BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-WR-CALNAME:Radostné srdce
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20250330T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20251026T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20260329T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20261025T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20270328T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20271031T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260210
DTEND;VALUE=DATE:20260211
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260208T183037Z
LAST-MODIFIED:20260208T183037Z
UID:13592-1770681600-1770767999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 7; Ev. Jána 9\,24-34
DESCRIPTION:Jeremiáš 7\, 1 Slovo\, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi: 2 „Postav sa do brány Hospodinovho domu a oznám tam toto slovo. Povedz: ‚Počujte slovo Hospodina\, všetci Júdovci\, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Hospodinovi.‘“ 3 Takto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: „Napravte svoje cesty a svoje skutky\, aby som vás mohol nechať bývať na tomto mieste. 4 Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: ‚Hospodinov chrám\, Hospodinov chrám\, Hospodinov chrám je toto!‘ 5 Ak skutočne napravíte svoje cesty a skutky\, ak naozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi\, 6 ak nebudete utláčať cudzinca\, sirotu a vdovu\, ak nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv a ak nebudete chodiť za cudzími bohmi na vlastnú škodu\, 7 potom vás nechám bývať na tomto mieste\, v krajine\, ktorú som dal vašim otcom od vekov naveky.8 Lenže vy sa spoliehate na klamlivé slová\, ktoré neprinesú úžitok. 9 Či chcete kradnúť\, vraždiť\, falošne prisahať\, páliť Baalovi kadidlo a behať za cudzími bohmi\, ktorých nepoznáte\, 10 a potom prísť a postaviť sa predo mňa v tomto dome\, ktorý sa nazýva mojím menom\, a hovoriť: ‚Sme v bezpečí!‘\, len aby ste mohli naďalej robiť všetky tieto ohavnosti? 11 Či tento dom\, ktorý sa nazýva mojím menom\, je vo vašich očiach pelech lotrov? Ja sám som to videl\,“ znie výrok Hospodina.12 „Choďte len na moje miesto\, ktoré je v Šile\, kde som predtým pripravil príbytok pre svoje meno\, a pozrite\, čo som z neho urobil pre zločinnosť môjho ľudu\, Izraela. 13 Teraz však\, pretože ste robili všetky tieto skutky\,“ znie výrok Hospodina\, „keď som k vám neustále hovoril\, nepočúvali ste\, a keď som vás volal\, neodpovedali ste\, 14 naložím s týmto domom\, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate\, s miestom\, ktoré som dal vám a vašim otcom\, ako som naložil so Šilom. 15 Odoženiem vás spred seba\, ako som odohnal všetkých vašich bratov\, celé potomstvo Efrajima.“ 16 „Ty sa však neprihováraj za tento ľud\, nevysielaj za nich prosby a modlitby\, neobracaj sa\, lebo ťa nevypočujem. 17 Či nevidíš\, čo robia po judských mestách a po uliciach Jeruzalema? 18 Deti zbierajú drevo\, otcovia zakladajú oheň\, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Pripravujú nápojové obety cudzím bohom\, aby ma zarmucovali. 19 Urážajú mňa?“ znie výrok Hospodina. „Nerobia hanbu skôr sami sebe?“ 20 Preto takto hovorí Pán\, Hospodin: „Môj hnev a moje rozhorčenie vylejem na toto miesto\, na ľudí\, na dobytok\, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a nevyhasne.“ 21 Takto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: „Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedzte mäso. 22 Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy\, keď som ich vyviedol z Egypta\, o spaľovaných obetách a obetách s hostinou. 23 Dal som im iba tento príkaz: ‚Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste\, ktorú vám prikazujem\, aby sa vám dobre vodilo.‘ 24 Oni ma však nepočúvali\, neboli ochotní zbystriť sluch\, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom\, a nie tvárou. 25 Odo dňa\, keď vaši otcovia vyšli z Egypta\, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov\, prorokov\, 26 ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch\, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia.“ 27 Keď im povieš všetky tieto slová\, nebudú ťa počúvať\, ak na nich zavoláš\, neodpovedia ti. 28 Povedz im teda: „Toto je národ\, ktorý neposlúcha Hospodina\, svojho Boha\, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst. 29 Ostrihaj si vlasy a odhoď ich\, na holiach zaspievaj žalospev! Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie\, na ktoré sa hnevá.30 Veď Júdovci robili\, čo sa mi nepáči\,“ znie výrok Hospodina. „Svoje ohavnosti umiestnili v dome\, ktorý sa nazýva mojím menom\, aby ho poškvrnili. 31 Vybudovali obetnú výšinu Tófet\, ktorá je v údolí Ben-Hinnóm\, aby tam mohli páliť svojich synov a dcéry ohňom\, čo som im neprikázal\, čo mi ani na myseľ neprišlo. 32 Preto prídu dni\,“ znie výrok Hospodina\, „že už sa nebude hovoriť Tófet ani údolie Ben-Hinnóm\, ale Údolie vraždenia a v Tófete sa bude pochovávať pre nedostatok miesta. 33 Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho\, kto by ich odplašil. 34 Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti\, hlas ženícha a hlas nevesty\, a krajina sa stane rumoviskom. \n Ev. Jána 9\, 24 Zavolali teda toho človeka\, ktorý bol slepý\, druhý raz a vyzvali ho: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme\, že ten človek je hriešny.“ 25 On však odpovedal: „Či je hriešny\, neviem\, ale jedno viem\, že som bol slepý a teraz vidím.“ 26 Spýtali sa ho teda: „Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?“ 27 Odpovedal im: „Už som vám to povedal\, a nepočúvali ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa azda aj vy stať jeho učeníkmi?“ 28 Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník\, my sme Mojžišovi učeníci. 29 My vieme\, že s Mojžišom hovoril Boh\, ale o tomto nevieme\, ani odkiaľ je.“ 30 Ten človek povedal: „Práve to je čudné\, že vy neviete\, odkiaľ je\, a mne otvoril oči. 31 Vieme\, že Boh hriešnikov nevypočuje\, ale vypočuje toho\, kto je bohabojný a plní jeho vôľu. 32 Nikdy nebolo počuť\, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči. 33 Keby on nebol od Boha\, nemohol by nič urobiť.“ 34 Odpovedali mu: „Ty si sa celý v hriechoch narodil a ideš nás poúčať?“ A vyhnali ho von.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-7-ev-jana-924-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260209
DTEND;VALUE=DATE:20260210
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T165320Z
LAST-MODIFIED:20260125T165320Z
UID:13578-1770595200-1770681599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 6; Ev. Jána 9\,18-23
DESCRIPTION:Jeremiáš 6\, 1 Utekajte\, Benjamínovci\, sprostred Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na roh\, nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach\, lebo od severu hrozí nešťastie a veľká skaza.2 Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím.3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami\, postavia okolo nej stany a každý vypasie svoje okolie.4 Chystajte sa na boj proti nej! Povstaňte\, vytiahnime na poludnie! Beda nám\, lebo deň sa skláňa a večerné tiene sa predlžujú.5 Povstaňte\, tiahnime v noci a spustošme jej paláce!“6 Veď takto hovorí Hospodin zástupov: „Vyrubujte stromy a navŕšte proti Jeruzalemu násyp. Je to mesto\, ktoré si zaslúži potrestanie\, veď je v ňom samé násilie.7 Ako zo studne vyviera voda\, tak z neho vyviera zloba. Ozýva sa v ňom násilie a útlak\, pred sebou mám stále chorobu a ranu.8 Prijmi napomenutie\, Jeruzalem\, aby sa moja duša nevzdialila od teba\, aby som z teba neurobil púšť\, neobývanú krajinu.“9 Toto hovorí Hospodin zástupov: „Ako dôkladne sa paberkuje vo vinici\, tak sa stane so zvyškom Izraela. Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky.“10 „Komu mám hovoriť a koho varovať\, čo by ma počúval? Ucho majú neobrezané\, nemôžu vnímať. Slovo Hospodina majú na posmech\, nemajú v ňom záľubu.11 Naplnený som hnevom Hospodina\, nevládzem ho viac držať.“ „Vylejem ho na dieťa na ulici a na hlúčik zhromaždených mladíkov. Aj muža chytia so ženou\, starca s tým\, čo doplnil vek.12 Ich domy si poberú iní\, aj polia a ženy\, lebo vystriem ruku proti obyvateľom krajiny\,“ znie výrok Hospodina.13 „Veď všetci\, od najmenšieho až po najväčšieho\, sú veľkí ziskuchtivci\, od proroka až po kňaza\, všetci podvádzajú.14 Ranu môjho ľudu liečia povrchne. Hovoria: ‚Pokoj\, pokoj.‘ Pokoja však niet.15 Budú zahanbení\, lebo sa dopúšťajú ohavnosti\, vôbec sa totiž nehanbia\, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými\, čo musia padnúť\, padnú\, až ich navštívim\,“ znie výrok Hospodina.16 Takto hovorí Hospodin: „Zastavte sa na cestách\, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta\, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Odpovedali však: ‚Nepôjdeme!‘17 Postavil som nad vami strážcov: ‚Načúvajte hlasu trúby!‘ Odpovedali však: ‚Nebudeme načúvať!‘18 Preto čujte\, národy\, a poznaj\, pospolitosť\, čo sa s nimi stane.19 Počuj\, zem! Pozri\, ja privediem na tento ľud pohromu ako ovocie ich zámerov. Veď moje slová neposlúchali a mojím zákonom opovrhli.20 Načo mi je kadidlo zo Šeby a voňavá trstina z ďalekej krajiny? Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu\, ani vaše obety s hostinou nemám rád.“21 Preto takto hovorí Hospodin: „Staviam tomuto ľudu prekážky a potknú sa o ne; zahynú otcovia spolu so synmi i susedia spolu zahynú.“22 Takto hovorí Hospodin: „Pozri\, zo severnej krajiny prichádza ľud\, od končín zeme dvíha sa veľký národ.23 Berú luk a oštep\, sú ukrutní a neľútostní\, ich hlas hučí ako more\, cválajú na koňoch vystrojení ako muž do boja proti tebe\, dcéra Siona.24 Počuli sme o ňom chýr\, ruky nám ochabli\, úzkosť nás zovrela i bolesť ako rodičku.25 Nechoďte von na pole ani po ceste nekráčajte\, lebo meč nepriateľa a hrôza je naokolo.26 Dcéra môjho ľudu\, odej sa do vrecoviny\, váľaj sa v popole\, smúť ako za jedináčikom\, trpko nariekaj: ‚Náhle prišiel proti nám ničiteľ!‘27 Ustanovil som ťa\, aby si skúšal a skúmal môj ľud\, aby si spoznal a preskúšal ich cesty.28 Všetci sú vzdorovití vzbúrenci\, chodia a ohovárajú\, sú ako bronz a železo\, všetci sú skazení.29 Mech fučí\, z ohňa vypadáva olovo\, tavič nadarmo taví\, zločinci sa nedajú oddeliť.30 Nazývajú ich odhodeným striebrom\, pretože Hospodin ich odhodil.“ \nEv. Jána 9\, 18 Židia však neverili\, že bol slepý a že začal vidieť\, kým si nezavolali jeho rodičov. 19 Opýtali sa ich: „Je toto ten váš syn\, o ktorom hovoríte\, že sa narodil slepý? Ako to\, že teraz vidí?“ 20 Jeho rodičia odpovedali: „Vieme\, že toto je náš syn a že sa narodil slepý. 21 Ale nevieme\, ako to\, že teraz vidí\, a nevieme ani to\, kto mu otvoril oči. Jeho sa opýtajte. Má svoje roky\, sám bude hovoriť o sebe.“ 22 Rodičia tak hovorili preto\, lebo sa báli Židov. Židia sa totiž už dohodli\, že každého\, kto by ho vyznával ako Mesiáša\, vylúčia zo synagógy. 23 Preto rodičia uzdraveného povedali: „Má svoje roky\, jeho sa opýtajte!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-6-ev-jana-918-23/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;TZID=Europe/Bratislava:20260208T080000
DTEND;TZID=Europe/Bratislava:20260208T170000
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260208T065848Z
LAST-MODIFIED:20260208T065848Z
UID:13589-1770537600-1770570000@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Stretávame sa vo svojom
DESCRIPTION:Priatelia\, po mnohých rokoch putovania po rôznych zariadeniach sa stretávame vo vlastných priestoroch.\nVďaka veľkej Božej milosti sme sa po mnohých rokoch hľadania stali majiteľmi jednej časti budovy bývalej škôlky na Komenského ulici.\nJe pred nami veľa práce\, no už teraz máme veľkú radosť z toho\, komu všetkému budú môcť tieto priestory slúžiť.\nMomentálne sa stretávame na bohoslužbách každú nedeľu od 9:30.\nVšetci ste srdečne vítaní.\nVstup na parkovisko je medzi budovami 201 a 210.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/stretavame-sa-vo-svojom/
CATEGORIES:Zborové akcie
ATTACH;FMTTYPE=image/jpeg:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2022/09/budova-RS.jpeg
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260208
DTEND;VALUE=DATE:20260209
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T165038Z
LAST-MODIFIED:20260125T165038Z
UID:13576-1770508800-1770595199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 5; Ev. Jána 9\,13-17
DESCRIPTION:Jeremiáš 5\, 1 Prebehnite ulicami Jeruzalema\, pozerajte\, skúmajte a hľadajte po jeho námestiach\, ak nájdete niekoho\, kto by konal podľa práva a dodržiaval vernosť\, tak mu odpustím.2 Aj keď hovoria: ‚Akože žije Hospodin!‘ určite prisahajú falošne.“3 Hospodin\, či tvoje oči nehľadajú vernosť? Udrel si ich\, ale zostali bezcitní\, ničil si ich\, ale neprijali karhanie\, zatvrdili sa väčšmi ako kameň a zdráhali sa obrátiť.4 Ja som však povedal: „Sú to len úbožiaci\, prihlúpi\, lebo nepoznajú cestu Hospodina\, právny poriadok svojho Boha.5 Zájdem k vysokopostaveným a budem s nimi hovoriť\, tí predsa poznajú cestu Hospodina\, právny poriadok svojho Boha.“ Aj tí však polámali jarmo a roztrhali povrazy.6 Preto ich lev z lesa pobije\, vlk zo stepi ich znivočí\, leopard striehne na ich mestá\, každého\, kto z nich vykročí\, roztrhá\, pretože sa rozmnožili ich hriechy a závažné sú ich zvrátenosti.7 „Ach\, ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých\, čo nie sú bohovia. Sýtil som ich\, oni však cudzoložili\, v dome neviestky sa schádzali.8 Sú to vypasené a bujné žrebce\, každý erdží za ženou svojho blížneho.9 Či toto nemám potrestať\,“ znie výrok Hospodina\, „a či sa na takomto národe nemám vypomstiť?10 Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte\, ale úplne ich nezničte. Odstráňte jeho ratolesti\, lebo nepatria Hospodinovi.11 Dom Izraela a dom Júdu sa mi úplne spreneverili\,“ znie výrok Hospodina.12 „Zapreli Hospodina a hovorili: ‚Niet ho! Nepríde na nás nešťastie\, neuzrieme ani meč\, ani hlad.‘13 Proroci sú ako vietor a jeho slovo nie je v nich; tak nech sa im stane.“14 Preto takto hovorí Hospodin\, Boh zástupov: „Pretože hovoria takéto reči\, zmením tento ľud na drevo a svoje slová v tvojich ústach na oheň\, ktorý ich strávi.15 Dom Izraela\, z diaľky privediem proti tebe národ\,“ znie výrok Hospodina\, „národ vytrvalý\, pradávny\, národ\, ktorého jazyk nepoznáš a nerozumieš\, čo hovorí.16 Jeho tulec je ako otvorený hrob\, samí hrdinovia.17 Požerie tvoju žatvu i tvoj chlieb\, požerie tvojich synov i tvoje dcéry\, požerie tvoje ovce i tvoj dobytok\, požerie tvoje hrozno i tvoje figy\, mečom dobyje tvoje opevnené mestá\, na ktoré sa spoliehaš:18 No ani v tie dni\,“ znie výrok Hospodina\, „vás úplne nezničím. 19 Ak potom povedia: ‚Prečo nám Hospodin\, náš Boh\, toto všetko urobil?‘\, povedz im: ‚Ako ste ma vy opustili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine\, tak vy budete slúžiť cudzincom v krajine\, ktorá vám nepatrí.‘“20 Toto oznámte v Jákobovom dome a vyhláste to aj v Judsku:21 „Počuj toto\, národ hlúpy a nerozumný! Majú oči\, ale nevidia\, majú uši\, ale nepočujú.22 Či sa ma nebojíte?“ znie výrok Hospodina. „Či sa netrasiete predo mnou? Moru som určil piesok za breh ako večnú hrádzu\, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny\, nič nezmôžu\, hoci hučia\, neprekročia ju.23 Tento národ však má srdce vzdorovité a odbojné; odvrátili sa a odišli.24 Ani si nepomysleli: ‚Bojme sa Hospodina\, nášho Boha\, ktorý v pravý čas dáva dážď\, dážď jesenný i jarný\, aj týždne určené na žatvu nám zachováva.‘25 Vaše viny to narušili\, vaše hriechy vás pozbavili dobra.26 Aj v mojom ľude sa nájdu svojvoľníci\, čo zhrbení striehnu ako poľovníci\, stavajú osídla na chytanie ľudí.27 Ako je kôš plný vtákov\, tak sú ich domy plné podvodu; preto sa zveľadili a obohatili.28 Stučneli a vypásli sa\, ešte aj zlými rečami prekypujú. Súdny spor nevedú\, o pravotu siroty nemajú záujem\, a súdny spor chudobných neriešia.29 Či toto nemám potrestať\,“ znie výrok Hospodina\, „a či sa na takomto národe nemám vypomstiť?30 Hrôza a ohavnosť sa deje v krajine.31 Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť\, môjmu ľudu sa to však páči. Čo urobíte\, keď sa to skončí? \nEv. Jána 9\, 13 Toho predtým slepého zaviedli k farizejom. 14 Ale v ten deň\, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči\, bola sobota. 15 Preto sa ho aj farizeji opýtali\, ako začal vidieť. Povedal im: „Priložil mi na oči blato\, umyl som sa a vidím.“ 16 Tu niektorí z farizejov povedali: „Ten človek nie je z Boha\, lebo nezachováva sobotu.“ Iní však hovorili: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A vznikla medzi nimi roztržka. 17 Opýtali sa teda znova toho slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!“ A on odpovedal: „Je prorok!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-5-ev-jana-913-17/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260207
DTEND;VALUE=DATE:20260208
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T164821Z
LAST-MODIFIED:20260125T164821Z
UID:13574-1770422400-1770508799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 4; Ev. Jána 9\,1-12
DESCRIPTION:Jeremiáš 4\, 1 „Ak sa chceš obrátiť\, Izrael\,“ znie výrok Hospodina\, „vráť sa ku mne! Ak odstrániš spredo mňa svoje ohavnosti a nebudeš blúdiť\,2 ale budeš prisahať: ‚Na živého Hospodina!‘ poctivo\, pravdivo a spravodlivo\, vtedy sa ním budú žehnať národy a ním sa budú chváliť.“3 Takto hovorí Hospodin ľudu Judska a Jeruzalema: „Preorte si úhor a nesejte do tŕnia!4 Obrežte sa pre Hospodina\, odstráňte predkožku svojho srdca\, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema\, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov.5 Oznámte v Judsku\, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte: ‚Trúbte v krajine na roh\, volajte z celej sily a hovorte: »Zhromaždite sa a pôjdeme do opevnených miest!«‘6 Vztýčte zástavu na Sione\, utekajte a nezastavujte sa\, lebo privediem nešťastie od severu a veľkú záhubu.7 Vystúpil lev zo svojej húštiny\, vyrazil ničiteľ národov\, vyšiel zo svojho miesta\, aby tvoju krajinu premenil na púšť. Tvoje mestá budú zničené\, zostanú bez obyvateľov.8 Preto oblečte si vrecovinu\, plačte a nariekajte\, lebo pálčivý Hospodinov hnev sa od nás neodvrátil.9 V ten deň\,“ znie výrok Hospodina\, „kráľ i kniežatá stratia odvahu\, kňazi stŕpnu a proroci zmeravejú.10 Povedia: ‚Ach\, Pane\, Hospodin\, veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem.‘ Veď si povedal: ‚Budete mať pokoj;‘ no teraz meč ohrozuje život.11 V tom čase sa bude hovoriť tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z hôľ\, z púšte sa valí na dcéru môjho ľudu\, nie nato\, aby previeval a čistil.12 Veľmi zúrivý víchor mi odtiaľ prichádza\, teraz i ja vyhlásim nad nimi svoj rozsudok.13 Pozri\, blíži sa ako oblaky\, jeho vozy sú ako víchrica\, jeho kone sú rýchlejšie ako orly. ‚Beda nám\, sme stratení!‘“14 Očisti si\, Jeruzalem\, srdce od zloby\, aby si sa zachránil. Dokedy budeš v sebe uchovávať zločinné plány?15 Veď z Dánu prichádza správa a zlá správa z Efrajimského pohoria.16 Pripomeňte národom\, ohláste Jeruzalemu: „Dobyvatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a dvíhajú hlas proti judským mestám.17 Obkľučujú ho poľní strážcovia\, pretože mi vzdoroval\,“ znie výrok Hospodina.18 „Tvoje cesty a skutky ti to spôsobili. Toto je tvoja zloba! Aká je len trpká! Preniká ti až do srdca.“19 Hruď moja\, hruď moja\, bolesťou sa zvíjam! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri\, mlčať nemôžem. Veď moja duša počuje zvuk trúby\, bojový pokrik.20 Skazu za skazou hlásia\, lebo celá krajina je zničená. Náhle pustnú moje stany\, v okamihu moje stanové závesy.21 Dokedy mám hľadieť na zástavu a počúvať zvuk trúby?22 Veď hlúpy je môj ľud\, nepoznáva ma. Sú to synovia nerozumní\, nechápaví. Múdri sú\, keď chcú páchať zlo\, ale dobro konať nevedia.23 Pozeral som na krajinu\, no bola pustá a prázdna\, na nebesá\, no ich svetla nebolo.24 Pozeral som na vrchy\, chveli sa a všetky kopce sa klátili.25 Pozeral som\, no človeka nebolo\, i všetko nebeské vtáctvo odletelo.26 Pozeral som na ovocný sad\, stal sa púšťou a zrútili sa všetky jeho mestá pred Hospodinom\, pred jeho pálčivým hnevom.27 Veď takto hovorí Hospodin: „Celá krajina sa stane pustatinou\, ale úplne ju nezničím.28 Pre toto bude žialiť krajina a hore stmavnú nebesá\, lebo som vyriekol\, čo zamýšľam\, neľutujem to a neodstúpim od toho.29 Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcov uteká celé mesto\, vchádzajú do húštin a vyliezajú na bralá. Všetky mestá sú opustené a niet v nich obyvateľov.30 Čo chceš robiť\, ty\, spustošená\, že sa obliekaš do purpuru\, zdobíš sa zlatým šperkom a zvýrazňuješ si oči líčidlom? Darmo sa krášliš! Tvoji milenci tebou opovrhujú\, číhajú ti na život.31 Veď počujem akoby výkrik rodičky akoby stonanie prvorodičky\, hlas dcéry Siona\, ktorá vzdychá a zalamuje rukami: ‚Ach\, beda mi\, som bezmocná\, vydaná vrahom napospas!‘ \n Ev. Jána 9\, 1 Ako šiel\, zbadal človeka slepého od narodenia. 2 Jeho učeníci sa ho opýtali: „Rabbi\, kto zhrešil\, že sa narodil slepý? On\, či jeho rodičia?“ 3 Ježiš odpovedal: „Ani on\, ani jeho rodičia nezhrešili\, ale stalo sa to preto\, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. 4 My musíme konať skutky toho\, ktorý ma poslal\, dokiaľ je deň; prichádza noc\, keď nik nemôže pracovať. 5 Kým som na svete\, som svetlo sveta.“ 6 Keď to povedal\, napľul na zem\, urobil zo sliny blato\, potrel mu ním oči 7 a povedal mu: „Choď\, umy sa v rybníku Siloe\,“ čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda\, umyl sa a šiel vidiaci. 8 Susedia a tí\, čo ho predtým vídali žobrať\, povedali: „Nie je to ten\, čo tu sedával a žobral?“ 9 Jedni vraveli: „Je to on!“ Druhí hovorili: „Nie je\, ale mu je podobný.“ On sám povedal: „Ja som to!“ 10 Opýtali sa ho teda: „Ako to\, že sa ti otvorili oči?“ 11 On odpovedal: „Človek menom Ježiš urobil blato\, potrel mi oči a povedal: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda\, a keď som sa umyl\, začal som vidieť.“ 12 Opýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-4-ev-jana-91-12/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260206
DTEND;VALUE=DATE:20260207
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T164551Z
LAST-MODIFIED:20260125T164551Z
UID:13572-1770336000-1770422399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 3; Ev. Jána 8\,48-59
DESCRIPTION:Jeremiáš 3\, 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: „Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho\, potom sa oddá inému mužovi\, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina celkom poškvrnená? Ty si smilnila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne?“ znie výrok Hospodina.2 „Pozdvihni si oči k holiam a pozri tam\, kde si nebola poškvrnená. Vysedávala si na cestách ako Arab na púšti. Znesvätila si krajinu smilstvami a svojimi zločinmi.3 Prestali dažde a nebolo ani neskorého dažďa. Ty si však mala čelo ako neviestka\, vôbec si sa nehanbila.4 Pravda\, teraz voláš na mňa: ‚Otče\, ty si predsa môj priateľ od mladosti.5 Či budeš natrvalo prechovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať?‘ Takto hovoríš\, ale robíš zle\, ako len vládzeš.“6 V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: „Videl si\, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila. 7 Myslel som si: ‚Po všetkom\, čo popáchala\, vráti sa ku mne;‘ ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra\, judská nevernica. 8 Videla\, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku\, pretože cudzoložila\, a dal som jej prepúšťací list\, no judská nevernica\, jej sestra\, sa nebála\, šla a smilnila aj ona. 9 Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom. 10 Ani po tom všetkom sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom\, ale falošne\,“ znie výrok Hospodina.11 Hospodin mi povedal: „Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica. 12 Choď\, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: ‚Vráť sa\, izraelská odpadlíčka!‘\,“ znie výrok Hospodina. „Moja tvár sa na vás nebude mračiť\, veď ja som milostivý\,“ znie výrok Hospodina\, „nebudem sa hnevať navždy.13 Len uznaj svoju vinu\, že si sa spreneverila Hospodinovi\, svojmu Bohu\, že si blúdila na svojich cestách za cudzími bohmi\, pod každý zelený strom\, na môj hlas si však nedbala\,“ znie výrok Hospodina.14 „Vráťte sa\, odpadlíci\,“ znie výrok Hospodina\, „lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion. 15 Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne. 16 Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch\,“ znie výrok Hospodina\, „nebudú už hovoriť: ‚Archa Hospodinovej zmluvy!‘ Nikto nebude na ňu myslieť\, nebude ju spomínať ani po nej túžiť\, ani ju viac nezhotovia. 17 V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca. 18 V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny\, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo.“19 Ja som však povedal: „Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti vytúženú krajinu\, najskvostnejšie dedičstvo národov?“ Povedal som: „Budete ma volať: ‚Otče môj‘ a neodvrátite sa odo mňa.20 No ako neverná žena opúšťa svojho druha\, tak ste ma neverne opustili vy\, dom Izraela\,“ znie výrok Hospodina.21 Hlas počuť na holiach\, úpenlivý plač synov Izraela\, lebo si pokrivili cesty\, zabudli na Hospodina\, svojho Boha.22 „Vráťte sa\, odpadlíci\, vyliečim vás z odpadlíctva.“ „Pozri\, prichádzame k tebe\, lebo ty si Hospodin\, náš Boh.23 Naozaj\, klamom sú kopce\, lomoz na vrchoch. Naozaj v Hospodinovi\, našom Bohu\, je spása Izraela.24 Hanba pohltila mozole našich otcov od našej mladosti\, ich ovce\, dobytok\, synov i dcéry.25 Ležíme vo svojej hanbe\, pokrýva nás naša potupa\, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi\, nášmu Bohu\, my aj naši otcovia od našej mladosti až podnes a neposlúchali sme Hospodina\, nášho Boha.“ \nEv. Jána 8\, 48 Židia mu odpovedali: „Nehovoríme vari dobre\, že si Samaritán a že si posadnutý démonom?“ 49 Ježiš odpovedal: „Ja nie som posadnutý démonom\, ale ctím si Otca\, a vy ma znevažujete. 50 Ja nehľadám svoju slávu; je však ten\, kto ju pre mňa hľadá a ten súdi. 51 Amen\, amen\, hovorím vám: Ak niekto zachováva moje slovo\, neuzrie smrť naveky.“ 52 Židia mu povedali: „Teraz sme spoznali\, že si posadnutý démonom. Abrahám zomrel\, aj proroci\, a ty hovoríš: ‚Ak niekto zachováva moje slovo\, neokúsi smrť naveky.‘ 53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám\, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa robíš?“ 54 Ježiš odpovedal: „Ak sám seba oslavujem\, moja sláva nestojí za nič. Je tu môj Otec\, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte: ‚On je naším Bohom!‘ 55 Vy ste ho nepoznali. No ja ho poznám. Keby som povedal\, že ho nepoznám\, bol by som klamár\, podobne ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo. 56 Váš otec Abrahám zaplesal\, že uvidí môj deň; aj videl a zaradoval sa.“ 57 Židia mu povedali: „Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ 58 Ježiš im odpovedal: „Amen\, amen\, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám\, Ja som!“ 59 Tu zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho. Ježiš sa však skryl a vyšiel z chrámu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-3-ev-jana-848-59/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260205
DTEND;VALUE=DATE:20260206
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T164258Z
LAST-MODIFIED:20260125T164258Z
UID:13570-1770249600-1770335999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 2; Ev. Jána 8\,37-47
DESCRIPTION:Jeremiáš 2\, 1 Slovo Hospodina mi zaznelo takto:2 „Choď a krič do uší Jeruzalema: ‚Toto hovorí Hospodin: Spomínam si na lásku tvojej mladosti\, na ľúbosť z čias tvojich zásnub\, keď si ma nasledoval po púšti v krajine bez siatiny.3 Izrael bol svätým Hospodinovi\, prvotinou jeho úrody\, všetci\, čo z nej jedli\, museli za to pykať\, nešťastie ich postihlo\,‘“ znie výrok Hospodina.4 Čujte slovo Hospodina\, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela!5 Takto hovorí Hospodin: „Akú neprávosť na mne našli vaši otcovia\, že sa vzdialili odo mňa? Šli za márnosťou a vyšli na márnosť.6 Nehovorili: ‚Kde je Hospodin\, ktorý nás vyviedol z Egypta\, ktorý nás viedol po púšti\, po krajine stepí a roklín\, po krajine vyprahnutej a temnej\, po krajine\, ktorou nikto neprejde\, ktorú človek neobýva?‘7 Voviedol som vás do krajiny sadov\, aby ste sa živili jej plodmi a dobrotami. Prišli ste a moju krajinu ste poškvrnili\, moje dedičstvo ste zohavili.8 Kňazi sa nepýtali: ‚Kde je Hospodin?‘ Hoci sa vyznali v zákone\, mňa nepoznali\, pastieri sa proti mne vzbúrili\, proroci v mene Baala veštili a chodili za tými\, čo nie sú ničím osožní.9 Preto sa ešte budem s vami pravotiť\,“ znie výrok Hospodina\, „i s deťmi vašich detí sa budem pravotiť.10 Prejdite ostrovy Kittejcov a rozhliadnite sa\, pošlite do Kedáru a skúmajte dôkladne\, všimnite si\, či sa niečo také stalo.11 Či si nejaký národ zmenil bohov? — Hoci to ani bohovia neboli. Môj ľud však zamenil svoju slávu za čosi\, čo neosoží.12 Žasnite nad tým\, nebesá\, zhrozte sa úžasne\,“ znie výrok Hospodina.13 „Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud\, mňa opustil\, prameň živej vody\, aby si vykopal cisterny\, cisterny popraskané\, ktoré neudržia vodu.14 Či je Izrael otrokom alebo doma narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou?15 Levy naňho revú\, ozývajú sa. Jeho krajinu obrátili na pustatinu\, jeho mestá sú vypálené a neobývané.16 Aj synovia Memfisu a Tachpanchésu ťa vypásli až po temeno.17 Či ti to nezapríčinilo tvoje odpadnutie od Hospodina\, tvojho Boha\, keď ťa viedol cestou?18 Načo ideš do Egypta? Napiť sa azda vody z Nílu? Načo ideš do Asýrie? Napiť sa azda vody z Eufratu?19 Tvoja zloba ťa potrestá a tvoje nevernosti ťa skárajú. Spoznaj a viď\, aké trpké a zlé je to\, že si opustil Hospodina\, svojho Boha\, a nemáš zo mňa strach\,“ znie výrok Pána\, Hospodina zástupov.20 „Už dávno si polámala svoje jarmo\, roztrhala si svoje putá a povedala si: ‚Nebudem otročiť!‘ Na každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ\, ty neviestka.21 Zasadil som ťa ako šľachtený vinič\, len pravé semeno. Ako si sa mi mohla premeniť na planý a cudzí vinič?22 Keby si sa umyla aj lúhom a použila veľa mydla\, škvrna tvojej viny zostane predo mnou\,“ znie výrok môjho Pána\, Hospodina.23 „Ako môžeš hovoriť: ‚Nepoškvrnila som sa\, za baalmi som nechodila?‘ Pozri na svoju cestu v údolí\, spoznaj\, čo si urobila\, ty ľahká ťava\, čo strečkuje po ceste\,24 divá oslica\, navyknutá na púšť\, čo v roztúženosti vetrí\, kto ju uspokojí v jej ruji? Kto ju hľadá\, neunaví sa\, nájde ju v jej mesiaci.25 Daj si pozor\, aby si nezostala bosá a tvoje hrdlo nevysmädlo. Ty však hovoríš: ‚Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem za nimi chodiť.‘26 Ako sa zahanbí prichytený zlodej\, tak sa zahanbí dom Izraela\, oni\, ich králi\, kniežatá\, ich kňazi i proroci\,27 ktorí drevu hovoria: ‚Ty si môj otec‘ a skale: ‚Ty si ma zrodila.‘ Ku mne sa však obracajú chrbtom\, a nie tvárou. Ak sa im zle vodí\, vtedy volajú: ‚Povstaň a zachráň nás!‘28 Kde sú tvoji bohovia\, čo si si urobil? Nech vstanú a zachránia ťa\, keď budeš v núdzi! Koľko je tvojich miest\, toľko je tvojich bohov\, Judsko!29 Prečo sa so mnou pravotíte? Všetci ste sa mi spreneverili\,“ znie výrok Hospodina.30 „Darmo som bil vašich synov\, neprijali moje napomenutie. Váš meč požieral vašich prorokov ako dravý lev.“31 Toto pokolenie\, vy si všímajte slovo Hospodina: „Stal som sa azda pre Izrael púšťou alebo krajinou strašných temnôt? Ľud môj\, prečo hovoríš: ‚Chceme byť voľní\, už nepôjdeme k tebe?‘32 Či panna zabudne na svoju ozdobu\, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však zabudol na mňa už od dávnych dní.33 Ako dobre si len upravuješ cestu\, aby si vyhľadala lásku! Tak si si aj na zločiny navykla na svojich cestách.34 Aj na obrubách ti našli krv nevinných chudobných\, hoci si ich nepristihla pri vlámaní. Napriek tomu všetkému hovoríš:35 ‚Som nevinná\, jeho hnev sa odvrátil odo mňa.‘ Tu som\, posúdim ťa\, pretože tvrdíš: ‚Nezhrešila som.‘36 Čo sa tak veľmi náhliš zmeniť svoju cestu? Aj s Egyptom vyjdeš na hanbu\, ako si vyšla na hanbu s Asýriou.37 Aj odtiaľ vyjdeš s rukami nad hlavou. Keďže Hospodin zavrhol tvoje opory\, s nimi neuspeješ.“ \nEv. Jána 8\,  37 Viem\, že ste Abrahámovo potomstvo\, a predsa ma chcete zabiť\, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. 38 Ja hovorím to\, čo som videl u Otca\, a vy robíte to\, čo ste počuli od svojho otca.“39 Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám!“ Ježiš im povedal: „Ak ste Abrahámove deti\, mali by ste robiť Abrahámove skutky! 40 Teraz však chcete zabiť mňa — človeka\, ktorý vám povedal pravdu\, ktorú počul od Boha. Toto Abrahám neurobil. 41 Vy robíte skutky svojho otca.“ Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme jediného Otca\, Boha.“ 42 Ježiš im povedal: „Keby bol Boh váš Otec\, milovali by ste ma\, veď ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som sám od seba\, ale on ma poslal. 43 Prečo nechápete moju reč? — Preto\, že nemôžete počúvať moje slovo. 44 Vaším otcom je diabol a chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahom ľudí a nestál v pravde\, lebo v ňom niet pravdy. Keď hovorí lož\, hovorí z toho\, čo mu je vlastné\, pretože je klamár a otec lži. 45 Mne však neveríte\, pretože ja hovorím pravdu. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď hovorím pravdu\, prečo mi neveríte? 47 Kto je z Boha\, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto\, lebo nie ste z Boha.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-2-ev-jana-837-47/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;TZID=Europe/Bratislava:20260204T080000
DTEND;TZID=Europe/Bratislava:20260204T170000
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T163945Z
LAST-MODIFIED:20260125T163945Z
UID:13568-1770192000-1770224400@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 1; Ev. Jána 8\,30-36
DESCRIPTION:Jeremiáš 1\, 1 Reči Jeremiáša\, syna Chilkiju\, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine. 2 Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša\, Amónovho syna\, v trinástom roku jeho vlády 3 a v dňoch judského kráľa Jojakíma\, Joziášovho syna\, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju\, Joziášovho syna\, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci.4 Slovo Hospodina mi zaznelo takto:5 „Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote\, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona\, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka národom.“6 Povedal som: „Pane môj\, Hospodine\, veď neviem hovoriť\, lebo som ešte len chlapec.“7 Hospodin mi však povedal: „Nehovor: ‚Ja som chlapec\,‘ lebo pôjdeš\, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko\, čo ti prikážem!8 Neboj sa ich\, veď som s tebou\, aby som ťa vyslobodil\,“ znie výrok Hospodina.9 Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: „Pozri\, vložil som svoje slová do tvojich úst.10 Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami\, aby si vytrhával a rúcal\, ničil a plienil\, aby si budoval a sadil.“11 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: „Čo vidíš\, Jeremiáš?“ Ja som odpovedal: „Vidím prút mandľovníka.“ 12 Hospodin mi povedal: „Dobre si videl\, pretože bdiem nad svojím slovom\, aby som ho splnil.“13 Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: „Čo vidíš?“ Povedal som: „Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu.“ 14 Hospodin mi povedal: „Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.15 Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe\,“ znie výrok Hospodina. „Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám.16 Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu\, pretože ma opustili\, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk.17 Ty si však opáš bedrá\, vstaň a povedz im všetko\, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach\, aby som ťa nimi nenastrašil!18 Pozri\, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom\, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine\, proti kráľom Judska a jeho kniežatám\, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.19 Budú proti tebe bojovať\, ale nepremôžu ťa\, lebo ja som s tebou\,“ znie výrok Hospodina\, „aby som ťa zachránil.“ \nEv. Jána 8\, 30 Keď to hovoril\, mnohí v neho uverili. 31 Vtedy povedal Ježiš Židom\, ktorí v neho uverili: „Ak vy zostanete v mojom slove\, budete naozaj mojimi učeníkmi\, 32 poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ 33 Odpovedali mu: „Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako to\, že ty hovoríš: ‚Stanete sa slobodnými‘?“ 34 Ježiš im odpovedal: „Amen\, amen\, hovorím vám: Každý\, kto pácha hriech\, je otrokom hriechu. 35 A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. 36 Ak vás teda Syn vyslobodí\, budete naozaj slobodní.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-1-ev-jana-830-36/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260203
DTEND;VALUE=DATE:20260204
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T163639Z
LAST-MODIFIED:20260125T163639Z
UID:13566-1770076800-1770163199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 21; Ev. Jána 8\,21-29
DESCRIPTION:Sudcov 21\, 1 Izraelskí muži sa zaprisahali v Micpe: „Nikto z nás nedá dcéru Benjamínovcovi za ženu.“ 2 Ľud prišiel do Bételu. Sedeli tam pred Bohom do večera a hlasno\, usedavo nariekali. 3 Vzdychali: „Prečo\, Hospodin\, Bože Izraela\, sa v Izraeli stalo\, že dnes jeden z jeho kmeňov chýba?“ 4 Na druhý deň zavčasu ráno tam ľud postavil oltár a priniesol spaľované obety i obety spoločenstva.5 Izraeliti sa pýtali: „Kto sa zo všetkých izraelských kmeňov nedostavil do zhromaždenia pred Hospodina?“ Odznela totiž vážna prísaha proti každému\, kto nepríde k Hospodinovi do Micpy\, určite zomrie. 6 Izraeliti ľutovali svojho brata Benjamína a vraveli: „Dnes bol vyťatý jeden kmeň z Izraela. 7 Ako to urobíme\, aby pozostalí Benjamínovci nezostali bez žien\, keďže sme sa zaprisahali na Hospodina\, že im nedáme svoje dcéry za ženy?“8 Spytovali sa: „Je nejaký izraelský kmeň\, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy?“ A predsa\, z Jabéš-Gileádu nik neprišiel do tábora do zhromaždenia. 9 Pri počítaní ľudu sa zistilo\, že z obyvateľov Jabéš-Gileádu ta neprišiel vtedy nikto. 10 Pospolitosť vyslala dvanásťtisíc udatných bojovníkov. Vydala im rozkaz: „Choďte pobiť mečom obyvateľov Jabéš-Gileádu aj so ženami a deťmi! 11 Toto je vaše poslanie: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom príslušníkovi mužského pohlavia i na každej osobe ženského pohlavia\, ktorá poznala muža na lôžku.“ 12 Medzi obyvateľmi Jabéš-Gileádu našli štyristo panenských dievčat\, ktoré nepoznali muža na lôžku. Tie priviedli do tábora v Šile v Kanaáne.13 Celá pospolitosť poverila poslov\, aby sa porozprávali s Benjamínovcami\, ktorí boli na skale Rimmón a navrhli im mier. 14 Benjamínovci sa vrátili; pospolitosť im dala ženy\, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jabéš-Gileádu; lenže neušli sa všetkým. 15 Ľud ľutoval Benjamínovcov\, lebo Hospodin spôsobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela. 16 Starší v pospolitosti sa spytovali: „Čo máme robiť so zvyšujúcimi\, aby sa im ušli ženy\, keď benjamínske ženy boli vyhubené?“ 17 Povedali: „Dedičné vlastníctvo tých\, čo unikli\, bude patriť Benjamínovi\, aby nebol vykynožený jeden kmeň z Izraela. 18 My im však nemôžeme dobrovoľne dať svoje dcéry za ženy.“ Izraeliti sa totiž zaprisahali: „Nech je prekliaty\, kto dobrovoľne dá ženu Benjamínovcovi!“19 Povedali: „Každoročne býva slávnosť na počesť Hospodina v Šile\, ktoré je severne od Bételu a východne od cesty\, ktorá vystupuje z Bételu do Síchemu a južne od Lebony.“ 20 Benjamínovcom prikázali: „Choďte a striehnite vo viniciach. 21 Keď uvidíte\, že šilské dievčatá vychádzajú tancovať\, vyjdite z viníc a uchváťte si každý ženu zo šilských dcér a choďte do benjamínskej krajiny. 22 Keď prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s vami\, odpoviete im: ‚Dožičte nám ich\, lebo každý z nás nezískal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali dobrovoľne\, lebo by ste sa boli prehrešili.‘“23 Benjamínovci tak aj urobili: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich\, ktoré uchvátili\, odišli a vrátili sa do svojho dedičstva; vystavali mestá a bývali v nich. 24 Potom sa Izraeliti odtiaľ rozišli\, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu\, teda každý odišiel do svojho dedičného vlastníctva. 25 V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil\, čo pokladal za správne. \nEv. Jána 8\, 21 Tu im znova povedal: „Ja odchádzam a budete ma hľadať a zomriete vo svojom hriechu. Kam ja odchádzam\, tam vy nemôžete prísť.“ 22 Vtedy Židia povedali: „Azda sa len nezabije\, keď hovorí: ‚Kam ja odchádzam\, tam vy nemôžete prísť‘?“ 23 A povedal im: „Vy ste zdola\, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta\, ja nie som z tohto sveta. 24 Preto som vám povedal\, že zomriete vo svojich hriechoch. Ak totiž neuveríte\, že Ja som\, zomriete vo svojich hriechoch.“ 25 Opýtali sa ho teda: „Kto si ty?“ Ježiš im odpovedal: „Od začiatku ten\, o kom vám hovorím. 26 Mám o vás veľa čo povedať a súdiť\, ale ten\, čo ma poslal\, je pravdivý a ja hovorím svetu to\, čo som počul od neho.“ 27 Oni však neporozumeli\, že im hovorí o Otcovi. 28 Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka\, vtedy spoznáte\, že Ja som a že nič nerobím sám od seba\, ale hovorím tak\, ako ma naučil Otec. 29 A ten\, čo ma poslal\, je so mnou. Nenechal ma samého\, pretože ja robím vždy to\, čo sa jemu páči.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-21-ev-jana-821-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260202
DTEND;VALUE=DATE:20260203
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T163404Z
LAST-MODIFIED:20260125T163404Z
UID:13564-1769990400-1770076799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 20\,29-48; Ev. Jána 8\,12-20
DESCRIPTION:Sudcov 20\, 29 Izrael prichystal proti Gibei zálohy zo všetkých strán.30 Na tretí deň Izraeliti vyšli do boja proti Benjamínovcom a ako vždy zoradili sa do boja proti Gibei. 31 Benjamínovci zaútočili proti ľudu a dali sa vylákať ďaleko od mesta. Ako predtým\, začali aj teraz zabíjať mužov z ľudu. Na cestách\, z ktorých jedna vystupuje do Bételu a druhá do Gibey\, padlo na poli asi tridsať Izraelitov. 32 Benjamínovci si hovorili: „Porazíme ich ako predtým.“ No Izraeliti sa dohovorili: „Dajme sa na útek a tak ich vylákajme na cesty ďaleko od mesta!“ 33 Nato všetci izraelskí muži opustili svoje miesta a zoradili sa pri Baal-Tamáre. Izraelská záloha však zatiaľ vyrazila zo svojho postavenia západne od Geby. 34 Proti Gibei nastúpilo desaťtisíc vybraných mužov z celého Izraela a strhol sa taký tuhý boj\, že Benjamínovci nezbadali\, ako blízko je ich záhuba.35 Vtedy Hospodin porazil Benjamína pred Izraelom. Izraeliti toho dňa pobili dvadsaťpäťtisícsto mužov; všetci vedeli bojovať s mečom. 36 Benjamínovci videli\, že sú porazení. Izraelskí muži ustupovali pred Benjamínovcami\, lebo sa spoliehali na zálohu\, ktorú prichystali proti Gibei. 37 Záloha vyrazila\, vtrhla do Gibey a mečom pobila všetkých\, čo boli v meste. 38 Izraelskí muži sa dohodli s mužmi zo zálohy\, že im dajú dymom z mesta znamenie. 39 Preto sa izraelskí muži v boji obrátili a ustupovali. Benjamínovci začali zabíjať niekoľkých Izraelitov — zabili asi tridsať mužov — a hovorili si: „Porážame ich ako predtým.“ 40 Vtedy začal stúpať z mesta stĺp dymu ako znamenie. Keď sa Benjamínovci ohliadli späť\, videli\, že z celého mesta vystupuje do neba dym ako pri celostnej obete. 41 Potom sa izraelskí muži obrátili. Benjamínovci sa vyľakali\, lebo videli\, že im hrozí záhuba. 42 Obrátili sa a utekali pred Izraelitmi smerom na púšť\, ale neunikli boju\, a tí\, čo vychádzali z mesta\, spôsobili medzi nimi pohromu. 43 Obkľúčili Benjamína\, ustavične ho prenasledovali a deptali ho od Nóchy na východ až po Gibeu. 44 Tak padlo z Benjamína osemnásťtisíc mužov\, samých udatných bojovníkov.45 Keď sa Benjamínovci obrátili a utekali na púšť po skalu Rimmón\, Izraeliti pozabíjali zvyšky z nich v počte päťtisíc mužov. Prenasledovali ich až po Gidóm a zabili z nich ešte dvetisíc mužov. 46 Všetkých padlých Benjamínovcov toho dňa bolo dvadsaťpäťtisíc mužov schopných bojovať mečom\, samých udatných bojovníkov. 47 Šesťsto mužov sa obrátilo a zutekalo na púšť na skalu Rimmón; na skale Rimmón zostali štyri mesiace. 48 Izraelskí muži sa vrátili k Benjamínovcom a pozabíjali ich mečom\, pobili všetko\, čo v meste zostalo nažive\, teda aj dobytok a vôbec všetko\, čo sa tam nachádzalo. Všetky mestá\, ktoré našli\, podpálili. \nEv. Jána 8\, 12 Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje\, nebude chodiť v tme\, ale bude mať svetlo života.“ 13 Farizeji mu však povedali: „Ty sám svedčíš o sebe; tvoje svedectvo nie je pravdivé.“ 14 Ježiš im odpovedal: „Hoci sám svedčím o sebe\, moje svedectvo je pravdivé\, pretože viem\, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete\, odkiaľ prichádzam\, ani kam idem. 15 Vy súdite podľa tela\, ja nesúdim nikoho. 16 Ak však súdim\, môj súd je pravdivý\, pretože nesúdim sám\, ale so mnou i Otec\, ktorý ma poslal. 17 Aj vo vašom Zákone je napísané\, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18 O sebe svedčím ja a svedčí o mne aj Otec\, ktorý ma poslal.“ 19 Nato mu povedali: „Kde je tvoj Otec?!“ Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa\, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa\, poznali by ste aj môjho Otca.“ 20 Tieto slová povedal pri pokladnici\, keď učil v chráme. A nikto ho nechytil\, lebo ešte neprišla jeho hodina.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-2029-48-ev-jana-812-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260201
DTEND;VALUE=DATE:20260202
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T163142Z
LAST-MODIFIED:20260125T163142Z
UID:13562-1769904000-1769990399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 20\,1-28; Ev. Jána 8\,1-11
DESCRIPTION:Sudcov 20\, 1 Potom vyšli všetci Izraeliti a celá pospolitosť od Dánu po Beér-Šebu ako aj obyvatelia Gileádu a ako jeden muž sa zhromaždili pred Hospodina do Micpy. 2 Náčelníci všetkého ľudu\, všetky kmene Izraela sa dostavili do zhromaždenia Božieho ľudu. Bolo to štyristotisíc pešiakov\, ozbrojených mečom.3 Benjamínovci sa dopočuli\, že Izraeliti vyšli hore do Micpy. Izraeliti sa pýtali: „Povedzte\, ako sa mohol stať tento zločin?!“ 4 Nato Léviovec\, muž zavraždenej ženy\, odpovedal: „So svojou vedľajšou ženou som prišiel prenocovať do benjamínskej Gibey. 5 Gibejčania však povstali proti mne a v noci ma v tom dome obkľúčili s úmyslom zabiť ma. Moju vedľajšiu ženu natoľko zneužili\, že zomrela. 6 Nato som mŕtvolu svojej vedľajšej ženy vzal a rozsekal som ju na kusy\, ktoré som rozoslal do všetkých krajov dedičného vlastníctva Izraela\, pretože spáchali podlú hanebnosť v Izraeli. 7 Keďže ste všetci Izraeliti\, chopte sa veci a tu rozhodnite!“ 8 Všetok ľud povstal ako jeden muž a rozhodol: „Nikto z nás nepôjde do svojho stanu\, nikto sa nevráti domov. 9 S Gibeou teraz naložíme takto: Lósom sa určí\, ako pôjdeme proti nej. 10 Z každého izraelského kmeňa vyberieme desať mužov zo sta\, sto z tisíca a tisíc z desiatich tisícov\, aby sa starali o potravu pre ľud\, ktorý prišiel benjamínskej Gebe odplatiť všetku ohavnosť\, ktorú spáchala v Izraeli.“ 11 Potom sa pri meste zhromaždili všetci Izraeliti ako jeden muž.12 Izraelské kmene rozoslali mužov do celého benjamínskeho kmeňa s odkazom: „Aký to zločin sa spáchal u vás?! 13 Teraz vydajte tých ničomníkov z Gibey. Ich smrťou odstránime zlo z Izraela.“ Benjamínovci však nechceli poslúchnuť výzvu svojich izraelských bratov 14 a zhromaždili sa zo svojich miest do Gibey na boj proti Izraelitom. 15 Benjamínovcov sa z miest v ten deň napočítalo dvadsaťšesťtisíc mečom ozbrojených mužov okrem sedemsto vybraných mužov\, obyvateľov Gibey. 16 Medzi tými všetkými bolo sedemsto vybraných mužov ľavákov a všetci vedeli z praku presne vrhať kamene bez toho\, aby pochybili.17 Z Izraela bez Benjamína napočítali štyristotisíc mečom ozbrojených bojaschopných mužov. 18 Izraeliti šli do Bételu\, aby sa spýtali Boha. Izraeliti sa pýtali: „Kto z nás má ísť prvý do boja proti Benjamínovcom?“ Hospodin odpovedal: „Ako prvý vytiahne Júda.“ 19 Izraeliti ráno vstali a rozložili tábor oproti Gibei.20 Muži z Izraela nastúpili do boja proti Benjamínovcom a zoradili sa proti nim do boja oproti Gibei. 21 Benjamínovci vyrazili z Gibey a pobili toho dňa dvadsaťdvatisíc Izraelitov. 22 No ľud\, izraelskí muži\, sa vzchopil a znova sa zoradil do boja na tom istom mieste\, kde sa zoradil v prvý deň. 23 Izraeliti vyšli do Bételu a do večera plakali pred Hospodinom. Potom sa spýtali Hospodina: „Máme znova ísť do boja proti našim bratom Benjamínovcom?“ Hospodin odpovedal: „Bojujte proti nim!“24 Na druhý deň sa teda Izraeliti priblížili k Benjamínovcom. 25 No aj na druhý deň Benjamínovci zaútočili proti nim z Gibey a z Izraelitov pobili ešte osemnásťtisíc mužov\, hoci všetci vedeli zaobchádzať s mečom. 26 Potom Izraeliti\, všetok ľud\, vystúpili hore do Bételu. Tam nariekali a sedeli pred Hospodinom celý deň až do večera\, postili sa a priniesli Hospodinovi spaľované obety i obety spoločenstva. 27 Potom sa Izraeliti spýtali Hospodina. V tom čase tam bola totiž archa Božej zmluvy 28 a v tom čase vykonával pri nej kňazskú službu Pinchás\, syn Eleazára\, Áronovho syna. Izraeliti sa pýtali: „Máme ďalej bojovať proti synom nášho brata Benjamína alebo máme prestať?“ Hospodin odpovedal: „Bojujte\, lebo zajtra vám ich vydám do rúk.“ \nEv. Jána 8\, 1 Ježiš odišiel na Olivový vrch. 2 Včasráno znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu. Sadol si a vyučoval ich. 3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju doprostred 4 a povedali mu: „Učiteľ\, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v Zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda povieš ty?“6 Týmito slovami ho skúšali\, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však sklonil dole a písal prstom po zemi. 7 Keď sa ho neprestávali vypytovať\, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu\, nech prvý hodí do nej kameň!“ 8 A znova sa zohol a písal po zemi. 9 Keď to začuli\, odchádzali jeden po druhom\, počnúc staršími\, až tam zostal sám s tou ženou\, ktorá bola uprostred. 10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena\, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ 11 Odpovedala: „Nikto\, Pane!“ Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-201-28-ev-jana-81-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260131
DTEND;VALUE=DATE:20260201
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T162820Z
LAST-MODIFIED:20260125T162820Z
UID:13560-1769817600-1769903999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 19; Ev. Jána 7\,40-53
DESCRIPTION:Sudcov 19\, 1 V tom čase\, keď v Izraeli nebolo kráľa\, istý Léviovec býval ako cudzinec na odľahlom svahu Efrajimského pohoria. Za svoju vedľajšiu ženu si vzal istú dievku z judského Betlehema. 2 Táto vedľajšia žena ho raz v hneve opustila a odišla do otcovského domu v judskom Betleheme. Zdržala sa tam asi štyri mesiace. 3 Jej muž šiel za ňou\, aby jej prehovoril do svedomia a priviedol ju späť. So sebou mal sluhu a dva osly. Keď ho uviedla do domu svojho otca a jej otec ho zbadal\, s radosťou mu šiel oproti. 4 Jeho tesť\, dievkin otec\, ho zdržiaval; preto zostal uňho tri dni. Tam jedli\, pili aj nocovali. 5 Na štvrtý deň včasráno sa chystal odcestovať\, no otec dievky prehováral svojho zaťa: „Posilnite sa kúskom chleba a potom pôjdete.“ 6 Zostali teda a obaja spolu jedli a pili. Dievkin otec potom navrhol mužovi: „Zabav sa\, zostaň cez noc a dobre sa cíť!“ 7 Keď sa muž predsa chystal odísť\, tesť naňho naliehal a on tam prenocoval. 8 Piateho dňa zavčasu ráno sa chystal na cestu. No dievkin otec naliehal: „Najprv sa\, prosím\, posilni!“ Zdržali sa\, kým sa deň nenachýlil a obaja spolu jedli. 9 Muž potom vstal\, aby sa vydal na cestu so svojou vedľajšou ženou. No jeho tesť\, dievkin otec\, ho opäť prehováral: „Pozri\, deň sa už nachýlil; prenocuj tu a urob si pohodlie! Zajtra zavčasu vstanete a vydáš sa na cestu do svojho stanu.“ 10 Muž však už nechcel prenocovať\, ale s dvoma osedlanými oslami\, svojou vedľajšou ženou a so sluhom sa vydal na cestu a prišiel pred Jebús\, teda pred Jeruzalem.11 Keď boli pri Jebúse a deň už veľmi pokročil\, sluha povedal svojmu pánovi: „Poď\, prosím\, vojdime do tohto jebúsejského mesta a prenocujme v ňom.“ 12 Pán mu však odvetil: „Nevojdeme do mesta cudzincov\, ktorí nepatria k synom Izraela\, ale pôjdeme až do Gibey.“ 13 Svojmu sluhovi povedal: „Poď\, snažme sa priblížiť ku Gibei alebo Ráme a prenocujme v jednom z týchto miest.“ 14 Šli teda ďalej a keď sa priblížili ku Gibei Benjamínovcov\, slnko im zapadlo. 15 Odbočili\, aby prenocovali v Gibei. Keď ta Léviovec prišiel\, zostal na námestí\, lebo nebolo nikoho\, kto by ich prijal na nocľah. 16 V ten podvečer sa po práci vracal z poľa istý starec. Pochádzal z Efrajimského pohoria a býval v Gibei ako cudzinec; obyvatelia toho miesta boli Benjamínovci. 17 Keď sa starec rozhliadol\, všimol si pútnika na námestí. Starec sa opýtal: „Kam hodláš ísť a odkiaľ prichádzaš?“ 18 Muž odpovedal: „Ideme z judského Betlehema na odľahlý svah Efrajimského pohoria\, odtiaľ totiž pochádzam. Cestoval som do judského Betlehema a teraz idem domov\, ale nikto ma neprijal do svojho domu. 19 Mám slamu i obrok pre naše osly\, mám aj chlieb a víno pre seba i pre tvoju slúžku a pre mládenca\, ktorý sprevádza tvojho služobníka. Nič mi nechýba.“ 20 Starec povedal: „Pokoj ti. Dovoľ mi\, aby som sa postaral o všetko\, čo ti chýba. Len nezostaň cez noc na námestí.“ 21 Doviedol ho do svojho domu a pre osly nachystal krmivo. Potom si umyli nohy\, jedli a pili.22 Keď sa občerstvili\, nejakí ničomníci z toho mesta obkľúčili ten dom\, zabúchali na dvere a vyzvali toho starca\, majiteľa domu: „Vyveď muža\, ktorý vošiel do tvojho domu\, nech ho spoznáme!“ 23 Nato vyšiel majiteľ domu a dohováral im: „Nie\, moji bratia\, nedopustite sa ničoho zlého. Keď tento muž prišiel do môjho domu\, nesmiete spáchať taký hanebný skutok. 24 Pozrite\, tu je moja dcéra\, panna\, a jeho vedľajšia žena\, dovediem vám ich. Môžete ich zneužiť a urobiť s nimi\, čo sa vám zapáči. Na tomto mužovi sa však nesmiete dopustiť takej hanebnosti.“ 25 Tí muži ho však nechceli ani počuť. Vtedy uchopil ten muž svoju vedľajšiu ženu a vyviedol ju k nim von. Oni s ňou obcovali celú noc a zneužívali ju až do rána. Prepustili ju\, až keď vyšla zornička. 26 Tá žena sa vrátila na úsvite a zrútila sa pri vchode do domu muža\, v ktorom bol jej pán až do úplného rozvidnenia. 27 Keď jej pán ráno vstal\, otvoril dvere domu a chcel sa vydať na cestu\, pri vchode do domu uvidel ležať svoju vedľajšiu ženu s rukami na prahu. 28 Oslovil ju: „Vstaň\, ideme!“ Odpoveď nedostal. Naložil ju teda na osla a vydal sa na cestu domov.29 Keď prišiel domov\, vzal nôž\, chytil svoju vedľajšiu ženu\, rozsekal ju aj s kosťami na dvanásť kusov a rozposlal ich po celom území Izraela. 30 Každý\, kto to videl\, povedal: „Nič také sa nestalo ani nebolo vidieť odvtedy\, čo Izraeliti vyšli z Egypta\, až do dnešného dňa. Uvažujte o tom\, poraďte sa a rozhodnite!“ \nEv. Jána 7\, 40 Niektorí zo zástupu\, čo počuli tieto slová\, povedali: „Je to naozaj prorok.“ 41 Iní hovorili: „Je to Mesiáš!“ Ďalší však namietali: „Vari Mesiáš príde z Galiley? 42 Či Písmo nehovorí\, že Mesiáš vzíde z Dávidovho potomstva\, z mestečka Betlehema\, v ktorom býval Dávid?“ 43 A tak vznikla v zástupe preňho roztržka. 44 Niektorí z nich ho chceli chytiť\, ale nik nepoložil na neho ruku.45 Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a tí sa ich opýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ 46 Sluhovia odpovedali: „Človek takto nikdy nehovoril.“ 47 Tu im farizeji odpovedali: „Hádam ste sa nedali aj vy zviesť? 48 Uveril v neho azda niekto z popredných mužov alebo z farizejov? 49 Ale tento zástup\, ktorý nepozná Zákon\, je prekliaty!“ 50 Tu im povedal Nikodém\, jeden z nich\, ktorý bol predtým za Ježišom: 51 „Či náš Zákon súdi človeka\, skôr než ho vypočuje a zistí\, čo robí?“ 52 Odpovedali mu: „Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj Písma a uvidíš\, že z Galiley prorok nepovstane.“ 53 A každý odišiel do svojho domu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-19-ev-jana-740-53/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260130
DTEND;VALUE=DATE:20260131
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T162619Z
LAST-MODIFIED:20260125T162619Z
UID:13558-1769731200-1769817599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 18; Ev. Jána 7\,37-39
DESCRIPTION:Sudcov 18\, 1 V tom čase Izrael nemal ešte kráľa. Vtedy si kmeň Dánovcov hľadal dedičné vlastníctvo\, aby sa usadil. Až dovtedy totiž nedostal medzi izraelskými kmeňmi dedičné vlastníctvo. 2 Dánovci vyslali zo svojich rodov päť mužov\, udatných bojovníkov zo svojich končín\, z Corey a Eštaólu\, aby ako vyzvedači preskúmali krajinu. Povedali im: „Choďte preskúmať tú krajinu.“ Tí prišli na Efrajimské pohorie až k Michovmu domu\, kde prenocovali. 3 Keď boli pri Michovom dome\, po reči poznali mladého Léviovca\, zabočili ta a spýtali sa ho: „Kto ťa sem doviedol? Čo tu robíš? Čo tu hľadáš?“ 4 On odpovedal: „Tak a tak sa so mnou dohodol Micha; najal si ma a slúžim mu ako kňaz.“ 5 Požiadali ho: „Spýtaj sa teda Boha\, aby sme sa dozvedeli\, či cesta\, ktorou chceme ísť\, bude úspešná.“ 6 Kňaz im povedal: „Choďte v pokoji! Cesta\, ktorou idete\, je pod Hospodinovým dohľadom.“7 Tých päť mužov teda šlo ďalej a prišli do Lajiša. Videli\, že obyvatelia v ňom žijú pokojne na sidonský spôsob\, nerušení a bezpeční. Nikoho v krajine nesužuje nedostatok ani poroba. Sú ďaleko od Sidončanov a s nikým nič nemajú. 8 Keď sa vrátili k svojim bratom do Corey a Eštaólu\, tí sa ich pýtali: „Čo nám prinášate?“ 9 Odpovedali: „Vstaňte\, zaútočme na nich! Videli sme tú krajinu\, ktorá je naozaj znamenitá. Vy otáľate? Neváhajte odísť a obsadiť tú krajinu. 10 Keď ta prídete\, nájdete dôverčivý ľud. Krajina je rozsiahla. Boh vám ju vydá do rúk. Je to miesto\, kde nechýba nič z toho\, čo človek môže na zemi mať.“11 Nato sa z rodu Dánovcov z Corey a Eštaólu vydalo do boja šesťsto ozbrojených mužov. 12 Vystúpili hore a utáborili sa v Kirjat-Jearíme v Judsku. Preto sa to miesto dodnes volá Machane-Dán; leží za Kirjat-Jearímom. 13 Odtiaľ tiahli cez Efrajimské pohorie a prišli k Michovmu domu. 14 Vtedy prehovorilo tých päť mužov\, čo šli do lajišského kraja na výzvedy. Povedali svojim bratom: „Či viete\, že v týchto domoch je efód a domáci bohovia\, tesaná a uliata modla? Teraz uvážte\, čo urobíte.“ 15 Odbočili ta\, prišli k domu mladého Léviovca\, k Michovmu domu a pozdravili ho. 16 Šesťsto ozbrojených Dánovcov zostalo stáť pred bránou. 17 Tí piati muži\, čo prišli do kraja ako vyzvedači\, vošli dnu\, vzali tesanú sochu\, efód\, domácich bohov i liatu modlu. Kňaz stál pred bránou a oproti nemu šesťsto ozbrojených mužov. 18 Keď tamtí vnikli do Michovho domu a brali tesanú sochu\, efód\, domácich bohov a liatu modlu\, kňaz sa ich spýtal: „Čo to robíte?“ 19 Odpovedali mu: „Mlč! Buď ticho a poď s nami; buď nám otcom a kňazom. Je pre teba lepšie byť kňazom v dome jediného muža\, než byť kňazom kmeňa a rodu v Izraeli?“ 20 Kňazovi sa to zapáčilo. Vzal efód\, domácich bohov\, tesanú sochu a pripojil sa k ľudu.21 Obrátili sa a odišli. Ženy\, deti\, stáda a vzácne veci dali dopredu. 22 Boli už ďaleko od Michovho domu\, keď boli pozvolávaní muži z domov susediacich s Michovým domom a dohonili Dánovcov. 23 Keď na nich volali\, Dánovci sa obrátili a pýtali sa Michu: „Čo sa ti stalo\, že si pozvolával svojich ľudí?“ 24 „Vzali ste mojich bohov\, ktorých som si zhotovil\, ako aj kňaza. Vy odchádzate a čo zostáva mne? A pritom sa ešte spytujete: ‚Čo sa ti stalo?‘“ 25 Dánovci mu povedali: „Nech ťa už nepočujeme\, inak by vás rozhnevaní ľudia mohli napadnúť a prišiel by si o život ty sám i tvoji domáci.“ 26 Dánovci odišli svojou cestou. Keď Micha videl\, že sú silnejší než on\, obrátil sa a šiel domov.27 Oni však vzali so sebou to\, čo si Micha zhotovil\, ako aj jeho kňaza a šli proti Lajišu\, proti pokojnému a dôverčivému ľudu. Pobili ho mečom a mesto podpálili. 28 Nebolo nikoho\, kto by ich bol zachránil\, lebo mesto bolo ďaleko od Sidonu a nemalo s nikým zmluvu o pomoci. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechób. Dánovci znova vybudovali mesto a osídlili ho. 29 Mestu dali meno Dán podľa mena svojho praotca Dána\, ktorý sa narodil Izraelovi. Pôvodne sa však volalo Lajiš. 30 Dánovci si postavili tesanú modlu. Jonatán\, syn Mojžišovho syna Geršóma\, a jeho potomkovia boli kňazmi v kmeni Dánovcov až dovtedy\, keď obyvatelia krajiny museli odísť do zajatia. 31 Umiestnili tam tesanú modlu\, ktorú zhotovil Micha\, a zostala tam\, kým stál Boží dom v Šile. \nEv. Jána 7\, 37 Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný\, nech príde ku mne a nech sa napije ten\, 38 kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“ 39 To povedal o Duchu\, ktorého mali prijať tí\, čo v neho uveria. Duch totiž ešte nebol\, lebo Ježiš ešte nebol oslávený.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-18-ev-jana-737-39/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260129
DTEND;VALUE=DATE:20260130
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T162334Z
LAST-MODIFIED:20260125T162334Z
UID:13556-1769644800-1769731199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 17; Ev. Jána 7\,31-36
DESCRIPTION:Sudcov 17\, 1 Na Efrajimskom pohorí bol muž\, ktorý sa volal Micha. 2 Ten sa priznal svojej matke: „Tisícsto šeklov striebra\, ktoré ti vzali a pre ktoré si vyslovila kliatbu\, a to aj predo mnou\, je u mňa\, ja som ho vzal.“ Matka mu odpovedala: „Syn môj\, nech ťa Hospodin požehná!“ 3 On potom vrátil matke tisícsto šeklov striebra. Matka na to povedala: „Toto striebro som vlastnou rukou zasvätila Hospodinovi\, aby sa z neho urobil môjmu synovi rytý a liaty obraz. Dávam ti ho teraz späť.“ 4 On však vrátil striebro matke. Nato matka vzala dvesto šeklov striebra a dala ich zlatníkovi. Ten z neho urobil tesanú a liatu modlu\, ktorá bola potom v Michovom dome. 5 Tento muž Micha mal totiž domácu svätyňu\, zhotovil efód i domácich bohov a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza. 6 V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil\, čo uznal za správne.7 Bol istý mládenec z judského Betlehema\, z Júdovho rodu; bol to Léviovec\, ktorý sa tam zdržiaval ako cudzinec. 8 Ten muž odišiel z mesta\, z judského Betlehema\, aby sa ako cudzinec prechodne usadil na vhodnom mieste. Cestou prišiel na Efrajimské pohorie k Michovmu domu. 9 Keď sa ho Micha opýtal: „Odkiaľ prichádzaš\,“ odpovedal: „Som Léviovec z judského Betlehema a chcem prechodne bývať ako cudzinec\, kde sa mi naskytne.“ 10 Micha mu povedal: „Zostaň u mňa a buď mi otcom a kňazom. Ročne ti dám desať šeklov striebra ako aj ošatenie a stravu.“ Léviovec ponuku prijal. 11 Rozhodol sa zostať u toho muža. Mládenec sa mu stal akoby synom. 12 Micha ustanovil mladého Léviovca za kňaza a ten zostal v jeho dome ako kňaz. 13 Micha si pomyslel: „Teraz som presvedčený\, že Hospodin bude so mnou dobre zaobchádzať\, lebo kňazom sa mi stal Léviovec.“ \nEv. Jána 7\,  31 Mnohí zo zástupu však uverili v neho a hovorili: „Urobí azda Mesiáš\, keď príde\, viac znamení ako tento?“32 Farizeji počuli\, čo všetko si o ňom zástup povráva\, a tak veľkňazi a farizeji poslali sluhov\, aby ho chytili. 33 No vtedy povedal Ježiš: „Ešte krátky čas som s vami a potom pôjdem k tomu\, ktorý ma poslal. 34 Budete ma hľadať\, a nenájdete ma; kde som ja\, ta vy prísť nemôžete.“ 35 Vtedy si Židia medzi sebou hovorili: „Kam chce odísť\, že ho nenájdeme? Chce ísť azda do gréckej diaspóry a učiť Grékov? 36 Čo je to za reč\, ktorú povedal: ‚Budete ma hľadať\, a nenájdete ma; kde som ja\, ta vy prísť nemôžete‘?“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-17-ev-jana-731-36/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260128
DTEND;VALUE=DATE:20260129
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T162022Z
LAST-MODIFIED:20260125T162022Z
UID:13554-1769558400-1769644799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 16\,22-31; Ev. Jána 7\,25-30
DESCRIPTION:Sudcov 16\,  22 Vlasy na hlave mu však po ostrihaní začali znova rásť.23 Filištínske kniežatá sa zhromaždili\, aby priniesli veľkú obetu na počesť svojho boha Dagóna a oddali sa zábave. Vraveli: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona.“24 Keď ľud uvidel Samsona\, oslavoval svojho boha a volal: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa\, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí.“25 Keď sa rozveselili\, zvolali: „Doveďte Samsona\, aby nás pozabával.“ Priviedli teda Samsona z väzenia a on ich musel zabávať. Keď ho potom postavili medzi stĺpy\, 26 Samson povedal mládencovi\, ktorý ho viedol za ruku: „Veď ma\, aby som sa dotkol stĺpov\, na ktorých spočíva dom\, a mohol sa o ne oprieť.“ 27 Dom bol plný mužov i žien a boli tam všetky filištínske kniežatá. Na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien\, čo hľadeli na zábavu so Samsonom. 28 Vtedy Samson vzýval Hospodina a prosil: „Pane\, Hospodin! Spomeň si na mňa a ešte raz mi daj predošlú silu\, Bože\, nech sa vypomstím Filištíncom aspoň za jedno z mojich očí.“ 29 Nato Samson pevne objal oba prostredné stĺpy\, na ktorých spočívala stavba\, jeden pravou a druhý ľavou rukou a oprel sa o ne. 30 Povedal: „Nech zomriem spolu s Filištíncami.“ Celou silou sa oprel a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud\, čo bol v ňom. Mŕtvych\, ktorých usmrtil\, keď zomrel\, bolo viac ako tých\, čo usmrtil zaživa. 31 Jeho bratia so všetkými príbuznými zostúpili\, odniesli ho\, vrátili sa a pochovali ho medzi Coreou a Eštaólom v hrobe jeho otca Manóacha. Samson súdil Izrael dvadsať rokov. \n Ev. Jána 7\, 25 Nato sa ozvali niektorí Jeruzalemčania: „Či to nie je ten\, ktorého chcú zabiť? 26 Pozrite\, hovorí verejne\, a nič mu nepovedia. Vari už aj poprední muži naozaj spoznali\, že je to Mesiáš? 27 Lenže o tomto vieme\, odkiaľ je\, keď však príde Mesiáš\, nik nebude vedieť\, odkiaľ je.“ 28 Keď Ježiš učil v chráme\, zvolal: „Aj ma poznáte\, aj viete\, odkiaľ som. No ja som neprišiel sám od seba\, ale pravdivý je ten\, ktorý ma poslal\, a toho vy nepoznáte. 29 Ja ho poznám\, lebo som od neho a on ma poslal. 30 Chceli ho teda chytiť\, ale nik nepoložil na neho ruku\, lebo ešte neprišla jeho hodina.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-1622-31-ev-jana-725-30/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260127
DTEND;VALUE=DATE:20260128
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260125T161756Z
LAST-MODIFIED:20260125T161756Z
UID:13552-1769472000-1769558399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 16\,1-21; Ev. Jána 7\,14-24
DESCRIPTION:Sudcov 16\, 1 Keď raz prišiel Samson do Gazy a uvidel tam neviestku\, vošiel k nej. 2 Len čo obyvatelia Gazy počuli: „Samson prišiel sem\,“ zbehli sa a pri mestskej bráne celú noc na neho striehli a až do svitania ticho vyčkávali. Povedali: „Na úsvite ho zabijeme.“ 3 Samson ležal do polnoci. O polnoci vstal\, chytil vráta mestskej brány s verajami a závorou\, vzal to na plecia a vyniesol na temeno vrchu smerom k Hebronu.4 Potom sa v údolí Sorék zaľúbil do ženy menom Delila. 5 Nato prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: „Snaž sa ho zvábiť a vyzvedieť\, odkiaľ má svoju veľkú silu a ako by sme ho mohli premôcť\, spútať a ovládnuť. Potom ti každý z nás dá tisícsto šeklov striebra.“ 6 Delila naliehala na Samsona: „Povedz mi\, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať\, aby ťa ovládli.“ 7 Samson jej povedal: „Ak ma poviažu siedmimi čerstvými\, ešte nevyschnutými lukovými tetivami\, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 8 Filištínske kniežatá jej doniesli sedem čerstvých\, ešte nevyschnutých lukových tetív a ona ho nimi poviazala. 9 Niekoľkí muži striehli v jej komore. Vtedy skríkla: „Samson\, Filištínci idú na teba!“ On však roztrhol tetivy\, ako sa trhá niť z kúdele\, keď sa jej dotkne plameň\, a tajomstvo jeho sily zostalo neodhalené. 10 Vtedy Delila povedala Samsonovi: „Luhal si mi a oklamal si ma. Teraz mi prezraď\, čím ťa možno spútať.“ 11 On jej odvetil: „Ak ma poviažu novými povrazmi\, ktoré neboli dosiaľ použité pri práci\, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 12 Nato Delila vzala nové povrazy\, spútala ho nimi a zvolala: „Samson\, Filištínci idú na teba!“ Zatiaľ v komore na neho striehli. On však postrhával povrazy z ramien ako nite. 13 Delila vyčítala Samsonovi: „Až dosiaľ si ma podvádzal a luhal si mi. Prezraď mi\, čím ťa možno spútať.“ Odpovedal jej: „Ak spletieš sedem vrkočov z mojej hlavy s osnovou a upevníš ich kolíkom\, oslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 14 Vtedy ho uspala\, splietla sedem vrkočov z jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala naňho: „Samson\, Filištínci idú na teba!“ On sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou. 15 Delila mu dohovárala: „Ako môžeš povedať: ‚Milujem ťa\,‘ keď tvoje srdce nie je pri mne? Už trikrát si ma podviedol a neprezradil si mi\, v čom je tvoja veľká sila.“ 16 Keď ho celé dni trápila svojimi rečami a naliehala naňho\, že bol na smrť unavený\, 17 otvoril jej svoje srdce a povedal jej: „Mojej hlavy sa dosiaľ britva nedotkla\, lebo od života matky som Božím zasvätencom. Keby ma ostrihali\, sila by ma opustila a bol by som slabý ako ktokoľvek iný.“ 18 Delila videla\, že jej úplne otvoril srdce. Filištínskym kniežatám odkázala: „Teraz už poďte\, lebo mi úplne otvoril srdce.“ Filištínske kniežatá prišli a priniesli aj striebro. 19 Ona ho uspala na svojich kolenách a zavolala jedného muža\, ktorý mu ostrihal sedem vrkočov na hlave. Samson začal slabnúť a sila ho opustila. 20 Vtedy zvolala: „Samson\, Filištínci idú na teba!“ Keď sa prebudil zo spánku\, pomyslel si: „Ako vždy dosiaľ\, aj teraz zhodím ich putá.“ Nevedel však\, že Hospodin odstúpil od neho. 21 Filištínci ho chytili\, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho spútali bronzovými okovami. Vo väzení musel mlieť. \nEv. Jána 7\, 14 Keď už prešla polovica sviatkov\, vystúpil Ježiš hore do chrámu a vyučoval. 15 Židia sa čudovali a hovorili: „Ako to\, že tento pozná Písma\, hoci sa neučil?“ 16 Ježiš im odpovedal: „Moje učenie nie je moje\, ale toho\, ktorý ma poslal. 17 Ak niekto chce plniť jeho vôľu\, spozná\, či je toto učenie z Boha\, alebo či hovorím sám od seba. 18 Kto hovorí sám od seba\, hľadá svoju vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho\, ktorý ho poslal\, ten je pravdivý a niet v ňom neprávosti. 19 Či vám Mojžiš nedal Zákon? Nik z vás však Zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?“ 20 Zástup odpovedal: „Si posadnutý démonom. Ktože ťa chce zabiť?“ 21 Ježiš im odpovedal: „Jeden skutok som vykonal a všetci sa čudujete. 22 Pretože vám Mojžiš dal obriezku — hoci nepochádza od Mojžiša\, ale od otcov — obrezávate človeka aj v sobotu. 23 Ak človek prijíma obriezku v sobotu\, aby sa neporušil Mojžišov zákon\, prečo sa potom hneváte na mňa\, že som v sobotu uzdravil celého človeka? 24 Nesúďte podľa vzhľadu\, ale súďte spravodlivo!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-161-21-ev-jana-714-24/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260126
DTEND;VALUE=DATE:20260127
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260118T190902Z
LAST-MODIFIED:20260118T190902Z
UID:13544-1769385600-1769471999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 15\,9-20; Ev. Jána 7\,11-13
DESCRIPTION:Sudcov 15\, 9 Filištínci vyšli hore\, utáborili sa v Judsku a pripravili sa zaútočiť na Lechi. 10 Muži z Judska sa spýtali: „Prečo ste prišli bojovať proti nám?“ Odpovedali: „Vyšli sme spútať Samsona a odplatiť mu to\, čo on urobil nám.“ 11 Tritisíc mužov z Judska zostúpilo ku skalnej rokline Etám a vyčítalo Samsonovi: „Nevieš\, že nad nami vládnu Filištínci? Čo si nám to vykonal?“ Odpovedal im: „Ako oni urobili mne\, tak som ja urobil im.“ 12 „Prišli sme ťa spútať a vydať ťa do rúk Filištíncov.“ Samson im povedal: „Prisahajte mi\, že vy sami ma nenapadnete!“ 13 Odpovedali mu: „Nenapadneme ťa\, len ťa spútame a vydáme ťa do ich rúk\, ale určite ťa nechceme usmrtiť.“ Nato ho spútali dvoma novými povrazmi a vytiahli z rokliny. 14 Keď prišiel do Lechi a Filištínci mu vyšli v ústrety s bojovým pokrikom\, zrazu ho prenikol Hospodinov duch a povrazy na jeho ramenách boli ako ohňom opálené ľanové vlákna a putá na jeho rukách povolili. 15 Našiel čerstvú osliu čeľusť\, vystrel ruku\, uchopil čeľusť a pobil ňou tisíc mužov. 16 Potom Samson povedal: „Čeľusťou z osla som z nich urobil veľkú hromadu\, čeľusťou z osla som pobil tisíc mužov.“17 Keď dohovoril\, čeľusť z ruky ďaleko odhodil. Preto nazvali to miesto Rámat-Lechi. 18 Veľmi vysmädnutý volal k Hospodinovi: „Ty si viedol svojho služobníka k tomuto veľkému vyslobodeniu a teraz musím zomrieť smädom a padnúť do rúk neobrezancov?“ 19 Vtedy Boh roztvoril priehlbeň v Lechi\, z ktorej vystrekla voda. Keď sa z nej napil\, pookrial a ožil. Preto prameňu\, ktorý je v Lechi dodnes\, dal meno Én-Kore. 20 Samson súdil Izrael za čias Filištíncov dvadsať rokov. \n Ev. Jána 7\, 11 Židia ho počas sviatku hľadali a hovorili: „Kdeže je?“ 12 Aj v zástupoch bol kvôli nemu veľký rozruch. Jedni vraveli: „Je dobrý!“ Iní hovorili: „Nie je\, iba čo zvádza ľud!“ 13 Nik však o ňom nehovoril verejne zo strachu pred Židmi.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-159-20-ev-jana-711-13/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260125
DTEND;VALUE=DATE:20260126
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260118T190735Z
LAST-MODIFIED:20260118T190735Z
UID:13542-1769299200-1769385599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 15\,1-8; Ev. Jána 7\,1-10
DESCRIPTION:Sudcov 15\, 1 Neskôr počas žatvy pšenice Samson navštívil svoju ženu\, priniesol kozľa a povedal: „Chcem vojsť do izby k svojej žene.“ Jej otec mu však nedovolil vojsť. 2 Povedal: „Myslel som si\, že si ju znenávidel\, a preto som ju dal tvojmu družbovi. Jej mladšia sestra je krajšia ako ona\, nech je tvoja namiesto nej!“ 3 Samson im však odpovedal: „V tomto prípade sa voči Filištíncom nepreviním\, ak im vykonám niečo zlé.“4 Samson odišiel a pochytal tristo líšok. Potom vzal fakle a líšky pospájal chvostami do dvojíc tak\, že medzi chvosty každej dvojice pripevnil fakľu. 5 Pozapaľoval fakle a líšky pustil Filištíncom do obilia. Takto zapálil nielen snopy v krížoch a obilie na koreni\, ale aj vinice a olivové sady. 6 Filištínci sa vypytovali: „Kto to urobil?“ Dostali odpoveď: „Timňanov zať Samson\, lebo mu vzal ženu a dal ju jeho družbovi.“ Filištínci vyšli a upálili ju i s otcom. 7 Samson im povedal: „Za toto\, čo ste vykonali\, neprestanem\, kým sa vám nevypomstím.“ 8 Mlátil ich teda sprava i zľava\, utrpeli ťažkú porážku. Potom zišiel a býval v skalnej rokline Etám. \nEv. Jána 7\, 1 Potom Ježiš chodil po Galilei. Nechcel totiž chodiť po Judsku\, lebo Židia ho chceli zabiť. 2 Blížil sa však židovský sviatok\, slávnosť Stánkov. 3 Tu mu jeho bratia povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judska\, aby aj tvoji učeníci videli skutky\, ktoré konáš! 4 Veď nikto nerobí nič v skrytosti\, ale chce byť verejne známy. Ak robíš takéto veci\, ukáž sa svetu.“ 5 Totiž ani jeho bratia neverili v neho. 6 Ježiš im povedal: „Môj čas ešte nenastal\, ale pre vás je stále vhodný čas. 7 Vás nemôže svet nenávidieť\, ale mňa nenávidí\, pretože o ňom svedčím\, že skutky\, ktoré koná\, sú zlé. 8 Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem\, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.“ 9 Toto im povedal a zostal v Galilei.10 Keď jeho bratia odišli na sviatky\, vtedy šiel aj on\, no nie verejne\, ale akoby v skrytosti.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-151-8-ev-jana-71-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260124
DTEND;VALUE=DATE:20260125
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260118T190602Z
LAST-MODIFIED:20260118T190602Z
UID:13540-1769212800-1769299199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 14; Ev. Jána 6\,66-71
DESCRIPTION:Sudcov 14\, 1 Samson zišiel do Timny a tam sa zahľadel do jednej z filištínskych dcér. 2 Keď sa vrátil domov\, oznámil svojmu otcovi a matke: „V Timne som videl jednu z filištínskych dcér. Tú mi teda vezmite za ženu.“ 3 Otec a matka ho prehovárali: „Nie je azda medzi dcérami tvojich bratov a v celom tvojom ľude žena\, že si chceš vziať ženu spomedzi neobrezaných Filištíncov?“ Samson však otcovi odvetil: „Túto mi vezmi\, lebo ona sa mi páči!“ 4 Jeho otec a matka nevedeli\, že to pochádza od Hospodina\, ktorý hľadá zámienku proti Filištíncom. V tom čase totiž Filištínci vládli nad Izraelom. 5 Samson zišiel s otcom i matkou do Timny. Keď prichádzali k viniciam Timny\, náhle proti nim vyskočil mladý revúci lev. 6 Hospodinov duch ovládol Samsona a on holými rukami roztrhol leva ako kozľa. Otcovi ani matke nepovedal\, čo vykonal. 7 Potom zišiel dolu\, pozhováral sa s tou ženou\, čo sa mu páčila. 8 Keď si ju po nejakom čase šiel vziať za ženu\, odbočil z cesty\, aby sa podíval na mŕtveho leva. V tele leva bol roj včiel a med. 9 Vzal do ruky plást medu a cestou z neho jedol. Prišiel k otcovi i matke a dal jesť aj im. Nepovedal im však\, že plást medu vybral z mŕtveho leva. 10 Jeho otec potom zišiel k tej žene a Samson tam usporiadal hostinu\, ako robievali mládenci. 11 Keď ho uvideli\, vybrali mu tridsať družbov\, aby boli s ním. 12 Samson im povedal: „Dám vám hádanku. Ak mi ju naozaj rozlúštite za sedem dní trvania hostiny\, dám vám tridsať košieľ a tridsať sviatočných šiat. 13 Ak mi ju však nedokážete rozlúštiť\, tých tridsať košieľ a tridsať sviatočných šiat mi dáte vy.“ Povedali mu: „Povedz nám tú hádanku\, chceme ju počuť.“ 14 On im povedal: „Z pažravca vyšiel pokrm a zo siláka vyšla sladkosť.“ Hádanku nevedeli rozlúštiť ani za tri dni. 15 Na štvrtý deň naliehali na Samsonovu ženu: „Prehovor svojho muža\, aby nám prezradil hádanku. Ak nie\, spálime ťa aj s domom tvojho otca.“ 16 Potom Samsonova žena s plačom pred ním vravela: „Ty ma len nenávidíš a nemiluješ ma. Mojim súkmeňovcom si dal hádanku a mne si ju neprezradil.“ Samson jej povedal: „Veru\, to som neprezradil ani otcovi\, ani matke a tebe by som to mal prezradiť?“ 17 S plačom na neho naliehala až do siedmeho dňa hostiny. Po toľkom naliehaní jej to na siedmy deň prezradil. Ona potom hádanku prezradila svojim súkmeňovcom. 18 Na siedmy deň pred západom slnka sa ho spýtali muži mesta: „Čo je sladšie ako med? Čo je mocnejšie ako lev?“ On im odpovedal: „Keby ste neboli orali na mojej jalovičke\, neboli by ste rozlúštili moju hádanku.“ 19 Samsona ovládol Hospodinov duch\, zostúpil do Aškalónu a zabil tam tridsať mužov. Pobral im\, čo mali\, a sviatočné šaty dal tým\, čo rozlúštili hádanku. Rozpálený hnevom odišiel hore do otcovského domu. 20 Samsonovu ženu dali potom jednému z jeho družbov\, ktorý bol Samsonovým priateľom. \nEv. Jána 6\, 66 Preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a už s ním nechodili. 67 Tu povedal Ježiš Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ 68 Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane\, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života 69 a my sme uverili a spoznali\, že ty si Boží Svätý.“ 70 Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás azda Dvanástich? No jeden z vás je diabol.“ 71 Povedal to o Judášovi\, synovi Šimona Iškariotského. Ten ho totiž mal zradiť — jeden z Dvanástich.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-14-ev-jana-666-71/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260123
DTEND;VALUE=DATE:20260124
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260118T190428Z
LAST-MODIFIED:20260118T190428Z
UID:13538-1769126400-1769212799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 13; Ev. Jána 6\,60-65
DESCRIPTION:Sudcov 13\, 1 Izraeliti potom znova páchali\, čo sa nepáčilo Hospodinovi\, takže Hospodin ich vydal do rúk Filištíncov na štyridsať rokov.2 Bol istý muž z Corey\, z rodu Dánovcov\, menom Manóach. Jeho žena bola neplodná a nerodila. 3 Hospodinov anjel sa zjavil žene a povedal: „Pozri\, si neplodná\, nerodila si; no predsa počneš a porodíš syna. 4 Preto dávaj pozor\, nepi víno ani nijaký opojný nápoj a nejedz nič nečisté. 5 Veď počneš a porodíš syna. Jeho hlavy sa britva nesmie dotknúť. Chlapec bude Božím zasvätencom od života matky. On začne vyslobodzovať Izrael z rúk Filištíncov.“ 6 Žena to šla oznámiť svojmu mužovi. Povedala: „Prišiel ku mne Boží muž. Vyzeral ako Boží anjel a vzbudzoval bázeň. Neopýtala som sa ho\, odkiaľ je a on mi nepovedal svoje meno. 7 Povedal mi však: ‚Počneš a porodíš syna. Preto nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Chlapec bude Božím zasvätencom od svojho narodenia až do smrti.‘“8 Manóach sa modlil k Hospodinovi: „Pane\, prosím\, nech ten Boží muž\, ktorého si poslal\, príde ešte raz k nám! Nech nás poučí\, ako máme zaobchádzať s chlapcom\, ktorý sa má narodiť“. 9 Boh splnil Manóachovu prosbu. Boží anjel prišiel ešte raz k žene\, keď sedela na poli a jej muž Manóach nebol s ňou. 10 Žena bežala oznámiť to svojmu mužovi. Povedala mu: „Zjavil sa mi ten muž\, čo onoho dňa prišiel ku mne.“ 11 Manóach vstal\, šiel za svojou ženou\, prišiel k tomu mužovi a opýtal sa ho: „Ty si ten muž\, ktorý oslovil túto ženu?“ Ten mu odvetil: „Som.“ 12 Manóach sa opýtal: „Keď sa splní tvoje slovo\, ako má byť chlapec vychovávaný a čo má robiť?“ 13 Anjel Hospodina odpovedal Manóachovi: „Nech sa žena chráni všetkého\, na čo som ju upomínal: 14 Nech nepije nič\, čo pochádza z viničného kmeňa\, nech nepije víno ani opojný nápoj\, nech neje nič nečisté\, nech dodržiava všetko\, čo som jej prikázal.“ 15 Manóach povedal Hospodinovmu anjelovi: „Chceli by sme ťa zdržať a pripraviť ti kozľa.“ 16 Hospodinov anjel však Manóachovi odpovedal: „Keby si ma aj zdržal\, nejedol by som z tvojho jedla. No ak pripravíš spaľovanú obetu Hospodinovi\, prines ju.“ Manóach totiž nevedel\, že je to Hospodinov anjel\, 17 preto sa spýtal Hospodinovho anjela: „Ako sa voláš? Keď sa tvoje slová splnia\, chceli by sme ti prejaviť poctu.“ 18 Hospodinov anjel mu odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Je tajomné.“19 Manóach vzal kozľa i pokrmovú obetu a obetoval to na skale Hospodinovi\, ktorý pred Manóachom a jeho ženou urobil predivnú vec: 20 Keď plameň z oltára vystupoval k nebu\, vzniesol sa Hospodinov anjel v plameni oltára hore. Pri pohľade na to Manóach a jeho žena padli tvárou na zem. 21 Hospodinov anjel sa Manóachovi ani jeho žene už nikdy nezjavil. Vtedy si Manóach uvedomil\, že to bol Hospodinov anjel. 22 Manóach povedal svojej žene: „Určite zomrieme\, lebo sme videli Boha.“ 23 Jeho žena mu však povedala: „Keby nás Hospodin hodlal zabiť\, nebol by prijal od nás ani spaľovanú\, ani pokrmovú obetu. Nebol by nám to všetko ukázal ani by nám teraz nebol niečo také oznámil.“ 24 Žena porodila syna a dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Hospodin ho požehnával. 25 Hospodinov duch začal v ňom pôsobiť v Machane-Dáne medzi Coreou a Eštaólom. \nEv. Jána 6\, 60 Vtedy mnohí z jeho učeníkov\, čo to počuli\, povedali: „Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?“ 61 Keďže Ježiš sám vedel\, že jeho učeníci proti tomu šomrú\, povedal im: „Toto vás pohoršuje? 62 A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta\, kde bol predtým? 63 Duch oživuje\, telo nič neosoží! Slová\, ktoré som vám povedal\, sú Duch a život. 64 No medzi vami sú niektorí\, čo neveria. Ježiš totiž vedel od začiatku\, ktorí neveria a kto ho zradí.“ 65 A dodal: „Preto som vám povedal\, že nikto nemôže prísť ku mne\, ak mu to nebude dané od Otca.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-13-ev-jana-660-65/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260122
DTEND;VALUE=DATE:20260123
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260118T190249Z
LAST-MODIFIED:20260118T190249Z
UID:13536-1769040000-1769126399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 12; Ev. Jána 6\,52-59
DESCRIPTION:Sudcov 12\, 1 Efrajimskí muži boli pozvolávaní\, prešli do Cafónu a povedali Jeftemu: „Prečo si vytiahol do boja proti Ammónčanom a nás si nepovolal\, aby sme šli s tebou? Podpálime ti dom nad hlavou.“ 2 Jefte im povedal: „Ja a môj ľud sme mali veľký spor s Ammónčanmi. Keď som vás však požiadal o pomoc\, nevyslobodili ste ma z ich rúk. 3 Keď som teda zistil\, že mi pomôcť nechcete\, vystavil som nebezpečenstvu vlastný život\, začal som bojovať proti Ammónčanom a Hospodin mi ich vydal do rúk. Prečo ste sa teda rozhodli dnes bojovať proti mne?“ 4 Jefte zhromaždil všetkých gileádskych mužov a pustil sa do boja proti Efrajimu. Gileádski muži porazili Efrajimovcov\, ktorí ich podnecovali: „Ste utečenci z Efrajimu.“ Gileád totiž leží medzi Efrajimom a Menaššem. 5 Gileádovci obsadili Efrajimovcom jordánske brody. Keď nejaký utečenec z Efrajimu povedal: „Chcem sa prebrodiť na druhú stranu!“\, gileádski muži sa ho spýtali: „Si Efrajimovec?“ Keď povedal: „Nie som!“\, 6 rozkázali mu: „Vyslov slovo šibbólet!“ On povedal „sibbólet“\, lebo to slovo nevedel správne vysloviť\, vtedy ho chytili a zabili pri jordánskom brode. Pri tejto príležitosti padlo štyridsaťdvatisíc Efrajimovcov.7 Jefte bol sudcom v Izraeli šesť rokov. Keď zomrel Gileádovec Jefte\, pochovali ho v ktoromsi gileádskom meste. 8 Po ňom bol sudcom v Izraeli Ibcán z Betlehema. 9 Mal tridsať synov a tridsať dcér\, ktoré povydával z domu\, a tridsať dcér priviedol svojim synom z iného miesta. Ibcán bol sudcom v Izraeli sedem rokov. 10 Keď Ibcán zomrel\, pochovali ho v Betleheme.11 Po ňom sa sudcom v Izraeli stal Zebulúnovec Elón. On súdil Izrael desať rokov. 12 Keď Zebulúnovec Elón zomrel\, pochovali ho v zebulúnskom kraji v Ajalóne.13 Po ňom za sudcu v Izraeli nastúpil Piratónčan Abdón\, Hillélov syn. 14 Mal štyridsať synov a tridsať vnukov\, ktorí jazdievali na sedemdesiatich mladých osloch. On súdil Izrael osem rokov. 15 Keď zomrel Piratónčan Abdón\, syn Hilléla\, pochovali ho v Piratóne v Efrajimskej krajine na pohorí Amalékov. \nEv. Jána 6\, 52 Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ 53 Ježiš im povedal: „Amen\, amen\, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv\, nebudete mať v sebe život. 54 Kto je moje telo a pije moju krv\, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv\, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca\, aj ten\, čo mňa je\, bude žiť zo mňa. 58 Toto je ten chlieb\, ktorý zostúpil z neba\, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb\, bude žiť naveky.“ 59 To povedal\, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-12-ev-jana-652-59/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260121
DTEND;VALUE=DATE:20260122
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260118T185703Z
LAST-MODIFIED:20260118T185703Z
UID:13534-1768953600-1769039999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 11\,29-40; Ev. Jána 6\,41-51
DESCRIPTION:Sudcov 11\, 29 Hospodinov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileádskej Micpy. Z gileádskej Micpy šiel bojovať proti Ammónčanom. 30 Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: „Ak mi naozaj vydáš Ammónčanov do rúk 31 a ja sa od nich bez ujmy vrátim\, potom ktokoľvek mi z dvier môjho domu vyjde v ústrety\, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.“ 32 Jefte sa potom pustil do boja proti Ammónčanom a Hospodin mu ich vydal do rúk. 33 Spôsobil veľkú porážku dvadsiatim mestám od Aroéru po cestu\, ktorou sa vchádza do Minnítu\, až po Abél-Keramím. Tak boli Ammónčania pokorení pred Izraelitmi.34 Keď prichádzal Jefte do Micpy k svojmu domu\, vyšla mu v ústrety jeho dcéra a tancovala za zvuku tamburíny. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna\, ani dcéru. 35 Len čo ju uvidel\, roztrhol si rúcho a zvolal: „Ach\, dcéra moja\, hlboko si ma zarmútila. Uvrhla si ma do nešťastia. Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť.“ 36 Ona mu odvetila: „Otče môj\, keď si dal Hospodinovi sľub\, splň ho\, veď Hospodin ti umožnil vypomstiť sa tvojim nepriateľom Ammónčanom.“ 37 Potom otcovi povedala: „Ušetri ma\, dopraj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panenstvo.“ 38 On jej povedal: „Choď.“ Prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo. 39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on svoj sľub splnil. Ona muža nepoznala. Odvtedy je v Izraeli zvykom\, že 40 izraelské dcéry každoročne vychádzajú a štyri dni v roku oplakávajú dcéru Gileádovca Jefteho. \nEv. Jána 6\, 41 Tu Židia reptali proti nemu\, pretože povedal: „Ja som chlieb\, ktorý zostúpil z neba\,“ 42 a namietali: „Vari to nie je Ježiš\, syn Jozefov\, ktorého otca a matku poznáme? Ako to\, že teraz hovorí: ‚Zostúpil som z neba‘?“ 43 Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! 44 Nikto nemôže prísť ku mne\, ak ho nepritiahne Otec\, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 45 U Prorokov je napísané: Všetci budú poučení od Boha. Každý\, kto počul Otca a dal sa ním poučiť\, prichádza ku mne. 46 Nie že by niekto bol videl Otca; Otca videl iba ten\, kto je od Boha. 47 Amen\, amen\, hovorím vám: Kto verí\, má večný život. 48 Ja som chlieb života. 49 Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. 50 Toto je ten chlieb\, ktorý zostupuje z neba\, aby nezomrel nik\, kto bude z neho jesť. 51 Ja som ten živý chlieb\, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba\, bude žiť naveky. A chlieb\, ktorý ja dám\, je moje telo za život sveta.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-1129-40-ev-jana-641-51/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260120
DTEND;VALUE=DATE:20260121
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260118T185359Z
LAST-MODIFIED:20260118T185359Z
UID:13532-1768867200-1768953599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 11\,1-28; Ev. Jána 6\,35-40
DESCRIPTION:Sudcov 11\, 1 Gileádovec Jefte bol udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jeho otcom bol Gileád. 2 Aj vlastná žena porodila synov Gileádovi. Keď však synovia vlastnej ženy dospeli\, vyhnali Jefteho. Povedali mu: „Ty nemôžeš dediť v dome nášho otca\, lebo si synom inej ženy.“ 3 Jefte musel utiecť pred svojimi bratmi a býval v kraji Tób. Tam sa k nemu pridali ničomníci a robievali s ním prepady.4 Po nejakom čase Ammónčania začali viesť vojnu proti Izraelitom. 5 Keď sa teda Ammónčania pustili do boja proti Izraelitom\, vybrali sa starší Gileádu za Jeftem z kraja Tób. 6 Navrhli Jeftemu: „Poď\, buď naším vodcom\, aby sme mohli bojovať proti Ammónčanom.“ 7 Jefte vyčítal starším Gileádu: „Vy ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca. Prečo teraz v tiesni prichádzate ku mne?“ 8 Starší Gileádu Jeftemu odpovedali: „Práve preto sme sa vrátili k tebe. Keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammónčanom\, budeš veliteľom všetkých obyvateľov Gileádu.“ 9 Jefte starším Gileádu povedal: „Keď ma privediete naspäť\, aby som bojoval s Ammónčanmi\, a keď mi ich Hospodin vydá\, budem vaším vodcom?“ 10 Starší Gileádu Jeftemu sľúbili: „Nech Hospodin\, ktorý to počúva\, bude svedkom medzi nami\, ak nebudeme konať podľa tvojho slova.“ 11 Jefte šiel so staršími Gileádu a ľud ho ustanovil za vodcu a veliteľa. Jefte predniesol v Micpe celú svoju záležitosť pred Hospodinom.12 Potom Jefte vyslal poslov ku kráľovi Ammónčanov s odkazom: „Čo máš proti mne\, že si prišiel vojensky napadnúť moju krajinu?“ 13 Jefteho poslom kráľ Ammónčanov odpovedal: „Keď Izrael vychádzal z Egypta\, obsadil moje územie od Arnónu až po Jabbók a po Jordán. Teraz mi ho dobrovoľne vráť!“ 14 Jefte znova vyslal poslov k ammónskemu kráľovi 15 a odkázal mu: „Takto hovorí Jefte: Izrael nevzal Ammónčanom a Moábčanom ich územie. 16 Keď tiahol Izrael z Egypta a šiel púšťou k Trstinovému moru a prišiel do Kadéša\, 17 vtedy Izrael vyslal poslov k edómskemu kráľovi s odkazom: ‚Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu.‘ Edómsky kráľ však o tom nechcel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vyslali poslov\, no ani on im to nepovolil. Preto Izrael zostal v Kadéši. 18 Potom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východne od územia Moábčanov a utáborili sa za Arnónom\, no nevstúpili na moábske územie\, lebo Arnón je hranicou Moábska. 19 Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sichónovi\, kráľovi Chešbónu\, a požiadal ho: ‚Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej!‘ 20 Sichón však nedôveroval tomu\, že Izrael cez jeho územie len prejde. Zhromaždil všetok svoj ľud\, utáboril sa v Jahci a začal bojovať proti Izraelu. 21 Hospodin\, Boh Izraela\, však vydal Sichóna a všetok jeho ľud do rúk Izraela. Izrael ho porazil a obsadil celú krajinu Amorejčanov\, ktorí tam bývali. 22 Obsadili celé územie Amorejčanov od Arnónu až po Jabbók\, od púšte až po Jordán. 23 Hospodin\, Boh Izraela\, vyhnal Amorejčanov spred izraelského ľudu a ty chceš to územie obsadiť? 24 Čo ti dovolí obsadiť tvoj boh Kemóš\, to obsadíš. Čokoľvek nám dovolí obsadiť Hospodin\, náš Boh\, to obsadíme. 25 Si ty azda lepší než moábsky kráľ Balák\, syn Cippóra? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pustil do boja? 26 Izrael býva v Chešbóne a jeho osadách\, v Aroéri a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu už tristo rokov. Prečo ste im tie mestá vtedy neodňali? 27 Ja som sa neprevinil proti tebe\, ty sa však dopúšťaš neprávosti voči mne\, keď sa chystáš do boja proti mne. Nech Hospodin\, sudca\, rozhodne dnes medzi Izraelitmi a Ammónčanmi.“ 28 Kráľ Ammónčanov však nechcel ani vypočuť odkaz\, ktorý mu Jefte poslal. \n Ev. Jána 6\,  35 Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne\, nebude hladovať a kto verí vo mňa\, nebude smädný. Nikdy. 36 No povedal som vám\, že hoci ste ma videli\, neveríte. 37 Všetci\, ktorých mi dáva Otec\, prídu ku mne\, a toho\, kto prichádza ku mne\, neodoženiem. 38 Veď som nezostúpil z neba\, aby som plnil svoju vôľu\, ale vôľu toho\, ktorý ma poslal. 39 A vôľou toho\, ktorý ma poslal\, je\, aby som nestratil nikoho z tých\, čo mi dal\, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. 40 Veď to je vôľa môjho Otca\, aby každý\, kto vidí Syna a verí v neho\, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-111-28-ev-jana-635-40/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260119
DTEND;VALUE=DATE:20260120
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260112T185728Z
LAST-MODIFIED:20260112T185728Z
UID:13530-1768780800-1768867199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 10; Ev. Jána 6\,28-34
DESCRIPTION:Sudcov 10\, 1 Na záchranu Izraela po Abimelechovi povstal Jissachárovec Tola\, syn Puvvu\, syna Doda. Sídlil v Šamíre na Efrajimskom pohorí. 2 Súdil Izrael dvadsaťtri rokov. Keď zomrel\, pochovali ho v Šamíre.3 Po ňom povstal Gileádovec Jaír a súdil Izrael dvadsaťdva rokov. 4 Mal tridsať synov\, ktorí jazdili na tridsiatich osloch. Mali tridsať miest. Tie sa dodnes volajú Chavvót-Jaír a ležia v kraji Gileád. 5 Keď Jaír zomrel\, pochovali ho v Kamóne. 6 Izraeliti znova páchali to\, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Slúžili baalom a aštartám\, bohom Aramejčanov\, bohom Ammónčanov\, bohom Sidončanov\, bohom Moábčanov a bohom Filištíncov. Hospodina opustili a neslúžili mu. 7 Vtedy vzbĺkol Hospodinov hnev proti Izraelitom a vydal ich napospas Filištíncom a Ammónčanom. 8 Tí v tom čase znepokojovali a utláčali Izraelitov. Osemnásť rokov sužovali všetkých Izraelitov za Jordánom\, v krajine Amorejčanov v Gileáde. 9 Ammónčania dokonca prešli cez Jordán bojovať proti Júdovcom\, Benjamínovcom i proti Efrajimovcom. Na Izraelitov doľahla veľká tieseň.10 Izraeliti znova volali k Hospodinovi: „Zhrešili sme proti tebe\, lebo sme opustili svojho Boha a slúžili sme baalom.“ 11 Hospodin však Izraelitom odpovedal: „Či som vás nevyslobodil z moci Egypťanov\, Amorejčanov\, Ammónčanov\, Filištíncov\, 12 Sidončanov\, Amalékov a Midjánčanov\, ktorí vás utláčali? Volávali ste ku mne a ja som vás vyslobodzoval z ich moci. 13 Vy ste ma však znova opustili a slúžili ste iným bohom. Preto vás už nebudem vyslobodzovať. 14 Choďte a volajte k bohom\, ktorých ste si vyvolili! Nech vás vyslobodia v čase vášho súženia!“ 15 Izraeliti odpovedali Hospodinovi: „Zhrešili sme\, nalož s nami ako uznáš za vhodné\, len dnes nás zachráň.“ 16 Odstránili spomedzi seba cudzích bohov a slúžili Hospodinovi a ten už nevládal hľadieť na utrpenie Izraela.17 Keď sa Ammónčania pozvolávali a utáborili v Gileáde\, Izraeliti sa zhromaždili a utáborili v Micpe. 18 Ľud i kniežatá Gileádu sa navzájom dohodli: „Kto začne bojovať proti Ammónčanom\, bude vodcom všetkých obyvateľov Gileádu.“ \nEv. Jána 6\,  28 Oni mu povedali: „Čo máme robiť\, aby sme konali Božie skutky?“ 29 Ježiš im odpovedal: „Toto je Boží skutok\, aby ste verili v toho\, ktorého on poslal.“ 30 Na to mu povedali: „Aké znamenie urobíš\, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? 31 Naši otcovia jedli mannu na púšti\, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.“ 32 Ježiš im povedal: „Amen\, amen\, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba\, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba\, 33 pretože Boží chlieb je ten\, čo zostupuje z neba a dáva svetu život.“34 Oni mu povedali: „Pane\, vždy nám dávaj tento chlieb!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-10-ev-jana-628-34/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260118
DTEND;VALUE=DATE:20260119
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260112T185535Z
LAST-MODIFIED:20260112T185535Z
UID:13528-1768694400-1768780799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 9\,22-57; Ev. Jána 6\,22-27
DESCRIPTION:Sudcov 9\, 22 Abimelech panoval nad Izraelom tri roky. 23 Potom Boh poslal zlého ducha medzi Abimelecha a občanov Síchemu. Občania Síchemu zradili Abimelecha. 24 Násilie na sedemdesiatich Jerubbaalových synoch a ich krv dopadli na Abimelecha\, ich brata\, ktorý ich povraždil\, ako aj na občanov Síchemu\, ktorí mu pomáhali pobiť svojich bratov. 25 Občania Síchemu postavili proti nemu na vrchoch zálohy ľudí\, ktorí olupovali každého\, kto prešiel po ceste popri nich\, o čom sa Abimelech dozvedel.26 Vtedy prišiel Gaal\, syn Ebeda\, so svojimi bratmi a usadil sa v Sícheme. Občania Síchemu mu prejavili dôveru. 27 Raz vyšli na pole\, vo viniciach oberali hrozno\, lisovali ho\, usporiadali slávnosť a vošli do chrámu svojho boha. Jedli\, pili a preklínali Abimelecha. 28 Ebedov syn Gaal sa pýtal: „Kto je Abimelech v porovnaní so Síchemom\, aby sme slúžili Abimelechovi? Či nie je Jerubbaalovým synom a Zebul jeho správcom? Slúžte radšej mužom Šechemovho otca Chamóra. Prečo by sme mali slúžiť my? 29 Keby som mal tento ľud v moci\, odstránil by som Abimelecha.“ Vyzval Abimelecha: „Rozmnož počet svojho vojska a bojuj!“ 30 Keď veliteľ mesta Zebul počul slová Ebedovho syna Gaala\, vzbĺkol jeho hnev. 31 Tajne poslal poslov k Abimelechovi do Arumy s odkazom: „Pozri\, Ebedov syn Gaal a jeho bratia prišli do Síchemu a búria mesto proti tebe. 32 Teraz v noci vstaň i so svojimi ľuďmi a ukry sa na poli do zálohy! 33 Ráno pri východe slnka napadni mesto! Keď potom Gaal vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe\, nalož s ním podľa okolností\, aké sa naskytnú.“34 Abimelech vstal ešte v noci so všetkými\, čo boli s ním\, a postavil proti Síchemu zálohy v štyroch oddieloch. 35 Keď Ebedov syn Gaal vyšiel a postavil sa ku vchodu mestskej brány\, vystúpil Abimelech so svojimi mužmi zo zálohy. 36 Keď Gaal videl ten ľud\, povedal Zebulovi: „Pozri\, nejaký ľud zostupuje z vrchov.“ Zebul mu odporoval: „Tôňa vrchov sa ti zdá\, že sú to muži.“ 37 Gaal však pokračoval v reči: „Pozri\, nejakí muži schádzajú z vyvýšeného stredu zeme a jeden oddiel prichádza od Duba veštcov.“ 38 Vtedy mu Zebul povedal: „Kde sú teraz tvoje reči? Veď si vravel: ‚Kto je Abimelech\, aby sme mu slúžili.‘ Toto je ľud\, ktorým si pohŕdal. Teraz vyjdi a bojuj proti nemu!“ 39 Gaal teda vyrazil v čele síchemských obyvateľov\, aby bojoval proti Abimelechovi. 40 Abimelech ho však zahnal na útek. Popadalo mnoho prebodnutých až ku vchodu mestskej brány. 41 Abimelech teda zostal v Arume. Zebul vyhnal Gaala i jeho bratov\, takže už nesmeli bývať v Sícheme.42 Na druhý deň ľud vyšiel do poľa. Oznámili to Abimelechovi. 43 Ten vzal svojich ľudí\, utvoril z nich tri oddiely a tie rozostavil do zálohy na poli. Keď videl\, že ľudia vyšli z mesta\, prepadol ich a pobil. 44 Abimelech a oddiely\, ktoré boli s ním\, zaútočili a obsadili vchod do mestskej brány. Dva oddiely prepadli tých\, čo boli na poli\, a pobili ich. 45 Potom Abimelech celý deň bojoval proti mestu a dobyl ho. Ľud v ňom povraždil\, mesto zrúcal a posypal soľou.46 Keď to obyvatelia síchemskej bašty počuli\, vošli do chrámových úkrytov El-Beríta. 47 Abimelechovi oznámili\, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia síchemskej bašty. 48 Abimelech so všetkým ľudom vystúpil na vrch Calmón. Vtom vzal sekeru\, nasekal haluziny\, zdvihol ju a naložil si ju na plece. Tým\, čo boli s ním\, povedal: „Čo ste videli\, že som urobil\, rýchlo urobte aj vy.“ 49 Všetok jeho ľud nasekal haluziny a nasledoval Abimelecha. Haluzinu nakládli na úkryt a podpálili ju nad tými\, čo boli v ňom. Zomreli všetci obyvatelia síchemskej bašty\, asi tisíc mužov a žien. 50 Potom odišiel Abimelech k Tébecu\, obľahol ho a dobyl. 51 Uprostred mesta bola pevná bašta. Do nej utiekli všetci muži i ženy i všetci občania mesta\, zamkli za sebou a vystúpili na strechu veže. 52 Abimelech prišiel až k bašte a zaútočil na ňu. Priblížil sa ku vchodu bašty s úmyslom podpáliť ju. 53 Akási žena zhodila mlynský kameň na hlavu Abimelecha a prerazila mu lebku. 54 Rýchlo zavolal svojho zbrojnoša a rozkázal mu: „Vytas svoj meč\, aby nepovedali o mne: ‚Zabila ho žena.‘“ Zbrojnoš ho teda prebodol a on zomrel. 55 Keď Izraeliti videli\, že Abimelech zomrel\, všetci sa vrátili domov. 56 Tak odplatil Boh Abimelechovi za zločin\, ktorého sa dopustil voči otcovi\, keď pobil svojich sedemdesiat bratov. 57 Aj síchemským mužom odplatil Boh za ich zločiny. Takto sa splnila kliatba Jerubbaalovho syna Jotáma. \n Ev. Jána 6\, 22 Na druhý deň si zástup\, čo zostal na druhej strane mora\, všimol\, že tam bol iba jediný čln a že Ježiš nenastúpil do člna so svojimi učeníkmi\, ale že učeníci odišli sami. 23 Prišli aj iné člny z Tiberiady blízko k miestu\, kde jedli chlieb po tom\, čo Pán dobrorečil. 24 Keď zástup videl\, že tam nie je ani Ježiš\, ani jeho učeníci\, nastúpili aj oni do člnov\, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. 25 Keď ho našli na druhej strane mora\, povedali mu: „Rabbi\, kedy si sa sem dostal?“ 26 Ježiš im odpovedal: „Amen\, amen\, hovorím vám: Nehľadáte ma preto\, že ste videli znamenia\, ale preto\, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 27 Neusilujte sa o pominuteľný pokrm\, ale o pokrm\, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec\, Boh\, svojou pečaťou.“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-922-57-ev-jana-622-27/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260117
DTEND;VALUE=DATE:20260118
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260112T183245Z
LAST-MODIFIED:20260112T183245Z
UID:13526-1768608000-1768694399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 9\,1-21; Ev. Jána 6\,16-21
DESCRIPTION:Sudcov 9\, 1 Jerubbaalov syn Abimelech odišiel do Síchemu k bratom svojej matky a prihovoril sa im i celému rodu domu otca svojej matky: 2 „Dôrazne sa spýtajte všetkých občanov Síchemu: ‚Čo je pre vás lepšie? Či to\, aby sedemdesiat mužov\, všetci synovia Jerubbaala\, panovalo nad vami\, alebo aby nad vami vládol jeden muž? Pamätajte\, že som z vašich kostí a z vášho tela!‘“ 3 Toto všetko povedali o ňom bratia jeho matky všetkým občanom Síchemu\, ktorých srdce sa priklonilo k Abimelechovi. Povedali si: „Je to náš brat.“ 4 Odovzdali mu sedemdesiat šeklov striebra z chrámu Baal-Beríta. Abimelech si za ne najal naničhodných a bezohľadných mužov\, čo sa k nemu pridali. 5 Vošiel do domu svojho otca v Ofre a na jednom kameni pozabíjal sedemdesiat mužov\, všetko svojich bratov\, synov Jerubbaala. Zostal len Jerubbaalov najmladší syn Jotám\, lebo sa skryl. 6 Potom sa zhromaždili všetci občania Síchemu a všetci z Bét-Milló\, odišli a pri posvätnom dube s posvätným stĺpom v Sícheme vyhlásili Abimelecha za kráľa. 7 Keď to oznámili Jotámovi\, odišiel\, postavil sa na temeno vrchu Gerizím\, hlasno zavolal a povedal im: „Počúvajte ma občania Síchemu a vás vypočuje Boh!8 Zišli sa spolu stromy\, aby si nad sebou pomazali kráľa. Vyzvali olivu: Kraľuj nad nami!9 Oliva im však odvetila: Mám sa zrieknuť svojho oleja\, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia\, a vyvyšovať sa nad stromami?10 Stromy potom vyzvali figovník: Poď a kraľuj nám ty!11 Figovník im však odpovedal: Mám sa vzdať svojej sladkosti a svojich skvelých plodov a vyvyšovať sa nad stromami?12 Stromy potom povedali viniču: Poď a kraľuj nám ty!13 Vinič im však povedal: Mám sa vzdať svojho muštu\, ktorý obveseľuje bohov i ľudí\, a vyvyšovať sa nad stromami?14 Potom všetky stromy oslovili bodliak: Poď a kraľuj nám ty!15 Bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj chcete pomazať za kráľa nad sebou\, poďte sa skryť v mojej tôni. No ak nie\, nech z bodliaka vyšľahne oheň a strávi libanonské cédre!16 Konali ste teda verne a statočne\, keď ste si za kráľa ustanovili Abimelecha? Správali ste sa dobre k Jerubbaalovi a jeho domu? Zaobchádzali ste s ním\, ako si zaslúžil? 17 Môj otec totiž bojoval za vás s nasadením vlastného života a zachránil vás z rúk Midjánčanov. 18 Vy ste však dnes povstali proti domu môjho otca\, povraždili ste jeho synov\, sedemdesiat mužov na jednom kameni\, a ustanovili ste Abimelecha\, syna jeho slúžky\, za kráľa nad občanmi Síchemu\, lebo je vaším bratom. 19 Ak ste dnes verne a statočne naložili s Jerubbaalom a jeho domom\, radujte sa z Abimelecha a on nech sa raduje z vás. 20 Ak nie\, nech z Abimelecha vyšľahne oheň a strávi občanov Síchemu a Bét-Milló\, nech z občanov Síchemu a Bét-Milló vyšľahne oheň a strávi Abimelecha!“ 21 Potom Jotám ušiel\, aby unikol svojmu bratovi Abimelechovi a usadil sa v Beére. \nEv. Jána 6\, 16 Keď sa zvečerilo\, zišli jeho učeníci k moru\, 17 nastúpili do člna a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Bola už tma a Ježiš sa k nim ešte nevrátil. 18 More sa búrilo\, keďže dul silný vietor. 19 Odplavili sa asi na dvadsaťpäť až tridsať stadií\, keď zbadali Ježiša kráčať po mori a približovať sa k člnu. Naľakali sa. 20 On im však povedal: „Ja som to\, nebojte sa!“ 21 Chceli ho vziať do člna\, ale čln čoskoro pristál pri brehu\, ku ktorému sa plavili.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-91-21-ev-jana-616-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260116
DTEND;VALUE=DATE:20260117
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260112T182317Z
LAST-MODIFIED:20260112T182317Z
UID:13524-1768521600-1768607999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 8\,24-35; Ev. Jána 6\,11-15
DESCRIPTION:Sudcov 8\,  24 Potom Gideón dodal: Mám žiadosť: „Nech mi každý z vás odovzdá jeden z ukoristených krúžkov.“ Nepriatelia nosili totiž zlaté náušnice\, lebo boli Izmaeliti. 25 Izraeliti odpovedali: „Ochotne dáme.“ Rozprestreli plášť a každý mu naň hodil jednu ukoristenú náušnicu. 26 Váha zlatých náušníc\, ktoré si vyžiadal\, bola tisícsedemsto šeklov zlata\, okrem ozdobných mesiačikov\, náušníc a purpurových rúch\, ktoré nosievali midjánski králi\, a okrem ozdobných retiazok z krku ich tiav. 27 Gideón z toho urobil efód a uložil ho vo svojom meste Ofre. K nemu chodil modloslužobne smilniť celý Izrael. Stal sa osídlom pre Gideóna a jeho dom. 28 Midjánčania boli pred Izraelitmi pokorení a už nikdy nezodvihli hlavu. Za Gideóna žila krajina v mieri štyridsať rokov. 29 Joášov syn Jerubbaal teda odišiel a býval vo svojom dome. 30 Gideón mal sedemdesiat synov\, ktorí vyšli z jeho bedra\, lebo mal veľa žien. 31 Jeho vedľajšia žena\, ktorá žila v Sícheme\, mu porodila syna a tomu dal meno Abimelech. 32 Joášov syn Gideón zomrel v úctyhodnej starobe. Pochovali ho v hrobe jeho otca Joáša v abíezerovskej Ofre.33 Len čo Gideón zomrel\, Izraeliti začali modloslužobne smilniť s baalmi a Baal-Beríta vyhlásili za svojho boha. 34 Izraeliti si nepripomínali Hospodina\, svojho Boha\, ktorý ich vyslobodil z moci všetkých okolitých nepriateľov. 35 Neboli vďační domu Jerubbaala — Gideóna za všetko dobro\, ktoré pre Izraelitov vykonal. \nEv. Jána 6\, 11 Ježiš vzal chleby\, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko\, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili\, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte nalámané zvyšky\, aby nič nevyšlo nazmar!“13 Po tých\, čo jedli\, pozbierali teda nalámané zvyšky piatich jačmenných chlebov a naplnili nimi dvanásť košov. 14 Ľudia\, ktorí videli znamenie\, čo vykonal Ježiš\, hovorili: „Toto je naozaj prorok\, ktorý má prísť na svet.“ 15 Keď Ježiš spoznal\, že chcú prísť a zmocniť sa ho\, aby ho urobili kráľom\, odišiel znova na vrch\, aby bol celkom sám.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-824-35-ev-jana-611-15/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260115
DTEND;VALUE=DATE:20260116
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260112T180348Z
LAST-MODIFIED:20260112T180348Z
UID:13521-1768435200-1768521599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 8\,1-23; Ev. Jána 6\,1-10
DESCRIPTION:Sudcov 8\, 1 Efrajimskí muži vyčítali Gideónovi: „Čo si nám to vykonal\, že si nás nezavolal\, keď si šiel bojovať proti Midjánčanom?“ Ostro sa s ním pohádali. 2 On odvetil: „Urobil som azda niečo veľké v porovnaní s vami? Či paberky Efrajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezera? 3 Do vašej moci vydal Boh midjánske kniežatá Oréba a Zeéba. Čo som mohol urobiť v porovnaní s vami?“ Keď im to takto vysvetlil\, zmiernilo sa ich rozčúlenie. 4 Keď prišiel Gideón s tristo mužmi\, ktorí boli s ním\, k Jordánu\, prebrodil ho. Keďže boli od prenasledovania Midjánčanov vyčerpaní a vyhladnutí\, 5 požiadal mužov zo Sukkótu: „Dajte\, prosím\, niekoľko bochníkov chleba ľuďom\, ktorí idú za mnou\, lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem midjánskych kráľov Zebacha a Calmunnu.“ 6 Sukkótske kniežatá mu odpovedali: „Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci\, aby sme tvojmu vojsku dali chlieb?“ 7 Gideón im povedal: „Dobre\, keď mi Hospodin vydá do rúk Zebacha a Calmunnu\, zmlátim vaše telá tŕňmi z púšte a bodliakmi.“ 8 Odtiaľ odišiel hore do Penuelu a s tamojšími ľuďmi sa podobne zhováral. Aj oni mu však odpovedali ako muži zo Sukkótu. 9 Mužom z Penuelu tiež pohrozil: „Keď sa víťazne vrátim\, zrúcam túto baštu.“10 Zebach a Calmunna boli so svojím táborom v Karkóre\, v ktorom bolo asi pätnásťtisíc mužov\, čo zostali z celého vojska východných kmeňov. Padlo stodvadsaťtisíc mečom vyzbrojených mužov. 11 Gideón odišiel cestou kočovníkov východne od Nobachu a Jogbohy a prepadol tábor práve vtedy\, keď sa tábor cítil v bezpečí. 12 Zebach a Calmunna utiekli. On ich však prenasledoval\, oboch midjánskych kráľov\, Zebacha i Calmunnu\, zajal a celý tábor rozohnal.13 Po boji sa Joášov syn Gideón vracal späť cez priesmyk Cheres 14 a cestou zadržal jedného mládenca zo sukkótskych mužov. Ten mu pri výsluchu napísal zoznam sedemdesiatich siedmich kniežat a starších zo Sukkótu. 15 Keď potom Gideón prišiel k mužom zo Sukkótu\, povedal: „Pozrite\, tu je Zebach a Calmunna\, pre ktorých ste ma vysmiali: ‚Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci\, aby sme tvojmu vojsku dali chlieb?‘“ 16 Pochytal starších mesta a tŕňmi z púšte a bodliakmi zmlátil mužov zo Sukkótu. 17 Baštu v Penueli zrúcal a mužov mesta pobil.18 Zebacha a Calmunnu sa spýtal: „Akých mužov ste pozabíjali na vrchu Tabór?“ Odpovedali: „Podobali sa ti\, každý vyzeral ako syn kráľa.“ 19 On povedal: „Boli to moji bratia\, synovia mojej matky. Akože žije Hospodin\, keby ste ich boli nechali nažive\, nezabil by som vás.“ 20 Potom vyzval svojho prvorodeného syna Jetera: „Vstaň a zabi ich!“ Chlapec však nevytasil meč\, lebo sa bál; bol ešte mladý. 21 Zebach a Calmunna povedali: „Vstaň a obor sa na nás\, lebo aký je muž\, taká je jeho sila.“ Vtedy Gideón vstal\, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal ozdobné mesiačiky z krku ich tiav. 22 Muži z Izraela navrhli Gideónovi: „Buď naším vládcom ty i tvoj syn a vnuk\, lebo si nás zachránil z moci Midjánčanov.“ 23 Gideón im však odvetil: „Nebudem panovať nad vami a nebude panovať nad vami ani môj syn. Hospodin bude vládnuť nad vami.“ \nEv. Jána 6\, 1 Potom Ježiš odišiel na druhú stranu Galilejského\, čiže Tiberiadského mora. 2 Šiel za ním veľký zástup ľudí\, pretože videli znamenia\, ktoré robil na chorých.3 Ježiš vystúpil na vrch a posadil sa tam so svojimi učeníkmi. 4 Blížila sa Pascha\, židovský sviatok. 5 Keď Ježiš pozdvihol oči a videl\, že k nemu prichádza veľký zástup\, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba\, aby sa títo najedli?“ 6 Ale to povedal preto\, že ho chcel vyskúšať\, lebo sám vedel\, čo urobí. 7 Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť\, aby sa každému ušlo aspoň trochu.“ 8 Jeden z jeho učeníkov\, Ondrej\, brat Šimona Petra\, mu povedal: 9 „Je tu chlapec\, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých?“ 10 Ježiš prikázal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-81-23-ev-jana-61-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260114
DTEND;VALUE=DATE:20260115
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260112T180126Z
LAST-MODIFIED:20260112T180126Z
UID:13519-1768348800-1768435199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 7; Ev. Jána 5\,37-47
DESCRIPTION:Sudcov 7\, 1 Včasráno Jerubbaal\, teda Gideón\, i všetok ľud\, čo bol s ním\, vstal a utáboril sa pri prameni Charód. Tábor Midjánčanov bol severne od neho v doline za pahorkom More. 2 Hospodin povedal Gideónovi: „Máš pri sebe priveľa ľudu\, než aby som mu vydal Midjánčanov. Izrael sa totiž mohol vystatovať a povedať: ‚Zachránil som sa vlastnou silou.‘ 3 Oznám teda\, aby ľud počul: ‚Kto sa bojí a chveje sa\, môže sa vrátiť a z Gileádskeho pohoria odísť.‘“ Vtedy sa dvadsaťdvatisíc mužov vrátilo a desaťtisíc ich zostalo. 4 Hospodin však Gideónovi povedal: „Ešte stále je tých ľudí priveľa. Rozkáž im\, aby zišli k vode\, tam ti ich vytriedim. O kom ti poviem: ‚Tento nech ide s tebou\,‘ ten nech s tebou ide. No o kom ti poviem: ‚Tento nech nejde s tebou\,‘ ten nech s tebou nejde.“ 5 Gideón teda zaviedol ľudí dolu k vode. Hospodin mu povedal: „Každého\, kto bude chlípať vodu ako chlípe pes\, postav na jednu stranu. Podobne každého\, kto si kľakne na kolená a tak sa napije\, postav na druhú stranu.“ 6 Tých\, čo chlípali vodu tak\, že si ju dlaňou podávali do úst\, bolo tristo mužov. Ostatní z ľudu si k vode kľakli a tak sa napili. 7 Hospodin povedal Gideónovi: „S tristo mužmi\, ktorí chlípali vodu\, vás zachránim a vydám ti Midjánčanov do rúk. Ostatní nech odídu každý do svojho domova.“ 8 Ľud si vzal potravu a svoje trúby. Gideón poslal všetkých Izraelitov domov. Pri sebe si ponechal len tých tristo mužov. Tábor Midjánčanov bol pod ním v údolí.9 Onej noci mu Hospodin povedal: „Vstaň\, zostúp do tábora nepriateľov\, lebo som ti ich vydal do rúk. 10 Ak sa bojíš zostúpiť sám\, choď do tábora so svojím služobníkom Purom 11 a vypočuj\, čo budú hovoriť. Vtedy získaš odvahu zísť do tábora.“ Gideón zišiel so svojím služobníkom Purom až k predným strážam na okraji tábora. 12 Midjánčania\, Amalékovia a východné kmene sa utáborili v doline ako kobylky a ich ťavy sa nedali spočítať\, bolo ich ako piesku na morskom pobreží. 13 Gideón prišiel práve vtedy\, keď jeden muž rozprával druhému\, čo sa mu snívalo. Rozprával: „Počuj\, čo sa mi snívalo! Peceň jačmenného chleba sa kotúľal na tábor Midjánčanov\, dokotúľal sa k stanu\, narazil naň tak\, že stan padol\, prevrátil sa a zostal ležať.“ 14 Jeho druh mu odvetil: „To neznamená nič iné ako meč Izraelitu Gideóna\, Joášovho syna. Boh mu vydal napospas Midjánčanov s celým táborom.“ 15 Keď Gideón vypočul rozhovor o sne i jeho výklad\, poklonil sa\, vrátil sa do izraelského tábora a zvolal: „Vstaňte! Hospodin vám vydal do rúk tábor Midjánčanov.“ 16 Rozdelil tristo mužov na tri oddiely\, všetkým dal do rúk trúby\, prázdne krčahy a do krčahov fakle. 17 Povedal im: „Dívajte sa na mňa a robte to\, čo ja! Keď prídem na okraj tábora\, aj vy urobte to isté\, čo urobím ja. 18 Len čo zatrúbim\, zatrúbte aj vy\, čo ste so mnou okolo tábora\, a zvolajte: ‚Za Hospodina a za Gideóna!‘“19 Gideón a sto mužov\, čo boli s ním\, prišli na okraj tábora na začiatku strednej nočnej stráže práve vtedy\, keď sa vystriedali stráže. Zatrúbili a rozbili krčahy\, ktoré mali v rukách. 20 Všetky tri oddiely zatrúbili a rozbili krčahy. Do ľavej ruky vzali fakle a do pravej trúby. Trúbili a volali: „Meč za Hospodina a Gideóna!“ 21 Pritom zostal každý na svojom mieste okolo tábora. V tábore všetci pobehovali\, kričali a utekali. 22 Kým tristo mužov trúbilo\, Hospodin obrátil v tábore meč jedného proti druhému. Tábor utekal smerom k Bét-Šitte\, k Cerede\, k brehu Abél-Mecholy\, k Tabbátu. 23 Vtedy boli privolaní muži Izraela z kmeňa Naftali\, Ašér a z celého kmeňa Menašše\, aby prenasledovali Midjánčanov.24 Gideón rozoslal poslov po celom Efrajimskom pohorí s výzvou: „Zíďte dolu proti Midjánčanom a obsaďte im vody až po Bét-Baru na Jordáne.“ Všetci muži Efrajima boli povolaní a obsadili vody po Bét-Baru a Jordán. 25 Zajali obe midjánske kniežatá Oréba a Zeéba. Oréba zabili na Havranej skale\, Zeéba vo Vlčom lise a Midjánčanov prenasledovali. Hlavu Oréba a Zeéba priniesli Gideónovi za Jordán. \nEv. Jána 5\, 37 A Otec\, ktorý ma poslal\, sám vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas\, ani nevideli jeho tvár 38 a jeho slovo nezostáva vo vás\, lebo neveríte tomu\, ktorého poslal. 39 Skúmate Písma\, lebo si myslíte\, že v nich máte večný život\, a práve ony svedčia o mne. 40 Lenže vy nechcete prísť ku mne\, aby ste mali život.41 Slávu od ľudí neprijímam\, 42 ale vás som poznal\, že nemáte v sebe Božej lásky. 43 Ja som prišiel v mene svojho Otca\, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene\, prijali by ste ho. 44 Ako môžete veriť vy\, ktorí prijímate slávu jedni od druhých\, a nehľadáte slávu od jediného Boha?! 45 Nemyslite si\, že ja budem na vás žalovať u Otca. Vaším žalobcom je Mojžiš\, do ktorého ste vložili svoju nádej. 46 Lebo keby ste verili Mojžišovi\, verili by ste aj mne\, veď on písal o mne. 47 Ale ak neveríte jeho písmam\, akože uveríte mojim slovám?!“
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-7-ev-jana-537-47/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20260113
DTEND;VALUE=DATE:20260114
DTSTAMP:20260426T142643
CREATED:20260112T175527Z
LAST-MODIFIED:20260112T175527Z
UID:13517-1768262400-1768348799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Sudcov 6\,33-40; Ev. Jána 5\,31-36
DESCRIPTION:Sudcov 6\, 33 Všetci Midjánčania\, Amalékovia a východné kmene sa spojili\, prešli cez Jordán a utáborili sa v doline Jezreel. 34 Hospodinov duch povzbudil Gideóna\, ktorý zatrúbil a týmto spôsobom si privolal k sebe Abíezerovcov. 35 Potom rozoslal poslov po celom Menaššeho území\, takže aj tento kmeň bol povolaný. Rozoslal poslov k Ašérovcom\, Zebulúnovcom a Naftaliovcom\, ktorí mu tiež vyšli v ústrety. 36 Vtedy Gideón prosil Boha: „Ak chceš prostredníctvom mňa zachrániť Izrael\, ako si oznámil\, 37 potom rozprestriem na humne vlnené rúno. Ak bude rosa na rúne a zem dookola bude suchá\, poznám\, že prostredníctvom mňa zachrániš Izrael\, ako si povedal.“ 38 Tak sa aj stalo. Keď na druhý deň včasráno vstal a vyžmýkal rúno\, vytlačil z neho plnú čašu rosy. 39 Gideón opäť prosil Boha: „Nech sa tvoj hnev nerozhorí proti mne\, keď ešte raz prehovorím. Rád by som to s rúnom skúsil znova. Nech zostane rúno suché a všade okolo neho nech bude rosa.“ 40 Boh to tak urobil aj v tú noc. Len rúno bolo suché\, kým okolo neho bola celá zem zarosená. \nEv. Jána 5\, 31 Ak sám svedčím o sebe\, moje svedectvo nie je pravdivé. 32 Iný však svedčí o mne a ja viem\, že svedectvo\, ktoré o mne vydáva\, je pravdivé. 33 Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34 Ja však neprijímam svedectvo od človeka\, ale toto hovorím preto\, aby ste boli spasení. 35 On bol lampou\, ktorá horela a svietila\, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť pri jej svetle. 36 Ja však mám väčšie svedectvo\, ako je Jánovo\, totiž skutky\, ktoré mi dal Otec\, aby som ich vykonal. Samy skutky\, ktoré konám\, svedčia o mne\, že ma poslal Otec.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/sudcov-633-40-ev-jana-531-36/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR