BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-WR-CALNAME:Radostné srdce
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20240331T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20241027T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20250330T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20251026T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20260329T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20261025T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250731
DTEND;VALUE=DATE:20250801
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250730T192136Z
LAST-MODIFIED:20250730T192136Z
UID:13047-1753920000-1754006399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 32; Marek 8\,27-9\,13
DESCRIPTION:1.Mojžišova 32\, 1 Labán včasráno vstal\, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry\, požehnal ich a vrátil sa domov. 2 Keď potom Jákob pokračoval v ceste\, na ktorú sa vybral\, stretli ho Boží anjeli. 3 Len čo ich zbadal\, povedal: „Toto je Boží tábor.“ To miesto nazval Machanajim.4 Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezávovi do krajiny Seír\, na edómske územie. 5 Prikázal im: „Takto poviete môjmu pánovi Ezávovi: ‚Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Labána sa predĺžil až doteraz. 6 Mám voly\, osly\, ovce\, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi\, aby som získal tvoju priazeň.‘“ 7 Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezávovi\, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.“ 8 Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí\, ako aj ovce\, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory. 9 Povedal: „Keď Ezáv príde k jednému táboru a porazí ho\, druhý tábor zostane a zachráni sa.“ 10 Jákob povedal: „Boh môjho otca Abraháma\, Boh môjho otca Izáka\, Hospodin\, ty si mi sľúbil: ‚Vráť sa do svojej krajiny\, do svojho rodiska a postarám sa\, aby ti bolo dobre.‘ 11 Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti\, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. 12 Vysloboď ma\, prosím\, z ruky môjho brata\, z ruky Ezáva\, lebo sa bojím\, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. 13 Ty si mi sľúbil: ‚Postarám sa\, aby sa ti dobre vodilo\, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok\, čo sa pre množstvo nedá spočítať.‘“ 14 Ešte v tú noc tam prenocoval\, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ezáva: 15 dvesto kôz\, dvadsať capov\, dvesto oviec\, dvadsať baranov\, 16 tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami\, štyridsať kráv\, desať býčkov\, dvadsať oslíc a desať osliat. 17 Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: „Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami!“ 18 Prvému rozkázal: „Keď sa stretneš s mojím bratom Ezávom a spýta sa ťa\, čí si a kam ideš a čie je to\, čo ženieš\, 19 odpovedz: ‚Je to dar tvojho služobníka Jákoba\, ktorý posiela svojmu pánovi Ezávovi\, a aj on ide za nami.‘“ 20 Takéto príkazy dal druhému\, tretiemu i všetkým\, čo mali čriedy. „Podobne povedzte Ezávovi\, keď sa s ním stretnete: 21 ‚Aj on sám\, tvoj služobník Jákob\, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom\, ktorý ma predchádza\, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.‘“ 22 Dar ho predchádzal\, no on zostal cez noc v tábore. 23 Jákob ešte za noci vstal\, vzal so sebou svoje dve ženy\, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók. 24 Vzal ich a previedol cez potok so všetkým\, čo mal. 25 Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil\, kým nevyšli zore. 26 Keď videl\, že ho nepremôže\, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. 27 Povedal: „Pusti ma\, lebo už vychádzajú zore!“ Jákob odpovedal: „Nepustím ťa\, kým ma nepožehnáš.“ 28 Ten sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Jákob.“ 29 Ten povedal: „Už sa nebudeš volať Jákob\, ale Izrael\, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.“ 30 Jákob sa ho potom spýtal: „Prezraď mi svoje meno!“ Ten mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ Tam ho požehnal. 31 Jákob nazval to miesto Peníel\, lebo povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.“ 32 Keď zašiel za Penuel\, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb. 33 Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu\, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená. \nMarek 8\, 27 Ježiš so svojimi učeníkmi vyšiel do dedín pri Cézarei Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov spýtal: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ 28 Odpovedali mu: „Za Jána Krstiteľa\, niektorí za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ 29 On sa ich opýtal: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus!“ 30 No on im dôrazne prikázal\, aby o ňom nikomu nehovorili. 31 Potom ich začal učiť\, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší\, veľkňazi i zákonníci\, zabijú ho\, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. 32 Hovoril im to celkom otvorene. Peter ho odviedol nabok a začal mu dohovárať. 33 On sa obrátil k učeníkom a Petra pokarhal: „Choď za mňa\, satan\, lebo nemyslíš na Božie veci\, ale na ľudské.“34 Zavolal k sebe zástup aj s učeníkmi a povedal im: „Ak ma niekto chce nasledovať\, nech zaprie sám seba\, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život\, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium\, zachráni si ho. 36 Veď čo osoží človeku\, ak získa aj celý svet\, ale uškodí svojmu životu? 37 Čo dá človek na výmenu za svoj život? 38 Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová\, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka\, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ 1 A dodal: „Amen\, hovorím vám\, že niektorí z tých\, čo tu stoja\, určite neokúsia smrť\, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.“2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra\, Jakuba a Jána a vyviedol len ich na vysoký vrch\, kde boli sami. Tam sa pred nimi premenil. 3 Rúcho mu tak zbelelo\, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Peter povedal Ježišovi: „Rabbi\, dobre je nám tu! Urobme tri stany: jeden tebe\, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 6 Ani nevedel\, čo povedať\, lebo sa preľakli. 7 Tu sa utvoril oblak\, zahalil ich a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Jeho počúvajte!“ 8 A zrazu\, keď sa rozhliadli\, nevideli pri sebe už nikoho\, len Ježiša.9 Keď zostupovali z vrchu\, prikázal im\, aby nikomu nerozprávali\, čo videli\, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni zachovali tento príkaz\, len sa medzi sebou dohadovali\, čo to znamená vstať z mŕtvych. 11 Opýtali sa ho: „Prečo zákonníci hovoria\, že najprv musí prísť Eliáš?“ 12 Odpovedal im: „Naozaj\, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané\, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať? 13 Vám však hovorím: Eliáš už prišiel\, no urobili s ním to\, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-32-marek-827-913/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250730
DTEND;VALUE=DATE:20250731
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250729T193659Z
LAST-MODIFIED:20250729T193659Z
UID:13044-1753833600-1753919999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 31\,22-54; Marek 8\,22-26
DESCRIPTION:1.Mojžišova 31\, 22 Na tretí deň oznámili Labánovi\, že Jákob ušiel. 23 Vtedy vzal so sebou svojich bratov a prenasledoval ho sedem dní\, až ho dostihol na pohorí Gileád. 24 V noci prišiel Boh k Aramejčanovi Labánovi a vo sne mu povedal: „Daj pozor\, a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!“ 25 Labán dohonil Jákoba\, ktorý si na vrchu práve rozkladal stan. Aj on sa so svojimi bratmi utáboril na pohorí Gileád. 26 Labán vyčítal Jákobovi: „Čo si to urobil? Oklamal si ma. Moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne! 27 Prečo si odo mňa tajne utiekol a prečo si ma okradol? Bol by som ťa radostne vyprevadil so spevom\, s bubnami\, s citarami. 28 Nedoprial si mi ani to\, aby som mohol pobozkať svojich vnukov a dcéry! Nerozvážne si sa správal! 29 Mám dosť sily urobiť vám zle\, Boh vášho otca mi však včera povedal: ‚Daj pozor a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!‘ 30 Keď si už raz odišiel\, lebo si veľmi túžil po domove svojho otca\, prečo si mi teda ukradol bôžikov?“ 31 Jákob Labánovi odpovedal: „Bál som sa a myslel som si\, že mi nasilu vezmeš dcéry. 32 U koho však svojich bôžikov nájdeš\, nech nezostane nažive! Pred našimi bratmi poprezeraj\, čo mám\, a svoje si vezmi!“ Jákob totiž nevedel\, že ich ukradla Ráchel. 33 Labán vošiel do Jákobovho stanu\, potom do stanu Leinho i do stanu ich dvoch slúžok\, no nič nenašiel. Vyšiel z Leinho stanu a vkročil do Ráchelinho stanu. 34 Ráchel však domácich bôžikov vzala\, skryla ich do ťavieho sedla a posadila sa naň. Keď Labán poprezeral celý stan\, nič nenašiel. 35 Ráchel povedala otcovi: „Nech sa nehnevá môj pán\, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi to\, čo sa stáva ženám.“ Hľadal teda\, ale bôžikov nenašiel.36 Vtedy sa Jákob rozhneval a Labánovi vyčítal: „Čím som sa previnil\, čím som sa prehrešil\, že si ma tak prenasledoval? 37 Keď si prekutal všetky moje veci\, čo si našiel z vecí svojho domu? Polož to tu pred mojich a tvojich bratov\, nech rozhodnú medzi nami dvoma! 38 Dvadsať rokov som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nevyvrhli\, nikdy som nejedol barany z tvojho stáda\, 39 ani som ti nikdy neukázal\, čo roztrhala zver. Vždy som to nahradil. Či niečo skapalo v noci alebo vo dne\, vždy si to odo mňa žiadal. 40 Vo dne ma umárala horúčava\, v noci zima a spánok mi mizol z očí. 41 Takto som slúžil v tvojom dome dvadsať rokov; štrnásť za obe dcéry a šesť za svoje stáda\, ale desaťkrát si mi zmenil odmenu! 42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca\, Boh Abraháma a Postrach Izáka\, určite by si ma bol prepustil naprázdno! Boh však zhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk\, preto ťa minulej noci napomenul.“ 43 Nato Labán Jákobovi odpovedal: „Tieto dcéry sú moje dcéry\, títo synovia sú moji synovia a toto stádo je moje stádo; všetko\, čo vidíš\, je moje! Čo však môžem dnes urobiť pre svoje dcéry a pre ich synov\, ktorých porodili? 44 Poď teda\, uzavrime spolu zmluvu a nech je Boh svedkom medzi mnou a tebou!“45 Vtedy vzal Jákob kameň a postavil ho ako posvätný stĺp. 46 Svojim bratom povedal: „Prineste kamene!“ Nazbierali kamene\, navŕšili hŕbu a na nej potom jedli. 47 Labán ju nazval Jegar-Sahadúta a Jákob ju nazval Gal-Éd. 48 Nato Labán povedal: „Táto hŕba bude dnes svedkom medzi mnou a tebou\,“ preto sa volá Gal-Éd 49 alebo Micpa\, lebo Jákob povedal: „Nech Hospodin stráži mňa i teba\, keď budeme ďaleko od seba! 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si si pribral iné ženy okrem nich\, aj keby nikto nebol pri nás\, vedz\, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou!“ 51 Labán ďalej povedal Jákobovi: „Pozri\, tu je hŕba a tu je posvätný stĺp\, ktorý som postavil medzi mnou a tebou. 52 Svedkom je táto hŕba\, svedkom je aj tento posvätný stĺp\, že ja neprekročím túto hŕbu\, ty neprekročíš tento posvätný stĺp s úmyslom navzájom si škodiť! 53 Nech je naším sudcom Boh Abraháma a Boh Nachóra\, teda boh ich otca!“ Jákob potom prisahal na Boha\, ktorý budil strach v jeho otcovi Izákovi. 54 Potom Jákob priniesol obetu na vrchu a povolal svojich bratov na obetnú hostinu. Hodovali teda a prenocovali na tom vrchu. \nMarek 8\, 22 Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili\, aby sa ho dotkol. 23 Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči\, položil naňho ruky a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24 A on otvoril oči a povedal: „Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy\, ale chodia.“ 25 Potom mu znova položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne. 26 A poslal ho domov a prikázal mu: „Ale do dediny nechoď!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-3122-54-marek-822-26/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250729
DTEND;VALUE=DATE:20250730
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250728T195432Z
LAST-MODIFIED:20250728T195432Z
UID:13042-1753747200-1753833599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 31\,1-21; Marek 8\,11-21
DESCRIPTION:1.Mojžišova 31\, 1 Jákob počul\, ako sa Labánovi synovia medzi sebou zhovárali: „Jákob pobral všetko\, čo patrilo nášmu otcovi. Celé bohatstvo získal z majetku nášho otca.“ 2 Jákob na Labánovej tvári postrehol\, že už nie je voči nemu taký ako predtým. 3 Vtedy Hospodin povedal Jákobovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov\, k svojmu príbuzenstvu! Ja budem s tebou.“ 4 Potom dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole\, kde pásol stáda\, 5 a povedal im: „Na tvári vášho otca pozorujem\, že nie je voči mne taký ako predtým. Boh môjho otca bol však so mnou. 6 Samy viete\, že som sa zo všetkých síl usiloval slúžiť vášmu otcovi. 7 Váš otec ma však oklamal a desaťkrát mi zamenil odmenu. Lenže Boh nedovolil\, aby ma poškodil. 8 Keď povedal: ‚Škvrnité budú tvojou odmenou\,‘ vtedy všetky ovce rodili strakaté jahňatá; keď však povedal: ‚Pruhované dostaneš za odmenu\,‘ všetky ovce rodili pruhované. 9 Tak Boh odňal stádo vášmu otcovi a dal ho mne. 10 Keď v stáde nastal čas ruje\, pozdvihol som oči a vo sne som videl\, že samce\, čo skákali na samice\, boli pruhované\, škvrnité a strakaté. 11 Boží anjel ma vo sne oslovil: ‚Jákob!‘ Ja som odpovedal: ‚Tu som!‘ 12 On pokračoval: ‚Rozhliadni sa a všimni si\, že všetky samce\, čo skáču na samice\, sú pruhované\, škvrnité a strakaté. Videl som totiž všetko\, čo s tebou Labán robil. 13 Ja som Boh z Bételu\, kde si pomazal posvätný stĺp a zaviazal si sa sľubom. Teraz vstaň\, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svojho príbuzenstva!‘“ 14 Ráchel a Lea mu vraveli: „Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca?! 15 Či nenaložil s nami ako s cudzinkami? Veď nás predal a čo za nás utŕžil\, premárnil. 16 Všetko bohatstvo\, ktoré Boh odňal nášmu otcovi\, patrí nám a našim synom. Urob teda všetko tak\, ako ti Boh prikázal!“ 17 Vtedy Jákob vstal\, posadil svojich synov i ženy na ťavy 18 a odviedol so sebou všetky svoje stáda a všetok majetok\, čo nadobudol v Paddán-Arame\, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. 19 Keď Labán odišiel strihať ovce\, Ráchel ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov. 20 Jákob oklamal Aramejčana Labána\, lebo mu neoznámil\, že chce utiecť. 21 Potom utiekol so všetkým\, čo mu patrilo. Keď prebrodil rieku Eufrat\, zamieril k pohoriu Gileád. \nMarek 8\, 11 Vyšli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba a tak ho skúšali. 12 Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen\, hovorím vám\, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane!“ 13 Nechal ich\, znova nastúpil do člna a preplavil sa na druhý breh. 14 Zabudli si vziať chleby a v člne mali so sebou iba jeden chlieb. 15 Prikazoval im: „Dajte si pozor\, vyhýbajte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa!“ 16 Oni hovorili medzi sebou o tom\, že nemajú chleby. 17 Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo hovoríte\, že nemáte chleby? Ešte stále nerozumiete a nechápete? Máte zatvrdené srdce? 18 Máte oči — a nevidíte? Máte uši — a nepočujete? Nepamätáte sa\, 19 koľko plných košov nalámaných zvyškov chleba ste pozbierali vtedy\, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ 20 „A keď som rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom\, koľko plných košov nalámaných zvyškov chleba ste nazbierali?“ Odpovedali: „Sedem.“ 21 Nakoniec dodal: „Ešte stále nechápete?“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-311-21-marek-811-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250728
DTEND;VALUE=DATE:20250729
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250727T202957Z
LAST-MODIFIED:20250727T202957Z
UID:13040-1753660800-1753747199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 30\,25-43; Marek 8\,1-10
DESCRIPTION:1.Mojžišova 30\, 25 Keď Ráchel porodila Jozefa\, povedal Jákob Labánovi: „Prepusť ma\, chcem sa vrátiť domov\, do svojej krajiny! 26 Daj mi moje ženy\, za ktoré som ti slúžil\, aj moje deti\, aby som mohol odísť! Sám dobre vieš\, ako som ti slúžil.“ 27 Labán mu však povedal: „Kiežby som získal tvoju priazeň! Zo znamení som poznal\, že Hospodin ma pre teba požehnáva. 28 Urči si\, akú odmenu ti mám dať.“ 29 Jákob mu odpovedal: „Sám dobre vieš\, ako som ti slúžil a ako sa darilo tvojmu stádu\, keď som bol pri ňom. 30 To málo\, čo si mal pred mojím príchodom\, veľmi sa zveľadilo. Pri každom mojom kroku ťa Hospodin požehnával. Kedy sa však ja postarám o svoju rodinu?“ 31 Labán sa ho spýtal: „Čo ti mám dať?“ Jákob odvetil: „Nič mi nedávaj. Ak pristaneš na môj návrh\, potom ti aj ďalej budem pásť a strážiť ovce. 32 Dnes prejdem pomedzi všetky tvoje stáda. Dovoľ oddeliť z nich všetko škvrnité a strakaté. Všetko\, čo bude tmavé spomedzi oviec a strakaté a škvrnité spomedzi kôz\, bude moja odmena. 33 Od zajtra bude za mňa hovoriť moja spravodlivosť: Keď prídeš pozrieť na moju odmenu\, potom všetko\, čo nebude škvrnité alebo strakaté medzi kozami a tmavé medzi ovcami\, usvedčí ma z krádeže.“ 34 Labán povedal: „Dobre\, nech je\, ako chceš!“ 35 V ten deň Labán oddelil pruhovaných a strakatých capov a všetky škvrnité a strakaté kozy. Všetko\, čo malo niečo biele a všetko\, čo bolo čierne medzi ovcami\, zveril do opatery svojim synom. 36 Potom určil vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Jákobom\, ktorý pásol ostatné Labánove stáda.37 Tu si Jákob nabral čerstvé topoľové\, mandľovníkové a platanové prúty\, čiastočne ich odkôrnil a prúžky sa zaskveli belosťou. 38 Takto odkôrnené prúty potom vložil do napájadiel\, kam sa vlievala voda\, aby ich stáda mali pred sebou\, keď prichádzali piť. Vtedy sa totiž párili. 39 Tak sa stávalo\, že keď sa ovce a kozy párili pred tými prútmi\, donášali pruhované\, škvrnité a strakaté jahňatá. 40 Jákob odlúčil jahňatá\, ale ovce nadháňal k pruhovaným a k všetkým tmavým v Labánovom stáde. Tak si vytvoril svoje samostatné stáda\, ktoré nepripájal k Labánovým stádam. 41 Keď sa párili silnejšie ovce\, Jákob kládol prúty do vodných válovov\, aby sa párili pred nimi. 42 Keď boli ovce slabé\, vtedy ich nekládol. Slabšie potom pripadli Labánovi a silnejšie Jákobovi. 43 Tento muž nesmierne zbohatol\, mal mnoho oviec\, kôz\, slúžok a sluhov\, tiav a oslov. \nMarek 8\, 1 V tých dňoch\, keď s ním bol opäť veľký zástup a nemali čo jesť\, zavolal si učeníkov a povedal im: 2 „Ľúto mi je zástupu\, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Ak ich pošlem domov hladných\, poomdlievajú na ceste\, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.“ 4 Učeníci mu odpovedali: „Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb\, aby toľkých nasýtil?“ 5 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Odpovedali: „Sedem.“ 6 Nato ľuďom prikázal\, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov\, vzdal vďaku\, lámal a dával svojim učeníkom\, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. 8 Jedli a nasýtili sa\, ba pozbierali sedem košov nalámaných zvyškov. 9 Ľudí bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. 10 Hneď nato nastúpil so svojimi učeníkmi do člna a priplával do dalmanutského kraja.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-3025-43-marek-81-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250727
DTEND;VALUE=DATE:20250728
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250726T215757Z
LAST-MODIFIED:20250726T215757Z
UID:13034-1753574400-1753660799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 30\,1-24; Marek 7\,31-37
DESCRIPTION:1.Mojžišova 30\, 1 Keď Ráchel videla\, že je neplodná\, žiarlila na svoju sestru a povedala Jákobovi: „Daj mi synov; ak nie\, zomriem!“ 2 Jákob sa rozhneval na Ráchel a vykríkol: „Či som ja Boh\, ktorý ti odopiera plod života?“ 3 Ona odpovedala: „Tu je moja slúžka Bilha; choď k nej\, nech porodí na moje kolená a tak z nej budem mať aj ja synov.“ 4 Dala mu svoju slúžku Bilhu za ženu a Jákob vošiel k nej. 5 Bilha počala a Jákobovi porodila syna. 6 Vtedy Ráchel povedala: „Boh rozsúdil\, vypočul môj hlas a dal mi syna.“ Preto mu dala meno Dán. 7 Ráchelina slúžka Bilha znova počala a Jákobovi porodila druhého syna. 8 Vtedy Ráchel povedala: „Boží boj som bojovala so svojou sestrou a zvíťazila som!“ Preto mu dala meno Naftali.9 Keď však Lea videla\, že prestala rodiť\, vzala svoju slúžku Zilpu a dala ju Jákobovi za ženu. 10 Aj Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi syna. 11 Vtedy Lea povedala: „Aké šťastie!“ Preto mu dala meno Gád. 12Potom Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi aj druhého syna. 13 Lea na to povedala: „Moje blaho! Ženy ma budú blahoslaviť.“ Preto mu dala meno Ašér.14 Raz vyšiel Rúben na pole\, keď sa žala pšenica. Našiel tam plody mandragory a priniesol ich svojej matke Lei. Ráchel povedala Lei: „Daj mi z tých mandragorových plodov svojho syna!“ 15Ona jej však odpovedala: „Je ti to azda málo\, že si mi vzala muža? Chceš vziať aj plody mandragory od môjho syna?“ Ráchel jej navrhla: „Nech teda za plody mandragory tvojho syna spí Jákob tejto noci s tebou.“ 16 Keď sa večer Jákob vracal z poľa\, vyšla mu v ústrety Lea a povedala: „Príď ku mne\, lebo som si ťa najala za plody mandragory svojho syna!“ Spal teda tej noci s ňou. 17 Boh vypočul Leu; počala a Jákobovi porodila piateho syna. 18 Vtedy Lea povedala: „Boh ma odmenil za to\, že som svojmu mužovi dala svoju slúžku.“ Preto dala synovi meno Jissachár. 19 Lea znova počala a porodila Jákobovi šiesteho syna. 20 Vtedy Lea povedala: „Boh ma obdaril vzácnym darom. Teraz už môj muž zostane pri mne.“ Porodila som mu šesť synov. Preto mu dala meno Zebulún. 21Potom porodila dcéru a dala jej meno Dina.22 Vtedy sa Boh rozpamätal na Ráchel\, vypočul ju a otvoril jej lono. 23 Počala\, porodila syna a povedala: „Boh ma zbavil potupy.“ 24 Dala mu meno Jozef a povedala: „Kiež by mi Hospodin pridal aj druhého syna!“ \nMarek 7\, 31 Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru naprieč dekapolským krajom. 32 Tu mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho\, aby naň položil ruku. 33 Vzal ho bokom od zástupu\, vložil mu prsty do uší\, dotkol sa slinou jeho jazyka\, 34pohliadol k nebu\, vzdychol a povedal mu: „Effatha\,“ čo znamená: „Otvor sa!“ 35Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo\, takže správne rozprával. 36 Ježiš im prikázal\, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to prikazoval\, tým viac to rozhlasovali 37 a s nesmiernym úžasom hovorili: „Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-301-24-marek-731-37/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250726
DTEND;VALUE=DATE:20250727
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250725T195621Z
LAST-MODIFIED:20250725T195621Z
UID:13032-1753488000-1753574399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 29; Marek 7\,24-30
DESCRIPTION:1.Mojžišova 29\, 1 Potom Jákob pokračoval v ceste a prišiel do krajiny obyvateľov Východu. 2 Zrazu uvidel na poli studňu\, pri ktorej ležali tri stáda oviec. Z nej totiž napájali stáda. Kameň na otvore bol veľký. 3 Keď ta nahnali všetky stáda\, kameň sponad otvoru odvalili a ponapájali ovce. Potom kameň privalili späť na otvor studne. 4 Jákob sa im prihovoril: „Bratia\, odkiaľ ste?“ Oni odpovedali: „Sme z Charánu.“ 5 Ďalej sa ich spýtal: „Poznáte Nachórovho syna Labána?“ Odvetili: „Poznáme.“ 6 Potom sa ich spýtal: „Má sa dobre?“ Oni odpovedali: „Dobre. Pozri\, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami.“ 7 On povedal: „Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Napojte ovce a choďte ich pásť!“ 8 Oni odpovedali: „Nemôžeme\, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom kameň sponad studne odvalíme a napojíme ovce.“9 Kým sa s nimi zhováral\, prišla Ráchel aj s ovcami svojho otca. Pásla totiž ovce. 10 Keď Jákob uvidel Ráchel\, dcéru brata svojej matky Labána\, a jeho ovce\, pristúpil\, z otvoru studne odvalil kameň a napojil ovce matkinho brata Labána. 11 Potom Jákob pobozkal Ráchel a hlasno zaplakal. 12 Jákob povedal Ráchel\, že je príbuzný jej otca a Rebekin syn. Ona to bežala povedať svojmu otcovi. 13 Keď Labán počul\, že prišiel Jákob\, syn jeho sestry\, vybehol mu v ústrety\, objal ho\, pobozkal a uviedol do svojho domu. On potom vyrozprával Labánovi všetko\, čo sa prihodilo. 14 Labán mu povedal: „Ty si naozaj moja kosť a moje telo!“ Jákob zostal uňho celý mesiac. 15 Potom Labán povedal Jákobovi: „Budeš mi azda zadarmo slúžiť len preto\, že si môj príbuzný? Povedz mi\, aká má byť tvoja mzda?“ 16 Labán mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel. 17 Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však mala peknú postavu a krásny vzhľad. 18 Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: „Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.“ 19 Labán odvetil: „Bude lepšie\, keď ju dám tebe než cudziemu mužovi. Zostaň u mňa!“ 20 Jákob teda slúžil za Ráchel sedem rokov\, ale pripadalo mu to len ako niekoľko dní\, lebo ju miloval. 21 Jákob povedal Labánovi: „Daj mi moju ženu\, moja stanovená lehota sa naplnila\, aby som mohol ísť k nej.“ 22 Labán zvolal všetkých miestnych mužov a pripravil hostinu. 23 Večer však vzal svoju dcéru Leu\, uviedol ju k Jákobovi a ten vošiel k nej. 24 Labán dal svoju slúžku Zilpu do služby svojej dcére Lei. 25 Keď nastalo ráno\, Jákob zbadal\, že to bola Lea. Jákob vyčítal Labánovi: „Čo si mi to urobil?! Či som ti neslúžil za Ráchel? Prečo si ma oklamal?!“ 26 Labán odvetil: „V našom kraji nie je zvykom vydávať najprv mladšiu a potom staršiu. 27 Dokonči tento svadobný týždeň s touto a dám ti aj druhú\, za ktorú odslúžiš ďalších sedem rokov.“ 28 Jákob tak urobil a dokončil ten týždeň s ňou. Potom mu Labán dal svoju dcéru Ráchel za ženu. 29 Labán dal Ráchel za slúžku otrokyňu Bilhu. 30 Jákob vošiel k Ráchel a miloval ju viac ako Leu. Potom slúžil uňho ďalších sedem rokov. 31 Keď Hospodin videl\, že Lea je zanedbávaná\, otvoril jej lono. Ráchel však zostala neplodná. 32 Lea počala\, porodila syna a dala mu meno Rúben. Povedala: „Hospodin zhliadol na moje utrpenie; môj muž ma už teraz bude milovať.“ 33 Opäť počala\, porodila syna a povedala: „Hospodin počul\, že som zanedbávaná\, preto mi dal aj tohto.“ Dala mu meno Šimeón. 34 Znova počala\, porodila syna a povedala: „Teraz sa už môj muž pritúli ku mne\, lebo som mu porodila troch synov.“ Preto ho nazvali Lévi. 35 Zasa počala\, porodila syna a povedala: „Teraz budem velebiť Hospodina.“ Preto mu dala meno Júda. Potom prestala rodiť. \nMarek 7\, 24 Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vošiel do domu\, no nechcel\, aby sa to niekto dozvedel\, ale nedalo sa to utajiť. 25 Hneď sa o ňom dopočula žena\, ktorej dcérka bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám. 26 No tá žena bola pohanka\, rodom Sýrofeničanka\, a prosila ho\, aby vyhnal z jej dcéry démona. 27 On jej však povedal: „Dovoľ\, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 28 Žena mu odpovedala: „Iste\, Pane\, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch.“ 29 Povedal jej: „Pre toto slovo choď\, démon tvoju dcéru opustil.“ 30 Keď sa vrátila domov\, našla ležať dieťa v posteli a démon bol preč.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-29-marek-724-30/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250725
DTEND;VALUE=DATE:20250726
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250724T221900Z
LAST-MODIFIED:20250725T195307Z
UID:13030-1753401600-1753487999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 28; Marek 7\,1-23
DESCRIPTION:1.Mojžišova 28\, 1 Izák si zavolal Jákoba a požehnal ho. Prikázal mu: „Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek! 2 Vyber sa do Paddán-Aramu\, do domu Betuela\, otca tvojej matky\, a tam si vyber ženu z dcér Labána\, brata tvojej matky. 3 Kiež ťa Boh Všemohúci požehná\, urobí plodným a rozmnoží\, aby si sa stal spoločenstvom národov! 4 Nech dá Abrahámovo požehnanie tebe i tvojmu potomstvu\, aby si sa stal vlastníkom krajiny\, v ktorej si cudzincom\, a ktorú Boh dal Abrahámovi.“ 5 Izák prepustil Jákoba a ten sa odobral do Paddán-Aramu k Labánovi\, synovi Aramejčana Betuela\, brata Rebeky\, Jákobovej a Ezávovej matky.6 Ezáv videl\, že Izák Jákoba požehnal a poslal do Paddán-Aramu\, aby si odtiaľ vzal ženu\, a že mu pri požehnaní prikázal: Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek! 7 Ezáv videl\, že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddán-Aramu. 8 Keď Ezáv postrehol\, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánčanky nepáčia\, 9 odišiel k Izmaelovi a vzal si k svojim ženám ešte Machalat\, dcéru Abrahámovho syna Izmaela\, sestru Nebajóta.10 Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Charánu. 11 Došiel na miesto\, kde prenocoval\, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov\, čo tam boli\, dal si ho pod hlavu a ľahol si tam. 12 Vo sne videl rebrík postavený na zemi\, ktorého vrchol sa dotýkal neba. Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali. 13 Nad ním stál Hospodin a hovoril: „Ja som Hospodin\, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem\, na ktorej ležíš\, dám tebe a tvojmu potomstvu. 14 Tvojho potomstva bude ako prachu zeme. Rozmnožíš sa na západ i na východ\, na sever i na juh. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky rody zeme. 15 Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade\, kam pôjdeš\, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa\, kým nesplním\, čo som ti sľúbil.“ 16 Keď sa Jákob prebudil zo spánku\, povedal: „Naozaj\, Hospodin je na tomto mieste\, ja som to nevedel!“ 17 Bál sa a povedal: „Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto! Nie je to nič iné ako Boží dom\, toto je nebeská brána.“ 18 Jákob včasráno vstal\, vzal kameň\, ktorý mal položený pod hlavou\, postavil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. 19 Tomu miestu dal meno Bétel. Pôvodne sa to mesto volalo Lúz. 20 Vtedy Jákob sľúbil: „Ak bude so mnou Boh\, ak ma bude chrániť na ceste\, na ktorú som sa vydal\, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na oblečenie 21 a šťastne sa vrátim do domu svojho otca\, Hospodin bude mojím Bohom. 22 Tento kameň\, ktorý som postavil ako posvätný stĺp\, bude Božím domom a zo všetkého\, čo mi dáš\, budem ti verne odvádzať desiatky.“ \nMarek 7\, 1 Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci\, čo prišli z Jeruzalema. 2 Všimli si\, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými\, to znamená neumytými\, rukami. 3 Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície starších a nezačnú jesť\, kým si až po zápästie neumyjú ruky. 4 Po návrate z trhu nejedia\, kým sa neumyjú. Je aj veľa ďalších zvykov\, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: umývanie pohárov a šálok\, hrncov a medených nádob a lôžok. 5 Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície starších a jedia chlieb nečistými rukami?“ 6 On im odpovedal: „Dobre o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš\, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami\, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.7 Zbytočne ma však uctievajú\, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.8 Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania.“ 9 A dodal: „Šikovne rušíte Božie prikázanie\, aby ste zachovávali svoju tradíciu. 10 Veď už Mojžiš povedal: Cti svojho otca a svoju matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke\, musí zomrieť. 11 No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: ‚Čokoľvek\, čím by som ti mal pomôcť\, je korban\,‘ čiže obetný dar\, 12 už mu viac nedovolíte urobiť nič pre otca alebo matku. 13 Takto tradíciou\, ktorú odovzdávate ďalej\, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí.“14 Keď znova zavolal zástup\, povedal im: „Všetci ma počúvajte a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť to\, čo doňho vchádza zvonku\, ale čo z neho vychádza\, to poškvrňuje človeka.“ 17 Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu\, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18 Povedal im: „Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete\, že človeka nemôže poškvrniť\, čo vchádza doňho zvonka? 19 Veď to mu nepreniká do srdca\, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky.“ Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté. 20 A dodal: „To\, čo z človeka vychádza\, to poškvrňuje človeka. 21 Zvnútra\, totiž z ľudského srdca\, vychádzajú zlé myšlienky\, smilstvá\, krádeže\, vraždy\, 22 cudzoložstvá\, chamtivosť\, podlosť\, podvody\, neviazanosť\, závistlivé pohľady\, rúhania\, pýcha\, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-28-marek-71-23/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250724
DTEND;VALUE=DATE:20250725
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250723T202123Z
LAST-MODIFIED:20250723T202123Z
UID:13028-1753315200-1753401599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 27\,34-46; Marek 6\,45-56
DESCRIPTION:1.Mojžišova 27\,  34 Keď Ezáv počul otcove slová\, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Otec môj\, požehnaj aj mňa!“ 35 On povedal: „Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.“ 36 Ezáv povedal: „Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie.“ Ešte sa spýtal: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“ 37 Izák odpovedal Ezávovi: „Pozri\, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj\, čo môžem urobiť pre teba?“ 38 Ezáv odpovedal otcovi: „Otec\, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa\, otec!“ Nato sa Ezáv hlasno rozplakal. 39 Jeho otec Izák mu odpovedal: „Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme\, bez rosy zhora\, rosy nebeskej.40 Bude ťa živiť tvoj meč\, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No\, keď sa posilníš\, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“41 Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie\, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: „Keď príde čas smútku za mojím otcom\, potom zabijem svojho brata Jákoba!“ 42 Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ezáva\, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: „Tvoj brat Ezáv ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť. 43 Teraz ma\, syn môj\, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Labánovi do Charánu. 44 Načas\, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata\, zostaň uňho. 45 Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to\, čo si mu urobil\, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?!“46 Rebeka potom povedala Izákovi: „Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek\, aké sú v tejto krajine\, načo mám ďalej žiť?!“ \nMarek 6\, 45 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť do člna a ísť vopred na druhú stranu do Betsaidy\, kým on rozpustí zástup. 46 Keď ich prepustil\, vybral sa na vrch modliť sa. 47 Nastal večer a čln bol uprostred mora; on sám bol na zemi. 48 Videl ich vyčerpaných od veslovania\, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim\, kráčajúc po mori\, a chcel prejsť popri nich. 49 Keď ho videli kráčať po mori\, nazdali sa\, že je to prízrak a vykríkli. 50 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 51 Potom k nim nastúpil do člna a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 52 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo zatvrdené. 53 Keď sa preplavili na druhý breh\, zakotvili pri Genezarete. 54 Len čo vystúpili z člna\, ľudia ho hneď spoznali. 55 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta\, o ktorých počuli\, že práve tam je\, začali prinášať chorých na nosidlách. 56 A kamkoľvek vchádzal — do dedín\, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho\, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci\, čo sa ho dotkli\, boli uzdravení.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-2734-46-marek-645-56/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250723
DTEND;VALUE=DATE:20250724
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250722T192504Z
LAST-MODIFIED:20250722T192504Z
UID:13026-1753228800-1753315199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 27\,1-33; Marek 6\,30-44
DESCRIPTION:1.Mojžišova 27\, 1 Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli\, že nevidel\, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Tu som!“ 2 Nato prehovoril: „Pozri\, som starý a neviem\, kedy môžem zomrieť. 3 Vezmi si zbraň\, tulec a luk\, vyjdi na pole a niečo mi ulov! 4 Z toho mi priprav jedlo\, veď vieš\, čo mám rád. Prines mi to\, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať\, skôr ako zomriem.“ 5 Rebeka načúvala\, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezávom. Len čo Ezáv odišiel na pole\, aby niečo ulovil a doniesol to\, 6 Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: „Vypočula som\, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ezávovi: 7 ‚Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom\, skôr ako zomriem.‘ 8 Preto ma\, syn môj\, poslúchni vo všetkom\, čo ti prikážem: 9 Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá! Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. 10 Potom ho zanesieš otcovi\, aby sa najedol a požehnal ťa\, skôr ako zomrie.“ 11 Jákob však matke Rebeke povedal: „Môj brat Ezáv je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. 12 Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť\, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.“ 13 Matka mu však odpovedala: „Syn môj\, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni\, choď a prines mi ich!“ 14 Šiel teda\, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. 15 Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ezáva\, tie najlepšie\, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba. 16 Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. 17 Obľúbené jedlo a chlieb\, čo pripravila\, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba. 18 Keď vošiel k otcovi\, povedal: „Otec môj!“ On odvetil: „Tu som.“ „Kto si\, syn môj?“ 19 Jákob povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezáv\, tvoj prvorodený. Urobil som\, ako si mi kázal. Vstaň\, prosím\, sadni si a jedz z môjho úlovku\, aby si ma mohol požehnať!“ 20 Izák však synovi povedal: „Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť\, syn môj?“ On odvetil: „Umožnil mi to Hospodin\, tvoj Boh.“ 21 Izák povedal Jákobovi: „Pristúp\, syn môj\, nech zistím\, či si ty môj syn Ezáv\, alebo nie.“ 22 Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi\, ktorý sa ho dotkol\, a povedal: „Hlas\, ten je Jákobov\, ale ruky\, tie sú Ezávove.“ 23 Nepoznal ho\, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezáva. Požehnal ho. 24 A spýtal sa ho: „Ty si teda môj syn Ezáv?“ Ten odvetil: „Som.“ 25 Na to mu Izák povedal: „Podaj mi\, nech si zajem z úlovku svojho syna\, aby som ťa požehnal.“ Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. 26 Otec Izák mu potom povedal: „Poď ku mne\, syn môj\, a pobozkaj ma!“ 27 On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat\, požehnal ho a povedal: „Hľa\, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa\, ktoré požehnal Hospodin.28 Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme\, i hojnosť obilia a muštu!29 Nech ti slúžia národy\, nech sa ti klaňajú kmene! Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty\, kto bude teba preklínať\, nech je požehnaný\, kto ťa bude žehnať!“30 Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka\, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv. 31 On tiež pripravil obľúbené jedlo\, priniesol ho otcovi a povedal: „Otec môj\, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna\, aby si ma mohol požehnať!“ 32 Otec Izák sa ho však spýtal: „Kto si?“ On odvetil: „Ja som tvoj syn\, tvoj prvorodený\, Ezáv.“ 33 Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: „Kto to teda bol\, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol\, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.“ \nMarek 6\, 30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko\, čo robili a učili. 31 Povedal im: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí\, takže sa nemali kedy ani najesť. 32 Odplavili sa teda člnom na pusté miesto\, kde boli sami. 33 Mnohí ich uvideli odchádzať a spoznali ich; zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil z člna\, videl veľký zástup a zľutoval sa nad nimi\, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už čas značne pokročil\, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: „Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ľudí\, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.“ 37 Ale on im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Opýtali sa ho: „Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?“ 38 On sa ich však opýtal: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili\, povedali: „Päť chlebov a dve ryby.“ 39 Prikázal im\, aby všetkých usadili po skupinách na zelenú trávu. 40 Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby\, pozdvihol zrak k nebu\, dobrorečil\, lámal chleby a podával učeníkom\, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte nazbierali dvanásť plných košov nalámaných zvyškov z chlebov a rýb. 44 Tých\, čo jedli z chlebov\, bolo päťtisíc mužov.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-271-33-marek-630-44/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250722
DTEND;VALUE=DATE:20250723
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250721T195545Z
LAST-MODIFIED:20250721T195545Z
UID:13019-1753142400-1753228799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 26; Marek 6\,14-29
DESCRIPTION:1.Mojžišova 26\, 1 V krajine nastal hlad\, no iný ako ten predošlý za Abrahámových čias. Izák sa odsťahoval do Geráru k filištínskemu kráľovi Abimelechovi. 2 Zjavil sa mu Hospodin a povedal: „Nechoď do Egypta\, zostaň v krajine\, o ktorej ti poviem! 3 Pobudni v tej krajine ako cudzinec. Ja budem s tebou a požehnám ťa. Tebe a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. Tak splním prísahu\, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi Abrahámovi: 4 ‚Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.‘ 5 To preto\, že Abrahám poslúchol môj hlas a zachovával moje nariadenia\, príkazy\, ustanovenia a zákony.“ 6 Izák teda zostal v Geráre.7 Keď sa tamojší muži pýtali na jeho ženu\, povedal: „To je moja sestra.“ Bál sa totiž priznať\, že je to jeho manželka. Uvažoval takto: „Tunajší muži ma môžu pre Rebeku zabiť\, lebo je veľmi pekná.“ 8 Keď tam už dlhší čas žil\, raz sa filištínsky kráľ Abimelech díval z obloka a videl\, ako sa Izák láska so svojou ženou Rebekou. 9 Abimelech si predvolal Izáka a povedal mu: „To je určite tvoja manželka! Prečo si mi teda povedal\, že je to tvoja sestra?“ Izák odvetil: „Povedal som to preto\, aby som pre ňu neprišiel o život.“ 10 Abimelech však povedal: „Čo si nám to urobil? Ľahko sa mohlo stať\, že by niektorý muž s tvojou ženou spal a bol by si na nás uvalil veľkú vinu!“ 11 Preto Abimelech prikázal všetkému ľudu: „Kto sa dotkne tohto muža alebo jeho ženy\, toho stihne trest smrti!“ 12 Izák začal v tej krajine siať a v tom roku zožal stonásobne\, lebo Hospodin ho požehnal. 13 Tak sa tento muž vzmohol a vzmáhal sa čoraz viac a viac\, až sa stal veľmi zámožný. 14 Vlastnil stáda oviec\, dobytka a početné služobníctvo. Preto mu Filištínci závideli.15 Filištínci zasypali a prachom zahádzali všetky studne\, ktoré vykopali sluhovia za čias Izákovho otca Abraháma. 16 Vtedy Abimelech povedal Izákovi: „Odíď od nás\, lebo si oveľa mocnejší než my!“ 17 Nato Izák odtiaľ odišiel\, utáboril sa v Gerárskom údolí a tam sa usídlil. 18 Izák znova vykopal studne vyhĺbené ešte za čias jeho otca Abraháma\, ktoré po Abrahámovej smrti Filištínci zasypali. Pomenoval ich rovnako ako jeho otec. 19 Izákovi sluhovia pri výkope v Gerárskom údolí našli studňu s pramenitou vodou. 20 Gerárski pastieri sa však preli s Izákovými pastiermi a hovorili: „To je naša voda!“ Preto sa tá studňa volá Ések\, lebo sa s ním vadili. 21 Potom vykopali druhú studňu\, ale aj pre tú sa hádali a pomenovali ju Sitna. 22 Odtiaľ odišiel a vykopal ďalšiu studňu\, pre ktorú sa už nehádali. Pomenoval ju Rechobót a povedal: „Teraz nám Hospodin dožičil šíry priestor\, aby sme sa v kraji mohli rozmnožiť.“ 23 Odtiaľ sa odsťahoval Izák do Beér-Šeby. 24 Tam sa mu v noci zjavil Hospodin a povedal: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma. Neboj sa\, lebo som s tebou! Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo pre Abraháma\, svojho služobníka.“25 Izák tam postavil oltár a vzýval Hospodinovo meno. Tam si rozložil aj stan a Izákovi sluhovia tam vykopali studňu.26 Prišiel k nemu Abimelech z Geráru\, ako aj jeho priateľ Achuzzat a veliteľ jeho vojska Pichól. 27 Izák im vtedy povedal: „Prečo ste prišli ku mne\, veď ma nenávidíte a odohnali ste ma od seba!“ 28 Oni na to odpovedali: „Presvedčili sme sa\, že Hospodin je s tebou. Preto sme si povedali: Mali by sme uzavrieť prísažnú zmluvu — medzi nami a tebou —\, 29 že nám neublížiš\, ako sme ti ani my neublížili. Veď sme ti preukazovali len dobro a prepustili sme ťa v pokoji. Ty si teraz Hospodinov požehnaný.“ 30 Potom im pripravil hostinu a oni sa najedli a napili. 31 Včasráno vstali a prísažne uzavreli zmluvu. Izák ich potom prepustil a oni odišli od neho v pokoji. 32 V ten istý deň prišli Izákovi sluhovia a povedali mu o studni\, ktorú vykopali: „Našli sme vodu!“ 33 On ju nazval Šibea\, preto sa to mesto dodnes volá Beér-Šeba.34 Keď mal Ezáv štyridsať rokov\, vzal si za ženu Juditu\, dcéru Chetitu Beeriho\, a Basemat\, dcéru Chetitu Elóna. 35 Tie strpčovali život Izákovi a Rebeke. \nMarek 6\, 14 Dopočul sa o ňom kráľ Herodes\, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych\, a preto v ňom pôsobia mocné sily!“ 15 Iní však hovorili: „Je to Eliáš!“ A ďalší hovorili: „Je to prorok\, ako jeden z dávnych prorokov.“ 16 Keď to počul Herodes\, povedal: „To Ján\, ktorého som dal sťať\, vstal z mŕtvych.“ 17 Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu\, manželku svojho brata Filipa\, pretože si ju vzal za ženu. 18 Ján totiž Herodesovi dohováral: „Nesmieš žiť so ženou svojho brata.“ 19 Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť\, ale nemohla. 20 Herodes sa totiž Jána bál\, lebo si uvedomoval\, že je to spravodlivý a svätý muž\, a chránil ho. Keď ho počúval\, často bol v rozpakoch\, no predsa ho rád počúval. 21 Vhodná chvíľa nastala\, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov\, veliteľov a významné osobnosti z Galiley. 22 Tu vošla dcéra Herodiady\, tancovala a zapáčila sa Herodesovi i spolustolovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: „Žiadaj si odo mňa\, čo len chceš\, a dám ti.“ 23 Aj sa jej na to zaprisahal: „Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať\, dám ti\, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.“ 24 Ona odišla a opýtala sa matky: „Čo si mám žiadať?“ Matka jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ 25 Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: „Chcem\, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ sa veľmi zarmútil\, ale pre prísahu a kvôli hodovníkom ju nechcel odmietnuť. 27 Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho vo väzení\, 28 priniesol jeho hlavu na mise\, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci\, prišli\, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-26-marek-614-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250721
DTEND;VALUE=DATE:20250722
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250720T195342Z
LAST-MODIFIED:20250720T195342Z
UID:13017-1753056000-1753142399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 25; Marek 6\,7-13
DESCRIPTION:1.Mojžišova 25\, 1 Abrahám si vzal druhú ženu\, volala sa Ketura. 2 Tá mu porodila Zimrána\, Jokšána\, Medána\, Midjána\, Jišbáka a Šúacha. 3 Jokšánovi sa narodil Šeba a Dedán. Dedánovi synovia boli Aššurim\, Letuším a Leummím. 4 Midjánovi synovia boli: Efa\, Éfer\, Chanóch\, Abida a Eldaa. Všetci títo boli Keturini synovia. 5 Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi\, 6 ale synom svojich vedľajších žien\, ktoré mal\, dal dary a ešte za svojho života ich poslal do východnej krajiny\, preč od svojho syna Izáka.7 Abrahám sa dožil stosedemdesiatpäť rokov; 8 potom skonal. Abrahám zomrel v úctyhodnej starobe\, v pokročilom veku\, sýty života a bol pripojený k svojmu ľudu. 9 Jeho synovia\, Izák a Izmael\, ho pochovali naproti Mamre do machpelskej jaskyne na pozemku Efróna\, syna Chetitu Cóchara. 10 Ten pozemok kúpil Abrahám od Chetitov. Tam bol pochovaný Abrahám i jeho žena Sára. 11 Po Abrahámovej smrti Boh požehnal jeho syna Izáka. Izák býval pri Beér-Lachaj-Roi. \nIzmaelovo potomstvo\n12 Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izmaela\, ktorého mu porodila Sárina slúžka\, Egypťanka Hagar. 13 Toto sú mená Izmaelových synov\, podľa mien a rodov: Izmaelov prvorodený bol Nebajót\, potom Kedár\, Adbeel\, Mibsám\, 14 Mišma\, Duma\, Massa\, 15 Chadad\, Tema\, Jetúr\, Nafíš a Kédema. 16 To sú Izmaelovi synovia a to sú ich mená podľa ich osád a táborov. Dvanásť kmeňových kniežat. 17 Izmael sa dožil stotridsaťsedem rokov a skonal. Zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu. 18 Jeho potomkovia bývali od Chavily až po Šúr\, na východ od Egypta\, smerom k Asýrii. Bývali východne od všetkých svojich bratov. \nEzáv a Jákob\n19 Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák. 20 Keď mal štyridsať rokov\, vzal si za ženu Rebeku\, dcéru Aramejčana Betuela z Paddán-Aramu\, sestru Aramejčana Labána. 21 Izák prosil Hospodina za svoju ženu\, lebo bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala. 22 Keď sa však synovia v živote matky strkali\, povedala: „Ak je to tak\, prečo sa mi to deje?“ Hľadala teda vysvetlenie u Hospodina. 23 Hospodin jej povedal: „V tvojom lone sú dva národy. Dva národy z tvojho vnútra sa rozdelia. Jeden národ bude mocnejší ako druhý a väčší bude slúžiť menšiemu.“24 Keď nadišiel čas pôrodu\, v jej živote boli dvojčatá. 25 Prvý\, ktorý vyšiel\, bol ryšavý a chlpatý ako kožuštek. Ten dostal meno Ezáv. 26 Potom vyšiel jeho brat a rukou sa držal Ezávovej päty. Preto dostal meno Jákob. Keď sa narodili\, Izák mal šesťdesiat rokov. 27 Chlapci vyrástli a Ezáv sa stal zdatným lovcom\, stále sa zdržiaval vonku. Jákob bol muž pokojný a býval v stanoch. 28 Izák mal radšej Ezáva\, lebo jedával z jeho úlovku\, no Rebeka mala radšej Jákoba. 29 Keď raz Jákob pripravoval jedlo\, prišiel k nemu z poľa unavený Ezáv 30 a povedal Jákobovi: „Daj sa mi najesť z červeného\, z tohto červeného jedla\, lebo som unavený!“ Preto dostal meno Edóm. 31 Jákob však povedal: „Predaj mi ešte dnes svoje prvorodenstvo!“ 32 Ezáv na to odvetil: „Aj tak čoskoro zomriem\, načo mi je prvorodenstvo?“ 33 Jákob mu povedal: „Odprisahaj mi to ešte dnes!“ Aj mu odprisahal a tak svoje prvorodenstvo predal Jákobovi. 34 Jákob dal potom Ezávovi chlieb a varenú šošovicu. Ten sa najedol a napil\, potom vstal a odišiel. Takto pohrdol Ezáv prvorodenstvom. \nMarek 6\, 7 Zavolal si Dvanástich\, začal ich vysielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. 8 Prikazoval im\, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb\, ani kapsu\, ani peniaze do opaska\, 9 na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. 10 Ďalej im hovoril: „Keď vojdete niekde do domu\, zostaňte tam dovtedy\, kým odtiaľ neodídete. 11 Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť\, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.“ 12 Vyšli teda a vyzývali na pokánie. 13 Vyhnali mnohých démonov\, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-25-marek-67-13/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250720
DTEND;VALUE=DATE:20250721
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250720T054804Z
LAST-MODIFIED:20250720T054804Z
UID:13015-1752969600-1753055999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 24\,28-67; Marek 6\,1-6
DESCRIPTION:1.Mojžišova 24\, 28 Deva potom odbehla a rodine svojej matky oznámila\, čo a ako sa stalo. 29 Rebeka mala brata\, volal sa Labán. Labán vybehol k mužovi pri prameni. 30 Keď videl krúžok v nose i náramky na rukách svojej sestry Rebeky a počul jej slová\, ako sa muž s ňou zhováral\, prišiel k mužovi\, ktorý ešte stál pri ťavách nad prameňom\, 31 a povedal: „Poď\, Hospodinov požehnaný\, prečo stojíš vonku? Ja som už pripravil príbytok i miesto pre ťavy.“ 32 Vtedy muž vošiel do domu. Labán odsedlal ťavy\, dal im slamu i obrok. Mužovi a tým\, čo boli s ním\, dal vodu na umytie nôh. 33 Keď mu však predložil jedlo\, povedal: „Nebudem jesť\, kým nevysvetlím\, prečo som prišiel.“ Oni povedali: „Hovor!“ 34 Vravel teda: „Som Abrahámov sluha. 35 Hospodin hojne požehnal môjho pána\, takže je bohatý; dal mu ovce a dobytok\, striebro a zlato\, sluhov a slúžky\, ťavy a osly. 36 Sára\, žena môjho pána vo svojej starobe porodila môjmu pánovi syna\, ktorému odovzdal všetko\, čo mal. 37 Môj pán ma zaviazal touto prísahou: ‚Neber pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov\, v krajine ktorých žijem\, 38 ale choď do domu môjho otca a priveď pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva!‘ 39 Keď som sa svojho pána spýtal: ‚Čo ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou?‘\, 40 povedal mi: ‚Hospodin\, pred ktorého tvárou chodím\, pošle s tebou svojho anjela\, aby si mal na ceste úspech a priviedol si pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva\, z domu môjho otca. 41 Keď prídeš k mojim príbuzným a oni ti ju nedajú\, vtedy ťa prísaha nebude zaväzovať a mojej kliatby budeš zbavený.‘ 42 Keď som dnes prišiel k prameňu\, povedal som: ‚Hospodin\, Boh Abraháma\, môjho pána\, kiež cesta\, na ktorej sa nachádzam\, je úspešná! 43 Pohliadni\, som pri prameni. Deve\, ktorá príde nabrať vodu\, poviem: »Daj sa mi napiť trocha vody z džbána!« 44 Ak mi odpovie: »Len sa napi a načerpám aj tvojim ťavám\,« to nech bude tá žena\, ktorú prichystal Hospodin synovi môjho pána.‘ 45 Sotva som to dopovedal\, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka a zostúpila k prameňu. Keď nabrala vody\, povedal som jej: ‚Daj sa mi napiť!‘ 46 Ona rýchlo zložila z pleca džbán a povedala: ‚Napi sa a napojím aj tvoje ťavy!‘ Napil som sa a ona napojila aj ťavy. 47 Nato som sa jej spýtal: ‚Čia si ty dcéra?‘ Ona odpovedala: ‚Som dcéra Betuela\, Nachórovho syna\, ktorého mu porodila Milka.‘ Potom som jej do nosa vložil krúžok a na ruky som jej dal náramky\, 48 padol som na kolená\, poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi\, Bohu môjho pána Abraháma\, že ma viedol správnou cestou\, aby som mohol priviesť dcéru príbuzného môjho pána pre jeho syna. 49 Teraz mi povedzte\, či chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť. Ak nie\, povedzte\, a ja sa podľa toho obrátim napravo alebo naľavo.“50 Labán a Betuel odpovedali: „Vyšlo to od Hospodina a my ti nemôžeme povedať ani áno\, ani nie. 51 Pozri\, tu je Rebeka. Vezmi ju a choď\, nech sa stane ženou syna tvojho pána\, ako povedal Hospodin!“ 52 Keď to počul Abrahámov sluha\, poklonil sa pred Hospodinom až po zem. 53 Potom vybral strieborné a zlaté šperky i šaty a dal ich Rebeke. Vzácne dary dal aj jej bratovi i jej matke. 54 Potom jedli\, pili a sluha s mužmi\, čo boli s ním\, tam aj prenocovali. Keď ráno vstali\, sluha povedal: „Prepustite ma k môjmu pánovi!“ 55 Jej brat a matka však odpovedali: „Nech dievča zostane u nás aspoň desať dní\, potom môže odísť.“ 56 On im však povedal: „Nezdržujte ma\, keď ma Hospodin úspešne viedol po ceste! Prepustite ma\, aby som mohol ísť k svojmu pánovi!“ 57 Oni však odpovedali: „Zavoláme dievča a dozvieme sa\, čo povie.“ 58 Zavolali Rebeku a spýtali sa jej: „Pôjdeš s týmto mužom?“ Ona odpovedala: „Pôjdem.“ 59 Vtedy prepustili Rebeku\, svoju sestru i jej dojku\, aj Abrahámovho sluhu a jeho mužov. 60 Požehnali Rebeku a povedali jej: „Sestra naša\, ty buď matkou nespočetných tisícov; nech tvoje potomstvo zaujme bránu svojich nepriateľov!“61 Rebeka i jej slúžky vstali\, nasadli na ťavy a šli za mužom. Tak prevzal sluha Rebeku a odišiel.62 Izák prichádzal od Beér-Lachaj-Roi; býval totiž v kraji Negev. 63 Na sklonku dňa si Izák vyšiel do poľa. Keď sa rozhliadol\, zazrel prichádzať ťavy. 64 Aj Rebeka sa rozhliadla a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy 65 a spýtala sa sluhu: „Kto je ten muž\, čo nám ide cez pole v ústrety?“ Sluha odpovedal: „To je môj pán.“ Ona vzala závoj a zahalila sa. 66 Potom sluha porozprával Izákovi všetko\, čo vykonal. 67 Izák zaviedol Rebeku do stanu svojej matky Sáry. Vzal si ju za ženu\, obľúbil si ju a našiel v nej útechu po smrti svojej matky. \nMarek 6\, 1 Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. 2 Keď nadišla sobota\, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí\, ktorí sa s úžasom pýtali: „Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť\, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! 3 Nie je to ten tesár\, syn Márie a brat Jakuba\, Jozesa\, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry u nás?“ I pohoršovali sa nad ním. 4 Nato im Ježiš povedal: „Prorok nie je bez cti\, iba ak vo svojej domovine\, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.“ 5 Nemohol tam vykonať nijaký mocný čin\, iba čo na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6 A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval. 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-2428-67-marek-61-6/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250719
DTEND;VALUE=DATE:20250720
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250718T104610Z
LAST-MODIFIED:20250718T104610Z
UID:13013-1752883200-1752969599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 24\,1-27; Marek 5\,21-43
DESCRIPTION:1.Mojžišova 24\, 1 Abrahám bol starec vo vysokom veku a Hospodin ho vo všetkom požehnával. 2 Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi vo svojom dome\, ktorý mu spravoval celý majetok: „Polož svoju ruku pod moje bedrá! 3 Zaväzujem ťa prísahou pred Hospodinom\, Bohom neba i zeme\, že nevezmeš pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov\, medzi ktorými bývam\, 4 ale pôjdeš do mojej vlasti k môjmu príbuzenstvu a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka.“ 5 Sluha mu odpovedal: „Ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny\, mám potom zaviesť tvojho syna späť do krajiny\, z ktorej si odišiel?“ 6 Abrahám mu povedal: „Neopováž sa zaviesť ta môjho syna! 7 Hospodin\, Boh nebies\, ma vyviedol z domu môjho otca\, z mojej rodnej krajiny\, oslovil ma a prisahal mi: ‚Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.‘ On pošle pred tebou svojho anjela a ty budeš môcť vybrať ženu pre môjho syna. 8 Keby však tá žena s tebou nechcela ísť\, táto prísaha ťa nebude zaväzovať. Len môjho syna ta nezaveď!“ 9 Nato sluha položil ruku pod bedrá svojho pána\, Abraháma\, a odprisahal mu to.10 Sluha vzal desať tiav zo stáda svojho pána a odišiel. Mal so sebou aj rôzne drahocennosti od svojho pána. Vydal sa na cestu do Aram-Naharajimu\, do Nachórovho mesta. 11 Podvečer\, keď ženy obvykle vychádzajú čerpať vodu\, nechal ťavy pred mestom odpočívať pri studni. 12 Povedal: „Hospodin\, Boh Abraháma\, môjho pána\, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž láskavosť môjmu pánovi\, Abrahámovi! 13 Pozri\, stojím tu pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú čerpať vodu. 14 Deva\, ktorej poviem: ‚Nachýľ svoj džbán\, aby som sa napil\,‘ nech odpovie: ‚Napi sa a ja napojím aj tvoje ťavy.‘ Nech je to tá\, ktorú si prichystal svojmu služobníkovi Izákovi. Podľa toho poznám\, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.“ 15 Sotva to dopovedal\, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka\, ktorá sa narodila Betuelovi\, synovi Milky\, ženy Abrahámovho brata Nachóra. 16 Bola to deva na pohľad veľmi krásna\, panna\, ktorú muž dosiaľ nepoznal. Zostúpila k prameňu\, naplnila si džbán a vystúpila. 17 Sluha jej pribehol v ústrety a povedal: „Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!“ 18 Ona odvetila: „Napi sa\, pane!“; rýchlo zložila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19 Keď sa napil\, dodala: „Aj tvojim ťavám načerpám vody\, aby sa dobre napili.“ 20 Rýchlo z džbána vyliala vodu do napájadla a odbehla k studni znova nabrať\, aby napojila všetky jeho ťavy. 21 Muž ju pritom mlčky pozoroval\, aby poznal\, či Hospodin doprial jeho ceste úspech\, alebo nie.22 Keď sa ťavy napili\, muž vytiahol zlatý krúžok do nosa vážiaci pol šekla a dva zlaté náramky na jej ruky vážiace desať šeklov zlata\, 23 a spýtal sa: „Povedz mi\, čia si ty dcéra? Našlo by sa v dome tvojho otca miesto\, kde by sme mohli prenocovať?“ 24 Odvetila mu: „Som dcéra Betuela\, syna Milky\, ktorá ho porodila Nachórovi\,“ 25 a dodala: „Slamy a krmiva máme dosť aj miesta na nocľah.“ 26 Muž padol na kolená\, klaňal sa Hospodinovi 27 a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin\, Boh Abraháma\, môjho pána\, ktorý neodňal svoju láskavosť a vernosť môjmu pánovi! Hospodin ma doviedol do domu príbuzných môjho pána.“ \nMarek 5\, 21 Keď sa Ježiš opäť preplavil člnom na druhý breh\, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša\, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď\, polož na ňu ruky\, aby vyzdravela a žila!“ 24 Ježiš s ním odišiel. Nasledoval ho veľký zástup a tlačili sa na neho. 25 Bola tam istá žena\, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov\, minula na to celý svoj majetok\, ale nič jej to neprospelo\, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi\, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho rúcha\, 28 lebo si povedala: „Ak sa dotknem čo len jeho rúcha\, budem uzdravená!“ 29 Krvácanie sa hneď zastavilo\, takže na tele pocítila\, že je uzdravená zo svojho trápenia. 30 Ježiš hneď poznal\, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: „Kto sa dotkol môjho rúcha?“ 31 Jeho učeníci mu povedali: „Vidíš\, že sa ľudia na teba tlačia\, a ty sa ešte pýtaš: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ 32 Ale on sa poobzeral dookola\, aby videl tú\, ktorá to urobila. 33 Žena vedela\, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie\, padla pred ním a rozpovedala celú pravdu. 34 On ju oslovil: „Dcéra\, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji\, buď uzdravená zo svojho trápenia.“35 Kým ešte hovoril\, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy a vraveli: „Tvoja dcéra zomrela\, načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Avšak Ježiš prepočul to\, čo hovorili\, a povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa\, len ver!“ 37 Nikomu inému nedovolil\, aby ho sprevádzal\, len Petrovi\, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy\, videl veľký rozruch\, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo\, ale spí.“ 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal\, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých\, čo boli s ním\, a vošiel do izby\, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“\, čo v preklade znamená: „Dievča\, hovorím ti\, vstaň!“ 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne prikázal\, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im\, aby dali dievčaťu jesť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-241-27-marek-521-43/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250718
DTEND;VALUE=DATE:20250719
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250717T202650Z
LAST-MODIFIED:20250717T202650Z
UID:13011-1752796800-1752883199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 23; Marek 5\,1-20
DESCRIPTION:1.Mojžišova 23\, 1 Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov; to bol Sárin vek. 2 Zomrela v Kirjat-Arbe\, čo je Hebron\, v Kanaáne. Abrahám šiel žialiť za Sárou a oplakávať ju. 3 Potom vstal od svojej mŕtvej a oslovil Chetitov: 4 „Som medzi vami len cudzinec a prisťahovalec; poskytnite mi u vás miesto pre rodinný hrob\, kam by som mohol mŕtvu odniesť a pochovať.“ 5 Chetiti Abrahámovi odpovedali: 6 „Pane\, počuj nás. Ty si medzi nami ako Božie knieža; pochovaj mŕtvu v najlepšom z našich hrobov. Nikto z nás ti nebude brániť pochovať mŕtvu v jeho hrobe.“ 7 Nato Abrahám vstal\, poklonil sa Chetitom\, ľudu tej krajiny\, a povedal: 8 „Ak je to vaša vôľa\, aby som svoju mŕtvu pochoval tu\, vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Efróna\, Cócharovho syna\, 9 aby mi prepustil machpelskú jaskyňu\, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju pred vami predá na rodinný hrob za plnú cenu v striebre.“ 10 Efrón práve sedel medzi Chetitmi. Chetita Efrón dal Abrahámovi v prítomnosti všetkých Chetitov\, ktorí prišli k mestskej bráne\, túto odpoveď: 11 „Nie tak\, pane\, vypočuj ty mňa! Ja ti dávam pole aj s jaskyňou\, ktorá je na ňom; dávam ti ju v prítomnosti môjho ľudu. Pochovaj tam svoju mŕtvu!“ 12 Abrahám sa hlboko poklonil obyvateľom tej krajiny 13 a v ich prítomnosti Efrónovi povedal: „Vypočuj radšej ty mňa: Za pole ti zaplatím plnú cenu v striebre. Vezmi to odo mňa a ja tam pochovám svoju mŕtvu.“ 14 Nato Efrón Abrahámovi odpovedal: 15 „Pane\, ty ma vypočuj: Pozemok je za štyristo strieborných šeklov. Čože je to pre mňa a pre teba? Len si pochovaj svoju mŕtvu!“ 16 Abrahám s tým súhlasil a odvážil Efrónovi štyristo strieborných šeklov podľa bežnej kupeckej váhy\, ako to žiadal pred Chetitmi.17 Tak prešlo Efrónovo pole v Machpele naproti Mamre — pole aj s jaskyňou na ňom\, so všetkými stromami na ňom i na celej medzi okolo — 18 do Abrahámovho vlastníctva v prítomnosti všetkých Chetitov\, čo mali prístup do rady v mestskej bráne. 19 Potom Abrahám pochoval svoju manželku Sáru v jaskyni na pozemku v Machpele naproti Mamre\, teda v Hebrone v krajine Kanaán. 20 Takto dostal Abrahám od Chetitov do vlastníctva pozemok aj s jaskyňou na ňom\, aby mal rodinnú hrobku. \nMarek 5\, 1 Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. 2 Sotva vystúpil z člna\, hneď mu vyšiel oproti z hrobov akýsi človek s nečistým duchom.3 Býval v hroboch a ani reťazami ho už nik nemohol spútať. 4 Často ho síce ľudia spútali okovami a reťazami\, no on si reťaze postŕhal a okovy rozlámal. Nik nemal silu skrotiť ho. 5 Stále\, v noci i vo dne kričal medzi hrobmi a na horách a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď z diaľky zbadal Ježiša\, pribehol a poklonil sa mu. 7 Potom mocným hlasom vykríkol: „Čo ťa do mňa\, Ježiš\, Syn Boha\, Najvyššieho? Zaprisahám ťa na Boha\, nemuč ma!“ 8 Ježiš mu totiž prikazoval: „Nečistý duch\, vyjdi z tohto človeka!“ 9 A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ On povedal: „Volám sa Légia\, lebo je nás mnoho.“ 10 A úpenlivo ho prosil\, aby ich z toho kraja neposielal preč.11 Tam na úpätí vrchu sa pásla veľká črieda svíň. 12 Zlí duchovia ho prosili: „Pošli nás do svíň\, nech vojdeme do nich!“ 13 A dovolil im to. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Črieda — asi dvetisíc kusov — sa vyrútila úbočím do mora a utopila sa v mori. 14 Pastieri sa rozutekali a priniesli o tom správu do mesta a do osád. Ľudia sa zbehli pozrieť\, čo sa stalo. 15 Keď prišli k Ježišovi a zbadali\, že muž\, ktorý bol posadnutý démonom Légia\, sedí oblečený a je pri rozume\, preľakli sa. 16 Tí\, čo to videli\, im rozprávali\, čo sa stalo s posadnutým i so sviňami. 17 A začali Ježiša prosiť\, aby odišiel z ich kraja. 18 Keď nastupoval do člna\, prosil ho človek\, čo bol predtým posadnutý zlým duchom\, aby mohol ísť s ním. 19 Ježiš mu to však nedovolil\, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a porozprávaj im\, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ 20 Nato odišiel a začal v Desaťmestí rozhlasovať\, aké veľké veci mu vykonal Ježiš. A všetci sa čudovali.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-23-marek-51-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250717
DTEND;VALUE=DATE:20250718
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250716T193613Z
LAST-MODIFIED:20250717T045014Z
UID:13003-1752710400-1752796799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 22; Marek 4\,35-41
DESCRIPTION:1.Mojžišova 22\, 1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odvetil: „Tu som.“ 2 Boh povedal: „Vezmi svojho jediného syna Izáka\, ktorého miluješ\, odíď do kraja Morija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu\, o ktorom ti poviem.“ 3 Abrahám včasráno osedlal osla\, vzal so sebou dvoch sluhov i svojho syna Izáka. Keď naštiepal dreva na spaľovanú obetu\, vstal a vybral sa na miesto\, o ktorom mu hovoril Boh. 4 Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto. 5 Povedal svojim sluhom: „Zostaňte tu s oslom. Ja pôjdem s chlapcom ta\, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám.“ 6 Abrahám vzal drevo na spaľovanú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám vzal oheň a nôž a tak šli obaja spolu. 7 Izák povedal svojmu otcovi Abrahámovi: „Otec!“ Ten odpovedal: „Čo chceš\, syn môj?“ Izák sa spýtal: „Pozri\, oheň a drevo je tu\, no kde je baránok na spaľovanú obetu?“ 8 Abrahám odvetil: „Syn môj\, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.“ Tak šli obaja spolu ďalej.9 Keď došli na miesto\, o ktorom im povedal Boh\, Abrahám tam postavil oltár\, naukladal naň drevo\, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár\, na drevo. 10 Abrahám vystrel ruku\, vzal nôž\, aby zabil svojho syna. 11 Vtom z neba zavolal naňho Hospodinov anjel: „Abrahám\, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som!“ 12 Anjel mu povedal: „Nedotýkaj sa chlapca\, neublíž mu! Teraz viem\, že sa bojíš Boha\, lebo si mi neodoprel ani svojho jediného syna.“ 13 Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel\, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. 14 Abrahám nazval toto miesto „Hospodin sa postará“. Tak sa dodnes hovorí: „Na vrchu sa Hospodin postará.“15 Hospodinov anjel znova zavolal z neba na Abraháma 16 a povedal: „Prisahám na seba samého\,“ znie výrok Hospodina\, „pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna\, 17 určite ťa požehnám a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu; tvoje potomstvo sa zmocní brány svojich nepriateľov. 18 Pretože si poslúchol môj hlas\, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“ 19 Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Beér-Šeby\, kde Abrahám býval.20 Po týchto udalostiach oznámili Abrahámovi: „Milka porodila synov tvojmu bratovi Nachórovi: 21 prvorodeného Úca\, jeho brata Búza a Kemuela\, Aramovho otca\, 22 Keseda\, Chaza\, Pildáša\, Jidláfa a Betuela.“ 23 Betuelovi sa narodila Rebeka. Týchto ôsmich porodila Milka Abrahámovmu bratovi Nachórovi. 24 Aj jeho vedľajšia žena\, ktorej meno bolo Reuma\, porodila Tebacha\, Gachama\, Tachaša a Maachu. \n Marek 4\, 35 V ten deň\, keď sa zvečerilo\, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“ 36 Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou\, tak ako bol\, v člne. Sprevádzali ho aj iné člny. 37 Tu sa strhla mohutná búrka s víchricou a vlny sa valili na čln\, takže čln sa už napĺňal. 38 Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti člna. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ\, nedbáš\, že hynieme?“ 39 Zobudil sa\, pohrozil víchru a prikázal moru: „Mlč\, utíš sa!“ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. 40 A im povedal: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ 41 Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Ktože je to\, že ho i vietor\, i more počúva?“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-22-marek-435-41/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250716
DTEND;VALUE=DATE:20250717
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250715T144052Z
LAST-MODIFIED:20250716T060644Z
UID:12998-1752624000-1752710399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 21; Marek 4\,30-34
DESCRIPTION:1.Mojžišova 21\, 1 Hospodin navštívil Sáru\, ako povedal\, a splnil\, čo jej sľúbil. 2 Sára počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe a v čase\, ktorý mu Boh predpovedal. 3 Abrahám dal svojmu synovi\, ktorého mu porodila Sára\, meno Izák. 4 Na ôsmy deň obrezal Abrahám svojho syna Izáka\, ako mu prikázal Boh. 5 Abrahám mal sto rokov\, keď sa mu narodil syn Izák. 6 Vtedy Sára povedala: „Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Kto sa to dopočuje\, zasmeje sa.“ 7 A dodala: „Kto by bol povedal Abrahámovi\, že Sára bude ešte pridájať synov? A predsa som mu porodila syna v jeho starobe.“8 Chlapec rástol a odstavila ho. V deň\, keď bol Izák odstavený\, Abrahám vystrojil veľkú hostinu. 9 Keď Sára videla\, že syn Egypťanky Hagar\, ktorého porodila Abrahámovi\, vysmieva sa jej synovi\, 10 povedala Abrahámovi: „Vyžeň tú slúžku i jej syna\, lebo syn tejto slúžky nesmie mať podiel na dedičstve s mojím synom Izákom!“ 11 Abraháma sa to veľmi dotklo\, lebo to bol jeho syn. 12 Boh však povedal Abrahámovi: „Netráp sa nad chlapcom ani nad slúžkou. Poslúchni Sáru vo všetkom\, čo ti povedala\, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. 13 No aj zo syna slúžky urobím veľký národ\, lebo je tvojím potomkom.“ 14 Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou\, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. 15 Keď sa voda z mecha minula\, položila chlapca pod jeden z kríkov\, 16 poodišla a sadla si opodiaľ\, asi na dostrel z luku\, lebo si povedala: „Nemôžem sa dívať\, ako zomiera dieťa.“ Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala. 17 Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: „Čo ti je\, Hagar? Neboj sa\, veď Boh počul chlapcov hlas tam\, kde je. 18 Vstaň\, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou\, lebo z neho urobím veľký národ!“ 19 Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť. 20 Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol\, býval na púšti a stal sa lukostrelcom. 21 Potom sa usadil na púšti Parán a matka mu vzala ženu z Egypta.22 V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska\, Pichól\, povedali Abrahámovi: „Boh je s tebou vo všetkom\, čo konáš. 23 Preto mi tu na Boha prisahaj\, že neoklameš ani mňa\, ani môjho následníka a moje potomstvo\, ale ako som sa ja verne zachoval voči tebe\, tak sa budeš aj ty správať voči mne a krajine\, v ktorej si cudzincom!“ 24 Abrahám povedal: „Prisahám!“ 25 Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu\, ktorej sa Abimelechovi sluhovia násilne zmocnili. 26 Abimelech odpovedal: „Neviem\, kto to urobil. Veď ani ty si mi to neoznámil\, ani som o tom dosiaľ nepočul.“ 27 Vtedy Abrahám vzal ovce i dobytok\, dal to Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28 Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem oviec. 29 Abimelech sa spýtal Abraháma: „Čo má znamenať tých sedem oviec\, ktoré si oddelil?“ 30 On odpovedal: „Vezmi si odo mňa týchto sedem oviec na svedectvo\, že túto studňu som vykopal ja.“ 31 Preto sa to miesto nazýva Beér-Šeba\, lebo obaja tam prisahali. 32 Takto uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom sa Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichól pobrali a vrátili sa na územie Filištíncov. 33 Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina\, Večného Boha. 34 Abrahám dlho býval v krajine Filištíncov. \nMarek 4\, 30 A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrnko\, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých semienok na zemi\, 32 ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako všetky iné rastliny a vyháňa také veľké konáre\, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ 33 A mnohými podobenstvami im vravel Slovo\, podľa toho\, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril\, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-21-marek-430-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250715
DTEND;VALUE=DATE:20250716
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250714T203750Z
LAST-MODIFIED:20250714T203750Z
UID:12996-1752537600-1752623999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 20; Marek 4\,26-29
DESCRIPTION:1.Mojžišova 20\, 1 Boh hovoril všetky tieto slová: 2 „Ja som Hospodin\, tvoj Boh\, ktorý som ťa vyviedol z Egypta\, z domu otrokov. 3 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 4 Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho\, čo je hore na nebi\, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 5 Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť\, lebo ja som Hospodin\, tvoj Boh\, Boh žiarlivý\, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých\, čo ma nenávidia\, 6 ale milosť preukazujem tisícom tých\, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.7 Nevyslovíš meno Hospodina\, svojho Boha\, nadarmo\, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho\, kto nadarmo vysloví meno Hospodina\, svojho Boha!8 Pamätaj na sobotný deň\, že ho máš svätiť!9 Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. 10 Siedmy deň je sobota pre Hospodina\, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty\, ani tvoj syn\, ani tvoja dcéra\, ani tvoj sluha\, ani tvoja slúžka\, ani tvoj dobytok\, ani cudzinec\, ktorý je v tvojich bránach. 11 Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem\, more a všetko\, čo je v nich\, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho.12 Cti svojho otca a svoju matku\, aby si dlho žil v krajine\, ktorú ti dá Hospodin\, tvoj Boh!13 Nezabiješ!14 Nescudzoložíš!15 Nepokradneš!16 Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.17 Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho\, ani po jeho sluhovi\, ani jeho slúžke\, ani jeho volovi\, ani jeho oslovi; ani po ničom\, čo patrí tvojmu blížnemu!“18 Všetok ľud pozoroval hrmenie\, blesky\, zvuk rohu a dymiaci vrch. Keď to ľud videl\, chvel sa od strachu. Stáli obďaleč 19 a Mojžišovi povedali: „Ty s nami hovor a my budeme počúvať. Nech s nami nehovorí Boh\, aby sme nezomreli.“ 20 Mojžiš odpovedal ľudu: „Nebojte sa\, veď Boh vás prišiel skúšať\, aby ste sa ho báli a nehrešili.“ 21 Ľud zostal stáť obďaleč a Mojžiš sa priblížil k oblaku\, v ktorom bol Boh. 22 Hospodin povedal Mojžišovi: „Toto povedz Izraelitom: ‚Videli ste\, že som sa s vami rozprával z neba. 23 Toto mi nerobte: nerobte si pre seba strieborných ani zlatých bohov.‘ 24 Urobíš mi oltár z hliny a budeš mi na ňom obetovať spaľované obety a obety spoločenstva\, svoje ovce a dobytok. Na každé miesto\, na ktorom ti budem pripomínať svoje meno\, prídem k tebe a požehnám ťa. 25 Ak mi budeš robiť oltár z kameňa\, nestavaj ho z okresaných kameňov. Keby si ich okresával dlátom\, znesvätil by si ich. 26 Na môj oltár nebudeš vystupovať po stupňoch\, aby sa pritom neodkryla tvoja nahota. \n\nMarek 4\, 26 Ďalej povedal: „S Božím kráľovstvom je to tak\, ako keď človek zaseje zrno do zeme. 27 Či spí\, alebo bdie\, vo dne i v noci zrno klíči a rastie\, ani sám nevie ako. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo\, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. 29 Keď potom vydá úrodu\, hneď priloží kosák\, lebo nastala žatva.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-20-marek-426-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250714
DTEND;VALUE=DATE:20250715
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T154414Z
LAST-MODIFIED:20250703T154414Z
UID:12988-1752451200-1752537599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 19; Marek 4\,21-25
DESCRIPTION:1.Mojžišova 19\, 1 Keď podvečer prichádzali dvaja anjeli do Sodomy\, Lót sedel v mestskej bráne. Len čo ich zazrel\, vstal a šiel im v ústrety. Poklonil sa im až po zem 2 a povedal: „Prosím vás\, moji páni\, poďte do domu svojho služobníka\, prenocujte\, umyte si nohy a zavčasu ráno vstanete a pôjdete svojou cestou.“ Oni však odpovedali: „Nie\, prenocujeme na tomto priestranstve.“ 3 On však na nich tak naliehal\, že sa odobrali k nemu. Keď vošli do jeho domu\, pripravil im hostinu\, dal napiecť nekvasených chlebov a najedli sa.4 Skôr ako si políhali\, obkľúčili dom muži z mesta\, Sodomčania\, od chlapca až po starca\, všetci do jedného. 5 Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: „Kde sú tí muži\, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich\, aby sme s nimi obcovali!“ 6 Lót predstúpil pred nich\, ale zatvoril za sebou dvere 7 a povedal: „Prosím vás\, bratia moji\, neurobte takú hanebnosť! 8 Pozrite\, mám dve dcéry\, ktoré ešte neobcovali s mužmi. Vyvediem vám ich a robte s nimi\, čo sa vám zapáči\, ale týmto mužom nič nerobte\, veď sa uchýlili do môjho prístrešia!“ 9 Oni ho však zahriakli: „Zmizni odtiaľto!“ a ďalej vykrikovali: „Sám sa sem prisťahoval ako cudzinec a ešte chce aj rozhodovať. Horšie dopadneš ako oni!“ Surovo dorážali na Lóta a chystali sa vylomiť dvere. 10 Vtom tí dvaja muži vlastnými rukami vtiahli Lóta do domu a zamkli dvere. 11 Tých\, čo boli vonku\, od najmenších až po starých\, ranili slepotou\, takže nemohli nájsť dvere. 12 Potom muži povedali Lótovi: „Máš tu ešte niekoho zo svojich? Zaťa\, synov\, dcéry a všetkých z mesta\, čo patria k tebe\, vyveď odtiaľto! 13 Zničíme toto miesto\, lebo žaloba naň je pred Hospodinom veľmi veľká. Hospodin nás poslal\, aby sme ho zničili.“ 14 Nato Lót vyšiel a svojim nastávajúcim zaťom\, ktorí si chceli vziať jeho dcéry za manželky\, povedal: „Vstaňte\, odíďte z tohto miesta\, lebo Hospodin zničí toto mesto!“ Oni sa však nazdávali\, že žartuje. 15 Keď svitol deň\, anjeli naliehali na Lóta a povedali: „Vstaň\, vezmi manželku a obe dcéry\, ktoré tu máš\, aby si pre neprávosť mesta nezahynul!“ 16 Keď váhal\, muži uchopili za ruku jeho i jeho manželku a obe dcéry\, lebo Hospodin ich chcel ušetriť. Vyviedli ho von\, mimo mesta a tam ho nechali. 17 Keď ich viedli von\, povedali: „Zachráň sa\, ide ti o život! Neobzeraj sa\, ani sa nikde v celom Okolí nezastavuj! Zachráň sa na vrchoch\, aby si nezahynul!“ 18 Lót im povedal: „Nie tak\, Pane! 19 Veď tvoj sluha získal tvoju priazeň a veľké je tvoje milosrdenstvo\, ktoré si mu preukázal\, keď si mi zachránil život\, ale ja už nevládzem ujsť na vrch; zachváti ma pohroma a zomriem. 20 Pozri\, tu nablízku je mesto\, ta môžem ujsť. Je malé\, v ňom sa zachránim. Či nie je malé? Ja zostanem nažive!“ 21 On mu povedal: „Dobre\, aj v tom ti vyhoviem a mesto\, za ktoré sa prihováraš\, nezničím. 22 Rýchlo sa tam skry\, lebo nemôžem nič robiť\, kým ta nedôjdeš!“ Preto sa to mesto volá Coar.23 Keď Lót došiel do Coaru\, slnko vychádzalo nad krajinu. 24 Hospodin zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň; bolo to od Hospodina z neba. 25 Zničil tie mestá\, celé Okolie\, všetkých obyvateľov miest a všetky poľné rastliny. 26 Lótova žena sa obzrela a premenila sa na soľný stĺp.27 Keď Abrahám včasráno vstal\, šiel na miesto\, kde predtým stál s Hospodinom. 28 Pozrel smerom k Sodome a Gomore i na celé Okolie a videl vystupovať dym zo zeme ako dym z huty. 29 Keď Boh pustošil mestá Okolia\, spomenul si na Abraháma a zachránil Lóta pred zničením\, ktoré postihlo mestá\, v ktorých Lót býval. 30 Potom Lót s oboma dcérami odišiel z Coaru a usadil sa na pohorí. Bál sa zostať v Coare. Býval so svojimi dvoma dcérami v jaskyni. 31 Staršia z nich povedala mladšej: „Náš otec je starý a nezostal na zemi muž\, ktorý by s nami mohol obcovať podľa zvyklosti na celom svete. 32 Opojme teda otca vínom a spime s ním\, aby sme mohli získať od neho potomstvo.“ 33 V tú noc dali otcovi napiť sa vína. Potom vošla k nemu staršia a spala s ním. On však nezbadal\, kedy si ľahla ani kedy odišla. 34 Na druhý deň zas povedala staršia mladšej: „Pozri\, včera som s otcom spala ja. Dáme mu aj v túto noc napiť sa vína. Ľahneš si ty a vyspíš sa s ním\, aby sme získali od neho potomstvo.“ 35 Dali teda aj tejto noci otcovi napiť sa vína. Ľahla si k nemu mladšia dcéra a spala s ním. On však ani teraz nezbadal\, kedy si k nemu ľahla a kedy odišla. 36 Tak počali obe Lótove dcéry od svojho otca. 37 Staršia porodila syna a dala mu meno Moáb. On je praotcom dnešných Moábčanov. 38 Aj mladšia porodila syna a dala mu meno Ben-Ammi. On je praotcom dnešných Ammónčanov. \nMarek 4\, 21 Ďalej im povedal: „Vari sa prináša lampa nato\, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie nato\, aby ju postavili na svietnik? 22 Nič nie je také skryté\, aby nebolo odhalené\, a nič také utajené\, aby to nevyšlo najavo. 23 Kto má uši na počúvanie\, nech počúva!“ 24 Ďalej im hovoril: „Dávajte si pozor\, čo počúvate! Akou mierou meriate\, takou vám bude namerané\, ba ešte aj pridané\, 25 lebo kto má\, tomu bude pridané\, a kto nemá\, tomu bude vzaté aj to\, čo má.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-19-marek-421-25/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250713
DTEND;VALUE=DATE:20250714
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T154254Z
LAST-MODIFIED:20250703T154254Z
UID:12986-1752364800-1752451199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 18; Marek 4\,1-20
DESCRIPTION:1.Mojžišova 18\, 1 Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamreho duboch\, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. 2 Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal\, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem. 3 Povedal: „Pane\, ak som získal u teba priazeň\, neobíď svojho služobníka! 4 Dám priniesť trochu vody\, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. 5 Donesiem kus chleba\, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“ Oni odpovedali: „Urob\, ako vravíš.“6 Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies z troch seí jemnej múky a upeč posúchy!“ 7 Potom Abrahám sám zabehol k stádu\, vybral pekné mladé teľa\, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. 8 Vzal čerstvé maslo\, mlieko\, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli\, on stál pri nich pod stromom.9 Spýtali sa ho: „Kde je tvoja manželka Sára?“ Odpovedal: „Tu\, v stane.“ 10 Hospodin povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“ Sára počúvala za vchodom do stanu. 11 Abrahám a Sára boli starí\, mali vysoký vek\, a Sára už bola dávno po prechode. 12 Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: „Teraz\, keď som už stará\, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec.“ 13 Hospodin povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si: ‚Či by som naozaj mohla porodiť\, keď som zostarla?‘ 14 Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna.“ 15 Sára však zapierala a povedala: „Nesmiala som sa.“ Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: „Určite si sa smiala.“ 16 Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k Sodome. Abrahám ich šiel odprevadiť. 17 Hospodin povedal: „Môžem tajiť pred Abrahámom\, čo chcem urobiť? 18 Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme. 19 Jeho som si vyvolil\, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva\, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko\, čo mu sľúbil.“ 20 Hospodin povedal: „Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký. 21 Zostúpim teda a pozriem sa\, či naozaj robia\, alebo nerobia tak\, ako znie žaloba\, čo došla ku mne. Chcem to vedieť.“22 Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy\, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. 23 Pristúpil bližšie a pýtal sa: „Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným? 24 Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých\, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých\, čo sú v ňom? 25 Niečo také predsa neurobíš\, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten\, čo súdi celú zem\, nebude konať spravodlivo?“ 26 Hospodin mu povedal: „Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých\, pre nich odpustím celému tomu miestu.“ 27 Abrahám odpovedal: „Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom\, hoci som len prach a popol. 28 Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto?“ „Nezničím\,“ povedal\, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ 29 On však vravel ďalej a spýtal sa: „Možno sa ich tam nájde len štyridsať.“ Odpovedal: „Pre štyridsiatich to neurobím.“ 30 Abrahám povedal: „Nech sa môj Pán nenahnevá\, že ešte hovorím. Azda sa ich tam nájde len tridsať\,“ a on odpovedal: „Neurobím to\, ak ich tam nájdem tridsať.“ 31 Abrahám ďalej povedal: „Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ Odpovedal: „Nezahubím ich ani pre dvadsiatich.“ 32 „Prosím\, nech sa nehnevá môj Pán\,“ pokračoval\, „že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať.“ Odpovedal: „Pre desiatich ich nezahubím.“ 33 Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom\, odišiel\, a Abrahám sa vrátil domov. \nMarek 4\, 1 Opäť začal učiť pri mori. Zhromaždil sa k nemu taký veľký zástup\, že nastúpil do člna na mori a posadil sa tam\, zatiaľ čo celý zástup zostal na brehu mora. 2 Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril: 3 „Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať. 4 Keď rozsieval\, niektoré zrno padlo na kraj cesty\, prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Iné padlo na skalnatú pôdu\, kde nemalo dostatok zeme. Hneď vzišlo\, lebo nebolo hlboko v zemi. 6 Keď potom vyšlo slnko\, spálilo ho a pretože nemalo koreň\, uschlo. 7 Ďalšie padlo medzi tŕnie. Tŕnie sa rozrástlo a udusilo ho\, takže neprinieslo úrodu. 8 A iné padlo do dobrej pôdy\, vzišlo\, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú\, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.“ 9 A dodal: „Kto má uši na počúvanie\, nech počúva!“ 10 Keď bol potom sám\, tí\, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi\, sa ho pýtali\, čo znamenajú podobenstvá. 11 Povedal im: „Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva\, ale tým\, čo sú vonku\, sa všetko podáva v podobenstvách\,12 aby len hľadeli a hľadeli\, ale nevideli\, a aby len počúvali a počúvali\, ale nechápali\, aby sa neobrátili a nebolo im odpustené.“ 13 Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá? 14 Rozsievač rozsieva slovo. 15 To zrno vedľa cesty sú tí\, čo ho počúvajú\, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16 Podobne je to aj s tými\, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú\, hneď ho s radosťou prijímajú\, 17 no nemajú v sebe koreň\, sú chvíľkoví. Keď potom príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo\, hneď odpadnú. 18 A u iných je zasiate do tŕnia. Oni slovo síce počúvajú\, 19 ale svetské starosti\, mámenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia\, takže zostáva bez úžitku. 20 Nakoniec sú takí\, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú\, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný\, šesťdesiatnásobný\, ba aj stonásobný.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-18-marek-41-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250712
DTEND;VALUE=DATE:20250713
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T154052Z
LAST-MODIFIED:20250703T154052Z
UID:12984-1752278400-1752364799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 17; Marek 3\,31-35
DESCRIPTION:1.Mojžišova 17\, 1 Keď mal Abrám deväťdesiatdeväť rokov\, zjavil sa mu Hospodin a povedal: „Ja som El-Šaddaj\, choď stále predo mnou\, buď bezúhonný.2 Uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou a veľmi ťa rozmnožím.“3 Abrám padol na tvár a Boh mu povedal:4 „Toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov.5 Už sa nebudeš volať Abrám\, tvoje meno bude Abrahám\, lebo som ťa určil za otca mnohých národov.6 Preveľmi ťa rozmnožím a urobím z teba národy a vyjdú z teba aj králi. 7 Zmluvu medzi mnou a tebou a tvojím potomstvom vo všetkých pokoleniach robím večnou zmluvou\, že budem tvojím Bohom i Bohom tvojho potomstva. 8 Tebe a tvojmu potomstvu dám krajinu\, v ktorej si ako cudzinec; celú krajinu Kanaán im dám do večného vlastníctva a budem im Bohom.“9 Boh potom povedal Abrahámovi: „Ty však zachovávaj moju zmluvu: ty\, tvoje budúce potomstvo a všetky pokolenia! 10 Toto je moja zmluva medzi mnou\, vami a tvojím budúcim potomstvom\, ktorú budete zachovávať: Každá osoba mužského rodu spomedzi vás bude obrezaná. 11 Dáte si obrezať mäso svojej neobrezanej predkožky\, to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. 12 Z pokolenia na pokolenie budete na ôsmy deň po narodení obrezávať každého chlapca\, či sa narodil v dome\, alebo je kúpený za peniaze od cudzinca\, teda nepochádza z tvojho potomstva. 13 Obrezaný musí byť každý\, čo sa narodil v tvojom dome\, alebo bol kúpený za peniaze. Takto bude moja zmluva znamením večnej zmluvy na vašom tele. 14 Neobrezaný muž\, ktorému by nebolo obrezané mäso predkožky\, nech je vyobcovaný spomedzi svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.“15 Potom Boh povedal Abrahámovi: „Svoju manželku Saraj už nebudeš volať Saraj\, lebo jej meno bude Sára. 16 Ja ju požehnám a dám ti z nej syna. Požehnám ju a stane sa matkou národov; vyjdú z nej králi národov.“ 17 Abrahám padol na tvár\, zasmial sa a v duchu si povedal: „Môže sa storočnému narodiť syn a môže deväťdesiatročná Sára porodiť?“ 18 Abrahám povedal Bohu: „Keby aspoň Izmael žil pred tvojou tvárou!“ 19 Boh však opakoval: „Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu\, večnú zmluvu s ním i s jeho potomstvom. 20 Vypočul som ťa\, aj pokiaľ ide o Izmaela. Požehnám ho\, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím. Narodí sa z neho dvanásť kniežat a urobím z neho veľký národ. 21 Svoju zmluvu však uzavriem s Izákom\, ktorého ti o takomto čase na budúci rok porodí Sára.“ 22 Keď Boh skončil rozhovor s Abrahámom\, odišiel od neho.23 Abrahám potom vzal svojho syna Izmaela\, ako aj všetkých narodených v jeho dome a všetkých kúpených za peniaze\, teda všetkých mužov v dome\, a obrezal im mäso predkožky ešte v ten deň\, keď sa s ním zhováral Boh. 24 Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov\, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 25 Jeho syn Izmael mal trinásť rokov\, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 26 V ten deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael 27 a s ním boli obrezaní všetci muži z jeho domu: tí\, čo sa narodili v jeho dome\, aj tí\, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze. \n Marek 3\, 31 Vtom prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32 Okolo neho sedel zástup. Oznámili mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka a tvoji bratia.“ 33 On im odpovedal: „Kto je moja matka a moji bratia?“ 34 Rozhliadol sa po okolosediacich a povedal: „Hľa\, moja matka i moji bratia! 35 Lebo každý\, kto plní Božiu vôľu\, je môj brat\, sestra a matka.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-17-marek-331-35/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250711
DTEND;VALUE=DATE:20250712
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T153917Z
LAST-MODIFIED:20250703T153917Z
UID:12982-1752192000-1752278399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 16; Marek 3\,22-30
DESCRIPTION:1.Mojžišova 16\, 1 Abrámova žena Saraj nerodila. Mala však slúžku\, Egypťanku menom Hagar. 2 Raz Saraj povedala Abrámovi: „Pozri\, Hospodin mi zabránil rodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno\, že z nej dostanem syna.“ Abrám prijal radu od Saraj. 3 Po desiatich rokoch odvtedy\, čo sa Abrám nasťahoval do Kanaánu\, Abrámova žena Saraj vzala svoju egyptskú slúžku Hagar a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu. 4 On vošiel k Hagar a ona počala. Keď spoznala\, že počala\, pohŕdavo hľadela na svoju paniu. 5 Saraj povedala Abrámovi: „Pre teba znášam príkorie. Dala som ti svoju slúžku do lona a teraz\, keď vidí\, že počala\, mnou opovrhuje. Nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a tebou!“ 6 Nato Abrám povedal Saraj: „Pozri\, svoju slúžku máš vo svojej moci. Nalož s ňou\, ako uznáš za dobré!“ Keď ju Saraj sužovala\, Hagar od nej ušla.7 Keď ju Hospodinov anjel stretol pri prameni vody na púšti\, pri prameni na ceste do Šúru\, 8 povedal jej: „Hagar\, Sarajina slúžka\, odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš?“ Ona odpovedala: „Utekám od svojej panej Saraj.“ 9 Hospodinov anjel jej povedal: „Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná!“ 10 Hospodinov anjel jej ďalej oznámil: „Rozmnožím tvoje potomstvo tak\, že ho nebude možné spočítať.“ 11 Hospodinov anjel ešte dodal: „Pozri\, počala si\, porodíš syna a dáš mu meno Izmael\, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení.12 Bude to človek ako divý osol\, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude proti všetkým svojim bratom.“13 Hagar nazvala Hospodina\, ktorý ju oslovil\, El-Roi. Povedala totiž: „Či som tu nezahliadla toho\, ktorý ma vidí?“ 14 Preto sa tá studňa volá Beér-Lachaj-Roi\, a je medzi Kadéšom a Beredom.15 Hagar porodila Abrámovi syna. Abrám dal svojmu synovi\, ktorého porodila Hagar\, meno Izmael. 16 Abrám mal osemdesiatšesť rokov\, keď mu Hagar porodila Izmaela. \nMarek 3\, 22 Zákonníci\, ktorí zišli z Jeruzalema\, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom a mocou vládcu démonov vyháňa démonov.“ 23 Zavolal ich k sebe a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? 24 Ak je nejaké kráľovstvo vnútorne rozdelené\, také kráľovstvo nemôže obstáť. 25 Ak je nejaký dom vnútorne rozdelený\, taký dom nemôže obstáť. 26 Ak satan povstal proti sebe a je rozdelený\, nemôže obstáť a je s ním koniec. 27 Nik nemôže vniknúť do domu siláka a okradnúť ho o jeho veci\, ak toho siláka najprv nezviaže; a potom môže vylúpiť jeho dom. 28 Amen\, hovorím vám\, že všetko bude ľudským synom odpustené\, hriechy i rúhania\, akokoľvek by sa rúhali. 29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému\, tomu nebude odpustené naveky\, ale je vinný večným hriechom.“ 30 Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-16-marek-322-30/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250710
DTEND;VALUE=DATE:20250711
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T153725Z
LAST-MODIFIED:20250703T153725Z
UID:12980-1752105600-1752191999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 15; Marek 3\,13-21
DESCRIPTION:1.Mojžišova 15\, 1 Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo: „Neboj sa\, Abrám\, ja som tvoj štít\, tvoja hojná odmena.“2 Abrám povedal: „Pán\, Hospodin\, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ 3 Abrám ešte dodal: „Veď si mi nedal potomka a môj sluha\, narodený v mojom dome\, má byť mojím dedičom?“ 4 Hospodin mu však povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten\, čo vyjde z teba.“ 5 Vyviedol ho von a povedal mu: „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy\, ak ich môžeš spočítať\,“ a dodal: „Toľko bude tvojho potomstva.“ 6 Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť. 7 Potom mu povedal: „Ja som Hospodin\, ktorý som ťa vyviedol z chaldejského Úru\, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ 8 On sa opýtal: „Pán\, Hospodin\, podľa čoho poznám\, že ju budem vlastniť?“ 9 On mu odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu\, trojročnú kozu\, trojročného barana\, hrdličku a holúbka!“ 10 Keď to všetko priniesol\, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej\, ale vtáky nerozpolil. 11 Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.12 Keď zapadlo slnko\, Abrám tvrdo zaspal\, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty. 13 Hospodin povedal Abrámovi: „Dobre si uvedom\, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine\, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. 14 No ja budem súdiť aj národ\, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. 15 Ty však odídeš v pokoji k svojim predkom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe. 16 Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia\, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.“17 Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma\, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň\, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami. 18 V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku\, rieku Eufrat\, 19 územie Kénitov\, Kenizzejcov\, Kadmončanov\, 20 Chetitov\, Perizzejcov a Refajov\, 21 Amorejčanov\, Kanaánčanov\, Girgašejov a Jebúsejov.“ \n Marek 3\, 13 Potom vystúpil na vrch a pozval k sebe tých\, ktorých sám chcel. A oni prišli k nemu. 14 Vtedy ustanovil Dvanástich\, ktorých nazval apoštolmi\, aby boli s ním a mohol ich posielať kázať 15 a aby mali moc vyháňať démonov. 16 Toto sú Dvanásti\, ktorých ustanovil: Šimon\, ktorému dal meno Peter\, 17 Jakub Zebedejov a Ján\, Jakubov brat — ktorým dal meno Boanérges\, čo značí synovia hromu\, 18 ďalej Ondrej\, Filip\, Bartolomej\, Matúš\, Tomáš\, Jakub Alfejov\, Tadeáš\, Šimon Kanaánsky 19 a Judáš Iškariotský\, ktorý ho aj zradil. 20 Potom vošiel do domu a znova sa zišiel zástup\, takže si nemohli ani chleba zajesť. 21 Keď sa to dopočuli jeho príbuzní\, prišli\, aby ho odviedli\, lebo hovorili\, že sa pomiatol. 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-15-marek-313-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250709
DTEND;VALUE=DATE:20250710
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T153521Z
LAST-MODIFIED:20250703T153521Z
UID:12978-1752019200-1752105599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 14; Marek 3\,7-12
DESCRIPTION:1.Mojžišova 14\, 1 V tom čase šinársky kráľ Amrafel\, ellasársky kráľ Arjóch\, elámsky kráľ Kedorlaómer a kráľ Gojímu Tideál 2 šli bojovať proti Berovi\, sodomskému kráľovi\, Biršovi\, gomorskému kráľovi\, Šinábovi\, ademskému kráľovi\, Šeméberovi\, cebojímskemu kráľovi a kráľovi z Bely\, čo je Coar. 3 Títo všetci sa ako spojenci zhromaždili v údolí Siddím\, kde je teraz Soľné more. 4 Dvanásť rokov boli poddaní Kedorlaómerovi a v trinástom roku sa proti nemu vzbúrili. 5 V štrnástom roku šiel bojovať Kedorlaómer a spojeneckí králi a porazili Refajov v Aštarót-Karnajime a Zúzov v Háme\, Emov na kirjatajimskej rovine 6 a Chorijcov na seírskom pohorí až k Él-Paránu\, na okraji púšte. 7 Potom sa obrátili a došli k Én-Mišpátu\, teda do Kadéša\, a na poli Amalékov a Amorejčanov pobili všetko\, čo bývalo v Chacecón-Tamáre. 8 Nato vytiahli sodomský kráľ\, gomorský kráľ\, ademský kráľ\, cebojímsky kráľ a belský\, teda coarský kráľ\, a zoradili sa do boja proti nim v údolí Siddím\, 9 totiž proti elámskemu kráľovi Kedorlaómerovi\, kráľovi Gojímu Tideálovi\, šinárskemu kráľovi Amrafelovi a ellasárskemu kráľovi Arjóchovi; štyria králi proti piatim. 10 V údolí Siddím bolo však mnoho asfaltových studní. Keď sodomský kráľ a gomorský kráľ utekali\, spadli do nich. Ostatní ušli na pohorie. 11 Víťazi odvliekli zo Sodomy a Gomory všetok majetok\, všetky potraviny a odtiahli. 12 Vzali aj Abrámovho synovca Lóta s jeho majetkom\, lebo býval v Sodome\, a odtiahli.13 Jeden z tých\, čo utiekli\, prišiel a oznámil to Hebrejovi Abrámovi\, ktorý býval pri duboch Amorejčana Mamreho\, Eškólovho a Anérovho brata. Týchto spájala s Abrámom zmluva o priateľstve. 14 Keď sa Abrám dopočul\, že jeho synovca odviedli do zajatia\, zvolal svojich tristoosemnástich vycvičených mužov\, narodených v jeho dome\, a prenasledoval útočníkov až po Dán. 15 V noci rozostavil proti nim svojich služobníkov\, porážal ich a prenasledoval až po Chobu\, ktorá leží na sever od Damasku. 16 Priniesol späť všetok majetok\, priviedol aj svojho synovca Lóta s jeho majetkom\, ako aj ženy a ostatný ľud. 17 Keď sa po víťazstve nad Kedorlaómerom a kráľmi\, ktorí boli s ním\, vracal\, sodomský kráľ mu vyšiel v ústrety do údolia Šave\, teda do Kráľovho údolia. 18 Šalémsky kráľ Melchisedek priniesol chlieb a víno. Bol totiž kňazom Najvyššieho Boha. 19 Požehnal ho a povedal: „Nech Abráma požehná Najvyšší Boh\, Tvorca neba i zeme.20 Nech je zvelebený Najvyšší Boh\, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov.“ Vtedy mu Abrám dal desiatok zo všetkého. 21 Sodomský kráľ povedal Abrámovi: „Daj mi ľudí\, majetok si nechaj!“ 22 Abrám však sodomskému kráľovi odpovedal: „Prísažne dvíham ruku k Hospodinovi\, Najvyššiemu Bohu\, Tvorcovi neba a zeme\, 23 že nevezmem ani len nitku\, ani remienok z obuvi\, vôbec nič z čohokoľvek\, čo je tvoje\, aby si nepovedal: ‚Obohatil som Abráma.‘ 24 Nechcem nič\, iba to\, čo zjedlo služobníctvo\, a podiel pre mužov Anéra\, Eškóla a Mamreho\, ktorí šli so mnou. Oni nech dostanú svoj podiel.“ \nMarek 3\, 7 Ježiš sa so svojimi učeníkmi uchýlil k moru. Nasledoval ho veľký zástup z Galiley a Judska\, 8 z Jeruzalema\, Idumey a spoza Jordánu\, ba hrnul sa k nemu i veľký zástup z okolia Týru a Sidonu\, lebo sa dopočuli\, čo robí. 9 Vtedy povedal učeníkom: „Pripravte mi čln\, aby ma zástupy netlačili.“ 10 Pretože mnohých uzdravil\, všetci\, čo trpeli nejakou chorobou\, hrnuli sa k nemu\, aby sa ho dotkli. 11 Keď ho zbadali nečistí duchovia\, padali pred ním a kričali: Ty si Syn Boží! 12 On im však prísne prikázal\, aby ho neprezrádzali.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-14-marek-37-12/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250708
DTEND;VALUE=DATE:20250709
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T153212Z
LAST-MODIFIED:20250703T153212Z
UID:12975-1751932800-1752019199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 13; Marek 3\,1-6
DESCRIPTION:1.Mojžišova 13\, 1 Odišiel teda Abrám z Egypta so svojou ženou i so všetkým\, čo mal\, do Negevu. Bol s ním aj Lót. 2 Abrám bol veľmi bohatý\, mal stáda\, striebro a zlato. 3 Potom Abrám pokračoval v ceste z miesta na miesto od Negevu až k Bételu\, až na miesto medzi Bételom a Ajom\, kde mal predtým svoj stan\, 4 kde predtým postavil oltár a vzýval meno Hospodina. 5 Aj Lót\, ktorý žil s Abrámom\, mal ovce\, dobytok a stany. 6 Krajina však nestačila na to\, aby mohli bývať spolu; majetku mali toľko\, že už nemohli zostať pri sebe.7 Medzi pastiermi Abrámových stád a pastiermi Lótových stád vznikol spor. V tom čase bývali v krajine Kanaánčania a Perizzejci. 8 Preto Abrám povedal Lótovi: „Nech nie je rozbroj medzi nami\, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi\, veď sme bratia! 9 Či nie je pred tebou celá krajina? Preto ťa prosím\, oddeľ sa odo mňa! Ak pôjdeš naľavo\, ja pôjdem napravo; ak si vyberieš pravú stranu\, ja sa poberiem na ľavú.“10 Lót sa rozhliadol a videl\, že celé okolie Jordánu až po Coar je zavlažované ako Hospodinova záhrada a ako Egypt. To bolo predtým\, ako Hospodin zničil Sodomu a Gomoru. 11 Preto si Lót vybral celé okolie Jordánu a odišiel na východ. Takto sa oddelili jeden od druhého. 12 Abrám býval v krajine Kanaán\, Lót sa zdržiaval v mestách Okolia a prenášal svoje stany až po Sodomu. 13 Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Hospodinovi.14 Keď sa Lót od neho oddelil\, Hospodin povedal Abrámovi: „Rozhliadni sa z miesta\, na ktorom si teraz\, pozri na sever i na juh\, na východ i na západ. 15 Celú krajinu\, ktorú vidíš\, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. 16 Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu zeme. Ak niekto bude môcť spočítať prach zeme\, potom spočíta aj tvoje potomstvo. 17 Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke a šírke\, lebo ti ju dávam!“ 18 Abrám vzal svoj stan a odišiel bývať k Mamreho dubom\, ktoré sú v Hebrone\, a postavil tam oltár Hospodinovi. \nMarek 3\, 1 Keď znova vošiel do synagógy\, bol tam človek s ochrnutou rukou. 2 Pozorne ho sledovali\, či nezačne uzdravovať v sobotu\, aby ho mohli obžalovať. 3 A Ježiš človeku s nehybnou rukou prikázal: „Postav sa do stredu!“ 4 A povedal im: „Je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle\, život zachrániť alebo zničiť?“ Oni však mlčali. 5 Vtedy si ich s hnevom premeral a zarmútený nad ich bezcitným srdcom povedal tomu človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel. A jeho ruka ozdravela. 6 Farizeji hneď odišli a radili sa s herodiánmi\, ako ho zahubiť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-13-marek-31-6/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250707
DTEND;VALUE=DATE:20250708
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T153007Z
LAST-MODIFIED:20250703T153007Z
UID:12973-1751846400-1751932799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 12; Marek 2\,23-28
DESCRIPTION:1.Mojžišova 12\, 1 Hospodin povedal Abrámovi: „Odíď zo svojej krajiny\, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny\, ktorú ti ukážem!2 Urobím z teba veľký národ\, požehnám ťa\, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním!3 Požehnám tých\, čo teba žehnajú a tých\, čo tebe zlorečia\, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“4 Vtedy Abrám odišiel\, ako mu prikázal Hospodin. Šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov\, keď odišiel z Charánu. 5 Abrám vzal svoju ženu Saraj\, svojho synovca Lóta\, všetok majetok\, čo nadobudli\, i služobníctvo\, ktoré získali v Charáne. Pohli sa a šli do Kanaánu. Keď prišli do Kanaánu\, 6 Abrám prešiel krajinou až k posvätnému miestu v Sícheme\, k Moreho dubu. Vtedy bývali v krajine Kanaánčania. 7 Abrámovi sa zjavil Hospodin a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ Potom tam postavil oltár Hospodinovi\, ktorý sa mu zjavil.8 Odtiaľ odišiel do pohoria na východ od Bételu a tam si rozložil stan. Na západ od neho bol Bétel\, na východ Aj. Tam postavil Hospodinovi oltár a vzýval Hospodinovo meno. 9 Potom Abrám pokračoval v ceste k Negevu. 10 Keď v krajine nastal hlad\, Abrám odišiel do Egypta\, aby tam začas pobudol\, lebo v krajine sa veľmi rozšíril hlad. 11 Keď sa chystali vojsť do Egypta\, povedal svojej žene Saraj: „Pozri sa\, viem\, že si žena krásneho vzhľadu. 12 Keď ťa uvidia Egypťania\, povedia si: ‚Toto je jeho žena.‘ Mňa zabijú a teba nechajú nažive. 13 Povedz teda\, že si moja sestra\, aby sa mi pre teba vodilo dobre a zostal som tvojou zásluhou nažive.“14 Keď Abrám prišiel do Egypta\, Egypťania videli\, že je to žena veľmi krásna. 15 Uvideli ju aj faraónovi dvorania\, vychválili ju pred faraónom a odviedli ju do jeho paláca. 16 Ten pre ňu s Abrámom dobre zaobchádzal\, takže mal ovce\, dobytok\, osly\, sluhov\, slúžky\, oslice a ťavy. 17 Hospodin však postihol faraóna i jeho dom ťažkými údermi pre Saraj\, Abrámovu ženu. 18 Faraón zavolal Abráma a povedal mu: „Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal\, že je to tvoja žena? 19 Prečo si povedal\, že je to tvoja sestra? Ja som si ju preto vzal za ženu. Tu teda máš svoju ženu\, ber si ju a choď!“ 20 Faraón ho potom zveril mužom\, aby ho poslali preč aj s jeho ženou i so všetkým\, čo mal. \nMarek 2\, 23 Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy. 24 Farizeji mu hovorili: „Pozri\, robia v sobotu\, čo nie je dovolené.“ 25 On im povedal: „Nikdy ste nečítali\, čo urobil Dávid\, keď nemal čo jesť a bol hladný on aj tí\, čo boli s ním? 26 Ako za veľkňaza Abiatára vošiel do Božieho domu a jedol predkladané chleby\, z ktorých nie je dovolené jesť nikomu okrem kňazov\, a dal aj svojmu sprievodu?“ 27 I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka\, a nie človek pre sobotu! 28 Preto Syn človeka je pánom aj soboty.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-12-marek-223-28/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250706
DTEND;VALUE=DATE:20250707
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T152842Z
LAST-MODIFIED:20250703T152842Z
UID:12971-1751760000-1751846399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 11; Marek 2\,18-22
DESCRIPTION:1.Mojžišova 11\, 1 Na celej zemi bola jednotná reč a jednotné slová. 2 Keď sa ľudia pohli od východu\, našli rovinu v krajine Šinár a usadili sa tam. 3 Povedali si medzi sebou: „Poďme\, narobme si tehál a vypáľme ich!“ Tehly používali namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. 4 Potom povedali: „Poďme\, vybudujme si mesto a vežu\, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba! Tak sa preslávime a nerozptýlime sa po celej zemi.“5 Hospodin však zostúpil\, aby sa pozrel na mesto a vežu\, ktorú stavali ľudia. 6 Hospodin povedal: „Sú jeden národ a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im už nič nezabráni uskutočniť všetko\, čo si zaumienia. 7 Poďme\, zostúpme a zmäťme im reč\, aby sa medzi sebou nedorozumeli!“ 8 Tak ich Hospodin odtiaľ rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. 9 Preto dostalo meno Bábel\, lebo tam zmiatol Hospodin reč celej zeme. Hospodin ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi. 10 Toto je Šémov rodokmeň: Dva roky po potope\, keď mal Šém sto rokov\, narodil sa mu Arpachšad. 11 Po Arpachšadovom narodení žil Šém päťsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.12 Keď mal Arpachšad tridsaťpäť rokov\, narodil sa mu Šelach. 13 Po Šelachovom narodení žil Arpachšad štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.14 Keď mal Šelach tridsať rokov\, narodil sa mu Eber. 15 Po Eberovom narodení žil Šelach štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.16 Keď mal Eber tridsaťštyri rokov\, narodil sa mu Peleg. 17 Po Pelegovom narodení žil Eber štyristotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.18 Keď mal Peleg tridsať rokov\, narodil sa mu Reu. 19 Po Reuovom narodení žil Peleg dvestodeväť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.20 Keď mal Reu tridsaťdva rokov\, narodil sa mu Serúg. 21 Po Serúgovom narodení žil Reu dvestosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.22 Keď mal Serúg tridsať rokov\, narodil sa mu Nachór. 23 Po Nachórovom narodení žil Serúg dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.24 Keď mal Nachór dvadsaťdeväť rokov\, narodil sa mu Terach. 25 Po Terachovom narodení žil Nachór stodevätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.26 Keď mal Terach sedemdesiat rokov\, narodil sa mu Abrám\, Nachór a Harán. 27 Toto je Terachov rodokmeň: Terachovi sa narodil Abrám\, Nachór a Harán. Haránovi sa narodil Lót. 28 Harán zomrel ešte za života svojho otca Teracha vo svojej rodnej zemi\, v chaldejskom Úre. 29 Abrám a Nachór sa oženili. Abrámova žena sa volala Saraj a Nachórova žena sa volala Milka. Bola to dcéra Harána\, ktorý bol otcom Milky a Jisky. 30 Saraj bola neplodná\, nemala deti.31 Terach vzal svojho syna Abráma a svojho vnuka Lóta\, Haránovho syna\, a Saraj\, svoju nevestu\, ženu svojho syna Abráma\, a vyviedol ich z chaldejského Úru\, aby sa nasťahovali do Kanaánu. Prišli do Charánu a usadili sa tam.32 Celý vek Terachovho života bol dvestopäť rokov. Potom Terach v Charáne zomrel. \n Marek 2\, 18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia\, a tvoji učeníci sa nepostia?“ 19 Ježiš im povedal: „Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi\, nemôžu sa postiť. 20 Príde však čas\, keď im ženích bude vzatý a vtedy\, v ten deň sa budú postiť.21 Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty\, lebo výplň sa — nové od starého — odtrhne a diera sa zväčší. 22 Nikto nenalieva nové víno do starých mechov\, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno\, aj mechy. Ale nové víno patrí do nových mechov.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-11-marek-218-22/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250705
DTEND;VALUE=DATE:20250706
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T152705Z
LAST-MODIFIED:20250703T152705Z
UID:12969-1751673600-1751759999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 10; Marek 2\,13-17
DESCRIPTION:1.Mojžišova 10\, 1 Toto je rodokmeň Noachových synov\, Šéma\, Cháma a Jefeta. Po potope sa im narodili synovia. 2 Jefetovi synovia sú: Gomer\, Magóg\, Madaj\, Javán\, Tubal\, Mešech a Tirás. 3 Gomerovi synovia sú: Aškenaz\, Rifat a Togarma. 4 Javánovi synovia sú: Eliša\, Taršíš\, Kittím a Rodaním. 5 Z nich sa rozvetvili ostrovné národy vo svojich krajinách\, každý podľa svojho jazyka\, podľa svojich rodov vo svojich národoch.6 Chámovi synovia sú: Kúš\, Micrajim\, Pút a Kanaán. 7 Kúšovi synovia sú: Sába\, Chavila\, Sabta\, Raema a Sabtecha. Raemovi synovia sú: Šeba a Dedán. 8 Kúšovi sa narodil Nimród. Stal sa prvým hrdinom na zemi. 9 Bol udatným lovcom pred Hospodinom. Preto vzniklo úslovie: Udatný lovec pred Hospodinom ako Nimród. 10 Jeho kráľovstvo bolo od počiatku Bábel\, Erech\, Akkad a Kalne v krajine Šinár. 11 Z tejto krajiny vytiahol do Aššúru a vystaval Ninive\, Rechobót-Ír\, Kelach\, 12 ako aj Resen medzi mestami Ninive a Kelach. To je to veľké mesto. 13 Micrajim splodil: Lúdov\, Anámov\, Lehábov\, Naftuchov\, 14 Patrusanov\, Kasluchov\, z ktorých pochádzajú Filištínci a Kaftóri. 15 Kanaán splodil Sidona\, svojho prvorodeného\, a Chéta\, 16 ďalej Jebúsejov\, Amorejčanov\, Girgašejov\, 17 Chivvijov\, Arkijov\, Sínejov\, 18 Arvádov\, Cemarov a Chamátov. Potom sa rozšírili rody Kanaánčanov. 19 Územie Kanaánčanov siahalo od Sidonu ku Geráru až po Gazu a smerom k Sodome\, Gomore\, Adme a Cebojímu až po Lešu. 20 To sú Chámovi synovia podľa rodov\, jazykov\, krajín a národov.21 Aj Šémovi\, praotcovi všetkých Eberových synov\, Jefetovmu staršiemu bratovi\, sa narodili synovia. 22 Šémovi synovia sú: Elám\, Aššúr\, Arpachšad\, Lúd a Aram. 23 Aramovi synovia sú: Úc\, Chúl\, Geter a Maš. 24 Arpachšadovi sa narodil Šelach. Šelachovi sa narodil Eber. 25 Eberovi sa narodili dvaja synovia: jeden sa volal Peleg\, lebo za jeho čias bola rozdelená zem\, a jeho brat sa volal Joktán. 26 Joktánovi sa narodili: Almodád\, Šelef\, Chacarmávet\, Jarach\, 27 Hadorám\, Uzál\, Dikla\, 28 Obál\, Abimael\, Šeba\, 29 Ofír\, Chavila a Jobáb. Títo všetci sú Joktánovi synovia. 30 Ich sídla siahali od Méše až po Sefar k východnému pohoriu. 31 Toto sú Šémovi synovia podľa ich rodov\, jazykov a národov\, bývajúci vo svojich krajinách. 32 Toto sú rody Noachových synov podľa rodokmeňov a národov. Po potope sa z nich rozvetvili národy na zemi. \nMarek 2\, 13 Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil. 14 Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho\, ako sedí na mýtnici. Povedal mu: „Nasleduj ma!“ On vstal a nasledoval ho. 15 A keď Ježiš stoloval v jeho dome\, mnohí mýtnici a hriešnici stolovali spolu s ním a jeho učeníkmi; bolo ich totiž mnoho a nasledovali ho. 16 Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli\, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi\, vyčítali jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ 17 Keď to Ježiš začul\, povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví\, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých\, ale hriešnikov.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-10-marek-213-17/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250704
DTEND;VALUE=DATE:20250705
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250703T150235Z
LAST-MODIFIED:20250703T150235Z
UID:12967-1751587200-1751673599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 9; Marek 2\,1-12
DESCRIPTION:1.Mojžišova 9\, 1 Boh požehnal Noacha i jeho synov a povedal im: „Ploďte sa\, množte sa a naplňte zem! 2 Strach a hrôza z vás padne na všetky pozemské zvieratá\, na všetko nebeské vtáctvo i na všetko\, čo sa hýbe na zemi. Všetky morské ryby sú dané do vašej moci. 3 Všetko\, čo sa hýbe a žije\, budete mať za pokrm\, všetko vám dávam\, ako predtým zelené byliny. 4 Len mäso s dušou\, teda s jeho krvou\, jesť nebudete\, 5 lebo za vašu krv budem brať na zodpovednosť každé zviera\, za život človeka budem brať na zodpovednosť človeka\, jeho brata.6 Ak niekto preleje krv človeka\, nech jeho krv preleje človek\, lebo Boh utvoril človeka na Boží obraz.7 Vy sa však ploďte a množte\, rozmáhajte sa na zemi a množte sa na nej!“8 Boh povedal Noachovi a jeho synom\, čo boli s ním: 9 „Uzatváram svoju zmluvu s vami i s vaším potomstvom 10 a so všetkými živými bytosťami\, čo sú s vami\, s vtáctvom\, s dobytkom a so všetkou divou zverou\, čo je s vami\, so všetkým\, čo vyšlo z korábu\, so všetkou zverou zeme. 11 Uzatváram s vami svoju zmluvu\, že voda potopy už nezničí nijakého živého tvora a nebude už potopy\, ktorá by zničila zem.“ 12 Boh povedal: „Toto je znamením zmluvy\, ktorú uzatváram medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi\, čo sú s vami\, pre všetky budúce pokolenia: 13 Svoju dúhu som položil na oblak\, aby bola znamením zmluvy medzi mnou a zemou. 14 Kedykoľvek nahromadím mračná nad zemou a na oblaku sa ukáže dúha\, 15 rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi; voda už nebude potopou na zničenie všetkých živých tvorov. 16 Keď sa na oblaku ukáže dúha\, pozriem na ňu a rozpomeniem sa na večnú zmluvu medzi Bohom a každým živým tvorom na zemi.“ 17 Boh povedal Noachovi: „Toto je znamenie zmluvy\, ktorú som ustanovil medzi mnou a každým živým tvorom na zemi.“ 18 Noachovi synovia\, ktorí vyšli z korábu\, boli: Šém\, Chám a Jefet. Chám bol otcom Kanaána. 19 Títo traja boli Noachovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi. 20 Noach bol prvý roľník\, ktorý vysadil vinicu. 21 Raz sa napil vína\, opil sa a obnažený si ľahol vo svojom stane. 22 Chám\, Kanaánov otec\, však videl svojho otca obnaženého a povedal to vonku svojim dvom bratom. 23 Šém a Jefet vzali plášť\, obaja si ho položili na plecia\, šli chrbtom\, a tak zakryli nahotu svojho otca. Tvár mali odvrátenú\, aby nevideli svojho otca obnaženého. 24 Keď sa Noach prebral z opojenia a dozvedel sa\, čo mu urobil jeho najmladší syn\, 25 povedal: „Buď prekliaty Kanaán\, otrokom otrokov buď svojim bratom!“ 26 Dodal: „Nech je zvelebený Hospodin\, Boh Šémov! Nech mu je Kanaán otrokom!27 Kiež Boh dá\, aby sa Jefet rozšíril a býval v Šémových stanoch! Kiež mu je Kanaán otrokom!“28 Noach žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. 29 Celý vek Noachovho života bol deväťstopäťdesiat rokov\, potom zomrel. \nMarek 2\, 1 Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Rozchýrilo sa\, že je v dome. 2 Zhromaždilo sa tam veľa ľudí\, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A vravel im Slovo. 3 Vtedy k nemu prišli štyria\, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4 Pretože sa k nemu nemohli dostať kvôli zástupu\, otvorili strechu tam\, kde bol Ježiš\, a otvorom spustili lôžko\, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru\, povedal ochrnutému: „Syn môj\, odpúšťajú sa ti hriechy!“ 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7 „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Kto iný môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“ 8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal\, že takto uvažujú a povedal im: „Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? 9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň\, vezmi si lôžko a choď!‘? 10 Aby ste však vedeli\, že Syn človeka má moc odpúšťať na zemi hriechy“ — povedal ochrnutému: 11 „Hovorím ti: Vstaň\, vezmi si lôžko a choď domov!“ 12 On vstal\, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli\, velebili Boha a hovorili: „Čosi také sme ešte nikdy nevideli.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-9-marek-21-12/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250703
DTEND;VALUE=DATE:20250704
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250702T192951Z
LAST-MODIFIED:20250702T192951Z
UID:12965-1751500800-1751587199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 8; Marek 1\,40-45
DESCRIPTION:1.Mojžišova 8\, 1 Boh si spomenul na Noacha\, na všetku divú zver a všetok dobytok\, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala. 2 Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba. 3 Voda\, čo pritekala a odtekala\, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo. 4 V siedmom mesiaci\, v sedemnásty deň tohto mesiaca\, zastal koráb na pohorí Araratu. 5 Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov. 6 Keď uplynulo štyridsať dní\, Noach otvoril na korábe okno\, ktoré urobil\, 7 a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal\, kým voda na zemi nevyschla. 8 Vypustil aj holubicu\, aby zistil\, či vody z povrchu zeme už ubudlo. 9 No keď nenašla miesto\, kde by jej noha spočinula\, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku\, chytil holubicu a vzal ju do korábu. 10 Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu. 11 Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal\, že voda zo zeme ustúpila. 12 Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu\, no tá sa k nemu už nevrátila. 13 V šesťstoprvom roku\, v prvom mesiaci\, v prvý deň mesiaca\, voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu\, pozrel sa von a videl\, že povrch zeme je už suchý. 14 V druhom mesiaci\, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca\, zem bola suchá.15 Boh prehovoril k Noachovi: 16 „Vyjdi z korábu so svojou ženou\, so svojimi synmi a so svojimi nevestami. 17 Vyveď všetky druhy živočíchov\, ktoré sú s tebou: vtáctvo\, dobytok a všetky plazy\, čo sa hmýria na zemi\, aby sa pohybovali po zemi\, plodili sa a množili sa na zemi.“ 18 Vyšiel teda Noach\, s ním jeho synovia\, jeho žena\, jeho nevesty\, 19 všetky zvieratá\, všetky plazy\, všetky vtáky\, všetko\, čo sa hýbe na zemi\, podľa svojich rodov\, to všetko vyšlo z korábu. 20 Potom Noach postavil oltár Hospodinovi\, vzal zo všetkého čistého dobytka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na oltár. 21 Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy pre človeka neprekľajem zem\, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti\, ako som to urobil.22 Kým bude trvať zem\, sejba ani žatva\, chlad ani horúčava\, leto ani zima\, deň ani noc neprestanú.“ \nMarek 1\, 40 Tu prišiel k nemu malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš\, môžeš ma očistiť.“ 41 Ježiš sa nad ním zľutoval\, vystrel ruku\, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem\, buď čistý!“ 42 Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený. 43 Prísne ho napomenul a hneď ho poslal preč. 44 Povedal mu: „Nie\, aby si niekomu niečo hovoril\, ale choď\, ukáž sa kňazovi a prines obetu za svoje očistenie\, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“ 45 On však odišiel a začal o tom mnoho rozprávať a dookola rozširovať\, čo sa stalo\, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta a zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. No i tak za ním ľudia zovšadiaľ prichádzali.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-8-marek-140-45/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20250702
DTEND;VALUE=DATE:20250703
DTSTAMP:20260427T234241
CREATED:20250701T201134Z
LAST-MODIFIED:20250701T201134Z
UID:12963-1751414400-1751500799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Mojžišova 6\,9-7\,24; Marek 1\,32-39
DESCRIPTION:1.Mojžišova 6\, 9 Toto je Noachov príbeh: Noach bol spravodlivý a bezúhonný muž medzi svojimi vrstovníkmi. Noach chodil s Bohom. 10 Narodili sa mu traja synovia: Šém\, Chám a Jefet. 11 Zem však bola skazená pred Bohom a plná násilia. 12 Boh videl\, že zem je skazená\, pretože celé ľudstvo na zemi si počínalo skazene. 13 Boh povedal Noachovi: „Rozhodol som sa skoncovať so všetkým tvorstvom\, lebo zem je plná násilia. Zničím ich aj so zemou.14 Urob si koráb z góferového dreva; v korábe urob priehrady a vymaž ho zvnútra i zvonka smolou. 15 Urobíš ho takto: dĺžka korábu bude tristo lakťov\, šírka päťdesiat lakťov a jeho výška tridsať lakťov. 16 Koráb dokonči tak\, že pri vrchu urobíš svetlík na jeden lakeť. Do bočnej steny korábu osaď dvere; urob v ňom spodné\, stredné a vrchné podlažie.17 Ja privediem vody potopy na zem\, aby som spod neba vyhubil každého tvora\, v ktorom je dych života. Všetko\, čo je na zemi\, zahynie. 18 S tebou uzavriem zmluvu; do korábu vojdeš ty\, tvoji synovia\, tvoja žena a tvoje nevesty. 19 Zo všetkých druhov živočíchov vezmeš do korábu po páre\, aby s tebou zostali nažive; bude to samec a samica. 20 Vojdú ta s tebou po páre z vtáctva\, dobytka i zo všetkých zemských plazov podľa svojich druhov\, aby zostali nažive. 21 Ty si vezmi z každej potravy\, čo sa môže jesť\, a zhromaždi ju k sebe; tebe aj im to bude za pokrm.“ 22 Noach urobil všetko tak\, ako mu Boh prikázal.1 Potom Hospodin povedal Noachovi: „Vojdi do korábu s celou svojou rodinou\, lebo som videl\, že si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. 2 Zo všetkých čistých zvierat vezmi so sebou sedem párov\, samca a samicu; z nečistých zvierat po páre\, samca a samicu. 3 Aj z nebeského vtáctva vezmeš po sedem párov\, samca a samicu\, aby sa zachovalo potomstvo na celej zemi\, 4 lebo ešte sedem dní a potom spustím na zem dážď trvajúci štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme každú bytosť\, ktorú som utvoril.“ 5 Noach urobil všetko\, čo mu rozkázal Hospodin. 6 Noach mal šesťsto rokov\, keď voda potopy zaplavila zem.7 Noach vošiel do korábu a s ním aj jeho synovia\, jeho žena a jeho nevesty pred vodami potopy. 8 Z čistých i z nečistých zvierat\, z vtáctva a zo všetkého\, čo sa hýbe na zemi\, 9 vošlo po dvoch k Noachovi do korábu\, samec a samica\, ako mu prikázal Boh. 10 Keď prešlo sedem dní\, valila sa voda potopy na zem. 11 V šesťstom roku Noachovho života\, v druhom mesiaci\, sedemnásteho dňa toho mesiaca\, vyrazili všetky pramene obrovskej prahlbiny\, roztvorili sa nebeské uzávery 12 a pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. 13 V ten istý deň vošiel do korábu Noach a s ním jeho synovia Šém\, Chám a Jefet\, jeho žena a jeho tri nevesty. 14 Oni a všetky zvieratá\, všetok dobytok\, všetky plazy\, čo sa hýbu na zemi\, všetko vtáctvo\, všetky operence a okrídlence podľa svojich druhov 15 vošli k Noachovi do korábu po páre zo všetkých tvorov\, v ktorých je dych života. 16 Zo všetkých tvorov vošiel samec a samica tak\, ako mu Boh prikázal. Hospodin za ním zavrel koráb.17 Na zemi nastala štyridsaťdňová potopa. Voda stúpala\, zdvihla koráb a ten sa vzniesol zo zeme. 18 Voda veľmi stúpala a zaplavovala všetko na povrchu zeme\, no koráb sa vznášal na vode. 19 Voda tak veľmi stúpala nad pevninou\, že zatopila všetky vysoké vrchy pod šírym nebom. 20 O pätnásť lakťov prevyšovala voda vrchy\, ktoré pokryla. 21 Zahynuli všetky tvory\, ktoré sa pohybovali po zemi\, vtáctvo\, dobytok\, divá zver\, plazy\, ktoré sa hýbali po zemi\, i všetci ľudia. 22 Z toho\, čo bolo na suchej zemi\, zahynulo všetko\, čo malo v nozdrách dych života. 23 Boh zahubil všetky bytosti\, čo boli na povrchu zeme: ľudí\, dobytok\, plazy a nebeské vtáctvo. Všetko bolo vyhubené zo zeme\, ostal iba Noach a to\, čo bolo s ním v korábe. 24 Voda ovládala zem stopäťdesiat dní. \n\n Marek 1\, 32 Keď slnko zapadlo a nastal večer\, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. 33 Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. 34 Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých\, ktorých trápili rozličné choroby\, vyhnal mnohých démonov a nedovolil im hovoriť\, lebo ho poznali. 35 Nadránom\, zavčasu\, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. 36 Šimon a tí\, čo boli s ním\, sa ponáhľali za ním. 37 Keď ho našli\, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú!“ 38 On im povedal: „Poďme inde\, do blízkych mestečiek\, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel.“ 39 Chodil po celej Galilei\, kázal v ich synagógach a vyháňal démonov.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-mojzisova-69-724-marek-132-39/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR