováral Boh\, Jákob pomenoval Bétel. 16 Z Bételu potom šli ďalej. Zostával im ešte kúsok cesty do Efraty\, keď Ráchel začala rodiť. Mala veľmi ťažký pôrod. 17 Keď ťažko rodila\, pôrodná babica ju utešovala: „Neboj sa\, aj teraz budeš mať syna.“ 18 Keď jej život vyhasínal a smrť sa približovala\, dala svojmu synovi meno Ben-Oni; otec ho však nazval Benjamín.19 Ráchel zomrela a pochovali ju pri ceste do Efraty\, teda do Betlehema. 20 Nad jej hrob postavil Jákob stĺp. Bol to náhrobný stĺp pre Ráchel\, ktorý stojí dodnes.21 Izrael potom odtiaľ odišiel a rozložil stan za Migdal-Éderom. 22 Keď už býval v tejto krajine\, Rúben odišiel a spal s Bilhou\, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa to však dozvedel. Jákob mal dvanásť synov. 23 Leini synovia boli: Rúben\, Jákobov prvorodený\, Šimeón\, Lévi\, Júda\, Jissachár a Zebulún. 24 Ráchelini synovia boli: Jozef a Benjamín. 25 Synovia Ráchelinej slúžky Bilhy: Dán a Naftali. 26 Synovia Leinej slúžky Zilpy: Gád a Ašér. Toto sú Jákobovi synovia\, ktorí sa mu narodili v Paddán-Arame.27 Potom Jákob prišiel k svojmu otcovi Izákovi do Mamre\, do Kirjat-Arby\, čo je Hebron\, kde býval Abrahám a Izák. 28 Izák sa dožil stoosemdesiat rokov. 29 Zomrel zoslabnutý vekom\, bol pripojený k svojmu ľudu ako starec vysokého veku. Pochovali ho jeho synovia Ezáv a Jákob. \nMarek 9\, 42 Kto by zviedol na hriech jedného z takýchto malých\, čo veria vo mňa\, pre toho by bolo lepšie\, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka\, odtni ju! Lepšie ti bude vojsť do života okyptený\, ako byť uvrhnutý s oboma rukami do pekla\, do neuhasiteľného ohňa. 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha\, odtni ju! Lepšie ti bude vojsť do života chromý\, ako byť hodený s oboma nohami do pekla. 47 Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko\, vylúp si ho! Lepšie ti bude vojsť do Božieho kráľovstva s jedným okom\, ako byť hodený s oboma očami do pekla\, 48 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 49 Každý bude solený ohňom. 50 Soľ je dobrá; ak však soľ stratí svoju slanosť\, čím ju ochutíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-35-marek-942-50/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250802
DTEND;VALUE=DATE:20250803
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250801T194340Z
LAST-MODIFIED:20250801T194340Z
UID:13051-1754092800-1754179199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 34; Marek 9\,30-41
DESCRIPTION:1.Mojžišova 34\, 1 Raz vyšla dcéra Dina\, ktorú Jákobovi porodila Lea\, aby sa pozrela na dcéry toho kraja. 2 Keď ju videl Šechem\, syn Chivvija Chamóra\, kniežaťa toho kraja\, uniesol ju\, ležal s ňou a zneuctil ju. 3 Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Dine\, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce. 4 Nato Šechem povedal svojmu otcovi Chamórovi: „Vezmi mi to dievča za ženu!“ 5 Jákob sa dopočul\, že zneuctil jeho dcéru Dinu. Mlčal však o tom\, kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda. 6 Šechemov otec Chamór odišiel k Jákobovi\, aby sa s ním pozhováral. 7 Keď sa Jákobovi synovia vrátili z poľa a dopočuli sa o tom\, pobúrilo ich to a veľmi sa nahnevali. Spáchal totiž v Izraeli nehanebnosť tým\, že poškvrnil Jákobovu dcéru. 8 Chamór im však povedal: „Môj syn Šechem sa celou dušou zaľúbil do vašej dcéry. Dajte mu ju teda za ženu! 9 Vstúpme do príbuzenstva: vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry. 10 Bývajte s nami a krajina vám bude otvorená; zostaňte\, voľne sa pohybujte a usaďte sa tu!“ 11 Potom Šechem povedal jej otcovi a jej bratom: „Kiežby som získal vašu priazeň! Dám vám\, čo budete žiadať. 12 Určite si akékoľvek veno i dar a dám vám\, čo budete žiadať\, len mi to dievča dajte za ženu!“13 Jákobovi synovia pre zneuctenie ich sestry Diny ľstivo odpovedali Šechemovi a jeho otcovi Chamórovi: 14 „To nemôžeme urobiť\, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi\, lebo by to bola pre nás hanba. 15 Súhlasili by sme s vami\, keby ste boli ako my\, keby sa každý váš muž dal obrezať. 16 Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud. 17 Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať\, dcéru si vezmeme a odídeme.“ 18 Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šechemovi páčil. 19 Mladík neváhal urobiť to\, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší.20 Chamór a jeho syn Šechem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom: 21 „Títo muži sa pokojne správajú voči nám\, nech sa teda usadia v krajine\, nech sa v nej voľne pohybujú\, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im. 22 Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy\, ak sa dá každý náš muž obrezať\, ako sú obrezaní oni\, aby z nás bol jeden ľud. 23 Nebudú azda ich stáda\, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.“ 24 Všetci muži\, čo vychádzali bránou svojho mesta\, poslúchli Chamóra i jeho syna Šechema a dali sa obrezať. 25 Na tretí deň\, keď mali bolesti\, dvaja Jákobovi synovia a Dinini bratia\, totiž Šimeón a Lévi\, vzali meče\, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov. 26 Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šechema\, vzali Dinu zo Šechemovho domu a odišli. 27 Jákobovi synovia potom prišli k pobitým a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto. 28 Pobrali ovce\, hovädzí dobytok\, osly a všetko\, čo bolo v meste i na poli. 29 Odvliekli všetko ich imanie\, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko\, čo bolo v domoch. 30 Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: „Uvrhli ste ma do nešťastia\, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzejci\, obyvatelia tejto krajiny\, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne\, porazia ma a zničia mňa i môj dom.“ 31 Oni však povedali: „Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?“ \nMarek 9\, 30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však\, aby o tom niekto vedel. 31 Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka je vydaný do rúk ľudí\, zabijú ho\, a keď ho zabijú\, po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 32 Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli. 33 Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome\, pýtal sa ich: „O čom ste sa cestou zhovárali?“ 34 Oni však mlčali. Cestou sa totiž medzi sebou dohadovali\, kto z nich je najväčší. 35 Ježiš si sadol\, zavolal si Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý\, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých!“ 36 A vzal dieťa\, postavil ho doprostred nich\, potom ho zobral do náručia a povedal im: 37 „Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene\, mňa prijíma. A kto mňa prijíma\, nie mňa prijíma\, ale toho\, ktorý ma poslal.“ 38 Ján mu povedal: „Učiteľ\, videli sme kohosi\, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu\, pretože nechodil s nami.“ 39 Ježiš však povedal: „Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene\, nemôže mi hneď nato zlorečiť. 40 Veď kto nie je proti nám\, je s nami! 41 Ktokoľvek by vám dal napiť pohár vody\, pretože patríte Kristovi\, amen\, hovorím vám\, nepríde o svoju odmenu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-34-marek-930-41/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250801
DTEND;VALUE=DATE:20250802
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250731T205747Z
LAST-MODIFIED:20250731T205747Z
UID:13049-1754006400-1754092799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 33; Marek 9\,14-29
DESCRIPTION:1.Mojžišova 33\, 1 Keď sa Jákob rozhliadol a videl prichádzať Ezáva so štyristo mužmi\, rozdelil deti medzi Leu\, Ráchel a obe slúžky. 2 Na čelo postavil obe slúžky s ich deťmi\, na druhé miesto Leu a jej deti a na koniec Ráchel s Jozefom. 3 On sám sa prebrodil pred nimi a sedemkrát sa poklonil až po zem\, kým sa celkom nepriblížil k bratovi. 4 Ezáv sa rozbehol v ústrety bratovi\, objal ho\, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali.5 Keď sa Ezáv rozhliadol a uvidel ženy s deťmi\, povedal: „Kto sú títo pri tebe?“ Jákob odpovedal: „To sú moje deti\, ktorými obdaril Boh tvojho služobníka.“ 6 Potom predstúpili slúžky s deťmi a poklonili sa. 7 Pristúpila aj Lea so svojimi deťmi a tiež sa poklonili. Nakoniec predstúpila Ráchel s Jozefom a poklonili sa.8 Ezáv sa spýtal: „Čo sú to za čriedy\, ktoré som postretal?“ Jákob odpovedal: „Nimi chcem získať priazeň u svojho pána.“ 9 On však povedal: „Ja mám toho tiež dosť; brat môj\, len si ponechaj\, čo je tvoje!“ 10 Jákob však namietal: „Nie tak! Ak som však získal tvoju priazeň\, prijmi tento dar z mojich rúk! Keď som pozrel na tvoju tvár\, akoby som hľadel na Božiu tvár\, tak si bol voči mne milosrdný. 11 Prijmi\, prosím ťa\, odo mňa tento dar na pozdrav! Veď ma Boh štedro obdarovával\, mám všetkého dosť.“ Keď naňho takto naliehal\, dar prijal. 12 Dodal: „Vydajme sa na cestu a poďme spolu\, budem ťa sprevádzať.“ 13 Jákob však odpovedal: „Môj pán vie\, že mám útle deti a mám na starosti aj pridájajúce ovce a kravy. Keby som ich hnal čo len jeden deň\, zahynuli by všetky stáda. 14 Nech len môj pán ide pred svojím služobníctvom. Ja pôjdem pomaly\, nakoľko bude stačiť v chôdzi stádo predo mnou a ako postačia sily deťom\, kým nedôjdem k svojmu pánovi do Seíru.“ 15 Ezáv potom navrhoval: „Dovoľ\, prosím\, aby aspoň niektorí z tých\, čo sú so mnou\, mohli ísť s tebou po ceste.“ On odpovedal: „Netreba\, len jedno si želám\, aby som získal priazeň svojho pána.“ 16 V ten deň sa Ezáv vydal na cestu späť do Seíru. 17 Jákob sa vydal na cestu do Sukkótu\, kde si postavil dom; pre svoje stáda zhotovil prístrešia. Preto sa to mesto volá Sukkót. 18 Na svojej ceste z Paddán-Aramu došiel Jákob bez nehody do mesta Síchem\, ktoré je v Kanaáne\, a usadil sa naproti mestu. 19 Od synov Chamóra\, Šechemovho otca\, kúpil za sto kesít kus poľa\, na ktorom si rozložil stany. 20 Postavil tam oltár a nazval ho „Boh je Bohom Izraela“. \n Marek 9\, 14 Keď prišli k ostatným učeníkom\, videli\, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú. 15 Len čo ho videli\, celý zástup užasol. Bežali mu naproti\, aby ho pozdravili. 16 Ježiš sa ich pýtal: „Prečo sa s nimi hádate?“ 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ\, priviedol som ti svojho syna\, posadnutého duchom nemoty. 18 Keď ho pochytí\, lomcuje ním\, ústa sa mu spenia\, škrípe zubami a ustrnie. Už som požiadal tvojich učeníkov\, aby z neho vyhnali zlého ducha\, ale nevládali.“ 19 Ježiš im odpovedal: „Ach\, neveriace pokolenie! Dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne!“ 20 Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša\, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem\, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. 21 Ježiš sa pýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. 22 A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody\, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť\, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23 Ježiš mu odpovedal: „Ak môžeš?! Pre toho\, kto verí\, je všetko možné.“ 24 Chlapcov otec hneď zvolal: „Verím\, pomôž mojej neviere!“ 25 Ježiš si všimol\, že sa zbieha zástup. Pohrozil nečistému duchu slovami: „Duch nemoty a hluchoty\, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!“ 26 Duch vykríkol\, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy\, takže si mnohí mysleli\, že zomrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku\, zdvihol ho a chlapec vstal. 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami\, učeníci sa ho pýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29 Povedal im: „Tento druh nemožno vyhnať ničím\, iba modlitbou.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-33-marek-914-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250731
DTEND;VALUE=DATE:20250801
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250730T192136Z
LAST-MODIFIED:20250730T192136Z
UID:13047-1753920000-1754006399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 32; Marek 8\,27-9\,13
DESCRIPTION:1.Mojžišova 32\, 1 Labán včasráno vstal\, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry\, požehnal ich a vrátil sa domov. 2 Keď potom Jákob pokračoval v ceste\, na ktorú sa vybral\, stretli ho Boží anjeli. 3 Len čo ich zbadal\, povedal: „Toto je Boží tábor.“ To miesto nazval Machanajim.4 Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezávovi do krajiny Seír\, na edómske územie. 5 Prikázal im: „Takto poviete môjmu pánovi Ezávovi: ‚Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Labána sa predĺžil až doteraz. 6 Mám voly\, osly\, ovce\, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi\, aby som získal tvoju priazeň.‘“ 7 Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezávovi\, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.“ 8 Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí\, ako aj ovce\, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory. 9 Povedal: „Keď Ezáv príde k jednému táboru a porazí ho\, druhý tábor zostane a zachráni sa.“ 10 Jákob povedal: „Boh môjho otca Abraháma\, Boh môjho otca Izáka\, Hospodin\, ty si mi sľúbil: ‚Vráť sa do svojej krajiny\, do svojho rodiska a postarám sa\, aby ti bolo dobre.‘ 11 Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti\, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. 12 Vysloboď ma\, prosím\, z ruky môjho brata\, z ruky Ezáva\, lebo sa bojím\, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. 13 Ty si mi sľúbil: ‚Postarám sa\, aby sa ti dobre vodilo\, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok\, čo sa pre množstvo nedá spočítať.‘“ 14 Ešte v tú noc tam prenocoval\, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ezáva: 15 dvesto kôz\, dvadsať capov\, dvesto oviec\, dvadsať baranov\, 16 tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami\, štyridsať kráv\, desať býčkov\, dvadsať oslíc a desať osliat. 17 Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: „Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami!“ 18 Prvému rozkázal: „Keď sa stretneš s mojím bratom Ezávom a spýta sa ťa\, čí si a kam ideš a čie je to\, čo ženieš\, 19 odpovedz: ‚Je to dar tvojho služobníka Jákoba\, ktorý posiela svojmu pánovi Ezávovi\, a aj on ide za nami.‘“ 20 Takéto príkazy dal druhému\, tretiemu i všetkým\, čo mali čriedy. „Podobne povedzte Ezávovi\, keď sa s ním stretnete: 21 ‚Aj on sám\, tvoj služobník Jákob\, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom\, ktorý ma predchádza\, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.‘“ 22 Dar ho predchádzal\, no on zostal cez noc v tábore. 23 Jákob ešte za noci vstal\, vzal so sebou svoje dve ženy\, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók. 24 Vzal ich a previedol cez potok so všetkým\, čo mal. 25 Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil\, kým nevyšli zore. 26 Keď videl\, že ho nepremôže\, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. 27 Povedal: „Pusti ma\, lebo už vychádzajú zore!“ Jákob odpovedal: „Nepustím ťa\, kým ma nepožehnáš.“ 28 Ten sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Jákob.“ 29 Ten povedal: „Už sa nebudeš volať Jákob\, ale Izrael\, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.“ 30 Jákob sa ho potom spýtal: „Prezraď mi svoje meno!“ Ten mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ Tam ho požehnal. 31 Jákob nazval to miesto Peníel\, lebo povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.“ 32 Keď zašiel za Penuel\, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb. 33 Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu\, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená. \nMarek 8\, 27 Ježiš so svojimi učeníkmi vyšiel do dedín pri Cézarei Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov spýtal: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ 28 Odpovedali mu: „Za Jána Krstiteľa\, niektorí za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ 29 On sa ich opýtal: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus!“ 30 No on im dôrazne prikázal\, aby o ňom nikomu nehovorili. 31 Potom ich začal učiť\, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší\, veľkňazi i zákonníci\, zabijú ho\, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. 32 Hovoril im to celkom otvorene. Peter ho odviedol nabok a začal mu dohovárať. 33 On sa obrátil k učeníkom a Petra pokarhal: „Choď za mňa\, satan\, lebo nemyslíš na Božie veci\, ale na ľudské.“34 Zavolal k sebe zástup aj s učeníkmi a povedal im: „Ak ma niekto chce nasledovať\, nech zaprie sám seba\, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život\, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium\, zachráni si ho. 36 Veď čo osoží človeku\, ak získa aj celý svet\, ale uškodí svojmu životu? 37 Čo dá človek na výmenu za svoj život? 38 Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová\, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka\, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ 1 A dodal: „Amen\, hovorím vám\, že niektorí z tých\, čo tu stoja\, určite neokúsia smrť\, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.“2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra\, Jakuba a Jána a vyviedol len ich na vysoký vrch\, kde boli sami. Tam sa pred nimi premenil. 3 Rúcho mu tak zbelelo\, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Peter povedal Ježišovi: „Rabbi\, dobre je nám tu! Urobme tri stany: jeden tebe\, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 6 Ani nevedel\, čo povedať\, lebo sa preľakli. 7 Tu sa utvoril oblak\, zahalil ich a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Jeho počúvajte!“ 8 A zrazu\, keď sa rozhliadli\, nevideli pri sebe už nikoho\, len Ježiša.9 Keď zostupovali z vrchu\, prikázal im\, aby nikomu nerozprávali\, čo videli\, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni zachovali tento príkaz\, len sa medzi sebou dohadovali\, čo to znamená vstať z mŕtvych. 11 Opýtali sa ho: „Prečo zákonníci hovoria\, že najprv musí prísť Eliáš?“ 12 Odpovedal im: „Naozaj\, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané\, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať? 13 Vám však hovorím: Eliáš už prišiel\, no urobili s ním to\, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-32-marek-827-913/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250730
DTEND;VALUE=DATE:20250731
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250729T193659Z
LAST-MODIFIED:20250729T193659Z
UID:13044-1753833600-1753919999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 31\,22-54; Marek 8\,22-26
DESCRIPTION:1.Mojžišova 31\, 22 Na tretí deň oznámili Labánovi\, že Jákob ušiel. 23 Vtedy vzal so sebou svojich bratov a prenasledoval ho sedem dní\, až ho dostihol na pohorí Gileád. 24 V noci prišiel Boh k Aramejčanovi Labánovi a vo sne mu povedal: „Daj pozor\, a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!“ 25 Labán dohonil Jákoba\, ktorý si na vrchu práve rozkladal stan. Aj on sa so svojimi bratmi utáboril na pohorí Gileád. 26 Labán vyčítal Jákobovi: „Čo si to urobil? Oklamal si ma. Moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne! 27 Prečo si odo mňa tajne utiekol a prečo si ma okradol? Bol by som ťa radostne vyprevadil so spevom\, s bubnami\, s citarami. 28 Nedoprial si mi ani to\, aby som mohol pobozkať svojich vnukov a dcéry! Nerozvážne si sa správal! 29 Mám dosť sily urobiť vám zle\, Boh vášho otca mi však včera povedal: ‚Daj pozor a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!‘ 30 Keď si už raz odišiel\, lebo si veľmi túžil po domove svojho otca\, prečo si mi teda ukradol bôžikov?“ 31 Jákob Labánovi odpovedal: „Bál som sa a myslel som si\, že mi nasilu vezmeš dcéry. 32 U koho však svojich bôžikov nájdeš\, nech nezostane nažive! Pred našimi bratmi poprezeraj\, čo mám\, a svoje si vezmi!“ Jákob totiž nevedel\, že ich ukradla Ráchel. 33 Labán vošiel do Jákobovho stanu\, potom do stanu Leinho i do stanu ich dvoch slúžok\, no nič nenašiel. Vyšiel z Leinho stanu a vkročil do Ráchelinho stanu. 34 Ráchel však domácich bôžikov vzala\, skryla ich do ťavieho sedla a posadila sa naň. Keď Labán poprezeral celý stan\, nič nenašiel. 35 Ráchel povedala otcovi: „Nech sa nehnevá môj pán\, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi to\, čo sa stáva ženám.“ Hľadal teda\, ale bôžikov nenašiel.36 Vtedy sa Jákob rozhneval a Labánovi vyčítal: „Čím som sa previnil\, čím som sa prehrešil\, že si ma tak prenasledoval? 37 Keď si prekutal všetky moje veci\, čo si našiel z vecí svojho domu? Polož to tu pred mojich a tvojich bratov\, nech rozhodnú medzi nami dvoma! 38 Dvadsať rokov som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nevyvrhli\, nikdy som nejedol barany z tvojho stáda\, 39 ani som ti nikdy neukázal\, čo roztrhala zver. Vždy som to nahradil. Či niečo skapalo v noci alebo vo dne\, vždy si to odo mňa žiadal. 40 Vo dne ma umárala horúčava\, v noci zima a spánok mi mizol z očí. 41 Takto som slúžil v tvojom dome dvadsať rokov; štrnásť za obe dcéry a šesť za svoje stáda\, ale desaťkrát si mi zmenil odmenu! 42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca\, Boh Abraháma a Postrach Izáka\, určite by si ma bol prepustil naprázdno! Boh však zhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk\, preto ťa minulej noci napomenul.“ 43 Nato Labán Jákobovi odpovedal: „Tieto dcéry sú moje dcéry\, títo synovia sú moji synovia a toto stádo je moje stádo; všetko\, čo vidíš\, je moje! Čo však môžem dnes urobiť pre svoje dcéry a pre ich synov\, ktorých porodili? 44 Poď teda\, uzavrime spolu zmluvu a nech je Boh svedkom medzi mnou a tebou!“45 Vtedy vzal Jákob kameň a postavil ho ako posvätný stĺp. 46 Svojim bratom povedal: „Prineste kamene!“ Nazbierali kamene\, navŕšili hŕbu a na nej potom jedli. 47 Labán ju nazval Jegar-Sahadúta a Jákob ju nazval Gal-Éd. 48 Nato Labán povedal: „Táto hŕba bude dnes svedkom medzi mnou a tebou\,“ preto sa volá Gal-Éd 49 alebo Micpa\, lebo Jákob povedal: „Nech Hospodin stráži mňa i teba\, keď budeme ďaleko od seba! 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si si pribral iné ženy okrem nich\, aj keby nikto nebol pri nás\, vedz\, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou!“ 51 Labán ďalej povedal Jákobovi: „Pozri\, tu je hŕba a tu je posvätný stĺp\, ktorý som postavil medzi mnou a tebou. 52 Svedkom je táto hŕba\, svedkom je aj tento posvätný stĺp\, že ja neprekročím túto hŕbu\, ty neprekročíš tento posvätný stĺp s úmyslom navzájom si škodiť! 53 Nech je naším sudcom Boh Abraháma a Boh Nachóra\, teda boh ich otca!“ Jákob potom prisahal na Boha\, ktorý budil strach v jeho otcovi Izákovi. 54 Potom Jákob priniesol obetu na vrchu a povolal svojich bratov na obetnú hostinu. Hodovali teda a prenocovali na tom vrchu. \nMarek 8\, 22 Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili\, aby sa ho dotkol. 23 Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči\, položil naňho ruky a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24 A on otvoril oči a povedal: „Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy\, ale chodia.“ 25 Potom mu znova položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne. 26 A poslal ho domov a prikázal mu: „Ale do dediny nechoď!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-3122-54-marek-822-26/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250729
DTEND;VALUE=DATE:20250730
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250728T195432Z
LAST-MODIFIED:20250728T195432Z
UID:13042-1753747200-1753833599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 31\,1-21; Marek 8\,11-21
DESCRIPTION:1.Mojžišova 31\, 1 Jákob počul\, ako sa Labánovi synovia medzi sebou zhovárali: „Jákob pobral všetko\, čo patrilo nášmu otcovi. Celé bohatstvo získal z majetku nášho otca.“ 2 Jákob na Labánovej tvári postrehol\, že už nie je voči nemu taký ako predtým. 3 Vtedy Hospodin povedal Jákobovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov\, k svojmu príbuzenstvu! Ja budem s tebou.“ 4 Potom dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole\, kde pásol stáda\, 5 a povedal im: „Na tvári vášho otca pozorujem\, že nie je voči mne taký ako predtým. Boh môjho otca bol však so mnou. 6 Samy viete\, že som sa zo všetkých síl usiloval slúžiť vášmu otcovi. 7 Váš otec ma však oklamal a desaťkrát mi zamenil odmenu. Lenže Boh nedovolil\, aby ma poškodil. 8 Keď povedal: ‚Škvrnité budú tvojou odmenou\,‘ vtedy všetky ovce rodili strakaté jahňatá; keď však povedal: ‚Pruhované dostaneš za odmenu\,‘ všetky ovce rodili pruhované. 9 Tak Boh odňal stádo vášmu otcovi a dal ho mne. 10 Keď v stáde nastal čas ruje\, pozdvihol som oči a vo sne som videl\, že samce\, čo skákali na samice\, boli pruhované\, škvrnité a strakaté. 11 Boží anjel ma vo sne oslovil: ‚Jákob!‘ Ja som odpovedal: ‚Tu som!‘ 12 On pokračoval: ‚Rozhliadni sa a všimni si\, že všetky samce\, čo skáču na samice\, sú pruhované\, škvrnité a strakaté. Videl som totiž všetko\, čo s tebou Labán robil. 13 Ja som Boh z Bételu\, kde si pomazal posvätný stĺp a zaviazal si sa sľubom. Teraz vstaň\, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svojho príbuzenstva!‘“ 14 Ráchel a Lea mu vraveli: „Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca?! 15 Či nenaložil s nami ako s cudzinkami? Veď nás predal a čo za nás utŕžil\, premárnil. 16 Všetko bohatstvo\, ktoré Boh odňal nášmu otcovi\, patrí nám a našim synom. Urob teda všetko tak\, ako ti Boh prikázal!“ 17 Vtedy Jákob vstal\, posadil svojich synov i ženy na ťavy 18 a odviedol so sebou všetky svoje stáda a všetok majetok\, čo nadobudol v Paddán-Arame\, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. 19 Keď Labán odišiel strihať ovce\, Ráchel ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov. 20 Jákob oklamal Aramejčana Labána\, lebo mu neoznámil\, že chce utiecť. 21 Potom utiekol so všetkým\, čo mu patrilo. Keď prebrodil rieku Eufrat\, zamieril k pohoriu Gileád. \nMarek 8\, 11 Vyšli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba a tak ho skúšali. 12 Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen\, hovorím vám\, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane!“ 13 Nechal ich\, znova nastúpil do člna a preplavil sa na druhý breh. 14 Zabudli si vziať chleby a v člne mali so sebou iba jeden chlieb. 15 Prikazoval im: „Dajte si pozor\, vyhýbajte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa!“ 16 Oni hovorili medzi sebou o tom\, že nemajú chleby. 17 Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo hovoríte\, že nemáte chleby? Ešte stále nerozumiete a nechápete? Máte zatvrdené srdce? 18 Máte oči — a nevidíte? Máte uši — a nepočujete? Nepamätáte sa\, 19 koľko plných košov nalámaných zvyškov chleba ste pozbierali vtedy\, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ 20 „A keď som rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom\, koľko plných košov nalámaných zvyškov chleba ste nazbierali?“ Odpovedali: „Sedem.“ 21 Nakoniec dodal: „Ešte stále nechápete?“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-311-21-marek-811-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250728
DTEND;VALUE=DATE:20250729
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250727T202957Z
LAST-MODIFIED:20250727T202957Z
UID:13040-1753660800-1753747199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 30\,25-43; Marek 8\,1-10
DESCRIPTION:1.Mojžišova 30\, 25 Keď Ráchel porodila Jozefa\, povedal Jákob Labánovi: „Prepusť ma\, chcem sa vrátiť domov\, do svojej krajiny! 26 Daj mi moje ženy\, za ktoré som ti slúžil\, aj moje deti\, aby som mohol odísť! Sám dobre vieš\, ako som ti slúžil.“ 27 Labán mu však povedal: „Kiežby som získal tvoju priazeň! Zo znamení som poznal\, že Hospodin ma pre teba požehnáva. 28 Urči si\, akú odmenu ti mám dať.“ 29 Jákob mu odpovedal: „Sám dobre vieš\, ako som ti slúžil a ako sa darilo tvojmu stádu\, keď som bol pri ňom. 30 To málo\, čo si mal pred mojím príchodom\, veľmi sa zveľadilo. Pri každom mojom kroku ťa Hospodin požehnával. Kedy sa však ja postarám o svoju rodinu?“ 31 Labán sa ho spýtal: „Čo ti mám dať?“ Jákob odvetil: „Nič mi nedávaj. Ak pristaneš na môj návrh\, potom ti aj ďalej budem pásť a strážiť ovce. 32 Dnes prejdem pomedzi všetky tvoje stáda. Dovoľ oddeliť z nich všetko škvrnité a strakaté. Všetko\, čo bude tmavé spomedzi oviec a strakaté a škvrnité spomedzi kôz\, bude moja odmena. 33 Od zajtra bude za mňa hovoriť moja spravodlivosť: Keď prídeš pozrieť na moju odmenu\, potom všetko\, čo nebude škvrnité alebo strakaté medzi kozami a tmavé medzi ovcami\, usvedčí ma z krádeže.“ 34 Labán povedal: „Dobre\, nech je\, ako chceš!“ 35 V ten deň Labán oddelil pruhovaných a strakatých capov a všetky škvrnité a strakaté kozy. Všetko\, čo malo niečo biele a všetko\, čo bolo čierne medzi ovcami\, zveril do opatery svojim synom. 36 Potom určil vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Jákobom\, ktorý pásol ostatné Labánove stáda.37 Tu si Jákob nabral čerstvé topoľové\, mandľovníkové a platanové prúty\, čiastočne ich odkôrnil a prúžky sa zaskveli belosťou. 38 Takto odkôrnené prúty potom vložil do napájadiel\, kam sa vlievala voda\, aby ich stáda mali pred sebou\, keď prichádzali piť. Vtedy sa totiž párili. 39 Tak sa stávalo\, že keď sa ovce a kozy párili pred tými prútmi\, donášali pruhované\, škvrnité a strakaté jahňatá. 40 Jákob odlúčil jahňatá\, ale ovce nadháňal k pruhovaným a k všetkým tmavým v Labánovom stáde. Tak si vytvoril svoje samostatné stáda\, ktoré nepripájal k Labánovým stádam. 41 Keď sa párili silnejšie ovce\, Jákob kládol prúty do vodných válovov\, aby sa párili pred nimi. 42 Keď boli ovce slabé\, vtedy ich nekládol. Slabšie potom pripadli Labánovi a silnejšie Jákobovi. 43 Tento muž nesmierne zbohatol\, mal mnoho oviec\, kôz\, slúžok a sluhov\, tiav a oslov. \nMarek 8\, 1 V tých dňoch\, keď s ním bol opäť veľký zástup a nemali čo jesť\, zavolal si učeníkov a povedal im: 2 „Ľúto mi je zástupu\, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Ak ich pošlem domov hladných\, poomdlievajú na ceste\, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.“ 4 Učeníci mu odpovedali: „Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb\, aby toľkých nasýtil?“ 5 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Odpovedali: „Sedem.“ 6 Nato ľuďom prikázal\, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov\, vzdal vďaku\, lámal a dával svojim učeníkom\, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. 8 Jedli a nasýtili sa\, ba pozbierali sedem košov nalámaných zvyškov. 9 Ľudí bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. 10 Hneď nato nastúpil so svojimi učeníkmi do člna a priplával do dalmanutského kraja.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-3025-43-marek-81-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250727
DTEND;VALUE=DATE:20250728
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250726T215757Z
LAST-MODIFIED:20250726T215757Z
UID:13034-1753574400-1753660799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 30\,1-24; Marek 7\,31-37
DESCRIPTION:1.Mojžišova 30\, 1 Keď Ráchel videla\, že je neplodná\, žiarlila na svoju sestru a povedala Jákobovi: „Daj mi synov; ak nie\, zomriem!“ 2 Jákob sa rozhneval na Ráchel a vykríkol: „Či som ja Boh\, ktorý ti odopiera plod života?“ 3 Ona odpovedala: „Tu je moja slúžka Bilha; choď k nej\, nech porodí na moje kolená a tak z nej budem mať aj ja synov.“ 4 Dala mu svoju slúžku Bilhu za ženu a Jákob vošiel k nej. 5 Bilha počala a Jákobovi porodila syna. 6 Vtedy Ráchel povedala: „Boh rozsúdil\, vypočul môj hlas a dal mi syna.“ Preto mu dala meno Dán. 7 Ráchelina slúžka Bilha znova počala a Jákobovi porodila druhého syna. 8 Vtedy Ráchel povedala: „Boží boj som bojovala so svojou sestrou a zvíťazila som!“ Preto mu dala meno Naftali.9 Keď však Lea videla\, že prestala rodiť\, vzala svoju slúžku Zilpu a dala ju Jákobovi za ženu. 10 Aj Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi syna. 11 Vtedy Lea povedala: „Aké šťastie!“ Preto mu dala meno Gád. 12Potom Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi aj druhého syna. 13 Lea na to povedala: „Moje blaho! Ženy ma budú blahoslaviť.“ Preto mu dala meno Ašér.14 Raz vyšiel Rúben na pole\, keď sa žala pšenica. Našiel tam plody mandragory a priniesol ich svojej matke Lei. Ráchel povedala Lei: „Daj mi z tých mandragorových plodov svojho syna!“ 15Ona jej však odpovedala: „Je ti to azda málo\, že si mi vzala muža? Chceš vziať aj plody mandragory od môjho syna?“ Ráchel jej navrhla: „Nech teda za plody mandragory tvojho syna spí Jákob tejto noci s tebou.“ 16 Keď sa večer Jákob vracal z poľa\, vyšla mu v ústrety Lea a povedala: „Príď ku mne\, lebo som si ťa najala za plody mandragory svojho syna!“ Spal teda tej noci s ňou. 17 Boh vypočul Leu; počala a Jákobovi porodila piateho syna. 18 Vtedy Lea povedala: „Boh ma odmenil za to\, že som svojmu mužovi dala svoju slúžku.“ Preto dala synovi meno Jissachár. 19 Lea znova počala a porodila Jákobovi šiesteho syna. 20 Vtedy Lea povedala: „Boh ma obdaril vzácnym darom. Teraz už môj muž zostane pri mne.“ Porodila som mu šesť synov. Preto mu dala meno Zebulún. 21Potom porodila dcéru a dala jej meno Dina.22 Vtedy sa Boh rozpamätal na Ráchel\, vypočul ju a otvoril jej lono. 23 Počala\, porodila syna a povedala: „Boh ma zbavil potupy.“ 24 Dala mu meno Jozef a povedala: „Kiež by mi Hospodin pridal aj druhého syna!“ \nMarek 7\, 31 Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru naprieč dekapolským krajom. 32 Tu mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho\, aby naň položil ruku. 33 Vzal ho bokom od zástupu\, vložil mu prsty do uší\, dotkol sa slinou jeho jazyka\, 34pohliadol k nebu\, vzdychol a povedal mu: „Effatha\,“ čo znamená: „Otvor sa!“ 35Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo\, takže správne rozprával. 36 Ježiš im prikázal\, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to prikazoval\, tým viac to rozhlasovali 37 a s nesmiernym úžasom hovorili: „Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-301-24-marek-731-37/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250726
DTEND;VALUE=DATE:20250727
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250725T195621Z
LAST-MODIFIED:20250725T195621Z
UID:13032-1753488000-1753574399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 29; Marek 7\,24-30
DESCRIPTION:1.Mojžišova 29\, 1 Potom Jákob pokračoval v ceste a prišiel do krajiny obyvateľov Východu. 2 Zrazu uvidel na poli studňu\, pri ktorej ležali tri stáda oviec. Z nej totiž napájali stáda. Kameň na otvore bol veľký. 3 Keď ta nahnali všetky stáda\, kameň sponad otvoru odvalili a ponapájali ovce. Potom kameň privalili späť na otvor studne. 4 Jákob sa im prihovoril: „Bratia\, odkiaľ ste?“ Oni odpovedali: „Sme z Charánu.“ 5 Ďalej sa ich spýtal: „Poznáte Nachórovho syna Labána?“ Odvetili: „Poznáme.“ 6 Potom sa ich spýtal: „Má sa dobre?“ Oni odpovedali: „Dobre. Pozri\, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami.“ 7 On povedal: „Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Napojte ovce a choďte ich pásť!“ 8 Oni odpovedali: „Nemôžeme\, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom kameň sponad studne odvalíme a napojíme ovce.“9 Kým sa s nimi zhováral\, prišla Ráchel aj s ovcami svojho otca. Pásla totiž ovce. 10 Keď Jákob uvidel Ráchel\, dcéru brata svojej matky Labána\, a jeho ovce\, pristúpil\, z otvoru studne odvalil kameň a napojil ovce matkinho brata Labána. 11 Potom Jákob pobozkal Ráchel a hlasno zaplakal. 12 Jákob povedal Ráchel\, že je príbuzný jej otca a Rebekin syn. Ona to bežala povedať svojmu otcovi. 13 Keď Labán počul\, že prišiel Jákob\, syn jeho sestry\, vybehol mu v ústrety\, objal ho\, pobozkal a uviedol do svojho domu. On potom vyrozprával Labánovi všetko\, čo sa prihodilo. 14 Labán mu povedal: „Ty si naozaj moja kosť a moje telo!“ Jákob zostal uňho celý mesiac. 15 Potom Labán povedal Jákobovi: „Budeš mi azda zadarmo slúžiť len preto\, že si môj príbuzný? Povedz mi\, aká má byť tvoja mzda?“ 16 Labán mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel. 17 Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však mala peknú postavu a krásny vzhľad. 18 Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: „Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.“ 19 Labán odvetil: „Bude lepšie\, keď ju dám tebe než cudziemu mužovi. Zostaň u mňa!“ 20 Jákob teda slúžil za Ráchel sedem rokov\, ale pripadalo mu to len ako niekoľko dní\, lebo ju miloval. 21 Jákob povedal Labánovi: „Daj mi moju ženu\, moja stanovená lehota sa naplnila\, aby som mohol ísť k nej.“ 22 Labán zvolal všetkých miestnych mužov a pripravil hostinu. 23 Večer však vzal svoju dcéru Leu\, uviedol ju k Jákobovi a ten vošiel k nej. 24 Labán dal svoju slúžku Zilpu do služby svojej dcére Lei. 25 Keď nastalo ráno\, Jákob zbadal\, že to bola Lea. Jákob vyčítal Labánovi: „Čo si mi to urobil?! Či som ti neslúžil za Ráchel? Prečo si ma oklamal?!“ 26 Labán odvetil: „V našom kraji nie je zvykom vydávať najprv mladšiu a potom staršiu. 27 Dokonči tento svadobný týždeň s touto a dám ti aj druhú\, za ktorú odslúžiš ďalších sedem rokov.“ 28 Jákob tak urobil a dokončil ten týždeň s ňou. Potom mu Labán dal svoju dcéru Ráchel za ženu. 29 Labán dal Ráchel za slúžku otrokyňu Bilhu. 30 Jákob vošiel k Ráchel a miloval ju viac ako Leu. Potom slúžil uňho ďalších sedem rokov. 31 Keď Hospodin videl\, že Lea je zanedbávaná\, otvoril jej lono. Ráchel však zostala neplodná. 32 Lea počala\, porodila syna a dala mu meno Rúben. Povedala: „Hospodin zhliadol na moje utrpenie; môj muž ma už teraz bude milovať.“ 33 Opäť počala\, porodila syna a povedala: „Hospodin počul\, že som zanedbávaná\, preto mi dal aj tohto.“ Dala mu meno Šimeón. 34 Znova počala\, porodila syna a povedala: „Teraz sa už môj muž pritúli ku mne\, lebo som mu porodila troch synov.“ Preto ho nazvali Lévi. 35 Zasa počala\, porodila syna a povedala: „Teraz budem velebiť Hospodina.“ Preto mu dala meno Júda. Potom prestala rodiť. \nMarek 7\, 24 Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vošiel do domu\, no nechcel\, aby sa to niekto dozvedel\, ale nedalo sa to utajiť. 25 Hneď sa o ňom dopočula žena\, ktorej dcérka bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám. 26 No tá žena bola pohanka\, rodom Sýrofeničanka\, a prosila ho\, aby vyhnal z jej dcéry démona. 27 On jej však povedal: „Dovoľ\, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 28 Žena mu odpovedala: „Iste\, Pane\, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch.“ 29 Povedal jej: „Pre toto slovo choď\, démon tvoju dcéru opustil.“ 30 Keď sa vrátila domov\, našla ležať dieťa v posteli a démon bol preč.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-29-marek-724-30/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250725
DTEND;VALUE=DATE:20250726
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250724T221900Z
LAST-MODIFIED:20250725T195307Z
UID:13030-1753401600-1753487999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 28; Marek 7\,1-23
DESCRIPTION:1.Mojžišova 28\, 1 Izák si zavolal Jákoba a požehnal ho. Prikázal mu: „Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek! 2 Vyber sa do Paddán-Aramu\, do domu Betuela\, otca tvojej matky\, a tam si vyber ženu z dcér Labána\, brata tvojej matky. 3 Kiež ťa Boh Všemohúci požehná\, urobí plodným a rozmnoží\, aby si sa stal spoločenstvom národov! 4 Nech dá Abrahámovo požehnanie tebe i tvojmu potomstvu\, aby si sa stal vlastníkom krajiny\, v ktorej si cudzincom\, a ktorú Boh dal Abrahámovi.“ 5 Izák prepustil Jákoba a ten sa odobral do Paddán-Aramu k Labánovi\, synovi Aramejčana Betuela\, brata Rebeky\, Jákobovej a Ezávovej matky.6 Ezáv videl\, že Izák Jákoba požehnal a poslal do Paddán-Aramu\, aby si odtiaľ vzal ženu\, a že mu pri požehnaní prikázal: Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek! 7 Ezáv videl\, že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddán-Aramu. 8 Keď Ezáv postrehol\, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánčanky nepáčia\, 9 odišiel k Izmaelovi a vzal si k svojim ženám ešte Machalat\, dcéru Abrahámovho syna Izmaela\, sestru Nebajóta.10 Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Charánu. 11 Došiel na miesto\, kde prenocoval\, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov\, čo tam boli\, dal si ho pod hlavu a ľahol si tam. 12 Vo sne videl rebrík postavený na zemi\, ktorého vrchol sa dotýkal neba. Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali. 13 Nad ním stál Hospodin a hovoril: „Ja som Hospodin\, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem\, na ktorej ležíš\, dám tebe a tvojmu potomstvu. 14 Tvojho potomstva bude ako prachu zeme. Rozmnožíš sa na západ i na východ\, na sever i na juh. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky rody zeme. 15 Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade\, kam pôjdeš\, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa\, kým nesplním\, čo som ti sľúbil.“ 16 Keď sa Jákob prebudil zo spánku\, povedal: „Naozaj\, Hospodin je na tomto mieste\, ja som to nevedel!“ 17 Bál sa a povedal: „Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto! Nie je to nič iné ako Boží dom\, toto je nebeská brána.“ 18 Jákob včasráno vstal\, vzal kameň\, ktorý mal položený pod hlavou\, postavil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. 19 Tomu miestu dal meno Bétel. Pôvodne sa to mesto volalo Lúz. 20 Vtedy Jákob sľúbil: „Ak bude so mnou Boh\, ak ma bude chrániť na ceste\, na ktorú som sa vydal\, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na oblečenie 21 a šťastne sa vrátim do domu svojho otca\, Hospodin bude mojím Bohom. 22 Tento kameň\, ktorý som postavil ako posvätný stĺp\, bude Božím domom a zo všetkého\, čo mi dáš\, budem ti verne odvádzať desiatky.“ \nMarek 7\, 1 Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci\, čo prišli z Jeruzalema. 2 Všimli si\, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými\, to znamená neumytými\, rukami. 3 Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície starších a nezačnú jesť\, kým si až po zápästie neumyjú ruky. 4 Po návrate z trhu nejedia\, kým sa neumyjú. Je aj veľa ďalších zvykov\, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: umývanie pohárov a šálok\, hrncov a medených nádob a lôžok. 5 Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície starších a jedia chlieb nečistými rukami?“ 6 On im odpovedal: „Dobre o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš\, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami\, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.7 Zbytočne ma však uctievajú\, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.8 Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania.“ 9 A dodal: „Šikovne rušíte Božie prikázanie\, aby ste zachovávali svoju tradíciu. 10 Veď už Mojžiš povedal: Cti svojho otca a svoju matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke\, musí zomrieť. 11 No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: ‚Čokoľvek\, čím by som ti mal pomôcť\, je korban\,‘ čiže obetný dar\, 12 už mu viac nedovolíte urobiť nič pre otca alebo matku. 13 Takto tradíciou\, ktorú odovzdávate ďalej\, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí.“14 Keď znova zavolal zástup\, povedal im: „Všetci ma počúvajte a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť to\, čo doňho vchádza zvonku\, ale čo z neho vychádza\, to poškvrňuje človeka.“ 17 Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu\, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18 Povedal im: „Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete\, že človeka nemôže poškvrniť\, čo vchádza doňho zvonka? 19 Veď to mu nepreniká do srdca\, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky.“ Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté. 20 A dodal: „To\, čo z človeka vychádza\, to poškvrňuje človeka. 21 Zvnútra\, totiž z ľudského srdca\, vychádzajú zlé myšlienky\, smilstvá\, krádeže\, vraždy\, 22 cudzoložstvá\, chamtivosť\, podlosť\, podvody\, neviazanosť\, závistlivé pohľady\, rúhania\, pýcha\, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-28-marek-71-23/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250724
DTEND;VALUE=DATE:20250725
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250723T202123Z
LAST-MODIFIED:20250723T202123Z
UID:13028-1753315200-1753401599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 27\,34-46; Marek 6\,45-56
DESCRIPTION:1.Mojžišova 27\,  34 Keď Ezáv počul otcove slová\, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Otec môj\, požehnaj aj mňa!“ 35 On povedal: „Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.“ 36 Ezáv povedal: „Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie.“ Ešte sa spýtal: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“ 37 Izák odpovedal Ezávovi: „Pozri\, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj\, čo môžem urobiť pre teba?“ 38 Ezáv odpovedal otcovi: „Otec\, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa\, otec!“ Nato sa Ezáv hlasno rozplakal. 39 Jeho otec Izák mu odpovedal: „Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme\, bez rosy zhora\, rosy nebeskej.40 Bude ťa živiť tvoj meč\, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No\, keď sa posilníš\, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“41 Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie\, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: „Keď príde čas smútku za mojím otcom\, potom zabijem svojho brata Jákoba!“ 42 Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ezáva\, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: „Tvoj brat Ezáv ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť. 43 Teraz ma\, syn môj\, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Labánovi do Charánu. 44 Načas\, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata\, zostaň uňho. 45 Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to\, čo si mu urobil\, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?!“46 Rebeka potom povedala Izákovi: „Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek\, aké sú v tejto krajine\, načo mám ďalej žiť?!“ \nMarek 6\, 45 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť do člna a ísť vopred na druhú stranu do Betsaidy\, kým on rozpustí zástup. 46 Keď ich prepustil\, vybral sa na vrch modliť sa. 47 Nastal večer a čln bol uprostred mora; on sám bol na zemi. 48 Videl ich vyčerpaných od veslovania\, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim\, kráčajúc po mori\, a chcel prejsť popri nich. 49 Keď ho videli kráčať po mori\, nazdali sa\, že je to prízrak a vykríkli. 50 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 51 Potom k nim nastúpil do člna a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 52 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo zatvrdené. 53 Keď sa preplavili na druhý breh\, zakotvili pri Genezarete. 54 Len čo vystúpili z člna\, ľudia ho hneď spoznali. 55 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta\, o ktorých počuli\, že práve tam je\, začali prinášať chorých na nosidlách. 56 A kamkoľvek vchádzal — do dedín\, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho\, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci\, čo sa ho dotkli\, boli uzdravení.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-2734-46-marek-645-56/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250723
DTEND;VALUE=DATE:20250724
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250722T192504Z
LAST-MODIFIED:20250722T192504Z
UID:13026-1753228800-1753315199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 27\,1-33; Marek 6\,30-44
DESCRIPTION:1.Mojžišova 27\, 1 Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli\, že nevidel\, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Tu som!“ 2 Nato prehovoril: „Pozri\, som starý a neviem\, kedy môžem zomrieť. 3 Vezmi si zbraň\, tulec a luk\, vyjdi na pole a niečo mi ulov! 4 Z toho mi priprav jedlo\, veď vieš\, čo mám rád. Prines mi to\, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať\, skôr ako zomriem.“ 5 Rebeka načúvala\, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezávom. Len čo Ezáv odišiel na pole\, aby niečo ulovil a doniesol to\, 6 Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: „Vypočula som\, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ezávovi: 7 ‚Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom\, skôr ako zomriem.‘ 8 Preto ma\, syn môj\, poslúchni vo všetkom\, čo ti prikážem: 9 Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá! Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. 10 Potom ho zanesieš otcovi\, aby sa najedol a požehnal ťa\, skôr ako zomrie.“ 11 Jákob však matke Rebeke povedal: „Môj brat Ezáv je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. 12 Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť\, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.“ 13 Matka mu však odpovedala: „Syn môj\, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni\, choď a prines mi ich!“ 14 Šiel teda\, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. 15 Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ezáva\, tie najlepšie\, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba. 16 Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. 17 Obľúbené jedlo a chlieb\, čo pripravila\, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba. 18 Keď vošiel k otcovi\, povedal: „Otec môj!“ On odvetil: „Tu som.“ „Kto si\, syn môj?“ 19 Jákob povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezáv\, tvoj prvorodený. Urobil som\, ako si mi kázal. Vstaň\, prosím\, sadni si a jedz z môjho úlovku\, aby si ma mohol požehnať!“ 20 Izák však synovi povedal: „Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť\, syn môj?“ On odvetil: „Umožnil mi to Hospodin\, tvoj Boh.“ 21 Izák povedal Jákobovi: „Pristúp\, syn môj\, nech zistím\, či si ty môj syn Ezáv\, alebo nie.“ 22 Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi\, ktorý sa ho dotkol\, a povedal: „Hlas\, ten je Jákobov\, ale ruky\, tie sú Ezávove.“ 23 Nepoznal ho\, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezáva. Požehnal ho. 24 A spýtal sa ho: „Ty si teda môj syn Ezáv?“ Ten odvetil: „Som.“ 25 Na to mu Izák povedal: „Podaj mi\, nech si zajem z úlovku svojho syna\, aby som ťa požehnal.“ Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. 26 Otec Izák mu potom povedal: „Poď ku mne\, syn môj\, a pobozkaj ma!“ 27 On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat\, požehnal ho a povedal: „Hľa\, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa\, ktoré požehnal Hospodin.28 Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme\, i hojnosť obilia a muštu!29 Nech ti slúžia národy\, nech sa ti klaňajú kmene! Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty\, kto bude teba preklínať\, nech je požehnaný\, kto ťa bude žehnať!“30 Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka\, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv. 31 On tiež pripravil obľúbené jedlo\, priniesol ho otcovi a povedal: „Otec môj\, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna\, aby si ma mohol požehnať!“ 32 Otec Izák sa ho však spýtal: „Kto si?“ On odvetil: „Ja som tvoj syn\, tvoj prvorodený\, Ezáv.“ 33 Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: „Kto to teda bol\, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol\, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.“ \nMarek 6\, 30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko\, čo robili a učili. 31 Povedal im: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí\, takže sa nemali kedy ani najesť. 32 Odplavili sa teda člnom na pusté miesto\, kde boli sami. 33 Mnohí ich uvideli odchádzať a spoznali ich; zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil z člna\, videl veľký zástup a zľutoval sa nad nimi\, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už čas značne pokročil\, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: „Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ľudí\, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.“ 37 Ale on im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Opýtali sa ho: „Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?“ 38 On sa ich však opýtal: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili\, povedali: „Päť chlebov a dve ryby.“ 39 Prikázal im\, aby všetkých usadili po skupinách na zelenú trávu. 40 Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby\, pozdvihol zrak k nebu\, dobrorečil\, lámal chleby a podával učeníkom\, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte nazbierali dvanásť plných košov nalámaných zvyškov z chlebov a rýb. 44 Tých\, čo jedli z chlebov\, bolo päťtisíc mužov.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-271-33-marek-630-44/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250722
DTEND;VALUE=DATE:20250723
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250721T195545Z
LAST-MODIFIED:20250721T195545Z
UID:13019-1753142400-1753228799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 26; Marek 6\,14-29
DESCRIPTION:1.Mojžišova 26\, 1 V krajine nastal hlad\, no iný ako ten predošlý za Abrahámových čias. Izák sa odsťahoval do Geráru k filištínskemu kráľovi Abimelechovi. 2 Zjavil sa mu Hospodin a povedal: „Nechoď do Egypta\, zostaň v krajine\, o ktorej ti poviem! 3 Pobudni v tej krajine ako cudzinec. Ja budem s tebou a požehnám ťa. Tebe a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. Tak splním prísahu\, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi Abrahámovi: 4 ‚Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.‘ 5 To preto\, že Abrahám poslúchol môj hlas a zachovával moje nariadenia\, príkazy\, ustanovenia a zákony.“ 6 Izák teda zostal v Geráre.7 Keď sa tamojší muži pýtali na jeho ženu\, povedal: „To je moja sestra.“ Bál sa totiž priznať\, že je to jeho manželka. Uvažoval takto: „Tunajší muži ma môžu pre Rebeku zabiť\, lebo je veľmi pekná.“ 8 Keď tam už dlhší čas žil\, raz sa filištínsky kráľ Abimelech díval z obloka a videl\, ako sa Izák láska so svojou ženou Rebekou. 9 Abimelech si predvolal Izáka a povedal mu: „To je určite tvoja manželka! Prečo si mi teda povedal\, že je to tvoja sestra?“ Izák odvetil: „Povedal som to preto\, aby som pre ňu neprišiel o život.“ 10 Abimelech však povedal: „Čo si nám to urobil? Ľahko sa mohlo stať\, že by niektorý muž s tvojou ženou spal a bol by si na nás uvalil veľkú vinu!“ 11 Preto Abimelech prikázal všetkému ľudu: „Kto sa dotkne tohto muža alebo jeho ženy\, toho stihne trest smrti!“ 12 Izák začal v tej krajine siať a v tom roku zožal stonásobne\, lebo Hospodin ho požehnal. 13 Tak sa tento muž vzmohol a vzmáhal sa čoraz viac a viac\, až sa stal veľmi zámožný. 14 Vlastnil stáda oviec\, dobytka a početné služobníctvo. Preto mu Filištínci závideli.15 Filištínci zasypali a prachom zahádzali všetky studne\, ktoré vykopali sluhovia za čias Izákovho otca Abraháma. 16 Vtedy Abimelech povedal Izákovi: „Odíď od nás\, lebo si oveľa mocnejší než my!“ 17 Nato Izák odtiaľ odišiel\, utáboril sa v Gerárskom údolí a tam sa usídlil. 18 Izák znova vykopal studne vyhĺbené ešte za čias jeho otca Abraháma\, ktoré po Abrahámovej smrti Filištínci zasypali. Pomenoval ich rovnako ako jeho otec. 19 Izákovi sluhovia pri výkope v Gerárskom údolí našli studňu s pramenitou vodou. 20 Gerárski pastieri sa však preli s Izákovými pastiermi a hovorili: „To je naša voda!“ Preto sa tá studňa volá Ések\, lebo sa s ním vadili. 21 Potom vykopali druhú studňu\, ale aj pre tú sa hádali a pomenovali ju Sitna. 22 Odtiaľ odišiel a vykopal ďalšiu studňu\, pre ktorú sa už nehádali. Pomenoval ju Rechobót a povedal: „Teraz nám Hospodin dožičil šíry priestor\, aby sme sa v kraji mohli rozmnožiť.“ 23 Odtiaľ sa odsťahoval Izák do Beér-Šeby. 24 Tam sa mu v noci zjavil Hospodin a povedal: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma. Neboj sa\, lebo som s tebou! Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo pre Abraháma\, svojho služobníka.“25 Izák tam postavil oltár a vzýval Hospodinovo meno. Tam si rozložil aj stan a Izákovi sluhovia tam vykopali studňu.26 Prišiel k nemu Abimelech z Geráru\, ako aj jeho priateľ Achuzzat a veliteľ jeho vojska Pichól. 27 Izák im vtedy povedal: „Prečo ste prišli ku mne\, veď ma nenávidíte a odohnali ste ma od seba!“ 28 Oni na to odpovedali: „Presvedčili sme sa\, že Hospodin je s tebou. Preto sme si povedali: Mali by sme uzavrieť prísažnú zmluvu — medzi nami a tebou —\, 29 že nám neublížiš\, ako sme ti ani my neublížili. Veď sme ti preukazovali len dobro a prepustili sme ťa v pokoji. Ty si teraz Hospodinov požehnaný.“ 30 Potom im pripravil hostinu a oni sa najedli a napili. 31 Včasráno vstali a prísažne uzavreli zmluvu. Izák ich potom prepustil a oni odišli od neho v pokoji. 32 V ten istý deň prišli Izákovi sluhovia a povedali mu o studni\, ktorú vykopali: „Našli sme vodu!“ 33 On ju nazval Šibea\, preto sa to mesto dodnes volá Beér-Šeba.34 Keď mal Ezáv štyridsať rokov\, vzal si za ženu Juditu\, dcéru Chetitu Beeriho\, a Basemat\, dcéru Chetitu Elóna. 35 Tie strpčovali život Izákovi a Rebeke. \nMarek 6\, 14 Dopočul sa o ňom kráľ Herodes\, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych\, a preto v ňom pôsobia mocné sily!“ 15 Iní však hovorili: „Je to Eliáš!“ A ďalší hovorili: „Je to prorok\, ako jeden z dávnych prorokov.“ 16 Keď to počul Herodes\, povedal: „To Ján\, ktorého som dal sťať\, vstal z mŕtvych.“ 17 Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu\, manželku svojho brata Filipa\, pretože si ju vzal za ženu. 18 Ján totiž Herodesovi dohováral: „Nesmieš žiť so ženou svojho brata.“ 19 Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť\, ale nemohla. 20 Herodes sa totiž Jána bál\, lebo si uvedomoval\, že je to spravodlivý a svätý muž\, a chránil ho. Keď ho počúval\, často bol v rozpakoch\, no predsa ho rád počúval. 21 Vhodná chvíľa nastala\, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov\, veliteľov a významné osobnosti z Galiley. 22 Tu vošla dcéra Herodiady\, tancovala a zapáčila sa Herodesovi i spolustolovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: „Žiadaj si odo mňa\, čo len chceš\, a dám ti.“ 23 Aj sa jej na to zaprisahal: „Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať\, dám ti\, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.“ 24 Ona odišla a opýtala sa matky: „Čo si mám žiadať?“ Matka jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ 25 Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: „Chcem\, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ sa veľmi zarmútil\, ale pre prísahu a kvôli hodovníkom ju nechcel odmietnuť. 27 Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho vo väzení\, 28 priniesol jeho hlavu na mise\, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci\, prišli\, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-26-marek-614-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250721
DTEND;VALUE=DATE:20250722
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250720T195342Z
LAST-MODIFIED:20250720T195342Z
UID:13017-1753056000-1753142399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 25; Marek 6\,7-13
DESCRIPTION:1.Mojžišova 25\, 1 Abrahám si vzal druhú ženu\, volala sa Ketura. 2 Tá mu porodila Zimrána\, Jokšána\, Medána\, Midjána\, Jišbáka a Šúacha. 3 Jokšánovi sa narodil Šeba a Dedán. Dedánovi synovia boli Aššurim\, Letuším a Leummím. 4 Midjánovi synovia boli: Efa\, Éfer\, Chanóch\, Abida a Eldaa. Všetci títo boli Keturini synovia. 5 Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi\, 6 ale synom svojich vedľajších žien\, ktoré mal\, dal dary a ešte za svojho života ich poslal do východnej krajiny\, preč od svojho syna Izáka.7 Abrahám sa dožil stosedemdesiatpäť rokov; 8 potom skonal. Abrahám zomrel v úctyhodnej starobe\, v pokročilom veku\, sýty života a bol pripojený k svojmu ľudu. 9 Jeho synovia\, Izák a Izmael\, ho pochovali naproti Mamre do machpelskej jaskyne na pozemku Efróna\, syna Chetitu Cóchara. 10 Ten pozemok kúpil Abrahám od Chetitov. Tam bol pochovaný Abrahám i jeho žena Sára. 11 Po Abrahámovej smrti Boh požehnal jeho syna Izáka. Izák býval pri Beér-Lachaj-Roi. \nIzmaelovo potomstvo\n12 Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izmaela\, ktorého mu porodila Sárina slúžka\, Egypťanka Hagar. 13 Toto sú mená Izmaelových synov\, podľa mien a rodov: Izmaelov prvorodený bol Nebajót\, potom Kedár\, Adbeel\, Mibsám\, 14 Mišma\, Duma\, Massa\, 15 Chadad\, Tema\, Jetúr\, Nafíš a Kédema. 16 To sú Izmaelovi synovia a to sú ich mená podľa ich osád a táborov. Dvanásť kmeňových kniežat. 17 Izmael sa dožil stotridsaťsedem rokov a skonal. Zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu. 18 Jeho potomkovia bývali od Chavily až po Šúr\, na východ od Egypta\, smerom k Asýrii. Bývali východne od všetkých svojich bratov. \nEzáv a Jákob\n19 Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák. 20 Keď mal štyridsať rokov\, vzal si za ženu Rebeku\, dcéru Aramejčana Betuela z Paddán-Aramu\, sestru Aramejčana Labána. 21 Izák prosil Hospodina za svoju ženu\, lebo bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala. 22 Keď sa však synovia v živote matky strkali\, povedala: „Ak je to tak\, prečo sa mi to deje?“ Hľadala teda vysvetlenie u Hospodina. 23 Hospodin jej povedal: „V tvojom lone sú dva národy. Dva národy z tvojho vnútra sa rozdelia. Jeden národ bude mocnejší ako druhý a väčší bude slúžiť menšiemu.“24 Keď nadišiel čas pôrodu\, v jej živote boli dvojčatá. 25 Prvý\, ktorý vyšiel\, bol ryšavý a chlpatý ako kožuštek. Ten dostal meno Ezáv. 26 Potom vyšiel jeho brat a rukou sa držal Ezávovej päty. Preto dostal meno Jákob. Keď sa narodili\, Izák mal šesťdesiat rokov. 27 Chlapci vyrástli a Ezáv sa stal zdatným lovcom\, stále sa zdržiaval vonku. Jákob bol muž pokojný a býval v stanoch. 28 Izák mal radšej Ezáva\, lebo jedával z jeho úlovku\, no Rebeka mala radšej Jákoba. 29 Keď raz Jákob pripravoval jedlo\, prišiel k nemu z poľa unavený Ezáv 30 a povedal Jákobovi: „Daj sa mi najesť z červeného\, z tohto červeného jedla\, lebo som unavený!“ Preto dostal meno Edóm. 31 Jákob však povedal: „Predaj mi ešte dnes svoje prvorodenstvo!“ 32 Ezáv na to odvetil: „Aj tak čoskoro zomriem\, načo mi je prvorodenstvo?“ 33 Jákob mu povedal: „Odprisahaj mi to ešte dnes!“ Aj mu odprisahal a tak svoje prvorodenstvo predal Jákobovi. 34 Jákob dal potom Ezávovi chlieb a varenú šošovicu. Ten sa najedol a napil\, potom vstal a odišiel. Takto pohrdol Ezáv prvorodenstvom. \nMarek 6\, 7 Zavolal si Dvanástich\, začal ich vysielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. 8 Prikazoval im\, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb\, ani kapsu\, ani peniaze do opaska\, 9 na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. 10 Ďalej im hovoril: „Keď vojdete niekde do domu\, zostaňte tam dovtedy\, kým odtiaľ neodídete. 11 Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť\, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.“ 12 Vyšli teda a vyzývali na pokánie. 13 Vyhnali mnohých démonov\, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-25-marek-67-13/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250720
DTEND;VALUE=DATE:20250721
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250720T054804Z
LAST-MODIFIED:20250720T054804Z
UID:13015-1752969600-1753055999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 24\,28-67; Marek 6\,1-6
DESCRIPTION:1.Mojžišova 24\, 28 Deva potom odbehla a rodine svojej matky oznámila\, čo a ako sa stalo. 29 Rebeka mala brata\, volal sa Labán. Labán vybehol k mužovi pri prameni. 30 Keď videl krúžok v nose i náramky na rukách svojej sestry Rebeky a počul jej slová\, ako sa muž s ňou zhováral\, prišiel k mužovi\, ktorý ešte stál pri ťavách nad prameňom\, 31 a povedal: „Poď\, Hospodinov požehnaný\, prečo stojíš vonku? Ja som už pripravil príbytok i miesto pre ťavy.“ 32 Vtedy muž vošiel do domu. Labán odsedlal ťavy\, dal im slamu i obrok. Mužovi a tým\, čo boli s ním\, dal vodu na umytie nôh. 33 Keď mu však predložil jedlo\, povedal: „Nebudem jesť\, kým nevysvetlím\, prečo som prišiel.“ Oni povedali: „Hovor!“ 34 Vravel teda: „Som Abrahámov sluha. 35 Hospodin hojne požehnal môjho pána\, takže je bohatý; dal mu ovce a dobytok\, striebro a zlato\, sluhov a slúžky\, ťavy a osly. 36 Sára\, žena môjho pána vo svojej starobe porodila môjmu pánovi syna\, ktorému odovzdal všetko\, čo mal. 37 Môj pán ma zaviazal touto prísahou: ‚Neber pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov\, v krajine ktorých žijem\, 38 ale choď do domu môjho otca a priveď pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva!‘ 39 Keď som sa svojho pána spýtal: ‚Čo ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou?‘\, 40 povedal mi: ‚Hospodin\, pred ktorého tvárou chodím\, pošle s tebou svojho anjela\, aby si mal na ceste úspech a priviedol si pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva\, z domu môjho otca. 41 Keď prídeš k mojim príbuzným a oni ti ju nedajú\, vtedy ťa prísaha nebude zaväzovať a mojej kliatby budeš zbavený.‘ 42 Keď som dnes prišiel k prameňu\, povedal som: ‚Hospodin\, Boh Abraháma\, môjho pána\, kiež cesta\, na ktorej sa nachádzam\, je úspešná! 43 Pohliadni\, som pri prameni. Deve\, ktorá príde nabrať vodu\, poviem: »Daj sa mi napiť trocha vody z džbána!« 44 Ak mi odpovie: »Len sa napi a načerpám aj tvojim ťavám\,« to nech bude tá žena\, ktorú prichystal Hospodin synovi môjho pána.‘ 45 Sotva som to dopovedal\, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka a zostúpila k prameňu. Keď nabrala vody\, povedal som jej: ‚Daj sa mi napiť!‘ 46 Ona rýchlo zložila z pleca džbán a povedala: ‚Napi sa a napojím aj tvoje ťavy!‘ Napil som sa a ona napojila aj ťavy. 47 Nato som sa jej spýtal: ‚Čia si ty dcéra?‘ Ona odpovedala: ‚Som dcéra Betuela\, Nachórovho syna\, ktorého mu porodila Milka.‘ Potom som jej do nosa vložil krúžok a na ruky som jej dal náramky\, 48 padol som na kolená\, poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi\, Bohu môjho pána Abraháma\, že ma viedol správnou cestou\, aby som mohol priviesť dcéru príbuzného môjho pána pre jeho syna. 49 Teraz mi povedzte\, či chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť. Ak nie\, povedzte\, a ja sa podľa toho obrátim napravo alebo naľavo.“50 Labán a Betuel odpovedali: „Vyšlo to od Hospodina a my ti nemôžeme povedať ani áno\, ani nie. 51 Pozri\, tu je Rebeka. Vezmi ju a choď\, nech sa stane ženou syna tvojho pána\, ako povedal Hospodin!“ 52 Keď to počul Abrahámov sluha\, poklonil sa pred Hospodinom až po zem. 53 Potom vybral strieborné a zlaté šperky i šaty a dal ich Rebeke. Vzácne dary dal aj jej bratovi i jej matke. 54 Potom jedli\, pili a sluha s mužmi\, čo boli s ním\, tam aj prenocovali. Keď ráno vstali\, sluha povedal: „Prepustite ma k môjmu pánovi!“ 55 Jej brat a matka však odpovedali: „Nech dievča zostane u nás aspoň desať dní\, potom môže odísť.“ 56 On im však povedal: „Nezdržujte ma\, keď ma Hospodin úspešne viedol po ceste! Prepustite ma\, aby som mohol ísť k svojmu pánovi!“ 57 Oni však odpovedali: „Zavoláme dievča a dozvieme sa\, čo povie.“ 58 Zavolali Rebeku a spýtali sa jej: „Pôjdeš s týmto mužom?“ Ona odpovedala: „Pôjdem.“ 59 Vtedy prepustili Rebeku\, svoju sestru i jej dojku\, aj Abrahámovho sluhu a jeho mužov. 60 Požehnali Rebeku a povedali jej: „Sestra naša\, ty buď matkou nespočetných tisícov; nech tvoje potomstvo zaujme bránu svojich nepriateľov!“61 Rebeka i jej slúžky vstali\, nasadli na ťavy a šli za mužom. Tak prevzal sluha Rebeku a odišiel.62 Izák prichádzal od Beér-Lachaj-Roi; býval totiž v kraji Negev. 63 Na sklonku dňa si Izák vyšiel do poľa. Keď sa rozhliadol\, zazrel prichádzať ťavy. 64 Aj Rebeka sa rozhliadla a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy 65 a spýtala sa sluhu: „Kto je ten muž\, čo nám ide cez pole v ústrety?“ Sluha odpovedal: „To je môj pán.“ Ona vzala závoj a zahalila sa. 66 Potom sluha porozprával Izákovi všetko\, čo vykonal. 67 Izák zaviedol Rebeku do stanu svojej matky Sáry. Vzal si ju za ženu\, obľúbil si ju a našiel v nej útechu po smrti svojej matky. \nMarek 6\, 1 Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. 2 Keď nadišla sobota\, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí\, ktorí sa s úžasom pýtali: „Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť\, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! 3 Nie je to ten tesár\, syn Márie a brat Jakuba\, Jozesa\, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry u nás?“ I pohoršovali sa nad ním. 4 Nato im Ježiš povedal: „Prorok nie je bez cti\, iba ak vo svojej domovine\, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.“ 5 Nemohol tam vykonať nijaký mocný čin\, iba čo na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6 A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval. 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-2428-67-marek-61-6/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250719
DTEND;VALUE=DATE:20250720
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250718T104610Z
LAST-MODIFIED:20250718T104610Z
UID:13013-1752883200-1752969599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 24\,1-27; Marek 5\,21-43
DESCRIPTION:1.Mojžišova 24\, 1 Abrahám bol starec vo vysokom veku a Hospodin ho vo všetkom požehnával. 2 Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi vo svojom dome\, ktorý mu spravoval celý majetok: „Polož svoju ruku pod moje bedrá! 3 Zaväzujem ťa prísahou pred Hospodinom\, Bohom neba i zeme\, že nevezmeš pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov\, medzi ktorými bývam\, 4 ale pôjdeš do mojej vlasti k môjmu príbuzenstvu a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka.“ 5 Sluha mu odpovedal: „Ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny\, mám potom zaviesť tvojho syna späť do krajiny\, z ktorej si odišiel?“ 6 Abrahám mu povedal: „Neopováž sa zaviesť ta môjho syna! 7 Hospodin\, Boh nebies\, ma vyviedol z domu môjho otca\, z mojej rodnej krajiny\, oslovil ma a prisahal mi: ‚Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.‘ On pošle pred tebou svojho anjela a ty budeš môcť vybrať ženu pre môjho syna. 8 Keby však tá žena s tebou nechcela ísť\, táto prísaha ťa nebude zaväzovať. Len môjho syna ta nezaveď!“ 9 Nato sluha položil ruku pod bedrá svojho pána\, Abraháma\, a odprisahal mu to.10 Sluha vzal desať tiav zo stáda svojho pána a odišiel. Mal so sebou aj rôzne drahocennosti od svojho pána. Vydal sa na cestu do Aram-Naharajimu\, do Nachórovho mesta. 11 Podvečer\, keď ženy obvykle vychádzajú čerpať vodu\, nechal ťavy pred mestom odpočívať pri studni. 12 Povedal: „Hospodin\, Boh Abraháma\, môjho pána\, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž láskavosť môjmu pánovi\, Abrahámovi! 13 Pozri\, stojím tu pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú čerpať vodu. 14 Deva\, ktorej poviem: ‚Nachýľ svoj džbán\, aby som sa napil\,‘ nech odpovie: ‚Napi sa a ja napojím aj tvoje ťavy.‘ Nech je to tá\, ktorú si prichystal svojmu služobníkovi Izákovi. Podľa toho poznám\, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.“ 15 Sotva to dopovedal\, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka\, ktorá sa narodila Betuelovi\, synovi Milky\, ženy Abrahámovho brata Nachóra. 16 Bola to deva na pohľad veľmi krásna\, panna\, ktorú muž dosiaľ nepoznal. Zostúpila k prameňu\, naplnila si džbán a vystúpila. 17 Sluha jej pribehol v ústrety a povedal: „Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!“ 18 Ona odvetila: „Napi sa\, pane!“; rýchlo zložila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19 Keď sa napil\, dodala: „Aj tvojim ťavám načerpám vody\, aby sa dobre napili.“ 20 Rýchlo z džbána vyliala vodu do napájadla a odbehla k studni znova nabrať\, aby napojila všetky jeho ťavy. 21 Muž ju pritom mlčky pozoroval\, aby poznal\, či Hospodin doprial jeho ceste úspech\, alebo nie.22 Keď sa ťavy napili\, muž vytiahol zlatý krúžok do nosa vážiaci pol šekla a dva zlaté náramky na jej ruky vážiace desať šeklov zlata\, 23 a spýtal sa: „Povedz mi\, čia si ty dcéra? Našlo by sa v dome tvojho otca miesto\, kde by sme mohli prenocovať?“ 24 Odvetila mu: „Som dcéra Betuela\, syna Milky\, ktorá ho porodila Nachórovi\,“ 25 a dodala: „Slamy a krmiva máme dosť aj miesta na nocľah.“ 26 Muž padol na kolená\, klaňal sa Hospodinovi 27 a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin\, Boh Abraháma\, môjho pána\, ktorý neodňal svoju láskavosť a vernosť môjmu pánovi! Hospodin ma doviedol do domu príbuzných môjho pána.“ \nMarek 5\, 21 Keď sa Ježiš opäť preplavil člnom na druhý breh\, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša\, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď\, polož na ňu ruky\, aby vyzdravela a žila!“ 24 Ježiš s ním odišiel. Nasledoval ho veľký zástup a tlačili sa na neho. 25 Bola tam istá žena\, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov\, minula na to celý svoj majetok\, ale nič jej to neprospelo\, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi\, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho rúcha\, 28 lebo si povedala: „Ak sa dotknem čo len jeho rúcha\, budem uzdravená!“ 29 Krvácanie sa hneď zastavilo\, takže na tele pocítila\, že je uzdravená zo svojho trápenia. 30 Ježiš hneď poznal\, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: „Kto sa dotkol môjho rúcha?“ 31 Jeho učeníci mu povedali: „Vidíš\, že sa ľudia na teba tlačia\, a ty sa ešte pýtaš: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ 32 Ale on sa poobzeral dookola\, aby videl tú\, ktorá to urobila. 33 Žena vedela\, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie\, padla pred ním a rozpovedala celú pravdu. 34 On ju oslovil: „Dcéra\, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji\, buď uzdravená zo svojho trápenia.“35 Kým ešte hovoril\, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy a vraveli: „Tvoja dcéra zomrela\, načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Avšak Ježiš prepočul to\, čo hovorili\, a povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa\, len ver!“ 37 Nikomu inému nedovolil\, aby ho sprevádzal\, len Petrovi\, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy\, videl veľký rozruch\, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo\, ale spí.“ 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal\, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých\, čo boli s ním\, a vošiel do izby\, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“\, čo v preklade znamená: „Dievča\, hovorím ti\, vstaň!“ 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne prikázal\, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im\, aby dali dievčaťu jesť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-241-27-marek-521-43/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250718
DTEND;VALUE=DATE:20250719
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250717T202650Z
LAST-MODIFIED:20250717T202650Z
UID:13011-1752796800-1752883199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 23; Marek 5\,1-20
DESCRIPTION:1.Mojžišova 23\, 1 Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov; to bol Sárin vek. 2 Zomrela v Kirjat-Arbe\, čo je Hebron\, v Kanaáne. Abrahám šiel žialiť za Sárou a oplakávať ju. 3 Potom vstal od svojej mŕtvej a oslovil Chetitov: 4 „Som medzi vami len cudzinec a prisťahovalec; poskytnite mi u vás miesto pre rodinný hrob\, kam by som mohol mŕtvu odniesť a pochovať.“ 5 Chetiti Abrahámovi odpovedali: 6 „Pane\, počuj nás. Ty si medzi nami ako Božie knieža; pochovaj mŕtvu v najlepšom z našich hrobov. Nikto z nás ti nebude brániť pochovať mŕtvu v jeho hrobe.“ 7 Nato Abrahám vstal\, poklonil sa Chetitom\, ľudu tej krajiny\, a povedal: 8 „Ak je to vaša vôľa\, aby som svoju mŕtvu pochoval tu\, vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Efróna\, Cócharovho syna\, 9 aby mi prepustil machpelskú jaskyňu\, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju pred vami predá na rodinný hrob za plnú cenu v striebre.“ 10 Efrón práve sedel medzi Chetitmi. Chetita Efrón dal Abrahámovi v prítomnosti všetkých Chetitov\, ktorí prišli k mestskej bráne\, túto odpoveď: 11 „Nie tak\, pane\, vypočuj ty mňa! Ja ti dávam pole aj s jaskyňou\, ktorá je na ňom; dávam ti ju v prítomnosti môjho ľudu. Pochovaj tam svoju mŕtvu!“ 12 Abrahám sa hlboko poklonil obyvateľom tej krajiny 13 a v ich prítomnosti Efrónovi povedal: „Vypočuj radšej ty mňa: Za pole ti zaplatím plnú cenu v striebre. Vezmi to odo mňa a ja tam pochovám svoju mŕtvu.“ 14 Nato Efrón Abrahámovi odpovedal: 15 „Pane\, ty ma vypočuj: Pozemok je za štyristo strieborných šeklov. Čože je to pre mňa a pre teba? Len si pochovaj svoju mŕtvu!“ 16 Abrahám s tým súhlasil a odvážil Efrónovi štyristo strieborných šeklov podľa bežnej kupeckej váhy\, ako to žiadal pred Chetitmi.17 Tak prešlo Efrónovo pole v Machpele naproti Mamre — pole aj s jaskyňou na ňom\, so všetkými stromami na ňom i na celej medzi okolo — 18 do Abrahámovho vlastníctva v prítomnosti všetkých Chetitov\, čo mali prístup do rady v mestskej bráne. 19 Potom Abrahám pochoval svoju manželku Sáru v jaskyni na pozemku v Machpele naproti Mamre\, teda v Hebrone v krajine Kanaán. 20 Takto dostal Abrahám od Chetitov do vlastníctva pozemok aj s jaskyňou na ňom\, aby mal rodinnú hrobku. \nMarek 5\, 1 Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. 2 Sotva vystúpil z člna\, hneď mu vyšiel oproti z hrobov akýsi človek s nečistým duchom.3 Býval v hroboch a ani reťazami ho už nik nemohol spútať. 4 Často ho síce ľudia spútali okovami a reťazami\, no on si reťaze postŕhal a okovy rozlámal. Nik nemal silu skrotiť ho. 5 Stále\, v noci i vo dne kričal medzi hrobmi a na horách a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď z diaľky zbadal Ježiša\, pribehol a poklonil sa mu. 7 Potom mocným hlasom vykríkol: „Čo ťa do mňa\, Ježiš\, Syn Boha\, Najvyššieho? Zaprisahám ťa na Boha\, nemuč ma!“ 8 Ježiš mu totiž prikazoval: „Nečistý duch\, vyjdi z tohto človeka!“ 9 A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ On povedal: „Volám sa Légia\, lebo je nás mnoho.“ 10 A úpenlivo ho prosil\, aby ich z toho kraja neposielal preč.11 Tam na úpätí vrchu sa pásla veľká črieda svíň. 12 Zlí duchovia ho prosili: „Pošli nás do svíň\, nech vojdeme do nich!“ 13 A dovolil im to. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Črieda — asi dvetisíc kusov — sa vyrútila úbočím do mora a utopila sa v mori. 14 Pastieri sa rozutekali a priniesli o tom správu do mesta a do osád. Ľudia sa zbehli pozrieť\, čo sa stalo. 15 Keď prišli k Ježišovi a zbadali\, že muž\, ktorý bol posadnutý démonom Légia\, sedí oblečený a je pri rozume\, preľakli sa. 16 Tí\, čo to videli\, im rozprávali\, čo sa stalo s posadnutým i so sviňami. 17 A začali Ježiša prosiť\, aby odišiel z ich kraja. 18 Keď nastupoval do člna\, prosil ho človek\, čo bol predtým posadnutý zlým duchom\, aby mohol ísť s ním. 19 Ježiš mu to však nedovolil\, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a porozprávaj im\, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ 20 Nato odišiel a začal v Desaťmestí rozhlasovať\, aké veľké veci mu vykonal Ježiš. A všetci sa čudovali.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-23-marek-51-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250717
DTEND;VALUE=DATE:20250718
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250716T193613Z
LAST-MODIFIED:20250717T045014Z
UID:13003-1752710400-1752796799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 22; Marek 4\,35-41
DESCRIPTION:1.Mojžišova 22\, 1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odvetil: „Tu som.“ 2 Boh povedal: „Vezmi svojho jediného syna Izáka\, ktorého miluješ\, odíď do kraja Morija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu\, o ktorom ti poviem.“ 3 Abrahám včasráno osedlal osla\, vzal so sebou dvoch sluhov i svojho syna Izáka. Keď naštiepal dreva na spaľovanú obetu\, vstal a vybral sa na miesto\, o ktorom mu hovoril Boh. 4 Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto. 5 Povedal svojim sluhom: „Zostaňte tu s oslom. Ja pôjdem s chlapcom ta\, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám.“ 6 Abrahám vzal drevo na spaľovanú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám vzal oheň a nôž a tak šli obaja spolu. 7 Izák povedal svojmu otcovi Abrahámovi: „Otec!“ Ten odpovedal: „Čo chceš\, syn môj?“ Izák sa spýtal: „Pozri\, oheň a drevo je tu\, no kde je baránok na spaľovanú obetu?“ 8 Abrahám odvetil: „Syn môj\, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.“ Tak šli obaja spolu ďalej.9 Keď došli na miesto\, o ktorom im povedal Boh\, Abrahám tam postavil oltár\, naukladal naň drevo\, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár\, na drevo. 10 Abrahám vystrel ruku\, vzal nôž\, aby zabil svojho syna. 11 Vtom z neba zavolal naňho Hospodinov anjel: „Abrahám\, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som!“ 12 Anjel mu povedal: „Nedotýkaj sa chlapca\, neublíž mu! Teraz viem\, že sa bojíš Boha\, lebo si mi neodoprel ani svojho jediného syna.“ 13 Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel\, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. 14 Abrahám nazval toto miesto „Hospodin sa postará“. Tak sa dodnes hovorí: „Na vrchu sa Hospodin postará.“15 Hospodinov anjel znova zavolal z neba na Abraháma 16 a povedal: „Prisahám na seba samého\,“ znie výrok Hospodina\, „pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna\, 17 určite ťa požehnám a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu; tvoje potomstvo sa zmocní brány svojich nepriateľov. 18 Pretože si poslúchol môj hlas\, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“ 19 Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Beér-Šeby\, kde Abrahám býval.20 Po týchto udalostiach oznámili Abrahámovi: „Milka porodila synov tvojmu bratovi Nachórovi: 21 prvorodeného Úca\, jeho brata Búza a Kemuela\, Aramovho otca\, 22 Keseda\, Chaza\, Pildáša\, Jidláfa a Betuela.“ 23 Betuelovi sa narodila Rebeka. Týchto ôsmich porodila Milka Abrahámovmu bratovi Nachórovi. 24 Aj jeho vedľajšia žena\, ktorej meno bolo Reuma\, porodila Tebacha\, Gachama\, Tachaša a Maachu. \n Marek 4\, 35 V ten deň\, keď sa zvečerilo\, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“ 36 Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou\, tak ako bol\, v člne. Sprevádzali ho aj iné člny. 37 Tu sa strhla mohutná búrka s víchricou a vlny sa valili na čln\, takže čln sa už napĺňal. 38 Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti člna. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ\, nedbáš\, že hynieme?“ 39 Zobudil sa\, pohrozil víchru a prikázal moru: „Mlč\, utíš sa!“ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. 40 A im povedal: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ 41 Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Ktože je to\, že ho i vietor\, i more počúva?“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-22-marek-435-41/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250716
DTEND;VALUE=DATE:20250717
DTSTAMP:20260427T234144
CREATED:20250715T144052Z
LAST-MODIFIED:20250716T060644Z
UID:12998-1752624000-1752710399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 21; Marek 4\,30-34
DESCRIPTION:1.Mojžišova 21\, 1 Hospodin navštívil Sáru\, ako povedal\, a splnil\, čo jej sľúbil. 2 Sára počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe a v čase\, ktorý mu Boh predpovedal. 3 Abrahám dal svojmu synovi\, ktorého mu porodila Sára\, meno Izák. 4 Na ôsmy deň obrezal Abrahám svojho syna Izáka\, ako mu prikázal Boh. 5 Abrahám mal sto rokov\, keď sa mu narodil syn Izák. 6 Vtedy Sára povedala: „Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Kto sa to dopočuje\, zasmeje sa.“ 7 A dodala: „Kto by bol povedal Abrahámovi\, že Sára bude ešte pridájať synov? A predsa som mu porodila syna v jeho starobe.“8 Chlapec rástol a odstavila ho. V deň\, keď bol Izák odstavený\, Abrahám vystrojil veľkú hostinu. 9 Keď Sára videla\, že syn Egypťanky Hagar\, ktorého porodila Abrahámovi\, vysmieva sa jej synovi\, 10 povedala Abrahámovi: „Vyžeň tú slúžku i jej syna\, lebo syn tejto slúžky nesmie mať podiel na dedičstve s mojím synom Izákom!“ 11 Abraháma sa to veľmi dotklo\, lebo to bol jeho syn. 12 Boh však povedal Abrahámovi: „Netráp sa nad chlapcom ani nad slúžkou. Poslúchni Sáru vo všetkom\, čo ti povedala\, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. 13 No aj zo syna slúžky urobím veľký národ\, lebo je tvojím potomkom.“ 14 Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou\, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. 15 Keď sa voda z mecha minula\, položila chlapca pod jeden z kríkov\, 16 poodišla a sadla si opodiaľ\, asi na dostrel z luku\, lebo si povedala: „Nemôžem sa dívať\, ako zomiera dieťa.“ Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala. 17 Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: „Čo ti je\, Hagar? Neboj sa\, veď Boh počul chlapcov hlas tam\, kde je. 18 Vstaň\, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou\, lebo z neho urobím veľký národ!“ 19 Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť. 20 Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol\, býval na púšti a stal sa lukostrelcom. 21 Potom sa usadil na púšti Parán a matka mu vzala ženu z Egypta.22 V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska\, Pichól\, povedali Abrahámovi: „Boh je s tebou vo všetkom\, čo konáš. 23 Preto mi tu na Boha prisahaj\, že neoklameš ani mňa\, ani môjho následníka a moje potomstvo\, ale ako som sa ja verne zachoval voči tebe\, tak sa budeš aj ty správať voči mne a krajine\, v ktorej si cudzincom!“ 24 Abrahám povedal: „Prisahám!“ 25 Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu\, ktorej sa Abimelechovi sluhovia násilne zmocnili. 26 Abimelech odpovedal: „Neviem\, kto to urobil. Veď ani ty si mi to neoznámil\, ani som o tom dosiaľ nepočul.“ 27 Vtedy Abrahám vzal ovce i dobytok\, dal to Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28 Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem oviec. 29 Abimelech sa spýtal Abraháma: „Čo má znamenať tých sedem oviec\, ktoré si oddelil?“ 30 On odpovedal: „Vezmi si odo mňa týchto sedem oviec na svedectvo\, že túto studňu som vykopal ja.“ 31 Preto sa to miesto nazýva Beér-Šeba\, lebo obaja tam prisahali. 32 Takto uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom sa Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichól pobrali a vrátili sa na územie Filištíncov. 33 Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina\, Večného Boha. 34 Abrahám dlho býval v krajine Filištíncov. \nMarek 4\, 30 A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrnko\, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých semienok na zemi\, 32 ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako všetky iné rastliny a vyháňa také veľké konáre\, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ 33 A mnohými podobenstvami im vravel Slovo\, podľa toho\, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril\, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-21-marek-430-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR