BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-WR-CALNAME:Radostné srdce
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20230326T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20231029T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20240331T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20241027T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20250330T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20251026T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241102
DTEND;VALUE=DATE:20241103
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T150235Z
LAST-MODIFIED:20241022T150235Z
UID:12248-1730505600-1730591999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 8;Rimanom 6\,12-23
DESCRIPTION:1.Samuelova 8\,1 Keď Samuel zostarol\, ustanovil svojich synov za sudcov Izraela. 2 Jeho prvorodený syn sa volal Joel\, druhý sa volal Abija. Boli sudcami v Beér-Šebe. 3 Synovia však nenasledovali jeho príklad\, boli chamtiví\, brali úplatky a prekrúcali právo. 4 Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela\, prišli k Samuelovi do Rámy 5 a povedali mu: „Už si starý a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách. Ustanov nám teda kráľa\, ktorý by nás spravoval\, ako to majú všetky národy.“ 6 Samuelovi sa však nepáčilo\, keď hovorili: „Daj nám kráľa\, ktorý by nás spravoval.“ Samuel sa modlil k Hospodinovi. 7 Hospodin povedal Samuelovi: „Poslúchni ľud vo všetkom\, čo si žiada. Keď ma nechcú za kráľa\, nepohrdli tebou\, ale mnou. 8 Svedčia o tom všetky ich skutky\, ktoré konali odvtedy\, čo som ich vyviedol z Egypta\, až dodnes\, keď ma opustili a slúžili iným bohom. Podobne sa správajú aj voči tebe. 9 Poslúchni ich teda\, no najprv ich upozorni a oznám im\, aké bude mať ich budúci kráľ práva.“ 10 Samuel oznámil všetky Hospodinove slová ľudu\, ktorý od neho žiadal kráľa. 11 Povedal: „Kráľ\, ktorý vám bude vládnuť\, dostane právo pobrať vám synov a postaviť ich k svojim vozom a medzi jazdcov\, aby bežali pred jeho vozom. 12 Dosadí ich za veliteľov tisícčlenných alebo päťdesiatčlenných útvarov\, iní mu budú orať pôdu\, konať žatevné práce\, vyrábať zbrane a výstroj pre jeho vozy. 13 Vezme vaše dcéry za mastičkárky\, kuchárky a pekárky. 14 Zaberie vám najlepšie polia\, vinice i olivové sady a dá ich svojim služobníkom. 15 Z obilia a viníc bude vymáhať desiatky a použije ich pre svojich dvoranov a sluhov. 16 Vezme vám sluhov a slúžky\, najlepší dobytok\, ako aj osly\, a zaradí ich do svojich služieb. 17 Desiatky bude brať aj z vašich stád\, aj vy sami mu budete slúžiť. 18 Keď budete raz kvôli svojmu kráľovi\, ktorého si zvolíte\, volať o pomoc\, Hospodin sa vám vtedy neozve.“19 Ľud však nechcel poslúchnuť Samuela\, lež vravel: „Nie\, nech nám vládne kráľ! 20 Chceme byť ako ostatné národy. Nech nás spravuje kráľ. Pôjde pred nami a povedie nás do boja.“ 21 Samuel si vypočul všetky slová ľudu a predniesol ich Hospodinovi. 22 Hospodin povedal Samuelovi: „Poslúchni ich a ustanov im kráľa.“ Nato povedal Samuel mužom Izraela: „Choďte každý do svojho mesta!“ \n\n\n\n\nRimanom 6\,12 Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele. Neposlúchajte jeho žiadosti 13 ani neodovzdávajte hriechu svoje údy ako nástroje nespravodlivosti\, ale odovzdajte sa Bohu ako tí\, ktorí boli mŕtvi a ožili\, a svoje údy odovzdajte Bohu ako nástroje spravodlivosti. 14 Lebo hriech nebude panovať nad vami\, veď nie ste pod Zákonom\, ale pod milosťou.15 Čo teda? Máme azda hrešiť\, pretože nie sme pod Zákonom\, ale pod milosťou? Určite nie! 16 Či neviete\, že ak sa niekomu oddávate za poslušných otrokov\, ste otrokmi toho\, koho poslúchate — buď otrokmi hriechu\, ktorý vedie k smrti\, alebo otrokmi poslušnosti\, ktorá vedie k spravodlivosti? 17 Ale vďaka Bohu\, že vy\, ktorí ste boli otrokmi hriechu\, stali ste sa zo srdca poslušnými vzoru učenia\, ktorému ste boli zverení. 18 Boli ste oslobodení od hriechu a stali ste sa otrokmi spravodlivosti. 19 Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste odovzdali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti\, tak teraz odovzdajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu\, boli ste slobodní od spravodlivosti. 21 Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. 22 Teraz však\, oslobodení od hriechu\, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. 23 Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi\, našom Pánovi.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-8rimanom-612-23/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241101
DTEND;VALUE=DATE:20241102
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T145830Z
LAST-MODIFIED:20241022T145830Z
UID:12246-1730419200-1730505599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 7;Rimanom 6\,1-11
DESCRIPTION:1.Samuelova 7\, 1 Muži Kirjat-Jearímu prišli a Hospodinovu archu si odniesli. Doviezli ju na vŕšok do domu Abinadába a jeho syna Eleazára posvätili\, aby ju strážil.2 Odvtedy\, čo zostala archa v Kirjat-Jearíme\, uplynul dlhý čas\, dvadsať rokov. Celému domu Izraela sa cnelo po Hospodinovi. 3 Vtedy vyzval Samuel celý dom Izraela: „Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi\, ak odstránite spomedzi seba cudzie božstvá a aštarty\, ak sa úprimne odovzdáte Hospodinovi a budete slúžiť výlučne jemu\, vyslobodí vás z moci Filištíncov.“ 4 Nato Izraeliti odstránili baalov i aštarty a slúžili len Hospodinovi.5 Samuel prikázal: „Zhromaždite celý Izrael do Micpy a ja sa budem za vás modliť k Hospodinovi.“ 6 Keď sa zhromaždili do Micpy\, čerpali vodu\, vylievali ju pred Hospodinom\, v ten deň sa tam postili a vyznávali: „Zhrešili sme proti Hospodinovi.“ Samuel v Micpe súdil Izraelitov.7 Keď sa Filištínci dozvedeli\, že sa Izraeliti zhromaždili do Micpy\, ich kniežatá napadli Izrael. Keď to Izraeliti počuli\, dostali z nich strach. 8 Prosili Samuela: „Neprestaň za nás volať o pomoc k Hospodinovi\, nášmu Bohu\, aby nás vyslobodil z moci Filištíncov.“ 9 Samuel vzal mladé jahňa a obetoval ho ako spaľovanú celostnú obetu Hospodinovi. Volal o pomoc pre Izrael a Hospodin mu dal odpoveď. 10 Keď Samuel prinášal Hospodinovi spaľovanú obetu\, Filištínci napadli Izrael. V ten deň Hospodin spustil na Filištíncov veľké hromobitie a tak ich zmiatol\, že Izraelu podľahli. 11 Nato Izraeliti vyrazili z Micpy\, prenasledovali Filištíncov a porážali ich až po miesto poniže Bét-Káru. 12 Vtedy vzal Samuel kameň\, postavil ho medzi Micpu a Šén\, nazval ho Eben-Ezer a povedal: „Až potiaľto nám pomáhal Hospodin.“ 13 Filištínci boli takí pokorení\, že sa už neodvážili vtrhnúť na územie Izraela. Kým Samuel žil\, doliehala na Filištíncov Hospodinova ruka. 14 Mestá\, ktoré Filištínci zabrali Izraelu od Ekrónu po Gat\, sa vrátili späť. Túto oblasť vyslobodil Izrael z područia Filištíncov. Medzi Izraelom a Amorejčanmi vládol pokoj.15 Samuel súdil Izrael po celý svoj život. 16 Každoročne sa vydával na okružnú cestu do Bételu\, Gilgálu a Micpy a na všetkých týchto miestach súdil Izrael. 17 Potom sa vracal späť do Rámy\, kde mal svoj dom\, kde tiež súdil Izrael. Aj tam postavil oltár Hospodinovi. \nRimanom 6\, 1 Čo teda povieme? Máme zotrvať v hriechu\, aby sa rozmnožila milosť? 2 Určite nie! Ako by sme mohli my\, ktorí sme zomreli hriechu\, v ňom ešte žiť? 3 Alebo neviete\, že všetci\, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša\, boli sme pokrstení v jeho smrť? 4 Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti\, aby sme tak\, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus\, aj my kráčali v novote života. 5 Ak sme s ním zjednotení podobnosťou jeho smrti\, budeme s ním zjednotení aj vo vzkriesení. 6 Veď vieme\, že náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný\, aby bolo zneškodnené telo hriechu\, aby sme už viac neboli otrokmi hriechu. 7 Lebo kto zomrel\, stal sa slobodným od hriechu. 8 Veríme\, že ak sme zomreli s Kristom\, spolu s ním budeme aj žiť. 9 Veď vieme\, že Kristus\, vzkriesený z mŕtvych\, už viac nezomiera\, smrť už viac nad ním nepanuje. 10 Totiž smrťou\, ktorou zomrel\, zomrel pre hriech raz navždy\, ale život\, ktorý žije\, žije Bohu. 11 Tak aj vy usudzujte\, že ste mŕtvi hriechu\, ale žijete Bohu v Ježišovi Kristovi.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-7rimanom-61-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241031
DTEND;VALUE=DATE:20241101
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T145448Z
LAST-MODIFIED:20241022T145448Z
UID:12244-1730332800-1730419199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 6;Rimanom 5\,12-21
DESCRIPTION:1.Samuelova 6\, 1 Hospodinova archa zostala na území Filištíncov sedem mesiacov. 2 Filištínci zvolali kňazov i veštcov a pýtali sa: „Čo máme robiť s Hospodinovou archou? Poraďte nám\, ako ju poslať na jej miesto.“ 3 Tí odpovedali: „Keď pošlete archu izraelského Boha späť\, neposielajte len samotnú archu\, ale musíte ju poslať aj s obetným darom za vinu. Potom sa uzdravíte a pochopíte\, prečo sa jeho trestajúca ruka od vás neodvrátila.“ 4 Spýtali sa: „Aký obetný dar za vinu máme poslať?“ Odpovedali: „Päť zlatých vredov a päť zlatých myší\, pre každé filištínske knieža po jednom\, lebo rovnaká pohroma postihla vás všetkých i vaše kniežatá. 5 Zhotovte napodobeniny svojich vredov a napodobeniny svojich myší\, ktoré nivočia krajinu\, a vzdajte česť Bohu Izraela. Možno uvoľní tlak svojej ruky na vás\, na vašich bohov a na vašu krajinu. 6 Prečo chcete vzdorovať\, ako to robili Egypťania a faraón? Hoci s nimi nakladal tvrdo\, musel ich prepustiť a nechať odísť. 7 Zhotovte teraz nový voz a vezmite dve otelené kravy\, ktoré ešte nemali na sebe jarmo. Zapriahnite ich do voza a teľce zažeňte do stajne. 8 Potom vezmite Hospodinovu archu a naložte ju na voz. Zlaté predmety\, ktoré prinesiete ako obetný dar za vinu\, položíte do skrinky vedľa archy a necháte ju odísť. 9 Ak uvidíte\, že zamierila k svojmu územiu na Bét-Šemeš\, bol to on\, kto spôsobil túto našu veľkú pohromu. No ak nie\, spoznáme\, že nás nezasiahla jeho ruka\, ale bola to len náhoda.“10 Tí muži urobili tak: vzali dve otelené kravy\, zapriahli ich do voza a ich teľce zavreli do stajne. 11 Na voz položili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými myšami a napodobeninami svojich vyrážok. 12 Kravy zamierili priamo k Bét-Šemešu\, šli rovno\, neustále ručali\, neodchýlili sa napravo ani naľavo. Filištínske kniežatá šli za nimi až po chotár Bét-Šemešu. 13 Bét-Šemešania práve žali v údolí pšenicu. Keď sa pozreli a zahliadli archu\, potešili sa\, že ju vidia. 14 Voz prišiel až na pole bét-šemešského Jošuu\, pri ktorom sa zastavil. Bol tam veľký kameň. Nuž porúbali voz na palivo a kravy obetovali Hospodinovi ako spaľovanú obetu. 15 Leviti zložili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými predmetmi na ten veľký kameň. V ten deň muži z Bét-Šemešu priniesli Hospodinovi spaľované obety a pripravili obetu s hostinou. 16 Päť filištínskych kniežat sa prizeralo a ešte v ten deň sa vrátilo do Ekrónu. 17 Toto sú zlaté vyrážky\, ktoré priniesli Filištínci Hospodinovi ako obetný dar za vinu: jedna za Ašdód\, jedna za Gazu\, jedna za Aškalón\, jedna za Gat\, jedna za Ekrón. 18 Počet zlatých myší zodpovedal celkovému počtu filištínskych miest\, ktoré patrili piatim kniežatám bez ohľadu\, či ide o opevnené mesto alebo nechránenú dedinu. Veľký kameň\, na ktorý položili Hospodinovu archu\, leží dodnes na poli bét-šemešského Jošuu.19 Hospodin potrestal mužov Bét-Šemešu za to\, že nazerali do Hospodinovej archy. Z päťdesiattisícového zástupu ich bolo sedemdesiat. Ľud smútil\, že mu Hospodin zasadil taký úder. 20 Muži Bét-Šemešu sa pýtali: „Kto môže obstáť pred Hospodinom\, týmto svätým Bohom? Ku komu od nás odíde?“ 21 A tak po posloch odkázali obyvateľom Kirjat-Jearímu: „Filištínci vrátili Hospodinovu archu. Príďte si po ňu.“ \nRimanom 5\, 1 Keď sme teda ospravedlnení z viery\, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. 2 Skrze neho sme vierou získali aj prístup k milosti\, v ktorej zostávame\, a chválime sa nádejou na Božiu slávu. 3 No nielen to\, ale chválime sa aj súženiami\, lebo vieme\, že súženie vedie k vytrvalosti\, 4 vytrvalosť k skúsenosti\, skúsenosť k nádeji. 5 A nádej nezahanbuje\, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého\, ktorého sme dostali. 6 Veď Kristus v určenom čase\, keď sme boli ešte bezmocní\, zomrel za bezbožných. 7 Sotvakto totiž zomrie za spravodlivého\, aj keď za dobrého sa azda niekto odhodlá zomrieť. 8 No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým\, že Kristus zomrel za nás\, keď sme boli ešte hriešni. 9 Tým skôr teraz\, keď sme boli ospravedlnení jeho krvou\, budeme skrze neho zachránení pred hnevom. 10 Ak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom\, keď sme boli ešte nepriateľmi\, tým skôr budeme zachránení jeho životom po tom\, keď sme boli zmierení. 11 A nielen to\, ale aj Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista\, skrze ktorého sme teraz dostali zmierenie.12 A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí\, pretože všetci zhrešili. 13 Hriech bol totiž vo svete už aj pred Zákonom\, ale ak niet Zákona\, hriech sa neráta. 14 Ale smrť vládla od Adama po Mojžiša aj nad tými\, ktorí zhrešili iným spôsobom ako Adam. Adam je predobrazom toho\, ktorý mal prísť.15 S darom milosti to však nie je tak ako s priestupkom. Lebo ak pre priestupok jedného mnohí zomreli\, oveľa viac sa v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar z milosti jedného človeka\, Ježiša Krista. 16 A s týmto darom to nie je tak ako s tým\, čo prišlo skrze jedného\, ktorý zhrešil: Súd viedol od jedného pádu k odsúdeniu\, ale dar milosti vedie od mnohých priestupkov k ospravedlneniu. 17 Kým pre priestupok jedného zavládla smrť skrze tohto jedného\, omnoho skôr tí\, čo dostávajú hojnosť milosti a daru spravodlivosti\, budú kraľovať v živote skrze jedného\, Ježiša Krista. 18 A tak ako priestupok jedného priniesol odsúdenie všetkým ľuďom\, tak aj spravodlivý skutok jedného priniesol ospravedlnenie všetkých ľudí\, teda život. 19 Lebo ako neposlušnosťou jedného človeka sa mnohí stali hriešnikmi\, tak aj poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými. 20 Navyše k tomu pristúpil Zákon\, aby sa rozmohlo previnenie. Kde sa však rozmohol hriech\, tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť\, 21 aby tak\, ako zavládol hriech v smrti\, aj milosť vládla skrze spravodlivosť k večnému životu skrze Ježiša Krista\, nášho Pána.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-6rimanom-512-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241030
DTEND;VALUE=DATE:20241031
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T145114Z
LAST-MODIFIED:20241022T145114Z
UID:12242-1730246400-1730332799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 5;Rimanom 5\,1-11
DESCRIPTION:1.Samuelova 5\, 1 Filištínci vzali Božiu archu a preniesli ju z Eben-Ezeru do Ašdódu. 2 Potom Filištínci vzali Božiu archu\, zaniesli ju do chrámu Dagóna a postavili ju k nemu. 3 Keď na druhý deň Ašdóďania včasráno vstali\, Dagón ležal pred Hospodinovou archou zvalený tvárou na zem. Dagóna vzali a postavili ho na pôvodné miesto. 4 Keď nasledujúceho dňa včasráno vstali\, Dagón znova ležal zvalený tvárou na zem pred Hospodinovou archou. Jeho hlava i obe odlomené ruky ležali na prahu a zostal z neho iba trup. 5 Preto až dodnes Dagónovi kňazi a všetci návštevníci jeho chrámu v Ašdóde nestúpajú na Dagónov prah.6 Hospodinova ruka ťažko doliehala na Ašdóďanov. Pustošil ich a Ašdód aj s okolím ranil vredmi. 7 Keď muži Ašdódu videli\, čo sa deje\, povedali: „Archa izraelského Boha nesmie zostať u nás\, lebo jeho ruka tvrdo postihla nás i nášho boha Dagóna.“ 8 Zvolali a zhromaždili k sebe všetky filištínske kniežatá a spýtali sa ich: „Čo urobíme s archou izraelského Boha?“ Odpovedali: „Treba ju dopraviť do Gatu.“ Tak ju preniesli.9 Len čo ju dopravili\, dal Hospodin pocítiť mestu svoju moc. Vyvolal úžasný zmätok a bez výnimky potrestal vredmi všetkých mužov mesta. 10 Nato poslali Božiu archu do Ekrónu. Keď ta prišla\, Ekrónčania skríkli: „Priniesli k nám archu izraelského Boha\, aby usmrtili nás i náš ľud.“ 11 Zvolali na stretnutie všetky filištínske kniežatá a povedali: „Odošlite archu izraelského Boha na jej miesto\, aby neusmrtila nás ani náš ľud.“ Smrteľná úzkosť totiž zachvátila celé mesto\, kde dal Boh dôrazne pocítiť svoju moc. 12 Mužov\, ktorí nepomreli\, postihli vredy. Volanie mesta o pomoc vystupovalo k nebesiam. \nRimanom 5\, 1 Keď sme teda ospravedlnení z viery\, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. 2 Skrze neho sme vierou získali aj prístup k milosti\, v ktorej zostávame\, a chválime sa nádejou na Božiu slávu. 3 No nielen to\, ale chválime sa aj súženiami\, lebo vieme\, že súženie vedie k vytrvalosti\, 4 vytrvalosť k skúsenosti\, skúsenosť k nádeji. 5 A nádej nezahanbuje\, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého\, ktorého sme dostali. 6 Veď Kristus v určenom čase\, keď sme boli ešte bezmocní\, zomrel za bezbožných. 7 Sotvakto totiž zomrie za spravodlivého\, aj keď za dobrého sa azda niekto odhodlá zomrieť. 8 No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým\, že Kristus zomrel za nás\, keď sme boli ešte hriešni. 9 Tým skôr teraz\, keď sme boli ospravedlnení jeho krvou\, budeme skrze neho zachránení pred hnevom. 10 Ak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom\, keď sme boli ešte nepriateľmi\, tým skôr budeme zachránení jeho životom po tom\, keď sme boli zmierení. 11 A nielen to\, ale aj Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista\, skrze ktorého sme teraz dostali zmierenie.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-5rimanom-51-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241029
DTEND;VALUE=DATE:20241030
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T144240Z
LAST-MODIFIED:20241022T144240Z
UID:12240-1730160000-1730246399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 4;Rimanom 4\,13-25
DESCRIPTION:1.Samuelova 4\, 1 Samuelovo slovo sa týkalo celého Izraela. Izrael šiel do boja proti Filištíncom. Utáboril sa pri Eben-Ezeri\, kým Filištínci táborili v Aféku. 2 Filištínci sa zoradili do šíkov proti Izraelu a po tvrdom boji im Izrael podľahol. Na bojisku pobili okolo štyritisíc mužov. 3 Po návrate ľudu do tábora sa starší Izraela pýtali: „Prečo nás dnes Hospodin pred Filištíncami porazil? Vezmime si zo Šila archu Hospodinovej zmluvy. Nech príde medzi nás a vyslobodí nás z moci našich nepriateľov.“ 4 Ľud vyslal do Šila mužov\, ktorí odtiaľ priniesli archu zmluvy Hospodina zástupov\, tróniaceho nad cherubmi. Archu Božej zmluvy sprevádzali dvaja Eliho synovia\, Chofni a Pinchás. 5 Keď archa Hospodinovej zmluvy vchádzala do tábora\, prepukol celý Izrael do takého búrlivého kriku\, až sa triasla zem. 6 Keď to Filištínci počuli\, pýtali sa: „Čo je to za búrlivý krik v tábore Hebrejov?“ Dozvedeli sa\, že do tábora prišla Hospodinova archa. 7 Filištínci sa preľakli\, lebo sa povrávalo: „Božstvo prišlo do ich tábora.“ Volali: „Beda nám! To sa predtým ešte nestalo. 8 Beda nám! Kto nás vyslobodí z rúk tohto mocného božstva? Veď je to božstvo\, ktoré na púšti trestalo Egypt rôznymi ranami. 9 Vzchopte sa\, vzmužte sa\, Filištínci\, aby ste nemuseli otročiť Hebrejom\, ako oni otročia vám. Odvážne bojujte!“ 10 Filištínci sa pustili do boja\, Izrael utrpel porážku a každý utekal do svojho stanu. Bola to zdrvujúca porážka\, v ktorej z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov. 11 Korisťou sa stala aj Božia archa a v boji zahynuli aj obaja Eliho synovia\, Chofni a Pinchás.12 Akýsi Benjamínovec zbehol z bojiska a ešte v ten deň dorazil do Šila. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. 13 Keď ten muž prišiel\, Eli práve sedel na stolci a sledoval cestu\, lebo sa znepokojoval pre Božiu archu. Keď ten muž prišiel do mesta a oznámil\, čo sa stalo\, celé mesto zakvílilo. 14 Keď Eli počul kvílenie\, spýtal sa: „Čo je to za hluk?“ Muž pribehol a podal Elimu správu. 15 Eli mal už deväťdesiatosem rokov. Oči mal zakalené a nevidel. 16 Muž povedal Elimu: „Prichádzam priamo z bojiska\, dnes som z neho ušiel.“ Eli sa ho spýtal: „Čo sa stalo\, syn môj?“ 17 Posol odvetil: „Izrael sa dal pred Filištíncami na útek a ľud utrpel ťažkú porážku. Obaja tvoji synovia\, Chofni a Pinchás zahynuli a Božia archa padla za korisť.“ 18 Len čo spomenul Božiu archu\, Eli sa zvalil zo stolca chrbtom do brány\, zlomil si väzy a skonal\, lebo to bol starý a ťažký muž. Súdil Izrael štyridsať rokov.19 Jeho nevesta\, Pinchásova žena\, bola tehotná a blízko pôrodu. Keď počula správu o ukoristení Božej archy a o smrti svojho svokra i muža\, zohla sa a porodila\, lebo ju zastihli kŕče. 20 Keď už zomierala\, utešovali ju ženy\, čo stáli nad ňou: „Neboj sa\, veď si porodila syna.“ Ona však neodpovedala\, ani si to nevšímala. 21 Chlapcovi dala meno Ikabód. Povedala: „Sláva opustila Izrael.“ Vzali totiž Božiu archu a zomrel jej svokor i muž. 22 Povedala: „Sláva odišla z Izraela\, lebo ukoristili Božiu archu.“ \nRimanom 4\, 13 Veď prísľub\, že bude dedičom sveta\, nedostal Abrahám a jeho potomstvo skrze Zákon\, ale na základe spravodlivosti z viery. 14 Lebo ak sú dedičmi tí\, čo majú Zákon\, viera je vyprázdnená a prisľúbenie zmarené. 15 Zákon totiž spôsobuje hnev. Kde však nie je Zákon\, tam nie je ani priestupok. 16 Preto hovoríme: Je to z viery\, aby bolo jasné\, že je to z milosti\, aby prisľúbenie bolo platné pre celé potomstvo; nielen pre tých\, čo sú zo Zákona\, ale aj pre tých\, ktorí žijú podľa Abrahámovej viery. On je otcom nás všetkých 17 — ako je napísané: Ustanovil som ťa za otca mnohých národov — pred Bohom\, ktorému uveril\, ktorý oživuje mŕtvych a povoláva k jestvovaniu to\, čoho niet. 18 Proti nádeji v nádeji uveril\, že sa stane otcom mnohých národov podľa slov: Také veľké bude tvoje potomstvo. 19 Mal skoro sto rokov a videl svoje odumreté telo i odumreté materské lono Sáry\, no predsa neoslabol vo viere. 20 Nezapochyboval v neviere o Božom prisľúbení\, ale naopak\, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu. 21 Bol pevne presvedčený\, že ten\, ktorý dal sľub\, môže ho aj splniť. 22 Preto mu to bolo zarátané za spravodlivosť. 23 Nie však iba pre neho bolo napísané\, že mu bolo zarátané\, 24 ale aj pre nás. Zarátané má byť nám\, čo veríme v toho\, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša\, nášho Pána. 25 On bol vydaný za naše previnenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-4rimanom-413-25/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241028
DTEND;VALUE=DATE:20241029
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T142746Z
LAST-MODIFIED:20241022T142746Z
UID:12237-1730073600-1730159999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 3;Rimanom 4\,1-12
DESCRIPTION:1.Samuelova 3\, 1 Mladý Samuel slúžil Hospodinovi pod dozorom Eliho. Slovo Hospodina bolo v tých časoch vzácne a prorocké videnie zriedkavé. 2 Jedného dňa ležal Eli na svojom mieste. Zrak ho opúšťal\, takže už dobre nevidel. 3 Božia lampa ešte svietila a Samuel ležal v Hospodinovom chráme\, kde bola Božia archa. 4 Tu Hospodin zavolal na Samuela. Ten povedal: „Tu som.“ 5 Zabehol k Elimu a povedal: „Tu som. Volal si ma.“ On však odpovedal: „Nevolal som ťa. Choď si ľahnúť.“ Šiel si teda ľahnúť. 6 Hospodin znova zavolal na Samuela. Ten vstal\, zašiel k Elimu a povedal: „Tu som\, lebo si ma volal.“ Odvetil: „Nevolal som ťa\, syn môj. Choď si len ľahnúť.“ 7 Samuel ešte Hospodina nepoznal\, Hospodinovo slovo mu ešte nebolo zjavené. 8 Hospodin znova\, po tretí raz\, zavolal na Samuela. Ten vstal\, šiel k Elimu a povedal mu: „Tu som\, veď si ma volal.“ Vtedy Eli pochopil\, že chlapca volal Hospodin. 9 Eli povedal Samuelovi: „Choď si ľahnúť\, no ak by ťa zase volal\, povedz: ‚Hovor\, Hospodin\, tvoj služobník počúva.‘“ Samuel nato odišiel a ľahol si na svoje miesto. 10 Hospodin prišiel\, zastal si a zvolal ako predtým: „Samuel\, Samuel.“ Ten odpovedal: „Hovor\, tvoj služobník počúva.“ 11 Hospodin povedal Samuelovi: „V Izraeli urobím také niečo\, že kto o tom počuje\, bude mu zunieť v oboch ušiach. 12 V ten deň dopustím na Eliho všetko\, čím som kedy hrozil jeho domu. 13 Chcem mu oznámiť\, že som pre jeho vinu vyriekol nad jeho domom neodvolateľný rozsudok. Vedel totiž\, že jeho synovia si zasluhujú odsúdenie\, no on ich nekarhal. 14 Preto som prisahal Eliho domu\, že jeho vinu nebude možné nikdy odstrániť ani obetami\, ani darmi.“ 15 Samuel zostal ležať až do rána. Potom otvoril dvere Hospodinovho domu. Bál sa však to videnie oznámiť Elimu. 16 Eli zavolal na Samuela: „Samuel\, syn môj!“ Ten odvetil: „Tu som.“ 17 Eli sa spýtal: „Čo ti povedal? Nič mi\, prosím\, nezatajuj. Nech ťa Boh prísne potresce\, ak by si mi zatajil niečo z toho\, čo ti hovoril.“ 18 Samuel mu teda vyrozprával všetko\, nič mu nezatajil. Eli povedal: „On je Hospodin. Nech urobí\, čo uzná za dobré.“ 19 Samuel dorastal\, Hospodin bol s ním a žiadne z jeho slov nezostalo bez úžitku. 20 Celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu si uvedomil\, že Samuel bol ustanovený za Hospodinovho proroka. 21 Hospodin sa ďalej zjavoval v Šile. Tam sa zjavoval Samuelovi vo svojom slove. \nRimanom 4\, 1 Čo teda povieme o Abrahámovi\, našom praotcovi podľa tela? Čo dosiahol? 2 Ak totiž Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov\, má sa čím chváliť\, ale nie pred Bohom. 3 Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám však uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť. 4 Tomu\, kto pracuje\, mzda sa nezaratúva z milosti\, ale z povinnosti. 5 Ale tomu\, kto nekoná skutky\, no verí v toho\, kto ospravedlňuje bezbožného\, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť. 6 Tak aj Dávid vyhlasuje za blahoslaveného človeka\, ktorému Boh započítava spravodlivosť bez skutkov:7 Blahoslavení\, ktorým boli odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú prikryté.8 Blahoslavený človek\, ktorému Pán nezaráta hriech. 9 Platí toto blahoslavenstvo len o obrezaných\, alebo aj o neobrezaných? Veď hovoríme: Abrahámovi bola zarátaná viera za spravodlivosť. 10 Ako mu teda bola zarátaná? Keď bol obrezaný\, alebo keď bol neobrezaný? Nie keď bol obrezaný\, ale keď bol neobrezaný. 11 A znamenie obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery\, ktorú mal už ako neobrezaný. Tak sa stal otcom všetkých\, ktorí veria ako neobrezaní\, aby aj im bola zarátaná spravodlivosť\, 12 a otcom obrezaných\, ktorí sú nielen obrezaní\, ale aj kráčajú v šľapajach viery\, ktorú náš otec Abrahám mal ešte ako neobrezaný.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-3rimanom-41-12/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241027
DTEND;VALUE=DATE:20241028
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T142313Z
LAST-MODIFIED:20241022T142313Z
UID:12235-1729987200-1730073599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 2;Rimanom 3\,21-31
DESCRIPTION:1.Samuelova 2\, 1 Anna sa takto modlila: „Srdce mi plesá v Hospodinovi\, v Hospodinovi sa zdvihol môj roh. Roztvorili sa mi ústa proti mojim nepriateľom\, radujem sa z tvojej pomoci.2 Nikto nie je taký svätý ako Hospodin\, niet nikoho okrem teba\, nikto nie je skalou ako náš Boh.3 Nevystatujte sa toľko rečami\, nech vám drzé slovo nevychádza z úst. Hospodin je Boh\, ktorý vie všetko\, jeho skutky sú nevyspytateľné:4 luk hrdinov sa láme\, zamdlení sa opasujú silou\,5 sýti si musia zarábať na chlieb\, lační už nehladujú\, neplodná rodí siedmy raz a mnohodetná vädne.6 Hospodin usmrcuje i oživuje\, vrhá do podsvetia i vyvádza odtiaľ.7 Hospodin ochudobňuje i obohacuje\, ponižuje i povyšuje\,8 bedára dvíha z prachu\, chudobného vyťahuje zo smetiska\, aby ich posadil s kniežatami a dedične im udelil čestné miesto. Hospodinove sú totiž základy zeme\, na ne položil svet.9 On chráni nohy svojich zbožných\, no bezbožníci zahynú v tme\, lebo nikto nezvíťazí vlastnou silou.10 Protivníci Hospodina sa dolámu\, zahrmí na nich z neba. Hospodin bude súdiť končiny zeme. Svojho kráľa obdarí silou\, vyvýši roh svojho pomazaného.“11 Elkana odišiel domov do Rámy\, chlapec však posluhoval Hospodinovi pod dozorom kňaza Eliho. 12 Eliho synovia boli ničomníci. Nedbali na Hospodina 13 a k ľudu sa nesprávali podľa kňazského poriadku. Keď niekto prinášal obetu\, prišiel kňazov pomocník s trojzubou vidlicou práve vtedy\, keď sa varilo mäso. 14 Strčil ju do kotla alebo hrnca\, do panvice alebo misy a vzal si všetko\, čo sa na vidlicu napichlo. Takto robievali všetkým Izraelitom\, ktorí prichádzali do Šila. 15 Ba ešte pred spaľovaním tuku prichádzal kňazov pomocník a povedal obetujúcemu: „Daj kňazovi mäso na pečenie. Neprijme od teba mäso varené\, ale len surové.“ 16 Ak niekto namietal: „Najprv treba spáliť tuk\, potom si vezmi\, čo len chceš\,“ dostal odpoveď: „To nie! Daj hneď\, inak si vezmem nasilu.“ 17 Hriech tých mládencov bol veľmi veľký pred Hospodinom\, lebo tí muži znevažovali Hospodinove obetné dary. 18 Samuel konal službu pred Hospodinom. Chlapec bol opásaný ľanovým efódom. 19 Jeho matka mu každoročne ušila krátky plášť a nosila mu ho\, keď so svojím mužom prinášala výročnú obetu. 20 Eli požehnal Elkanu i jeho ženu. Povedal: „Nech ti dá Hospodin s touto ženou ďalšie potomstvo namiesto toho\, ktorý bol vyprosený pre Hospodina.“ Potom odišli domov. 21 Hospodin milostivo navštevoval Annu; počala a porodila ešte troch synov a dve dcéry. Mladý Samuel však vyrastal pri Hospodinovi.22 Hoci bol Eli už veľmi starý\, musel počúvať o všetkom\, čo robili jeho synovia celému Izraelu\, i o tom\, ako spávali so ženami\, ktoré slúžili pri vchode do stanu stretávania. 23 Dohováral im: „Čo to vyčíňate? Od všetkého ľudu počúvam o vás samé zlé veci. 24 Prestaňte s tým\, synovia moji! Nie je to dobrá správa\, čo sa\, ako počúvam\, šíri o vás medzi Hospodinovým ľudom. 25 Keď sa niekto prehreší proti človeku\, súdiť ho bude Boh\, ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi\, kto sa ho zastane?“ Oni však neposlúchali svojho otca\, preto sa Hospodin rozhodol\, že ich usmrtí. 26 Mladý Samuel však rástol a bol obľúbený u Hospodina aj u ľudí.27 Raz prišiel k Elimu Boží muž a povedal mu: „Takto vraví Hospodin: ‚Domu tvojho otca som sa zjavil\, keď bol ešte v Egypte poddaným v dome faraóna. 28 Vyvolil som si ho za kňaza spomedzi všetkých kmeňov Izraela\, aby na mojom oltári prinášal spaľované obety\, pálil kadidlo a nosil predo mnou efód. Tvojej rodine som prenechal všetky ohňové obety Izraelitov. 29 Prečo znevažujete moje obety s hostinou a pokrmové obety\, ktoré som prikázal pre tento príbytok? Prečo si svojich synov vážiš viac než mňa a kŕmiš ich tým najlepším z každej obety môjho izraelského ľudu?‘ 30 Preto takto znie výrok Hospodina\, Boha Izraela: ‚Povedal som síce\, že tvoj dom a dom tvojho otca budú trvalo predo mnou konať službu\, no teraz znie výrok Hospodina: Uctím si len tých\, čo si uctia mňa. Tých\, čo si nevážia mňa\, nebudem si vážiť ani ja. 31 Blíži sa čas\, keď odseknem rameno tebe i tvojmu rodu\, takže v tvojom rode nebude starca. 32 Uvidíš trápenie\, ktoré postihne príbytok pri všetkom dobrom\, čo Boh urobí Izraelu. No v tvojom dome už starca nebude. 33 Jedného ti však nevyhubím spred svojho oltára. Pripravím ťa o zrak a utrápim ti dušu. Všetci potomkovia tvojho rodu však zomrú v mužnom veku. 34 Znamením ti bude to\, čo postihne oboch tvojich synov\, Chofniho a Pinchása: obaja zomrú v jeden deň. 35 Ustanovím si verného kňaza\, ktorý bude konať podľa môjho srdca a zmýšľania. Dám mu trvalý dom; ustavične bude konať službu pred mojím pomazaným kráľom. 36 Kto zostane z tvojho domu\, príde sa mu pokloniť\, aby dostal strieborniak alebo peceň chleba. Ponúkne sa: Zaraď ma\, prosím\, do niektorej kňazskej triedy\, aby som mal čo dať do úst.‘“ \nRimanom 3\, 21 Teraz však je zjavená Božia spravodlivosť bez Zákona dosvedčená Zákonom a Prorokmi. 22 Božia spravodlivosť skrze vieru Ježiša Krista pre všetkých\, čo veria. Niet totiž rozdielu\, 23 lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu. 24 Ospravedlňovaní sú zadarmo\, jeho milosťou\, vykúpením v Ježišovi Kristovi. 25 Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť\, keď prehliadol hriechy\, ktoré boli spáchané už skôr\, 26 v čase Božej zhovievavosti\, a aby ukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase\, takže sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho\, kto žije z Ježišovej viery.27 Kde je tu samochvála? Je vylúčená. Akým zákonom? Vari zákonom skutkov? Nie\, ale zákonom viery. 28 Sme totiž presvedčení\, že človek je ospravedlnený vierou bez skutkov Zákona. 29 Azda je Boh iba Bohom Židov? A nie aj pohanov? Ale áno\, aj pohanov. 30 Veď Boh je predsa jeden. On ospravedlní obrezaných z viery a neobrezaných pre vieru. 31 Či azda vierou zbavujeme Zákon platnosti? Vôbec nie. Naopak\, potvrdzujeme ho.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-2rimanom-321-31/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241026
DTEND;VALUE=DATE:20241027
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T141351Z
LAST-MODIFIED:20241022T141351Z
UID:12233-1729900800-1729987199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:1.Samuelova 1;Rimanom 3\,1-20
DESCRIPTION:1.Samuelova 1\, 1 Bol akýsi muž z Ramatajim-Cofímu\, z Efrajimského pohoria\, menom Elkana. Bol synom Jerocháma\, syna Elihua\, syna Tochua\, syna Efraťana Cúfa. 2 Elkana mal dve ženy. Jedna sa volala Anna\, druhá Peninna. Peninna mala deti\, Anna však bola bezdetná. 3 Elkana chodieval každoročne zo svojho mesta do Šila klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Eliho synovia Chofni a Pinchás. 4 Keď raz Elkana prinášal obetný dar\, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. 5 Anne však dal mimoriadny diel\, lebo ju miloval\, hoci jej Hospodin uzavrel lono. 6 Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila\, lebo Hospodin jej uzavrel lono. 7 Tak to bývalo rok čo rok\, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám\, takže ani nejedávala. 8 Jej muž Elkana sa spýtal: „Anna\, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?“9 Keď sa raz v Šile najedli a napili\, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu\, 10 ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi. 11 Pritom zložila tento sľub: „Hospodin zástupov\, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu\, ak na ňu nezabudneš\, ale jej dáš mužského potomka\, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.“ 12 Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom\, Eli pozoroval jej ústa. 13 Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť\, Eli ju pokladal za opitú. 14 Eli sa jej spýtal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi!“ 15 Anna odpovedala: „Nie je to tak\, môj pane\, som žena\, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj\, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. 16 Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu\, lebo čo som doteraz hovorila\, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.“ 17 Eli na to povedal: „Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu\, s ktorou si sa naňho obrátila.“ 18 Odpovedala: „Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň.“ Žena potom odišla svojou cestou\, zajedla si a tvár už nemala smutnú.19 Včasráno vstali\, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkana poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul. 20 Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: „Vyprosila som si ho od Hospodina.“21 Keď Elkana odišiel s celou rodinou\, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub\, 22 Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: „Až chlapca odstavím\, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi\, aby tam zostal natrvalo.“ 23 Jej muž Elkana povedal: „Urob\, ako uznáš za správne. Zostaň doma\, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo!“ Žena teda zostala doma a pridájala syna\, kým ho neodstavila. 24 Keď ho odstavila\, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šile. Vzala i trojročného býčka\, efu múky a mech vína. 25 Keď potom býčka zarezali a chlapca priviedli k Elimu\, 26 žena povedala: „Prosím\, pane môj\, akože žiješ\, pane môj\, ja som tá žena\, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi. 27 Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu\, ktorú som mu predložila. 28 Vyprosila som si ho od Hospodina\, aby mu patril po celý život. Bol vyprosený pre Hospodina.“ Potom tam vzdali poctu Hospodinovi. \nRimanom 3\,1 Čo je teda prednosťou Židov alebo aký je úžitok obriezky? 2 Veľký\, v každom ohľade. Predovšetkým: Im boli zverené Božie slová. 3 Čo teda? Ak sa niektorí stali nevernými\, či azda ich nevernosť zruší Božiu vernosť? 4 Vôbec nie. Nech sa ukáže\, že Boh je pravdivý a každý človek klamár\, ako je napísané: Aby si bol uznaný za spravodlivého vo svojich slovách a aby si zvíťazil\, keď ťa súdia. 5 Ak však naša nespravodlivosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti\, čo na to povedať? Či Boh nie je nespravodlivý\, keď nás stíha hnevom? Toto hovorím podľa ľudského zmýšľania. 6 Určite nie! Veď inak ako by mohol Boh súdiť svet? 7 Ale ak sa na mojej lži ukazuje\, že Božia pravda je omnoho väčšia — čo Bohu slúži na slávu —\, prečo som ešte aj ja súdený ako hriešnik? 8 Či je to vari tak\, ako nás ohovárajú a ako podľa niektorých vraj my hovoríme: „Robme zlo\, aby vzišlo dobro?“ Ich odsúdenie je spravodlivé.9 Čo teda? Máme azda nejakú prednosť? Vôbec nie. Veď práve sme obvinili Židov aj Grékov\, že všetci sú pod hriechom\, 10 ako je napísané: Nieto spravodlivého\, niet ani jedného\,11 niet rozumného\, niet nikoho\, kto by hľadal Boha.12 Všetci sa odvrátili\, napospol sa stali neužitočnými. Niet nikoho\, kto by robil dobro\, niet ani jedného.13 Ich hrdlo je otvorený hrob\, svojimi jazykmi podvádzali\, hadí jed majú na perách.14 Ich ústa sú plné kliatby a horkosti.15 Ich nohy sa náhlia prelievať krv\,16 na ich cestách skaza a bieda\,17 nepoznali cestu pokoja18 a v ich očiach niet bázne pred Bohom. 19 Vieme však\, že to\, čo hovorí Zákon\, hovorí tým\, čo sú pod Zákonom\, aby umĺkli všetky ústa a aby celý svet bol vinný pred Bohom. 20 Pretože zo skutkov Zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo Zákona pochádza poznanie hriechu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/1-samuelova-1rimanom-31-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241025
DTEND;VALUE=DATE:20241026
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T140817Z
LAST-MODIFIED:20241022T140817Z
UID:12231-1729814400-1729900799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Rut 4;Rimanom 2\,17-29
DESCRIPTION:Rut 4\,1 Boaz vošiel do mestskej brány a tam si sadol. Práve vtedy šiel tadiaľ príbuzný\, o ktorom sa Boaz zmienil. Boaz mu povedal: „Poď sem a posaď sa!“ Príbuzný prišiel a sadol si. 2 Boaz si vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: „Posaďte sa sem!“ Oni si sadli. 3 Potom Boaz povedal príbuznému: „Noémi\, ktorá sa vrátila z moábskych polí\, chce predať diel poľa\, ktorý patril nášmu bratovi Elimelechovi. 4 Rozhodol som sa\, že ti poviem\, aby si to pole kúpil pred prísediacimi staršími môjho ľudu. Ak ho chceš kúpiť\, kúp ho\, no ak nie\, oznám mi to. Viem totiž\, že okrem teba niet nikoho\, kto by mal právo kúpiť ho. Ja nasledujem po tebe.“ Príbuzný povedal: „Ja ho kúpim.“5 Boaz však pokračoval: „V ten deň\, keď od Noémi kúpiš pole\, dostaneš aj Moábčanku Rút\, ženu po zosnulom\, a máš povinnosť zachovať meno zosnulého s jeho dedičstvom.“6 Príbuzný nato povedal: „Nemôžem ho kúpiť pre seba\, aby som nepoškodil vlastné dedičstvo. Právom príbuzenstva kúp ty\, čo som mal kúpiť ja\, lebo ja to nemôžem kúpiť.“ 7 Kedysi bývalo zvykom v Izraeli\, že pri kúpe alebo výmennom obchode si na potvrdenie dohody jeden muž vyzul sandál a podal ho druhému. V Izraeli to býval spôsob potvrdenia.8 Keď príbuzný povedal Boazovi: „Kúp si\,“ vyzul si sandál. 9 Vtedy povedal Boaz starším i všetkému ľudu: „Dnes ste svedkami\, že som z Noéminej ruky kúpil všetko\, čo bolo Elimelechovo\, i všetko\, čo patrilo Kiljónovi a Machlónovi. 10 Tým som dostal aj Moábčanku Rút\, Machlónovu ženu\, za svoju manželku\, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a nevyhynulo jeho meno spomedzi bratov a z brány jeho rodiska. Dnes ste toho svedkami.“11 Nato povedal všetok ľud\, ktorý bol v bráne mesta\, ako aj starší: „Sme svedkami. Nech Hospodin dá\, aby žena\, čo vchádza do tvojho domu\, bola ako Ráchel a Lea\, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate a urob si meno v Betleheme.12 Nech tvoj dom z potomstva\, ktoré ti dá Hospodin z tejto mladej ženy\, bude ako dom Pereca\, ktorého Júdovi porodila Tamar.“13 Boaz si teda vzal Rút a stala sa mu ženou. Keď vošiel k nej\, Hospodin jej dal počať a ona porodila syna. 14 Vtedy ženy povedali Noémi: „Nech je zvelebený Hospodin\, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu\, ktorého meno sa bude spomínať v Izraeli. 15 On ti bude občerstvovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Porodila ho tvoja nevesta\, ktorá ťa miluje. Ona ti je vzácnejšia než sedem synov.“ 16 Noémi vzala dieťa\, položila si ho do lona a bola mu pestúnkou. 17 Susedky mu dali meno a povedali: „Noémi sa narodil syn.“ Dali mu meno Obéd. On je otec Dávidovho otca Izaja.18 Toto je Perecov rodokmeň: Perec splodil Checróna. 19 Checrón splodil Ráma. Rám splodil Amminadába. 20 Amminadáb splodil Nachšóna\, Nachšón splodil Salmóna. 21 Salmón splodil Boaza a Boaz splodil Obéda. 22 Obéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávida. \nRimanom 2\, 17 Ak sa ty nazývaš Židom a spoliehaš sa na Zákon\, chváliš sa Bohom\, 18 poznáš jeho vôľu a poučovaný Zákonom skúmaš\, čo je dôležité\, 19 a si presvedčený\, že si vodcom slepých\, svetlom tých\, čo sú v tme\, 20 vychovávateľom nerozumných\, učiteľom nedospelých\, že v Zákone máš stelesnenie poznania a pravdy\, 21 ty\, ktorý učíš iného\, seba nepoúčaš? Hlásaš: „Nepokradneš!“ a sám kradneš? 22 Hovoríš: „Nescudzoložíš!“ a sám cudzoložíš? Ošklivíš si modly a vykrádaš svätyne? 23 Hrdíš sa Zákonom\, ale prestupovaním Zákona zneucťuješ Boha\, 24 ako je napísané: Pre vás sa medzi pohanmi rúhajú Božiemu menu. 25 Obriezka je zaiste užitočná\, ak zachovávaš Zákon; ale ak prestupuješ Zákon\, tvoja obriezka sa stala neobriezkou. 26 Ak teda neobrezaný zachováva požiadavky Zákona\, či sa jeho neobriezka nebude počítať za obriezku? 27 A neobrezaný na tele\, ktorý plní Zákon\, bude súdiť teba\, ktorý napriek litere a obriezke prestupuješ Zákon. 28 Lebo Židom nie je ten\, kto je ním navonok\, ani obriezkou nie je obriezka viditeľná na tele\, 29 ale Židom je ten\, kto je ním v skrytosti\, a obriezkou je obriezka srdca podľa Ducha\, nie podľa litery. Jeho chvála nepochádza od ľudí\, ale od Boha.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/rut-4rimanom-217-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241024
DTEND;VALUE=DATE:20241025
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T135926Z
LAST-MODIFIED:20241022T135926Z
UID:12229-1729728000-1729814399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Rut 3;Rimanom 2\,1-16
DESCRIPTION:Rut 3\, 1 Svokra Noémi jej potom povedala: „Dcéra moja\, nemala by som ti pohľadať nejaký príbytok\, aby ti bolo dobre? 2 Pozri\, Boaz\, s ktorého dievkami si bola\, je náš príbuzný. Dnes v noci bude na humne previevať jačmeň. 3 Umy sa\, navoňaj sa\, obleč si rúcho a zíď na humno! Tomu mužovi sa však nedaj poznať\, kým neprestane jesť a piť. 4 Keď si ľahne a zistíš\, kde leží\, prídeš\, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie\, čo máš urobiť.“ 5 Rút jej odpovedala: „Urobím všetko\, čo vravíš.“ 6 Potom zišla na humno a vykonala všetko\, čo jej kázala svokra. 7 Keď sa Boaz najedol a napil\, šiel si v dobrej nálade ľahnúť na okraj hŕby obilia\, Rút sa nebadane priblížila\, odhrnula rúcho z jeho nôh a ľahla si.8 Okolo polnoci sa muž prebudil a keď sa rozhliadol\, videl\, že mu pri nohách leží žena. 9 Spýtal sa: „Kto si?“ Ona odpovedala: „Som Rút\, tvoja služobnica. Rozprestri na svoju služobnicu okraj svojho plášťa; ako príbuzný máš predsa výkupné právo.“ 10 On jej povedal: „Dcéra moja\, nech ťa požehná Hospodin! Touto vernosťou si prevýšila svoju počiatočnú vernosť\, lebo si nechodila ani za chudobnými\, ani za bohatými mládencami. 11 Teraz sa už neboj\, dcéra moja! Urobím pre teba všetko\, čo si budeš priať. Veď všetok môj ľud v bráne mesta vie\, že si statočná žena. 12 Je pravda\, že ako príbuzný mám výkupné právo\, ale je ešte bližší príbuzný\, než som ja. 13 Teraz prenocuj tu a ak ráno bude chcieť on uplatniť svoje príbuzenské právo\, nech ho uplatní. Ak ho však nebude chcieť uplatniť\, potom ho uplatním ja\, akože žije Hospodin! Lež tu do rána.“ 14 Rút mu teda ležala pri nohách až do rána. Vstala však skôr\, než môže človek rozoznať človeka\, Boaz totiž povedal: „Nech sa nikto nedozvie\, že do humna prišla žena.“ 15 Ešte dodal: „Podaj plášť\, čo máš na sebe\, a podrž ho.“ Ona mu ho podržala\, Boaz jej nameral šesť mier jačmeňa a naložil jej to. Potom odišiel do mesta.16 Keď Rút prišla k svokre\, tá sa jej spýtala: „Ako sa ti vodilo\, dcéra moja?“ Ona jej povedala všetko\, čo pre ňu ten muž urobil\, 17 a dodala: „Týchto šesť mier jačmeňa mi dal a povedal: K svojej svokre sa nemôžeš vrátiť naprázdno!“ 18 Noémi jej povedala: „Čakaj\, dcéra moja\, kým sa nedozvieš\, ako sa to skončí. Ten muž nebude mať pokoj\, kým to ešte dnes nedokončí.“ \nRimanom 2\, 1 Preto nech si ktokoľvek\, keď súdiš\, nemáš ospravedlnenie. Lebo v čom súdiš iného\, v tom odsudzuješ samého seba\, veď ty\, ktorý súdiš\, robíš to isté. 2 Vieme však\, že Boží súd je podľa pravdy proti tým\, čo robia takéto veci. 3 Človek\, ty\, čo súdiš tých\, čo páchajú takéto veci\, a sám robíš to isté\, myslíš si vari\, že ty unikneš pred Božím súdom? 4 Alebo opovrhuješ bohatstvom jeho dobroty\, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš\, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu? 5 V zatvrdenosti svojho nekajúceho srdca si zhromažďuješ hnev na deň hnevu a zjavenia Božieho spravodlivého súdu. 6 Boh odplatí každému podľa jeho skutkov: 7 večným životom tým\, ktorí sa vytrvalosťou v dobrom konaní usilujú o slávu\, česť a nepominuteľnosť\, 8 ale hnevom a rozhorčením tým\, ktorí zo sebectva neposlúchajú pravdu a oddávajú sa neprávosti. 9 Súženie a úzkosť doľahne na každú dušu človeka\, ktorý koná zlo — najprv Žida\, ale aj Gréka\, 10 no sláva\, česť a pokoj sa dostane každému\, kto koná dobro — najprv Židovi\, ale aj Grékovi; 11 lebo Boh neuprednostňuje nikoho. 12 Všetci\, ktorí zhrešili bez Zákona\, bez Zákona aj zahynú\, a všetci\, ktorí zhrešili pod Zákonom\, Zákonom budú súdení. 13 Lebo pred Bohom nie sú spravodliví poslucháči Zákona\, ale ospravedlnení budú plnitelia Zákona. 14 Keď teda pohania\, ktorí nemajú Zákon\, od prírody konajú\, čo žiada Zákon\, aj keď nemajú Zákon\, sami sú si Zákonom. 15 Ukazujú\, že majú dielo Zákona napísané vo svojich srdciach. Ich svedomie bude svedčiť spolu s myšlienkami\, ktoré sa navzájom obviňujú alebo tiež obhajujú\, 16 v ten deň\, keď Boh bude skrze Krista Ježiša súdiť skryté veci ľudí\, ako som to ohlasoval vo svojom evanjeliu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/rut-3rimanom-21-16/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241023
DTEND;VALUE=DATE:20241024
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241022T135533Z
LAST-MODIFIED:20241022T135533Z
UID:12227-1729641600-1729727999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Rut 2;Rimanom 1\,18-32
DESCRIPTION:Rut 2\, 1 Noémi mala z mužovej strany príbuzného\, majetného muža z Elimelechovho rodu; volal sa Boaz. 2 Moábčanka Rút povedala Noémi: „Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým\, kto mi to dovolí.“ Noémi jej odpovedala: „Choď\, dcéra moja!“ 3 Rút teda šla na pole a za žencami zbierala klasy. Stalo sa\, že zbierala práve na tej časti poľa\, čo patrila Boazovi z Elimelechovho rodu. 4 Vtedy prišiel z Betlehema Boaz a povedal žencom: „Hospodin s vami!“ Oni odvetili: „Nech ťa Hospodin požehná!“ 5 Boaz sa potom spýtal sluhu\, čo dohliadal na žencov: „Čia je tá mladá žena?“ 6 Sluha\, ktorý dohliadal na žencov\, povedal: „Táto mladá žena je Moábčanka\, čo sa vrátila s Noémi z moábskych polí. 7 Povedala mi: Chcela by som zbierať a paberkovať\, čo zo snopov zostane po žencoch. Prišla a od rána je tu až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla.“8 Vtedy Boaz oslovil Rút: „Počuj\, dcéra moja! Nechoď paberkovať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto\, ale drž sa len mojich služobníc! 9 Pozoruj\, ktorú časť poľa zožínajú\, a choď za nimi. Prikázal som sluhom\, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná\, choď k nádobám a napi sa vody\, čo načerpali sluhovia.“ 10 Vtedy Rút padla tvárou na zem\, poklonila sa a povedala: „Čím som si získala tvoju priazeň\, že sa ma ujímaš\, hoci som cudzinka?“ 11 Boaz jej odvetil: „Oznámili mi všetko\, čo si po smrti svojho muža urobila pre svoju svokru\, ako si opustila otca\, matku i rodnú krajinu a šla si medzi ľud\, ktorý si predtým nepoznala. 12 Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin\, Boh Izraela\, ku ktorému si prišla\, aby si uňho našla útočisko.“13 Ona odpovedala: „Môj pane\, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou\, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich.“14 Keď bol čas jedla\, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz\, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom\, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo. 15 Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi. 16 Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera\, neokrikujte ju!“17 Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila\, bola to asi efa jačmeňa. 18 Vzala to\, odniesla do mesta a ukázala svokre\, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla\, z ktorého sa sama nasýtila. 19 Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný\, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre\, u koho pracovala a dodala: „Muž\, u ktorého som dnes pracovala\, sa volá Boaz.“20 Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin\, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým\, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým\, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“ 21 Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov\, kým nezožnú všetko\, čo je moje.“ 22 Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je\, dcéra moja\, že budeš chodiť s jeho služobnicami\, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“ 23 Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry. \nRimanom 1\, 18 Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí\, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde. 19 Veď to\, čo možno o Bohu poznať\, je im zrejmé; Boh im to totiž zjavil. 20 Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť\, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie\, 21 pretože hoci poznali Boha\, neoslávili ho ako Boha ani mu neprejavili vďačnosť. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Tvrdili\, že sú múdri\, a stali sa bláznami. 23 Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka\, vtákov\, štvornožcov a plazov.24 Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote\, takže sami zneucťovali vlastné telá. 25 Božiu pravdu zamenili za lož a korili sa a slúžili stvorenstvu namiesto Stvoriteľovi\, ktorý je požehnaný naveky. Amen. 26 Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. 28 A pretože odmietli uznať Boha\, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu\, takže robia\, čo sa nesluší. 29 Sú plní všelijakej nespravodlivosti\, zloby\, lakomstva\, zla\, plní závisti\, vraždy\, sváru\, podvodu\, nízkosti. Sú to klebetníci\, 30 ohovárači\, tí\, ktorí nenávidia Boha\, násilníci\, domýšľavci\, chválenkári. Vymýšľajú zlé veci\, neposlúchajú rodičov\, 31 sú nerozumní\, nestáli\, neláskaví\, nemilosrdní. 32 Poznajú Božie ustanovenie\, že tí\, čo páchajú takéto veci\, zasluhujú si smrť. A predsa to nielen sami robia\, ale aj schvaľujú\, keď to robia iní.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/rut-2rimanom-118-32/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241022
DTEND;VALUE=DATE:20241023
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241021T192552Z
LAST-MODIFIED:20241021T192729Z
UID:12221-1729555200-1729641599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Rút 1;Rimanom1\,1-17
DESCRIPTION:Rút 1\, 1 Za vlády sudcov sa stalo\, že v krajine nastal hlad. Vtedy istý muž z judského Betlehema spolu so svojou ženou a oboma synmi odišiel bývať ako cudzinec na moábske polia. 2 Muž sa volal Elimelech\, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske polia a tam sa usadili. 3 Noémin muž Elimelech však zomrel a ona zostala s dvoma synmi\, 4 ktorí sa oženili s Moábčankami. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov. 5 Potom obaja\, Machlón i Kiljón\, zomreli a ona zostala sama bez detí a bez muža.6 Vtedy sa so svojimi nevestami rozhodla odísť z moábskych polí\, lebo tam sa dopočula\, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7 Spolu s nevestami teda odišla z miesta\, kde dosiaľ bývali\, a vracali sa cestou do Judska. 8 Noémi vtedy obidvom svojim nevestám povedala: „Choďte\, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k vám Hospodin taký láskavý\, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9 Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome.“ Potom ich pobozkala. Ony sa hlasito rozplakali. 10 Povedali jej: „My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu.“ 11 Noémi však odvetila: „Moje dcéry\, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov\, čo by vám mohli byť mužmi? 12 Vráťte sa\, dcéry moje\, choďte\, ja som už príliš stará na vydaj. Ak by som aj pripustila: Mám ešte nádej — a tejto noci by som sa vydala a porodila synov\, 13 čakali by ste azda\, kým dorastú? Mali by ste sa preto zdržiavať a nevydať sa? To nie\, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša\, lebo Hospodinova ruka doľahla na mňa.“ 14 Potom sa znova hlasito rozplakali. Orpa pobozkala svokru a vrátila sa\, ale Rút zostala s ňou.15 Vtedy Noémi povedala: „Pozri\, tvoja švagriná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou!“ 16 Rút však povedala: „Nenúť ma\, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty\, ta pôjdem i ja\, a kde budeš bývať ty\, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17 Kde zomrieš ty\, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin prísne potresce\, ako chce\, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť.“ 18 Keď Noémi videla\, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s ňou\, prestala na ňu naliehať.19 Šli teda spolu\, až prišli do Betlehema. Po príchode do Betlehema sa k nim zhŕklo celé mesto. Ženy sa spytovali: „Je to Noémi?“ 20 Ona im odpovedala: „Už ma nevolajte Noémi\, volajte ma Mara\, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí. 21 Odišla som plná\, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi\, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie?“22 Tak sa Noémi vrátila z moábskych polí so svojou nevestou\, Moábčankou Rút. Do Betlehema prišli vtedy\, keď sa začínala žatva jačmeňa. \nRimanom 1\, 1 Pavol\, služobník Ježiša Krista\, povolaný apoštol\, vybraný pre Božie evanjelium\, 2 ktoré Boh už dávno prisľúbil skrze svojich prorokov vo svätých Písmach\, 3 evanjelium o jeho Synovi\, ktorý sa podľa tela narodil z Dávidovho potomstva 4 a podľa Ducha svätosti je ustanovený vzkriesením z mŕtvych ako Boží Syn s mocou\, evanjelium o Ježišovi Kristovi\, našom Pánovi. 5 Prostredníctvom neho sme dostali milosť apoštolského poslania\, aby sme pre jeho meno privádzali k poslušnosti viery všetky národy. 6 K nim patríte aj vy\, ktorých povolal Ježiš Kristus. 7 Všetkým\, čo sú v Ríme\, Bohom milovaným\, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha\, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.8 Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za všetkých vás\, pretože o vašej viere sa šíri zvesť po celom svete. 9 Boh\, ktorému z celej duše slúžim evanjeliom o jeho Synovi\, mi je svedkom\, že vás neprestajne spomínam\, 10 že vždy vo svojich modlitbách prosím\, žeby mi už konečne raz podľa Božej vôle bolo dopriate dostať sa k vám. 11 Veď vás túžim vidieť\, aby som vám odovzdal duchovný dar\, aby ste ním boli posilnení\, 12 alebo lepšie: aby sme sa navzájom vašou a mojou vierou povzbudili. 13 Nechcem\, bratia\, aby ste nevedeli\, že som si už mnoho ráz predsavzal prísť k vám\, aby som aj u vás\, tak ako u iných národov\, získal nejaké ovocie\, ale až doteraz mi bolo v tom vždy zabránené. 14 Som dlžník Grékom aj barbarom\, múdrym aj nerozumným\, 15 a tak pokiaľ záleží na mne\, som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium.16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium\, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho\, najprv Žida\, potom Gréka. 17 Pretože v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru\, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/rut-1rimanom11-17/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241021
DTEND;VALUE=DATE:20241022
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241014T191743Z
LAST-MODIFIED:20241014T191743Z
UID:12216-1729468800-1729555199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Aggeus 2; Matúš 28\,16-20
DESCRIPTION:Aggeus 2\, 1 V druhom roku kráľa Dária\, dvadsiateho prvého dňa siedmeho mesiaca zaznelo slovo Hospodina prostredníctvom proroka Aggea takto: 2 „Spýtaj sa judského miestodržiteľa Zerubbábela\, Šealtíelovho syna\, a veľkňaza Jošuu\, Jocadákovho syna\, a ostatného ľudu:3 ‚Kto ostal medzi vami z tých\, ktorí videli tento dom v jeho prvotnej sláve? A ako ho vidíte teraz? Či sa nezdá vašim očiam ako holé nič?4 Vzmuž sa však teraz\, Zerubbábel\,‘ znie výrok Hospodina! ‚Vzmuž sa\, veľkňaz Jošua\, syn Jocadáka! Vzmuž sa\, všetok ľud krajiny\,‘ znie výrok Hospodina! ‚Pracujte\, lebo ja som s vami\,‘ znie výrok Hospodina zástupov:5 ‚Toto je zmluva\, čo som uzavrel s vami pri vašom odchode z Egypta\, že môj duch ostane medzi vami\, nebojte sa!‘6 Lebo takto hovorí Hospodin zástupov: ‚Bude to len o malú chvíľu a ja zatrasiem nebom a zemou\, i morom a suchou zemou.7 Keď zatrasiem i všetkými národmi\, prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou\,‘ hovorí Hospodin zástupov.8 ‚Moje je striebro\, moje je zlato\,‘ znie výrok Hospodina zástupov.9 ‚Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako predchádzajúca\,‘ hovorí Hospodin zástupov\, ‚a na tomto mieste budem udeľovať pokoj\,‘ znie výrok Hospodina zástupov.“10 Dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca\, v druhom roku Dária\, zaznelo slovo Hospodina prorokovi Aggeovi: 11 Takto hovorí Hospodin zástupov: „Vyžiadaj si od kňazov poučenie o takejto veci: 12 ‚Keby niekto v záhybe svojho rúcha niesol posvätené mäso a záhybom svojho rúcha by sa dotkol chleba\, niečoho vareného\, vína\, oleja alebo akéhokoľvek pokrmu\, či to bude potom posvätené?‘“ Kňazi odpovedali: „Nie!“ 13 Nato sa opýtal Aggeus: „Keby sa niekto poškvrnený mŕtvolou dotkol toho všetkého\, či to bude potom poškvrnené?“ Kňazi odpovedali: „Bude poškvrnené.“ 14 Nato odpovedal Aggeus: „Takto je to aj s týmto ľudom a takto je to aj s týmto národom predo mnou\,“ znie výrok Hospodina\, „a takto je to aj s každým dielom ich rúk. Čokoľvek tam obetujú\, je poškvrnené.15 Teraz však pozorujte\, čo sa bude diať odo dneška a ďalej! Ako sa vám vodilo predtým\, než bol položený kameň ku kameňu na Hospodinovom chráme?16 Ak niekto prišiel k hŕbe obilia o dvadsiatich mericiach\, bolo ich len desať. Ak niekto prišiel k lisu nabrať päťdesiat dieží\, bolo ich len dvadsať.17 Bil som vás hrdzou a sneťou\, krupobitím som bil prácu vašich rúk\, ale ste sa neobrátili ku mne\,“ znie výrok Hospodina.18 „Nože pozorujte odo dneška a ďalej\, od dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca\, teda odo dňa\, keď bol položený základ Hospodinovho chrámu\, pozorujte:19 Či je ešte zrno v sýpke? Veď ani vinič\, ani figovník\, ani granátovník\, ani oliva ešte nerodia! Odo dneška budem požehnávať.“20 Potom\, dvadsiateho štvrtého dňa toho istého mesiaca\, zaznelo po druhý raz slovo Hospodina k Aggeovi takto: 21 „Povedz judskému miestodržiteľovi Zerubbábelovi: ‚Ja zatrasiem nebom i zemou\,22 prevrátim kráľovské tróny\, zničím silu pohanských kráľovstiev a prevrátim vozy aj ich jazdcov. Kone a ich jazdci sa zrútia\, každý padne na meč druhého. 23 V ten deň\,‘ znie výrok Hospodina zástupov\, ‚vezmem ťa\, služobník môj Zerubbábel\, Šealtíelov syn\,‘ znie výrok Hospodina\, ‚a urobím ťa pečatným prsteňom\, lebo som si teba vyvolil\,‘ znie výrok Hospodina zástupov.“ \nMatúš 28\, 16 Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch\, kam im rozkázal Ježiš. 17 Keď ho uvideli\, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. 18 Ježiš pristúpil a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. 19 Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha 20 a naučte ich zachovávať všetko\, čo som vám prikázal. A hľa\, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/aggeus-2-matus-2816-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241020
DTEND;VALUE=DATE:20241021
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241014T191214Z
LAST-MODIFIED:20241014T192024Z
UID:12214-1729382400-1729468799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Aggeus1; Matúš 28\,11-15
DESCRIPTION:Aggeus 1\, 1 V druhom roku kráľa Dária\, v prvý deň šiesteho mesiaca\, zaznelo slovo Hospodina prostredníctvom proroka Aggea judskému miestodržiteľovi Zerubbábelovi\, Šealtíelovmu synovi\, a veľkňazovi Jošuovi\, Jocadákovmu synovi. 2 Takto hovorí Hospodin zástupov: „Tento ľud vraví: ‚Ešte neprišiel čas stavať Hospodinov dom.‘“ 3 Potom zaznelo slovo Hospodina prostredníctvom proroka Aggea takto:4 „Či vám už nastal čas bývať v obkladaných domoch\, zatiaľ čo tento dom je v troskách?5 Teraz však takto hovorí Hospodin zástupov: ‚Pouvažujte nad svojimi cestami.6 Sejete mnoho\, ale zvážate málo. Jete\, ale nenasýtite sa. Pijete\, ale smäd si neuhasíte. Obliekate sa\, ale nezohrejete sa. Kto dostáva mzdu\, dáva ju do deravého mešca.‘“7 Takto hovorí Hospodin zástupov: „Pouvažujte nad svojimi cestami.8 Vystúpte do hôr\, dovezte drevo a stavajte dom. Obľúbim si ho a budem oslávený\,“ hovorí Hospodin.9 „Očakávali ste mnoho\, ale je z toho málo. Keď ste to doviezli domov\, ja som to odfúkol. Prečo?“ pýta sa Hospodin zástupov. „Pre môj dom\, ktorý je v troskách. Každému z vás však ide len o vlastný dom.10 Preto nebesá nad vami odopreli rosu a zem odoprela úrodu.11 Privolal som suchotu na zem\, na vrchy a na obilie\, na mušt a na olej\, na všetko\, čo vydáva zem\, na človeka i na dobytok a na všetko\, čo sa získava rukami.“12 Zerubbábel\, Šealtíelov syn\, a veľkňaz Jošua\, Jocadákov syn\, a všetok ostatný ľud poslúchli hlas Hospodina\, svojho Boha\, a slová proroka Aggea\, lebo ho poslal Hospodin\, ich Boh. A ľud sa bál Hospodina. 13 Hospodinov posol Aggeus prehovoril k ľudu z Hospodinovho poverenia: „‚Ja som s vami\,‘ znie výrok Hospodina.“ 14 Potom Hospodin povzbudil ducha judského miestodržiteľa Zerubbábela\, Šealtíelovho syna\, ducha veľkňaza Jošuu\, Jocadákovho syna\, a ducha všetkého ostatného ľudu\, takže sa dali do práce na dome Hospodina zástupov\, svojho Boha\, 15 dvadsiateho štvrtého dňa šiesteho mesiaca. \nMatúš 28\, 11 Keď sa ženy vzdialili\, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko\, čo sa stalo.12 Tí sa zišli so staršími a po porade dali vojakom veľa peňazí 13 so slovami: „Hovorte: ‚V noci prišli jeho učeníci a ukradli ho\, kým sme my spali.‘14 A keby sa to dopočul vladár\, my ho prehovoríme a zariadime\, aby ste nemali ťažkosti.“ 15 Vojaci vzali peniaze a urobili\, ako ich poučili. A tieto reči sú rozšírené medzi Židmi až do dnešných dní.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/aggeus1-matus-281-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241019
DTEND;VALUE=DATE:20241020
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241014T190821Z
LAST-MODIFIED:20241014T190821Z
UID:12211-1729296000-1729382399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 12; Matúš 28\,1-10
DESCRIPTION:Daniel 12\, 1 V tom čase povstane veľké knieža\, Michael\, ochranca synov tvojho ľudu. Nastane čas súženia\, akého nebolo od začiatku národa až doteraz. V tom čase však bude zachránený tvoj ľud i každý\, kto sa nájde zapísaný v knihe.2 Mnohí z tých\, čo spia v prachu zeme\, sa zobudia: jedni pre večný život\, ale druhí na večné zavrhnutie a hanbu.3 Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí\, čo mnohých privedú k spravodlivosti\, budú ako hviezdy na večné veky.4 Ty však\, Daniel\, zachovaj tieto slová v tajnosti a zapečať knihu až po koniec času. Mnohí odpadnú a zlo sa rozmnoží. 5 Ja\, Daniel\, videl som stáť dvoch ďalších mužov\, jedného na tomto brehu a druhého na druhom brehu rieky. 6 Tu jeden prehovoril k mužovi oblečenému do ľanového rúcha\, ktorý bol nad vodami rieky: „Kedy nastane koniec týchto podivuhodných udalostí?“ 7 Nato som počul muža oblečeného do ľanového rúcha\, ktorý bol nad vodami rieky. Pozdvihol svoju pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na večne Živého: „Bude to trvať čas\, dva časy a pol času\, kým dôjde ku koncu moc znesvätiteľa a týmto sa všetko zavŕši.“ 8 Vypočul som si to\, ale nerozumel som. Spýtal som sa teda: „Pán môj\, aký bude záver týchto vecí?“ 9 Odpovedal: „Daniel\, choď\, pretože slová sú držané v tajnosti a zapečatené do posledných čias. 10 Mnohí sa očistia\, vybielia a budú zdokonalení\, ale svojvoľní budú konať svojvoľne. Ani jeden bezbožný sa nepoučí\, no múdri porozumejú. 11 Od času zastavenia ustavičnej obety a postavenia ohavnej modly uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. 12 Blahoslavený\, kto v dôvere prečká tisíctristotridsaťpäť dní. 13 Ty však choď v ústrety koncu. Budeš odpočívať a vstaneš\, aby sa naplnil tvoj údel na konci dní.“ \nMatúš 28\, 1 Po sobote\, keď sa brieždilo v prvý deň týždňa\, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. 2 A hľa\, nastalo veľké zemetrasenie\, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel\, odvalil kameň a posadil sa naň. 3 Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. 4 Strážcovia sa pred ním triasli od strachu a ostali ako mŕtvi. 5 Ale anjel povedal ženám: „Vy sa nebojte! Viem totiž\, že hľadáte Ježiša\, ktorý bol ukrižovaný. 6 Niet ho tu\, lebo bol vzkriesený\, ako povedal. Poďte\, pozrite si miesto\, kde ležal. 7 A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom\, že bol vzkriesený z mŕtvych a predchádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa\, povedal som vám to.“ 8 Rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. 9 Vtom sa Ježiš stretol s nimi a povedal: „Buďte pozdravené!“ Ony pristúpili\, objali mu nohy a klaňali sa mu. 10 Vtedy im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte\, oznámte mojim bratom\, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-12-matus-281-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241018
DTEND;VALUE=DATE:20241019
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241014T190342Z
LAST-MODIFIED:20241014T190342Z
UID:12209-1729209600-1729295999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 11\,21-45; Matúš 27\,62-66
DESCRIPTION:Daniel 11\, 21 Na jeho miesto nastúpi opovrhnutý muž bez udelenia kráľovskej hodnosti. Nenápadne pritiahne a úskokmi sa zmocní kráľovstva. 22 Vojenské oddiely sa pred ním odplavia a budú rozbité\, ako aj knieža zmluvy. 23 Keď uzavrie spojenectvá\, bude si počínať ľstivo. Dostane sa k moci pomocou malej časti národa. 24 Pritiahne do najbohatších a najúrodnejších krajov a bude robiť\, čo nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov. Medzi svojich rozhodí lup\, korisť a majetok. Proti opevneným mestám bude snovať plány\, ale len do určitého času. 25 Vyburcuje svoju silu a srdce s veľkým vojskom proti kráľovi juhu. Aj kráľ juhu sa pustí do boja s veľkým a nesmierne početným vojskom. Neobstojí však\, lebo budú proti nemu strojiť úklady. 26 Zlomia ho tí\, čo jedávajú jeho pokrm. Zničia jeho vojsko a mnohí padnú prebodnutí. 27 Obaja zlomyseľní králi budú pri jednom stole hovoriť lož. Nebude to však osožiť\, lebo koniec má prísť v určenom čase. 28 Vráti sa do svojej krajiny s veľkou korisťou a so srdcom zaujatým proti svätej zmluve. Bude konať a vráti sa do svojej krajiny. 29 V stanovenom čase opäť vpadne na juh\, ale tentoraz to nebude tak ako po prvýkrát. 30 Keď proti nemu pritiahnu lode Kittejcov\, stratí odvahu a ustúpi. Rozzúri sa a bude konať proti svätej zmluve. Keď sa vráti\, bude si všímať tých\, čo opúšťajú svätú zmluvu. 31 Jeho vojská povstanú a znesvätia svätyňu i pevnosť. Odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnú modlu. 32 Tých\, čo prestupujú zmluvu\, ľstivo zvedie. No ľudia\, ktorí poznajú svojho Boha\, posilnia sa a budú konať. 33 Múdri z ľudu budú mnohých poúčať\, ale za istý čas zaváhajú pre meč\, oheň\, zajatie a plienenie. 34 Keď klesnú\, dostane sa im malej pomoci a mnohí sa k nim úlisne pripoja. 35 Aj niektorí z múdrych v skúške zneistejú pre triedenie a očistu medzi nimi až do konca čias\, totiž do určeného času. 36 Kráľ bude konať svojvoľne\, bude sa vyvyšovať a vypínať nad každého boha. Aj proti Bohu bohov bude hovoriť opovážlivé veci. Bude úspešný\, až kým sa nedovŕši hnev\, lebo sa splní to\, čo bolo určené. 37 Nebude sa starať o Boha svojich otcov. Ani miláčikovi žien\, ani nijakému inému bohu nebude prejavovať úctu\, lebo sa bude vypínať nad všetkých. 38 Namiesto toho bude uctievať zlatom\, striebrom\, drahokamami a klenotmi boha pevností\, boha\, ktorého jeho otcovia nepoznali. 39 Zasadí sa za obrancov pevností. Ľud\, ktorý uzná cudzieho boha\, obdarí poctami. Dá im vládnuť nad mnohými a za odmenu im pridelí pôdu. 40 Na konci času sa stretne v boji s kráľom juhu\, ale kráľ severu proti nemu vyrazí s vozmi\, jazdcami a mnohými loďami. Vpadne do krajov a preženie sa nimi ako povodeň. 41 Príde aj do Nádhernej krajiny. Mnohé krajiny padnú. Z jeho ruky však uniknú Edóm\, Moáb i poprední z Ammónčanov. 42 Rozprestrie svoju moc nad krajinami. Ani Egypt neunikne. 43 Bude spravovať zlaté a strieborné poklady a všetky vzácnosti Egypta. Aj Líbyjčania a Kúšijci za ním budú kráčať. 44 Keď ho vystrašia správy z východu a zo severu\, vytiahne s veľkou zúrivosťou\, aby zničil a vyhladil mnohých. 45 Osadí svoje kráľovské stany medzi morom a medzi nádherným svätým vrchom. Dôjde však k svojmu koncu a nik mu nepomôže. \nMatúš 27\, 62 Na druhý deň po prípravnom dni sa zhromaždili veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63 a povedali: „Pane\, spomenuli sme si\, že ten zvodca\, kým ešte žil\, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.‘ 64 Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa\, aby neprišli jeho učeníci\, neukradli ho a nepovedali ľudu\, že bol vzkriesený z mŕtvych. A tak posledný blud bude horší ako prvý.“ 65 Pilát im povedal: „Máte stráž\, choďte a strážte ho\, ako viete.“ 66 Tak odišli a zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-1121-45-matus-2762-66/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241017
DTEND;VALUE=DATE:20241018
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241014T181430Z
LAST-MODIFIED:20241014T181430Z
UID:12206-1729123200-1729209599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 11\,1-20; Matúš 27\,57-61
DESCRIPTION:Daniel 11\, 1 V prvom roku médskeho Dária som stál pri ňom\, aby som mu pomáhal a ochraňoval ho. 2 Teraz ti však oznámim pravdu. V Perzii povstanú ešte traja králi. Štvrtý si nahromadí viac bohatstva ako ostatní. Keď sa posilní svojím bohatstvom\, vyburcuje všetko proti gréckemu kráľovstvu. 3 Objaví sa bohatiersky kráľ. Bude mocne vládnuť a robiť\, čo sa mu zapáči. 4 No ako rýchlo povstal\, tak bude jeho kráľovstvo rozbité a rozdelené na štyri svetové strany. Nie však medzi jeho potomkov. Nebude to už taká ríša\, akej vládol on\, lebo jeho kráľovstvo bude vyvrátené a dostane sa iným\, mimo nich. 5 Zmocnie kráľ juhu\, ale jedno z jeho kniežat bude silnejšie ako on a bude panovať. Jeho vláda bude nesmierna. 6 Po niekoľkých rokoch sa spoja: dcéra kráľa juhu príde za kráľom severu\, aby urobila dohodu. Neudrží si však svoju moc\, ani jej potomstvo neprežije. Bude vydaná ona\, jej sprievodcovia\, jej syn i ten\, ktorý bol jej oporou. 7 Na jeho mieste vzíde z jej koreňov výhonok. Vytiahne proti vojsku\, vstúpi do pevnosti kráľa severu a dokáže na nich svoju moc. 8 Do zajatia v Egypte odvlečie aj ich bohov\, liate modly\, vzácne nádoby\, striebro a zlato. Na niekoľko rokov nechá kráľa severu na pokoji. 9 Ten potom vnikne do kráľovstva kráľa juhu\, ale vráti sa do svojej krajiny. 10 Jeho synovia budú bojovať. Zhromaždia veľké množstvo vojska\, ktoré bude postupovať a preženie sa ako povodeň. Bude bojovať ďalej až po jeho pevnosť. 11 Kráľ juhu sa rozhorčí. Vytiahne do boja proti kráľovi severu. On postaví veľké vojsko\, ale bude vydané do rúk toho druhého. 12 Keď to vojsko odvlečú\, jeho srdce spyšnie. Porazí desaťtisíce\, ale prevahu nezíska. 13 Kráľ severu sa vráti a postaví ešte väčšie vojsko než predtým. Po určitom čase\, po niekoľkých rokoch\, pritiahne s veľkým vojskom a s mnohým majetkom. 14 V tých časoch mnohí povstanú proti kráľovi juhu. Aj rozvášnení synovia tvojho ľudu sa pozdvihnú\, aby sa potvrdilo videnie\, ale padnú. 15 Kráľ severu pritiahne\, navŕši násyp a zaujme opevnené mesto. Južné sily neobstoja. Ani vybraní z jeho ľudu nebudú mať silu odolávať. 16 Ten\, čo vytiahol proti nemu\, bude robiť\, čo sa mu zachce\, a nikto pred ním neobstojí. Zastaví sa aj v Nádhernej krajine a všetko bude v jeho ruke. 17 Zaumieni si ovládnuť celé jeho kráľovstvo. Uzatvorí s ním mierovú dohodu a dá mu dcéru za ženu\, aby ho zničila. To sa však nestane\, neuskutoční sa to. 18 Potom sa zameria na ostrovy a mnohé obsadí. No jeden vojvodca urobí koniec jeho výsmechu\, no nielen to\, potupu mu odplatí. 19 Obráti teda pozornosť na pevnosti jeho krajiny\, ale potkne sa\, padne a stratí sa. 20 Na jeho miesto sa postaví iný\, ktorý privedie vyberača s kráľovskou slávou. Po niekoľkých dňoch sa však zlomí\, no nie hnevom ani bojom. \nMatúš 27\, 57 Keď sa zvečerilo\, prišiel bohatý človek z Arimatie menom Jozef\, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. 58 Zašiel k Pilátovi a poprosil ho o Ježišovo telo. Vtedy Pilát rozkázal\, aby mu ho vydali. 59 Jozef vzal telo\, zavinul ho do čistého plátna 60 a uložil vo svojom novom hrobe\, ktorý si vytesal v skale. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 61 Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária; sedeli oproti hrobu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-111-20-matus-2757-61/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241016
DTEND;VALUE=DATE:20241017
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241014T181206Z
LAST-MODIFIED:20241014T181206Z
UID:12203-1729036800-1729123199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 10; Matúš 27\,45-56
DESCRIPTION:Daniel 10\, 1 V treťom roku vlády perzského kráľa Kýra bolo zjavené slovo Danielovi\, ktorý sa volal Béltšaccar. Bolo to pravdivé\, ale ťažké slovo. To slovo i výklad prijal v tomto videní. 2 V tých dňoch som ja\, Daniel\, trúchlil tri týždne. 3 Nejedol som chutný pokrm\, ani mäso a víno sa mi nedostalo do úst. Vôbec som sa nepomazal olejom\, až kým neprešli tri týždne.4 Dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca som bol na brehu veľkej rieky Tigris. 5 Keď som zodvihol zrak\, videl som nejakého muža oblečeného do ľanového odevu s pásom zo zlata z Ufázu na bedrách. 6 Jeho telo bolo ako chryzolit a jeho tvár bola podobná blesku. Jeho oči boli ako ohnivé fakle\, jeho ramená a nohy ako lesk bronzu a jeho hlas ako hrmenie. 7 Len ja sám\, Daniel\, som mal to videnie. Muži\, ktorí boli so mnou\, ho nevideli\, ale prepadla ich veľká hrôza a dali sa na útek do úkrytu. 8 Zostal som teda sám a sledoval som to veľké videnie. Neostala však vo mne sila. Môj dôstojný výzor sa zmenil na nepoznanie a sila ma celkom opustila. 9 Vtom som počul jeho hlas. Vzápätí som v bezvedomí padol tvárou na zem. 10 Tu sa ma dotkla ruka\, zatriasla mnou\, takže som sa zdvihol na kolená a dlane. 11 Povedal mi: „Daniel\, vzácny muž\, venuj pozornosť slovám\, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto\, pretože teraz som poslaný za tebou.“ Kým mi to hovoril\, s chvením som sa postavil. 12 Potom mi povedal: „Neboj sa\, Daniel\, lebo od prvého dňa\, keď si sa rozhodol porozumieť a pokoriť sa pred svojím Bohom\, tvoje slová boli vypočuté a ja som kvôli tomu prišiel. 13 Knieža perzského kráľovstva sa však stavalo proti mne dvadsaťjeden dní. Ale Michael\, jeden z najvyšších kniežat\, mi prišiel na pomoc. Zanechal som ho tam s kniežaťom perzského kráľovstva 14 a prišiel som\, aby som ťa poučil o tom\, čo sa má stať tvojmu ľudu v budúcich dňoch\, lebo je to videnie\, ktoré sa vzťahuje na tieto dni.“15 Kým mi tieto slová hovoril\, sklonil som sa po zem a onemel som. 16 Vtom sa mi niekto ako ľudská bytosť dotkol pier a otvoril mi ústa\, takže som prehovoril k tomu\, čo stál predo mnou: „Pán môj\, pri tom videní sa ma zmocnili kŕče a neudržal som si silu. 17 Ako by mohol služobník môjho pána hovoriť teraz s mojím pánom? Od toho času ma opustila sila\, ba ani dych vo mne nezostal.“ 18 Opäť sa ma dotkol ten\, čo vyzeral ako človek\, a dodal mi silu. 19 Povedal: „Neboj sa\, vzácny človeče! Pokoj s tebou! Vzchop sa! Buď pevný!“ Keď takto ku mne hovoril\, vzchopil som sa a povedal som: „Hovor\, pán môj\, lebo si ma posilnil.“ 20 Spýtal sa: „Či vieš\, prečo som prišiel za tebou? Ale teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Ja odchádzam\, ale práve prichádza grécke knieža. 21 Oznámim ti však\, čo je napísané v Knihe pravdy: Okrem vášho kniežaťa Michaela niet nikoho\, kto by ma vedel posilňovať proti týmto.“ \nMatúš 27\, 45 Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi\, až do deviatej hodiny. 46 Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Éli\, Éli\, lema sabachthani?“\, čo znamená: „Bože môj\, Bože môj\, prečo si ma opustil?“ 47 Keď to počuli niektorí z tých\, čo tam stáli\, povedali: „Ten volá Eliáša.“ 48 Jeden z nich hneď odbehol a vzal špongiu\, naplnil ju octom\, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: „Nechaj to\, nech vidíme\, či ho Eliáš príde zachrániť.“ 50 Ale Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. 51 A hľa\, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol\, zem sa triasla a skaly pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. 53 A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení\, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Keď stotník a tí\, čo s ním strážili Ježiša\, videli zemetrasenie a všetko\, čo sa dialo\, veľmi sa preľakli a povedali: „Toto bol naozaj Boží Syn!“ 55 Zobďaleč sa prizerali mnohé ženy\, ktoré nasledovali Ježiša z Galiley a obsluhovali ho. 56 Bola medzi nimi Mária Magdaléna\, Mária Jakubova a Jozefova matka\, i matka Zebedejových synov.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-10-matus-2745-56/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241015
DTEND;VALUE=DATE:20241016
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241014T180950Z
LAST-MODIFIED:20241014T180950Z
UID:12201-1728950400-1729036799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 9\,20-27; Matúš 27\,31-44
DESCRIPTION:Daniel 9\, 20 Pokorne som sa modlil\, vyznával som svoj hriech a vinu môjho ľudu\, Izraela\, a predkladal som Hospodinovi\, svojmu Bohu\, prosbu za Boží svätý vrch. 21 Kým som sa ešte modlil\, Gabriel\, ten muž\, ktorého som videl predtým vo videní\, priblížil sa ku mne v čase večernej pokrmovej obety. 22 Pristúpil a takto ku mne prehovoril: „Daniel\, práve som vyšiel\, aby som ti dal plné poznanie. 23 Keď si sa začal modliť\, vyšlo slovo a ja som prišiel\, aby som ti ho oznámil\, lebo si vzácny Bohu. Pochop to slovo a rozumej videniu:24 Sedemdesiat týždňov je stanovených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto na ukončenie priestupku\, na skoncovanie s hriechom\, na odpustenie viny\, na privedenie večnej spravodlivosti\, na zapečatenie prorockého videnia a na pomazanie svätyne svätých.25 Preto vedz a pochop: Odvtedy\, čo zaznelo slovo o návrate a vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa\, uplynie sedem týždňov. Za šesťdesiatdva týždňov bude opäť vybudované námestie a priekopa. Budú to však časy súženia. 26 Po šesťdesiatich dvoch týždňoch bude zabitý pomazaný\, a nebude ho. Mesto a svätyňu zničí ľud kniežaťa\, ktoré príde. Potopa s nimi skoncuje a až do konca vojny bude trvať pustošenie. 27 Za jeden týždeň mnohým nanúti zmluvu. Uprostred týždňa zastaví spaľovanú a pokrmovú obetu. Na ich mieste bude ohavná modla až po stanovené rozhodnutie o konci pustošiteľa.“ \nMatúš 27\, 31 Keď sa mu naposmievali\, vyzliekli mu plášť a obliekli mu jeho šaty. Potom ho odviedli\, aby ho ukrižovali.32 Ako vychádzali\, stretli človeka z Cyrény\, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž. 33 Tak prišli na miesto zvané Golgota\, to znamená Lebka\, 34 a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal\, nechcel piť. 35 Keď ho ukrižovali\, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. 36 Potom si posadali a strážili ho tam. 37 Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: „Toto je Ježiš\, kráľ Židov.“38 Spolu s ním vtedy ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava a druhého zľava. 39 Tí\, čo tade prechádzali\, rúhali sa mu\, potriasali hlavami 40 a hovorili: „Ty\, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba\, ak si Syn Boží\, a zostúp z kríža!“ 41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42 „Iných zachraňoval\, sám seba nemôže zachrániť! Je kráľ Izraela\, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! 43 Dúfal v Boha\, nech ho teraz vyslobodí\, ak ho má rád! Veď povedal: ‚Som Boží Syn!‘“ 44 Takisto ho potupovali aj zločinci\, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-920-27-matus-2731-44/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241014
DTEND;VALUE=DATE:20241015
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241007T145543Z
LAST-MODIFIED:20241007T145543Z
UID:12190-1728864000-1728950399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 9\,1-19; Matúš 27\,27-30
DESCRIPTION:Daniel 9\, 1 V prvom roku Dária\, Ahasvérovho syna z médskeho rodu\, ktorý sa stal kráľom nad chaldejským kráľovstvom\, 2 v prvom roku jeho vlády som ja\, Daniel\, premýšľal nad Písmami o počte rokov\, ktoré majú podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi uplynúť\, kým bude Jeruzalem v troskách\, totiž sedemdesiat rokov. 3 Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu\, aby som v modlitbe vrúcne prosil o zmilovanie. Pritom som sa postil vo vrecovine a v popole. 4 Modlil som sa k Hospodinovi\, svojmu Bohu\, a vyznával som: „Ó\, Pane\, veľký a mocný Bože\, ktorý verne zachovávaš zmluvu s tými\, čo ťa milujú a dodržiavajú tvoje prikázania. 5 Zhrešili sme a bezbožne konali zlo. Vzopreli sme sa a odklonili sme sa od tvojich prikázaní a príkazov. 6 Neposlúchali sme tvojich služobníkov prorokov\, ktorí hovorili v tvojom mene našim kráľom\, našim kniežatám\, našim otcom a všetkému ľudu krajiny. 7 Tebe\, Pane\, patrí spravodlivosť\, ale na nás je až dodnes zrejmá hanba; postihla každého judského muža\, obyvateľov Jeruzalema a všetkých Izraelitov\, blízkych i vzdialených\, vo všetkých krajinách\, kam si ich vyhnal pre nevernosť\, ktorej sa dopustili proti tebe. 8 Hospodin\, hanba nám\, našim kráľom\, našim kniežatám a našim otcom\, lebo sme zhrešili proti tebe. 9 U Pána\, nášho Boha\, je milosrdenstvo a odpustenie. Búrili sme sa proti nemu 10 a neposlúchali sme hlas Hospodina\, nášho Boha\, aby sme kráčali podľa zákonov\, ktoré nám predložil prostredníctvom svojich služobníkov prorokov. 11 Celý Izrael prestúpil tvoj zákon a odvrátil sa\, aby nepočul tvoj hlas. Tak nás postihla kliatba a prísaha zapísaná v zákone Mojžiša\, Božieho služobníka\, lebo sme zhrešili proti nemu. 12 Splnil svoje slovo\, ktoré vyslovil proti nám a proti našim vládcom\, že privodí na nás také veľké nešťastie. Veď to\, čo sa udialo v Jeruzaleme\, nestalo sa nikde pod celým nebom. 13 Ako je napísané v Mojžišovom zákone\, tak prišlo na nás všetko to nešťastie. My sme neprosili o priazeň Hospodina\, nášho Boha\, ani sme sa k nemu neobrátili od svojich neprávostí\, aby sme sa sústredili na tvoju pravdu. 14 Hospodin však bdel a dopustil na nás nešťastie. Hospodin\, náš Boh\, je spravodlivý vo všetkom\, čo robí\, ale my sme neposlúchali jeho hlas. 15 Teraz\, Pane\, Bože náš\, ktorý si mocnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta a urobil si známym svoje meno\, ako ho máš aj dnes\, zhrešili sme a konali sme bezbožne. 16 Pane\, nech sa pre všetku tvoju spravodlivosť odvráti tvoj veľký hnev od tvojho mesta Jeruzalema\, od tvojho svätého vrchu. Pre naše hriechy a pre viny našich otcov sa Jeruzalem a tvoj ľud stali potupou pre všetkých okolo nás. 17 Teraz však\, Bože náš\, vypočuj modlitbu svojho služobníka a jeho prosby o zmilovanie pre seba samého\, Pane\, rozjasni svoju tvár nad spustošenou svätyňou. 18 Bože môj\, nakloň svoje ucho a počúvaj. Otvor svoje oči a pozri na naše zničené mesto\, ktoré nesie tvoje meno. Svoje prosby ti nepredkladáme pre svoju spravodlivosť\, ale pre tvoje veľké milosrdenstvo. 19 Pane\, počúvaj! Pane\, odpusť! Pane\, vypočuj a konaj! Nemeškaj\, kvôli sebe samému\, Bože môj\, lebo tvoje mesto a tvoj ľud nesú tvoje meno.“ \nMatúš 27\, 27 Vtedy vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. 28 Vyzliekli ho a obliekli do šarlátového plášťa\, 29 z tŕnia uplietli korunu a nasadili mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu\, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený\, kráľ Židov!“ 30 Pľuli naňho\, brali mu trstinu a bili ho po hlave.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-91-19-matus-2727-30/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241013
DTEND;VALUE=DATE:20241014
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241007T145228Z
LAST-MODIFIED:20241007T145646Z
UID:12188-1728777600-1728863999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 8; Matúš 27\,15-26
DESCRIPTION:Daniel 8\, 1 V treťom roku vlády kráľa Belšaccara\, ja\, Daniel\, prijal som zjavenie vo videní po tom\, ktoré som mal predtým. 2 Keď som pozeral\, v tom videní som sa nachádzal v opevnenom meste Šušan v provincii Elám pri rieke Uláj. 3 Keď som zdvihol zrak\, videl som jedného barana s dvoma rohmi stáť pri rieke. Jeho rohy boli dlhé\, ale jeden bol dlhší ako druhý; ten dlhší však vyrástol neskôr. 4 Videl som toho barana klať na západ\, sever i juh. Nijaké zviera pred ním neobstálo a nik sa nemohol vyslobodiť z jeho moci. Robil\, čo sa mu páčilo\, a vzmáhal sa. 5 Keď som sa díval\, zo západu prichádzal cap ponad celú zem\, ale zeme sa nedotýkal. Ten cap mal výrazný roh medzi očami. 6 Prišiel až k dvojrohému baranovi\, ktorého som videl stáť pri rieke\, a v návale svojej sily sa na neho vyrútil. 7 Videl som\, ako sa prihnal k baranovi\, rozzúril sa naň\, barana nabral a zlomil mu obidva rohy. Baran nemal silu odolať mu. Cap ho zrazil na zem a podupal ho. Nikto nezachránil barana z jeho moci. 8 Cap sa veľmi vzmohol. Keď bol na vrchole svojej moci\, veľký roh sa mu vylomil a na jeho mieste vystúpili štyri nápadné rohy na štyri svetové strany. 9 Z jedného z nich vyšiel ďalší malý roh\, ktorý sa neobyčajne zväčšoval smerom na juh\, východ a k Nádhernej krajine. 10 Keď vyrástol až po nebeské zástupy\, zvrhol na zem niečo z toho množstva\, aj z hviezd\, a pošliapal ich. 11 Dorástol až na knieža tých zástupov\, zrušil ustavičnú obetu a zbúral miesto jeho svätyne. 12 Do vzbury proti ustavičnej obete bolo nasadené vojsko. Pravdu zmietol na zem a čo robil\, podarilo sa mu. 13 Vtedy som počul hovoriť jedného svätého. Iný svätý sa pýtal toho\, ktorý hovoril: „Dokedy bude platiť to videnie o ustavičnej obete\, o pustošiacej vzbure a o vydaní svätyne\, po ktorej šliape vojsko?“ 14 Odpovedal: „Až keď prejde dvetisíctristo večerov a rán\, bude svätyňa opäť obnovená.“15 Keď som ja\, Daniel\, vnímal to videnie a usiloval som sa mu porozumieť\, stál predo mnou niekto ako muž. 16 Počul som ľudský hlas nad Ulájom. Ten zavolal: „Gabriel\, vysvetli mu to videnie!“ 17 Potom pristúpil k miestu\, kde som stál. Keď sa približoval\, bol som ohromený a padol som na tvár. Prihovoril sa mi: „Pochop\, človeče\, že to videnie sa týka konca času.“ 18 Keď so mnou hovoril\, ležal som v bezvedomí tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol\, postavil ma\, kde som bol\, 19 a povedal: „Dám ti vedieť\, čo sa stane pri poslednom hroznom hneve\, lebo sa to týka stanoveného konca. 20 Dvojrohý baran\, ktorého si videl\, to sú králi Médska a Perzie. 21 Chlpatý cap je grécky kráľ a veľký roh medzi jeho očami je prvý kráľ. 22 Vylomený roh\, na ktorého mieste vyrástli štyri ďalšie\, predstavuje štyri kráľovstvá\, ktoré povstanú z jeho národa\, ale nedosiahnu jeho silu.23 V posledných dňoch ich kraľovania\, keď dôjdu k svojmu koncu spupní\, povstane kráľ s bezočivou tvárou\, ktorý sa vyzná v úkladoch.24 Bude oplývať silou\, a nielen silou. Spôsobí nezvyčajnú skazu a vydarí sa\, čo bude konať. Zničí mocných. Aj proti svätému ľudu25 bude namierená jeho dômyselnosť a bude úspešný pre lesť v jeho ruke. Vo svojom srdci sa bude vypínať a nenápadne zničí mnohých. Keď sa však postaví proti kniežaťu kniežat\, bude zlomený bez ľudského zásahu.26 Videnie o večere a ráne\, o tom\, čo ti bolo povedané\, je pravdivé. Ty však to videnie udržuj v tajnosti\, lebo sa týka vzdialenej budúcnosti.“27 Ja\, Daniel\, som ochorel na niekoľko dní. Potom som vstal a konal som službu u kráľa. Žasol som nad tým videním\, ale nikto to na mne nezbadal. \nMatúš 27\, 15 Na sviatky mal vladár vo zvyku prepúšťať jedného väzňa\, ktorého si zástup vyžiadal. 16 Vtedy tam mali aj povestného väzňa\, ktorý sa volal Barabbáš. 17 Keď sa zhromaždili\, opýtal sa ich Pilát: „Ktorého vám mám prepustiť: Barabbáša alebo Ježiša\, ktorý sa volá Kristus?“ 18 Vedel totiž\, že ho vydali zo závisti.19 Keď Pilát sedel na súdnom stolci\, odkázala mu jeho žena: „Nemaj nič s tým spravodlivým! Mnoho som dnes vo sne pre neho vytrpela.“20 Veľkňazi a starší však naviedli zástupy\, aby si žiadali Barabbáša a Ježiša zahubili. 21 Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z tých dvoch chcete\, aby som vám prepustil?“ Odpovedali: „Barabbáša.“ 22 Pilát im povedal: „Čo teda mám urobiť s Ježišom\, ktorý sa volá Kristus?“ Všetci odpovedali: „Ukrižovať!“ 23 On namietal: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať!“ 24 Keď však Pilát uvidel\, že už nič nepomôže\, ba že pobúrenie ešte silnie\, vzal vodu\, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“ 25 A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ 26 Vtedy im prepustil Barabbáša\, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho\, aby ho ukrižovali.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-7-matus-2715-26/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241012
DTEND;VALUE=DATE:20241013
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241007T145012Z
LAST-MODIFIED:20241007T145012Z
UID:12186-1728691200-1728777599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 7; Matúš 27\,11-14
DESCRIPTION:Daniel 7\, 1 V prvom roku babylonského kráľa Belšaccara mal Daniel sen. Práve keď ležal na svojom lôžku\, mal vo svojej mysli videnia. Podstatné veci svojho sna zapísal. 2 Daniel povedal: „Vo svojom nočnom videní som videl\, ako štyri nebeské vetry rozbúrili veľké more. 3 Z mora vystúpili štyri veľké šelmy\, líšiace sa jedna od druhej. 4 Prvá bola ako lev\, no mala krídla orla. Hľadel som na ňu\, a tu jej ošklbali krídla. Zdvihli ju zo zeme\, postavili na nohy ako človeka a dostala ľudské srdce. 5 Vtedy sa objavila iná\, druhá šelma\, podobná medveďovi. Postavili ju do popredia. V tlame medzi zubami mala tri rebrá; povedali jej takto: ‚Vstaň a zožer mnoho mäsa!‘ 6 Potom som hľadel ďalej a hľa\, objavila sa ďalšia šelma\, podobná leopardovi. Na chrbte mala štyri krídla ako vtáky a mala štyri hlavy. Dostala moc. 7 Potom som v nočných videniach zbadal štvrtú šelmu. Vzbudzovala strach a hrôzu\, bola nesmierne mocná. Mala veľké železné zuby\, ktorými hltala a drúzgala\, zvyšok podupala nohami. Líšila sa od všetkých ostatných šeliem\, ktoré boli pred ňou. Mala desať rohov. 8 Pozoroval som tieto rohy\, keď tu zrazu vyrástol medzi nimi ďalší\, malý roh. Tri z predchádzajúcich rohov pred ním boli vylomené. Tento roh mal oči\, ako majú ľudia\, a jeho ústa sa vyjadrovali velikášsky.9 Pozeral som sa\, až boli napokon postavené tróny a Odveký si zasadol. Jeho odev bol biely ako sneh a vlasy jeho hlavy boli ako čistá vlna. Jeho trónom boli ohnivé plamene a jeho kolesami bol plápolajúci oheň.10 Ohnivá rieka vyvierala a vytekala spred neho. Tisíce tisícov mu posluhovali a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili.11 Potom som hľadel na roh\, ktorý hovoril silácke reči. Pozeral som\, kým tá šelma nebola usmrtená. Jej telo bolo zničené a vydané na spálenie ohňom. 12 Aj ostatným šelmám bola odňatá moc\, no ešte na istý čas im bola určená dĺžka života. 13 V nočnom videní som videl: S nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka. Priblížil sa až k Odvekému\, priviedli ho pred neho.14 Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo\, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka. Jeho moc je večná\, nikdy nepominie\, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.15 Pre tieto veci som sa ja\, Daniel\, rozrušil a videnia\, ktoré mi prešli hlavou\, ma vyľakali. 16 Pristúpil som k jednému z prítomných\, aby som sa ho opýtal na zmysel toho všetkého. Prehovoril teda ku mne a dal mi poznať zmysel týchto vecí: 17 ‚Štyri veľké šelmy znamenajú\, že na zemi povstanú štyria králi. 18 Kráľovstvo však dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia navždy\, na veky vekov.‘ 19 Potom som chcel poznať vysvetlenie o štvrtej šelme\, ktorá sa líšila od ostatných. Vzbudzovala veľký strach\, jej zuby boli zo železa\, jej pazúry z bronzu\, hltala\, drúzgala a zvyšok podupala svojimi nohami. 20 Chcel som aj vysvetlenie o desiatich rohoch\, ktoré mala na hlave\, a o tom ďalšom\, ktorý vyrástol a pred ktorým tri iné vypadli. Tento roh mal oči a ústa\, ktoré hovorili pyšne\, a podľa výzoru bol väčší než ostatné. 21 Hľadel som ďalej a tento roh rozpútal vojnu so svätými a víťazil nad nimi\, 22 až napokon prišiel Odveký a súd bol odovzdaný svätým Najvyššieho\, pretože nadišiel čas\, aby kráľovstvo prevzali svätí.23 Takto prehovoril: ‚Štvrtá šelma\, to bude štvrté kráľovstvo na zemi\, ktoré bude odlišné od všetkých ostatných kráľovstiev. Pohltí celú zem\, pošliape a rozdrúzga.24 Desať rohov znamená\, že z tohto kráľovstva povstane desať kráľov. Ešte ďalší povstane po nich\, bude odlišný od tých predchádzajúcich a zosadí troch kráľov.25 Bude hovoriť slová proti Najvyššiemu\, bude sužovať svätých Najvyššieho\, bude sa pokúšať zmeniť posvätné obdobia a predpisy. Do jeho ruky budú vydaní na čas a časy a polovicu času.26 Zasadne však súd a vezme mu moc ničiť a hubiť až do konca.27 Kráľovstvo\, moc a vznešenosť kráľovstiev pod šírym nebom bude zverené ľudu svätých Najvyššieho. Jeho kráľovstvo bude večné\, všetky mocnosti mu budú slúžiť a budú ho poslúchať.‘28 Tu sa končí rozprávanie. Mňa\, Daniela\, veľmi vyľakali vlastné myšlienky a tvár sa mi zmenila\, no všetko toto som si nechal pre seba.“ \nMatúš 27\, 11 Ježiša postavili pred vladára. Vladár sa ho spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ Ježiš odpovedal: „Ty to hovoríš.“ 12 A keď ho veľkňazi a starší obviňovali\, nič neodpovedal. 13 Vtedy sa ho Pilát pýtal: „Nepočuješ\, čo všetko svedčia proti tebe?“ 14 Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo\, takže sa vladár veľmi čudoval.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-7-matus-2711-14/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241011
DTEND;VALUE=DATE:20241012
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241007T144755Z
LAST-MODIFIED:20241007T144755Z
UID:12184-1728604800-1728691199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 6; Matúš 27\,1-10
DESCRIPTION:Daniel 6\, 1 Kráľovstvo dostal médsky Dárius\, keď mal šesťdesiatdva rokov. 2 Dárius uznal za vhodné ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov\, aby boli rozložení po celom kráľovstve\, 3 a nad nimi troch vysokých úradníkov\, z ktorých jeden bol Daniel. Im satrapovia podávali správy\, aby neobťažovali kráľa. 4 Daniel časom vynikol nad vysokými úradníkmi aj satrapmi\, pretože mal výnimočného ducha a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom. 5 Vysokí úradníci a satrapovia sa usilovali nájsť proti Danielovi dôvod na obžalobu v záležitosti kráľovstva. Nemohli však nájsť nijaký dôvod ani zlý počin\, pretože Daniel bol dôveryhodný a nedopúšťal sa nijakej nedbanlivosti ani zlého konania. 6 Nato títo muži povedali: „Proti Danielovi nenájdeme nijaký dôvod na obžalobu\, len ak by sme ho našli v súvislosti so zákonom jeho Boha.“ 7 Potom sa vysokí úradníci a satrapovia vo veľkom počte zhromaždili u kráľa a povedali mu: „Kráľ Dárius\, ži naveky! 8 Všetci vysokí úradníci tvojho kráľovstva\, predáci\, satrapovia\, radcovia a veľmoži sa uzniesli\, že kráľ by mal vydať rozkaz\, prísne rozhodnutie\, takýto zákaz: Každého\, kto by v priebehu tridsiatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba\, kráľ\, hodia do jamy levov. 9 Takže\, kráľ\, vydaj takéto rozhodnutie a podpíš ho aj ako písomný rozkaz\, ktorý sa nemôže zmeniť podľa zákona Médov a Peržanov\, ktorý nemožno zrušiť.“ 10 Kráľ Dárius teda vydal taký rozkaz písomne. 11 Keď sa Daniel dozvedel\, že písomný rozkaz je podpísaný\, išiel do svojho domu. Okná hornej izby smerujúce k Jeruzalemu boli otvorené. Trikrát denne si tam kľakol na kolená\, modlil sa a vzdával vďaky pred svojím Bohom tak\, ako to robieval predtým. 12 Vtedy ta vtrhli tí muži a našli Daniela modliť sa a vyprosovať si priazeň od Boha. 13 Potom prišli pred kráľa a pripomenuli mu rozkaz: „Kráľ\, či si nevydal písomný rozkaz\, že kohokoľvek\, kto by v priebehu tridsiatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba\, kráľ\, hodia do jamy levov?“ Kráľ odpovedal: „To slovo platí ako zákon Médov a Peržanov\, ktorý nemožno zrušiť.“ 14 Potom povedali kráľovi: „Daniel\, jeden z judských zajatcov\, nevenuje pozornosť tebe\, kráľ\, ani tvojmu príkazu\, ktorý si podpísal\, ale trikrát denne vyslovuje svoju prosbu.“ 15 Keď kráľ počul túto reč\, nepáčilo sa mu to a zaumienil si\, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu. 16 Vtedy sa tí muži nahrnuli ku kráľovi a povedali mu: „Vedz kráľ\, že u Médov a Peržanov je nezmeniteľné každé nariadenie\, ktoré vydal kráľ!“ 17 Potom kráľ vydal rozkaz. Priviedli Daniela a hodili ho do jamy levov. Kráľ povedal Danielovi: „Boh\, ktorému ustavične slúžiš\, ťa zachráni.“ 18 Priniesli kameň a umiestnili ho nad otvor jamy a kráľ ju zapečatil svojím pečatným prsteňom aj pečatnými prsteňmi svojich veľmožov\, aby sa v Danielovom prípade nič nemohlo zmeniť. 19 Potom kráľ išiel do svojho paláca a strávil noc v pôste\, bez rozptýlenia a spánku. 20 Za svitania kráľ vstal a ponáhľal sa k jame levov. 21 Keď sa blížil k jame\, kde bol Daniel\, volal k nemu žalostným hlasom: „Daniel\, služobník živého Boha\, bol tvoj Boh\, ktorému ustavične slúžiš\, schopný zachrániť ťa od levov?“ 22 Daniel kráľovi odpovedal: „Kráľ\, ži naveky! 23 Môj Boh poslal svojho anjela a zatvoril tlamy levov\, takže mi neublížili\, lebo videl\, že som nevinný\, a ani pred tebou\, kráľ\, som sa nedopustil nijakej neprávosti.“ 24 Potom sa kráľ veľmi zaradoval a rozkázal\, aby vytiahli Daniela z jamy. Daniela vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijakú ujmu\, pretože veril svojmu Bohu. 25 Kráľ rozkázal priviesť tých\, čo ohovárali Daniela\, a hodili ich do jamy levov aj s deťmi a ženami. Ešte ani nedopadli na dno jamy\, už sa ich zmocnili levy a rozdrvili im kosti. 26 Potom kráľ Dárius napísal ľuďom všetkých národností a jazykov\, ktorí obývajú celú zem: „Nech sa rozhojní váš pokoj. 27 Vydal som príkaz\, aby sa na celom území môjho kráľovstva ľudia báli Danielovho Boha\, lebo on je živý Boh\, ktorý je naveky\, jeho kráľovstvo je nezničiteľné a jeho vláda bude trvať až do konca.28 On zachraňuje a vyslobodzuje a robí znamenia a zázraky na nebi aj na zemi. On zachránil Daniela z moci levov.“29 Daniel mal úspech za kraľovania Dária aj za kraľovania perzského Kýra. \nMatúš 27\, 1 Na úsvite sa všetci veľkňazi a starší ľudu uzniesli proti Ježišovi\, že ho treba usmrtiť. 2 A tak ho spútali\, odviedli a vydali vladárovi Pilátovi.3 Keď zradca Judáš videl\, že Ježiša odsúdili\, rozľútostený vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami: „Zhrešil som\, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni mu povedali: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ 5 On odhodil strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa. 6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich vhodiť do chrámovej pokladnice\, lebo je to cena za krv.“ 7 Po porade kúpili za ne hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa to pole až dodnes volá Pole krvi. 9 Vtedy sa splnilo to\, čo povedal prorok Jeremiáš: Vzali tridsať strieborných\, cenu toho\, ktorého takto ocenili synovia Izraela\, 10 a dali ich za hrnčiarovo pole\, ako mi prikázal Pán.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-6-matus-271-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241010
DTEND;VALUE=DATE:20241011
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241007T144519Z
LAST-MODIFIED:20241007T144519Z
UID:12182-1728518400-1728604799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 5; Matúš 26\,69-75
DESCRIPTION:Daniel 5\, 1 Kráľ Belšaccar usporiadal veľkú hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pil s nimi víno. 2 Belšaccar pri ochutnávaní vína rozkázal priniesť nádoby zo zlata a striebra\, ktoré jeho otec Nebukadnesar odniesol z jeruzalemského chrámu\, aby z nich mohol piť kráľ\, jeho veľmoži\, jeho manželky aj vedľajšie ženy. 3 Priniesli teda nádoby zo zlata\, ktoré odniesli z chrámu\, Božieho domu\, ktorý je v Jeruzaleme\, a pil z nich kráľ\, jeho veľmoži\, jeho manželky aj vedľajšie ženy. 4 Pili víno a vzdávali chválu bohom zo zlata\, striebra\, bronzu\, železa\, dreva a kameňa. 5 V tej chvíli vystúpili do popredia prsty ľudskej ruky a oproti svietniku písali na omietku steny kráľovského paláca. Kráľ sa pozeral na ruku\, ktorá písala. 6 Vtedy kráľ zbledol od strachu\, jeho myšlienky ho vyľakali\, podlomili sa mu nohy a roztriasli kolená. 7 Kráľ hlasno zvolal\, aby priviedli zaklínačov\, Chaldejcov a veštcov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: „Ktokoľvek prečíta tento nápis a podá mi jeho výklad\, oblečú ho do purpuru\, na krku bude nosiť zlatú reťaz a bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.“8 Nato prišli všetci kráľovi mudrci\, no nevedeli prečítať nápis a vysvetliť kráľovi jeho význam. 9 Kráľ Belšaccar sa veľmi vyľakal\, zbledol od strachu a jeho veľmoži ostali zmätení. 10 Na slová kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovnej miestnosti kráľovná a povedala: „Kráľ\, ži naveky! Nech ťa nevyľakajú tvoje myšlienky\, nemusíš blednúť od strachu. 11 V tvojom kráľovstve je muž\, v ktorom je duch svätých bohov a ktorý už za čias tvojho otca preukázal osvietenosť\, chápavosť a múdrosť. Kráľ Nebukadnesar\, tvoj otec\, ho ustanovil za predstaveného mágov\, zaklínačov\, Chaldejcov a veštcov\, 12 lebo výnimočný duch\, poznanie\, chápavosť\, schopnosť vysvetľovať sny\, rozlúštiť hádanky a riešiť problémy\, prejavili sa v tomto Danielovi\, ktorému kráľ dal meno Béltšaccar. Nech teraz zavolajú Daniela a nech podá výklad.“13 Potom Daniela priviedli pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: „Si ty ten Daniel z judských zajatcov\, ktorých kráľ\, môj otec\, priviedol z Judska? 14 Počul som o tebe\, že je v tebe duch svätých bohov a že si preukázal osvietenosť\, chápavosť a výnimočnú múdrosť. 15 Priviedli predo mňa mudrcov a zaklínačov\, aby prečítali tento nápis a oboznámili ma s jeho významom\, no neboli schopní podať jeho výklad. 16 Ja som však o tebe počul\, že si schopný vykladať a riešiť problémy. Ak mi teda môžeš prečítať tento nápis a vysvetliť jeho význam\, oblečú ťa do purpuru\, na krku budeš nosiť zlatú reťaz a budeš vládnuť ako tretí v kráľovstve.“17 Nato Daniel odpovedal kráľovi: „Nechaj si svoje dary a svoje odmeny daj inému. Nápis však kráľovi prečítam a oboznámim ho aj s jeho významom. 18 Pokiaľ ide o teba\, kráľ\, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebukadnesarovi kráľovstvo\, veľkosť\, vznešenosť a majestát. 19 Pre veľkosť\, ktorou ho obdaroval\, triasli sa pred ním strachom ľudia všetkých národov a jazykov\, lebo koho chcel\, toho zabil\, a koho chcel\, toho nechal žiť. Koho chcel\, toho povýšil\, a koho chcel\, toho pokoril. 20 Keď mu srdce spyšnelo a jeho duch sa namyslene zatvrdil\, bol zosadený z kráľovského trónu a jeho vznešenosť mu bola odňatá. 21 Vyhnali ho spomedzi ľudí\, jeho srdce sa stalo podobným zvieraciemu. Býval s divými oslami\, kŕmili ho trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa\, až kým nepoznal\, že Najvyšší\, Boh\, je vládcom v kráľovstve človeka a že nad ním ustanovuje\, koho chce. 22 Ty\, jeho syn Belšaccar\, nemal si pokorné srdce\, hoci si o všetkom vedel. 23 Vyvyšoval si sa nad Pána nebies\, doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty\, tvoji veľmoži\, tvoje manželky aj vedľajšie ženy ste z nich pili víno. Vzdával si vďaky bohom zo striebra a zlata\, bronzu\, železa\, dreva a kameňa\, ktorí nevidia\, nepočujú a nevnímajú\, no Boha\, v ktorého rukách je tvoj dych a všetky tvoje cesty\, si neoslavoval. 24 Preto on poslal ruku\, ktorá napísala tieto slová. 25 Nápis znie takto: Mené mené tekél ufarsín. 26 Toto je výklad týchto slov: mené — Boh spočítal tvoje kraľovanie a ukončil ho; 27 tekél — bol si odvážený na váhach a ukázalo sa\, že si nedostatočný; 28 perés — tvoje kráľovstvo bolo rozdelené a odovzdané Médom a Peržanom.“ 29 Nato Belšaccar rozkázal\, aby Daniela zaodeli do purpuru\, dali mu na krk zlatú reťaz a vyhlásili\, že má dostať v kráľovstve tretiu najvyššiu hodnosť. 30 V tú noc chaldejského kráľa Belšaccara zabili. \nMatúš 26\, 69 Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ 70 Ale on zaprel pred všetkými: „Neviem\, o čom hovoríš.“ 71 Keď vyšiel k bráne\, uvidela ho iná a povedala tým\, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ 72 On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ 73 O chvíľu prišli tí\, čo tam stáli\, a povedali Petrovi: „Veru\, aj ty si jeden z nich. Veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!“ 74 Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: „Nepoznám toho človeka!“ Vtom zaspieval kohút. 75 Tu sa Peter rozpamätal na Ježišovo slovo: „Skôr ako kohút zaspieva\, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko zaplakal.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-5-matus-2669-75/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241009
DTEND;VALUE=DATE:20241010
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241006T185105Z
LAST-MODIFIED:20241006T185105Z
UID:12180-1728432000-1728518399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 4; Matúš 26\,57-68
DESCRIPTION:Daniel 4\, 1 „Ja\, Nebukadnesar\, som bezstarostne žil vo svojom dome\, dobre sa mi darilo v mojom paláci. 2 Mal som sen a ten ma vydesil; obrazy videnia prechádzajúce mojou hlavou\, keď som ležal na lôžku\, ma rozrušili. 3 Vydal som rozkaz\, aby predo mňa priviedli všetkých mudrcov Babylonu\, ktorí mi mali podať výklad sna. 4 Potom prišli mágovia\, zaklínači\, Chaldejci a veštci. Rozpovedal som im sen\, no oni mi jeho význam nevedeli vysvetliť. 5 Nakoniec však predo mňa predstúpil Daniel\, ktorý sa volá Béltšaccar\, podľa mena môjho boha\, v ktorom je duch svätých bohov\, a rozpovedal som pred ním sen: 6 Béltšaccar\, predstavený mágov\, viem\, že je v tebe duch svätých bohov a že nijaké tajomstvo pre teba nie je priťažké. Vypočuj môj sen\, ktorý som videl\, a povedz mi\, čo znamená! 7 Toto sú videnia\, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku: Pozerám\, a hľa\, uprostred zeme bol strom a bol veľmi vysoký.8 Strom rástol a mohutnel\, jeho výška siahala k nebesiam a bolo ho vidieť od konca celej zeme.9 Jeho lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov\, bol na ňom pokrm pre všetkých. Pod ním našla tieň poľná zver a v jeho konároch prebývali nebeské vtáky. Z neho sa živili všetky živé tvory.10 Opäť som mal videnia\, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku: Hľa\, strážca\, svätý\, zostúpil z nebies.11 Hlasno volal a hovoril: ‚Vytnite strom a osekajte mu konáre! Straste jeho lístie a pozrážajte jeho plody! Nech utečie zver spod neho aj vtáctvo z jeho konárov!12 Nechajte však v zemi peň aj s jeho koreňmi\, v obruči zo železa a z bronzu\, v poľnej tráve. Nech ho kropí nebeská rosa a nech má so zverou podiel na zelenom poraste zeme.13 Nech sa jeho ľudské srdce premení\, nech dostane srdce zvieracie a nech nad ním ubehne sedem období.14 Tento rozkaz je rozhodnutím strážcov\, požiadavka je slovom svätých\, takže živí môžu poznať\, že Najvyšší panuje v kráľovstve človeka\, že ho dáva\, komu len chce\, a môže nad ním ustanoviť aj najbiednejšieho z ľudí.‘15 Tento sen som videl ja\, Nebukadnesar\, a ty\, Béltšaccar\, daj mi vysvetlenie\, pretože nijaký z mudrcov môjho kráľovstva nebol schopný vysvetliť mi jeho význam. Ty to však vieš\, lebo v tebe je duch svätých bohov.“16 Nato Daniel\, ktorého meno je Béltšaccar\, ostal na chvíľu vystrašený\, vlastné myšlienky ho vyľakali. Kráľ mu povedal: „Béltšaccar\, nech ťa neľaká sen a jeho výklad!“ Béltšaccar odpovedal: „Pán môj\, nech sen ostane pre tvojich neprajníkov a jeho význam pre tvojich nepriateľov! 17 Ten strom\, ktorý si videl\, ktorý rástol a zmocnel\, ktorého výška siahala po nebesá a bol viditeľný na celej zemi\, 18 ktorého lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov\, na ktorom bol pokrm pre všetkých\, pod ktorým prebývala poľná zver a v ktorého konároch sídlili nebeské vtáky\, 19 to si ty\, kráľ. Ty si rástol a mohutnel\, tvoja veľkosť vzrástla a dosiahla nebesá a tvoja moc končiny zeme.“20 Kráľ videl strážcu\, svätého\, zostupovať z nebies\, ktorý hovoril: „Vytnite strom a zničte ho. Peň s jeho koreňmi však nechajte v zemi v obruči zo železa a z bronzu\, v poľnej tráve\, nech ho kropí nebeská rosa a nech má podiel so zverou\, až kým nad ním neuplynie sedem období.“ 21 Toto je výklad\, kráľ\, a je to aj rozhodnutie Najvyššieho\, ktoré prichádza na môjho pána\, kráľa: 22 „Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš prebývať s poľnou zverou. Budeš sa živiť trávou ako dobytok a bude ťa kropiť nebeská rosa. Sedem období ti uplynie\, kým nepoznáš\, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka\, a že ho dáva\, komu len chce. 23 To\, že vo sne povedali\, aby bol stromu ponechaný peň s jeho koreňmi\, znamená: Kráľovstvo bude ďalej pevné a zostane tvoje\, až pochopíš\, že vládcom sú nebesia. 24 Preto\, kráľ\, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy\, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným\, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha.“25 To všetko postihlo kráľa Nebukadnesara.26 Keď sa kráľ po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal na streche kráľovského paláca Babylonu\, 27 hovoril: „Či toto nie je veľký Babylon\, ktorý som vybudoval svojou veľkou mocou ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?“ 28 Ešte bolo slovo v kráľových ústach\, keď z neba zaznel hlas: „Týka sa to teba\, kráľ Nebukadnesar: Kráľovstvo ti bolo odňaté! 29 Vyženú ťa spomedzi ľudí\, budeš prebývať s poľnou zverou a budeš sa živiť trávou ako dobytok. Sedem období ti uplynie\, kým nepoznáš\, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva\, komu len chce.“ 30 V tú chvíľu sa vyplnilo slovo na Nebukadnesarovi. Bol vyhnaný spomedzi ľudí\, kŕmil sa trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa\, až pokiaľ nemal vlasy dlhé ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry.31 „Po uplynutí stanoveného času som ja\, Nebukadnesar\, pozdvihol oči k nebu a môj rozum sa mi vrátil. Dobrorečil som Najvyššiemu\, chválil som a oslavoval večne živého\, lebo jeho vláda je večnou vládou a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie.32 Všetci\, čo obývajú zem\, sú pred ním považovaní za nič\, on podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme. Nie je nik\, kto by mu mohol v niečom zabrániť alebo mu povedať: ‚Čo robíš?‘33 Vtedy sa mi vrátil rozum a ku vznešenosti môjho kráľovstva sa mi vrátil skvejúci sa majestát. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali\, opäť ma dosadili do môjho kráľovstva a k mojej predchádzajúcej veľkosti sa mi pridalo ešte viac. 34 Teraz ja\, Nebukadnesar\, chválim\, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies\, ktorého všetky činy sú správne\, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorý môže pokoriť tých\, čo kráčajú v pýche.“ \n\n\nMatúš 26\, 57 Tí\, čo Ježiša zajali\, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi\, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58 Peter ho však z diaľky sledoval až na nádvorie veľkňaza. Vošiel dnu a sadol si k sluhom\, aby videl\, ako sa to skončí. 59 Veľkňazi a celá veľrada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi\, aby ho mohli usmrtiť. 60 Nenašli ho však\, hoci prišlo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61 a hovorili: „Tento povedal: ‚Môžem zbúrať Boží chrám a za tri dni ho postaviť.‘“ 62 Tu vstal veľkňaz a opýtal sa ho: „Nič neodpovedáš na to\, čo títo svedčia proti tebe?“ 63 Ježiš však mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha\, aby si nám povedal\, či si ty Mesiáš\, Boží Syn.“ 64 Ježiš mu odpovedal: „Ty si to povedal\, ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ 65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Práve teraz ste počuli rúhanie! 66 Čo o tom súdite?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“ 67 Potom mu pľuli do tváre a bili ho po hlave. Iní ho tĺkli palicami 68 a hovorili: „Prorokuj nám\, Mesiáš\, kto ťa udrel!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-4-matus-2657-68/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241008
DTEND;VALUE=DATE:20241009
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20241006T184648Z
LAST-MODIFIED:20241006T184648Z
UID:12178-1728345600-1728431999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 3; Matúš 26\,47-56
DESCRIPTION:Daniel 3\, 1 Kráľ Nebukadnesar dal zhotoviť zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov\, jej šírka šesť lakťov. Dal ju postaviť na rovine Dura v babylonskej provincii. 2 Kráľ Nebukadnesar zvolal satrapov\, predákov\, veľmožov\, členov rady\, správcov pokladnice\, sudcov\, súdnych úradníkov a všetkých\, čo majú moc v jednotlivých provinciách\, aby prišli na slávnostné posvätenie sochy\, ktorú dal postaviť. 3 Potom sa všetci satrapovia\, predáci\, veľmoži\, členovia rady\, správcovia pokladnice\, sudcovia\, súdni úradníci a všetci\, čo majú moc v jednotlivých provinciách\, zhromaždili na posviacku sochy\, ktorú dal postaviť kráľ Nebukadnesar. Zastali pred sochou\, ktorú dal Nebukadnesar postaviť. 4 Hlásateľ hlasno volal: „Prikazuje sa vám\, ľud rozličných národností a jazykov: 5 Vždy\, keď začujete zvuk rohu\, píšťaly\, citary\, harfy\, lutny\, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu\, padnete a budete sa klaňať podobe zlatej sochy\, ktorú dal postaviť kráľ Nebukadnesar. 6 Kto by však nepadol a neklaňal sa\, v tú chvíľu ho hodia do pece rozpálenej ohňom.“ 7 Preto v okamihu\, keď ľud všetkých národov začul zvuk rohu\, píšťaly\, citary\, harfy\, lutny\, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu\, všetok ľud rôznych národností a jazykov sa klaňal podobe sochy\, ktorú dal postaviť kráľ Nebukadnesar.8 Nato však prišli niektorí Chaldejci a ohovárali Židov. 9 Vraveli kráľovi Nebukadnesarovi: „Kráľ\, ži naveky! 10 Ty\, kráľ\, vydal si nariadenie\, aby každý\, kto počuje zvuk rohu\, píšťaly\, citary\, harfy\, lutny\, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu\, padol a klaňal sa zlatej soche. 11 Kto by však nepadol a neklaňal sa\, majú ho hodiť do ohňom rozpálenej pece. 12 Sú tu však istí Židia\, ktorých si ustanovil na správu babylonskej provincie — Šadrach\, Mešach a Abéd-Nego. Títo muži\, kráľ\, si nevšímajú nariadenie\, ktoré si vydal. Neuctievajú tvojich bohov a neklaňajú sa zlatej soche\, čo si dal postaviť.“13 Potom Nebukadnesar v zúrivom hneve rozkázal\, aby priviedli Šadracha\, Mešacha a Abéd-Nega. Nato týchto mužov predviedli pred kráľa. 14 Nebukadnesar im povedal: „Je pravda\, Šadrach\, Mešach a Abéd-Nego\, že mojich bohov neuctievate a neklaniate sa podobe zlatej sochy\, ktorú som dal postaviť? 15 Či ste teraz pripravení\, len čo začujete zvuk rohu\, píšťaly\, citary\, harfy\, lutny\, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu\, padnúť a klaňať sa soche\, ktorú som dal urobiť? Ak sa nebudete klaňať\, okamžite vás hodia do ohňom rozpálenej pece. Ktorý boh by vás mohol vyslobodiť z mojej moci?“ 16 Šadrach\, Mešach a Abéd-Nego odpovedali kráľovi: „Nebukadnesar\, my sa nepotrebujeme pred tebou obhajovať. 17 Ak nás náš Boh\, ktorého uctievame\, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci\, kráľ\, vyslobodí nás. 18 Ak aj nie\, vedz\, kráľ\, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche\, ktorú si dal postaviť\, nebudeme sa klaňať.“ 19 Nato Nebukadnesara naplnil hnev\, výraz jeho tváre sa voči Šadrachovi\, Mešachovi a Abéd-Negovi zmenil a dal rozkaz rozpáliť pec sedemkrát viac\, ako to bývalo zvykom. 20 Chlapom\, mocným mužom zo svojho vojska\, rozkázal zviazať Šadracha\, Mešacha a Abéd-Nega\, aby ich hodili do ohňom rozpálenej pece. 21 Potom týchto mužov oblečených v plášťoch\, sukniciach a s pokrývkou hlavy zviazali a tak ich hodili do ohňom rozpálenej pece. 22 Pretože kráľov rozkaz bol naliehavý a pec bola veľmi rozpálená\, plameň ohňa usmrtil tých\, čo priniesli Šadracha\, Mešacha a Abéd-Nega. 23 Traja muži\, Šadrach\, Mešach a Abéd-Nego však zviazaní padli do ohňom rozpálenej pece.24 Nato sa kráľ Nebukadnesar preľakol\, rýchlo vstal a spýtal sa svojich radcov: „Či sme nehodili do horiacej pece troch zviazaných mužov?“ Odpovedali kráľovi: „Isteže\, kráľ!“ 25 Ten však povedal: „Hľa\, vidím uprostred ohňa chodiť štyroch nezviazaných mužov\, ktorí neutrpeli nijakú ujmu\, a vzhľad toho štvrtého je podobný synovi bohov.“26 Vtedy Nebukadnesar pristúpil k dverám rozpálenej pece a povedal: „Šadrach\, Mešach a Abéd-Nego\, služobníci Najvyššieho\, Boha\, vyjdite von!“ Potom Šadrach\, Mešach a Abéd-Nego vyšli spomedzi plameňov. 27 Satrapovia\, predáci\, veľmoži a kráľovskí radcovia sa zhromaždili a hľadeli na týchto mužov\, nad ktorých telami plameň nemal moc\, ktorým sa ani vlas na hlave nespálil\, ani ich odev nepodľahol zmene a neprešiel na nich pach ohňa. 28 Nebukadnesar povedal: „Nech je zvelebený Boh Šadracha\, Mešacha a Abéd-Nega\, ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov\, ktorí v neho verili\, ktorí neposlúchli kráľov rozkaz a obetovali svoje telá\, len aby nemuseli uctievať nijakého iného boha okrem svojho Boha a nemuseli sa mu klaňať. 29 Vydávam teda nariadenie\, že ak sa ktokoľvek z ľudu akéhokoľvek národa a jazyka bude rúhať Bohu Šadracha\, Mešacha a Abéd-Nega\, nech je rozsekaný na kusy a jeho dom nech obrátia na rumovisko; lebo niet iného boha\, ktorý by bol schopný takto zachraňovať.“ 30 Potom kráľ povýšil v babylonskej provincii Šadracha\, Mešacha a Abéd-Nega.31 Kráľ Nebukadnesar ľudu všetkých národností a jazykov bývajúcich po celej zemi: „Nech sa u vás rozhojní pokoj!32 Je pre mňa potešením oznámiť znamenia a zázraky\, ktoré so mnou urobil Najvyšší\, Boh.33 Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné sú jeho zázraky! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom a jeho vláda trvá z pokolenia na pokolenie.“ \nMatúš 26\, 47 Kým ešte hovoril\, prišiel Judáš\, jeden z Dvanástich\, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. 48 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám\, to je on. Toho chyťte!“ 49 Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený\, Rabbi!“ A pobozkal ho. 50 Ježiš mu povedal: „Priateľu\, načo si prišiel?“ Tu pristúpili\, položili na Ježiša ruky a zmocnili sa ho. 51 A hľa\, jeden z tých\, čo boli s Ježišom\, vystrel ruku\, vytasil meč\, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52 Vtedy mu Ježiš povedal: „Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci\, čo sa chytajú meča\, mečom zahynú. 53 Alebo si myslíš\, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť légií anjelov? 54 Ale ako by sa potom splnili Písma\, že sa to tak musí stať?“ 55 V tej hodine povedal Ježiš zástupom: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi\, aby ste ma zajali? Denne som sedával a učil v chráme\, a nezajali ste ma. 56 Toto všetko sa však stalo\, aby sa naplnili prorocké Písma.“ Vtedy ho všetci učeníci opustili a zutekali.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-3-matus-2647-56/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241007
DTEND;VALUE=DATE:20241008
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20240923T192103Z
LAST-MODIFIED:20240923T192103Z
UID:12161-1728259200-1728345599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 2; Matúš 26\,36-46
DESCRIPTION:Daniel 2\, 1 V druhom roku svojho kraľovania mal Nebukadnesar sny. Jeho duch sa znepokojil a nemohol spať. 2 Kráľ rozkázal zavolať veštcov\, zaklínačov\, čarodejníkov a Chaldejcov\, aby mu porozprávali jeho sny. Prišli a postavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im povedal: „Snívalo sa mi a môj duch je znepokojený túžbou poznať ten sen.“4 Chaldejci povedali kráľovi po aramejsky: „Kráľ\, ži naveky! Rozpovedz svojim služobníkom svoj sen a my ti vysvetlíme jeho význam.“ 5 Kráľ Chaldejcom odpovedal: „Slovo\, ktoré vychádza odo mňa\, je nezmeniteľné: Ak mi nevyrozprávate môj sen a jeho význam\, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na rumovisko. 6 Ak mi však porozprávate sen a vysvetlíte jeho význam\, dostanete odo mňa dary\, odmenu a veľkú poctu. Porozprávajte mi teda sen a jeho význam!“ 7 Odpovedali mu druhý raz: „Nech kráľ rozpovie sen svojim služobníkom a my mu vysvetlíme jeho význam.“ 8 Kráľ odpovedal: „Viem s istotou\, že len chcete získať čas\, lebo vidíte\, že moje slovo je nemenné. 9 Ak mi nevyrozprávate sen\, možno si o vás myslieť len jedno: dohodli ste sa navzájom\, že predo mnou budete hovoriť lži\, až kým sa nezmenia časy. Rozpovedzte mi teda sen a budem vedieť\, že mi môžete podať aj jeho výklad.“ 10 Chaldejci odpovedali kráľovi: „Niet na zemi človeka\, ktorý by bol schopný vysvetliť kráľovu záležitosť\, lebo nijaký veľký a mocný kráľ nežiada niečo také od mága\, zaklínača alebo Chaldejca. 11 Vec\, ktorú kráľ žiada\, je ťažká a nik iný ju nedokáže vysvetliť kráľovi okrem bohov. Tí však neprebývajú medzi smrteľníkmi.“ 12 Kráľ sa preto veľmi rozhneval\, ba rozzúril a rozkázal zahubiť všetkých babylonských mudrcov. 13 Nato vydali nariadenie pozabíjať mudrcov a hľadali aj Daniela a jeho druhov\, aby ich zabili. 14 Daniel však rozumne poradil veliteľovi kráľovej telesnej stráže Arjóchovi\, ktorý sa chystal pozabíjať babylonských mudrcov. 15 Opýtal sa kráľovského zmocnenca Arjócha: „Prečo je nariadenie kráľa také naliehavé?“ Nato Arjóch na všetko Daniela upozornil 16 a Daniel si vyžiadal od kráľa čas\, aby mu mohol podať výklad. 17 Daniel odišiel do svojho domu a so všetkým oboznámil svojich druhov Chananju\, Míšaela a Azarju\, 18 nech pre toto tajomstvo vyprosia milosrdenstvo od Boha nebies\, aby Daniela a jeho druhov nevyhubili s ostatnými mudrcmi Babylonu. 19 Potom sa Danielovi v nočnom videní odhalilo tajomstvo. Daniel dobrorečil Bohu nebies 20 a hovoril: „Nech je požehnané Božie meno od vekov až naveky\, lebo jeho je múdrosť aj sila.21 On mení obdobia a časy\, zosadzuje a ustanovuje kráľov\, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým\, čo chápu\,22 on odhaľuje hlboké a skryté veci\, vie\, čo je v tme\, a svetlo s ním prebýva.23 Tebe\, Bože mojich otcov\, vzdávam vďaku a chválu\, že si mi dal múdrosť a odvahu\, a teraz si mi dal spoznať to\, o čo sme ťa prosili\, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.“24 Daniel teda išiel k Arjóchovi\, ktorého kráľ poveril vyhubením babylonských mudrcov\, a povedal mu: „Nevyhub babylonských mudrcov\, zaveď ma pred kráľa a ja mu sen vyložím.“ 25 Nato Arjóch urýchlene predviedol Daniela pred kráľa a povedal mu: „Našiel som muža z judských zajatcov\, ktorý by mohol kráľovi rozpovedať sen a jeho význam.“ 26 Kráľ povedal Danielovi\, ktorého meno je Béltšaccar: „Máš schopnosť vyrozprávať mi sen\, ktorý som mal\, a vysvetliť mi ho?“ 27 Daniel kráľovi odpovedal: „Tajomstvo\, ktoré kráľ žiada\, nie sú schopní kráľovi vysvetliť mudrci\, zaklínači\, mágovia ani veštci. 28 Je však Boh na nebi\, ktorý odhaľuje tajomstvá a oboznámi kráľa Nebukadnesara s tým\, čo príde v neskorších dňoch. Toto je tvoj sen a videnia\, ktoré ti prebiehali hlavou na lôžku:29 Kráľ\, na lôžku ti prichádzali myšlienky o tom\, čo sa má udiať neskôr. Ten\, čo odhaľuje tajomstvá\, dal ti vedieť\, čo bude. 30 Čo sa mňa týka\, toto tajomstvo mi nebolo odhalené preto\, že by moja múdrosť prevyšovala všetky živé tvory\, ale aby bol kráľ oboznámený s významom sna a spoznal myšlienky srdca. 31 Ty\, kráľ\, videl si akúsi mohutnú sochu. Tá socha bola veľká a jej lesk bol veľmi silný; stála pred tebou a jej výzor naháňal strach. 32 Jej hlava bola z rýdzeho zlata\, prsia a ramená zo striebra\, brucho a bedrá z bronzu. 33 Jej nohy boli zo železa a chodidlá čiastočne zo železa a čiastočne z hliny. 34 Díval si sa\, až sa bez zásahu rúk odštiepil kameň a zasiahol chodidlá sochy\, čo boli zo železa a z hliny\, a rozdrvil ich. 35 Potom sa železo\, hlina\, bronz\, striebro a zlato naraz rozdrvili a boli ako plevy z letnej holohumnice; zdvihol ich vietor a nikde sa už nenašli. Z kameňa\, čo zasiahol sochu\, stal sa veľký vrch a zaplnil celú zem. 36 Toto je sen a kráľovi podáme jeho výklad. 37 Ty\, kráľ\, si najväčší kráľ\, ktorého Boh nebies obdaroval silou\, mocou a vznešenosťou. 38 Tebe dal do rúk ľudí\, poľnú zver a nebeské vtáctvo na každom mieste\, kde prebývajú\, a nechal ťa nad nimi všetkými vládnuť: Ty si hlava zo zlata. 39 Po tebe povstane iné kráľovstvo\, menšie ako tvoje\, a ďalšie\, tretie kráľovstvo z bronzu\, ktoré bude vládnuť na celej zemi. 40 Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo\, ktoré drví a rozdrúzga všetko\, a ako železo\, čo toto všetko rozbíja\, bude drviť a rozbíjať. 41 To\, že si videl chodidlá a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa\, znamená\, že kráľovstvo bude rozdelené. Bude v ňom niečo z pevnosti železa\, pretože si videl železo premiešané s ílovitou hlinou. 42 Prsty chodidiel čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú\, že kráľovstvo bude sčasti mocné a sčasti krehké. 43 To\, že si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou\, znamená\, že sa síce budú medzi sebou miešať\, ale nebudú súdržní\, tak ako sa železo nespojí s hlinou. 44 V dňoch týchto kráľov Boh nebies dá povstať kráľovstvu\, ktoré bude trvať naveky\, nebude zničené a nebude patriť inému ľudu. Rozdrví všetky tie kráľovstvá a skoncuje s nimi\, ono však bude stáť naveky. 45 To\, že si videl kameň odštiepený z hory bez zásahu rúk\, ktorý rozdrvil železo\, bronz\, hlinu\, striebro a zlato\, znamená\, že veľký Boh oboznámil kráľa s tým\, čo nastane. Sen je pravdivý a jeho výklad je spoľahlivý.“46 Nato kráľ Nebukadnesar padol tvárou na zem\, klaňal sa Danielovi a rozkázal\, aby mu priniesli nekrvavú kadidlovú obetu. 47 Kráľ Danielovi odpovedal: „Naozaj\, tvoj Boh je Najvyšší Boh\, Pán kráľov\, ten\, čo odhaľuje tajomstvá\, keďže si bol schopný odhaliť toto tajomstvo.“ 48 Potom kráľ Daniela povýšil\, dal mu premnoho veľkých darov\, ponechal mu vládu nad celou babylonskou provinciou a urobil ho hlavným predstaveným všetkých babylonských mudrcov. 49 Daniel si od kráľa vyžiadal\, aby do spravovania babylonskej provincie zaradil Šadracha\, Mešacha a Abéd-Nega; sám Daniel však ostal na kráľovskom dvore. \nMatúš 26\, 36 Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto zvané Getsemani a povedal učeníkom: „Sadnite si\, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ 37 Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. 38 Vtedy im povedal: „Veľmi smutná je moja duša\, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ 39 Trochu poodišiel\, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj\, ak je to možné\, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem\, ale ako ty.“ 40 Keď sa vrátil k učeníkom\, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu so mnou bdieť? 41 Bdejte a modlite sa\, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný\, ale telo slabé.“ 42 Odišiel druhý raz a modlil sa: „Otče môj\, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť\, nech sa stane tvoja vôľa!“ 43 Keď sa vrátil\, zasa ich našiel spať\, lebo sa im oči zatvárali. 44 A tak ich nechal\, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45 Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa\, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte\, poďme! Hľa\, priblížil sa môj zradca.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-2-matus-2636-46/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241006
DTEND;VALUE=DATE:20241007
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20240923T191728Z
LAST-MODIFIED:20240923T191728Z
UID:12159-1728172800-1728259199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Daniel 1; Matúš 26\,30-35
DESCRIPTION:Daniel 1\, 1 V treťom roku kraľovania judského kráľa Jojakíma prišiel babylonský kráľ Nebukadnesar k Jeruzalemu a obľahol ho. 2 Pán mu vydal do rúk judského kráľa Jojakíma i časť náčinia Božieho domu. Odniesol ich do krajiny Šinár\, do domu svojho boha. Nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha.3 Potom kráľ povedal svojmu hlavnému dvoranovi Ašpenazovi\, aby spomedzi Izraelitov z kráľovského potomstva a zo šľachticov priviedol 4 mladíkov bez akejkoľvek chyby\, pekných na pohľad\, nadaných vo všetkej múdrosti\, zbehlých a učenlivých\, ktorí by boli schopní slúžiť v kráľovskom paláci\, aby ich vyučoval chaldejskému písmu a reči. 5 Kráľ im určil denný prídel z kráľovského pokrmu a z vína\, ktoré on sám pil. Dal ich tri roky vychovávať a po uplynutí tohto času mali zastávať službu pred kráľom. 6 Spomedzi Júdovcov boli medzi nimi: Daniel\, Chananja\, Míšael a Azarja. 7 Hlavný dvoran ich premenoval: Danielovi dal meno Béltšaccar\, Chananjovi Šadrach\, Míšaelovi Mešach a Azarjovi Abéd-Nego.8 Daniel si zaumienil\, že sa nepoškvrní kráľovskou stravou ani vínom\, ktoré píjaval kráľ. Požiadal hlavného dvorana o dovolenie\, aby sa nemusel poškvrňovať. 9 Boh dal\, aby Daniel našiel u hlavného dvorana priazeň a milosrdenstvo. 10 Hlavný komorník povedal Danielovi: „Bojím sa svojho pána\, kráľa\, ktorý vám pridelil pokrm a nápoj. Keď zbadá\, že vyzeráte horšie ako ostatní mladíci\, vaši vrstovníci\, dosiahnete u kráľa\, že prídem o hlavu.“ 11 Daniel odpovedal dozorcovi\, ktorého hlavný komorník určil nad ním a nad Chananjom\, Míšaelom a Azarjom: 12 „Len vyskúšaj svojich služobníkov počas desiatich dní. Nech nám dávajú jesť zeleninu a piť vodu. 13 Potom porovnaj\, ako vyzeráme my a ako mladíci\, ktorí jedli kráľov prídel stravy. Podľa toho\, čo uvidíš\, nalož so svojimi služobníkmi.“ 14 Dozorca ich slovo vypočul a skúšal to s nimi desať dní. 15 Po desiatich dňoch videl\, že vyzerali lepšie a boli silnejší ako ostatní mladíci\, ktorí jedli pokrm z kráľovho prídelu. 16 Dozorca odnášal ich prídel a víno\, ktoré mali piť\, a dával im zeleninu. 17 Boh dal týmto štyrom mladíkom schopnosť poznať a pochopiť každé písmo a múdrosť. Danielovi okrem toho dal schopnosť porozumieť každé videnie a každý sen. 18 Po uplynutí dní\, ktoré kráľ určil\, aby ich predviedli\, hlavný komorník ich priviedol pred Nebukadnesara. 19 Kráľ sa s nimi zhováral a medzi všetkými sa nenašiel nikto ako Daniel\, Chananja\, Míšael a Azarja. 20 V každej veci\, na ktorú sa ich kráľ pýtal a v ktorej šlo o múdrosť\, zistil\, že desaťkrát prevyšujú všetkých čarodejníkov a veštcov v celom jeho kráľovstve. 21 Daniel tam zostal až do prvého roku kráľa Kýra. \nMatúš 26\, 30 Keď zaspievali chválospev\, vyšli na Olivový vrch.31 Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci sa tejto noci nado mnou pohoršíte\, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce stáda sa rozpŕchnu. 32 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ 33 Peter mu však povedal: „Aj keby sa všetci nad tebou pohoršili\, ja sa nikdy nepohorším.“ 34 Ježiš mu odpovedal: „Amen\, hovorím ti\, že tejto noci\, skôr ako kohút zaspieva\, tri razy ma zaprieš.“ 35 Peter mu povedal: „Aj keby som mal s tebou zomrieť\, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/daniel-1-matus-2630-35/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241005
DTEND;VALUE=DATE:20241006
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20240923T191312Z
LAST-MODIFIED:20240923T191312Z
UID:12157-1728086400-1728172799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Náreky 5; Matúš 26\,17-29
DESCRIPTION:Náreky 5\, 1 Spomeň si\, Hospodin\, čo sa s nami stalo\, pozri a viď našu potupu!2 Naše dedičstvo dostali cudzinci\, naše domy cudzozemci.3 Stali sme sa sirotami bez otca\, naše matky sú ako vdovy.4 Vlastnú vodu pijeme za peniaze\, vlastné drevo dostávame za poplatok.5 S jarmom na šiji nás prenasledujú\, sme unavení\, nemáme pokoja.6 Egyptu sme podávali ruku\, aj Asýrii\, aby sme sa nasýtili chleba.7 Naši otcovia hrešili a niet ich. My však znášame ich previnenia.8 Vládnu nám otroci\, niet nikoho\, kto by nás vytrhol z ich ruky.9 S nasadením života si obstarávame chlieb\, ohrozovaní mečom z púšte.10 Ako popraskaná pec je naša koža od horúčky z hladu.11 Zhanobené boli ženy na Sione i panny v judských mestách.12 Vlastnými rukami vešali kniežatá\, starcom neprejavili úctu.13 Mládenci nosia žarnov a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva.14 Starci prestali zasadať v bráne a mládenci preberať na strunách.15 Naše srdce sa prestalo radovať\, na smútok sa premenil náš tanec.16 Spadla nám koruna z hlavy\, beda nám\, lebo sme zhrešili.17 Od tohto nám zamdlelo srdce\, z toho všetkého nám potemnel zrak\,18 kvôli vrchu Sion\, ktorý je spustošený a preháňajú sa po ňom líšky.19 Ty\, Hospodin\, tróniš naveky\, tvoj trón trvá z pokolenia na pokolenie.20 Prečo na nás stále zabúdaš a opúšťaš nás na dlhý čas?21 Priveď nás opäť k sebe\, Hospodin\, a my sa vrátime. Obnov naše dni\, ako boli oddávna.22 Azda si nás úplne zavrhol? Tak veľmi sa hneváš na nás? \nMatúš 26\, 17 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: „Kde chceš\, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?“ 18 On odpovedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: ‚Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.‘“ 19 Učeníci urobili\, ako im Ježiš prikázal\, a pripravili veľkonočnú večeru. 20 Keď sa zvečerilo\, zasadol s Dvanástimi k stolu. 21 Keď jedli\, povedal: „Amen\, hovorím vám\, že jeden z vás ma zradí.“ 22 Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja\, Pane?“ 23 On odpovedal: „Kto si so mnou namočil ruku v mise\, ten ma zradí. 24 Syn človeka síce ide\, ako je o ňom napísané\, ale beda tomu človeku\, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie\, keby sa nebol narodil.“ 25 Nato povedal Judáš\, ktorý ho zrádzal: „Som to azda ja\, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Ty si to povedal.“26 Keď jedli\, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil\, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite\, jedzte\, toto je moje telo.“ 27 Potom vzal kalich\, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci\, 28 lebo toto je moja krv zmluvy\, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa\, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“ 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/nareky-5-matus-2617-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20241004
DTEND;VALUE=DATE:20241005
DTSTAMP:20260429T141120
CREATED:20240923T190945Z
LAST-MODIFIED:20240923T190945Z
UID:12155-1728000000-1728086399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Náreky 4; Matúš 26\,14-16
DESCRIPTION:Náreky 4\, 1  Ach\, ako sčernelo zlato\, ako sa zmenil rýdzi kov! Posvätné kamene sú rozhádzané po všetkých nárožiach ulíc. (bét) 2 Vzácni synovia Siona\, hodní rýdzeho zlata\, a považovaní za hlinené krčahy\, za dielo hrnčiarových rúk! (gimel) 3 Aj šakaly dávajú prsia\, nadájajú svoje mladé\, ale dcéra môjho ľudu je krutá ako pštrosy na púšti. (dalet) 4 Dojčaťu sa od smädu lepil jazyk na podnebie. Deti pýtali chlieb\, ale nebolo toho\, kto by im ho lámal. (hé) 5 Tí\, čo jedávali lahôdky\, hynú na uliciach. Tí\, čo boli vychovaní v purpure\, ocitli sa v hnoji. (vav) 6 Vina dcéry môjho ľudu bola väčšia ako hriech Sodomy\, čo bola v okamihu rozvrátená\, hoci sa jej ruky nedotkli. (zajin) 7 Jej zasvätení boli čistejší než sneh\, belší ako mlieko. Telo mali červenšie než koraly\, žily ako zafír. (chét) 8 Ich výzor však stemnel väčšmi ako čerň\, na ulici ich nebolo možné spoznať. Koža na tele im zvráskavela\, vysušila sa ako drevo. (tét) 9 Lepšie na tom boli tí\, ktorých skolil meč\, ako tí\, ktorých skolil hlad\, tí\, ktorí vykrvácali prebodnutí\, ako tí\, čo zomreli na neúrodu poľa. (jód) 10 Pri skaze dcéry môjho ľudu ruky jemnocitných žien uvarili vlastné deti\, poslúžili im za pokrm. (kaf) 11 Hospodin vylial svoje rozhorčenie\, svoj pálčivý hnev\, roznietil na Sione oheň a ten pohltil jeho základy. (lamed) 12 Králi zeme a všetci obyvatelia sveta neverili\, že protivník a nepriateľ môže prejsť bránami Jeruzalema. (mém) 13 Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov\, pre viny jeho kňazov\, ktorí prelievali krv spravodlivých uprostred neho. (nún) 14 Zaslepení blúdili ulicami\, pošpinení krvou\, takže sa nik nechcel dotknúť ich odevu. (samech) 15 „Vyhnite sa\, ste nečistí!“ Tak volali na nich. „Vyhnite sa\, vyhnite sa\, nedotýkajte sa!“ Keď sa vzdialili a odtackali\, hovorilo sa medzi národmi: „Nebudú viac nikde vítaní!“ (pé) 16 Sám Hospodin ich rozdelil\, viac na nich nezhliadne. Kňazov si nikto nectil\, starším nikto nepreukázal milosrdenstvo. (ajin) 17 Ešte sa naše oči unavovali očakávaním našej pomoci. Márne. Na našej stráži sme čakali na národ\, ktorý nemohol pomôcť. (cadé) 18 Číhali na naše kroky\, nemohli sme chodiť po našich uliciach. Priblížil sa náš koniec\, naplnili sa naše dni\, určite nastal náš koniec. (kóf) 19 Naši prenasledovatelia boli rýchlejší než nebeské orly\, naháňali nás po horách\, striehli na nás v púšti. (réš) 20 Duch nášho života\, Hospodinov pomazaný\, bol chytený do ich jám. O ňom sme hovorili: „V jeho tôni budeme žiť medzi národmi.“ (šín) 21 Len sa teš a raduj\, dcéra Edómu\, čo bývaš v krajine Úc! Aj na teba príde kalich\, opojíš sa a obnažíš. (tav) 22 Dcéra Siona\, odpykaná je tvoja vina\, Boh ťa už viac neodvedie do zajatia. Potrestá tvoju vinu\, dcéra Edómu\, odhalí tvoje hriechy. \nMatúš 26\, 14 Vtedy odišiel jeden z Dvanástich\, menom Judáš Iškariotský\, k veľkňazom 15 a povedal: „Čo mi dáte\, ak vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. 16 Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť ho vydať.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/nareky-4-matus-2614-16/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR