BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-WR-CALNAME:Radostné srdce
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20230326T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20231029T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20240331T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20241027T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20250330T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20251026T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241219
DTEND;VALUE=DATE:20241220
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241216T151822Z
LAST-MODIFIED:20241216T152137Z
UID:12395-1734566400-1734652799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 23;Hebrejom 1
DESCRIPTION:2.Samuelova 24\, 1 Toto sú posledné Dávidove slová: „Výrok Izajovho syna Dávida\, výrok vysoko postaveného muža\, pomazaného Bohom Jákoba\, obľúbeného pevca Izraela.2 Duch Hospodina hovorí vo mne a jeho reč mám na jazyku.3 Boh Izraela hovorí\, prihovára sa mi skala Izraela: ‚Kto spravodlivo panuje nad ľuďmi a kto vládne v bázni pred Bohom\,4 je ako úsvit vychádzajúceho slnka\, ako bezoblačné ráno\, ako jasno po daždi\, keď mládza raší zo zeme.‘5 Či môj dom pred Bohom taký nie je? Uzavrel so mnou večnú zmluvu\, vo všetkom upravenú a bezpečnú. Je úplnou mojou spásou. Prečo by nesplnil i každú túžbu?6 Všetci naničhodníci sú ako zaviate tŕnie\, ktoré nikto neberie do ruky.7 Kto sa ho chce dotknúť\, použije železo či násadu kopije a na mieste ho spáli.“8 Toto sú mená Dávidových hrdinov: Tachkemončan Jošéb-Baššebet\, vodca trojky\, ktorý zamával kopijou proti osemsto mužom a jedným šmahom ich zrazil.9 Ďalší bol Eleazár\, Achóachovec\, syn Doda. Patril k trojici hrdinov. Bol s Dávidom\, keď vyzývali Filištíncov\, ktorí sa tam zišli do boja. Keď Izraeliti ustupovali\, 10 on sa postavil na odpor a bil Filištíncov\, dokiaľ vládal\, kým mu od meča nezmeravela ruka. V ten deň pripravil Hospodin veľké víťazstvo. Ľud sa potom k nemu vrátil\, ale už len olúpiť pobitých.11 Nasleduje Ageho syn Harárčan Šamma. Raz sa Filištínci zhromaždili pri Lechi\, kde bola časť poľa plná šošovice. Keď ľud utekal pred Filištíncami\, 12 on sa postavil doprostred poľa\, obránil ho a Filištíncov porazil. Tak pripravil Hospodin veľké víťazstvo.13 Raz tí traja z tridsiatich náčelníkov zostúpili počas žatvy k Dávidovi do jaskyne Adullám. Medzitým oddiel Filištíncov táboril v údolí Refajov. 14 Dávid bol vtedy v pevnosti a posádka Filištíncov v Betleheme. 15 Vtedy Dávid vyslovil želanie: „Kto sa mi dá napiť vody zo studne\, ktorá je pri Betlehemskej bráne?“ 16 Tí traja hrdinovia sa prebili cez tábor Filištíncov\, načerpali vodu zo studne pri Betlehemskej bráne a priniesli ju Dávidovi. On sa však z nej nechcel napiť\, ale vylial ju na počesť Hospodina. 17 Povedal: „Chráň ma Hospodin niečo také urobiť! Veď je to krv mužov\, ktorí šli s nasadením vlastného života.“ Nechcel ju piť. To dokázali tí traja hrdinovia.18 Abišaj\, brat Joába\, syna Ceruje\, bol náčelníkom tridsiatich. Zamával kopijou proti tristo mužom a pobil ich\, čím sa preslávil medzi tridsiatimi. 19 U tridsiatich požíval síce úctu a stal sa ich náčelníkom\, ale tým trom sa nevyrovnal.20 Jojadov syn Benaja z Kabceelu bol udatným mužom\, bohatým na skutky. On zabil dvoch moábskych hrdinov. Jedného dňa\, keď snežilo\, zišiel do jamy a zabil leva. 21 Zabil aj zdatného Egypťana. Ten mal síce v ruke kopiju\, kým Benaja šiel k nemu s palicou. Egypťanovi vytrhol kopiju z ruky a tou ho zabil. 22 To vykonal Jojadov syn Benaja\, čím sa preslávil medzi tridsiatimi hrdinami. 23 Bol slávnejší než tí tridsiati\, no tamtým trom sa nevyrovnal. Dávid ho zaradil do svojej telesnej stráže.24 K tridsiatim patril Joábov brat Asael\, Dodov syn Elchanán z Betlehema\, 25 Šamma z Charódu\, Elika z Charódu\, 26 Chelec z Peletu\, Ikkéšov syn Ira z Tekóy\, 27 Abíezer z Anatótu\, Mebunnaj z Chuše\, 28 Achóachovec Calmón\, Mahraj z Netofy\, 29 Baanov syn Cheleb z Netofy\, Ribajov syn Ittaj z Gibey Benjamínovcov\, 30 Benaja z Piratónu\, Hiddaj z Nachale-Gaašu\, 31 Abí-Albón z Araby\, Azmávet z Bachurímu\, 32 Eljachba zo Šaalbónu\, z Jašénových synov Jonatán\, 33 Šamma z Haráru\, Šarárov syn Achiám z Haráru\, 34 Achasbajov syn Elifelet z Maachy\, syn Gilonca Achitofela Eliám\, 35 Checraj z Karmelu\, Paaraj z Arbu\, 36 Nátanov syn Jigál z Coby\, Bani z Gádu\, 37 Ammónčan Celek\, Nachraj z Beerótu\, zbrojnoš Cerujinho syna Joába\, 38 jitrijský Ira\, jitrijský Garéb\, 39 Chetita Uriáš. Spolu tridsaťsedem. \nHebrejom 1\, 1 Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. 2 V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi\, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. 3 On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď vykonal očistenie od hriechov\, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach.4 Stal sa o toľko dôstojnejším od anjelov\, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni. 5 Veď komu kedy z anjelov Boh povedal: Ty si môj syn\, ja som ťa dnes splodil? A opäť: Ja budem jeho otcom a on mi bude synom? 6 A keď uvádza Prvorodeného na svet\, znova hovorí: Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli! 7 O anjeloch hovorí: Svojich anjelov robí vetrami a svojich služobníkov ohnivými plameňmi. 8 O Synovi však: Tvoj trón\, Bože\, je na veky vekov a žezlo tvojho práva je žezlom tvojho kráľovstva.9 Miloval si spravodlivosť a nenávidel neprávosť\, preto ťa Boh\, tvoj Boh\, pomazal olejom plesania nad tvojich druhov. 10 A ešte: Ty\, Pane\, si na začiatku založil zem a nebesia sú dielom tvojich rúk.11 Ony sa pominú\, ale ty zostávaš; a všetci zostarnú ako odev12 a zvinieš ich ako plášť\, ako odev a zmenia sa. Ty si však ten istý a tvoje roky neprestanú. 13 A kedy ktorému z anjelov povedal: Seď po mojej pravici\, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám? 14 Vari nie sú všetci služobnými duchmi poslanými slúžiť tým\, čo majú zdediť spásu?
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-24hebrejom-1/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241218
DTEND;VALUE=DATE:20241219
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241216T151134Z
LAST-MODIFIED:20241216T151134Z
UID:12391-1734480000-1734566399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 22;1.Korintským 16
DESCRIPTION:2.Samuelova 22\, 1 Slová tejto piesne prednášal Dávid na počesť Hospodina v deň\, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov a z moci Šaula. 2 Hovoril: „Hospodin je moja skala\, moja pevnosť\, môj vysloboditeľ.3 Môj Boh je moja skala\, k nemu sa utiekam\, môj štít\, roh mojej spásy\, moja pevnosť\, moje útočisko: môj záchranca\, zachránil si ma pred násilím.4 Volám na Hospodina\, ktorý je hoden chvály\, som zachránený pred svojimi nepriateľmi.5 Oblievali ma vlny smrti\, prívaly záhuby ma vydesili.6 Stiesnili ma putá podsvetia\, nástrahy smrti šli mi v ústrety.7 V úzkosti som volal k Hospodinovi\, kričal som o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočul môj hlas\, moje výkriky prenikli k jeho sluchu.8 Zem sa pohla a zatriasla\, zachveli sa základy nebies\, pohli sa\, lebo vzplanul hnevom.9 Dym sa mu valil z nozdier\, oheň z jeho úst pohlcoval\, žeravé uhlíky blčali z neho.10 Naklonil nebesia a zostúpil\, pod nohami mal mrákavu.11 Niesol sa na cherubovi a letel\, vznášal sa na krídlach vetra.12 Obklopil sa temnotou\, z temných vôd a hustých oblakov si spravil stany.13 Jeho jasom sa uhlíky vznietili do žerava.14 Hospodin zahrmel z neba\, Najvyšší sa ozval.15 Vystrelil šípy a rozohnal ich\, zmiatol ich bleskom.16 Objavili sa morské dná\, obnažili sa základy sveta\, lebo si pohrozil\, Hospodin\, a zadul svojím rozhnevaným dychom.17 Z výsosti vystrel ruku\, uchopil ma a vytiahol z veľkej vody.18 Zachránil ma pred mocným nepriateľom\, pred tými\, čo ma nenávidia\, hoci boli silnejší než ja.19 Vystúpil proti mne v deň môjho nešťastia\, no Hospodin mi bol oporou.20 Poskytol mi priestor\, vytiahol ma\, lebo si ma obľúbil.21 Hospodin ma odmenil podľa mojej spravodlivosti\, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk\,22 lebo som sa pridŕžal Hospodinových ciest\, svojvoľne som sa neodvracal od svojho Boha.23 Veď všetky jeho právne predpisy mal som na zreteli\, od jeho ustanovení som sa neodvrátil.24 Bezúhonne som sa ho pridŕžal a chránil sa previnenia.25 Hospodin mi odplatil podľa mojej spravodlivosti\, podľa mojej čistoty\, ktorú videl.26 Voči vernému si verný\, voči šľachetnému šľachetný\,27 voči úprimnému úprimný\, ale zvráteného necháš v jeho zvrátenosti.28 Utláčaný ľud zachraňuješ\, no svojím pohľadom pokoruješ povýšencov.29 Ty\, Hospodin\, si mojou sviecou\, Hospodin mi osvecuje temnotu.30 S tebou prerazím nepriateľské šíky\, so svojím Bohom preskočím i múr.31 Božia cesta je dokonalá\, Hospodinova reč je osvedčená. On je štítom každému\, kto sa k nemu utieka.32 Veď kto je Boh okrem Hospodina? Kto je skala\, ak nie náš Boh?33 Boh mi je pevné útočisko\, vedie ma cestou dokonalosti.34 Dal mi nohy\, ako majú lane\, a postavil ma na výšiny.35 Moje ruky vycvičil na boj a ramená naučil napínať bronzový luk.36 Dal si mi štít svojej spásy a tvoja láskavosť ma povzniesla.37 Mojim krokom si cestu uvoľnil\, nevytkli sa mi členky.38 Budem prenasledovať svojich nepriateľov a nevrátim sa\, kým ich nezničím.39 Celkom ich rozdrvím\, už nevstanú\, padnú mi pod nohy.40 Opásal si ma silou k boju\, mojich odporcov si zohol podo mňa.41 Rozohnal si mojich nepriateľov\, umlčím tých\, čo ma nenávidia.42 Budú kričať o pomoc\, no nik ich nezachráni\, budú volať na Hospodina\, ale neodpovie.43 Rozdrvím ich\, budú ako zemský prach\, pošliapem a udupem ich ako blato na ulici.44 Vyslobodíš ma od vzbúrencov\, ustanovíš ma za hlavu národov. Slúžiť mi bude ľud\, ktorý som ani nepoznal.45 Cudzinci sa mi budú zaliečať\, poslúchnu ma na slovo.46 Cudzinci ochabnú\, vytratia sa zo svojich bášt.47 Nech žije Hospodin! Kiež je velebená moja skala! Nech je vyvýšený Boh\, skala mojej spásy!48 Bože\, dožičil si mi pomstu\, podmanil si mi národy.49 Môj vysloboditeľ od nepriateľov\, dvíhaš ma nad mojich odporcov\, vytrhávaš ma z moci násilníka.50 Hospodin\, preto ťa budem chváliť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami.51 Svojho kráľa veľkolepo zachraňuješ\, prejavuješ priazeň svojmu pomazanému Dávidovi a jeho potomstvu naveky.“ \n1.Korintským 16\, 1 Pokiaľ ide o zbierku pre svätých\, aj vy urobte tak\, ako som to prikázal cirkvám v Galácii. 2 Nech si každý z vás v prvý deň po sobote odloží\, čo by mohol usporiť\, aby sa zbierky nerobili vtedy\, keď prídem. 3 Keď však prídem\, pošlem so sprievodným listom tých\, ktorých uznáte za hodných\, aby zaniesli váš dar do Jeruzalema. 4 Ak by však bolo vhodné\, aby som šiel aj ja\, pôjdu so mnou.5 Prídem k vám\, keď prejdem Macedónsko\, lebo Macedónskom iba prejdem\, 6 ale u vás azda pobudnem alebo aj prezimujem\, aby ste ma vypravili\, kamkoľvek by som šiel. 7 Nechcem vás totiž teraz vidieť len tak letmo\, lebo dúfam\, že ak dovolí Pán\, nejaký čas u vás pobudnem. 8 V Efeze ostanem až do Turíc\, 9 lebo sa mi tam otvorili veľké dvere činnosti\, ale aj protivníkov je mnoho.10 Ak však príde Timotej\, hľaďte\, aby sa u vás nemusel báť; veď koná Pánovo dielo ako aj ja. 11 Nech ním teda nik nepohŕda. Vypravte ho v pokoji\, aby prišiel ku mne\, lebo ho očakávam s bratmi.12 Pokiaľ ide o brata Apolla\, veľmi som ho prosil\, aby šiel k vám s bratmi\, ale vôbec nemal vôľu teraz ísť. Pôjde však\, keď bude na to vhodný čas.13 Bdejte\, stojte pevne vo viere\, vzmužte sa a buďte silní! 14 Všetko nech sa medzi vami deje v láske!15 Prosím vás\, bratia: Viete o Stefanasovom dome\, že je prvotinou Achájska a že sa dali do služby svätým; 16 ochotne sa aj vy podriaďte im i každému\, kto spolupracuje a usilovne slúži. 17 Radujem sa Stefanasovmu\, Fortunátovmu i Achajkovmu príchodu\, že mi nahradili vašu neprítomnosť. 18 Tak potešili môjho i vášho ducha. Takých si teda vážte.19 Pozdravujú vás cirkvi Ázie. Pozdravujú vás mnohokrát v Pánovi Akvila a Priska\, aj spoločenstvo cirkvi v ich dome. 20 Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom!21 Toto je môj\, Pavlov\, vlastnoručný pozdrav. 22 Ak niekto nemiluje Pána\, nech je prekliaty! Maranatha! 23 Milosť Pána Ježiša nech je s vami. 24 Moja láska nech je s vami všetkými v Kristovi Ježišovi!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-221-korintskym-16/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241217
DTEND;VALUE=DATE:20241218
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241216T150803Z
LAST-MODIFIED:20241216T150803Z
UID:12389-1734393600-1734479999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 21;1.Korintským 15\,35-58
DESCRIPTION:2.Samuelova 21\, 1 Za Dávidových čias trval tri roky za sebou hlad. Keď Dávid skúmal u Hospodina príčinu toho\, dostal od neho odpoveď: „Na Šaulovi a jeho dome lipne krv\, pretože pobili Gibeónčanov.“ 2 Kráľ si predvolal Gibeónčanov a rokoval s nimi. Gibeónčania nepatrili k Izraelitom\, ale boli zvyškom Amorejčanov. Izraelitov k nim viazala prísaha\, ale Šaul sa ich vo svojej horlivosti za Izraelitov a Júdovcov pokúšal vyhubiť. 3 Dávid sa spýtal Gibeónčanov: „Čo mám pre vás urobiť a čím vás uzmieriť\, aby ste žehnali Hospodinovmu dedičstvu?“ 4 Gibeónčania povedali: „V prípade Šaula a jeho domu nám nejde o striebro či zlato\, ani o to\, aby sme niekoho v Izraeli zabíjali.“ Nato im povedal: „Čo navrhnete\, to vám splním.“ 5 Povedali teda kráľovi: „Nech nám za muža\, ktorý nás chcel zničiť a vyhubiť\, aby z nás na území Izraela nikto nezostal\, 6 vydajú spomedzi jeho synov sedem mužov. My ich popravíme pred Hospodinom v Gibei\, kde vládol Šaul\, Hospodinov vyvolenec.“ Kráľ povedal: „Vydám ich.“ 7 Kráľ však ušetril Mefibóšeta\, Jonatánovho syna\, Šaulovho vnuka\, pre prísahu pred Hospodinom\, ktorá zaväzovala Dávida i Šaulovho syna Jonatána. 8 Kráľ vzal dvoch synov Ajovej dcéry Ricpy\, ktorých porodila Šaulovi — Armoniho a Mefibóšeta — a piatich synov Šaulovej dcéry Merab\, ktorých porodila Adrielovi\, synovi Barzillaja z Mecholy. 9 Vydal ich do moci Gibeónčanov\, ktorí ich popravili na vrchu pred Hospodinom. Všetci siedmi padli naraz. Zahynuli v prvých dňoch žatvy\, keď sa začal kosiť jačmeň. 10 Ajova dcéra Ricpa vzala vrecovinu a mala ju rozostretú na skale od začiatku žatvy\, až kým na nich nepadol dážď z neba. Nepripustila\, aby sa na nich usadili vo dne nebeské vtáky a v noci divá zver. 11 Keď Dávidovi oznámili\, čo urobila Ajova dcéra Ricpa\, vedľajšia žena Šaula\, 12 šiel Dávid prevziať kosti Šaulove a kosti jeho syna Jonatána od obyvateľov Jabéš-Gileádu\, ktorí ich uniesli z námestia v Bét-Šane\, kde ich predtým Filištínci povesili\, keď v Gilbóe porazili Šaula. 13 Odniesol odtiaľ kosti Šaulove i kosti jeho syna Jonatána a pozbierali i kosti iných popravených. 14 Kosti Šaula a jeho syna Jonatána pochovali v Cele\, v kraji Benjamína\, do hrobu Šaulovho otca Kíša. Vykonali tak všetko\, čo prikázal kráľ. Až potom prejavil Boh krajine svoju priazeň.15 Znovu došlo k vojne Filištíncov proti Izraelitom. Dávid sa pustil so svojimi služobníkmi do boja proti Filištíncom; ale Dávid bol unavený. 16 Jišbi z Nóbu\, ktorý pochádzal z rodu obrov a ktorého bronzová kopija vážila tristo šeklov\, mal opásaný nový meč a chcel zabiť Dávida. 17 Prišiel mu však na pomoc Cerujin syn Abišaj\, ktorý Filištínca ovalil a zabil. Vtedy zaprisahali muži Dávida: „Nemôžeš sa s nami púšťať do boja\, aby si nevyhasil sviecu Izraela.“ 18 Neskôr došlo znovu k boju proti Filištíncom v Góbe. Vtedy Sibbechaj z Chuše zabil Safa\, ktorý bol z rodu obrov. 19 V ďalšom boji proti Filištíncom v Góbe zabil Elchanán\, syn Jaré-Oregíma z Betlehema\, Goliáša z Gatu\, ktorý mal násadu na kopiju hrubú ako tkáčsky návoj. 20 Pri opätovnom boji v Gate vystupoval obrovský muž\, ktorý mal na rukách i nohách po šesť prstov\, spolu dvadsaťštyri prstov. I ten pochádzal z rodu obrov. 21 Keď však hanobil Izrael\, zabil ho Jonatán\, syn Dávidovho brata Šimeu. 22 Títo štyria pochádzali z rodu obrov v Gate. Padli rukou Dávida a rukou jeho služobníkov. \n1.Korintským 15\, 35 Niekto však povie: „Ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu?“ 36 Nerozumný! Čo ty seješ\, neožije\, ak neodumrie. 37 A čo seješ\, neseješ ako telo\, ktoré má vzniknúť\, ale holé zrno\, či pšenice\, alebo niečoho iného. 38 Boh mu však dáva telo\, ako sám chcel\, a každému semenu jeho vlastné telo. 39 Nie každé telo je také isté telo\, ale iné je telo ľudí\, iné je telo zvierat a zas iné je telo vtákov a iné rýb. 40 A sú telá nebeské a telá pozemské\, ale iný je jas tiel nebeských a iný pozemských. 41 Iný je jas slnka\, iný jas mesiaca a iný je jas hviezd; veď hviezda od hviezdy sa líši jasom.42 Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: čo sa seje porušené\, vstáva neporušené; 43 čo je zasiate potupené\, vstáva v sláve; čo je siate bezvládne\, vstáva v moci. 44 Seje sa telo prirodzené\, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje prirodzené telo\, jestvuje i duchovné. 45 Tak je aj napísané: Prvý človek\, Adam\, stal sa živou bytosťou\, posledný Adam oživujúcim Duchom. 46 Nie je však skôr duchovné\, ale prirodzené\, až potom duchovné. 47 Prvý človek je zo zeme\, pozemský\, druhý človek je z neba. 48 Aký je ten pozemský\, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je ten nebeský\, takí sú aj ostatní nebeskí. 49 A ako sme niesli podobu toho pozemského\, tak budeme niesť aj podobu toho nebeského.50 Toto teda hovorím\, bratia\, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo\, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. 51 Počúvajte\, poviem vám tajomstvo: Nie všetci zomrieme\, ale všetci budeme premenení\, 52 naraz\, v tom okamihu\, na posledný zvuk poľnice. Keď zatrúbi\, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení. 53 Lebo toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. 54 Keď si však toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť\, vtedy sa splní\, čo je napísané: Smrť pohltilo víťazstvo!55 Smrť\, kde je tvoje víťazstvo? Smrť\, kde je tvoj osteň?56 Ostňom smrti je totiž hriech a silou hriechu je Zákon. 57 No vďaka Bohu\, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista! 58 A tak\, bratia moji milovaní\, buďte pevní\, neochvejní\, buďte stále horlivejší v Pánovom diele\, veď viete\, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-211-korintskym-1535-58/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241216
DTEND;VALUE=DATE:20241217
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241209T191631Z
LAST-MODIFIED:20241209T191631Z
UID:12387-1734307200-1734393599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 20;1.Korintským 15\,1-34
DESCRIPTION:2.Samuelova 20\, 1 Bol tam vtedy aj naničhodník menom Šeba\, syn Bichriho\, Benjamínovec. Zatrúbil na roh a zvolal: „Nemáme podiel na Dávidovi\, nemáme dedičstvo s Izajovým synom. Každý do svojho stanu\, Izrael!“2 Všetci izraelskí muži prešli teda od Dávida k Šebovi\, synovi Bichriho\, ale judskí muži od Jordánu po Jeruzalem stáli za svojím kráľom. 3 Keď sa kráľ Dávid vrátil do svojho domu v Jeruzaleme\, vzal tých desať vedľajších žien\, ktoré tam ponechal\, aby dohliadali na dom\, a dal ich do stráženého domu. Zaopatroval ich\, ale nestýkal sa s nimi. Do smrti boli zatvorené a žili ako vdovy.4 Kráľ povedal Amasovi: „Zvolaj mi do troch dní judských mužov a buď tu aj ty!“ 5 Amasa šiel zvolať Júdovcov\, ale nedodržal Dávidom stanovenú lehotu. 6 Vtedy povedal Dávid Abišajovi: „Teraz nám bude Bichriho syn Šeba nebezpečnejší než Absolón. Vezmi si služobníkov svojho pána a prenasleduj ho\, aby si nenašiel opevnené mestá a neunikol nám.“ 7 Joábovi muži\, Kereťania\, Peleťania a všetci hrdinovia vyrazili za ním. Vyšli z Jeruzalema prenasledovať Bichriho syna Šebu. 8 Boli pri veľkej skale\, ktorá je pri Gibeóne\, keď k nim prichádzal Amasa. Joáb mal na sebe vojenský odev s opaskom\, na ktorom bol meč v pošve\, pripnutý na bedrách. Meč mu pri chôdzi vypadol. 9 Joáb sa Amasu opýtal: „Ako sa máš\, brat môj?“ Joáb pritom pravou rukou chytil Amasu za bradu\, akoby ho chcel pobozkať. 10 Amasa si nevšimol meč v Joábovej ruke. Joáb mu ho vrazil do brucha a vnútornosti vypadli z neho na zem. Amasa skonal bez ďalšej rany. Joáb však s bratom Abišajom prenasledovali Bichriho syna Šebu. 11 Ktorýsi z Joábových mládencov zastal nad Amasom a zvolal: „Kto je prívržencom Joába a hlási sa k Dávidovi\, za Joábom!“ 12 Amasa sa váľal v krvi uprostred cesty. Keď ten muž videl\, že sa všetok ľud zastavuje\, odtiahol Amasu z cesty na pole a hodil naňho rúcho. Videl totiž\, že sa pri ňom zastavuje každý chodec. 13 Len čo ho odpratali z cesty\, ďalej všetci muži šli za Joábom prenasledovať Bichriho syna Šebu. 14 Ten prešiel všetkými izraelskými kmeňmi až po Abél-Bét-Maachu. Všetci Bichriovci sa zhromaždili a šli tiež za ním. 15 Keď prišli Joábovi ľudia\, obkľúčili ho v Abél-Bét-Maache a oproti mestu navŕšili násyp\, ktorý siahal až po vonkajší múr. Všetok ľud\, čo bol s Joábom\, sa pokúšal hradby podkopať a tak ich zvaliť.16 Vtom istá múdra žena z mesta zvolala: „Dobre počúvajte! Povedzte Joábovi: ‚Pristúp bližšie\, chcela by som s tebou hovoriť.‘“ 17 Keď sa k nej priblížil\, spýtala sa žena: „Ty si Joáb?“ On odvetil: „Som.“ Povedala mu: „Vypočuj si slová svojej služobnice.“ On na to: „Počúvam.“ 18 Pokračovala: „Kedysi sa hovorilo: ‚O radu sa treba pýtať v Abéle a podľa nej sa riadiť.‘ 19 Patrím k mierumilovným a verným Izraelitom. Ty však chceš zničiť mesto\, matku miest v Izraeli. Prečo chceš pohltiť Hospodinovo dedičstvo?“ 20 Joáb odpovedal: „Vôbec nie! Nechcem ničiť ani kaziť. 21 Všetko je inak. Muž z Efrajimského pohoria menom Šeba\, syn Bichriho\, sa vzbúril proti kráľovi Dávidovi. Vydajte mi ho samého a ja odtiahnem od mesta.“ Žena povedala Joábovi: „Dobre\, jeho hlavu ti prehodíme cez hradby.“ 22 Žena sa múdro spojila so všetkým ľudom. Tí Šebovi\, Bichriho synovi\, zoťali hlavu a hodili ju Joábovi. On zatrúbil na roh a odišli od mesta\, každý do svojho stanu. Potom sa Joáb vrátil ku kráľovi do Jeruzalema.23 Joáb velil celému vojsku Izraela a Jojadov syn Benaja velil Kereťanom a Peleťanom. 24 Adorám viedol nútené práce\, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom. 25 Šeja bol pisárom\, Cadók a Ebjatár boli kňazmi. 26 Jaírovec Ira bol Dávidovým kňazom. \n1.Korintským 15\, 1 Bratia\, pripomínam vám evanjelium\, ktoré som vám zvestoval\, ktoré ste prijali\, v ktorom zotrvávate 2 a skrze ktoré ste aj spasení\, ak ho zachovávate tak\, ako som vám ho zvestoval\, iba že by ste boli nadarmo uverili. 3 Lebo predovšetkým som vám odovzdal\, čo som aj sám prijal\, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy\, 4 že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem 5 a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. 6 Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom\, z ktorých väčšina doteraz žije\, niektorí však pomreli. 7 Potom sa zjavil Jakubovi a ďalej všetkým apoštolom. 8 Nakoniec zo všetkých\, ako nedonosenému\, sa zjavil aj mne. 9 Veď ja som najmenší z apoštolov\, ba nie som hoden volať sa apoštolom\, pretože som prenasledoval Božiu cirkev. 10 Ale z Božej milosti som to\, čo som\, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som sa namáhal viac ako oni všetci\, vlastne ani nie ja\, ale Božia milosť\, ktorá je so mnou. 11 Preto\, či ja alebo oni\, tak hlásame\, a tak ste uverili.12 Keď sa teda hlása\, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych\, ako potom niektorí z vás hovoria\, že niet zmŕtvychvstania? 13 Veď ak niet zmŕtvychvstania\, ani Kristus nebol vzkriesený. 14 Ak však Kristus nebol vzkriesený\, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera. 15 Tak by sa zistilo\, že sme falošní Boží svedkovia\, lebo sme svedčili proti Bohu\, že vzkriesil Krista\, ktorého nevzkriesil\, ak mŕtvi naozaj nevstávajú z mŕtvych. 16 Ak však mŕtvi nevstávajú\, ani Kristus nebol vzkriesený. 17 Ak však Kristus nebol vzkriesený\, márna je vaša viera — ešte vždy ste vo svojich hriechoch. 18 A tak by zahynuli aj tí\, čo zosnuli v Kristovi. 19 Ak iba v tomto živote máme nádej v Kristovi\, sme najbiednejší zo všetkých ľudí.20 Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých\, čo zomreli. 21 Lebo ako skrze človeka prišla smrť\, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. 22 Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú\, tak aj v Kristovi budú všetci oživení; 23 každý však v danom poradí: Prvotina Kristus\, potom pri jeho príchode tí\, čo patria Kristovi\, 24 a potom nastane koniec\, keď odovzdá kráľovstvo Bohu Otcovi\, keď zruší vládu všetkých kniežat\, mocností a síl. 25 Lebo on musí kraľovať\, kým mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov. 26 Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť\, 27 lebo mu všetko položil pod nohy. Keď však hovorí\, že všetko je mu podrobené\, je zrejmé\, že okrem toho\, ktorý mu všetko podrobil. 28 A keď mu bude všetko podrobené\, vtedy aj sám Syn sa podrobí tomu\, ktorý mu všetko podrobil\, aby Boh bol všetko vo všetkom.29 Aký by ináč malo zmysel to\, že sa podaktorí dávajú krstiť za mŕtvych? Ak pre mŕtvych niet vôbec vzkriesenia\, prečo sa dávajú za nich krstiť? 30 Prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každej chvíli? 31 Veď každý deň umieram\, je to tak isté\, ako vy\, bratia\, ste mojou chválou\, ktorú mám v Kristovi Ježišovi\, našom Pánovi. 32 Ak som v Efeze bojoval so šelmami z ľudských pohnútok\, čo mi to osoží? Ak pre mŕtvych niet vzkriesenia: Jedzme a pime\, veď zajtra zomrieme! 33 Nedajte sa oklamať: „Zlé reči kazia dobré mravy!“ 34 Vytriezvite\, ako sa patrí\, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha — na vaše zahanbenie to hovorím.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-201-korintskym-151-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241215
DTEND;VALUE=DATE:20241216
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241209T191337Z
LAST-MODIFIED:20241209T191337Z
UID:12385-1734220800-1734307199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 19;1.Korintským 14\,26-40
DESCRIPTION:2.Samuelova 19\, 1 Kráľ s rozochvením vystúpil do hornej miestnosti nad bránou a plakal. Cestou vzlykal: „Syn môj Absolón! Syn môj! Syn môj Absolón! Radšej som mal ja zomrieť namiesto teba. Absolón\, syn môj\, syn môj!“ 2 Joábovi oznámili\, že kráľ plače a žiali za Absolónom. 3 V ten deň sa pocit víťazstva zmenil celému vojsku na smútok. Toho dňa sa vojsko dozvedelo\, že kráľ žiali za svojím synom. 4 Vtedy sa vojsko kradmo vracalo do mesta\, ako to robia bojovníci\, ktorí sa hanbia za svoj útek z boja. 5 Kráľ si zahalil tvár a prenikavo vzlykal: „Syn môj Absolón! Absolón\, syn môj\, syn môj!“6 Vtedy vošiel dnu ku kráľovi Joáb a povedal: „Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov\, ktorí dnešného dňa zachránili život tebe\, tvojim synom i dcéram\, tvojim ženám i vedľajším ženám. 7 Veď miluješ tých\, čo ťa nenávidia a nenávidíš tých\, čo ťa milujú. Dnes si dal totiž najavo\, že ti nezáleží na hodnostároch a služobníkoch. Viem\, že by si bol rád\, keby Absolón bol zostal nažive a my všetci by sme dnes boli mŕtvi. 8 Vstaň teda\, vyjdi von a povzbuď svojich služobníkov. Lebo prisahám na Hospodina\, že ak nevyjdeš\, nikto u teba tejto noci nezostane. To bude pre teba horšie než všetko\, čo ťa od mladosti doteraz postretlo.“ 9 Kráľ vstal a posadil sa k bráne. Keď oznámili celému vojsku\, že kráľ sedí v bráne\, predstúpilo pred neho celé vojsko. Izrael sa však rozutekal\, každý do svojho stanu.10 Všade po izraelských kmeňoch sa všetci povadili. Hovorili: „Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov\, vytrhol z moci Filištíncov a teraz musel ujsť z krajiny pred Absolónom. 11 Absolón však\, ktorého sme pomazali za svojho vládcu\, zahynul v boji. Prečo teda váhate urobiť niečo pre návrat kráľa?“ 12 Kráľ Dávid odkázal kňazom Cadókovi a Ebjatárovi: „Povedzte starším Judska: ‚Prečo by ste mali byť poslední pri návrate kráľa domov? — Veď kráľ sa dozvedel\, čo hovoril celý Izrael. — 13 Vy ste moji bratia\, moja kosť a moje telo. To chcete byť poslední pri návrate kráľa?‘“ 14 Amasovi poviete: „Si moja kosť a moje telo. Nech ma Boh prísne potresce\, ak sa namiesto Joába nestaneš navždy veliteľom môjho vojska.“ 15 Tým si jednoznačne získal srdce všetkých Júdovcov. Tí odkázali kráľovi: „Vráť sa späť i so všetkými svojimi služobníkmi.“ 16 Keď sa kráľ vracal\, prišiel k Jordánu. Júda prišiel do Gilgálu\, aby šiel kráľovi oproti a previedol ho cez Jordán.17 Nečakane prišiel i Benjamínovec Šimei\, Gerov syn z Bachurímu\, a šiel s judskými mužmi uvítať kráľa Dávida. 18 S ním bolo tisíc mužov z Benjamína\, ďalej Ciba\, služobník Šaulovho domu\, s ním pätnásť jeho synov a dvadsať jeho sluhov. Prišli k Jordánu prv než kráľ\, 19 prešli cez brod\, aby previedli rodinu kráľa a tak sa mu zapáčili. Keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán\, padol pred ním Gerov syn Šimei 20 a povedal mu: „Nech mi to môj pán nepočíta za vinu a nepripomína si\, ako sa zachoval tvoj služobník v deň\, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech to kráľ neberie tak vážne. 21 Veď ja\, tvoj služobník\, viem\, že som sa prehrešil. Dnes však prichádzam prvý z celého domu Jozefovho\, aby som ťa\, svojho pána a kráľa\, uvítal.“ 22 Vtom sa ozval Cerujin syn Abišaj: „Nezaslúži si Šimei smrť za to\, že preklínal Hospodinovho pomazaného?“ 23 Dávid však povedal: „Čo mám s vami robiť\, synovia Ceruje\, že sa mi dnes staviate na odpor? Dnes by mal byť niekto v Izraeli vydaný na smrť? Neviem azda\, že som dnes kráľom nad Izraelom?“ 24 Potom povedal Šimeimu: „Nezomrieš!“ Kráľ mu to potvrdil prísahou.25 Aj Šaulov syn Mefibóšet prišiel uvítať kráľa. Od kráľovho odchodu až po jeho šťastný návrat si neumýval nohy\, neupravoval si bradu a nepral si šaty. 26 Keď prišiel z Jeruzalema uvítať kráľa\, ten mu povedal: „Mefibóšet\, prečo si nešiel so mnou?“ 27 On odpovedal: „Môj pán a kráľ\, sluha ma oklamal. Tvoj služobník povedal: ‚Osedlaj mi osla\, poveziem sa na ňom a odídem s kráľom\, lebo tvoj služobník je chromý.‘ 28 On ohováral tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Môj pán a kráľ je ako Boží anjel. Urob\, ako sa ti páči. 29 Veď celá otcova rodina si od môjho pána a kráľa nezaslúži iné než smrť. Ty si však zaradil svojho služobníka medzi svojich spolustolovníkov. Akého práva by som sa mal u kráľa ešte dožadovať?“ 30 Kráľ mu povedal: „Načo toľké reči? Rozhodol som: Ty a Ciba si podelíte pozemky.“ 31 Mefibóšet odpovedal kráľovi: „Nech si vezme hoci aj všetko\, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil domov.“32 Gileádčan Barzillaj zišiel z Rogelimu\, prišiel s kráľom až k Jordánu a pri Jordáne sa s ním rozlúčil. 33 Barzillaj bol veľmi starý\, mal osemdesiat rokov. Zaopatroval kráľa za jeho pobytu v Machanajime; bol to totiž veľmi zámožný muž. 34 Kráľ navrhol Barzillajovi: „Pokračuj so mnou v ceste a ja sa doma v Jeruzaleme o teba postarám.“ 35 Barzillaj odpovedal kráľovi: „Koľko rokov života mi zostáva\, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36 Dnes mám osemdesiat rokov. Viem ešte rozlíšiť medzi dobrým a zlým? Má tvoj služobník ešte chuť do jedenia a pitia? Môže ešte počúvať hlas spevákov a speváčok? Prečo by mal byť tvoj služobník na ťarchu svojmu pánovi a kráľovi? 37 Tvoj služobník prejde s kráľom ešte kúsok cesty za Jordán\, ale prečo by ma kráľ mal poctiť toľkou odmenou? 38 Dovoľ\, aby sa tvoj služobník vrátil a zomrel vo svojom meste pri hrobe svojho otca a svojej matky. Je tu však tvoj služobník Kimhám. On pôjde ďalej s mojím pánom a kráľom. Nalož s ním\, ako sa ti páči.“ 39 Kráľ povedal: „Nech teda ide so mnou Kimhám a ja s ním naložím\, ako budeš chcieť. Splním ti všetko\, o čo ma požiadaš.“ 40 Cez Jordán prešiel všetok ľud i kráľ. Potom kráľ pobozkal Barzillaja\, požehnal ho a on sa vrátil domov.41 Kráľ šiel ďalej do Gilgálu a Kimhám s ním. Kráľa sprevádzal všetok ľud z Judska a polovica ľudu z Izraela. 42 Tu prišli ku kráľovi všetci muži z Izraela a pýtali sa ho: „Prečo si ťa naši bratia\, muži z Judska\, privlastnili a cez Jordán previedli kráľa\, jeho rodinu a s ním všetkých Dávidových mužov?“ 43 Všetci muži z Judska nato odpovedali mužom z Izraela: „To preto\, že je nám príbuzný. Prečo sa pre to hneváte? Odhryzli sme čosi z kráľa alebo sme ho uniesli?“ 44 Izraeliti odpovedali Júdovcom: „Máme desaťkrát väčší nárok na kráľa\, teda aj na Dávida\, než vy. Prečo ste nás znevážili? Naším prvoradým záujmom bolo priviesť späť nášho kráľa.“ Ale reč mužov z Judska bola presvedčivejšia než reč mužov z Izraela. \n1.Korintským 14\, 26 Čo teda\, bratia? Keď sa zídete\, každý má niečo: chválospev\, učenie\, zjavenie\, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. 27 Ak niekto hovorí jazykmi\, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja\, a to jeden po druhom\, a jeden nech vysvetľuje. 28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať\, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení\, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. 29 No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. 30 Ak by sa však inému\, čo tam sedí\, dostalo zjavenia\, prvý nech sa odmlčí. 31 Lebo po jednom môžete všetci prorokovať\, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení. 32 Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku\, ale pokoja. Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách 34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť\, ale nech sú podriadené\, ako to hovorí aj Zákon. 35 Ak sa však chcú niečo naučiť\, nech sa opýtajú doma svojich mužov\, lebo je neslušné\, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. 36 Či od vás vyšlo Božie slovo\, alebo k vám iba prišlo?37 Ak si niekto myslí\, že je prorok alebo obdarovaný Duchom\, nech vie\, že čo vám píšem\, je Pánov príkaz. 38 Kto to neuzná\, nebude uznaný. 39 Tak teda\, bratia moji\, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi. 40 Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-191-korintskym-1426-40/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241214
DTEND;VALUE=DATE:20241215
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241209T190934Z
LAST-MODIFIED:20241209T190934Z
UID:12383-1734134400-1734220799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 18;1.Korintským 14\,1-25
DESCRIPTION:2.Samuelova 18\, 1 Dávid vykonal prehliadku ľudu\, ktorý bol s ním\, a ustanovil nad ním veliteľov — tisícnikov a stotníkov. 2 Tretinu ľudu zveril veleniu Joába\, tretinu veleniu Abišaja\, syna Ceruje a brata Joába\, a tretinu veleniu Gatčana Ittaja. Potom povedal kráľ ľudu: „Rád by som šiel s vami i ja.“ 3 Ľud však povedal: „Nemôžeš ísť. V prípade ústupu si nás nebudú všímať\, ani keby z nás polovica zahynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo\, keby si nám pomáhal z mesta.“ 4 Kráľ odpovedal: „Urobím\, ako uznáte za dobré.“ Potom sa postavil k bráne a všetok ľud odchádzal po stovkách a tisícoch. 5 Kráľ prikázal Joábovi\, Abišajovi a Ittajovi: „Pre mňa buďte ohľaduplní voči mladému Absolónovi.“ Všetci počuli\, čo prikázal kráľ všetkým veliteľom o Absolónovi.6 Tak vyrazil ľud do poľa proti Izraelu a boj sa začal v Efrajimskom lese. 7 Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud. V ten deň tam utrpeli ťažkú porážku so stratou dvadsaťtisíc mužov. 8 Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň pohltil les viac ľudí než meč.9 Absolón pri jazde na mulici sa náhle ocitol pred Dávidovými služobníkmi. Keď sa mulica predierala pod konármi mohutného duba\, Absolón sa zachytil hlavou na dube a zostal visieť vo vzduchu\, kým mulica spod neho ušla. 10 Ktosi to videl a hlásil Joábovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“ 11 Joáb povedal mužovi\, čo mu priniesol tú správu: „Keď si ho videl\, prečo si ho hneď tam nezrazil na zem? Bol by som ti dal desať šeklov striebra a jeden opasok.“ 12 Muž odvetil Joábovi: „Na kráľovho syna by som ruku nepoložil\, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šeklov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe\, Abišajovi a Ittajovi: ‚Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.‘ 13 Keby som mu bol niečo zlé aj urobil\, čo sa pred kráľom utajiť nedá\, ty by si zostal stranou.“ 14 Joáb povedal: „Nebudem tu s tebou strácať čas.“ Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna\, ktorý na dube ešte žil. 15 Potom obklopili Absolóna desiati mládenci\, Joábovi zbrojnoši\, a dorazili ho. 16 Nato Joáb zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael\, lebo Joáb ľud zadržal. 17 Potom vzali Absolóna\, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali\, každý do svojho stanu.18 Ešte kým Absolón žil\, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: „Nemám syna\, ktorý by pripomínal moje meno.“ Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník.19 Cadókov syn Achimaac povedal: „Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu\, že ho Hospodin právom vyslobodil z moci jeho nepriateľov.“ 20 Joáb mu odvetil: „Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom\, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič\, lebo zomrel kráľov syn.“ 21 Joáb prikázal jednému Kúšijcovi: „Choď oznámiť kráľovi\, čo si videl.“ Kúšijec sa Joábovi poklonil a odbehol. 22 Cadókov syn Achimaac opätovne naliehal na Joába: „Nech to akokoľvek dopadne\, pobežím i ja za Kúšijcom.“ Joáb mu povedal: „Syn môj\, načo by si mal ísť\, i tak nedostaneš za to odmenu.“ 23 „Nech sa stane\, čo chce\, pôjdem!“ Povedal mu: „Tak choď!“ Achimaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol.24 Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol\, zbadal osamelého bežca. 25 Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: „Keď je sám\, prináša dobrú správu.“ Ako sa ten muž približoval\, 26 spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: „Je tam ďalší osamelý bežec!“ Kráľ odvetil: „Aj ten nesie dobrú správu!“ 27 Strážca pokračoval: „Zdá sa mi\, že ten prvý bežec sa ponáša behom na Cadókovho syna Achimaaca.“ Kráľ povedal: „To je statočný muž\, prichádza s dobrou správou.“ 28 Achimaac zvolal na kráľa: „Všetko je v poriadku!“ Nato sa poklonil tvárou po zem a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin\, tvoj Boh\, ktorý vydal mužov\, čo sa vzbúrili proti kráľovi\, môjmu pánovi!“ 29 Kráľ sa spýtal: „Ako sa má mladý Absolón?“ Achimaac odvetil: „Videl som veľký zmätok vo chvíli\, keď Joáb vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu\, no neviem\, čo to bolo.“ 30 Kráľ povedal: „Odstúp a staň si sem!“ Ten odstúpil a zostal stáť. 31 Zrazu prišiel Kúšijec a povedal: „Nech si môj pán a kráľ vypočuje dobrú správu: Hospodin ťa dnes právom vyslobodil z moci všetkých vzbúrencov.“ 32 Kráľ sa spýtal Kúšijca: „Ako sa má mladý Absolón?“ Kúšijec odpovedal: „Nech údel tohto mladého muža stihne nepriateľov môjho pána a kráľa\, ako i všetkých\, čo zlomyseľne povstali proti tebe.“ \n1.Korintským 14\, 1 Usilujte sa o lásku\, no horlivo hľadajte aj duchovné dary\, najmä však aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykom\, nehovorí ľuďom\, ale Bohu. Nikto mu totiž nerozumie\, mocou Ducha hovorí tajomstvá. 3 Kto však prorokuje\, hovorí ľuďom a tak buduje\, povzbudzuje a potešuje. 4 Kto hovorí jazykmi\, buduje seba\, ale ten\, kto prorokuje\, buduje cirkev. 5 Chcem však\, aby ste všetci hovorili jazykmi\, ale ešte viac\, aby ste prorokovali. Lebo väčší je ten\, čo prorokuje\, než ten\, čo hovorí jazykmi — iba ak by to aj vykladal\, aby sa budovala cirkev.6 Veď čo by som vám osožil\, bratia\, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi\, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani poznania\, ani proroctvom\, ani učením? 7 Podobne ako neživé nástroje\, ktoré vydávajú zvuk\, či flauta alebo citara: keby nevydávali rozdielne zvuky\, ako by sa vedelo\, čo sa hrá na flaute a čo na citare? 8 Veď ak poľnica zaznie nejasne\, kto sa bude chystať do boja? 9 Tak aj vy\, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová\, ako možno poznať\, čo hovoríte? Veď budete hovoriť do vetra. 10 Vo svete je predsa toľko druhov jazykov\, a ani jeden nie je bez slov. 11 Ak však nepoznám zmysel reči\, pre toho\, kto hovorí\, budem cudzincom\, a ten\, čo hovorí\, bude cudzincom pre mňa. 12 Tak aj vy\, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary\, usilujte sa oplývať tým\, čo slúži cirkvi na rast. 13 Preto ten\, kto hovorí jazykmi\, nech sa modlí\, aby vykladal. 14 Lebo ak sa modlím jazykmi\, modlí sa môj duch\, ale moja myseľ je bez ovocia. 15 Čo teda? Budem sa modliť duchom\, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom\, ale budem spievať aj mysľou. 16 Lebo ak dobrorečíš duchom\, ako potom môže jednoduchý človek na tvoje vďakyvzdanie povedať: „Amen!“? Veď nevie\, čo hovoríš. 17 Ty síce krásne dobrorečíš\, ale iný sa tým nebuduje. 18 Ďakujem Bohu\, že viac hovorím jazykmi ako vy všetci; 19 v cirkvi však chcem radšej prehovoriť päť zrozumiteľných slov\, aby som aj iných poučil\, než povedať desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom.20 Bratia\, nebuďte pri usudzovaní ako deti\, v zle buďte maličkí\, no pri usudzovaní buďte dokonalí. 21 V Zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť k tomuto ľudu\, no ani tak ma nepočúvnu\, hovorí Pán. 22 A jazyky sú znamením nie pre veriacich\, ale pre neveriacich\, kým proroctvo je nie pre neveriacich\, ale pre veriacich. 23 Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci\, nepovedali by\, že šaliete? 24 Keby však všetci prorokovali a vošiel by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek\, všetci by ho usvedčovali\, všetci posudzovali. 25 Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými\, a tak padne na tvár\, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: „Naozaj je Boh medzi vami!“26 Čo teda\, bratia? Keď sa zídete\, každý má niečo: chválospev\, učenie\, zjavenie\, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. 27 Ak niekto hovorí jazykmi\, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja\, a to jeden po druhom\, a jeden nech vysvetľuje. 28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať\, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení\, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. 29 No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. 30 Ak by sa však inému\, čo tam sedí\, dostalo zjavenia\, prvý nech sa odmlčí. 31 Lebo po jednom môžete všetci prorokovať\, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení. 32 Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku\, ale pokoja. Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách 34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť\, ale nech sú podriadené\, ako to hovorí aj Zákon. 35 Ak sa však chcú niečo naučiť\, nech sa opýtajú doma svojich mužov\, lebo je neslušné\, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. 36 Či od vás vyšlo Božie slovo\, alebo k vám iba prišlo?37 Ak si niekto myslí\, že je prorok alebo obdarovaný Duchom\, nech vie\, že čo vám píšem\, je Pánov príkaz. 38 Kto to neuzná\, nebude uznaný. 39 Tak teda\, bratia moji\, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi. 40 Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-181-korintskym-141-25/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241213
DTEND;VALUE=DATE:20241214
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241209T190355Z
LAST-MODIFIED:20241209T190355Z
UID:12380-1734048000-1734134399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 17;1.Korintským 13
DESCRIPTION:2.Samuelova 17\, 1 Achitofel povedal Absolónovi: „Dovoľ mi\, aby som si vybral dvanásťtisíc mužov a dnes v noci začal prenasledovať Dávida. 2 Prepadnem ho\, kým je unavený a zamdlený. Predesím ho a všetok ľud\, ktorý je s ním\, sa rozpŕchne; osamelého kráľa potom zabijem 3 a všetok ľud privediem späť k tebe. Okrem muža\, ktorého hľadáš\, sa vrátia všetci a všetok ľud bude mať pokoj.“ 4 Absolón i všetci starší Izraela s týmto návrhom súhlasili.5 Absolón však povedal: „Zavolaj ešte Arkíjca Chušaja a vypočujeme si aj jeho mienku.“ 6 Keď prišiel Chušaj k Absolónovi\, ten mu povedal: „Achitofelovu mienku poznáme. Máme sa riadiť jeho návrhom? Ak nie\, vyjadri sa ty!“ 7 Chušaj povedal Absolónovi: „V tomto prípade Achitofelova rada nie je dobrá.“ 8 Chušaj pokračoval: „Poznáš predsa svojho otca a jeho mužov. Sú to hrdinovia\, roztrpčení ako medvedica v poli\, ktorej vzali mláďatá. Tvoj otec je bojovník\, ktorý nebude nocovať s ľudom. 9 Iste sa teraz skrýva v nejakej rokline alebo inde. Keby hneď na začiatku niekto z tvojich mužov padol\, roznesie sa chýr\, že ľud\, ktorý ide za Absolónom\, utrpel porážku. 10 Vtedy aj udatný bojovník so srdcom ako lev stratí odvahu\, lebo celý Izrael vie\, že tvoj otec je hrdina a jeho stúpenci sú smelí ľudia. 11 Radím: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael od Dánu po Beér-Šebu. Bude ich toľko ako piesku na morskom brehu a ty sám ich povedieš do boja. 12 Napadneme ho\, nech sa zdržuje kdekoľvek. Padneme naňho ako rosa na zem a neostane ani on\, ani nikto z celej jeho družiny. 13 Keby sa uchýlil do mesta\, celý Izrael prinesie k tomu mestu laná\, strhneme ho do potoka a nenájde sa z neho ani kamienok.“ 14 Absolón a všetci muži Izraela vyhlásili: „Lepšia je rada Arkíjca Chušaja než rada Achitofela.“ Hospodin sa rozhodol zmariť chytrácku radu Achitofela\, aby tým Absolóna stihla pohroma.15 Chušaj oznámil kňazom Cadókovi a Ebjatárovi: „Achitofel dal Absolónovi a starším Izraela takúto radu\, ale ja som radil iné. 16 Teraz rýchlo pošlite Dávidovi správu a varujte ho: ‚Dnes v noci sa nezdržuj na púšti pri brodoch\, ale choď ďalej\, aby sa kráľ a všetok ľud s ním vyhli pohrome.‘“ 17 Jonatán a Achimaac vyčkávali pri Én-Rogeli. Nejaká slúžka im mala podať správu a oni ju mali oznámiť kráľovi Dávidovi. Nechceli sa totiž vstupom do mesta prezradiť. 18 Akýsi chlapec ich však zbadal a udal Absolónovi. Tí dvaja rýchlo odišli a v Bachuríme vošli do domu nejakého muža. Ten mal vo dvore cisternu\, do ktorej sa spustili. 19 Žena vzala plachtu\, rozostrela ju ponad cisternu a nasypala na ňu zrno\, takže nič nebolo podozrivé. 20 Keď prišli Absolónovi služobníci k žene do domu\, spýtali sa: „Kde sú Achimaac a Jonatán?“ Žena im odpovedala: „Odišli odtiaľto k vode.“ Keď ich hľadali a nenašli\, vrátili sa do Jeruzalema.21 Achimaac a Jonatán vyšli po ich odchode z cisterny a podali kráľovi Dávidovi správu s výstrahou: „Vstaňte a rýchlo prejdite cez vodu\, lebo proti vám tak radil Achitofel.“ 22 Dávid a všetci\, čo boli s ním\, vstali a prešli cez Jordán. Do úsvitu prešli cez Jordán všetci do jedného. 23 Keď Achitofel videl\, že sa nestalo podľa jeho rady\, osedlal si osla a odišiel domov do svojho mesta. Dal si do poriadku domácnosť a obesil sa. Po smrti ho pochovali v hrobe jeho otca.24 Dávid prišiel do Machanajimu\, kým Absolón so všetkými mužmi Izraela prechádzal cez Jordán. 25 Miesto Joába ustanovil Absolón za veliteľa vojska Amasu. Amasa bol synom muža\, ktorý sa volal izraelský Jitra. Mal pomer s Abigajil\, dcérou Nacháša\, sestrou Joábovej matky Ceruje. 26 Izrael a Absolón sa utáborili v kraji Gileád. 27 Keď prišiel Dávid do Machanajimu\, Nachášov syn Šobi z Rabby Ammónčanov\, Ammíelov syn Machír z Ló-Debáru a Gileádčan Barzillaj z Rogelimu 28 priniesli Dávidovi a ľudu\, čo bol s ním\, lôžka\, misy\, hlinený riad\, pšenicu\, jačmeň\, múku\, pražené zrno\, fazuľu\, šošovicu\, 29 med\, maslo\, ovčí a kravský syr na poživeň. Povedali si: „Ľud je na púšti hladný\, unavený a smädný.“ \n1.Korintským 13\, 1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi\, ba aj anjelskými\, a lásku by som nemal\, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zvučiaci činel. 2 A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru\, že by som hory prenášal\, no lásku by som nemal\, nebol by som ničím. 3 Ak by som rozdal všetok svoj majetok\, a ak by som vydal svoje telo\, aby som sa mohol chváliť\, no lásku by som nemal\, nič by mi to neosožilo.4 Láska je trpezlivá\, láska je dobrotivá\, nezávidí\, láska sa nevystatuje a nenadúva; 5 nespráva sa neslušne\, nehľadá svoj prospech\, nerozčuľuje sa\, nepočíta krivdy; 6 neraduje sa z neprávosti\, ale raduje sa z pravdy; 7 všetko znáša\, všetko verí\, všetko dúfa a všetko vydrží.8 Láska nikdy nezanikne; proroctvá sa pominú\, jazyky umĺknu\, poznanie bude prekonané. 9 Lebo iba sčasti poznávame a sčasti prorokujeme. 10 Ale keď príde to\, čo je dokonalé\, to\, čo je čiastočné\, sa pominie. 11 Keď som bol dieťa\, hovoril som ako dieťa\, zmýšľal som ako dieťa\, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom\, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len akoby v zrkadle\, v záhade\, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti\, ale potom budem poznávať tak\, ako som bol spoznaný. 13 Teraz teda zostáva viera\, nádej a láska\, tieto tri\, ale najväčšia z nich je láska.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-171-korintskym-13/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241212
DTEND;VALUE=DATE:20241213
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241209T190100Z
LAST-MODIFIED:20241209T190100Z
UID:12378-1733961600-1734047999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 16;1.Korintským 12
DESCRIPTION:2.Samuelova 16\, 1 Keď zašiel Dávid ďalej za vrchol\, šiel mu oproti Mefibóšetov sluha Ciba s párom osedlaných oslov. Viezol na nich dvesto chlebov\, sto priehrští sušených hrozienok\, sto kusov čerstvého ovocia a mech vína. 2 Kráľ sa spýtal Cibu: „Načo ti je to?“ Ciba odpovedal: „Na osloch sa povezie kráľovská rodina; chlieb a čerstvé ovocie bude na poživeň mladým služobníkom a víno bude nápojom pre unavených na púšti.“ 3 Kráľ sa spýtal: „Kde je vnuk tvojho pána?“ Ciba kráľovi odvetil: „Ten zostal v Jeruzaleme\, lebo si povedal: ‚Dnes mi dom Izraelov vráti otcovo kráľovstvo.‘“ 4 Kráľ povedal Cibovi: „Všetko\, čo vlastní Mefibóšet\, pripadne tebe.“ Ciba povedal: „Klaniam sa ti! Nech len nájdem u teba\, môjho pána a kráľa\, priazeň.“5 Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu\, práve odtiaľ vychádzal muž zo Šaulovho domu menom Šimei\, syn Geru. Cestou stále zlorečil. 6 Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov\, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia. 7 Šimei ho takto preklínal: „Strať sa\, strať sa\, vrah a lotor akýsi! 8 Hospodin ti odpláca za všetku krv\, ktorú si prelial v dome Šaula\, namiesto ktorého si vládol. Hospodin odovzdáva kráľovstvo tvojmu synovi Absolónovi. Stíha ťa nešťastie\, lebo si vrah.“ 9 Cerujin syn Abišaj povedal kráľovi: „Smie tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Dovoľ\, aby som zakročil a odťal mu hlavu.“ 10 Kráľ mu však povedal: „Čo ma po vás Cerujini synovia? On preklína\, lebo Hospodin mu povedal: ‚Preklínaj Dávida!‘ Kto mu smie povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ 11 Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim služobníkom: „Môj syn\, ktorý je z môjho tela\, mi ohrozuje život\, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho\, nech len zlorečí\, lebo mu to prikázal Hospodin. 12 Možno\, že Hospodin si všimne moju biedu a odplatí sa mi dobrom za jeho dnešné preklínanie.“ 13 Dávid so svojimi mužmi pokračoval v ceste. Šimei šiel tesne popri ňom po svahu vrchu\, cestou zlorečil\, hádzal doňho kamene a trúsil prach. 14 Kráľ a všetci ľudia\, čo ho sprevádzali\, prišli unavení na miesto\, kde si odpočinuli.15 Absolón s celým izraelským mužstvom dorazil do Jeruzalema a Achitofel s ním. 16 Keď prišiel Dávidov priateľ Arkíjec Chušaj k Absolónovi\, povedal mu: „Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!“ 17 Absolón sa spýtal Chušaja: „To má byť tá priateľská láska? Prečo si nešiel s ním?“ 18 Chušaj odpovedal Absolónovi: „Nechcem. Budem a zostanem s tým\, koho si zvolil Hospodin\, tento ľud a všetci Izraeliti! 19 Napokon\, komuže slúžim? Predsa jeho synovi! Ako som slúžil tvojmu otcovi\, tak budem slúžiť i tebe.“20 Nato povedal Absolón Achitofelovi: „Poraďte sa\, čo máme robiť!“ 21 Achitofel navrhol Absolónovi: „Vojdi k vedľajším ženám svojho otca\, ktoré zanechal\, aby dozerali na palác. Celý Izrael sa dozvie\, že si upadol do nemilosti svojho otca a upevní sa moc všetkých tvojich stúpencov.“ 22 Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca. 23 Rada\, ktorú v ten čas poskytoval Achitofel\, sa hodnotila ako Božie slovo. Za takú sa pokladala každá Achitofelova rada\, ktorú dal Dávidovi či Absolónovi. \n1.Korintským 12\,  1 Pokiaľ ide o duchovné dary\, nechcem\, bratia\, aby ste zotrvávali v nevedomosti. 2 Viete\, že keď ste ešte boli pohanmi\, ťahalo vás to k nemým modlám\, ako ste boli k tomu vedení. 3 Preto chcem\, aby ste vedeli\, že nikto\, ak hovorí v Božom Duchu\, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“ a nikto nemôže povedať: „Ježiš je Pán!“\, iba ak v Duchu Svätom.4 Preto sú dary milosti rôzne\, ale Duch je ten istý; 5 a rôzne sú aj služby\, ale Pán je ten istý; 6 a rôzne sú aj účinky moci\, ale Boh je ten istý\, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. 7 Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. 8 Jednému sa totiž skrze Ducha dáva slovo múdrosti\, inému však podľa toho istého Ducha slovo poznania\, 9 inému zas viera v tom istom Duchu a inému dary uzdravovania v jednom a tom istom Duchu; 10 inému schopnosť konať divy\, druhému prorokovať\, inému dar rozlišovať duchov\, inému zas rôzne druhy jazykov a inému výklad jazykov. 11 No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch\, ktorý každému osobitne udeľuje dar\, ako chce.12 Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov\, a všetky údy tela\, hoci je ich mnoho\, tvoria jedno telo\, tak aj Kristus. 13 Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo\, či Židia alebo Gréci\, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. 14 Lebo telo nie je jeden úd\, ale mnoho údov. 15 Keby noha povedala: „Pretože nie som ruka\, nie som z tela!“\, či zato nepatrí k telu? 16 A keby ucho povedalo: „Keďže nie som oko\, nie som z tela!“\, či zato nepatrí k telu? 17 Keby bolo celé telo len okom\, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom\, kde by bol čuch? 18 Ale Boh usporiadal údy v tele\, každý jeden z nich\, tak\, ako chcel. 19 Keby však boli všetky údy jedným údom\, kde by bolo telo? 20 Takto je teda mnoho údov\, a predsa jedno telo. 21 Preto oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ 22 Ba skôr je to tak\, že tie údy tela\, ktoré sa zdajú slabšími\, sú nesmierne potrebné\, 23 a tým údom tela\, ktoré sa nám zdajú menej cenné\, preukazujeme väčšiu poctu\, a pretože sú neslušné\, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie\, 24 zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak\, že slabšiemu údu dal viac cti\, 25 aby neboli v tele roztržky\, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. 26 A teda ak trpí jeden úd\, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu\, radujú sa s ním všetky údy.27 Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. 28 A v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov\, po druhé za prorokov\, po tretie za učiteľov\, potom sú mocné činy\, potom dary uzdravovať\, pomáhať\, viesť a dar rôznych jazykov. 29 Sú azda všetci apoštolmi? Sú azda všetci prorokmi? Sú azda všetci učiteľmi? Sú všetci divotvorcami? 30 Majú azda všetci dary uzdravovania? Hovoria všetci jazykmi? Všetci ich vykladajú? 31 Usilujte sa však ešte o väčšie dary. A okrem toho vám ukážem omnoho vzácnejšiu cestu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-161-korintskym-12/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241211
DTEND;VALUE=DATE:20241212
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241209T185803Z
LAST-MODIFIED:20241209T185803Z
UID:12376-1733875200-1733961599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 15;1.Korintským 11\,17-34
DESCRIPTION:2.Samuelova 15\, 1 Neskôr si Absolón zaobstaral voz\, kone a päťdesiat mužov\, ktorí mali bežať pred ním. 2 Od skorého rána postával pri ceste\, čo vedie k bráne. Každého\, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd\, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: „Z ktorého si mesta?“ Keď mu povedal: „Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov\,“ 3 Absolón mu odvetil: „Pozri sa\, hovoríš dobre a správne\, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť.“ 4 Absolón dodal: „Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade.“ 5 Keď sa niekto priblížil\, aby sa mu poklonil\, vystrel ruku\, objal ho a pobozkal. 6 Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom\, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov.7 Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: „Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub\, ktorý som dal Hospodinovi. 8 Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: ‚Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema\, budem mu slúžiť.‘“ 9 Kráľ mu povedal: „Pokojne si choď!“ On sa vychystal a odišiel do Hebronu.10 Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: „Keď začujete zvuk rohu\, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!‘“ 11 S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní\, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili. 12 Keď mal prinášať obety\, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gilonca Achitofela z mesta Gilo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.13 K Dávidovi prišiel posol a hlásil: „Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.“ 14 Dávid povedal všetkým svojim služobníkom\, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: „Ihneď utečme\, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme\, aby nás neprekvapil\, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.“ 15 Služobníci povedali kráľovi: „Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne\, stojíme ti k službám.“ 16 Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien\, aby strážili palác. 17 Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali. 18 Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania\, všetci Peleťania a Gatčania v počte šesťsto mužov\, ktorí prišli k nemu z Gatu\, pochodovali pred kráľom.19 Kráľ povedal Ittajovi z Gatu: „Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si cudzinec\, vyhnaný zo svojho domova. 20 Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami\, keď ani sám neviem\, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!“ 21 Ittaj odvetil kráľovi: „Akože žije Hospodin a akože žiješ ty\, môj pán a kráľ\, všade tam\, kde bude môj pán a kráľ\, tam bude i tvoj služobník\, či mŕtvy\, alebo živý.“ 22 Dávid povedal Ittajovi: „Choď a prejdi!“ Ittaj z Gatu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou. 23 Celou krajinou sa ozýval veľký nárek\, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť. 24 Bol tam i Cadók a s ním všetci leviti\, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili\, Ebjatár prinášal obety\, kým ľud celkom neodišiel z mesta.25 Potom kráľ povedal Cadókovi: „Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť\, ukáže mi ju i svoj príbytok. 26 Ak povie: Nie som s tebou spokojný\, nech naloží so mnou\, ako uzná za dobré.“ 27 Kráľ povedal kňazovi Cadókovi: „Pozri\, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achimaacom a s Jonatánom\, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami. 28 Pozrite\, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti\, kým od vás nepríde nejaká správa.“ 29 Cadók a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam. 30 Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal\, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud\, ktorý bol s ním\, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal. 31 Dávidovi hlásili: „Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitofel.“ Dávid povedal: „Hospodin nech zmarí Achitofelovu radu.“ 32 Keď Dávid došiel na samý vrchol\, kde uctievali Boha\, šiel oproti nemu Arkíjec Chušaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave. 33 Dávid povedal: „Ak pôjdeš so mnou\, budeš mi len na ťarchu. 34 Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: ‚Kráľ\, som tvoj služobník\, predtým som slúžil tvojmu otcovi\, teraz budem slúžiť tebe\,‘ tak môžeš zmariť Achitofelovu radu. 35 Budú tam s tebou kňazi Cadók a Ebjatár. Všetko\, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci\, oznámiš kňazom Cadókovi a Ebjatárovi. 36 Tí tam majú pri sebe dvoch synov\, Cadók Achimaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko\, čo sa dozviete.“ 37 Dávidov priateľ Chušaj sa vrátil do mesta práve vtedy\, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón. \n1.Korintským 11\, 17 Keď toto pripomínam\, nechválim vás\, že sa schádzate nie na osoh\, ale na škodu. 18 Predovšetkým totiž počúvam\, že keď sa schádzate v cirkvi\, vyskytujú sa medzi vami roztržky\, a do istej miery tomu aj verím. 19 Veď musia byť medzi vami aj roztržky\, aby sa ukázalo\, kto z vás sa osvedčí. 20 Keď sa teda takto schádzate\, to nie je požívanie Pánovej večere. 21 Veď keď si pri jedení každý predloží svoju večeru\, potom jeden má hlad a druhý je opitý. 22 Nemáte vari vlastné domy\, kde by ste jedli a pili? Alebo natoľko znevažujete Božiu cirkev a zahanbujete tých\, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás pochváliť? Za to vás nechválim!23 Veď ja som prijal od Pána to\, čo som vám aj odovzdal\, že Pán Ježiš v tú noc\, keď bol zradený\, vzal chlieb 24 a keď vzdal vďaku\, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo\, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku!“ 25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte\, kedykoľvek ho budete piť\, na moju pamiatku!“ 26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha\, zvestujete Pánovu smrť\, kým nepríde.27 Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil kalich Pána\, previní sa proti telu a krvi Pána. 28 Nech teda skúma človek sám seba\, a tak nech je z chleba a pije z kalicha. 29 Lebo kto je a pije\, a nerozoznáva telo\, je a pije si odsúdenie. 30 Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a viacerí umierajú. 31 Keby sme však sami seba súdili\, neboli by sme súdení. 32 Tým však\, že nás súdi Pán\, vychováva nás\, aby sme neboli odsúdení so svetom. 33 A tak\, bratia moji\, keď sa zídete jesť\, čakajte jeden na druhého! 34 Ak je niekto hladný\, nech sa naje doma\, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné veci usporiadam\, keď prídem.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-151-korintskym-1117-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241210
DTEND;VALUE=DATE:20241211
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241209T185010Z
LAST-MODIFIED:20241209T185010Z
UID:12374-1733788800-1733875199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 14 ;1.Korintským 11\,1-16
DESCRIPTION:2.Samuelova 14\, 1 Keď Cerujin syn Joáb vytušil\, že sa kráľovi po Absolónovi cnie\, 2 dal si z Tekóy priviesť chytrú ženu a povedal jej: „Predstieraj\, že máš smútok\, obleč si smútočné šaty\, nenatieraj sa olejom a správaj sa ako žena\, ktorá dlhý čas smúti za mŕtvym. 3 Potom pôjdeš ku kráľovi na rozhovor.“ Joáb ju poučil\, čo má hovoriť. 4 Žena z Tekóy prišla ku kráľovi\, padla tvárou na zem\, poklonila sa a povedala: „Kráľu\, pomôž mi!“ 5 Kráľ sa jej spýtal: „Čo ti je?“ Odvetila: „Ach\, som vdova\, muž mi zomrel. 6 Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí sa medzi sebou v poli pohádali a keďže nebolo nikoho\, čo by ich od seba bol odtrhol\, jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho. 7 Tu vystúpila celá rodina proti tvojej služobnici s vyhrážkou: ‚Vydaj bratovraha\, nech ho zabijeme za život zavraždeného brata a zničíme i jeho dediča.‘ Chcú uhasiť iskru\, ktorá mi zostala\, aby po mojom mužovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.“ 8 Kráľ tej žene povedal: „Choď domov\, ja tú vec vybavím.“ 9 Žena z Tekóy však odvetila kráľovi: „Pán môj a kráľ môj! Nech tá vina padne na mňa a na moju rodinu. Nech však kráľ a jeho trón zostanú bez viny.“ 10 Kráľ vyhlásil: „Ak by ti niekto niečo vyčítal\, priveď ho ku mne a nebude ťa už obťažovať.“ 11 Ona dodala: „Kráľ nech si\, prosím\, spomenie na Hospodina\, svojho Boha\, aby krvný pomstiteľ nepokračoval v skaze a nezničil môjho syna.“ Kráľ odpovedal: „Akože žije Hospodin\, tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.“12 Žena pokračovala: „Dovoľ svojej služobnici\, aby smela niečo povedať svojmu pánovi\, kráľovi.“ Ten povedal: „Hovor!“ 13 Žena sa spýtala: „Prečo zamýšľaš podobne proti Božiemu ľudu? Keď sa kráľ takto vyjadril\, sám si priznáva vinu\, že neumožnil návrat zapudeného. 14 Sme smrteľní. Sme ako voda vyliata na zem\, ktorú nemožno zachytiť. Boh nechce život odňať\, ale dôkladne zvažuje\, či má vyhnanca zapudiť. 15 Prišla som teda\, aby som to môjmu kráľovi a pánovi povedala\, lebo ma ľud vyľakal. Tvoja služobnica si povedala: ‚Poviem to kráľovi. Možno splní žiadosť svojej služobnice. 16 Veď kráľ ma iste vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z moci muža\, ktorý chce mňa i môjho syna vylúčiť z Božieho dedičstva.‘ 17 Tvoja služobnica si povedala: ‚Nech slovo môjho pána a kráľa prinesie uspokojenie. Veď môj pán a kráľ je ako Boží anjel: rozlišuje dobré od zlého. Hospodin\, tvoj Boh\, nech je s tebou.‘“ 18 Kráľ odvetil žene: „Niečo sa ťa spýtam. Odpovedz pravdivo!“ Žena povedala: „Nech len hovorí môj pán a kráľ.“ 19 Kráľ sa spýtal: „Nie je v pozadí toho všetkého Joáb?“ Žena odpovedala: „Ako ty žiješ\, môj pán a kráľ\, nemožno odbočiť od toho všetkého\, čo si hovoril\, napravo ani naľavo. Nuž\, bol to tvoj služobník Joáb\, ktorý mi dal príkaz a poučil tvoju služobnicu o všetkom\, čo má hovoriť. 20 Tvoj služobník Joáb to urobil preto\, aby zmenil terajší stav. Môj pán je múdry ako Boží anjel; vie o všetkom\, čo sa deje na zemi.“21 Kráľ povedal Joábovi: „Dobre\, vybavím túto vec. Choď a priveď späť mladého Absolóna.“ 22 Joáb padol tvárou na zem\, klaňal sa a ďakoval kráľovi. Povedal: „Dnes spoznáva tvoj služobník\, že našiel u teba\, môj pán a kráľ\, priazeň\, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.“ 23 Nato Joáb prišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. 24 Kráľ však povedal: „Nech odíde do svojho domu\, no nesmie sa mi ukázať na oči.“ Absolón sa uchýlil do svojho domu\, ale kráľa neuvidel.25 V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Absolón. Od hlavy po päty nemal chybu. 26 Vždy koncom roka si dával ostrihať hlavu. Dával sa strihať\, lebo ho vlasy obťažovali. Ostrihané vlasy z jeho hlavy vážili totiž dvesto šeklov kráľovskej váhy. 27 Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Tamar. Bola to krásna žena.28 Dva roky býval Absolón v Jeruzaleme bez toho\, aby kráľa uvidel. 29 Absolón vyzýval Joába\, aby šiel s posolstvom ku kráľovi\, ale ten nechcel k nemu ísť. Odkázal aj po druhý raz\, no ani tak nechcel ísť. 30 Potom povedal svojim sluhom: „Pozrite sa\, Joábovo pole susedí s mojím a je tam jačmeň. Choďte ho podpáliť!“ Absolónovi sluhovia to pole podpálili. 31 Nato Joáb zašiel do Absolónovho domu a spýtal sa ho: „Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?“ 32 Absolón odvetil Joábovi: „Odkázal som ti predsa\, aby si prišiel sem. Chcel som ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: ‚Prečo som vlastne prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo\, keby som tam bol ešte zostal.‘ Teraz však chcem vidieť kráľovu tvár. Ak som vinný\, nech ma dá zabiť.“ 33 Joáb predstúpil pred kráľa a oznámil mu to. Kráľ si predvolal Absolóna. Ten prišiel ku kráľovi\, poklonil sa mu tvárou po zem a kráľ Absolóna pobozkal. \n1.Korintským 11\, 1 Napodobňujte ma\, ako ja napodobňujem Krista!2 Chválim vás teda\, že vo všetkom na mňa pamätáte a držíte sa tradície\, ako som vám ju odovzdal. 3 Chcem však\, aby ste vedeli\, že hlavou každého muža je Kristus\, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. 4 Každý muž\, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou\, zneucťuje svoju hlavu. 5 Každá žena\, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou\, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté\, ako keby si ju oholila. 6 Lebo ak sa žena nezahaľuje\, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť\, nech sa zahaľuje. 7 Muž si však nemá zahaliť hlavu\, pretože je Božím obrazom a Božou slávou\, kým žena je slávou muža. 8 Veď nie je muž zo ženy\, ale žena z muža. 9 Lebo ani muž nebol stvorený pre ženu\, ale žena pre muža. 10 Preto má mať žena na hlave znamenie moci kvôli anjelom. 11 Ibaže v Pánovi nieto ani ženy bez muža\, ani muža bez ženy. 12 Lebo ako je žena z muža\, tak je aj muž skrze ženu\, a všetko je z Boha. 13 Posúďte sami medzi sebou: Sluší sa\, aby sa žena modlila k Bohu s nezahalenou hlavou? 14 Vari vás neučí sama príroda\, že mužovi je na potupu\, keď má dlhé vlasy\, 15 no žene\, keď má dlhé vlasy\, je to na slávu? Lebo dlhé vlasy dostala ako závoj. 16 Ak by sa však niekto chcel o tom škriepiť\, ani my\, ani Božie cirkvi to nemáme vo zvyku.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-14-1-korintskym-111-16/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241209
DTEND;VALUE=DATE:20241210
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T195011Z
LAST-MODIFIED:20241119T195011Z
UID:12350-1733702400-1733788799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 13 ;1.Korintským 10\,14-33
DESCRIPTION:2.Samuelova 13\, 1 Neskôr sa stalo toto: Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Tamar\, do ktorej sa zamiloval Dávidov syn Amnón. 2 Amnón sa chorobne trápil pre svoju sestru Tamar. Bola totiž pannou a Amnónovi sa zdalo nemožné jej niečo urobiť. 3 Mal však priateľa Jonadába\, syna Dávidovho brata Šimeu; bol to veľmi chytrý muž. 4 Spýtal sa Amnóna: „Čím je to\, kráľovský syn\, že si každé ráno taký utrápený? Nepovieš mi to?“ Amnón mu povedal: „Milujem Tamar\, sestru môjho brata Absolóna.“ 5 Jonadáb mu poradil: „Ľahni si na lôžko a predstieraj chorobu. Keď ťa príde tvoj otec navštíviť\, povedz mu: ‚Dovoľ mojej sestre Tamar\, aby mi dala jesť\, pripravila predo mnou jedlo\, aby som to videl a jedol z jej ruky.‘“ 6 Amnón si ľahol a predstieral chorobu. Keď ho prišiel kráľ navštíviť\, povedal mu: „Dovoľ mojej sestre Tamar\, aby prišla a upiekla predo mnou dva koláče. Chcel by som jesť z jej ruky.“ 7 Dávid odkázal Tamar domov: „Choď do domu svojho brata Amnóna a priprav mu jedlo.“ 8 Keď Tamar prišla do domu svojho brata Amnóna\, on ležal. Vzala cesto\, vymiesila ho\, urobila pred ním koláče a upiekla ich. 9 Potom vzala panvicu a predložila mu ich\, ale on nechcel jesť. Amnón prikázal: „Pošlite všetkých mužov preč odtiaľto.“ Všetci od neho odišli. 10 Tu Amnón povedal Tamar: „Prines to jedlo do spálne. Budem jesť z tvojej ruky.“ Tamar vzala koláče\, ktoré upiekla\, a zaniesla ich bratovi Amnónovi do spálne. 11 Keď mu však predkladala jedlo\, strhol ju a povedal jej: „Poď si ku mne ľahnúť\, sestra moja!“ 12 Odpovedala mu: „Nie\, brat môj\, nedopúšťaj sa na mne násilia. To sa predsa v Izraeli nerobí. Nedopúšťaj sa hanebnosti! 13 Kam sa podejem so svojou hanbou a teba budú mať v Izraeli za nemravníka. Porozprávaj sa však s kráľom\, iste ti ma neodoprie.“ 14 On však nedbal a keďže bol mocnejší než ona\, znásilnil ju. 15 Potom k nej Amnón začal cítiť nesmiernu nenávisť. Väčšia bola nenávisť\, čo k nej cítil\, než láska\, ktorú k nej prechovával. Amnón jej povedal: „Zober sa a choď!“ 16 Povedala mu: „To\, že ma vyháňaš\, je ešte horšie než to\, čo si na mne spáchal.“ On ju však nechcel počúvať. 17 Zavolal si mládenca\, ktorý ho obsluhoval\, a prikázal mu: „Vyžeň tú ženskú von a zamkni za ňou dvere!“ 18 Ona mala na sebe pestré vrchné rúcho\, aké nosievali kráľovské dcéry za slobodna. Jeho sluha ju vyhnal von a zamkol za ňou dvere. 19 Tamar si posypala hlavu prachom\, roztrhla si pestré vrchné rúcho\, čo mala na sebe\, položila si ruku na hlavu a kade šla\, nariekala. 20 Jej brat Absolón sa jej spýtal: „Nebol s tebou tvoj brat Amnón? Teraz už sestra moja o tom nehovor. Je to tvoj brat\, neber tú vec tak vážne.“ Tamar zostala opustená v dome svojho brata Absolóna. 21 Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid\, veľmi sa nahneval. 22 Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho\, pretože mu znásilnil sestru Tamar.23 O dva roky sa u Absolóna strihali ovce v Baal-Chacóre pri Efrajime a pozval všetkých kráľových synov. 24 Absolón šiel za kráľom a povedal: „U tvojho služobníka je práve strihačka oviec. Nech príde\, prosím\, kráľ so svojimi služobníkmi k tvojmu služobníkovi.“ 25 Kráľ však Absolónovi odvetil: „Nie\, syn môj. Nemusíme ísť všetci\, aby sme ti neboli na ťarchu.“ Hoci Absolón naliehal\, nechcel ísť\, ale požehnal ho. 26 Absolón nato povedal: „Keď nie\, nech ide s nami môj brat Amnón.“ Kráľ sa spýtal: „Prečo by mal ísť s tebou?“ 27 Absolón však natoľko naliehal\, že s ním pustil Amnóna i všetkých kráľových synov.28 Absolón prikázal svojim sluhom: „Dávajte pozor! Keď bude mať Amnón dobrú náladu od vína\, vtedy ho na môj povel napadnite a zabite. Nebojte sa! Príkaz máte odo mňa. Buďte smelí a udatní!“ 29 Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom\, ako im prikázal. Vtedy všetci kráľovi synovia vstali\, vysadli na svoje mulice a utiekli. 30 Ešte boli na ceste\, keď Dávid dostal správu: „Absolón pobil všetkých kráľovských synov\, nikto z nich neostal.“ 31 Nato kráľ vstal\, roztrhol si šaty a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutými šatmi.32 Tu sa ozval Jonadáb\, syn Dávidovho brata Šimeu: „Nech si môj pán nemyslí\, že zabili všetkých mladých kráľovských synov. Zomrel iba Amnón. Absolón sa na to chystal odvtedy\, ako mu Amnón zneuctil sestru Tamar. 33 Nech sa teda kráľ\, môj pán\, netrápi predstavou\, že zomreli všetci kráľovskí synovia. Zomrel iba Amnón.“34 Absolón ušiel. Mládenec\, ktorý mal stráž\, sa zahľadel a zrazu uvidel početnú skupinu schádzať po úbočí. 35 Jonadáb povedal kráľovi: „To prichádzajú kráľovskí synovia. Stalo sa tak\, ako povedal tvoj služobník.“ 36 Len čo dohovoril\, prišli kráľovskí synovia a pustili sa do prenikavého náreku. I kráľ a všetci jeho služobníci sa dali do strhujúceho plaču. 37 Absolón ušiel a pobral sa k Ammichúrovmu synovi Talmajovi\, kráľovi Gešúru. Dávid smútil celý ten čas za svojím synom Amnónom. 38 Absolón sa útekom dostal do Gešúru\, kde pobudol tri roky. 39 Kráľ Dávid zatúžil ísť k Absolónovi\, lebo sa zmieril so smrťou Amnóna. \n1.Korintským 10\, 14 Preto\, moji milovaní\, stráňte sa modloslužby. 15 Prihováram sa vám ako rozumným: Posúďte sami\, čo hovorím. 16 Nie je vari kalich dobrorečenia\, ktorý žehnáme\, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb\, ktorý lámeme\, nie je azda účasťou na Kristovom tele? 17 Keďže je jeden chlieb\, my mnohí sme jedno telo\, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. 18 Pozrite na Izrael podľa tela: Azda tí\, čo jedia obety\, nemajú účasť aj na oltári? 19 Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? 20 Nie. Ale čo obetujú\, obetujú démonom\, nie Bohu. No ja nechcem\, aby ste mali spoločenstvo s démonmi. 21 Nemôžete piť z Pánovho kalicha aj z kalicha démonov; a nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole démonov. 22 Alebo máme vyvolať žiarlivosť Pána? Sme azda silnejší ako on?23 Všetko je dovolené\, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené\, no nie všetko buduje. 24 Nikto nech nehľadá\, čo osoží iba jemu\, ale to\, čo osoží inému. 25 Jedzte všetko\, čo sa predáva na trhu\, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať\, 26 lebo: Pánova je zem i všetko\, čo ju napĺňa. 27 Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť\, jedzte všetko\, čo vám predložia\, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať. 28 Ak vám niekto povie: „Toto bolo obetované modlám!“\, nejedzte to kvôli tomu\, kto vás na to upozornil\, a kvôli svedomiu; 29 nemyslím pre vaše svedomie\, ale pre svedomie toho druhého. Veď prečo má moju slobodu súdiť svedomie niekoho iného? 30 Ak ja niečo s vďakou požívam\, prečo by ma mal niekto odsudzovať za to\, za čo ďakujem? 31 Či teda jete\, alebo pijete\, alebo čokoľvek robíte\, všetko robte na Božiu slávu. 32 Nebuďte na pohoršenie ani Židom\, ani Grékom\, ani Božej cirkvi\, 33 ako aj ja sa usilujem páčiť všetkým vo všetkom\, a nehľadám\, čo osoží mne\, ale čo osoží mnohým\, aby boli spasení.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-13-1-korintskym-1014-33/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241208
DTEND;VALUE=DATE:20241209
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T194701Z
LAST-MODIFIED:20241119T194701Z
UID:12348-1733616000-1733702399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 12 ;1.Korintským 10\,1-13
DESCRIPTION:2.Samuelova 12\,  1 Hospodin poslal k Dávidovi Nátana. Ten prišiel k nemu a povedal: „V jednom meste boli dvaja muži. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. 2 Boháč mal veľké množstvo oviec a dobytka. 3 Chudobný mal iba ovečku\, ktorú si kúpil. Choval ju a ona rástla spolu s ním a s jeho synmi. Jedávala z jeho skyvy\, pila z jeho pohára a spávala mu v lone. Bola mu ako dcéra. 4 Raz dostal boháč návštevu. Ľúto mu bolo vziať svoju ovcu alebo svoje dobytča a pripraviť to pocestnému\, ktorý ho navštívil. Vzal teda ovcu chudobnému a pripravil ju hosťovi.“ 5 Dávid sa veľmi nahneval na toho muža a povedal Nátanovi: „Akože žije Hospodin\, ten muž\, čo to urobil\, zasluhuje smrť. 6 Ovcu nahradí štvornásobne za to\, že spáchal taký skutok a nemal zľutovanie.“ 7 Vtedy povedal Nátan Dávidovi: „Ty si ten muž! Takto vraví Hospodin\, Boh Izraela: ‚Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a vyslobodil ťa z moci Šaula. 8 Dal som dom tvojho pána i jeho ženy do tvojho náručia. Dal som ti dom Izraela a dom Júdu. Keby to nestačilo\, ešte k tomu pridám. 9 Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil sa toho\, čo sa mu nepáči? Chetitu Uriáša si dal odstrániť mečom a privlastnil si si jeho ženu. Jeho samého si dal zabiť mečom Ammónčanov. 10 Odteraz už meč nikdy neobíde tvoj dom\, lebo si ma znevážil a privlastnil si si ženu Chetitu Uriáša.‘ 11 Takto vraví Hospodin: ‚Dopustím na teba pohromu\, čo bude z tvojho vlastného domu. Pred očami ti odnímem tvoje ženy a dám ich tvojmu blízkemu. Ten bude s nimi ležať za bieleho dňa. 12 Ty si konal tajne\, ja to však urobím pred celým Izraelom a cez deň.‘“13 Vtedy povedal Dávid Nátanovi: „Zhrešil som proti Hospodinovi.“ Nátan odpovedal Dávidovi: „Hospodin ti odpustil tvoj hriech\, nezomrieš. 14 Pretože si tým popudil Hospodinových nepriateľov k rúhaniu\, zomrie syn\, ktorý sa ti narodí.“ 15 Keď Nátan odišiel domov\, Hospodin dopustil chorobu na dieťa\, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. 16 Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil. Vrátil sa domov a celú noc ležal na zemi. 17 Starší jeho domu zastali nad ním a chceli ho zdvihnúť zo zeme\, ale on odmietol a nechcel s nimi ani jesť. 18 Na siedmy deň dieťa zomrelo. Dávidovi služobníci sa mu báli oznámiť\, že dieťa zomrelo. Hovorili si totiž: „Kým dieťa ešte žilo\, prihovárali sme sa mu\, ale nás neposlúchol. Ako mu môžeme povedať\, že dieťa zomrelo? Mohol by vykonať niečo zlé.“ 19 Dávid si všimol\, že jeho služobníci si niečo šepkajú. Pochopil\, že dieťa zomrelo. Spýtal sa ich: „Zomrelo dieťa?“ Odpovedali: „Zomrelo.“ 20 Dávid vstal zo zeme\, umyl sa\, natrel sa masťou a preobliekol sa. Potom vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa. Nato odišiel domov a pýtal si jesť. Predložili mu pokrm a on jedol. 21 Služobníci sa ho spýtali: „Čo to robíš? Kým dieťa žilo\, postil si sa a plakal si. Keď však dieťa zomrelo\, vstávaš a ideš jesť.“ 22 Odpovedal: „Kým dieťa ešte žilo\, postil som sa a plakal som\, lebo som si myslel: ‚Možno sa Hospodin nado mnou zmiluje a dieťa bude žiť.‘ 23 Teraz však\, keď zomrelo\, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním\, ale ono sa ku mne nevráti.“ 24 Potom Dávid potešoval svoju ženu Batšebu\, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna\, dostal meno Šalamún. Hospodin ho miloval. 25 Po prorokovi Nátanovi odkázal\, že pre Hospodina mu majú dať meno Jedidjah.26 Joáb bojoval proti Rabbe Ammónčanov a dobyl kráľovské mesto. 27 Joáb odkázal po posloch Dávidovi: „Bojoval som proti Rabbe a dobyl som jej Vodné mesto. 28 Teraz zhromaždi ostatok ľudu\, obľahni mesto a obsaď ho\, aby som ho sám neobsadil a nepomenoval svojím menom.“ 29 Nato Dávid zhromaždil všetok ľud\, odišiel k Rabbe\, bojoval proti nej a dobyl ju. 30 Z hlavy ich kráľa sňal korunu\, ktorej zlato vážilo talent a mala drahokam. Prešla na hlavu Dávida\, ktorý z mesta vyviezol veľmi bohatú korisť. 31 Ľud\, čo bol v ňom\, odviedol\, zaradil k pílam\, k železným čakanom\, železným sekerám a zamestnal ich v tehelni. Podobne naložil so všetkými mestami Ammónčanov. Potom sa Dávid i všetok ľud vrátili do Jeruzalema. \n1.Korintským 10\, 1 Nechcem\, bratia\, aby ste nevedeli\, že naši otcovia všetci boli pod oblakom a všetci prešli cez more\, 2 všetci boli pokrstení v Mojžišovi\, v oblaku a v mori\, 3 všetci jedli ten istý duchovný pokrm 4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj\, lebo pili z duchovnej skaly\, ktorá ich sprevádzala\, a tou skalou bol Kristus. 5 Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie\, veď zahynuli na púšti. 6 Toto sa pre nás stalo výstrahou\, aby sme neboli dychtiví po zle tak\, ako po ňom dychtili oni. 7 Ani nebuďte modloslužobníci\, ako boli niektorí z nich\, tak ako je napísané: Posadil sa ľud\, aby jedol a pil; nato vstali\, aby sa zabávali. 8 Ani nesmilnime\, ako niektorí z nich smilnili\, a padlo ich za jediný deň dvadsaťtritisíc. 9 Ani nechcime skúšať Krista\, ako niektorí z nich skúšali\, a hynuli od hadov. 10 Ani nereptajte\, ako niektorí z nich reptali\, a hynuli od zhubcu. 11 Toto sa im stalo výstrahou a nám\, ktorých zastihol koniec vekov\, to bolo napísané ako napomenutie. 12 A tak ten\, kto si myslí\, že stojí\, nech si dáva pozor\, aby nepadol. 13 Skúška\, ktorá na vás doľahla\, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí\, aby ste boli skúšaní nad svoje sily\, ale so skúškou dá aj východisko\, aby ste ju vládali zniesť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-12-1-korintskym-101-13/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241207
DTEND;VALUE=DATE:20241208
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T194242Z
LAST-MODIFIED:20241119T194242Z
UID:12346-1733529600-1733615999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 11 ;1.Korintským 9\,19-27
DESCRIPTION:2.Samuelova 11\, 1 Na prelome roka\, v čase kráľovských výprav\, vyslal Dávid Joába a s ním svojich služobníkov i celý Izrael. Tí pobili Ammónčanov a obľahli Rabbu\, zatiaľ čo Dávid zostal v Jeruzaleme.2 Keď večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa po streche kráľovského paláca\, uzrel ženu\, ktorá sa kúpala. Bola to žena veľmi pekná. 3 Keď sa Dávid o ňu zaujímal\, povedali mu: „To je predsa Eliámova dcéra Batšeba\, žena Chetitu Uriáša.“ 4 Dávid poslal poslov\, aby ju priviedli. Keď k nemu prišla\, on s ňou spal; práve predtým sa očistila od svojej mesačnej nečistoty. Potom sa vrátila domov. 5 Žena počala a odkázala Dávidovi: „Som tehotná.“ 6 Dávid oznámil Joábovi: „Pošli mi Chetitu Uriáša.“ Joáb ho poslal k Dávidovi. 7 Keď k nemu Uriáš prišiel\, Dávid sa ho pýtal\, ako sa má Joáb\, ako sa má ľud a ako prebieha boj. 8 Dávid povedal Uriášovi: „Choď domov a umy si nohy!“ Uriáš vyšiel z kráľovského paláca a za ním niesli kráľov dar. 9 Uriáš však nešiel domov\, ale si ľahol ku vchodu do kráľovského paláca spolu s ostatnými služobníkmi svojho pána.10 Dávidovi oznámili\, že Uriáš neodišiel domov. Dávid sa ho spýtal: „Prišiel si predsa z cesty. Prečo nejdeš domov?“ 11 Uriáš odpovedal Dávidovi: „Archa\, Izrael i Júda bývajú v stanoch\, môj pán Joáb a jeho služobníci táboria v poli\, a ja by som mal ísť domov\, aby som jedol\, pil a spal so svojou ženou? Akože žiješ ty a tvoja duša\, niečo také neurobím.“ 12 Vtedy Dávid povedal Uriášovi: „Zostaň tu ešte dnes\, zajtra ťa prepustím.“ Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i v nasledujúci deň. 13 Dávid si ho pozval\, aby s ním jedol a pil\, a opil ho. Večer si šiel Uriáš ľahnúť na svoje lôžko spolu so sluhami svojho pána\, domov však nešiel.14 Ráno napísal Dávid Joábovi list a poslal ho po Uriášovi. 15 V liste písal: „Zaraďte Uriáša do prednej línie\, do najtuhšieho boja. Vy potom ustúpte\, nech ho zasiahnu a zahynie.“ 16 Joáb pri obliehaní mesta zaradil Uriáša na miesto\, o ktorom vedel\, že ho bránia udatní protivníci. 17 Muži mesta vyrazili a zaútočili na Joába. Spomedzi ľudu padlo niekoľko Dávidových mužov a zahynul aj Chetita Uriáš. 18 Joáb poslal Dávidovi hlásenie o celkovom priebehu boja. 19 Posla však poučil: „Keď podáš kráľovi správu o celkovom priebehu boja\, 20 kráľ sa môže nahnevať a spýtať sa ťa: ‚Prečo ste sa až natoľko priblížili k mestu? Nevedeli ste\, že sa z hradieb strieľa? 21 Kto zabil Jerubbešetovho syna Abimelecha? Nebola to žena\, čo na neho zhodila z hradieb mlynský kameň\, takže zahynul v Tébeci? Prečo ste sa teda priblížili k hradbám?‘ Vtedy povieš: ‚Tvoj služobník Chetita Uriáš zahynul.‘“ 22 Posol odišiel a pri svojom príchode oznámil Dávidovi všetko\, čo po ňom Joáb odkázal. 23 Posol hlásil Dávidovi: „Tí muži mali nad nami prevahu a vyrazili proti nám do boja\, no my sme ich zatlačili ku vchodu do brány. 24 Lukostrelci strieľali z hradieb na tvojich služobníkov a niektorí z kráľových služobníkov zahynuli. Zahynul i tvoj služobník Chetita Uriáš.“ 25 Dávid povedal poslovi: „Joábovi oznám: Netráp sa tým\, lebo meč zasiahne toho či onoho. Zosilni svoj nápor na mesto a znič ho. Tak ho posmeľuj!“26 Keď sa Uriášova žena dozvedela\, že jej muž Uriáš zahynul\, oplakávala ho. 27 Keď uplynul čas smútku\, dal ju Dávid doviesť do svojho paláca a stala sa jeho ženou. Potom mu porodila syna. Hospodinovi sa však Dávidov skutok nepáčil. \n1.Korintským 9\, 19 Lebo hoci som aj slobodný voči všetkým\, dal som sa do služby všetkým\, aby som získal čím viacerých. 20 Pre Židov som sa stal akoby Židom\, aby som získal Židov; pre tých\, čo sú pod Zákonom\, bol som ako ten pod Zákonom\, aby som získal tých\, čo sú pod Zákonom — i keď nie som pod Zákonom. 21 Pre tých\, čo sú bez Zákona\, stal som sa ako ten bez Zákona\, aby som získal tých\, čo sú bez Zákona — aj keď pred Bohom nie som bez Zákona\, lebo som pod Kristovým zákonom. 22 Pre slabých som sa stal slabým\, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým\, aby som zachránil aspoň niektorých. 23 A všetko to robím pre evanjelium\, aby som mal na ňom podiel.24 Neviete\, že tí\, čo bežia na štadióne\, bežia síce všetci\, ale iba jeden dostáva cenu? Bežte tak\, aby ste ju dosiahli. 25 Veď každý pretekár sa zdržiava všetkého; oni to robia preto\, aby získali porušiteľný veniec\, my však neporušiteľný. 26 Ja teda bežím nie akoby bez cieľa a zápasím nie ako ten\, kto udiera do prázdna. 27 Ale zaobchádzam tvrdo so svojím telom a ovládam ho\, aby kým iným hlásam\, sám som nezlyhal.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-11-1-korintskym-919-27/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241206
DTEND;VALUE=DATE:20241207
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T194017Z
LAST-MODIFIED:20241119T194017Z
UID:12344-1733443200-1733529599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 10 ;1.Korintským 9\,1-18
DESCRIPTION:2.Samuelova 10\, 1 Potom zomrel kráľ Ammónčanov a po ňom sa ujal vlády jeho syn Chanún. 2 Dávid si povedal: „Prejavím Nachášovmu synovi Chanúnovi láskavosť\, ako to urobil jeho otec mne.“ Prostredníctvom svojich služobníkov mu prejavil sústrasť nad jeho otcom. Keď prišli Dávidovi služobníci do krajiny Ammónčanov\, 3 ammónski hodnostári svojmu pánovi Chanúnovi povedali: „Nazdávaš sa\, že si chce Dávid uctiť tvojho otca\, keď ti posiela tešiteľov? Neposiela azda Dávid k tebe svojich služobníkov skôr preto\, aby preskúmal mesto\, presliedil ho a zničil?“ 4 Nato Chanún chytil Dávidových služobníkov\, oholil im polovicu brady\, odrezal im polovicu šiat až po zadok a tak ich prepustil. 5 Keď to oznámili Dávidovi\, poslal im naproti ľudí\, lebo tí muži boli veľmi zhanobení. Kráľ odkázal: „Zostaňte v Jerichu\, kým vám nenarastú brady\, potom sa vrátite.“6 Ammónčania si uvedomili\, že si Dávida rozhnevali. Najali si Aramejčanov z Bét-Rechóbu\, Aramejčanov z Coby\, dvadsaťtisíc pešiakov\, kráľa Maachy s tisíc mužmi a dvanásťtisíc mužov z Tóbu. 7 Keď sa to Dávid dozvedel\, vypravil Joába s celým vojskom hrdinov. 8 Ammónčania zaujali bojové postavenie pri vchode do brány. Aramejčania z Coby\, z Rechóbu\, muži z Tóbu a Maachy stáli v poli samostatne. 9 Keď Joáb zbadal\, že mu hrozí boj spredu i zozadu\, vybral si z celého Izraela tých najlepších a postavil sa proti Aramejčanom. 10 Zvyšok ľudu zveril veleniu svojho brata Abišaja a nasmeroval ho proti Ammónčanom. 11 Povedal mu: „Ak budú mať Aramejčania nado mnou prevahu\, prídeš mi na pomoc. Ak budú mať prevahu nad tebou Ammónčania\, prídem ti pomôcť ja. 12 Buď silný\, vzchopme sa za náš ľud a za mestá nášho Boha! Hospodin nech urobí\, čo uzná za dobré.“ 13 Joáb so svojím ľudom postupoval v boji proti Aramejčanom; tí však pred ním zutekali. 14 Keď Ammónčania videli\, že sa Aramejčania dali na útek\, zutekali pred Abišajom aj oni a stiahli sa do mesta. Joáb sa vrátil z boja proti Ammónčanom a prišiel do Jeruzalema.15 Keď Aramejčania videli\, že ich Izraeliti porazili\, zhromaždili sa. 16 Hadad-Ezer vyslal poslov\, aby získal Aramejčanov spoza Eufratu. Tí prišli do Chelámu na čele so Šobachom\, veliteľom Hadad-Ezerovho vojska. 17 Keď to ohlásili Dávidovi\, zhromaždil celý Izrael\, prekročil Jordán a dorazil do Chelámu. Aramejčania sa zoradili do útoku a bojovali proti Dávidovi. 18 Aramejčania však utiekli pred Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedemsto bojových vozov a pobil štyridsaťtisíc jazdcov. Veliteľa vojska Šobacha zranil tak\, že tam zomrel. 19 Keď všetci králi\, podriadení Hadad-Ezerovi videli\, že ich Izrael porazil\, uzavreli s ním mier a slúžili mu. Aramejčania sa už báli ďalej pomáhať Ammónčanom. \n1.Korintským 9\, 1 Azda nie som slobodný? Nie som apoštol? A nevidel som Ježiša\, nášho Pána? Nie ste azda vy moje dielo v Pánovi? 2 Ak by som aj pre iných nebol apoštol\, pre vás iste som; veď vy ste pečaťou môjho apoštolstva v Pánovi. 3 Toto je moja obrana proti tým\, čo ma súdia: 4 Nemáme azda právo jesť a piť? 5 Vari podľa príkladu ostatných apoštolov a Pánových bratov i Kéfasa nemáme právo brať si so sebou sestru\, ženu? 6 Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať? 7 Kto kedy vojenčí na vlastné trovy? Kto vysadí vinicu\, a neje z jej úrody? Alebo kto pasie stádo\, a neživí sa mliekom od stáda? 8 Vari to hovorím iba ľudsky? Nehovorí to aj Zákon? 9 Veď v Mojžišovom zákone je napísané: Mlátiacemu volovi nezaviažeš hubu. Azda sa Boh stará iba o voly? 10 Nehovorí to vari pre nás? Veď pre nás bolo napísané: Kto orie\, má orať v nádeji\, a kto mláti\, má mlátiť v nádeji\, že dostane svoj podiel. 11 Keď sme teda medzi vami siali duchovné\, je veľkou vecou žať telesné? 12 Ak iní majú u vás toto právo\, prečo nie skôr my? My sme však toto právo nevyužili. Naopak. Všetko znášame\, len aby sme Kristovmu evanjeliu nestavali nijakú prekážku. 13 Vari neviete\, že tí\, čo pôsobia v svätej službe\, živia sa z chrámu a slúžia pri oltári\, majú podiel z oltára? 14 Preto aj Pán prikázal tak\, aby tí\, čo ohlasujú evanjelium\, z evanjelia aj žili. 15 Ja som však z toho nič nevyužil. Ani toto som nenapísal preto\, aby sa mi tak stalo. Lebo radšej by som aj umrel\, než by mi niekto zmaril túto moju chválu. 16 Veď ak zvestujem evanjelium\, to nie je pre mňa chvála; je to moja povinnosť a beda mi\, ak ho nebudem zvestovať. 17 Ak to konám zo svojej vôle\, mám odmenu; ak však nie zo svojej vôle\, plním zverenú úlohu. 18 Aká je teda moja odmena? Taká\, že keď zvestujem evanjelium\, zvestujem ho zadarmo a nevyužívam právo\, ktoré mi z evanjelia prislúcha.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-10-1-korintskym-91-18/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241205
DTEND;VALUE=DATE:20241206
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T193715Z
LAST-MODIFIED:20241119T193715Z
UID:12342-1733356800-1733443199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 9 ;1.Korintským 8
DESCRIPTION:2.Samuelova 9\, 1 Dávid sa spýtal: „Zostal ešte niekto zo Šaulovho domu? Chcel by som mu pre Jonatána preukázať láskavosť.“ 2 K Šaulovmu domu patril sluha menom Ciba. Toho predvolali k Dávidovi a kráľ sa ho spýtal: „Ty si Ciba?“ On odvetil: „Som tvoj služobník.“ 3 Kráľ povedal: „Nezostal už zo Šaulovho domu nikto\, komu by som mohol preukázať Božiu láskavosť?“ Ciba povedal kráľovi: „Je tu ešte Jonatánov syn\, chromý na obe nohy.“ 4 „Kde je?“ spýtal sa kráľ. Ciba mu odvetil: „Je v Ló-Debáre v dome Machíra\, Ammíelovho syna.“ 5 Kráľ Dávid ho dal previezť z Ló-Debáru\, z domu Ammíelovho syna Machíra. 6 Keď sa Mefibóšet\, Jonatánov syn a Šaulov vnuk\, dostavil k Dávidovi\, padol na tvár a poklonil sa. Dávid zvolal: „Mefibóšet!“ Ten odpovedal: „Tu je tvoj služobník.“ 7 Dávid mu povedal: „Neboj sa! Pre tvojho otca Jonatána ti chcem preukázať láskavosť. Vrátim ti všetky pozemky po tvojom starom otcovi Šaulovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole.“ 8 On sa poklonil a povedal: „Čo je tvoj služobník\, že sa obraciaš k takému zdochnutému psovi\, ako som ja?“ 9 Kráľ zavolal Šaulovho sluhu Cibu a povedal mu: „Všetko\, čo patrilo Šaulovi a celému jeho domu\, dávam vnukovi tvojho pána. 10 Ty\, tvoji synovia a tvoji sluhovia mu budete obrábať pôdu a zberať úrodu\, aby mal vnuk tvojho pána čo jesť. Mefibóšet\, vnuk tvojho pána\, sa bude trvalo stravovať pri mojom stole.“ Ciba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. 11 Ciba povedal kráľovi: „Tvoj služobník urobí presne tak\, ako mu prikázal môj pán a kráľ.“ Mefibóšet teda jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľových synov. 12 Mefibóšet mal synčeka Michu. Všetci\, čo bývali v Cibovom dome\, boli Mefibóšetovi služobníci. 13 Mefibóšet býval v Jeruzaleme\, lebo sa trvalo stravoval pri kráľovom stole. Kríval na obe nohy. \n1.Korintským 8\,1 Pokiaľ ide o mäso obetované modlám\, vieme\, že „všetci máme poznanie“. Poznanie však vedie k namyslenosti\, kým láska buduje. 2 Ak si niekto myslí\, že niečo už úplne spoznal\, ešte to nepozná tak\, ako treba. 3 Ak však niekto miluje Boha\, toho Boh pozná. 4 Pokiaľ teda ide o to\, či sa smie jesť mäso obetované modlám\, vieme\, že na svete modla nič neznamená a niet iného boha\, okrem toho Jedného. 5 Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi — akože je mnoho takých bohov a pánov —\, 6 no my máme jedného Boha Otca\, z ktorého je všetko a my sme tu pre neho\, a jedného Pána Ježiša Krista\, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze neho.7 Lenže toto poznanie nemajú všetci. Niektorí sú až doteraz takí zvyknutí na modly\, že jedia toto mäso ako obetované modlám\, ich svedomie je slabé\, a preto je poškvrnené. 8 Pokrm nás však nepriblíži k Bohu. Ak nezjeme\, nič nestrácame\, ak zjeme\, nič nezískavame. 9 Dajte však pozor\, aby táto vaša sloboda nebola slabým na prekážku. 10 Ak totiž teba\, ktorý máš poznanie\, niekto uvidí stolovať v modlárskom chráme\, či sa tým aj jeho slabé svedomie nepovzbudí\, aby aj on jedol mäso obetované modlám? 11 A tak slabý brat\, za ktorého zomrel Kristus\, zahynie pre tvoje poznanie. 12 Keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie\, hrešíte proti Kristovi. 13 Preto ak pokrm pohoršuje môjho brata\, radšej nebudem už nikdy jesť mäso\, len aby som svojho brata nepohoršil.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-9-1-korintskym-8/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241204
DTEND;VALUE=DATE:20241205
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T193412Z
LAST-MODIFIED:20241119T193412Z
UID:12340-1733270400-1733356799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 8 ;1.Korintským 7\,25-40
DESCRIPTION:2.Samuelova 8\, 1 Potom Dávid porazil Filištíncov\, pokoril ich a odobral im Meteg-Ammu. 2 Porazil aj Moábčanov a premeral ich šnúrou; museli si ľahnúť na zem a on ich premeral šnúrou. Dve dĺžky šnúry z nich určil na smrť a jednou dĺžkou šnúry odmeral tých\, čo mali zostať nažive. Moábčania sa stali poddanými Dávida a odvádzali mu poplatok. 3 Dávid porazil i Hadad-Ezera\, syna Rechóba\, kráľa Coby\, keď šiel ovládnuť Eufrat. 4 Dávid mu zajal tisícsedemsto jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov. Ponechal si z toho sto konských záprahov\, ostatné kone dal ochromiť. 5 Keď Aramejčania z Damasku prišli na pomoc Hadad-Ezerovi\, kráľovi Coby\, Dávid z nich pobil dvadsaťdvatisíc mužov. 6 Potom Dávid zriadil v damaskom Arame posádky. Tak sa stali Aramejčania poddanými Dávida\, ktorí odvádzali poplatok. Hospodin pomáhal Dávidovi všade\, kam šiel. 7 Dávid pobral zlaté štíty\, čo mali služobníci Hadad-Ezerovi\, a priniesol ich do Jeruzalema. 8 Z Hadad-Ezerových miest Betach a Berotaj pobral kráľ Dávid veľké množstvo bronzu.9 Keď sa Tói\, kráľ Chamátu\, dozvedel\, že Dávid porazil celé vojsko Hadad-Ezera\, 10 vyslal svojho syna Joráma ku kráľovi Dávidovi\, aby ho pozdravil a blahoželal mu k víťazstvu nad Hadad-Ezerom. Priniesol so sebou strieborné\, zlaté a bronzové predmety. 11 I tie zasvätil kráľ Dávid Hospodinovi spolu so striebrom a zlatom od rôznych podmanených národov: 12 od Aramejčanov\, Moábčanov\, od Ammónčanov\, Filištíncov\, od Amalékov a z koristi Rechóbovho syna Hadad-Ezera\, kráľa Coby. 13 Dávid sa preslávil aj tým\, že pri svojom návrate pobil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Aramejčanov. 14 V Edómsku rozmiestnil posádky\, a to všade. Takto sa všetci Edómčania stali Dávidovými poddanými. Hospodin pomáhal Dávidovi všade\, kam sa len pohol.15 Dávid vládol nad celým Izraelom a všetkému svojmu ľudu vysluhoval právo a spravodlivosť. 16 Cerujin syn Joáb velil vojsku\, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom\, 17 Achitúbov syn Cadók i Ebjatárov syn Achimelech boli kňazmi a Seraja bol pisárom. 18 Jojadov syn Benaja velil Kereťanom a Peleťanom; i Dávidovi synovia boli kňazmi. \n1.Korintským 7\, 25 O pannách nemám síce príkaz od Pána\, ale radím ako taký\, ktorému Pán preukázal milosrdenstvo\, aby bol dôveryhodný. 26 Myslím si teda\, že je dobré pre človeka — a to pre nastávajúcu núdzu —\, aby zostal tak\, ako je. 27 Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si voľný? Nehľadaj si ženu. 28 Ale keby si sa aj oženil\, nezhrešil si; a ak by sa panna vydala\, nezhreší. Takíto však budú mať súženie v tele\, ale ja vás chcem toho ušetriť. 29 Toto teda hovorím\, bratia\, čas je krátky! Napokon aj tí\, čo majú ženy\, nech sú\, akoby nemali. 30 Tí\, čo plačú\, akoby neplakali; tí\, čo sa radujú\, akoby sa neradovali\, čo kupujú\, akoby nič nemali\, a tí\, 31 čo užívajú svet\, akoby neužívali\, lebo terajšia podoba sveta sa míňa. 32 Chcem však\, aby ste boli bez starostí. Neženatý sa stará o Pánove veci\, ako by sa zapáčil Pánovi. 33 Ale ženatý sa stará o veci sveta\, ako by sa páčil žene\, 34 a je rozpoltený. Nevydatá žena a panna sa stará o Pánove veci\, aby bola svätá telom i duchom. No vydatá sa stará o veci sveta\, ako by sa páčila mužovi. 35 Toto vám však hovorím na váš osoh\, nie aby som vám na krk hádzal slučku\, ale aby ste sa dôstojne a oddane venovali Pánovi bez prestania.36 Ak si niekto myslí\, že koná nečestne voči svojmu dievčaťu\, keď už dosiahne zrelý vek a patrí sa\, aby si ju vzal\, nech urobí\, čo chce\, nehreší. Nech sa vezmú! 37 Kto sa však pevne rozhodol vo svojom srdci a nič ho nenúti\, ale má moc nad svojou vôľou a usúdil v srdci\, že sa s ňou neožení\, urobí dobre. 38 Takže ten\, kto sa ožení so svojou snúbenicou\, robí dobre\, ale kto sa neožení\, koná lepšie.39 Žena je viazaná dovtedy\, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie\, je slobodná a môže sa vydať\, za koho chce\, ale iba v Pánovi. 40 Bude však šťastnejšia\, ak zostane tak\, aspoň podľa môjho úsudku. A nazdávam sa\, že aj ja mám Božieho Ducha.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-8-1-korintskym-725-40/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241203
DTEND;VALUE=DATE:20241204
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T193115Z
LAST-MODIFIED:20241119T193115Z
UID:12338-1733184000-1733270399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 7 ;1.Korintským 7\,1-24
DESCRIPTION:2.Samuelova 7\, 1 Keď sa kráľ usadil vo svojom dome a keď mu Hospodin zabezpečil pokoj od všetkých okolitých nepriateľov\, 2 povedal prorokovi Nátanovi: „Len sa pozri! Ja bývam v cédrovom dome\, zatiaľ čo Božia archa medzi stanovými plachtami.“ 3 Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a urob všetko\, čo máš na mysli\, lebo Hospodin je s tebou.“ 4 Tej istej noci oslovil Hospodin Nátana: 5 „Choď povedať môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Takto vraví Hospodin: Ty mi chceš postaviť dom na bývanie? 6 Veď v dome som nebýval odvtedy\, ako som vyviedol Izraelitov z Egypta až dodnes\, ale putoval som iba v stanovom príbytku. 7 Zmienil som sa čo i len slovom\, kadiaľ som prechádzal so všetkými Izraelitmi\, niektorému z izraelských kmeňov\, ktorému som prikázal viesť môj izraelský ľud: »Prečo ste mi nepostavili cédrový dom?«‘ 8 Teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa z pastvy od oviec\, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu. 9 Sprevádzal som ťa všade\, kam si šiel a vyhubil som všetkých tvojich nepriateľov. Preslávim tvoje meno ako meno pozemských velikánov. 10 Svojmu izraelskému ľudu určím miesto a usadím ho. Bude bývať na svojom mieste\, nebude sa už chvieť\, zlosynovia ho už nebudú utláčať\, ako robievali predtým; 11 odvtedy\, ako som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom\, budeš nažívať v pokoji so všetkými nepriateľmi. Hospodin ti oznamuje\, že tebe on postaví dom. 12 Keď nadíde tvoj čas a ty sa pripojíš k tvojim predkom\, vzbudím ti potomka\, čo vzíde z teba\, a upevním jeho kráľovskú moc. 13 On postaví dom na počesť môjho mena a ja natrvalo upevním jeho kráľovský trón. 14 Budem mu otcom a on mi bude synom. Keď sa previní\, potrescem ho palicou a údermi ako kohokoľvek z ľudí. 15 Svoju milosť mu však neodopriem\, ako som ju odoprel Šaulovi\, ktorého som spred teba odstránil. 16 Tvoj rod bude pevný a tvoje kráľovstvo trvalé predo mnou\, tvoj trón bude navždy pevný.‘“ 17 Nátan hovoril Dávidovi presne podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.18 Vtedy kráľ Dávid vstúpil\, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: „Kto som ja\, Pán\, Hospodin\, a čo je môj dom\, že si ma doviedol až sem? 19 I to sa ti videlo primálo\, Pán\, Hospodin\, hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka. Takto ty obvykle zaobchádzaš s človekom\, Pán\, Hospodin? 20 Čo k tomu má ešte Dávid dodať? Poznáš predsa svojho služobníka\, Pán\, Hospodin. 21 Pre svoje slovo a z vlastnej vôle si zariadil všetky tieto významné veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi. 22 Preto si veľký\, Pán\, Hospodin. Nikto sa ti nevyrovná a nieto Boha okrem teba podľa všetkého toho\, čo sme na vlastné uši počuli. 23 Kto sa vyrovná tvojmu izraelskému ľudu\, jedinému národu na svete\, ktorý si Boh prišiel vykúpiť\, aby bol jeho ľudom? Preslávil si ho\, vykonal si preň veľké a úžasné veci\, keď si ho vykúpil z Egypta a vyhnal si spred svojho ľudu národy a ich bohov. 24 Izraelský ľud si natrvalo určil za svoj a ty\, Hospodin\, si sa stal jeho Bohom. 25 Teraz však\, Hospodin\, Bože\, splň vždy slovo\, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a jeho dome. Urob\, ako si sľúbil. 26 Tak sa navždy preslávi tvoje meno a bude sa hovoriť: ‚Hospodin zástupov je Bohom Izraela.‘ Dom tvojho služobníka Dávida bude pevný pred tebou. 27 Sám si predsa\, Hospodin zástupov\, Boh Izraela\, zjavil svojmu služobníkovi: Postavím ti dom. Preto sa tvoj služobník odhodlal predniesť ti túto modlitbu. 28 Nuž teda\, Pán\, Hospodin\, ty si Boh a tvoje slová sú pravdivé. Svojmu služobníkovi si prisľúbil také dobrodenie. 29 Ráč preto požehnať dom svojho služobníka\, aby navždy trval pred tebou\, lebo ty\, Pán\, Hospodin\, si prehovoril. Nech tvoje požehnanie navždy sprevádza dom tvojho služobníka.“ \n1.Korintským 7\, 1 Pokiaľ ide o to\, čo ste písali: Dobre je\, ak sa muž nedotýka ženy. 2 Aby sa však zabránilo smilstvu\, nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža. 3 Muž nech plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi. 4 Žena nie je pánom svojho tela\, ale jej muž; podobne ani muž nie je pánom svojho tela\, ale jeho žena. 5 Neodopierajte sa jeden druhému\, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom\, aby ste sa venovali modlitbe\, a potom buďte zase spolu\, aby vás satan nepokúšal\, keby ste sa nemohli ovládnuť. 6 Uvádzam to však ako možnosť\, nie ako príkaz. 7 Želal by som si\, aby všetci ľudia boli ako ja\, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak\, druhý inak.8 Neženatým\, nevydatým a vdovám však hovorím: Pre nich je dobre\, ak zostanú ako ja. 9 Ale ak sa nevedia ovládať\, nech vstúpia do manželstva\, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou. 10 Ženatým a vydatým však prikazujem — nie ja\, ale Pán —\, aby žena neodchádzala od svojho muža. 11 Ak by však aj odišla\, nech ostane nevydatá\, alebo nech sa zmieri so svojím mužom; a muž nech ženu neprepúšťa! 12 Ostatným hovorím ja\, nie Pán: Ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona aj naďalej chce s ním žiť\, nech ju neprepúšťa. 13 A ak niektorá žena má neveriaceho muža a ten aj naďalej chce s ňou žiť\, nech ho neopúšťa. 14 Lebo neveriaci muž sa posväcuje skrze ženu a neveriaca žena sa posväcuje skrze brata. Inak by vaše deti boli nečisté\, teraz sú však sväté. 15 Ale ak sa neveriaci odlučuje\, nech sa odlúči. V takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní\, veď Boh nás povolal k pokoju. 16 Veď ako môžeš vedieť\, žena\, či zachrániš svojho muža? Alebo ako môžeš vedieť ty\, muž\, či zachrániš svoju ženu?17 Každý však nech žije tak\, ako mu určil Pán\, a podľa toho\, ako ho povolal Boh. Tak to prikazujem vo všetkých cirkvách. 18 Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech to nezakrýva! Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať! 19 Obriezka nie je nič\, ani neobriezka nie je nič\, ale zachovávanie Božích prikázaní. 20 Nech každý zotrvá v tom stave\, v ktorom bol povolaný. 21 Bol si povolaný ako otrok? Nech ťa to netrápi! Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným\, radšej to využi! 22 Veď v Pánovi povolaný otrok je v Pánovi slobodný. A podobne: Kto bol povolaný ako slobodný\, je Kristov otrok. 23 Draho ste boli kúpení; nestávajte sa otrokmi ľudí! 24 Bratia\, nech každý zostane pred Bohom v tom\, v čom bol povolaný.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-7-1-korintskym-71-24/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241202
DTEND;VALUE=DATE:20241203
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T180116Z
LAST-MODIFIED:20241119T180116Z
UID:12336-1733097600-1733183999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 6 ;1.Korintským 6
DESCRIPTION:2.Samuelova 6\, 1 Dávid znova zhromaždil všetkých vybraných mužov Izraela v počte tridsaťtisíc. 2 Vybral sa so všetkým ľudom\, ktorý bol s ním\, do Baaly v Judsku\, aby odtiaľ odniesol Božiu archu pomenovanú menom Hospodina zástupov\, ktorý tróni nad cherubmi. 3 Božiu archu naložili na nový voz a vyniesli ju z Abinadábovho domu\, ktorý bol na vŕšku. Abinadábovi synovia Uzza a Achjo riadili nový voz. 4 Pri prevoze Božej archy z Abinadábovho domu na vŕšku Achjo kráčal pred archou. 5 Dávid a celý dom Izraela tancovali pred Hospodinom za sprievodu rôznych nástrojov z cyprusového dreva\, citár\, hárf\, bubienkov\, hrkálok a cimbalov. 6 Keď prišli k Nachónovmu humnu\, Uzza vystrel ruku k Božej arche\, aby ju zadržal\, lebo dobytok by ju bol prevrhol. 7 Hospodin sa rozhneval na Uzzu; pre jeho trúfalosť ho Boh tam usmrtil. Zomrel pri Božej arche. 8 Dávida hnevalo\, že Hospodin pripravil Uzzu o život. Preto nazval to miesto Perec-Uzza a tak sa volá dodnes. 9 V ten deň dostal Dávid strach z Hospodina a povedal: „Ako by Hospodinova archa mohla prísť ku mne!?“ 10 Preto Dávid nechcel priviezť Hospodinovu archu k sebe do Dávidovho mesta\, ale ju dal dopraviť do domu Gatčana Obéd-Edóma. 11 Tak zostala Hospodinova archa v dome Gatčana Obéd-Edóma tri mesiace. Hospodin požehnával Obéd-Edóma i celý jeho dom. 12 Kráľovi Dávidovi oznámili\, že Hospodin pre Božiu archu požehnáva dom Obéd-Edóma i všetko\, čo má. Dávid šiel s radosťou odniesť Božiu archu z domu Obéd-Edóma do Dávidovho mesta. 13 Keď nosiči Hospodinovej archy urobili šesť krokov\, obetoval býka a vykŕmené teľa. 14 Dávid\, opásaný ľanovým efódom\, tancoval z celej sily pred Hospodinom. 15 Dávid a celý dom Izraela vynášali Hospodinovu archu s radostným pokrikom a za zvuku rohu. 16 Keď Hospodinova archa vstupovala do Dávidovho mesta\, Šaulova dcéra Michol sa pozerala z okna. Keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Hospodinom\, opovrhla ním v srdci. 17 Hospodinovu archu priniesli a položili na pripravené miesto uprostred stanu\, ktorý pre ňu Dávid postavil. Dávid priniesol pred Hospodinom spaľované obety i obety spoločenstva. 18 Keď dokončil prinášanie týchto obiet\, požehnal ľud v mene Hospodina zástupov. 19 Potom všetkému ľudu\, zhromaždeným Izraelitom\, mužom i ženám\, každému dal bochník chleba\, datľový a hrozienkový koláč. Všetok ľud sa potom rozišiel domov. 20 Keď sa Dávid vracal domov požehnať svoju rodinu\, Šaulova dcéra Michol mu vyšla oproti. Povedala: „Kráľ Izraela sa dnes naozaj vyznamenal\, keď sa ako nejaký nehanebník obnažoval pred očami slúžok svojich služobníkov.“ 21 Dávid jej odvetil: „Bolo to na počesť Hospodina\, ktorý dal prednosť mne pred tvojím otcom a celým jeho domom\, keď ma ustanovil za vojvodcu Izraela\, Hospodinovho ľudu. 22 Chcem sa ešte hlbšie pokoriť než doteraz a ponižovať sa sám pred sebou. U slúžok však\, o ktorých si hovorila\, zostanem v úcte.“ 23 Šaulova dcéra Michol bola bezdetná až do svojej smrti. \n1.Korintským 6\, 1 Ak má niekto z vás spor s iným\, ako sa opováži súdiť sa pred nespravodlivými\, a nie pred svätými? 2 Veď či neviete\, že svätí budú súdiť svet? Ak teda vy máte súdiť svet\, nie ste schopní rozsúdiť maličkosti? 3 Vari neviete\, že budeme súdiť anjelov\, o čo viac veci všedného života? 4 Keď teda máte spory vo veciach všedného života\, beriete si za sudcov takých\, ktorí nemajú v cirkvi vážnosť? 5 Hovorím to na vaše zahanbenie. Azda niet medzi vami ani jedného múdreho\, ktorý by vedel rozriešiť spor medzi svojimi bratmi? 6 Ale brat sa súdi s bratom\, a k tomu ešte pred neveriacimi! 7 Veď už to je vaša prehra\, že vôbec máte medzi sebou súdne spory. Prečo radšej neznášate krivdu? Prečo radšej netrpíte škodu? 8 Ba naopak: Vy krivdíte a škodíte bratom! 9 Neviete vari\, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa! Ani smilníci\, ani modloslužobníci\, ani cudzoložníci\, ani prostitúti mužov\, ani ich súložníci\, 10 ani zlodeji\, ani lakomci\, ani opilci\, ani rúhači\, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. 11 A takýmito ste niektorí boli. No boli ste obmytí\, ba posvätení a aj ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.12 Všetko smiem\, no nie všetko mi osoží. Všetko smiem\, ale ja sa ničím nedám zotročiť. 13 Pokrmy sú pre žalúdok a žalúdok pre pokrmy! Boh však obráti i jedno\, i druhé navnivoč. No telo nie je pre smilstvo — je pre Pána a Pán pre telo. 14 Boh však vzkriesil Pána a aj nás vzkriesi svojou mocou. 15 Neviete azda\, že vaše telá sú Kristovými údmi? Mám teda vziať Kristove údy a urobiť z nich údy neviestky? Rozhodne nie! 16 Alebo či neviete\, že kto sa oddáva neviestke\, je s ňou jedno telo? Veď sa aj hovorí: Budú dvaja jedno telo. 17 Kto sa však oddáva Pánovi\, je s ním jeden Duch. 18 Vyhýbajte sa smilstvu! Každý hriech\, ktorého sa človek dopustí\, je mimo tela. Kto však smilní\, hreší proti vlastnému telu. 19 A vari neviete\, že nepatríte sebe\, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha\, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? 20 Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. \n 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-6-1-korintskym-6/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241201
DTEND;VALUE=DATE:20241202
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T175833Z
LAST-MODIFIED:20241119T175833Z
UID:12334-1733011200-1733097599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 5 ;1.Korintským 5
DESCRIPTION:2.Samuelova 5\, 1 Všetky izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a vyhlásili: „Pozri\, sme tvoja kosť a tvoje telo. 2 Už vtedy\, keď bol kráľom nad nami Šaul\, ty si vodieval vojská Izraela a vracal sa s nimi. Tebe povedal Hospodin: ‚Ty budeš pásť môj izraelský ľud a staneš sa jeho vládcom.‘“ 3 Všetci starší Izraela prišli ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid tam s nimi uzavrel zmluvu pred Hospodinom. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 4 Dávid mal tridsať rokov\, keď sa stal kráľom\, a vládol štyridsať rokov. 5 Sedem rokov a šesť mesiacov vládol nad Júdom v Hebrone\, tridsaťtri rokov vládol nad celým Izraelom a Júdom v Jeruzaleme.6 Kráľ tiahol so svojimi mužmi na Jeruzalem proti Jebúsejom\, obyvateľom toho kraja. Oni však odkázali Dávidovi: „Sem sa nedostaneš\, zaženú ťa slepí a chromí.“ Tým chceli naznačiť: „Dávid sa sem nedostane.“ 7 Dávid však dobyl pevnosť Sion\, to je Dávidovo mesto. 8 V ten deň Dávid povedal: „Kto chce biť Jebúsejov\, nech napadne ich zdroj vody.“ Chromých a slepých Dávid z duše nenávidel. Preto sa hovorí: „Slepý a chromý nevstúpi do chrámu.“ 9 Dávid sa usadil v pevnosti a nazval ju Dávidovo mesto. Obstavil ju od Milla smerom do vnútra. 10 Dávid sa ustavične vzmáhal a Hospodin\, Boh zástupov\, bol s ním.11 Týrsky kráľ Chirám vypravil k Dávidovi poslov. Spolu s nimi aj cédrové drevo\, tesárov a murárov\, aby Dávidovi postavili palác. 12 Dávid si uvedomil\, že Hospodin ho ustanovil za kráľa nad Izraelom a jeho kráľovskú moc povzniesol pre svoj izraelský ľud.13 Keď sa Dávid presťahoval z Hebronu\, vzal si z Jeruzalema ďalšie vedľajšie ženy i manželky a narodili sa mu synovia a dcéry. 14 Toto sú mená detí\, ktoré sa narodili v Jeruzaleme: Šammúa\, Šobáb\, Nátan a Šalamún\, 15 Jibchár\, Elišua\, Nefeg a Jafia\, 16 Elišama\, Eljada a Elifelet.17 Keď sa Filištínci dozvedeli\, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom\, vybrali sa všetci\, aby sa ho zmocnili. Dávid sa to dopočul a utiahol sa do pevnosti. 18 Nato prišli Filištínci a rozložili sa v údolí Refajov. 19 Dávid sa pýtal Hospodina: „Mám napadnúť Filištíncov? Vydáš mi ich do moci?“ Hospodin odpovedal Dávidovi: „Napadni ich\, lebo celkom iste ti ich vydám do moci.“ 20 Dávid prišiel do Baal-Peracímu a tam ich porazil. Povedal: „Hospodin roztrhol predo mnou mojich nepriateľov\, ako keď voda trhá hrádze.“ Preto nazvali to miesto Baal-Peracím. 21 Filištínci tam zanechali svoje modly\, ktoré Dávid a jeho muži odniesli.22 Filištínci znova zaútočili a rozložili sa v údolí Refajov. 23 Dávid sa obrátil na Hospodina a ten odpovedal: „Neútoč proti nim spredu\, ale obíď ich zozadu a napadni ich od balzamovníkov. 24 Keď na vrcholcoch balzamovníkov začuješ šuchot krokov\, hneď zasiahni\, lebo vtedy Hospodin vyjde pred tebou poraziť filištínske vojsko.“ 25 Dávid urobil\, ako mu prikázal Hospodin a porážal Filištíncov od Geby až po chotár Gezeru. \n1.Korintským 5\, 1 Dokonca počuť\, že je medzi vami smilstvo\, a to také smilstvo\, akého niet ani medzi pohanmi\, totiž\, že niekto obcuje s manželkou svojho otca. 2 A vy sa ešte vystatujete\, nie aby ste sa radšej rmútili a vylúčili spomedzi seba toho\, kto sa takéhoto činu dopustil. 3 Ja sám\, hoci telesne vzdialený\, no duchom prítomný\, už som — akoby prítomný — rozhodol\, že toho\, čo to urobil\, 4 treba v mene nášho Pána Ježiša\, keď sa zídeme vy a môj duch\, s mocou nášho Pána Ježiša 5 vydať satanovi na záhubu tela\, aby bol duch v Pánov deň zachránený. 6 To\, čím sa chválite\, nie je dobré. Neviete azda\, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? 7 Vyčistite starý kvas\, aby ste boli novým cestom\, keďže ste nekvaseným chlebom; veď Kristus\, náš veľkonočný Baránok\, bol obetovaný. 8 Slávme teda sviatky nie so starým kvasom ani s kvasom zloby a neprávosti\, ale s nekvaseným chlebom úprimnosti a pravdy.9 V liste som vám napísal\, aby ste sa nestýkali so smilníkmi. 10 Nie však vôbec so smilníkmi tohto sveta či s lakomcami\, vydieračmi a modloslužobníkmi\, veď to by ste museli odísť zo sveta. 11 Ale teraz som vám napísal\, aby ste sa nestýkali s takým\, ktorý sa nazýva bratom\, no pritom je smilník\, lakomec\, modloslužobník\, rúhač\, opilec alebo vydierač; s takými ani len nejedávajte! 12 Veď prečo by som mal súdiť tých\, čo sú mimo nás? Nesúdite vari tých\, čo sú vnútri? 13 Tých však\, čo sú mimo\, bude súdiť Boh. Odstráňte zlého spomedzi seba!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-5-1-korintskym-5/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241130
DTEND;VALUE=DATE:20241201
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T175529Z
LAST-MODIFIED:20241119T175529Z
UID:12332-1732924800-1733011199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 4 ;1.Korintským 4
DESCRIPTION:2.Samuelova 4\, 1 Keď sa Šaulov syn dozvedel\, že Abnér v Hebrone zomrel\, zronilo ho to a vydesilo celý Izrael. 2 Šaulov syn mal dvoch mužov\, veliteľov útočných oddielov. Jeden sa volal Baana\, druhý Recháb. Boli synmi Benjamínovca Rimmóna z Beerótu\, lebo aj Beerót sa počíta k Benjamínovi. 3 Beerótčania ušli do Gittajimu a dodnes tam bývajú ako cudzinci. 4 Šaulov syn Jonatán mal syna chromého na obe nohy. Mal päť rokov\, keď prišla z Jezreelu správa o Šaulovi a Jonatánovi. Jeho pestúnka ho vzala a dala sa na útek. Pri úteku sa tak ponáhľala\, že jej spadol a ochrnul. Volal sa Mefibóšet. 5 Synovia Beerótčana Rimmóna\, Recháb a Baana\, sa vydali na cestu a za páľavy dňa vnikli do domu Išbóšeta\, keď cez poludnie spal na lôžku. 6 Vošli dnu do domu ako nosiči pšenice. Recháb a jeho brat Baana mu potom zasadili úder do brucha a utiekli. 7 Keď totiž vošli do domu\, práve ležal na svojom lôžku v spálni. Prepadli ho\, zabili a odrezali mu hlavu; potom ju vzali a celú noc šli smerom k Arabe. 8 Išbóšetovu hlavu priniesli Dávidovi do Hebronu a kráľovi povedali: „Tu je hlava Išbóšeta\, syna Šaula\, tvojho nepriateľa\, ktorý ťa chcel zabiť. Dnes sa Hospodin vypomstil za môjho pána a kráľa nad Šaulom a jeho potomstvom.“ 9 Dávid odpovedal Rechábovi a jeho bratovi Baanovi\, synom Rimmóna z Beerótu\, takto: „Akože žije Hospodin\, ktorý ma vyslobodil z každej tiesne\, 10 raz mi už jeden oznámil Šaulovu smrť v domnienke\, že prináša dobrú správu. Toho som dal v Ciklagu chytiť a popraviť\, tak som odmenil jeho hlásenie. 11 Čo vtedy\, keď podliaci zavraždia nevinného muža v jeho vlastnom dome na lôžku? Nemal by som vari teraz vymáhať od vás jeho krv a zahubiť vás?“ 12 Dávid dal svojim mládencom príkaz\, aby ich zabili. Tí im odsekli ruky i nohy a obesili ich pri rybníku v Hebrone. Išbóšetovu hlavu vzali a v Hebrone pochovali do Abnérovho hrobu. \n1.Korintským 4\, 1 A tak nech nás každý pokladá za Kristových služobníkov a za správcov Božích tajomstiev. 2 A od správcov sa napokon vyžaduje\, aby bol každý uznaný ako verný. 3 Mne však najmenej záleží na tom\, či ma súdite vy alebo ľudský súd. Ba ani sám seba nesúdim. 4 Lebo ničoho som si nie vedomý; to ma však ešte neospravedlňuje. Veď Pán je ten\, kto ma súdi. 5 Preto nesúďte nič predčasne\, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo\, čo je skryté v tme\, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.6 Toto však\, bratia\, vztiahol som na seba a na Apolla kvôli vám\, aby ste sa na nás poučili: „Nič nad to\, čo je napísané“\, aby sa nikto jedným spomedzi nás nevystatoval proti druhému. 7 Veď kto ti dal prednosť? Čo máš\, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal\, prečo sa chváliš\, ako by si nebol dostal? 8 Už ste sa nasýtili\, už ste zbohatli\, začali ste kraľovať bez nás; kiež by ste len kraľovali\, aby sme spolu s vami kraľovali aj my. 9 Lebo tak sa mi zdá\, že nám\, apoštolom\, určil Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť\, veď sme sa stali divadlom svetu\, anjelom i ľuďom. 10 My sme blázni pre Krista\, vy však rozumní v Kristovi; my sme slabí\, no vy silní; vy ste slávni\, my však bez cti. 11 Až do tejto hodiny aj hladujeme a trpíme smädom\, aj sme sporo odetí a bití\, aj sme bez prístrešia 12 a namáhavo pracujeme vlastnými rukami. Keď nám zlorečia\, dobrorečíme; keď nás prenasledujú\, znášame to; 13 keď nás ohovárajú\, vľúdne sa prihovárame. Stali sme sa akoby smeťami sveta\, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.14 Toto vám nepíšem\, aby som vás zahanbil\, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. 15 Veď keby ste mali hoci desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi\, otcov nemáte mnoho\, lebo ja som vás splodil v Ježišovi Kristovi skrze evanjelium. 16 Prosím vás teda\, nasledujte môj príklad. 17 Preto som vám poslal Timoteja\, moje milované a verné dieťa v Pánovi. On vám pripomenie moje cesty v Kristovi Ježišovi\, ako učím všade v každej cirkvi. 18 Niektorí sa začali povyšovať\, akoby som k vám už nemal prísť. 19 Čoskoro však — ak Pán bude chcieť — prídem k vám a spoznám nie reč namyslených\, ale ich moc. 20 Božie kráľovstvo totiž nespočíva v reči\, ale v moci. 21 Čo chcete? Mám prísť k vám s palicou\, alebo s láskou a v duchu miernosti?
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-4-1-korintskym-4/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241129
DTEND;VALUE=DATE:20241130
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T175249Z
LAST-MODIFIED:20241119T175249Z
UID:12330-1732838400-1732924799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 3 ;1.Korintským 3
DESCRIPTION:2.Samuelova 3\, 1 Vojna medzi domom Šaula a domom Dávida sa predlžovala. Dávid sa ustavične vzmáhal\, kým dom Šaula stále upadal. 2 Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: prvorodený bol Amnón\, syn jezreelskej Achinoam\, 3 druhý bol Kileáb\, syn Abigajil\, ženy po Nabálovi Karmelskom\, tretí bol Absolón\, syn Maachy\, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja\, 4 štvrtý bol Adonija\, syn Chaggít\, piaty Šefatja\, syn Abitál\, 5 šiesty Jitreám\, syn Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Hebrone.6 Počas vojny medzi domom Šaula a domom Dávida nadobudol vedúce postavenie v Šaulovom dome Abnér. 7 Šaul mal vedľajšiu ženu\, Ajovu dcéru Ricpu. Išbóšet vyčítal Abnérovi: „Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?“ 8 Abnér sa veľmi rozhneval na Išbóšetovu poznámku a spýtal sa: „Som azda nejaká judská psia hlava? Dodnes preukazujem priazeň domu tvojho otca Šaula\, jeho bratom a priateľom. Do Dávidovej ruky som ťa nevydal a ty mi dnes vyčítaš môj hriešny pomer s tou ženou? 9 Nech mňa\, Abnéra\, Boh prísne potresce\, ak by som nesplnil to\, čím sa Hospodin prísažne zaviazal Dávidovi\, 10 že Šaulovmu domu odníme kráľovskú moc a Dávidov trón nad Izraelom a Júdom upevní od Dánu po Beér-Šebu.“ 11 Išbóšet sa však zo strachu nezmohol ani na odpoveď Abnérovi.12 Potom Abnér poslal svojich zástupcov k Dávidovi s odkazom: „Komu patrí krajina?“ Navrhol mu: „Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem nakloniť ti celý Izrael.“ 13 Dávid odpovedal: „Dobre\, uzavriem s tebou zmluvu. Mám však jednu podmienku: Neukazuj sa mi na oči\, ak mi ešte predtým neprivedieš Šaulovu dcéru Michol.“ 14 Dávid vyslal k Šaulovmu synovi Išbóšetovi poslov s odkazom: „Vráť mi moju ženu Michol\, ktorú som získal za sto predkožiek Filištíncov.“ 15 Išbóšet dal pokyn\, aby ju vzali jej mužovi Paltíelovi\, Lajišovmu synovi. 16 Jej muž ju sprevádzal. Šiel za ňou s plačom až po Bachurím. Abnér mu povedal: „Vráť sa!“ A on sa vrátil.17 Abnér pri rokovaní so staršími Izraela vyhlásil: „Už dávnejšie ste chceli mať Dávida za kráľa. 18 Teraz to teda urobte\, lebo Hospodin o Dávidovi predpovedal: ‚Prostredníctvom svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z moci Filištíncov a z moci všetkých jeho nepriateľov.‘“ 19 Abnér sa podobne vyjadril aj pred Benjamínovcami. Potom odišiel za Dávidom do Hebronu\, aby mu oznámil všetko\, na čom sa dohodol Izrael a celý dom Benjamína. 20 Keď prišiel Abnér spolu s dvadsiatimi mužmi k Dávidovi do Hebronu\, Dávid usporiadal hostinu preňho a pre jeho družinu. 21 Abnér Dávidovi navrhol: „Podujmem sa na úlohu zhromaždiť ku kráľovi\, môjmu pánovi\, celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu\, aby si mohol nad všetkými vládnuť podľa želania.“ 22 Nato Dávid prepustil Abnéra a ten v pokoji odišiel. Práve vtedy sa vracali Dávidovi služobníci s Joábom z vojnovej výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Abnér však už nebol u Dávida v Hebrone\, lebo ho prepustil a on odišiel v pokoji. 23 Keď prišiel Joáb s celým vojskom\, čo bolo s ním\, upozornili ho\, že Nérov syn Abnér prišiel ku kráľovi a ten ho nechal pokojne odísť. 24 Joáb zašiel za kráľom a spýtal sa: „Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér\, prečo si ho nechal len tak odísť? 25 Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel\, aby ťa oklamal\, overil si miesta\, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom\, čo robíš.“ 26 Keď Joáb odišiel od Dávida\, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Sira. Dávid však o tom nevedel. 27 Keď sa Abnér vrátil do Hebronu\, Joáb ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha ako odvetu za krv jeho brata Asaela. 28 Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel\, vyhlásil: „Ja a moje kráľovstvo sme pred Hospodinom naveky bez viny za preliatu krv Nérovho syna Abnéra. 29 Tá nech padne na hlavu Joába a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom\, malomocenstvom\, chodiaca o barlách\, padlá v boji alebo trpiaca hladom!“ 30 Joáb a jeho brat Abišaj zabili Abnéra\, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asaela.31 Dávid prikázal Joábovi a všetkému ľudu\, ktorý bol s ním: „Roztrhnite si šaty\, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra.“ Kráľ Dávid šiel za márami. 32 Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud. 33 Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev: „Musel Abnér zomrieť ako nejaký šialenec?34 Ruky si nemal sputnané\, tvoje nohy neboli v okovách. Padol si ako zločincami zrazený.“ Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal. 35 Potom prišli všetci k Dávidovi\, aby mu ponúkli jedlo\, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: „Nech ma Boh prísne potresce\, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo.“ 36 Keď sa to všetok ľud dozvedel\, páčilo sa mu to\, ako sa mu páčilo všetko\, čo urobil kráľ. 37 V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili\, že podnet na usmrtenie Abnéra\, Nérovho syna\, nevyšiel od kráľa. 38 Kráľ povedal svojim služobníkom: „Či neviete\, že dnes padlo v Izraeli knieža\, veľký muž? 39 Hoci som pomazaný kráľ\, dnes sa cítim zoslabnutý. Títo muži\, Cerujini synovia\, sú tvrdší než ja. Nech Hospodin odplatí zločincovi podľa jeho zloby.“ \n1.Korintským 3\, 1 A ja\, bratia\, nemohol som k vám hovoriť ako k duchovným\, ale ako k telesným\, ako k nedospelým v Kristovi. 2 Dával som vám piť mlieko\, nie pevný pokrm; neboli by ste ho totiž zniesli\, ba ešte ani teraz nemôžete\, 3 pretože ste ešte stále telesní. Či nie ste vari telesní a nekonáte priveľmi ľudsky\, keď vládne medzi vami závisť a svár? 4 Veď keď jeden hovorí: „Ja som Pavlov!“ a druhý zas: „Ja Apollov!“\, nie ste azda telesní ľudia? 5 Veď ktože je Apollo? A kto je Pavol? Služobníci\, skrze ktorých ste uverili\, a to každý tak\, ako mu dal Pán. 6 Ja som sadil\, Apollo polieval\, ale Boh dáva vzrast. 7 A tak nič nie je ten\, čo sadí\, ani ten\, čo polieva\, iba Boh\, ktorý dáva vzrast. 8 No ten\, čo sadí\, a ten\, čo polieva\, patria k sebe\, ale každý dostane odmenu podľa vlastnej práce. 9 My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba.10 Podľa Božej milosti\, ktorá mi bola daná\, ako múdry staviteľ položil som základ a iný ďalej na ňom stavia; ale každý nech si dá pozor\, ako na ňom stavia. 11 Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten\, ktorý je už položený\, a tým je Ježiš Kristus. 12 Ak však na tomto základe stavia niekto zlato\, striebro\, drahokamy\, drevo\, seno\, slamu\, 13 dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže\, pretože sa zjaví v ohni\, a sám oheň preskúša dielo každého\, aké je. 14 Ak dielo\, ktoré niekto postavil\, vydrží\, dostane odmenu. 15 Ak niekoho dielo zhorí\, utrpí škodu; sám však bude zachránený\, ale tiež akoby cez oheň. 16 Azda neviete\, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch? 17 Ak niekto kazí Boží chrám\, toho Boh zničí; lebo Boží chrám je svätý a tým ste vy!18 Nech nikto neklame sám seba! Ak si niekto z vás namýšľa\, že je múdry v tomto veku\, nech sa stane bláznom\, aby sa stal múdrym. 19 Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: Múdrych chytá v ich chytráctve. 20 A zase: Pán pozná myšlienky múdrych\, že sú márne.21 Nech sa teda nikto nechváli ľuďmi\, veď všetko je vaše: 22 či Pavol\, či Apollo\, či Kéfas\, či svet\, či život\, či smrť\, veci prítomné\, či budúce: všetko je vaše\, 23 vy ste však Kristovi a Kristus je Boží. \n 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-3-1-korintskym-3/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241128
DTEND;VALUE=DATE:20241129
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T174822Z
LAST-MODIFIED:20241119T174822Z
UID:12328-1732752000-1732838399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 2 ;1.Korintským 2
DESCRIPTION:2.Samuelova 2\, 1 Potom sa Dávid spýtal Hospodina: „Mám ísť do niektorého judského mesta?“ Hospodin mu odpovedal: „Choď!“ Dávid sa opäť spýtal: „Kam mám ísť?“ Odpoveď znela: „Do Hebronu.“ 2 Dávid ta šiel aj s obidvoma svojimi ženami\, s jezreelskou Achinoam a Abigajil\, ženou po Nabálovi Karmelskom. 3 Dávid si priviedol i svoju družinu\, každého s rodinou. Usadili sa v hebronských mestách. 4 Nato prišli muži z Judska a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdu. Dávidovi oznámili\, že muži z Jabéš-Gileádu pochovali Šaula. 5 Dávid poslal poslov k mužom z Jabéš-Gileádu s odkazom: „Ste požehnaní od Hospodina\, že ste Šaulovi\, svojmu pánovi\, preukázali láskavosť a pochovali ste ho. 6 Nech vám teraz Hospodin preukáže láskavosť a vernosť. Ja sa vám chcem odvďačiť za to\, že ste to urobili. 7 Vzchopte sa teda a buďte silní! Šaul\, váš pán\, zomrel. Dom Júdu ma však pomazal za svojho kráľa.“8 Abnér\, syn Néra\, vodca Šaulovho vojska\, vzal Šaulovho syna Išbóšeta a odviedol ho do Machanajimu. 9 Ustanovil ho za kráľa nad Gileádom\, nad Aššúrcami\, nad Jezreelom\, nad Efrajimom\, nad Benjamínom a nad celým Izraelom. 10 Šaulov syn Išbóšet mal štyridsať rokov\, keď sa stal kráľom nad Izraelom a vládol dva roky. Dávida sa pridŕžal iba dom Júdu. 11 Dávid bol kráľom v Hebrone nad domom Júdu spolu sedem rokov a šesť mesiacov.12 Abnér\, syn Néra\, sa vypravil so služobníkmi Šaulovho syna Išbóšeta z Machanajimu do Gibeónu. 13 Zároveň odišiel na výpravu i Joáb\, syn Ceruje\, s Dávidovými služobníkmi a stretli sa pri Gibeónskom rybníku. Jedni sa rozložili na jednej strane rybníka\, druhí na opačnej. 14 Abnér navrhol Joábovi: „Nech vstanú mládenci a predvedú nám bojové hry!“ Joáb súhlasil. 15 Tak proti sebe nastúpili v rovnakom počte dvanásti za Benjamína\, za Išbóšeta\, Šaulovho syna\, a dvanásti za Dávidových služobníkov. 16 Každý uchopil svojho protivníka za hlavu a vrazil mu do boka meč. Padli spoločne. To miesto v Gibeóne nazvali Chelkat-Haccurím.17 V ten deň sa strhol krutý boj\, v ktorom Abnér s izraelskými mužmi utrpeli porážku od Dávidových služobníkov. 18 Boli tam traja Cerujini synovia: Joáb\, Abišaj a Asael. Asael bol rýchlonohý ako divá gazela. 19 Asael prenasledoval Abnéra a neodbočil pritom ani napravo\, ani naľavo. 20 Abnér sa obzrel a spýtal sa: „Si to ty\, Asael?“ Ten odvetil: „Veru som.“ 21 Abnér mu povedal: „Uhni napravo alebo naľavo\, chyť niektorého mládenca a vezmi mu zbraň!“ Asael sa však prenasledovania nechcel vzdať. 22 Abnér znova varoval Asaela: „Prestaň ma prenasledovať! Mám ťa zraziť na zem? Ako by som sa potom mohol pozrieť do očí tvojho brata Joába?“ 23 Keď sa nedal odradiť\, Abnér mu vrazil opačný koniec kopije do brucha\, takže mu kopija vyšla chrbtom von. Asael padol a na mieste skonal. Tam\, kde Asael padol a skonal\, sa zastavil každý\, kto tadiaľ šiel. 24 Joáb a Abišaj prenasledovali Abnéra ďalej. Pri západe slnka prišli na kopec Amma\, ktorý je naproti Gíachu smerom ku Gibeónskej púšti. 25 Benjamínovci sa zoskupili za Abnérom a rozostavili sa na vrchu jedného z pahorkov. 26 Abnér zavolal na Joába: „Musí stále pustošiť meč? Nechápeš\, že koniec bude trpký? Kedy konečne rozkážeš ľudu\, aby sa vrátil a neprenasledoval svojich bratov?“ 27 Joáb odpovedal: „Akože žije Boh\, ak by si sa neozval\, môj ľud by bol prenasledoval svojich bratov až do rána.“ 28 Joáb zatrúbil na roh\, všetok ľud sa zastavil a prestal prenasledovať Izrael. Ďalej sa nebojovalo. 29 Abnér so svojou družinou pochodoval celú noc cez Arabu\, prebrodil sa cez Jordán\, prešiel celým Bitrónom a dorazil do Machanajimu. 30 Keď Joáb prestal prenasledovať Abnéra\, zhromaždil všetok ľud a zistil\, že z Dávidových služobníkov chýba devätnásť mužov a Asael. 31 Dávidovi služobníci však pobili z Benjamínovcov a z Abnérovej skupiny tristošesťdesiat mužov. 32 Asaela previezli do Betlehema a pochovali ho v otcovom hrobe. Joáb so svojimi mužmi pochodoval celú noc a na úsvite bol v Hebrone. \n1.Korintským 2\, 1 Aj ja\, bratia\, keď som prišiel k vám\, neprišiel som vám ohlasovať Božie tajomstvo so vznešenosťou slova alebo múdrosti. 2 Rozhodol som sa totiž\, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista\, a to ukrižovaného. 3 Aj ja som bol medzi vami slabý\, preniknutý veľkým strachom a chvením; 4 moje slovo a moje hlásanie nespočívalo v presvedčivých slovách múdrosti\, ale v dokazovaní Ducha a moci\, 5 aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti\, ale na Božej moci.6 Múdrosť však hovoríme medzi dokonalými\, no nie múdrosť tohto veku ani kniežat tohto veku\, ktoré hynú\, 7 ale hovoríme v tajomstve skrytú Božiu múdrosť\, ktorú Boh pred vekmi vopred určil nám na slávu. 8 Nikto z kniežat tohto veku ju nepoznal; veď keby ju boli poznali\, neboli by ukrižovali Pána slávy. 9 Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo\, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo\, to pripravil Boh tým\, čo ho milujú.10 Nám to však Boh zjavil skrze Ducha\, lebo Duch skúma všetko\, aj Božie hlbiny. 11 Veď kto z ľudí vie\, čo je v človeku\, ak nie duch človeka\, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto\, len Boží Duch. 12 My sme však neprijali ducha sveta\, ale Ducha\, ktorý je z Boha\, aby sme poznali\, čo nám Boh daroval. 13 O tom aj hovoríme\, nie však naučenými slovami ľudskej múdrosti\, ale tými slovami\, ktoré učí Duch; a tak duchovné veci vysvetľujeme duchovne. 14 Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať\, pretože sa posudzujú duchovne. 15 Ale duchovný človek posudzuje všetko\, jeho však neposudzuje nik.16 Veď kto poznal Pánovu myseľ\, aby ho poúčal? My však máme myseľ Kristovu!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-2-1-korintskym-2/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241127
DTEND;VALUE=DATE:20241128
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T174500Z
LAST-MODIFIED:20241119T174500Z
UID:12326-1732665600-1732751999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:2.Samuelova 31 ;1.Korintským 1\,18-31
DESCRIPTION:2.Samuelova 31\, 1 Po Šaulovej smrti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amalékmi a pobudol dva dni v Ciklagu. 2 Na tretí deň prišiel nejaký muž zo Šaulovho tábora. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. Prišiel k Dávidovi\, vrhol sa na zem a poklonil sa mu. 3 Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Utiekol som z izraelského tábora.“ 4 Dávid mu povedal: „Vyrozprávaj mi\, čo sa stalo.“ On odpovedal: „Ľud ušiel z boja\, mnohí padli a zahynuli. Padol aj Šaul i jeho syn Jonatán.“ 5 Dávid sa spýtal mladého posla\, ktorý mu to oznámil: „Ako vieš\, že Šaul i jeho syn Jonatán zahynuli?“ 6 Mladý posol odpovedal: „Náhodou som sa ocitol v pohorí Gilbóa a videl som\, ako sa Šaul opiera o svoju kopiju a vozy s jazdcami ho doháňajú. 7 Keď sa obzrel\, uvidel ma a zavolal ma. Ozval som sa: ‚Tu som.‘ 8 Spýtal sa ma: ‚Kto si?‘ Odvetil som: ‚Som Amalék.‘ 9 Prikázal mi: ‚Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch\, no ešte žijem.‘ 10 Pristúpil som k nemu a zabil som ho. Vedel som totiž\, že svoj pád neprežije. Potom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi.“ 11 Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži\, čo boli s ním. 12 Smútili\, plakali a postili sa až do večera pre Šaula a jeho syna Jonatána\, pre Hospodinov ľud a dom Izraela\, pretože padli mečom.13 Nato sa spýtal Dávid mladého posla\, ktorý mu priniesol správu: „Odkiaľ si?“ On odpovedal: „Som syn istého Amaléka\, prisťahovalca.“ 14 Dávid mu povedal: „Ako si sa opovážil dotknúť a zabiť Hospodinovho pomazaného?“ 15 Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: „Poď sem a zabi ho.“ On sa oboril naňho a ten zomrel. 16 Dávid povedal: „Nech vina za preliatu krv padne na tvoju hlavu\, vlastné ústa ťa usvedčili\, keď si povedal: ‚Ja som zabil Hospodinovho pomazaného.‘“17 Dávid zaspieval nad Šaulom a Jonatánom žalospev. 18 Júdovcom prikázal\, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného:19 „Tvoj výkvet\, Izrael\, pobitý leží na tvojich výšinách! Ako len popadali hrdinovia!20 Nehovorte o tom v Gate\, nehlásajte to v uliciach Aškalónu\, nech sa netešia dcéry Filištíncov\, nech nejasajú dcéry neobrezancov.21 Vrchy Gilbóy\, nech vás nezvlaží rosa ani dážď\, polia nech nevydávajú obetné dary\, lebo tam sa skropil štít hrdinov\, Šaulov štít\, pomazaný nie olejom\,22 lež krvou pobitých\, tukom hrdinov. Jonatánov luk nikdy neminul cieľ\, Šaul svoj meč nikdy netasil naprázdno.23 Šaul a Jonatán\, vzácni a drahí v živote\, ani smrť ich nemohla rozdeliť. Rýchlejší boli než orly\, udatnejší ako levy.24 Dcéry Izraela\, oplakávajte Šaula! On vás odieval do purpuru a skvostu\, zlatými šperkami šaty vám zdobieval.25 Ako popadali hrdinovia v boji! Na tvojich výšinách bol Jonatán zabitý!26 Žiaľ ma tiesni za tebou\, brat môj Jonatán! Bol si mi nadovšetko milý\, jedinečná bola tvoja láska\, väčšia ako láska žien.27 Ako len popadali hrdinovia! Zbrane vyšli nazmar!“ \n1.Korintským 1\, 18 Veď slovo o kríži je bláznovstvom pre tých\, čo sú na ceste k záhube\, nám však\, ktorí smerujeme k spáse\, je Božou mocou. 19 Veď je napísané: Zmarím múdrosť múdrych a rozumnosť rozumných zničím.20 Kde je múdry? Kde zákonník? Kde rečník tohto veku? Neobrátil azda Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? 21 Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou\, zapáčilo sa Bohu zachrániť bláznovstvom tejto zvesti tých\, ktorí veria. 22 Židia totiž žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť\, 23 my však hlásame Krista ukrižovaného — pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo\, 24 ale pre povolaných\, tak Židov\, ako aj Grékov\, Krista\, Božiu moc a Božiu múdrosť. 25 Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia.26 Veď sa pozrite\, bratia\, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných\, ani mnoho urodzených. 27 Čo je pre svet bláznivé\, to si Boh vyvolil\, aby zahanbil múdrych\, a čo je pre svet slabé\, to si Boh vyvolil\, aby zahanbil mocných; 28 Boh si vyvolil\, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno\, vyvolil si to\, čo nie je\, aby zmaril to\, čo je\, 29 aby sa nik pred Bohom nevystatoval. 30 Vy ste však z neho v Ježišovi Kristovi\, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha\, spravodlivosťou a posvätením i vykúpením\, 31 aby — ako je napísané\, ten\, kto sa chváli\, nech sa chváli v Pánovi.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/2-samuelova-31-1-korintskym-118-31/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241126
DTEND;VALUE=DATE:20241127
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T174215Z
LAST-MODIFIED:20241119T174215Z
UID:12324-1732579200-1732665599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 31 ;1.Korintským 1\,1-17
DESCRIPTION:1.Samuelova 31\, 1 Filištínci bojovali proti Izraelu. Izraelskí muži zutekali pred nimi a pobití padali na pohorí Gilbóa. 2 Filištínci prenasledovali Šaula a jeho synov. Filištínci zabili Šaulových synov Jonatána\, Abinadába a Malki-Šuu. 3 Boj proti Šaulovi sa zosilnil. Dostihli ho lukostrelci a ťažko ho zranili. 4 Šaul prikázal svojmu zbrojnošovi: „Vytas meč a prebodni ma\, aby neprišli tí neobrezanci\, neprebodli ma a nezneuctili.“ Zbrojnoš však nechcel\, lebo sa veľmi bál. Šaul teda vzal svoj meč a hodil sa naň. 5 Keď zbrojnoš videl\, že je Šaul mŕtvy\, aj on sa vrhol na svoj meč a zahynul s ním. 6 V ten deň spolu so Šaulom zahynuli jeho traja synovia\, jeho zbrojnoš a všetci jeho muži. 7 Keď izraelskí muži\, ktorí boli na druhej strane údolia a za Jordánom\, videli\, že sa izraelskí muži dali na útek a že Šaul i jeho synovia zahynuli\, opustili mestá a utiekli. Prišli Filištínci a usadili sa v nich. 8 Na druhý deň prišli Filištínci olúpiť pobitých\, našli Šaula a jeho troch synov na pohorí Gilbóa. 9 Šaulovi odťali hlavu a vzali jeho výzbroj. Oboje dali nosiť po krajine Filištíncov. Túto dobrú správu dali oznamovať v ich modlárskom chráme a medzi ľudom. 10 Jeho výzbroj uložili v Aštartinom chráme a jeho mŕtve telo zavesili na hradby Bét-Šanu. 11 Keď sa obyvatelia Jabéš-Gileádu dozvedeli\, čo urobili Filištínci Šaulovi\, 12 vybrali sa všetci bojovníci a po celonočnom pochode sňali mŕtve telo Šaula a jeho synov z hradieb Bét-Šanu. Keď prišli do Jabéša\, tam ich spálili. 13 Potom vzali ich kosti\, pochovali ich v Jabéši pod tamariškou a sedem dní sa postili. \n1.Korintským 1\, 1 Pavol\, z Božej vôle povolaný apoštol Krista Ježiša\, a brat Sóstenés 2 Božej cirkvi v Korinte\, posväteným v Ježišovi Kristovi\, povolaným svätým a všetkým\, ktorí vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: 3 Milosť vám a pokoj od Boha\, nášho Otca\, a od Pána Ježiša Krista.4 Neprestajne ďakujem svojmu Bohu za vás\, pre Božiu milosť\, ktorá vám bola daná v Ježišovi Kristovi\, 5 za to\, že ste v ňom boli obohatení všetkým: každým slovom i každým poznaním. 6 Keďže sa medzi vami utvrdilo svedectvo o Kristovi\, 7 nechýba vám nijaký dar milosti\, kým čakáte na zjavenie nášho Pána Ježiša Krista. 8 On vás bude upevňovať až do konca\, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. 9 Verný je Boh\, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista\, nášho Pána.10 Napomínam vás však\, bratia\, menom nášho Pána Ježiša Krista\, aby ste hovorili jednomyseľne a neboli medzi vami roztržky\, ale aby ste boli zjednotení v tom istom zmýšľaní i úsudku. 11 Od ľudí z domu Chloé som sa totiž dozvedel o vás\, bratia moji\, že sú medzi vami sváry. 12 Mám na mysli to\, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov!“ „Ja som Apollov!“ „Ja zas Kéfasov!“ „Ja Kristov!“ 13 Veď či je Kristus rozdelený? Vari bol za vás ukrižovaný Pavol? Alebo ste boli pokrstení v Pavlovom mene? 14 Ďakujem Bohu\, že som nikoho z vás nepokrstil\, iba Krispa a Gája\, 15 aby nik nepovedal\, že ste boli pokrstení v mojom mene. 16 Ba pokrstil som aj Stefanasovu domácnosť\, inak neviem\, či som pokrstil aj niekoho iného. 17 Kristus ma totiž neposlal krstiť\, ale zvestovať evanjelium\, nie však múdrosťou slova\, aby Kristov kríž nebol vyprázdnený.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-31-1-korintskym-11-17/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241125
DTEND;VALUE=DATE:20241126
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T173733Z
LAST-MODIFIED:20241119T173733Z
UID:12322-1732492800-1732579199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 30 ;Rimanom 16\,17-27
DESCRIPTION:1.Samuelova 30\, 1 Na tretí deň došiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu. Amalékovia predtým vtrhli do Negevu a Ciklagu; Ciklag dobyli a vypálili. 2 Ženy\, čo tam boli\, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili\, len ich hnali. 3 Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu\, zistil\, že je vypálené a že ich ženy\, synovia a dcéry boli odvlečení. 4 Dávid a ľud\, čo ho sprevádzal\, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania. 5 Aj obe Dávidove ženy\, Achinoam z Jezreelu a ženu po Nabálovi Abigajil z Karmelu\, odvliekli do zajatia. 6 Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia\, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení\, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi\, svojom Bohu. 7 Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi\, Achimelechovmu synovi: „Prines mi efód!“ Ebjatár mu ho teda priniesol. 8 Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: „Ak budem prenasledovať tú hordu\, dohoním ju?“ Odpoveď znela: „Prenasleduj ich\, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.“ 9 Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov\, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór\, kde sa niektorí zastavili. 10 Dávid pokračoval v prenasledovaní Amalékov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór. 11 V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody. 12 Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dve priehrštia sušených hrozienok. Keď si zajedol\, pookrial\, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb\, ani vodu.13 Dávid sa ho spýtal: „Komu patríš a odkiaľ si?“ Odpovedal mu: „Som mladý Egypťan\, sluha istého Amaléka. Keď som pred tromi dňami ochorel\, môj pán ma prepustil. 14 Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov\, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kalébovcov a vypálili sme Ciklag.“ 15 Dávid sa spýtal: „Mohol by si ma k tej horde zaviesť?“ On odvetil: „Prisahaj mi na Boha\, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi\, potom ťa k tej zberbe privediem.“ 16 Keď ho ta priviedol\, Amalékovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli\, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi\, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska. 17 Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov\, ktorí nasadli na ťavy a ušli. 18 Dávid zachránil všetko\, čo Amalékovia pobrali\, a vyslobodil i svoje dve ženy. 19 Nikto z nich nechýbal\, ani deti\, ani dospelí\, ani synovia\, ani dcéry. Korisť a všetko\, čo im pobrali\, priviedol Dávid späť. 20 Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí\, čo ich hnali\, a boli pred stádom\, volali: „To je Dávidova korisť!“ 21 Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom\, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom\, spýtal sa\, ako sa majú. 22 No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých\, čo sprevádzali Dávida\, sa ozvali: „Tí\, čo nešli s nami\, nedostanú z koristi\, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.“ 23 Dávid však povedal: „Bratia moji\, nerobte tak s tým\, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu\, čo sa na nás vyrútila\, nám vydal do rúk. 24 S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.“ 25 To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok\, platný v Izraeli dodnes. 26 Keď prišiel Dávid do Ciklagu\, poslal z tej koristi starším Judska\, svojim priateľom a odkázal: „Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov. 27 Určený je pre tých\, čo bývajú v Bételi\, v Ramót-Negeve\, v Jattíre\, 28 v Aroéri\, v Sifmóte\, v Eštemoe\, 29 v Rachále\, v mestách Jerachmeelovcov\, v mestách Kénitov\, 30 v Chorme\, v Bór-Ašáne\, v Atáchu\, 31 v Hebrone a na všetkých miestach\, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.“ \nRimanom 16\, 17 Napomínam vás však\, bratia\, aby ste sa mali na pozore pred tými\, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v rozpore s učením\, ktoré ste sa naučili. Odvráťte sa od nich! 18 Veď takíto ľudia neslúžia Kristovi\, nášmu Pánovi\, ale svojmu bruchu a svojimi krásnymi a lichotivými rečami zvádzajú srdcia dôverčivých ľudí. 19 Veď správa o vašej poslušnosti sa dostala k všetkým. Preto sa z vás radujem a želám si\, aby ste boli múdri na dobré\, ale neprístupní zlému. 20 Boh pokoja čoskoro rozdrví satana pod vašimi nohami. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami.21 Pozdravuje vás Timotej\, môj spolupracovník\, i Lucius\, Jáson a Sósipatros\, moji krajania. 22 Pozdravujem vás v Pánovi ja\, Tercius\, ktorý som napísal tento list. 23 Pozdravuje vás Gájus\, hostiteľ môj i celej cirkvi. Pozdravuje vás Erastus\, mestský správca\, a brat Kvartus.25 Tomu\, ktorý vás môže utvrdiť podľa môjho evanjelia a podľa posolstva o Ježišovi Kristovi\, podľa zjavenia tajomstva\, ktoré bolo po večné časy zahalené mlčaním\, 26 ale teraz sa stalo skrze prorocké Písma zjavným a známym podľa príkazu večného Boha\, aby všetky národy poslušne prijali vieru\, 27 jemu jedinému\, múdremu Bohu\, skrze Ježiša Krista sláva naveky. Amen.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-30-rimanom-1617-27/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241124
DTEND;VALUE=DATE:20241125
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T173404Z
LAST-MODIFIED:20241119T173404Z
UID:12320-1732406400-1732492799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 29;Rimanom 16\,1-16
DESCRIPTION:1.Samuelova 29\, 1 Filištínci zhromaždili všetky svoje vojská do Aféku\, kým Izraeliti táborili pri prameni v Jezreeli. 2 Filištínske kniežatá postupovali na čele stočlenných a tisícčlenných jednotiek\, ale Dávid a jeho družina spolu s Achíšom šli poslední. 3 Filištínski velitelia sa pýtali: „Čo sú to za Hebreji?“ Achíš im odpovedal: „Je to predsa Dávid\, služobník izraelského kráľa Šaula\, ktorý je už dlhší čas\, ba roky mojím stúpencom. Odkedy prebehol ku mne\, až dodnes mu nemôžem nič vyčítať.“ 4 Velitelia Filištíncov sa na neho rozhnevali a rozkázali mu: „Pošli toho muža preč\, nech sa vráti na miesto\, ktoré si mu určil. Nech nejde s nami do boja\, mohol by sa v boji obrátiť proti nám. Veď čím by si získal priazeň svojho pána\, ak nie hlavami našich mužov? 5 Je to ten istý Dávid\, ktorého ospevovali pri tanci: ‚Šaul pobil svoje tisíce\, Dávid však svoje desaťtisíce.‘“6 Achíš si zavolal Dávida a povedal mu: „Akože žije Hospodin\, si statočný a bol by som rád\, keby si sa so mnou zúčastňoval na vojenských výpravách. Odvtedy\, ako si prišiel ku mne\, až dodnes som totiž nenašiel na tebe nič zlé. Lenže kniežatám sa nepozdávaš. 7 Vráť sa teda a choď v pokoji. Nerob nič proti filištínskym kniežatám.“ 8 Dávid povedal Achíšovi: „Čo som urobil a čo môžeš vyčítať svojmu služobníkovi od nástupu do tvojich služieb dodnes\, že nesmiem ísť do boja proti nepriateľom svojho pána\, kráľa?“ 9 Achíš Dávidovi odvetil: „Viem to. Páčiš sa mi\, si ako Boží anjel. No filištínski velitelia trvali na tom\, že nesmieš ísť s nami do boja. 10 Vstaň teda zavčasu ráno\, ty i služobníci tvojho pána\, čo prišli s tebou\, a za brieždenia odíďte.“ 11 Dávid so svojimi mužmi zavčasu ráno vstal a vydal sa na spiatočnú cestu do krajiny Filištíncov. Filištínci však vystupovali do Jezreelu. \nRimanom 16\, 1 Odporúčam vám našu sestru Fébu\, ktorá je aj diakonkou cirkvi v Kenchreách\, 2 aby ste ju prijali v Pánovi\, ako je hodné svätých\, a aby ste jej pomáhali v každej veci\, v ktorej by vás potrebovala; veď ona bola pomocníčkou mnohým\, i mne samému. 3 Pozdravujte Prisku a Akvilu\, mojich spolupracovníkov v Ježišovi Kristovi. 4 Oni pre môj život nastavili vlastný krk. Vďačný som im nielen ja\, ale aj všetky cirkvi z pohanov. 5 Pozdravujte aj cirkev v ich dome. Pozdravujte aj môjho milovaného Epaineta\, ktorý je prvotinou provincie Ázie pre Krista. 6 Pozdravujte Máriu\, ktorá pre vás mnoho a namáhavo pracovala. 7 Pozdravte Andronika a Júnia\, mojich krajanov a spoluväzňov\, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou uverili v Krista. 8 Pozdravujte Ampliata\, môjho milovaného v Pánovi. 9 Pozdravujte Urbana\, nášho spolupracovníka v Kristovi\, a môjho milovaného Stachysa. 10 Pozdravujte Apella\, ktorý sa osvedčil v Kristovi. Pozdravujte tých\, čo sú u Aristobula. 11 Pozdravujte môjho krajana Herodióna. Pozdravujte tých\, čo sú u Narkisa\, ktorí sa priznávajú k Pánovi. 12 Pozdravujte Tryfainu a Tryfósu\, ktoré namáhavo pracujú pre Pána. Pozdravujte milovanú Persidu\, ktorá sa veľa a ťažko napracovala v Pánovi. 13 Pozdravujte Rúfusa\, vyvoleného v Pánovi\, a jeho matku\, ktorá je aj mojou matkou. 14 Pozdravujte Asynkrita\, Flegóna\, Hermesa\, Patrobasa\, Hermasa a bratov\, ktorí sú s nimi. 15 Pozdravujte Filológa a Júliu\, Nerea a jeho sestru\, Olympa a všetkých svätých\, ktorí sú s nimi. 16 Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky Kristove cirkvi.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-29rimanom-161-16/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241123
DTEND;VALUE=DATE:20241124
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T173013Z
LAST-MODIFIED:20241119T173013Z
UID:12318-1732320000-1732406399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 28;Rimanom 15\,14-33
DESCRIPTION:1.Samuelova 28\, 1 V tom čase zhromaždili Filištínci svoje vojská do boja proti Izraelu. Achíš povedal Dávidovi: „Iste vieš\, že sa musíš so mnou i so svojimi mužmi zúčastniť na vojenskej výprave.“ 2 Dávid odpovedal Achíšovi: „Určite sám spoznáš\, čo dokáže tvoj služobník!“ Achíš povedal Dávidovi: „Doživotne ťa ustanovujem za svojho telesného strážcu.“3 Samuel zomrel a celý Izrael ho oplakával. Pochovali ho v jeho meste\, v Ráme. Šaul odstránil z krajiny vyvolávačov duchov zomrelých a veštcov. 4 Keď sa Filištínci zhromaždili\, utáborili sa v Šunéme. Šaul zhromaždil celý Izrael a s ním sa utáboril v Gilbóe. 5 Keď Šaul uvidel tábor Filištíncov\, zľakol sa a srdce sa mu veľmi rozbúšilo. 6 Šaul hľadal radu u Hospodina\, ale ten mu neodpovedal ani v snoch\, ani prostredníctvom urímu\, ani prostredníctvom prorokov. 7 Svojim služobníkom povedal: „Vyhľadajte mi nejakú vyvolávačku duchov\, zájdem k nej a jej sa spýtam.“ Služobníci mu povedali: „Jedna z tých\, čo vyvolávajú duchov\, je v Én-Dóre.“ 8 Šaul sa prestrojil\, obliekol si iné šaty\, odišiel spolu s dvoma mužmi a v noci prišli k tej žene. Povedal jej: „Vešti mi pomocou ducha mŕtveho. Vyvolaj mi sem toho\, koho ti označím.“ 9 Žena mu však odpovedala: „Iste vieš\, čo urobil Šaul a ako vyplienil z krajiny vyvolávačov duchov a veštcov. Prečo ma chceš pripraviť o život? Chceš ma zabiť?“ 10 Šaul jej musel prisahať na Hospodina: „Akože žije Hospodin\, za toto sa ti nič zlé nestane.“ 11 Žena sa spýtala: „Koho ti mám vyvolať?“ Odpovedal: „Vyvolaj mi Samuela.“ 12 Keď žena uzrela Samuela\, prenikavo vykríkla a povedala Šaulovi: „Prečo si ma oklamal? Veď ty si Šaul!“ 13 Kráľ jej povedal: „Neboj sa! Čo vidíš?“ Žena odpovedala Šaulovi: „Akési božstvo vidím vystupovať zo zeme.“ 14 Ďalej sa jej spýtal: „Ako vyzerá?“ Odpovedala: „Vystupuje akýsi starec zahalený do plášťa.“ Šaul si uvedomil\, že je to Samuel. Poklonil sa tvárou po zem a vzdal mu poctu. 15 Samuel povedal Šaulovi: „Prečo ma znepokojuješ a vyvolávaš?“ Šaul odpovedal: „Som vo veľkej tiesni. Filištínci útočia proti mne\, Boh sa odo mňa odvrátil a neodpovedá mi už ani prostredníctvom prorokov a snov. Zavolal som ťa\, aby si mi povedal\, čo mám robiť.“ 16 Samuel nato odvetil: „Prečo sa pýtaš mňa\, keď sám Hospodin od teba odstúpil a stal sa tvojím nepriateľom? 17 Hospodin iba koná\, čo prostredníctvom mňa predpovedal. Vytrhol ti z ruky kráľovstvo a dal ho tvojmu blížnemu\, Dávidovi. 18 Keďže si neposlúchol Hospodina a neupokojil si jeho pálčivý hnev proti Amalékom\, preto s tebou Hospodin naloží dnes takto: 19 Spolu s tebou vydá Hospodin do rúk Filištíncov aj Izrael. Zajtra budeš i so svojimi synmi u mňa. Hospodin vydá Filištíncom do rúk aj izraelské vojsko.“ 20 Tu sa odrazu Šaul\, ako bol dlhý\, zvalil na zem. Samuelove slová ho vydesili. Okrem toho bol zoslabnutý\, lebo celý deň a celú noc nič nejedol. 21 Vtedy pristúpila k Šaulovi žena a keď videla\, že je veľmi zdesený\, povedala: „Pozri\, tvoja služobnica ťa poslúchla a svoj život vystavila nebezpečenstvu\, lebo som poslúchla slová\, ktoré si mi povedal. 22 Teraz poslúchni\, prosím\, aj ty svoju služobnicu. Prinesiem ti kúsok chleba\, zajedz si\, aby si sa posilnil a mohol sa vydať na cestu.“ 23 On sa však zdráhal a povedal: „Nebudem jesť.“ Jeho služobníci i tá žena ho však vytrvalo ponúkali\, kým ich neposlúchol. Potom vstal zo zeme a sadol si na posteľ. 24 Žena mala doma vykŕmené teľa. Hneď ho zabila\, vzala aj múku\, zamiesila ju a napiekla z nej nekvasené chleby. 25 Predložila to Šaulovi a jeho služobníkom. Tí sa najedli\, vstali a ešte v tú noc odišli. \nRimanom 15\, 14 Bratia moji\, ja sám som presvedčený o vás\, že aj vy ste plní dobroty\, že ste naplnení všetkým poznaním\, schopní navzájom sa napomínať. 15 Písal som vám však trochu smelšie\, lebo som vám chcel znova pripomenúť niektoré veci\, a to skrze milosť danú mi od Boha\, 16 aby som bol služobníkom Ježiša Krista pre pohanov\, aby som ako kňaz slúžil Božiemu evanjeliu\, aby sa pohania stali príjemnou obetou\, posvätenou Duchom Svätým. 17 Chválim sa teda v Ježišovi Kristovi tým\, čo konám pre Boha. 18 Neodvážil by som sa hovoriť o niečom\, čo by Kristus nevykonal skrze mňa k poslušnosti pohanov\, slovom a skutkom\, 19 v moci znamení a divov\, v moci Božieho Ducha\, takže od Jeruzalema a okolia až po Ilýriu som naplnil Kristovo evanjelium. 20 A tak sa usilujem zvestovať evanjelium nie tam\, kde Kristovo meno bolo už známe\, aby som nestaval na cudzom základe\, 21 ale ako je napísané: Uvidia tí\, ktorým o ňom nebolo nič zvestované\, a porozumejú tí\, ktorí nepočuli.22 Preto sa mi postavilo do cesty mnoho prekážok\, keď som chcel prísť k vám. 23 Teraz však už v týchto krajoch nie je pre mňa nijaké voľné pole a už mnoho rokov túžim prísť k vám\, 24 keď budem cestovať do Hispánie. Dúfam totiž\, že vás uvidím\, keď budem prechádzať cez vaše mesto\, a že ma vychystáte na cestu\, keď najprv medzi vami trocha pookrejem. 25 Teraz však idem do Jeruzalema\, čím konám službu svätým. 26 Macedónsko a Achájsko sa totiž rozhodli urobiť zbierku pre chudobných medzi svätými v Jeruzaleme. 27 Rozhodli sa tak\, lebo sú ich dlžníkmi. Ak sa pohania stali účastnými na ich duchovných hodnotách\, povinní sú poslúžiť im hmotnými hodnotami. 28 Keď teda toto vykonám a keď im odovzdám zapečatený výnos zbierky\, odídem cez vaše mesto do Hispánie. 29 Viem však\, že keď prídem k vám\, prídem s plnosťou Kristovho požehnania.30 Skrze nášho Pána Ježiša Krista a skrze lásku Ducha vás prosím\, bratia\, aby ste spolu so mnou zápasili v modlitbách za mňa pred Bohom\, 31 aby som bol vytrhnutý z rúk neposlušných v Judsku a aby moju službu pre Jeruzalem svätí vďačne prijali; 32 aby som z Božej vôle s radosťou prišiel k vám a aby som si medzi vami odpočinul. 33 A Boh pokoja nech je so všetkými vami. Amen.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-28rimanom-1514-33/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241122
DTEND;VALUE=DATE:20241123
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T171516Z
LAST-MODIFIED:20241119T171516Z
UID:12314-1732233600-1732319999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 27;Rimanom 15\,1-13
DESCRIPTION:1.Samuelova 27\, 1 Dávid uvažoval: „Možno ma Šaul predsa len raz zabije. Najlepšie teda bude\, keď sa hneď uchýlim do krajiny Filištíncov. Potom bude Šaul márne po mne pátrať po celom území Izraela\, a tak uniknem jeho ruke.“ 2 Dávid sa vydal na cestu a prešiel so šesťsto mužmi\, ktorí boli s ním\, ku gatskému kráľovi Achíšovi\, synovi Maócha. 3 V Gate pri Achíšovi sa usadil Dávid i jeho muži\, každý so svojou rodinou\, Dávid so svojimi dvoma ženami\, s Achinoam z Jezreelu a s Abigajil z Karmelu\, ženou po Nabálovi. 4 Keď Šaulovi oznámili\, že Dávid utiekol do Gatu\, prestal po ňom pátrať. 5 Dávid povedal Achíšovi: „Ak som si získal tvoju priazeň\, nech ma umiestnia niekde na vidieku\, kde by som sa usadil. Tvoj služobník nemusí bývať pri tebe v kráľovskom meste.“ 6 V ten deň mu dal Achíš Ciklag. Preto Ciklag dodnes patrí judským kráľom. 7 Dávidov pobyt na území Filištíncov trval vcelku rok a štyri mesiace.8 Dávid so svojou družinou prepadával Gešúrcov\, Girzejov a Amalékov\, ktorí odpradávna obývali územie\, cez ktoré sa ide do Šúru a Egypta. 9 Dávid tú krajinu pustošil\, neponechával nažive muža ani ženu\, brával ovce i dobytok\, osly\, ťavy i šatstvo a potom sa vracal k Achíšovi. 10 Na Achíšovu otázku: „Koho ste dnes prepadli?“ Dávid odpovedal: „Južnú časť Judska\, južnú časť Jerachmeela a južnú časť Kénitov.“ 11 Dávid nenechal nažive muža ani ženu. Nevodieval ich do Gatu\, lebo si povedal: „Mohli by o nás podať správu o tom\, čo povystrájal a ako sa správal Dávid po celý čas svojho pobytu na území Filištíncov.“ 12 Achíš však dôveroval Dávidovi\, lebo si myslel: „Dávid si získal takú zlú povesť u svojho izraelského ľudu\, že navždy zostane mojím služobníkom.“ \nRimanom 15\, 1 My silní sme povinní znášať slabosti slabých\, a nie páčiť sa sebe samým. 2 Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie. 3 Lebo ani Kristus nehľadal\, čo by sa páčilo jemu samému\, ale ako je napísané: Urážky tých\, ktorí teba tupili\, padli na mňa. 4 Veď čo bolo kedysi napísané\, bolo napísané nám na poučenie\, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. 5 Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša\, 6 aby ste jednomyseľne\, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.7 Preto sa navzájom prijímajte\, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu. 8 Hovorím totiž\, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných\, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom 9 a aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha\, ako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi národmi\, ospevovať budem tvoje meno. 10 A opäť hovorí: Pohania\, radujte sa s jeho ľudom! 11 A opäť: Chváľte Pána\, všetky národy a oslavujte ho\, všetci ľudia! 12 A inde zasa Izaiáš hovorí: Bude koreň Izaja a v toho\, ktorý povstane vládnuť nad pohanmi\, budú dúfať pohania. 13 Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere\, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-27rimanom-151-13/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241121
DTEND;VALUE=DATE:20241122
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T171243Z
LAST-MODIFIED:20241119T171243Z
UID:12312-1732147200-1732233599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 26;Rimanom 14\,13-23
DESCRIPTION:1.Samuelova 26\, 1 Zífania prišli k Šaulovi do Gibey so správou: „Dávid sa skrýva na kopci Chachila oproti Ješimónu.“ 2 Šaul sa vybral na púšť Zíf. Sprevádzalo ho tritisíc vybraných izraelských mužov\, ktorí tam mali vyhľadať Dávida. 3 Šaul sa utáboril na kopci Chachila pri ceste oproti Ješimónu. Dávid sa zdržiaval na púšti\, keď zbadal\, že Šaul prišiel za ním na púšť. 4 Dávid vyslal mužov na výzvedy a presvedčil sa\, že Šaul je naozaj tam. 5 Nato sa Dávid odobral na miesto\, kde táboril Šaul. Uvidel miesto\, kde sa uložil Šaul a veliteľ jeho vojska Abnér\, syn Néra. Šaul ležal uprostred tábora a ľud táboril vôkol neho. 6 Dávid oslovil Chetitu Achimelecha a Cerujinho syna a Joábovho brata Abišaja: „Kto zíde so mnou k Šaulovi do tábora?“ Abišaj odpovedal: „Ja pôjdem s tebou.“ 7 Keď Dávid s Abišajom vnikli v noci k ľudu\, Šaul ležal a spal uprostred tábora\, kopiju mal zabodnutú do zeme blízko hlavy. Abnér a ľud ležali vôkol neho.8 Abišaj povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal do moci tvojho nepriateľa. Dovoľ teda\, aby som ho jednou ranou pribodol kopijou na zem\, druhý úder nemusím dať.“ 9 Dávid však odvetil Abišajovi: „Neubližuj mu! Kto smie beztrestne napadnúť Hospodinovho pomazaného?“ 10 Dávid dodal: „Akože žije Hospodin\, len Hospodin ho môže zasiahnuť\, a to tak\, že zomrie prirodzenou smrťou alebo vytiahne do boja a v ňom zahynie. 11 Nech ma chráni Hospodin\, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju\, čo má pri hlave\, i poľnú fľašu a odíďme!“ 12 Dávid vzal kopiju a poľnú fľašu\, čo mal Šaul pri hlave\, a odišli. Nikto nič nevidel\, nikto o tom nevedel a nikto sa nezobudil. Všetci spali\, lebo Hospodin zoslal na nich tvrdý spánok.13 Potom prešiel Dávid na druhú stranu\, zastal si na končiari vrchu v dostatočnej vzdialenosti od nich 14 a zavolal na ľud a na Abnéra\, Nérovho syna: „Abnér\, odpovieš mi?“ Abnér odvetil: „Kto si\, že voláš na kráľa?“ 15 Dávid povedal Abnérovi: „Si predsa muž\, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná! Prečo si nebdel nad svojím pánom\, kráľom\, keď ho ktosi z ľudu prišiel zabiť? 16 Čo si urobil\, to nie je dobré. Akože žije Hospodin\, zaslúžite si smrť\, lebo ste nebdeli nad svojím pánom\, Hospodinovým pomazaným. Len sa pozri\, kde je kráľova kopija a poľná fľaša\, čo mal pri hlave!“ 17 Šaul spoznal Dávida po hlase a spýtal sa: „Je to tvoj hlas\, syn môj Dávid?“ Odpovedal: „Áno\, môj hlas\, môj pán a kráľ!“ 18 Pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho služobníka? Čoho som sa dopustil a čo zlé som spáchal? 19 Nech si teraz môj pán a kráľ vypočuje slová svojho služobníka. Ak ťa proti mne popudil Hospodin\, nech prijme láskavo vôňu obety. Ak to však boli ľudia\, nech sú prekliati pred Hospodinom\, lebo ma dnes vylúčili z účasti na Hospodinovom dedičstve\, čím naznačili: ‚Choď si slúžiť iným bohom!‘ 20 Nech moja krv teda neskropí zem ďaleko od Hospodina. Kráľ Izraela sa vybral hľadať jednu blchu tak\, ako sa poľuje v horách na jarabicu.“ 21 Šaul povedal: „Zhrešil som. Vráť sa\, syn môj Dávid! Už ti neublížim\, lebo si si dnes vážil môj život. Veru nerozvážne som konal a veľmi som sa mýlil.“ 22 Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija! Nech si niekto z mládencov príde po ňu. 23 Hospodin odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. On ťa dnes vydal do mojej moci\, no nechcel som napadnúť Hospodinovho pomazaného. 24 Vedz\, že ako som si dnes vážil tvoj život\, tak si aj môj život váži Hospodin\, ktorý ma vyslobodí z každej tiesne.“ 25 Šaul povedal Dávidovi: „Buď požehnaný\, syn môj Dávid! Svoj cieľ istotne dosiahneš.“ Dávid šiel potom svojou cestou a Šaul sa vrátil domov. \nRimanom 14\, 13 Už teda viac jeden druhého nesúďme. Ale radšej usudzujte\, ako bratovi nedať príčinu urážať alebo pohoršovať sa. 14 Viem a som presvedčený v Pánovi Ježišovi\, že samo osebe nič nie je nečisté; len tomu\, kto pokladá niečo za nečisté\, je to nečisté. 15 Ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm\, už nekonáš podľa lásky. Nezahub svojím pokrmom toho\, za ktorého zomrel Kristus. 16 Nech teda vaše dobro nie je vystavené potupe. 17 Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie\, ale spravodlivosť\, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18 Kto takto slúži Kristovi\, je príjemný Bohu a ľudia ho uznávajú. 19 Usilujme sa preto o to\, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu. 20 Nerúcaj Božie dielo pre pokrm. Všetko je síce čisté\, zlé však je\, keď niekto pohoršuje druhého tým\, čo požíva. 21 Dobre je nejesť mäso\, nepiť víno\, nerobiť nič\, čo pohoršuje tvojho brata. 22 Vieru\, ktorú máš\, maj v sebe pred Bohom. Blahoslavený\, kto seba samého neodsudzuje za to\, čo pokladá za správne. 23 Kto však má pochybnosti\, keď niečo je\, je odsúdený\, lebo to nekoná z viery. A všetko\, čo nie je z viery\, je hriech.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-26rimanom-1413-23/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241120
DTEND;VALUE=DATE:20241121
DTSTAMP:20260429T080859
CREATED:20241119T170930Z
LAST-MODIFIED:20241119T170930Z
UID:12310-1732060800-1732147199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 25;Rimanom 14\,1-12
DESCRIPTION:1.Samuelova 25\, 1 Keď Samuel zomrel\, zhromaždil sa celý Izrael a oplakával ho. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Dávid potom vstal a odišiel na púšť Parán.2 Tam v Maóne bol veľmi bohatý muž\, ktorý mal hospodárstvo v Karmeli. Mal tritisíc oviec a tisíc kôz a vtedy bol práve v Karmeli pri strihaní svojich oviec. 3 Ten muž sa volal Nabál a jeho žena Abigajil. Kým žena bola veľmi rozumná a pekná\, muž bol surovec hrubého správania; bol to Kalébovec. 4 Keď sa Dávid na púšti dozvedel\, že Nabál strihá svoje ovce\, 5 dal desiatim mládencom príkaz: „Vyjdite do Karmelu a pozdravte odo mňa Nabála. 6 Môjmu bratovi zaželajte: ‚Maj sa dobre\, i tvoj dom\, i všetko\, čo je tvoje! 7 Počúvam\, že máš práve strihačov. Tvoji pastieri sa donedávna zdržovali pri nás. Nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo po celý čas ich pobytu v Karmeli. 8 Spýtaj sa svojich pastierov a povedia ti! Nech si títo mládenci získajú tvoju priazeň. Prichádzame vo vhodnom čase. Obdaruj\, prosím\, svojich služobníkov a svojho syna Dávida niečím\, čo máš poruke.‘“ 9 Dávidovi mládenci prišli\, predniesli všetky tie slová Nabálovi a čakali. 10 Nabál sa však na Dávidových služobníkov osopil: „Kto je Dávid a kto Izajov syn? Dnes je mnoho sluhov\, čo ušli od svojich pánov. 11 Mám azda vziať svoj chlieb\, vodu a mäso zo zabitého stáda\, čo je pripravené pre strihačov\, a dať mužom\, o ktorých ani neviem\, odkiaľ sú?“ 12 Dávidovi mládenci sa vydali na spiatočnú cestu. Pri svojom návrate mu vyrozprávali všetko\, čo sa stalo. 13 Dávid prikázal družine: „Nech si každý pripáše meč.“ Všetci vrátane Dávida si teda pripásali meč. Za Dávidom kráčalo okolo štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri výstroji.14 Ktosi z mládencov však Nabálovu ženu Abigajil upozornil: „Len si pováž! Dávid nechal po posloch pozdraviť nášho pána z púšte\, ale ten ich odbil. 15 Tí muži sa k nám správali veľmi slušne. Neobťažovali nás a po celý čas\, čo sme popri nich na poli chodievali\, nič sa nám nestratilo. 16 Po celý čas\, čo sme pri nich pásli ovce\, nám boli vo dne i v noci hradbou. 17 Dôkladne teda pouvažuj\, čo urobíš\, lebo o záhube nášho pána a celej jeho rodiny sa už rozhodlo. On je však taký zloduch\, že sa s ním nedá rozprávať“. 18 Abigajil vzala rýchlo dvesto chlebov\, dva mechy vína\, päť pripravených oviec\, päť seí praženého zrna\, sto priehrští sušených hrozienok i dvesto priehrští lisovaných fíg. Naložila to na osly. 19 Sluhom prikázala: „Choďte vopred\, ja pôjdem za vami.“ Svojmu mužovi Nabálovi to však neoznámila.20 Keď išla na oslovi a schádzala krytá vrchom\, oproti nej práve zostupoval Dávid a jeho muži\, takže sa s nimi stretla. 21 Dávid práve hovoril: „Veru som nadarmo strážil všetko\, čo má Nabál na púšti. Zo všetkého\, čo má\, sa mu nič nestratilo. Odplatil sa mi zlým za dobré. 22 Nech Boh prísne potresce nepriateľov Dávida\, ak zo všetkých Nabálových osôb mužského rodu niekoho ponechám do rána.“ 23 Keď Abigajil zbadala Dávida\, rýchlo zosadla z osla\, padla pred ním na tvár a poklonila sa po zem. 24 Hodila sa mu k nohám a vravela: „Môj pane\, ja sama som na vine. Dovoľ prehovoriť tvojej služobnici\, vypočuj jej slová. 25 Nech si\, prosím\, môj pán nič nerobí z toho naničhodníka. Je taký\, ako naznačuje jeho meno. Volá sa Nabál a bláznovstvo je v ňom. Ja však\, tvoja služobnica\, som nevidela mládencov\, ktorých si poslal\, môj pane. 26 Teraz však\, môj pane\, skutočnosť je taká\, že ti Hospodin prekazil spáchať vraždu\, aby si si sám vybavoval veci. Nech sú teda ako Nabál tvoji nepriatelia aj tí\, čo sa snažia zahubiť môjho pána. 27 Prijmi teraz tento dar\, ktorý tvoja služobnica prináša svojmu pánovi. Nech slúži na úžitok mládencom\, ktorí kráčajú v šľapajach môjho pána! 28 Odpusť trúfalosť svojej služobnice! Hospodin určite postaví trvalý dom môjmu pánovi\, lebo vedie Hospodinove boje a za celý čas tvojho účinkovania sa nenašlo na tebe nič zlého. 29 Keby sa ťa niekto odvážil prenasledovať alebo ti siahať na život\, tvoj život bude pojatý do zväzku živých u Hospodina\, tvojho Boha. Život tvojich nepriateľov bude odmrštený ako z praku. 30 Keď potom splní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré\, čo o tebe povedal\, ustanoví ťa za vojvodcu nad Izraelom. 31 Nemusíš sa znepokojovať ani si vyčítať\, že si prelial krv\, aby si tak môj pán pomohol. Keď Hospodin preukáže môjmu pánovi dobro\, spomeň si na svoju služobnicu.“ 32 Dávid odpovedal Abigajil: „Nech je zvelebený Hospodin\, Boh Izraela\, ktorý mi ťa dnes poslal oproti\, 33 nech je požehnaná tvoja rozvážnosť\, požehnaná buď aj ty sama\, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť. 34 Hospodin\, Boh Izraela\, mi prekazil zámer ublížiť ti. Keby si nebola hneď prišla a nevyšla mi oproti\, celkom iste by Nabálovi nezostal do ranného svitu nikto z mužského rodu.“ 35 Dávid od nej prijal prinesený dar a povedal jej: „Choď pokojne domov. Vypočul som ťa a beriem na teba ohľad.“36 Keď prišla Abigajil k Nabálovi\, práve poriadal vo svojom dome hostinu\, podobnú kráľovskej. Mal dobrú náladu a veľmi sa opil. Preto mu až do ranného svitu nič nepovedala. 37 Ráno\, keď Nabál vytriezvel\, jeho žena mu vyrozprávala\, čo sa stalo. Zrazu mu v hrudi zlyhalo srdce a stuhlo na kameň. 38 Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nabála\, takže zomrel. 39 Keď sa Dávid dopočul o Nabálovej smrti\, zvolal: „Nech je zvelebený Hospodin\, ktorý rozriešil spor pre urážku\, ktorú vyslovil Nabál\, a že svojmu služobníkovi zabránil spáchať zločin. Tým vrátil Hospodin Nabálovu zlobu na jeho vlastnú hlavu.“ Dávid vyslovil Abigajil svoje prianie vziať si ju za ženu. 40 Dávidovi služobníci prišli k Abigajil do Karmelu a povedali jej: „Posiela nás k tebe Dávid\, chce si ťa vziať za ženu.“ 41 Ona vstala\, poklonila sa tvárou po zem a povedala: „Tvoja služobnica je tu ako slúžka\, pripravená umývať nohy služobníkom svojho pána.“ 42 Abigajil rýchlo vstala\, vysadla na osla\, v sprievode svojich piatich slúžok nasledovala poslov Dávida a stala sa jeho ženou. 43 Dávid sa oženil aj s Achinoam z Jezreelu a obe sa stali jeho ženami. 44 Šaul dal svoju dcéru Michol\, Dávidovu ženu\, Paltimu\, Lajišovmu synovi\, ktorý bol z Gallímu. \nRimanom 14\, 1 Prijímajte slabého vo viere medzi seba\, ale nehádajte sa pre názory. 2 Jeden verí\, že môže jesť všetko\, slabý však je zeleninu. 3 Ten\, kto je\, nech neopovrhuje tým\, kto neje\, kto však neje\, nech neodsudzuje toho\, kto je\, veď Boh ho prijal. 4 Kto si ty\, že súdiš cudzieho sluhu? On s vlastným pánom stojí alebo padá. Bude však stáť\, lebo Pán ho môže postaviť. 5 Niekto pokladá určitý deň za dôležitejší ako iný\, druhý hodnotí každý deň rovnako. Každý nech je úplne presvedčený o svojom presvedčení. 6 Kto zachováva určitý deň\, zachováva ho pre Pána. Kto je\, robí to na česť Pána\, lebo ďakuje Bohu\, a kto neje\, robí to tiež na česť Pánovi\, lebo aj on ďakuje Bohu. 7 Lebo nikto z nás nežije sebe samému a nikto sebe samému neumiera. 8 Ak totiž žijeme\, žijeme Pánovi\, ak umierame\, umierame Pánovi\, a tak či žijeme\, či umierame\, patríme Pánovi. 9 Veď preto Kristus zomrel a ožil\, aby panoval aj nad mŕtvymi\, aj nad živými. 10 Ale ty\, prečo odsudzuješ svojho brata? Alebo ty\, prečo opovrhuješ svojím bratom? Všetci sa totiž postavíme pred Boží súdny stolec. 11 Lebo je napísané: Ako že žijem\, hovorí Pán\, predo mnou sa zohne každé koleno\, každý jazyk bude vyznávať Boha. 12 A tak teda každý z nás vydá Bohu počet za seba.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-25rimanom-141-12/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR