BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20220327T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20221030T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20230326T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20231029T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20240331T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20241027T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231220
DTEND;VALUE=DATE:20231221
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T180748Z
LAST-MODIFIED:20231203T180748Z
UID:11214-1703030400-1703116799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 26; 2. Korintským 10
DESCRIPTION:Jeremiáš 26\, 1 Na začiatku panovania judského kráľa Jójakima\, Joziášovho syna\, zaznelo od Hospodina toto slovo: 2 Toto hovorí Hospodin: Postav sa na nádvorie Hospodinovho domu a povedz proti všetkým judským mestám\, ktoré prichádzajú pokloniť sa do Hospodinovho domu\, všetky slová\, ktoré som ti rozkázal povedať proti nim. Nevynechaj ani slovo! 3 Možno poslúchnu a každý sa vráti zo svojej zlej cesty a ja oľutujem nešťastie\, ktoré zamýšľam dopustiť na nich pre ich zlé skutky. 4 Povieš im: Toto hovorí Hospodin: Ak ma nebudete poslúchať\, aby ste konali podľa môjho zákona\, ktorý som vám predložil\, 5 ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov\, prorokov\, ktorých vám ustavične posielam\, hoci ich nepočúvate\, 6 tak urobím tomuto domu ako Šílu a toto mesto urobím kliatbou pre všetky národy zeme. 7 Kňazi\, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť všetky tieto slová v Hospodinovom dome. 8 Keď Jeremiáš oznámil\, čo mu kázal povedať Hospodin všetkému ľudu\, chytili ho kňazi\, proroci a všetok ľud a povedali: Musíš zomrieť! 9 Prečo si prorokoval v mene Hospodinovom\, že sa tomuto domu stane ako Šílu a že toto mesto spustne a bude neobývané? Všetok ľud\, ktorý bol v Hospodinovom dome\, sa hrnul k Jeremiášovi. 10 Keď sa judské kniežatá dopočuli o týchto slovách\, vybrali sa z kráľovského paláca do domu Hospodina a posadili sa pri vchode Novej brány Hospodinovho domu. 11 Vtedy kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: Tento muž si zaslúži výrok smrti\, pretože prorokoval proti tomuto mestu\, ako ste počuli na vlastné uši. 12 Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: Hospodin ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová\, ktoré ste počuli. 13 Teraz napravte svoje cesty a svoje skutky a poslúchnite hlas Hospodina\, svojho Boha. Potom Hospodin oľutuje nešťastie\, ktoré vyslovil proti vám. 14 Ja som predsa vo vašich rukách\, urobte so mnou\, čo pokladáte za dobré a správne. 15 Len si dobre uvedomte\, že ak ma usmrtíte\, uvalíte nevinnú krv na seba\, na toto miesto i na jeho obyvateľov\, lebo Hospodin ma k vám naozaj poslal\, aby som vám verejne povedal všetky tieto slová. 16 No kniežatá a všetok ľud povedali kňazom a prorokom: Tento človek si nezasluhuje smrť\, lebo k nám hovoril v mene Hospodina\, nášho Boha. 17 Spomedzi starších krajiny povstali muži a povedali všetkému zhromaždenému ľudu: 18 V dňoch judského kráľa Chizkiju bol prorokom Micheáš z Mórešetu. Ten povedal všetkému judskému ľudu: Sion zorú ako pole\, Jeruzalem bude rumoviskom a chrámový vrch lesným rumoviskom. 19 Usmrtil ho azda judský kráľ Chizkija alebo niekto z Judska? Či sa nebál Hospodina a neprosil ho\, takže Hospodin oľutoval nešťastie\, ktoré vyslovil proti nim? Či máme urobiť taký veľký zločin proti sebe samým? 20 Aj iný muž prorokoval v mene Hospodina\, totiž Šemajov syn Urija z Kirjat-Jearíma. Ten prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine rovnako ako hovoril Jeremiáš. 21 Jeho slová počul kráľ Jójakim\, všetci jeho dôstojníci a všetky kniežatá. Kráľ sa ho usiloval usmrtiť. Keď sa to Urija dopočul\, bál sa a ušiel do Egypta. 22 Kráľ Jójakim poslal svojich ľudí do Egypta\, a to Elnátana\, Akbórovho syna\, a s ním iných mužov. 23 Tí vyviedli Uriju z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Jójakimovi. Ten ho dal usmrtiť mečom a jeho mŕtvolu dal hodiť do hrobu obyčajných ľudí. 24 Achikám\, Šáfanov syn\, však držal ochrannú ruku nad Jeremiášom\, aby ho nevydali do rúk ľudu na usmrtenie. \n2. Korintským 10\, 1 Ja sám\, Pavol\, vás prosím pre Kristovu miernosť a vľúdnosť — ja\, ktorý bývam pokorný\, keď som osobne medzi vami\, no keď som vzdialený\, mám voči vám odvahu. 2 Prosím vás\, aby som sa\, keď prídem\, nemusel správať trúfalo\, na čo mám podľa svojho presvedčenia právo\, a to voči tým\, čo si myslia\, že konáme iba podľa ľudských zámerov. 3 Veď hoci žijeme v tele\, nevedieme boj podľa tela. 4 Zbrane nášho boja nie sú telesné\, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly 5 a každú povýšenosť\, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha\, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi\, 6 a sme hotoví potrestať každú neposlušnosť\, kým vaša poslušnosť nebude úplná. 7 Hľaďte na to\, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý\, že je Kristov\, nech myslí zároveň aj na to\, že ako on je Kristov\, tak sme aj my. 8 Veď ak sa aj väčšmi budem chváliť mocou\, ktorú nám dal Pán\, aby som u vás staval a nie rúcal\, nebudem zahanbený. 9 Nechcel by som však\, aby sa zdalo\, že vás chcem vystrašiť svojimi listami. 10 Hovorí sa\, že moje listy sú prísne a silné\, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá. 11 Kto tak hovorí\, nech si uvedomí\, že akí sme v listoch slovom\, keď sme neprítomní\, takí budeme aj v skutkoch\, keď budeme prítomní. 12 My sa však neodvažujeme zaradiť sa medzi tých\, či porovnávať sa s tými\, čo odporúčajú samých seba; veď sú nerozumní\, keď sa merajú podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. 13 No my sa nebudeme nadmerne chváliť\, ale podľa miery\, ktorú nám vymedzil Boh\, aby sme prišli až k vám. 14 Veď sa nevystatujeme\, ako keby sme neprišli až k vám\, pretože s Kristovým evanjeliom sme prišli až k vám. 15 Ani sa nadmieru nechválime cudzou námahou\, veď máme nádej\, že ako sa bude vzmáhať vaša viera\, tak sa aj naša vážnosť medzi vami zväčší v súlade s určenou mierou\, 16 a tak budeme môcť hlásať evanjelium aj v krajoch mimo vás a nebudeme sa chváliť tým\, čo už je hotové tam\, kde pracovali iní. 17 No kto sa chváli\, nech sa chváli v Pánovi. 18 Veď nie ten je osvedčený\, kto sám seba odporúča\, ale ten\, koho odporúča Pán.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-26-2-korintskym-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231219
DTEND;VALUE=DATE:20231220
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T180623Z
LAST-MODIFIED:20231203T180623Z
UID:11212-1702944000-1703030399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 25; 2. Korintským 9
DESCRIPTION:Jeremiáš 25\, 1 Toto je slovo\, ktoré zaznelo Jeremiášovi o celom judskom ľude vo štvrtom roku judského kráľa Jójakima\, Joziášovho syna — bol to prvý rok babylonského kráľa Nebúkadnecara — 2 a ktoré prorok Jeremiáš oznámil všetkému judskému ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema: 3 Od trinásteho roka judského kráľa Joziáša\, Amónovho syna\, až dodnes je to dvadsaťtri rokov\, čo mi zaznievalo Hospodinovo slovo. Hovoril som vám ho bez prestania\, ale nepočúvali ste ma. 4 Hospodin k vám stále posielal všetkých svojich služobníkov\, prorokov\, ale vy ste ich neposlúchali ani ste nezbystrili sluch\, aby ste počuli: 5 Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov\, potom budete bývať v krajine\, ktorú dal Hospodin vám a vašim otcom na večné veky. 6 Nechoďte za cudzími bohmi\, aby ste im slúžili a klaňali sa im\, nedráždite ma výtvorom svojich rúk a ja vám nebudem robiť zle. 7 Vy ste ma však neposlúchali — znie výrok Hospodina —\, ale hnevali ste ma výtvorom svojich rúk na vaše nešťastie. 8 Toto hovorí Hospodin zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová\, 9 pošlem po všetky kmene severu — znie výrok Hospodina — aj po babylonského kráľa Nebúkadnecara\, môjho sluhu\, a privediem ich proti tejto krajine\, proti jej obyvateľom a proti okolitým národom\, uvalím na nich kliatbu a obrátim ich na hrôzu\, posmech a trvalé pustošenie. 10 Odstránim spomedzi nich hlas plesania\, hlas radosti\, hlas ženícha\, hlas nevesty\, zvuk mlynského kameňa a svetlo lampy. 11 Celá táto krajina sa stane púšťou a hrôzou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi. 12 Keď sa naplní tých sedemdesiat rokov\, potrescem babylonského kráľa a ten ľud — znie výrok Hospodina — pre ich hriech\, ako aj krajinu Chaldejov\, a premením ju na večnú pustatinu. 13 Na tú krajinu zošlem na vyplnenie všetkých mojich slov\, ktoré som vyslovil proti nej\, všetko\, čo je napísané v tejto knihe\, ako prorok Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom. 14 Zotročia ich mnohé národy a mocní králi a tak im odplatím podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk. 15 Toto mi povedal Hospodin\, Boh Izraela: Vezmi z mojej ruky tento kalich s vínom hnevu a daj z neho piť všetkým národom\, ku ktorým ťa posielam. 16 Napijú sa\, budú sa tackať a budú šalieť pred mečom\, ktorý na nich pošlem. 17 Vzal som teda kalich z Hospodinovej ruky a napojil som všetky národy\, ku ktorým ma Hospodin poslal: 18 Jeruzalem\, mestá Judska\, jeho kráľov i kniežatá\, aby som ich premenil na rumovisko\, na predmet údesu\, posmechu a kliatby\, ako je to dnes. 19 Napojil som i faraóna\, egyptského kráľa\, jeho služobníkov\, jeho kniežatá a všetok jeho ľud\, 20 celú zmiešaninu národov\, všetkých kráľov krajiny Úc\, všetkých kráľov krajiny Filištíncov\, Aškalón\, Gazu\, Ekrón a zvyšky Ašdóda\, 21 Edóm\, Moáb a Amónčanov\, 22 všetkých kráľov Týru\, všetkých kráľov Sidonu\, kráľov pobrežia\, ktoré je za morom; 23 Dedán\, Tému\, Búz a všetkých\, ktorí si holia sluchy\, 24 všetkých kráľov Arábie a všetkých kráľov zmiešaných národov\, ktoré obývajú púšť; 25 všetkých kráľov Zimri\, všetkých kráľov Élamu a všetkých kráľov Médska; 26 všetkých kráľov severu\, blízkych i od seba vzdialených\, a všetky kráľovstvá sveta\, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Šéšak však bude piť po nich. 27 Povieš im: Toto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: Pite a opite sa\, dávte a padnite\, takže nepovstanete pre meč\, ktorý posielam na vás. 28 Ak sa budú zdráhať vziať si z tvojej ruky kalich a piť\, potom im povieš: Toto hovorí Hospodin zástupov: Musíte piť! 29 Hľa\, v meste\, ktoré sa nazýva podľa môjho mena\, začínam s pohromou a vy by ste mali byť ušetrení? Nebudete ušetrení\, lebo ja privolám meč proti všetkým obyvateľom zeme — znie výrok Hospodina zástupov. 30 Ty im prorokuj všetky tieto slová a povedz im: Hospodin skríkne z výsosti\, zo svojho svätého príbytku vydá svoj hlas\, hlasne skríkne nad svojou nivou\, veselo zvolá ako lisovači hrozna na všetkých obyvateľov zeme. 31 Dunenie prenikne až do končín zeme\, lebo Hospodin má spor s národmi\, súdi sa s každým telom\, svojvoľníkov vydá meču — znie výrok Hospodina. 32 Toto hovorí Hospodin zástupov: Hľa\, pohroma ide z národa na národ\, veľká búrka sa dvíha od končín zeme. 33 V ten deň budú Hospodinom prebodnutí ležať od jedného konca zeme až po druhý; neoplačú ich\, nepozbierajú ani nepochovajú\, budú hnojom na povrchu poľa. 34 Kvíľte\, pastieri\, a kričte\, zvíjajte sa\, vodcovia stáda\, pretože sa naplnil čas\, aby vás zarezali; rozprášim vás a budete padať ako vzácne nádoby. 35 Niet útočiska pre pastierov ani úniku pre vodcov stáda. 36 Čuj krik pastierov\, kvílenie vodcov stáda\, lebo Hospodin pustoší ich pastvu\, 37 hynú pokojné nivy pre pálčivý Hospodinov hnev. 38 Lev opustil svoju húštinu\, lebo ich krajina sa stala pustatinou pre ničiaci meč a pre jeho pálčivý hnev. \n2. Korintským 9\, 1 Je vlastne zbytočné písať vám o službe pre svätých. 2 Veď viem o vašej ochote\, vďaka ktorej sa môžem vami chváliť pred Macedónčanmi\, že totiž Achájsko je už od minulého roka pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. 3 Poslal som teda bratov\, aby naša chvála o vás nebola v tomto ohľade iba prázdnou rečou\, ale aby ste boli pripravení\, ako som vám prikázal; 4 a my — nechcem povedať vy — aby sme v tejto veci neboli zahanbení\, keď prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. 5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov\, aby najskôr išli k vám a pripravili váš ohlásený dar\, aby takto pripravený bol prejavom vašej štedrosti\, nie chamtivosti. 6 Je to tak: Kto skúpo seje\, skúpo bude aj žať\, kto však seje štedro\, štedro bude aj žať. 7 Každý tak\, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia\, lebo ochotného darcu miluje Boh. 8 Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť\, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok\, 9 ako je napísané: Rozsýpal\, dával chudobným\, jeho spravodlivosť trvá naveky. 10 A ten\, ktorý zabezpečuje rozsievačovi osivo a chlieb na jedenie\, dá a rozmnoží aj vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. 11 Z každej stránky budete obohatení vo všetkej dobrosrdečnosti a tá v nás vzbudzuje vďačnosť voči Bohu. 12 Pretože konanie tejto posvätnej služby nielenže odstraňuje núdzu svätých\, ale sa aj znásobuje mnohými prejavmi vďaky voči Bohu. 13 Veď tým\, že sa osvedčujete v tejto službe\, oslavujú Boha za to\, že sa poslušne podriaďujete Kristovmu evanjeliu a dobrosrdečne sa delíte s nimi i so všetkými. 14 Budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť vo vás. 15 Vďaka Bohu za jeho nevýslovný dar!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-25-2-korintskym-9/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231218
DTEND;VALUE=DATE:20231219
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T180444Z
LAST-MODIFIED:20231203T180444Z
UID:11210-1702857600-1702943999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 24; 2. Korintským 8
DESCRIPTION:Jeremiáš 24\, 1 Hospodin mi dal videnie: Dva koše s figami stáli pred Hospodinovým chrámom — stalo sa to potom\, keď babylonský kráľ Nebúkadnecar v Jeruzaleme zajal Jekonju\, judského kráľa\, Jójakimovho syna\, ako aj judské kniežatá\, remeselníkov i zámočníkov a odviedol ich do Babylonu — 2 v jednom koši boli veľmi dobré figy\, ako rané figy\, v druhom koši boli veľmi zlé figy\, také zlé\, že sa nedali jesť. 3 Hospodin sa ma spýtal: Jeremiáš\, čo vidíš? Povedal som: Figy. Dobré figy sú veľmi dobré. Zlé sú však také zlé\, že sa nedajú jesť. 4 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina: 5 Toto hovorí Hospodin\, Boh Izraela: Ako na tieto dobré figy\, tak chcem láskavo zhliadnuť na judských zajatcov\, ktorých som poslal z tohto miesta do krajiny Chaldejov. 6 Dobrotivo upriem na nich svoj zrak a navrátim ich do tejto krajiny. Znova ich vybudujem\, ale nezrúcam\, zasadím ich\, ale nevytrhám. 7 Dám im také srdce\, aby ma poznali\, veď ja som Hospodin; budú teda mojím ľudom a ja budem ich Bohom\, lebo sa obrátia ku mne celým svojím srdcom. 8 Ako sa nakladá so zlými figami\, ktoré sú také zlé\, že sa nedajú jesť — znie výrok Hospodina —\, tak naložím s Cidkijom\, judským kráľom\, jeho kniežatami a zvyškom Jeruzalema\, ktorý zostal v tejto krajine\, a tými\, ktorí zostali v Egypte. 9 Urobím ich postrachom a nešťastím pre všetky kráľovstvá zeme\, hanbou a príslovím\, posmechom a kliatbou na každom mieste\, kde ich zaženiem. 10 Zošlem na nich meč\, hlad a mor\, kým nebudú vyhubení z krajiny\, ktorú som dal im a ich otcom. \n2. Korintským 8\, 1 Chceme\, bratia\, aby ste vedeli o Božej milosti\, ktorej sa dostalo cirkvám v Macedónsku. 2 Tak sa osvedčili v mnohom súžení\, že z ich nesmiernej radosti a krajnej chudoby vzišla ich bohatá štedrosť. 3 Dosvedčujem\, že dobrovoľne dali podľa možnosti\, ba i nad svoje možnosti. 4 Sami nás naliehavo prosili\, aby sme im dopriali mať účasť na tejto milosti a na službe svätým. 5 A nielen ako sme dúfali\, ale najskôr sami seba dali Pánovi a potom aj nám\, podľa Božej vôle\, 6 takže sme poprosili Títa\, aby tak\, ako začal toto dielo lásky medzi vami\, aj ho dokončil. 7 Tak ako vo všetkom oplývate hojnosťou: vo viere i v slove\, v poznaní i vo všetkej horlivosti a v láske\, ktorú máte z nás\, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. 8 Nehovorím to ako príkaz\, ale spomínam horlivosť iných a tak skúšam aj pravosť vašej lásky. 9 Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista\, že hoci bol bohatý\, stal sa pre vás chudobným\, aby ste vy skrze jeho chudobu zbohatli. 10 Predkladám vám to ako radu. Toto je vám na osoh\, veď už vlani ste tak začali nielen skutkom\, ale aj dobrou vôľou. 11 Teraz však toto dielo dokončite\, aby tak vašej ochote a dobrej vôli zodpovedal aj dar z toho\, čo máte. 12 Veď ak je prítomná táto ochota\, potom je dar pred Bohom cenný podľa toho\, čo kto má\, a nie podľa toho\, čo nemá. 13 Nejde totiž o to\, aby sa iným uľahčilo a vám priťažilo\, ale o rovnosť; 14 aby váš terajší prebytok pomohol im v nedostatku a aby ich prebytok pomohol v nedostatku vám\, čím sa dosiahne rovnosť\, 15 ako je napísané: Kto mal mnoho\, nemal nadbytok\, a kto mal málo\, nemal nedostatok. 16 Vďaka Bohu\, ktorý Títovi vložil do srdca takú starostlivosť o vás\, 17 lebo nielenže prijal výzvu\, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba sa rozhodol odísť k vám. 18 Poslali sme teda s ním aj brata\, ktorý si v službe evanjelia získal chválu vo všetkých cirkvách. 19 No nielen to\, ale cirkvi si ho zvolili\, aby nás sprevádzal v tomto diele lásky\, ktorou slúžime na slávu samého Pána a na dôkaz našej ochoty. 20 Dbáme však o to\, aby nám nikto nemohol nič vyčítať pri spravovaní tohto štedrého daru. 21 Máme totiž na zreteli dobro nielen pred Pánom\, ale aj pred ľuďmi. 22 S tými dvomi posielame ďalšieho brata\, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili\, že je horlivý v mnohých veciach a teraz bude ešte oveľa horlivejší\, lebo má k vám veľkú dôveru. 23 Čo sa týka Títa\, on je môj spoločník a spolupracovník medzi vami\, a čo sa týka našich bratov\, sú apoštolmi cirkví\, Kristovou slávou. 24 Prejavte im teda svoju lásku a pred cirkvami im dokážte\, že sme na vás právom hrdí.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-24-2-korintskym-8/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231217
DTEND;VALUE=DATE:20231218
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T180310Z
LAST-MODIFIED:20231203T180310Z
UID:11208-1702771200-1702857599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 23; 2. Korintským 7
DESCRIPTION:Jeremiáš 23\, 1 Beda pastierom\, ktorí nechávajú hynúť a rozháňajú stádo mojej pastviny — znie výrok Hospodina. 2 Preto hovorí Hospodin\, Boh Izraela\, proti pastierom\, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali a rozptýlili moje stádo a nedohliadali ste naň. Ja vás navštívim pre vaše zlé skutky — znie výrok Hospodina. 3 Ja pozbieram zvyšky svojho stáda zo všetkých krajín\, kam som ich roztrúsil\, a opäť ich privediem na ich pastvu\, bude sa im dariť a rozmnožia sa. 4 Dám im pastierov\, ktorí ich budú pásť\, nebudú sa viac obávať alebo strachovať a nebude z nich chýbať — znie výrok Hospodina. 5 Hľa\, prídu dni — znie výrok Hospodina —\, že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok. Bude panovať ako kráľ\, bude si múdro počínať a v krajine bude konať podľa práva. 6 Za jeho dní Júda dosiahne spásu\, Izrael bude bývať v bezpečí. Toto je meno\, ktorým sa budú volať: Hospodin je naša spravodlivosť. 7 Preto hľa\, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —\, keď už nebudú hovoriť: Akože žije Hospodin\, ktorý vyviedol synov Izraela z Egypta\, 8 ale: Akože žije Hospodin\, ktorý vyviedol a priviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín\, do ktorých ich rozohnal. Vrátia sa do vlastnej krajiny. 9 O prorokoch: Srdce mi puká v hrudi trasú sa mi všetky kosti\, som ako opitý človek\, ako muž premožený vínom pred Hospodinom a pred jeho svätými slovami. 10 Veď zem je preplnená cudzoložníkmi\, pre kliatbu smúti krajina\, vysychajú stepné pastviny. Náhlia sa za zlým\, ich silou je bezprávie. 11 Veď prorok i kňaz sa odcudzili\, ba aj v mojom dome som našiel ich bezprávie — znie výrok Hospodina. 12 Preto ich cesta bude klzká\, vo tme sa potknú a padnú na nej. Zošlem na nich nešťastie v roku ich potrestania — znie výrok Hospodina. 13 U prorokov Samárie som síce videl pohoršujúcu vec: prorokovali v mene Baála a zavádzali môj ľud\, Izrael. 14 No u jeruzalemských prorokov som videl ohavnosť: dopúšťali sa cudzoložstva a podvodu\, utvrdzovali zločincov\, aby nezanechali hriech. Pre mňa sú všetci ako Sodoma a jeho obyvatelia ako Gomora. 15 Preto Hospodin zástupov hovorí o prorokoch toto: Veru nakŕmim ich palinou a napojím ich otrávenou vodou\, lebo od jeruzalemských prorokov prešla bezbožnosť na celú krajinu. 16 Toto hovorí Hospodin zástupov: Nepočúvajte slová prorokov\, ktorí vám prorokujú\, oni vás totiž zavádzajú. Hovoria iba vidinu vlastného srdca\, ale nie to\, čo je z Hospodinových úst. 17 Tým\, ktorí opovrhujú Hospodinovým slovom\, stále hovoria: Budete mať pokoj! Každému\, kto kráča so zatvrdnutým srdcom\, hovoria: Nepríde na vás pohroma! 18 Veď kto stál v rade Hospodinovej\, aby videl a počul jeho slovo? Kto si všímal a počúval jeho slovo? 19 Hľa\, Hospodinova víchrica! Vzplanul hnev a víchor zúri nad hlavou bezbožníkov. 20 Hospodinov hnev sa neodvráti\, kým nevykoná a nesplní plány svojho srdca. V posledných dňoch to jasne pochopíte! 21 Neposlal som týchto prorokov\, oni sa však ponáhľajú; nehovoril som k nim\, oni predsa prorokujú. 22 Keby boli medzi mojimi radcami\, oznámili by moje slová môjmu ľudu\, odvrátili by ich od ich zlej cesty a od ich zlých skutkov. 23 Som Bohom iba zblízka? — znie výrok Hospodina — a zďaleka nie som Boh? 24 Ak sa niekto akokoľvek skryje\, či ho nevidím? — znie výrok Hospodina. Či ja nenapĺňam nebesá i zem? — znie výrok Hospodina. 25 Počul som\, čo hovoria proroci\, ktorí prorokujú v mojom mene klamstvo. Hovoria: Mal som sen! Mal som sen! 26 Dokedy to bude takto? Je azda niečo v srdci prorokov\, ktorí prorokujú klamstvo\, čo sami vymysleli? 27 Nazdávajú sa\, že svojimi snami\, ktoré si medzi sebou rozprávajú\, uvedú moje meno u môjho ľudu do zabudnutia\, ako ich otcovia zabudli na moje meno pre Baála? 28 Prorok\, ktorý má sen\, nech rozpráva iba sen\, kto však má moje slovo\, nech moje slovo podáva pravdivo. Čo má spoločné slama so zrnom? — znie výrok Hospodina. 29 Či nie je moje slovo ako oheň — znie výrok Hospodina — a ako kladivo\, čo drví skalu? 30 Preto ja som proti prorokom — znie výrok Hospodina —\, ktorí si navzájom kradnú moje slová. 31 Som proti prorokom — znie výrok Hospodina —\, ktorí svoju reč prednášajú ako môj výrok. 32 Som proti tým prorokom\, ktorí snívajú lži — znie výrok Hospodina — o nich rozprávajú a môj ľud svojím klamstvom a chvastúnstvom uvádzajú do omylu. Ja som ich predsa neposlal ani nepoveril a vôbec tomuto ľudu nebudú na osoh — znie výrok Hospodina. 33 Ak sa ťa spýta tento ľud\, prorok alebo kňaz: Čo je Hospodinovo bremeno? \, odpovieš im: Vy ste bremeno\, preto vás odhodím — znie výrok Hospodina. 34 Keď prorok\, kňaz alebo niekto z ľudu povie: Bremeno Hospodina! \, potrestám toho človeka i jeho dom. 35 Takto navzájom medzi sebou hovorte: Čo odpovedal Hospodin? Čo povedal Hospodin? 36 Hospodinovo bremeno viac nespomínajte\, lebo pre každého je bremenom jeho slovo. Prekrútili ste slová živého Boha\, Hospodina zástupov\, nášho Boha. 37 Toto povieš prorokovi: Čo ti odpovedal Hospodin? alebo: Čo povedal Hospodin? 38 Ak však budete hovoriť: Bremeno Hospodina\, tak Hospodin odpovie: Keďže ste použili toto slovo — Bremeno Hospodina\, hoci som vám zakázal\, aby ste hovorili: Bremeno Hospodina\, 39 určite zodvihnem a odhodím od seba vás i mesto\, ktoré som dal vám i vašim otcom. 40 Zahrniem vás večnou hanbou a večnou potupou\, na ktorú sa nezabudne. \n2. Korintským 7\, 1 Milovaní\, keďže máme takéto prisľúbenia\, očistime sa od všetkých škvŕn tela i ducha a v Božej bázni zavŕšme svoje posvätenie. 2 Dajte nám miesto v srdci! Nikomu sme neukrivdili\, nikoho sme nepodplatili\, nikoho sme nevyužili. 3 Nehovorím to\, aby som vás odsudzoval. Veď som už povedal\, že ste v našich srdciach\, aby sme spolu zomierali i spolu žili. 4 Veľmi vám dôverujem\, veľa sa vami chválim\, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. 5 Veď odvtedy\, ako sme prišli do Macedónska\, naše telo nepoznalo odpočinok\, všetko možné nás sužovalo: zvonka boje\, zvnútra úzkosti. 6 No Boh\, ktorý potešuje ponížených\, potešil nás Títovým príchodom\, 7 no nielen jeho príchodom\, ale aj radosťou\, ktorú on mal z vás\, keď nám rozprával o vašej túžbe\, o vašej ľútosti a o vašej horlivosti za mňa\, takže som sa ešte viac zaradoval. 8 Ak som vás listom zarmútil\, už to neľutujem\, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž\, že vás ten list načas zarmútil. 9 Teraz sa však radujem — nie preto\, že ste sa zarmútili\, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle\, a tak sme vám v ničom neuškodili. 10 Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu\, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. 11 Pozrite\, k čomu vás viedol tento zármutok podľa Božej vôle: akú vo vás vzbudil opravdivosť\, akú ochotu na ospravedlnenie\, aké znepokojenie\, akú bázeň\, akú túžbu\, aké úsilie\, aký trest! Tým všetkým ste dokázali\, že ste v tejto veci čistí! 12 Keď som vám teda aj napísal\, nebolo to pre toho\, čo sa dopustil krivdy\, ani nie pre toho\, čo bol ukrivdený\, ale preto\, aby sa vaša oddanosť k nám prejavila pred Bohom. 13 A to nás potešilo. 14 Veď keď som sa pred ním vami pochválil\, neurobili ste mi hanbu\, ale ako sme vám všetko pravdivo povedali\, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala ako pravdivá. 15 A je vám srdcom ešte viac naklonený\, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých\, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa\, že vám vo všetkom môžem dôverovať.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-23-2-korintskym-7/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231216
DTEND;VALUE=DATE:20231217
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T180058Z
LAST-MODIFIED:20231203T180058Z
UID:11206-1702684800-1702771199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 22; 2. Korintským 6
DESCRIPTION:Jeremiáš 22\, 1 Toto hovorí Hospodin: Zostúp do domu judského kráľa a tam povedz toto slovo: 2 Povieš: Počuj slovo Hospodina\, judský kráľ\, ktorý sedíš na Dávidovom tróne\, ty\, tvoji sluhovia a tvoj ľud\, vy\, ktorí vchádzate cez tieto brány. 3 Toto hovorí Hospodin: Uplatňujte právo a spravodlivosť\, vysloboďte okrádaného z ruky násilníka\, cudzinca\, sirotu a vdovu nepoškodzujte a neutláčajte\, nevinnú krv neprelievajte na tomto mieste. 4 Ak budete naozaj dodržiavať toto slovo\, králi\, ktorí sedia na Dávidovom tróne\, budú vchádzať cez brány tohto domu\, povezú sa na vozoch a koňoch\, oni\, ich sluhovia a ich ľud. 5 Ak však nebudete počúvať tieto slová\, prisahám na seba — znie výrok Hospodina — tento dom bude rumoviskom. 6 Veď toto hovorí Hospodin o dome judského kráľa: Gileádom si mi\, temenom Libanonu\, obrátim ťa však na púšť\, na neobývané mestá. 7 Zasvätím ničiteľov proti tebe\, mužov so zbraňou\, vyrúbu tvoje vyberané cédre a pohádžu ich do ohňa. 8 Mnohé národy prejdú popri tomto meste a jeden druhého sa bude pýtať: Prečo Hospodin takto urobil s týmto veľkým mestom? 9 Odpovedia im: Pretože opustili zmluvu s Hospodinom\, svojím Bohom\, a klaňali sa cudzím bohom a slúžili im. 10 Nežiaľte za zomrelým\, nenariekajte na ním\, radšej žiaľte za odchádzajúcim\, lebo sa už nevráti a neuvidí svoj rodný kraj. 11 Toto hovorí Hospodin o Joziášovom synovi Šallúmovi\, judskom kráľovi\, ktorý panoval namiesto svojho otca Joziáša a odišiel z tohto mesta: Už sa sem viac nevráti\, 12 ale na mieste\, kam ho odviedli\, zomrie a už neuvidí túto krajinu. 13 Beda tomu\, kto stavia dom nespravodlivo a svoje horné izby bez práva\, kto svojho blížneho núti slúžiť zadarmo a nedá mu zaslúženú mzdu\, 14 kto hovorí: Postavím si rozľahlý dom a priestranné horné izby! Vyseká si okná\, dom obloží cédrom a zafarbí na červeno. 15 Stal si sa kráľom\, aby si sa pýšil cédrom? Či tvoj otec nejedol a nepil? Uplatňoval však právo a spravodlivosť a mal sa dobre. 16 Dopomáhal k právu biednemu a chudobnému a mal sa dobre. Neznamená to poznať mňa? — znie výrok Hospodina. 17 Ty však nemáš oči a srdce pre iné ako pre vlastný zisk\, pre prelievanie nevinnej krvi\, pre útlak a vydieranie. 18 Preto toto hovorí Hospodin judskému kráľovi Jójakimovi\, Joziášovmu synovi: Nebudú za ním žialiť: Ach\, brat môj! Ach\, sestra! Nebudú za ním žialiť: Ach\, pane! Ach\, veličenstvo! 19 Vystroja mu oslí pohreb: vyvlečú ho a vyhodia von za brány Jeruzalema. 20 Vystúp na Libanon a krič\, aj na Bášane vydaj svoj hlas a krič z Abárimu\, veď sú porazení všetci tvoji milenci. 21 Prihováral som sa ti\, keď si bola v bezpečí\, ale povedala si: Nechcem počuť! To je tvoje správanie od mladosti — nepočúvala si môj hlas. 22 Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor\, tvoji milenci pôjdu do zajatia\, vtedy sa budeš hanbiť a budeš potupená pre svoje zlé skutky. 23 Ty\, ktorá bývaš na Libanone\, ktorá hniezdiš na cédroch\, ako len budeš stonať\, keď prídu na teba pôrodné bolesti\, kŕče ako na rodičku. 24 Akože žijem — znie výrok Hospodina — keby Jójakimov syn Konja\, judský kráľ\, bol pečatným prsteňom na mojej pravici\, strhol by som ho odtiaľ. 25 Vydám ťa do ruky tých\, čo striehnu na tvoj život\, do ruky tých\, ktorých sa bojíš\, do ruky Nebúkadnecara\, babylonského kráľa\, a do ruky Chaldejov. 26 Zahodím teba i tvoju matku\, ktorá ťa porodila\, do cudzej krajiny\, v ktorej ste sa nenarodili\, a tam aj zomriete. 27 Do krajiny však\, do ktorej sa túžia vrátiť vaše duše\, sa nevrátia. 28 Je azda tento muž\, Konja\, bezcennou a odhodenou nádobou\, náradím\, ktoré nikto nechce? Prečo on a jeho potomstvo sú odvrhnutí\, zahodení do krajiny\, ktorú nepoznajú? 29 Krajina\, krajina\, krajina\, počuj Hospodinovo slovo! 30 Toto hovorí Hospodin: Zapíšte tohto muža ako bezdetného\, ako človeka\, ktorý nemal úspech vo svojich dňoch\, lebo nikomu z jeho potomstva sa nepodarí sedieť na Dávidovom tróne a znova panovať v Judsku. \n2. Korintským 6\, 1 Ako spolupracovníci vás napomíname\, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. 2 Veď hovorí: a v deň spásy som ti pomohol. 3 Nikomu ničím nespôsobujeme pohoršenie\, aby táto služba nebola potupená\, 4 ale vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti\, v súženiach\, v nedostatkoch\, v úzkostiach\, 5 v ranách\, vo väzeniach\, v nepokojoch\, v námahách\, v bdeniach\, v pôstoch\, 6 v čistote\, v poznaní\, v zhovievavosti\, v dobrote\, v Duchu Svätom\, v nepokryteckej láske\, 7 v slove pravdy\, v Božej moci; so zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke\, 8 v sláve i potupe\, v povesti dobrej i zlej; akoby zvodcovia\, a predsa pravdiví\, 9 ako neznámi\, a predsa dobre známi\, ako umierajúci a\, hľa\, žijeme\, ako karhaní\, a predsa nie sme vydaní smrti\, 10 ako zarmucovaní\, no predsa sa radujeme\, ako chudobní\, a predsa mnohých obohacujeme\, ako tí\, čo nič nemajú\, a predsa majú všetko. 11 Korinťania\, otvorene sme k vám hovorili svojimi ústami a naše srdce sa rozšírilo pre vás. 12 V našom srdci nemáte nedostatok miesta\, ale vy sami sa vo svojom vnútri uzatvárate. 13 Ako k deťom hovorím: Odvďačte sa a aj vy otvorte svoje srdcia! 14 Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi! Veď čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou a aké spoločenstvo má svetlo s tmou? 15 A aký je súlad Krista s Beliálom\, a aký má podiel veriaci s neveriacim? 16 Ako patrí k sebe Boží chrám a modly? My sme predsa chrám živého Boha\, ako hovorí Boh: Budem v nich prebývať a medzi nimi prechádzať sa\, a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 17 Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa\, hovorí Pán\, nečistého sa nedotýkajte a ja vás prijmem 18 a budem vám Otcom a vy mi budete synmi a dcérami\, hovorí všemohúci Pán. \n 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-22-2-korintskym-6/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231215
DTEND;VALUE=DATE:20231216
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T175859Z
LAST-MODIFIED:20231203T175859Z
UID:11204-1702598400-1702684799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 21; 2. Korintským 5
DESCRIPTION:Jeremiáš 21\, 1 Slovo\, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina\, keď kráľ Cidkija poslal k nemu Malkijovho syna Pašchúra a Maaséjovho syna Cefanju so žiadosťou: 2 Dopytuj sa Hospodina o nás\, či babylonský kráľ Nebúkadnecar zaútočí proti nám\, a či Hospodin naloží s nami podľa svojich zázračných skutkov\, aby od nás odtiahol. 3 Jeremiáš im však povedal: Toto povedzte Cidkijovi: 4 Toto hovorí Hospodin\, Boh Izraela: Určite obrátim vo vašich rukách vojnové zbrane\, ktorými vy bojujete proti babylonskému kráľovi a proti Chaldejom\, ktorí vás obliehajú vonku za múrmi\, a zhromaždím ich uprostred tohto mesta. 5 Ja sám budem bojovať proti vám vystretou rukou\, mocným ramenom\, hnevom\, zlosťou a veľkou prchkosťou. 6 Raním obyvateľov tohto mesta\, ľudí i dobytok ťažkým morom\, takže pomrú. 7 Potom — znie výrok Hospodina — vydám judského kráľa Cidkiju\, jeho sluhov i ľud\, aj tých\, ktorých nepostihol v tomto meste mor\, meč alebo hlad\, do ruky babylonského kráľa Nebúkadnecara\, do ruky ich nepriateľov a do ruky tých\, ktorí striehnu na ich život. On ich pobije ostrím meča bez ľútosti\, bez súcitu a bez milosrdenstva.8 Tomuto ľudu povedz: Toto hovorí Hospodin: Predkladám vám cestu života a cestu smrti. 9 Kto zostane v tomto meste\, zomrie mečom\, od hladu alebo na mor. Kto z neho vyjde a vzdá sa Chaldejom\, ktorí vás obliehajú\, zostane nažive; život mu bude korisťou. 10 Obrátil som svoju tvár proti tomuto mestu; nie však s dobrým\, ale so zlým úmyslom — znie výrok Hospodina. Dostane sa do ruky babylonského kráľa a ten ho vypáli. 11 Domu judského kráľa povedz: Počujte slovo Hospodina\, 12 Dávidov dom! Toto hovorí Hospodin: Od rána súďte spravodlivo\, vyslobodzujte poškodeného z ruky utláčateľa\, aby pre zlobu vašich zlých skutkov nevzbĺkol môj hnev ako oheň\, nerozhorel sa tak\, že ho nikto neuhasí. 13 Som predsa proti tebe\, obyvateľka údolia\, skala na rovine — znie výrok Hospodina. Vy hovoríte: Kto vystúpi proti nám\, kto vnikne do našich príbytkov? 14 Potrestám vás\, ako si zaslúžia vaše skutky — znie výrok Hospodina. Zapálim oheň v jej lese a ten strávi celé jej okolie. \n2. Korintským 5\, 1 Vieme totiž\, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý\, máme príbytok od Boha\, rukami nezhotovený večný dom v nebesiach. 2 Preto v tomto stane vzdycháme a túžime\, aby sme boli zaodetí naším príbytkom z neba\, 3 a hoci tamten bude z nás vzatý\, nebudeme nahí. 4 Veď kým sme v tomto stane\, vzdycháme pod ťarchou\, a preto nechceme byť z neho zoblečení\, ale priodiati tým nebeským\, aby tak život pohltil to\, čo je smrteľné. 5 Ten však\, ktorý nás práve na to uspôsobil\, je Boh\, ktorý nám dal Ducha ako závdavok. 6 Sme teda vždy plní dôvery\, i keď vieme\, že kým sme doma v tele\, sme vzdialení od Pána. 7 Žijeme totiž z viery\, nie z toho\, čo vidíme. 8 Sme však plní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána. 9 Preto či už sme doma a či mimo domu\, usilujeme sa\, aby sme sa mu páčili. 10 Všetci sa totiž musíme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu\, aby si každý odniesol odplatu podľa toho\, čo vykonal\, kým bol v tele — či dobré\, alebo zlé. 11 Keďže poznáme bázeň pred Pánom\, presviedčame ľudí. Boh nás však pozná a dúfam\, že i vy vo svojom svedomí nás poznáte. 12 Nechceme sa vám opäť odporúčať\, ale dávame vám príležitosť chváliť sa nami\, aby ste mali čo povedať tým\, čo sa chvália vonkajším zdaním\, a nie tým\, čo je v srdci. 13 Keď sme boli vo vytržení\, bolo to medzi Bohom a nami\, keď sme pri zmysloch\, je to pre vás. 14 Veď nás ženie Kristova láska\, nás\, čo sme pochopili\, že ak jeden zomrel za všetkých\, všetci zomreli. 15 A za všetkých zomrel preto\, aby tí\, čo žijú\, nežili už viac sebe\, ale tomu\, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený. 16 Preto odteraz nikoho nepoznáme podľa tela. Aj keď sme poznali Krista podľa tela\, ale teraz už nepoznáme. 17 Preto ak je niekto v Kristovi\, je novým stvorením. Staré veci pominuli\, nastali nové. 18 To všetko je z Boha\, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. 19 Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. 20 V mene Krista sme poslaní a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom! 21 Toho\, ktorý nepoznal hriech\, urobil za nás hriechom\, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-21-2-korintskym-5/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231214
DTEND;VALUE=DATE:20231215
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T175727Z
LAST-MODIFIED:20231203T175727Z
UID:11202-1702512000-1702598399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 20; 2. Korintským 4
DESCRIPTION:Jeremiáš 20\, 1 Kňaz Pašchúr\, syn Imméra\, dozorca a predstavený v Hospodinovom dome\, počul Jeremiáša prorokovať tieto slová. 2 Pašchúr dal proroka Jeremiáša zbiť a zovrieť do klady\, ktorá bola vedľa hornej Benjamínovej brány pri Hospodinovom dome. 3 Nasledujúce ráno Pašchúr Jeremiáša z klady prepustil. Jeremiáš mu povedal: Hospodin ťa nebude volať Pašchúr\, ale Hrôza je naokolo. 4 Toto ti hovorí Hospodin: Urobím z teba hrôzu pre teba a pre všetkých\, ktorí ťa milujú; padnú mečom svojich nepriateľov a tvoje oči sa budú na to dívať. A celé Judsko vydám do ruky babylonského kráľa; odvlečie ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5 Všetok majetok tohto mesta\, všetko jeho imanie\, všetky jeho drahocennosti\, všetky poklady judských kráľov vydám do rúk ich nepriateľov\, vyplienia ich\, vezmú a odnesú do Babylonu. 6 Ty\, Pašchúr\, a všetci obyvatelia tvojho domu\, pôjdete do babylonského zajatia. Pôjdeš do Babylonu a tam zomrieš\, tam pochovajú teba i všetkých\, ktorí ťa milujú a ktorým si falošne prorokoval. 7 Zvábil si ma\, Hospodin\, a dal som sa zvábiť\, mocne si ma pritiahol k sebe a premohol si ma. Celý deň som na posmech\, každý sa mi posmieva. 8 Kedykoľvek hovorím\, musím kričať: Násilie a lúpež! musím volať. Veď Hospodinovo slovo mi celý deň prináša potupu a výsmech. 9 Povedal som: Nebudem ho pripomínať a nepoviem už ani slovo v jeho mene. V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň\, zadržiavaný v mojich kostiach. Snažil som sa ho v sebe zadržať\, ale nevládal som. 10 Počúvam zlomyseľné šepkanie mnohých: Hrôza je naokolo! Udajte ho! Udáme ho! Všetci moji priaznivci striehnu na moje potknutie. Azda sa dá zviesť\, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom. 11 Hospodin je so mnou ako mocný hrdina\, preto sa moji prenasledovatelia potknú a nič nezmôžu. Utŕžia hanbu\, že nič nedosiahli\, hanbu večnú a nezabudnuteľnú. 12 Hospodin zástupov\, ktorý skúmaš spravodlivého\, ktorý vidíš do obličiek i srdca\, chcem vidieť\, ako sa na nich vypomstíš\, veď tebe som zveril svoj spor. 13 Spievajte Hospodinovi\, oslavujte Hospodina\, lebo vytrhol život úbožiaka z ruky zločinov. 14 Prekliaty deň\, v ktorom som sa narodil! Deň\, keď ma porodila moja matka\, nech nie je požehnaný! 15 Prekliaty muž\, ktorý oznámil môjmu otcovi: Narodilo sa ti dieťa\, chlapec! a naplnil ho radosťou. 16 Nech je ten muž ako mestá\, ktoré Hospodin bez milosti rozvrátil. Ráno nech počuje krik a na poludnie poplašné znamenie\, 17 lebo ma neusmrtil v matkinom lone\, aby sa mi matka stala hrobom a jej lono aby zostalo so mnou navždy tehotné. 18 Prečo som vyšiel z matkinho lona? Aby som videl trápenie a žiaľ? Aby sa v hanbe míňali moje dni? \n2. Korintským 4\, 1 Preto teda\, keď máme túto službu\, ktorou sme boli z milosti poverení\, neochabujeme. 2 Zriekli sme sa tajných nehanebností\, nepočíname si chytrácky\, ani neprekrúcame Božie slovo\, ale zjavujeme pravdu\, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. 3 Ak aj naše evanjelium je zahalené\, je zahalené pre tých\, ktorí hynú. 4 V nich boh tohto veku zatemnil mysle neveriacich\, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista\, ktorý je obrazom Boha. 5 Veď nekážeme samých seba\, ale Ježiša Krista\, Pána\, keďže my sme len vaši služobníci skrze Ježiša. 6 Lebo Boh\, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo! \, zažiaril v našich srdciach\, aby priviedol na svetlo poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista. 7 Tento poklad však máme v hlinených nádobách\, aby nesmierna moc bola z Boha\, a nie z nás. 8 Zo všetkých strán sme sužovaní\, no nie stiesnení; sme bezradní\, no nie zúfalí; 9 sme prenasledovaní\, no nie opustení; sme zmietaní\, no nehynieme; 10 stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie\, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. 11 Lebo dokiaľ žijeme\, pre Ježiša sme vydávaní na smrť\, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12 A tak v nás pôsobí smrť\, no vo vás život. 13 Keďže však máme toho istého Ducha viery\, ako je napísané: Uveril som\, preto som hovoril — aj my veríme\, preto aj hovoríme\, 14 veď vieme\, že ten\, ktorý vzkriesil Pána Ježiša\, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami. 15 To všetko sa deje pre vás\, aby rozhojnená milosť rozmnožovala vzdávanie vďaky mnohých na Božiu slávu. 16 Preto neochabujeme\, ale aj keď náš vonkajší človek hynie\, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy\, 18 keďže nehľadíme na viditeľné\, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné\, neviditeľné však večné.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-20-2-korintskym-4/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231213
DTEND;VALUE=DATE:20231214
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T175555Z
LAST-MODIFIED:20231203T175555Z
UID:11200-1702425600-1702511999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 19; 2. Korintským 3
DESCRIPTION:Jeremiáš 19\, 1 Toto hovorí Hospodin: Choď\, kúp kamenný krčah u hrnčiara\, vezmi so sebou niektorých starších z ľudu a starších z kňazov. 2 Potom sa pober do Údolia Ben-Hinnóm\, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány\, a tam vyhlásiš slová\, ktoré ti budem hovoriť. 3 Povieš: počujte Hospodinovo slovo\, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: Na toto miesto privediem také nešťastie\, že každému\, kto o ňom počuje\, zacvendží v ušiach. 4 Veď ma opustili\, toto miesto mi odcudzili\, pálili tam kadidlo cudzím bohom\, ktorých nepoznali ani ich otcovia\, ani judskí králi\, a toto miesto naplnili nevinnou krvou. 5 Baálovi budovali výšiny\, kam svoje deti prinášali Baálovi ako spaľovanú obetu\, čo som im neprikázal\, nenariadil\, ba ani mi to neprišlo na myseľ. 6 Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —\, keď sa toto miesto už nebude volať Tófet a Údolie Ben-Hinnóm\, ale Údolie vraždenia. 7 Na tomto mieste urobím bezradným Júdu a Jeruzalem\, pobijem ich mečom pred ich nepriateľmi\, rukou tých\, ktorí im siahajú na život. Ich mŕtvoly vydám za pokrm nebeským vtákom a zveri zeme. 8 Na hrôzu a na posmech obrátim toto mesto; každý\, kto pôjde popri ňom\, zhrozí sa a zhíkne nad všetkými jeho ranami. 9 Budem ich kŕmiť mäsom z ich synov a mäsom z ich dcér. Každý bude jesť mäso svojho blížneho pri obliehaní a v núdzi\, keď ich budú zvierať ich nepriatelia a budú im siahať na život. 10 Potom rozbi krčah pred očami mužov\, ktorí pôjdu s tebou. 11 Povedz im: Toto hovorí Hospodin zástupov: Takto rozbijem tento ľud a toto mesto\, ako sa rozbila hlinená nádoba\, ktorú nemožno opraviť. V Tófete sa bude pochovávať\, lebo inde nebude miesto na pochovávanie. 12 Tak zaobchodím s týmto miestom — znie výrok Hospodina — a s jeho obyvateľmi. Toto mesto urobím podobným Tófetu. 13 Domy Jeruzalema a domy judských kráľov budú poškvrnené ako miesto Tófet. Všetky domy\, na ktorých strechách pálili kadidlo celému nebeskému zástupu a cudzím bohom prinášali nápojové obety. 14 Keď sa Jeremiáš vrátil z Tófetu\, kam ho poslal Hospodin prorokovať\, postavil sa na nádvorie domu Hospodina a povedal všetkému ľudu: 15 Toto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: Na toto mesto a na všetky okolité mestá privediem každú pohromu\, ktorou som im hrozil\, lebo si zatvrdili šiju a nepočúvali moje slová. \n2. Korintským 3\, 1 Zasa začíname odporúčať samých seba? Alebo\, azda\, ako niektorí iní\, potrebujeme odporúčajúce listy pre vás alebo od vás? 2 Vy ste naším listom\, vpísaným do našich sŕdc; poznajú a čítajú ho všetci ľudia. 3 Veď na vás je zjavné\, že ste Kristov list\, pripravený našou službou\, napísaný nie atramentom\, ale Duchom živého Boha\, nie na kamenných doskách\, ale na doskách ľudských sŕdc. 4 Máme teda takúto dôveru v Boha skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás\, ale naša schopnosť je z Boha\, 6 ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy\, nie litery\, ale Ducha; lebo litera zabíja\, ale Duch oživuje. 7 Ak teda služba smrti vyrytá písmenami do kameňa bola taká slávna\, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jej jas\, aj keď pominuteľný\, 8 o čo slávnejšia bude služba Ducha? 9 Ak bola teda služba odsúdenia slávnou\, omnoho viac oplýva slávou služba ospravedlnenia. 10 Lebo to\, čo bolo raz slávne\, stratilo svoju slávu pre vznešenejšiu slávu. 11 Veď ak je slávne to\, čo je pominuteľné\, omnoho slávnejšie je to\, čo zostáva. 12 Keď teda máme takúto nádej\, vystupujeme s plnou otvorenosťou\, 13 nie ako Mojžiš\, ktorý si kládol na tvár závoj\, aby synovia Izraela nezbadali koniec tej pominuteľnej žiary. 14 Ich myseľ však na tom otupela. Až do dnešného dňa totiž ostáva ten istý závoj pri čítaní Starej zmluvy\, a nie je odhalený\, pretože iba v Kristovi sa odstraňuje. 15 A tak až dodnes\, kedykoľvek čítajú Mojžiša\, leží na ich srdci závoj. 16 No keď sa hocikto obráti k Pánovi\, závoj je odňatý. 17 Pán je Duch\, a kde je Pánov Duch\, tam je sloboda. 18 Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána\, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána\, ktorý je Duch.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-19-2-korintskym-3/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231212
DTEND;VALUE=DATE:20231213
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T175430Z
LAST-MODIFIED:20231203T175430Z
UID:11198-1702339200-1702425599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 18; 2. Korintským 2
DESCRIPTION:Jeremiáš 18\, 1 Slovo\, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 Vstaň\, choď do hrnčiarovho domu a tam ti oznámim svoje slová. 3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu; práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4 Keď sa mu nevydarila nádoba\, na ktorej práve pracoval\, ako sa to stáva s hlinou v ruke hrnčiara\, začal znova a urobil z nej inú nádobu\, ako hrnčiar uznal za dobré. 5 Hospodin ku mne prehovoril takto: 6 Či ja nemôžem s vami urobiť ako tento hrnčiar — znie výrok Hospodina? Ako je hlina v ruke hrnčiara\, tak ste vy\, dom Izraela\, v mojej ruke. 7 Raz pohrozím niektorému národu alebo niektorému kráľovstvu\, že ho vykorením a zničím. 8 Ak sa však ten národ odvráti od zla\, ktoré som mu vyčítal\, potom upustím od nešťastia\, ktoré som mu zamýšľal urobiť. 9 Inokedy zas oznámim niektorému národu alebo kráľovstvu\, že ho znova vybudujem a vysadím. 10 Ak však bude robiť\, čo je predo mnou zlé a nebude ma poslúchať\, vtedy oľutujem to dobro\, čo som mu zamýšľal urobiť. 11 Teraz povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Chystám pre vás nešťastie. Každý nech sa vráti zo svojej zlej cesty a nech napraví svoje cesty a skutky! 12 Odpovedali: Nikdy! My máme pred sebou svoje vlastné plány a každý z nás chce konať podľa svojho zlého zatvrdeného srdca. 13 Toto hovorí Hospodin: Spýtajte sa národov\, či niekto počul čosi podobné. Hroznú vec urobila panna Izrael. 14 Môže sa zo skaly Sirjónu stratiť libanonský sneh? Vyschnú azda tieto cudzie\, studené a zurčiace vody? 15 Môj ľud však na mňa zabudol\, spaľoval kadidlo ničomným bôžikom\, ktorí mu na jeho cestách\, na dávnych chodníkoch spôsobili\, aby sa potkol a chodil bočnými chodníkmi\, po neupravenej ceste\, 16 aby zmenil svoju krajinu na púšť\, na večný posmech. Ktokoľvek ňou prejde\, zhrozí sa a pokrúti hlavou. 17 Rozoženiem ich pred nepriateľmi ako východný vietor\, ukážem im chrbát\, nie tvár\, v deň ich núdze.18 Povedali: Poďte a vymyslime nejaké plány proti Jeremiášovi. Veď u kňaza nezanikla múdrosť ani rada u mudrca\, ani reč u proroka. Poďte\, porazíme ho jazykom. 19 Pozri na mňa\, Hospodin\, a počuj hlas mojich protivníkov! 20 Môže byť dobro odmenené zlom? Veď pre mňa vykopali jamu! Spomeň si\, že som stál pred tebou\, aby som hovoril pre ich dobro a odvrátil od nich tvoj hnev. 21 Preto vydaj ich synov hladu a vydaj ich moci meča\, nech sú ich ženy bezdetné a ovdovené\, ich mužov nech zmárni smrť a ich mladíkov nech porazí meč v boji. 22 Z ich domov nech sa ozýva kvílenie\, keď náhle privedieš na nich zástup ničiteľov\, lebo vykopali jamu\, aby ma polapili\, a osídla nastavili mojim nohám. 23 Ty však\, Hospodin\, poznáš všetky ich vražedné plány proti mne. Neodpusti im ich vinu ani ich hriech nezotri spred svojej tváre! Nech padajú pred tebou a v čase svojho hnevu konaj proti nim. \n 2. Korintským 2\, 1 Tak som sa totiž sám v sebe rozhodol\, že k vám neprídem\, aby som vás zarmútil. 2 Veď ak ja zarmútim vás\, kto potom poteší mňa\, ak nie ten\, koho som zarmútil? 3 A toto som vám napísal\, aby ma\, keď prídem\, nezarmútili tí\, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa na vás všetkých\, že moja radosť bude radosťou vás všetkých. 4 Písal som vám totiž v hlbokom súžení a úzkosti srdca i s mnohými slzami nie preto\, aby ste boli zarmútení\, ale aby ste spoznali nesmiernu lásku\, ktorú k vám prechovávam. 5 Ak teda niekto spôsobil zármutok\, nezarmútil mňa\, ale aspoň sčasti — nechcem zveličovať — zarmútil aj vás všetkých. 6 Takému stačí trest\, ktorého sa mu dostalo od väčšiny. 7 Preto mu radšej odpustite a potešte ho\, aby ho nezachvátil priveľký zármutok. 8 A preto vás prosím\, aby ste mu preukázali lásku. 9 Veď preto som to napísal\, aby som poznal\, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu vy niečo odpustíte\, tomu odpustím aj ja. Keď som ja niečo odpustil — ak som mal čo odpúšťať — robím to pred tvárou Krista pre vás\, 11 aby nás neoklamal satan\, veď jeho zámery poznáme. 12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium\, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere\, 13 môj duch nemal pokoj\, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14 Ale vďaka Bohu\, ktorý nám v Kristovi vždy dáva víťaziť a na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme Kristovou vôňou\, príjemnou Bohu uprostred tých\, čo získavajú spásu aj medzi tými\, čo hynú; 16 jedným vôňou smrti na smrť\, druhým vôňou života na život. Ale kto je na to súci? 17 Lebo my nie sme ako tí\, čo kupčia s Božím slovom\, ale hovoríme úprimne\, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-18-2-korintskym-2/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231211
DTEND;VALUE=DATE:20231212
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T175211Z
LAST-MODIFIED:20231203T175211Z
UID:11196-1702252800-1702339199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 17; 2. Korintským 1
DESCRIPTION:Jeremiáš 17\, 1 Hriech Judska je napísaný železným rydlom a diamantovým hrotom\, je vyrytý do tabule ich srdca a na rohy ich oltárov\, 2 lebo ich synovia zachovávajú svoje modlárske oltáre a svoje ašéry pri zelených stromoch na vysokých pahorkoch. 3 Vrch môj\, na šírom poli\, tvoj majetok\, všetky tvoje poklady vydám za korisť ako odplatu za hriech páchaný na celom tvojom území. 4 Budeš sa musieť vzdať svojho dedičstva\, ktoré som ti dal. Urobím ťa otrokom tvojho nepriateľa v krajine\, ktorú nepoznáš. Rozdúchali ste totiž oheň môjho hnevu\, ktorý bude večne horieť. 5 Toto hovorí Hospodin: Prekliaty je muž\, ktorý dôveruje človekovi a spolieha sa na telo\, jeho srdce sa však odvracia od Hospodina. 6 Bude ako borievka na púšti\, neuzrie prichádzať dobro\, bude prebývať na rozpálených miestach púšte\, v krajine soľnej a neobývanej. 7 Požehnaný je muž\, ktorý dôveruje Hospodinovi a ktorého nádejou je Hospodin. 8 Bude ako strom zasadený pri vode\, svoje korene zapustí pri potoku\, nebude sa báť\, že príde horúčava\, jeho lístie zostane zelené. V suchom roku bude bez obáv a neprestane rodiť ovocie. 9 Nadovšetko klamlivé je srdce\, je nenapraviteľné\, kto sa v ňom vyzná? 10 Ja\, Hospodin\, skúmam srdce a skúšam obličky\, aby som každého odmenil podľa jeho ciest\, podľa ovocia jeho skutkov. 11 Podobný jarabici\, ktorá sedí na vajciach\, ale mladé nevyvedie\, je ten\, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo; v polovici svojich dní ho musí opustiť a nakoniec sa zblázni. 12 Trón slávy\, vyvýšený od počiatku\, je miesto našej svätyne. 13 Hospodin\, ty si nádej Izraela. Všetci\, čo ťa opúšťajú\, budú zahanbení. Tí\, čo sa vzďaľujú od teba\, budú zapísaní do zeme\, lebo opustili prameň živej vody — Hospodina. 14 Uzdrav ma\, Hospodin\, a budem uzdravený\, zachráň ma a budem zachránený\, lebo ty si moja chvála. 15 Pozri\, títo mi hovoria: Kde je slovo Hospodina? Nech sa splní! 16 Nenaliehal som na teba so zlým úmyslom a po nešťastnom dni som netúžil. Ty vieš\, čo vychádza z mojich úst\, je to zjavné pred tebou. 17 Nebuď pre mňa postrachom\, ty si mojím útočiskom v deň nešťastia. 18 Nech sa hanbia tí\, čo ma prenasledujú\, len nech sa ja nehanbím. Nech sa trasú oni\, len nech sa ja netrasiem. Priveď na nich deň nešťastia\, znič ich dvojnásobným úderom. 19 Toto mi povedal Hospodin: Choď a postav sa do brány synov ľudu\, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi\, a do všetkých brán Jeruzalema\, 20 a povedz im: Počujte slovo Hospodina\, judskí králi a všetci obyvatelia Jeruzalema\, ktorí vchádzate touto bránou. 21 Toto hovorí Hospodin: Dávajte na seba pozor: V deň sobotného odpočinku nenoste náklad a neprinášajte ho do brán Jeruzalema. 22 V deň sobotného odpočinku nevynášajte bremeno ani zo svojich domov a nekonajte nijakú prácu\, ale zasväťte deň sobotného odpočinku\, ako som prikázal vašim otcom. 23 Oni však ani nepočúvali\, ani nezbystrili sluch\, ale tvrdohlavo sa vzopreli\, ani neposlúchli a ani neprijali výstrahu. 24 Ak ma budete počúvať — znie výrok Hospodina — a v deň sobotného odpočinku nebudete vynášať bremená cez brány tohto mesta\, deň sobotného odpočinku aj zasvätíte a nebudete v ňom konať nijakú prácu\, 25 potom budú prechádzať bránami tohto mesta kniežatá a králi\, ktorí budú sedieť na Dávidovom tróne\, povezú sa na vozoch a koňoch\, králi i kniežatá\, muži Judska\, obyvatelia Jeruzalema\, a toto mesto bude vždy obývané. 26 Z judských miest\, z okolia Jeruzalema\, z Benjamínovej krajiny\, z Nížiny\, z Pohoria\, ako aj z Negevu budú prichádzať ľudia a budú prinášať spaľovanú obetu\, obetu s hostinou\, pokrmovú obetu\, kadidlo a ďakovnú obetu tiež prinesú do Hospodinovho domu. 27 Ak neposlúchnete môj príkaz o zasvätení dňa sobotného odpočinku\, ale budete nosiť bremená a s nimi vchádzať do brán Jeruzalema\, potom zošlem na jeho brány oheň\, ktorý nezhasne\, a spáli jeruzalemské paláce. \n2. Korintským 1\, 1 Pavol\, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša\, a brat Timotej cirkvi Božej v Korinte a všetkým svätým v celom Achájsku: 2 Milosť vám a pokoj od Boha\, nášho Otca\, a od Pána Ježiša Krista. 3 Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista\, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy\, 4 ktorý nás potešuje v každom našom súžení\, aby sme aj my mohli potešovať tých\, čo sú v akomkoľvek súžení\, a to útechou\, ktorou aj nás Boh potešil. 5 Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás Kristove utrpenia\, tak sa nám skrze Krista v hojnej miere dostáva aj útechy. 6 A tak\, ak sme sužovaní\, je to na vašu útechu a spásu; ak sme potešovaní\, aj to je na vašu útechu\, ktorá sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení\, aké znášame aj my. 7 A naša nádej\, vzhľadom na vás\, je pevná\, pretože vieme\, že ako máte účasť na utrpeniach\, tak ju budete mať i na úteche. 8 Nechceme bratia\, aby ste nevedeli o súžení\, ktoré nás postihlo v Ázii\, doľahlo na nás nadmieru ťažko\, nad naše sily\, až sme dokonca stratili nádej\, že to prežijeme. 9 Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti\, to preto\, aby sme nedôverovali samým sebe\, ale Bohu\, ktorý kriesi mŕtvych. 10 On nás vyslobodil a ešte vyslobodí z takého veľkého nebezpečenstva smrti; v neho dúfame\, že nás vždy znovu vyslobodí\, 11 ak nám budete pomáhať aj vy modlitbou za nás\, aby za dar milosti\, ktorej sa nám dostáva na príhovor mnohých\, vzdávali mnohí za nás vďaku. 12 Toto je naša chvála: naše svedomie nám dosvedčuje\, že sme na svete a zvlášť medzi vami žili v úprimnosti a čistote\, ktoré sú od Boha\, nie v telesnej múdrosti\, ale v Božej milosti. 13 Veď vám nepíšeme nič iné\, iba to\, čo čítate alebo už poznáte. Dúfam však\, že nás až do konca budete poznávať\, 14 ako ste už sčasti pochopili\, že sme vašou chválou\, ako aj vy našou\, v deň nášho Pána Ježiša. 15 V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám\, aby ste mali druhý raz prejav mojej priazne\, 16 a cez vás prejsť do Macedónska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám\, aby ste ma sprevádzali do Judska. 17 Bola to azda ľahkomyseľnosť\, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto rozhodujem\, rozhodujem sa podľa tela\, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“? 18 Ako je však Boh verný\, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“! 19 Totiž Boží Syn Ježiš Kristus\, ktorého sme vám hlásali my — ja\, Silván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“ \, ale v ňom sa uskutočnilo „áno“. 20 Lebo všetky Božie prisľúbenia\, koľkokoľvek ich je\, v ňom sú „áno“ ; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“ \, Bohu na slávu skrze nás. 21 Ten však\, ktorý nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a pomazal nás\, je Boh. 22 On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok. 23 Volám však Boha za svedka svojej duše\, že len z ohľadu na vás som doteraz neprišiel do Korintu. 24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou\, ale chceme pomáhať vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-17-2-korintskym-1/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231210
DTEND;VALUE=DATE:20231211
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T174947Z
LAST-MODIFIED:20231203T174947Z
UID:11194-1702166400-1702252799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 16; Galatským 6
DESCRIPTION:Jeremiáš 16\, 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: 2 Nevezmi si manželku\, nemaj synov ani dcéry na tomto mieste. 3 Takto hovorí Hospodin o synoch a dcérach narodených na tomto mieste\, aj o matkách\, ktoré ich zrodili\, a o ich otcoch narodených v tejto krajine: 4 Budú zomierať vo veľkých bolestiach\, neoplačú ich ani nepochovajú\, na tejto zemi budú ako hnoj\, zahynú mečom a hladom\, ich mŕtvoly budú pokrmom nebeských vtákov a zvierat na zemi. 5 Hospodin totiž hovorí toto: Nevkroč do domu smútku\, nechoď ta nariekať ani im nevyslov sústrasť\, pretože som tomuto ľudu odobral svoj pokoj — znie výrok Hospodina — aj milosť a zľutovanie. 6 Veľkí i malí pomrú v tejto krajine\, nepochovajú ich\, neoplačú ich\, nikto si pre nich neurobí smútočné zárezy na tele ani si na znak smútku nevyholí lysinu. 7 Nebudú lámať smútočný chlieb\, nikto ich nepoteší nad mŕtvym\, ani im nedajú piť kalich útechy nad ich otcom a matkou. 8 Nevkroč ani do domu hodovania\, aby si s nimi sedel\, jedol a pil. 9 Lebo toto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: Z tohto miesta pred vašimi očami odstránim vo vašich dňoch hlas plesania\, hlas radosti\, hlas ženícha a nevesty. 10 Keď oznámiš všetky tieto slová tomuto ľudu a oni sa ťa spýtajú: Prečo nám Hospodin oznamuje všetko toto nešťastie? Aká je naša vina a náš hriech\, ktorého sme sa dopustili proti Hospodinovi\, nášmu Bohu? 11 Odpovieš im: Pretože mňa opustili vaši otcovia — znie výrok Hospodina — a chodili za cudzími bohmi\, slúžili im a klaňali sa im. Mňa však opustili a môj zákon nezachovávali. 12 No vy ste konali ešte horšie ako vaši otcovia\, lebo každý z vás kráča podľa svojho zatvrdeného a zlého srdca bez toho\, aby ma počúval. 13 Preto vás vyženiem z tejto krajiny do krajiny\, ktorú ste nepoznali ani vy\, ani vaši otcovia\, a budete tam slúžiť cudzím bohom vo dne i v noci\, pretože vám neudelím milosť. 14 Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —\, keď už nebudete hovoriť: Akože žije Hospodin\, ktorý vyviedol synov Izraela z Egypta\, 15 ale len: Akože žije Hospodin\, ktorý vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín\, do ktorých som ich rozohnal\, a ja ich privediem späť do krajiny\, ktorú som dal ich otcom. 16 Hľa\, pošlem po mnohých rybárov — znie výrok Hospodina —\, ktorí ich vychytajú. Potom pošlem po mnohých lovcov a tí ich pochytajú na všetkých vrchoch\, na všetkých kopcoch a vo všetkých skalných puklinách. 17 Veď mám oči na všetkých ich cestách\, predo mnou sa neskryjú\, ani ich vina nie je skrytá pred mojimi očami. 18 Najprv dvojnásobne odplatím ich vinu a ich hriech\, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ohavnosťami naplnili moje dedičstvo. 19 Hospodin\, moja sila a moja pevnosť\, moje útočisko v dni úzkosti! K tebe prídu národy od končín zeme a povedia: Len klamstvo dedili naši otcovia\, iba ničoty\, ktoré nič neosožia. 20 Či si môže človek robiť bohov? Veď to nie sú bohovia! 21 Preto ja ich poučím\, tentoraz im dám spoznať svoju moc a silu a spoznajú\, že moje meno je Hospodin. \nGalatským 6\, 1 Bratia\, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku\, vy\, čo ste vedení Duchom\, napravte ho v duchu miernosti a každý daj si pozor sám na seba\, aby si i ty nepadol do pokušenia. 2 Jedni neste bremená druhých\, a tak naplníte Kristov zákon. 3 Lebo ak si niekto myslí\, že je niečím\, a nie je ničím\, sám seba klame. 4 Nech každý skúma svoje konanie\, a tak sa bude mať čím chváliť sám pred sebou\, ale nie pred iným. 5 Lebo každý bude niesť svoje bremeno. 6 Kto je vyučovaný v slove\, nech sa rozdelí o všetko\, čo má s tým\, kto ho vyučuje. 7 Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať\, lebo čo človek rozsieva\, bude aj žať. 8 Pretože kto rozsieva pre svoje telo\, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha\, z Ducha bude žať večný život. 9 Neúnavne konajme dobro\, lebo ak neochabneme\, budeme žať\, keď príde čas. 10 A tak teda\, kým máme čas\, robme dobre všetkým\, ale najmä členom rodiny veriacich. 11 Pozrite\, akými veľkými písmenami som vám napísal vlastnou rukou. 12 Tí\, čo sa chcú páčiť podľa tela\, vás nútia\, aby ste sa dali obrezať\, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž. 13 Veď ani sami obrezaní nezachovávajú zákon\, ale chcú\, aby ste sa dali obrezať\, a aby sa oni mohli vychvaľovať vaším telom. 14 No ja sa v nijakom prípade nechcem chváliť ničím\, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista\, prostredníctvom ktorého je pre mňa svet ukrižovaný a ja pre svet. 15 Lebo nezáleží ani na obriezke\, ani na neobriezke\, ale na novom stvorení. 16 A nad všetkými\, čo budú konať podľa tohto pravidla\, pokoj a milosrdenstvo\, aj nad Božím Izraelom. 17 A odteraz nech ma už nik ničím neobťažuje\, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. 18 Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom\, bratia. Amen.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-16-galatskym-6/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231209
DTEND;VALUE=DATE:20231210
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T174730Z
LAST-MODIFIED:20231203T174730Z
UID:11192-1702080000-1702166399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 15; Galatským 5\,16-26
DESCRIPTION:Jeremiáš 15\, 1 Hospodin mi povedal: Aj keby stál predo mnou Mojžiš a Samuel\, tomuto ľudu nebudem naklonený. Pošli ich preč odo mňa\, nech odídu. 2 Ak sa ťa spýtajú: Kam pôjdeme? Odpovieš im: Takto hovorí Hospodin: Kto si zaslúži smrť\, na smrť\, kto si zaslúži meč\, pod meč\, kto si zaslúži hladomor\, na smrť hladom\, kto si zaslúži zajatie\, do zajatia. 3 Štyri veci privediem proti vám — znie výrok Hospodina: meč\, aby zabíjal\, psy\, aby trhali\, nebeské vtáky a zver zeme\, aby žrali a ničili. 4 Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme za to\, čo judský kráľ Menašše\, syn Chizkiju\, popáchal v Jeruzaleme. 5 Kto sa zmiluje nad tebou\, Jeruzalem? Kto ťa bude ľutovať? Kto sa k tebe vráti opýtať sa: Ako sa máš? 6 Ty si ma odvrhol — znie výrok Hospodina — obrátil si mi chrbát. Preto vystriem ruku proti tebe\, zničím ťa\, lebo ma zunovalo zľutúvať sa. 7 Budem ich previevať vejačkou v bránach krajiny. Pozbavím ich detí\, znivočím svoj ľud\, nevrátili sa zo svojich ciest. 8 Ich vdov bude viac ako piesku pri mori\, proti matkám mladíkov privediem ničiteľa na poludnie\, náhle na nich uvalím hrôzu a zdesenie. 9 Uvädne sedemnásobná rodička\, vydýchne dušu\, ešte počas dňa zájde jej slnko\, zahanbená bude a potupená. Čo z nich zvýši\, to vydám meču pred ich nepriateľmi — znie výrok Hospodina. 10 Beda mi\, matka moja\, že si ma porodila\, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som\, ani pôžičku neprijímal\, všetci ma však preklínajú. 11 Naozaj\, Hospodin\, či som ti dobre neslúžil? Či som ťa úpenlivo neprosil v čase nešťastia a úzkosti i za nepriateľa? 12 Či možno zlámať železo\, železo zo severu\, a bronz? 13 Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy na celom tvojom území. 14 Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine\, ktorú nepoznáš\, lebo môj hnev sa rozpálil a blčí proti vám. 15 Ty to vieš\, Hospodin\, pamätaj na mňa a navštív ma\, pomsti sa za mňa na mojich nepriateľoch\, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť\, vedz\, že pre teba znášam potupu. 16 Našli sa tvoje slová a zjedol som ich\, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca\, veď sa nazývam tvojím menom\, Hospodin\, Bože zástupov. 17 Nevysedávam v kruhu rozjarených\, aby som plesal. Pred tvojou rukou sedím osamelý\, lebo si ma naplnil svojím hnevom. 18 Prečo má byť moja bolesť trvalá\, moja rana nevyliečiteľná a nechce sa zahojiť? Či chceš byť pre mňa klamným potokom\, ktorého voda je nespoľahlivá? 19 Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa obrátiš ku mne\, navrátim ťa k sebe\, budeš stáť predo mnou\, ak budeš oddeľovať vzácne od bezcenného\, budeš akoby mojimi ústami. Oni nech sa obrátia k tebe\, ale ty sa neobracaj k nim! 20 Urobím ťa pre tento ľud pevnou bronzovou hradbou. Budú proti tebe bojovať\, ale nepremôžu ťa\, lebo ja som s tebou\, aby som ťa zachránil a oslobodil — znie výrok Hospodina. 21 Vyslobodím ťa z ruky zločincov a vykúpim ťa z ruky ukrutníkov. \nGalatským 5\, 16 Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela. 17 Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú\, aby ste nerobili\, čo by ste chceli. 18 Ale ak vás vedie Duch\, nie ste pod zákonom. 19 A skutky tela sú zjavné: smilstvo\, nečistota\, chlipnosť\, 20 modloslužba\, čary\, nepriateľstvá\, svár\, žiarlivosť\, hnevy\, zvady\, rozbroje\, roztržky\, 21 závisť\, opilstvo\, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím\, ako som už skôr povedal\, že tí\, čo robia také veci\, nebudú mať účasť na Božom kráľovstve. 22 No ovocie Ducha je láska\, radosť\, pokoj\, zhovievavosť\, láskavosť\, dobrota\, vernosť\, 23 miernosť\, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. 24 Tí\, čo patria Ježišovi Kristovi\, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom\, podľa Ducha aj konajme! 26 Nehľadajme prázdnu slávu\, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-15-galatskym-516-26/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231208
DTEND;VALUE=DATE:20231209
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T174314Z
LAST-MODIFIED:20231203T174314Z
UID:11190-1701993600-1702079999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 14; Galatským 5\,7-15
DESCRIPTION:Jeremiáš 14\, 1 Slovo\, ktoré povedal Hospodin Jeremiášovi o suchu: 2 Smúti Júda\, tí\, čo sú v jeho bránach\, sú unavení a sedia v smútku na zemi. Ozýva sa bolestný výkrik Jeruzalema. 3 Ich vznešení ľudia poslali sluhov po vodu\, tí šli k cisternám\, vodu nenašli a vrátili sa s prázdnymi nádobami. Sú zahanbení a potupení\, zahaľujú si hlavy\, 4 pretože pôda je dopraskaná\, lebo nebolo dažďa v krajine; roľníci sú zahanbení\, zahaľujú si hlavy. 5 Aj jelenica na poli rodí\, no opúšťa mláďa\, lebo niet zelene. 6 Divé osly stoja na holiach\, lapajú vzduch ako šakaly. Oči im hasnú\, lebo niet zelenej potravy. 7 Ak naše viny hovoria proti nám\, konaj\, Hospodin\, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich odvrátení\, ktorými sme sa prehrešili proti tebe. 8 Nádej Izraela\, jeho záchranca v čase úzkosti\, prečo si v krajine ako cudzinec\, ako pútnik\, čo sa uchýli na noc? 9 Prečo si ako zastrašený človek\, ako silák\, ktorý nevládze zachrániť? Hospodin\, ty si medzi nami\, voláme sa podľa tvojho mena\, neopúšťaj nás! 10 Takto hovorí Hospodin o tomto ľude: Radi sa potulujú\, nohy si nešetria. Hospodin nemá v nich záľubu\, teraz si spomenul na ich vinu a trestá ich hriechy. 11 Hospodin mi povedal: Neprihováraj sa za dobro tohto ľudu! 12 Keď sa budú postiť\, nevypočujem ich prosbu\, keď prinesú spaľovanú alebo pokrmovú obetu\, neobľúbim si ich. Znivočím ich mečom\, hladom a morom. 13 Povedal som: Ach\, Pane\, Hospodin\, proroci im hovoria: Neuvidíte meč\, nepostihne vás hladomor\, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste. 14 Hospodin mi odpovedal: Proroci v mojom mene prorokujú lož. Neposlal som ich\, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril. Prorokujú vám falošné videnie\, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca. 15 Preto Hospodin hovorí o prorokoch\, ktorí prorokujú v jeho mene: Hoci som ich neposlal\, hovoria: Meč a hlad nebudú v tejto krajine. Títo proroci zahynú mečom a hladom. 16 Ľudí\, ktorým oni prorokujú\, postihne hlad a meč\, budú pohodení na uliciach Jeruzalema a nebude nikoho\, kto by ich pochoval\, ani ich ženy\, synov a dcéry. Ich zlobu vylejem na nich. 17 Povieš im túto reč: Moje oči ronia slzy a slzia v noci i vo dne\, pretože pannu\, dcéru môjho ľudu\, postihla veľká skaza\, veľmi bolestná rana. 18 Ak vyjdem na pole\, hľa\, prebodnutí mečom; ak vojdem do mesta\, hľa\, muky od hladu! Veď prorok i kňaz chodia bezradne po krajine. 19 Azda si celkom zavrhol Júdu alebo sa tvojej duši zošklivil Sion? Prečo si nás zbil a niet pre nás uzdravenia? Očakávame pokoj\, ale dobra niet\, čas uzdravenia\, ale je tu hrôza. 20 Poznáme\, Hospodin\, svoju vinu\, zlobu našich otcov\, veď sme hrešili proti tebe. 21 Nezavrhni nás pre svoje meno\, neznevažuj trón svojej slávy! Pamätaj na svoju zmluvu s nami a nezruš ju! 22 Či sú medzi modlami národov také\, ktoré dávajú dážď? Alebo dajú nebesia pŕšky? Či nie si to ty\, Hospodin\, Bože náš? V teba dúfame\, lebo ty si utvoril toto všetko. \nGalatským 5\, 5 Lebo my Duchom z viery očakávame nádej zo spravodlivosti. 6 Veď v Kristovi Ježišovi ani obriezka\, ani neobriezka nerozhoduje\, ale viera činná pomocou lásky. 7 Dobre ste bežali. Kto vám zabránil\, aby ste poslúchali pravdu? 8 Toto prehováranie nie je od toho\, ktorý vás povoláva. 9 Trocha kvasu nakvasí celé cesto. 10 Ja vám dôverujem v Pánovi\, že nebudete inak zmýšľať. Ten však\, čo robí zmätok medzi vami\, musí znášať trest\, nech je to ktokoľvek. 11 Ale bratia\, ak ja ešte hlásam obriezku\, prečo ma ešte prenasledujú? Veď tak je odstránené pohoršenie kríža. 12 Nech sa dajú hoci i kastrovať tí\, čo vás poburujú. 13 Lebo vy ste povolaní pre slobodu\, bratia. Len aby sloboda nebola zámienkou pre telo\, ale navzájom si slúžte v láske. 14 Lebo celý zákon je zhrnutý v jednom príkaze\, a to: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 15 Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete\, dajte si pozor\, aby ste sa navzájom neskántrili.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-14-galatskym-57-15/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231207
DTEND;VALUE=DATE:20231208
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T174113Z
LAST-MODIFIED:20231203T174113Z
UID:11188-1701907200-1701993599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 13; Galatským 5\,1-6
DESCRIPTION:Jeremiáš 13\, 1 Takto mi povedal Hospodin: Choď\, kúp si ľanový opasok a polož si ho na bedrá\, ale nedaj ho do vody. 2 Kúpil som si teda opasok podľa Hospodinovho slova a položil som si ho na bedrá. 3 Potom mi zaznelo slovo Hospodina po druhý raz takto: 4 Vezmi si opasok\, ktorý si si kúpil a máš ho na bedrách\, vstaň\, choď k Eufratu a tam ho ukry v skalnej trhline. 5 Šiel som\, ukryl som ho pri Eufrate\, ako mi prikázal Hospodin. 6 Po uplynutí mnohých dní mi Hospodin povedal: Vstaň\, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ opasok\, ktorý som ti ta prikázal ukryť. 7 Šiel som teda k Eufratu\, vyhrabal som opasok a vzal z miesta\, kde som ho ukryl. Opasok už bol skazený\, nebol na nič. 8 Vtedy prehovoril ku mne Hospodin: 9 Takto hovorí Hospodin: Rovnako pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10 Tento zlý národ\, ktorý sa zdráha počúvať moje slová a so zatvrdnutým srdcom chodí za cudzími bohmi\, aby im slúžil a klaňal sa im\, dopadne ako tento opasok\, ktorý nie je na nič. 11 Veď ako sa vinie opasok na drieku muža\, tak som privinul celý dom Izraela a celý dom Júdu — znie výrok Hospodina —\, aby bol mojím ľudom\, slávou môjho mena\, mojím cieľom\, mojou ozdobou\, ale neposlúchli. 12 Povedz im tieto slová: Takto hovorí Hospodin\, Boh Izraela: Každý džbán sa naplní vínom. Nato ti povedia: Či nevieme\, že každý džbán sa naplní vínom? 13 Povedz im: Takto hovorí Hospodin: Hľa\, ja uvediem do opitosti všetkých obyvateľov tejto krajiny\, kráľov\, ktorí sedia na Dávidovom tróne\, kňazov a prorokov i všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14 Roztlčiem ich\, muža o muža\, otcov i synov spolu — znie výrok Hospodina. Bez ohľadu\, bez zhovievavosti\, bez ľútosti ich zničím.15 Počúvajte\, zbystrite sluch\, nevystatujte sa\, pretože takto hovorí Hospodin: 16 Vzdajte Hospodinovi\, svojmu Bohu\, chválu\, kým sa nezotmie a kým vám nohy nenarazia na vrchy v súmraku. Potom môžete čakať na svetlo\, obráti sa však na tmu a urobí z neho temnotu. 17 Ak toto neposlúchnete\, v skrytosti bude plakať moja duša a pre vašu pýchu bude usedavo nariekať\, moje oči budú roniť slzy\, lebo Hospodinovo stádo je v zajatí.18 Povedz kráľovi a kráľovnej: Posaďte sa nižšie\, pretože vám z hlavy spadne vaša nádherná koruna. 19 Mestá juhu sú uzavreté\, nikto ich neotvorí. Odvlečú celé Judsko\, odvlečú úplne. 20 Pozdvihnite zrak a hľaďte na tých\, čo prichádzajú zo severu! Kdeže je stádo\, ktoré ti bolo zverené\, tvoje nádherné ovce? 21 Čo povieš\, keď sa ti stane\, že nad tebou ustanovia za pohlavárov tých\, ktorých si sama učila? Či ťa nezachvátia bolesti rodičky? 22 Ak si povieš: Prečo ma toto postihlo? Pre tvoj veľký hriech zdvihli ti podolky\, spôsobili ti násilie. 23 Či môže Kúšijec zmeniť farbu svojej kože a leopard svoje škvrny? Ako dokážete konať dobro vy\, navyknutí na zlobu? 24 Rozoženiem ich ako plevy\, ktoré poletujú vo vetre z púšte. 25 Toto je tvoj lós\, tvoj podiel\, ktorý som ti vymeral — znie výrok Hospodina — lebo si na mňa zabudla a spoliehala si sa na klamstvo. 26 Ja ti však tvoj podolok vyhrniem na tvár\, aby bolo vidieť tvoju hanbu\, 27 tvoje cudzoložstvá\, tvoje erdžania\, tvoje hanebné smilstvá! Na kopcoch\, na poli videl som tvoje ohavnosti. Beda ti\, Jeruzalem\, že sa nechceš očistiť! Ako dlho to ešte potrvá? \nGalatským 5\, 1 Kristus nás oslobodil\, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. 2 Ja\, Pavol\, vám hovorím\, že ak sa dávate obrezať\, Kristus vám nič neprospeje. 3 A znova dosvedčujem každému obrezanému\, že je povinný zachovávať celý zákon. 4 Vy\, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona\, ste úplne odlúčení od Krista; vypadli ste z milosti. 5 Lebo my Duchom z viery očakávame nádej zo spravodlivosti. 6 Veď v Kristovi Ježišovi ani obriezka\, ani neobriezka nerozhoduje\, ale viera činná pomocou lásky.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-13-galatskym-51-6/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231206
DTEND;VALUE=DATE:20231207
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T173746Z
LAST-MODIFIED:20231203T173746Z
UID:11186-1701820800-1701907199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 12; Galatským 4\,21-31
DESCRIPTION:Jeremiáš 12\, 1 Hospodin\, ty si v práve\, keď sa s tebou súdim. Predsa chcem s tebou hovoriť o práve. Prečo je úspešná cesta svojvoľných? Všetci\, ktorí sa dopúšťajú nevery\, si žijú pokojne. 2 Zasadil si ich\, už sa zakorenili\, rástli a priniesli aj ovocie. Si blízky ich ústam\, ale ďaleký ich srdcu. 3 Ty však\, Hospodin\, poznáš ma i vidíš\, skúmaš\, aké je moje srdce voči tebe. Veď ich ako stádo na zabitie a posväť ich pre deň zabíjania. 4 Dokedy bude smútiť krajina a vädnúť zeleň všetkých polí? Pre zlobu jej obyvateľov hynú zvieratá i vtáctvo\, lebo hovoria: Nevidí našu budúcnosť. 5 Keď ťa už beh s pešiakmi unavuje\, ako sa do toho pustíš s koňmi? Keď si trúfaš iba v pokojnej krajine\, čo budeš robiť v húštine Jordána? 6 Veď aj tvoji bratia\, dom tvojho otca\, aj tí sa odvrátili od teba a veľmi kričia za tebou. Never im\, aj keď prívetivo hovoria k tebe. 7 Opustil som svoj dom\, zavrhol som svoje dedičstvo. Vydal som miláčika svojej duše do rúk jeho nepriateľov. 8 Moje dedičstvo sa ku mne správa ako lev v lese; pozdvihlo proti mne svoj hlas\, preto ho nenávidím. 9 Moje dedičstvo je strakatý vták\, dravci sú okolo neho. Nože\, zhromaždite všetku poľnú zver\, poďte k žrádlu. 10 Mnohí pastieri mi zničili vinicu\, pošliapali mi dedičstvo\, môj rozkošný podiel obrátili na znivočenú púšť. 11 Obrátili ju na púšť\, smúti predo mnou spustošená\, celá krajina je zničená\, nikto si to však neberie k srdcu. 12 Na všetky holé kopce na púšti prichádzajú ničitelia\, lebo Hospodin má meč\, ktorý požiera od jedného konca zeme po druhý. Nič živé nezostane na pokoji. 13 Siali pšenicu\, ale žali tŕnie\, namáhali sa\, ale nič nezískali. Vyšli na posmech so svojou úrodou pre planúci hnev Hospodina. 14 Takto hovorí Hospodin: O všetkých zlých susedoch\, ktorí siahli na dedičstvo\, ktoré som dal svojmu ľudu\, Izraelu\, vravím: Vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem spomedzi nich. 15 Keď ich vytrhnem\, znova sa zľutujem nad nimi a každého vrátim k jeho dedičstvu\, každého do jeho krajiny. 16 Potom\, až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno — akože žije Hospodin — tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Baála\, vyrastú uprostred môjho ľudu. 17 Ak však nebudú počúvať\, ten ľud určite vykorením a zničím — znie výrok Hospodina. \nGalatským 4\, 21 Povedzte mi\, vy\, čo chcete byť pod zákonom: Nepočujete zákon? 22 Lebo je napísané: Abrahám mal dvoch synov: jedného od otrokyne a druhého od slobodnej. 23 Ten z otrokyne sa narodil podľa tela\, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. 24 To je obrazná reč. Tie ženy znamenajú dve zmluvy: Tá prvá z vrchu Sinaj rodí pre otroctvo\, a to je Hagar. 25 Hagar znamená horu Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu\, lebo ten je so svojimi deťmi v otroctve. 26 Ale Jeruzalem\, ktorý je hore\, to je tá slobodná\, ktorá je našou matkou. 27 Veď je napísané: Plesaj\, neplodná\, ktorá nerodíš\, jasaj a výskaj\, ty\, ktorá netrpíš pôrodnými bolesťami\, lebo opustená má veľa detí\, viac ako tá\, čo má muža. 28 Vy však\, bratia\, ste deti prisľúbenia ako Izák. 29 Ale ako vtedy ten\, čo sa narodil podľa tela\, prenasledoval narodeného podľa Ducha\, tak aj teraz. 30 Čo však hovorí Písmo? Vyžeň otrokyňu a jej syna\, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej. 31 Preto\, bratia\, nie sme deťmi otrokyne\, ale slobodnej.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-12-galatskym-421-31/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231205
DTEND;VALUE=DATE:20231206
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T173547Z
LAST-MODIFIED:20231203T173547Z
UID:11184-1701734400-1701820799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 11; Galatským 4\,12-20
DESCRIPTION:Jeremiáš 11\, 1 Slovo\, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi: 2 Čujte slová tejto zmluvy\, hovorte ľuďom Judska a obyvateľom Jeruzalema. 3 Takto hovorí Hospodin\, Boh Izraela: Prekliaty je človek\, ktorý neposlúcha slová tejto zmluvy\, 4 ktorú som dal vašim otcom v čase\, keď som ich vyviedol z Egypta\, zo železnej pece. Vtedy som povedal: Poslúchajte môj hlas\, robte všetko\, čo som vám prikázal\, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. 5 Tak splním prísahu\, ktorou som sa zaviazal vašim otcom\, že im dám krajinu\, ktorá oplýva mliekom a medom\, ako je to dnes. Vtedy som odpovedal: Nech sa tak stane\, Hospodin! 6 Potom mi Hospodin povedal: Rozhlás všetky tieto slová v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Tam povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich. 7 Veď som veľmi prízvukoval vašim otcom\, a to vtedy\, keď som ich vyviedol z Egypta\, a až po tento deň som stále zdôrazňoval toto: Poslúchajte môj hlas! 8 Oni však nepočúvali\, ani nezbystrili sluch\, ale každý kráčal v tvrdosti svojho zlého srdca. Splním na nich všetky slová tejto zmluvy\, ktorú som im dal\, aby ju zachovávali\, ale nerobili tak. 9 Hospodin mi povedal: U Júdovcov a obyvateľov Jeruzalema sa zistilo sprisahanie. 10 Vrátili sa k hriechom dávnych otcov\, odopreli poslúchať moje slová\, ba chodili za inými bohmi\, aby im slúžili. Dom Izraela a dom Júdu porušili zmluvu\, ktorú som uzavrel s ich otcami. 11 Preto takto hovorí Hospodin: Zošlem na nich nešťastie\, pred ktorým nebudú môcť uniknúť\, potom budú ku mne volať\, ale nevypočujem ich. 12 Judské mestá a obyvatelia pôjdu a budú volať o pomoc bohov\, ktorým pálili kadidlo; tí ich však v čase nešťastia nezachránia. 13 Koľko je tvojich miest\, toľko je tvojich bohov\, Júda\, a koľko je ulíc v Jeruzaleme\, toľko oltárov ste postavili Hanebnosti\, oltárov na pálenie kadidla Baálovi. 14 Ty však nepros za tento ľud\, nepredkladaj zaň prosbu ani modlitbu\, lebo keď budú ku mne volať vo svojom nešťastí\, nevypočujem ich. 15 Čo chce môj miláčik v mojom dome\, kde iba úklady strojí? Či sľuby a posvätné mäso odstránia tvoje nešťastie\, že opäť budeš môcť plesať? 16 Zelenou olivou\, okrášlenou krásnym ovocím pomenoval ťa Hospodin. V hukote veľkej búrky zapálil na nej oheň a spálil jej vetvy. 17 Hospodin zástupov\, ktorý ťa zasadil\, pohrozil ti nešťastím pre zlo domu Izraela a domu Júdu\, ktorého sa dopúšťali\, aby mňa urážali\, a pálili kadidlo Baálovi. 18 Hospodin ma poučil a pochopil som to\, keď mi ukázal ich výčiny. 19 Bol som ako krotký baránok vedený na zabitie\, ani som nevedel\, že stroja proti mne úklady: Zničme strom v jeho miazge\, vykoreňme ho zo zeme živých\, aby sa nespomínalo jeho meno. 20 Hospodin zástupov\, ty súdiš spravodlivo a skúmaš obličky i srdce. Kiežby som uvidel tvoju pomstu na nich\, veď tebe som postúpil svoj spor. 21 Preto takto hovorí Hospodin ľuďom v Anatóte\, ktorí číhajú na môj život a pritom hovoria: Neprorokuj v mene Hospodina a nezomrieš našou rukou. 22 Preto takto hovorí Hospodin zástupov: Veru\, navštívim ich. Mladíci pomrú mečom\, ich synovia a dcéry zas pomrú hladom. 23 Nezostane z nich ani zvyšok\, lebo privediem nešťastie na ľudí v Anatóte v roku ich navštívenia. \nGalatským 4\, 12 Bratia\, prosím vás: Buďte ako ja\, veď ja som ako vy. Ničím ste mi neukrivdili. 13 Veď viete\, že som vám prvý raz hlásal evanjelium telesne slabý\, 14 ale napriek pokušeniu\, ktorým vám bolo moje telo\, ste mnou nepohrdli a nezošklivili ste si ma\, ale prijali ste ma ako Božieho anjela\, ako Krista Ježiša. 15 Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám vydávam svedectvo\, že keby to bolo možné\, aj oči by ste si boli vylúpili a dali ich mne. 16 Stal som sa vám nepriateľom\, keď vám hovorím pravdu? 17 Horlivo sa usilujú získať vás nie dobrým spôsobom; chcú vás odlúčiť\, aby ste za nich horlili. 18 Dobré je dať sa získavať dobrom; a to vždy\, nielen vtedy\, keď som medzi vami. 19 Deti moje\, znova pre vás trpím pôrodné bolesti\, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. 20 Chcel by som byť teraz pri vás a zmeniť svoj hlas\, lebo neviem\, čo s vami.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-11-galatskym-412-20/
CATEGORIES:Denné čítanie
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231204
DTEND;VALUE=DATE:20231205
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231203T173355Z
LAST-MODIFIED:20231203T173355Z
UID:11182-1701648000-1701734399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 10; Galatským 4\,1-11
DESCRIPTION:Jeremiáš 10\, 1 Počujte slovo\, ktoré hovorí Hospodin\, Boh domu Izraela: 2 Takto hovorí Hospodin: Nepriúčajte sa ceste národov a nebeských znamení sa neľakajte\, lebo ich sa ľakajú národy. 3 Veď modly národov sú márnosťou. Je to iba drevo\, sekerou zoťaté v lese\, dielo vytvorené rukou umelca. 4 Zdobia ich striebrom a zlatom\, upevňujú klincami a kladivami\, aby sa neknísali. 5 Sú ako strašiak na uhorkovom poli\, nehovoria a musia ich nosiť\, lebo nechodia. Nebojte sa ich\, pretože nemôžu škodiť\, no ani dobro nevládzu konať. 6 Nikto nie je ako ty\, Hospodin\, ty si veľký\, veľká je moc tvojho mena. 7 Kto by sa ťa nebál\, Kráľ národov? Áno\, teba sa treba báť\, lebo nik sa ti nevyrovná spomedzi všetkých mudrcov národov vo všetkých kráľovstvách. 8 Všetci sú hlúpi a pochabí\, dajú sa usmerňovať márnosťami\, čírym drevom\, 9 tepaným striebrom\, dovezeným z Taršíša\, a zlatom z Úfazu\, dielom rúk remeselníka a zlievača\, odetým do červeného a modrého purpuru. Veď to všetko je dielo zručných umelcov. 10 No Hospodin je pravý Boh\, on je živý Boh a večný Kráľ. Pred jeho hnevom trasie sa zem\, národy nevydržia jeho zlosť. 11 Takto budete o nich hovoriť: Bohovia\, ktorí nestvorili nebesá a zem\, sa stratia zo zeme i spod nebies. 12 Svojou mocou stvoril zem\, svojou múdrosťou vytvoril svet a svojou rozumnosťou rozpäl nebesá. 13 Keď sa ozve jeho hromový hlas\, zahučia vody na nebesiach a od končín zeme dvíha oblaky\, k dažďu vrhá blesky a zo svojich komôr vypúšťa vietor. 14 Každý človek veľmi ohlúpol\, každý zlievač modly vyšiel na posmech\, lebo jeho modly sú klam a ducha v nich niet. 15 Sú ničomnosťou a výtvorom na posmech a v čase\, keď ich postihne trest\, budú zničené. 16 Údel Jákoba nie je takýto\, ním je Stvoriteľ všetkého a Izrael je jeho vlastným kmeňom\, Hospodin zástupov je jeho meno. 17 Pozbieraj svoj uzlík zo zeme\, obyvateľka obliehaného mesta. 18 Veď takto hovorí Hospodin: Tentoraz ako z praku vymrštím obyvateľov krajiny\, dopustím na nich úzkosť\, aby ma našli. 19 Beda mi\, som dokaličený\, moja rana je bolestivá. Ja som povedal: To je moja choroba\, znesiem ju. 20 Môj stan je spustošený\, všetky povrazy sú roztrhané. Synovia ma opustili\, niet ich. Niet toho\, kto by mi stan znova postavil a rozvinul moje plachty. 21 Pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali\, preto ani nemali úspech a všetky ich stáda sú rozohnané. 22 Čuj\, prichádza akási správa\, veľké dunenie zo severnej krajiny\, aby judské mestá boli premenené na púšť\, na brloh šakalov. 23 Viem\, Hospodin\, že človek nemá v moci svoju cestu\, že nikto\, kto chodí\, neusmerňuje svoje kroky. 24 Karhaj ma\, Hospodin\, ale mierne\, nie vo svojom hneve\, aby si ma nezničil. 25 Svoj pálčivý hnev vylej na národy\, ktoré ťa nepoznajú\, a na pokolenia\, ktoré nevzývajú tvoje meno. Veď vyjedali Jákoba\, vyjedali ho\, zničili ho a spustošili jeho nivy. \nGalatským 4\, 1 Hovorím však: Kým je dedič maloletý\, ničím sa nelíši od otroka\, hoci je pánom všetkého\, 2 ale je pod poručníkmi a správcami až do času\, ktorý určil otec. 3 A tak aj my\, keď sme boli maloletí\, boli sme v otroctve pod živlami sveta. 4 Ale keď prišla plnosť času\, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy\, narodeného pod zákonom\, 5 aby vykúpil tých\, čo sú pod zákonom\, a aby sme dostali synovstvo. 6 A keď ste synmi\, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna\, ktorý volá: Abba! Otče! 7 A tak už nie si otrok\, ale syn; a ak syn\, tak skrze Boha aj dedič. 8 Ale vtedy\, keď ste nepoznali Boha\, slúžili ste tým\, čo podľa svojej prirodzenosti nie sú bohmi. 9 No teraz\, keď ste poznali Boha\, alebo skôr\, keď Boh poznal vás\, ako to\, že sa vraciate k bezmocným a úbohým živlom a chcete im znova slúžiť?! 10 Zachovávate určité dni\, mesiace\, obdobia a roky. 11 Bojím sa o vás\, či som sa pre vás nadarmo nenamáhal.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-10-galatskym-41-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231203
DTEND;VALUE=DATE:20231204
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231127T180308Z
LAST-MODIFIED:20231127T180308Z
UID:11179-1701561600-1701647999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 9; Galatským 3\,19-29
DESCRIPTION:Jeremiáš 9\, 1 Kiežby som mal na púšti prístrešie\, kde nocujú pútnici\, aby som mohol opustiť svoj ľud a odísť od neho. Veď všetci sú cudzoložníci a zberba zradcov. 2 Napínajú si jazyk ako luk\, klamstvo\, nie však vernosť\, zavládlo v krajine. Páchajú jeden zločin za druhým\, mňa však neuznávajú — znie výrok Hospodina. 3 Každý nech sa chráni pred svojím blížnym\, nedôverujte ani svojmu bratovi\, lebo každý brat je zbabelý podvodník a každý priateľ prichádza a ohovára. 4 Všetci sa navzájom podvádzajú\, nehovoria pravdu\, učia svoj jazyk hovoriť lož\, vyčerpávajú sa zvrátenosťou. 5 Tvoj príbytok je uprostred podvodu. Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť — znie výrok Hospodina. 6 Preto takto hovorí Hospodin zástupov: Hľa\, ja ich tavím a skúmam\, veď akože mám konať zoči-voči ich zločinnosti? 7 Ich jazyk je smrtiaci šíp\, ich ústa hovoria lesť. Pokoj\, hovorí niekto priateľovi\, v srdci však chystá úklad. 8 Či ich nemám za to potrestať — znie výrok Hospodina — azda sa nemám pomstiť na národe ako je tento? 9 Plačem a bedákam nad vrchmi a nad pastvinami púšte žalostím\, nikto tade neprejde\, lebo sú vypálené\, nepočuť hlas stád\, od nebeských vtákov až po dobytok\, všetko sa rozpŕchlo\, odišlo. 10 Jeruzalem obrátim na rumovisko\, na príbytok šakalov. Z judských miest urobím neobývanú pustatinu. 11 Kto je taký múdry\, že si to vezme k srdcu a oznámi\, čo mu hovorili ústa Hospodina? Prečo hynie krajina ako vypálená púšť\, cez ktorú nikto neprejde? 12 Hospodin povedal: Pretože opustili môj zákon\, ktorý som im dal\, neposlúchali ma a nešli za mnou. 13 Išli však za svojím zatvrdeným srdcom a za Baálmi\, čomu ich priúčali ich otcovia\, 14 preto Hospodin zástupov\, Boh Izraela\, hovorí toto: Hľa\, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou. 15 Rozptýlim ich medzi národy\, ktoré nepoznajú oni ani ich otcovia\, a pošlem na nich meč\, dokiaľ ich nevyhubím. 16 Takto hovorí Hospodin zástupov: Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy\, nech prídu a po najmúdrejšie pošlite\, aby prišli. 17 Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú\, nech naše oči ronia slzy a nech kvapká voda spod našich mihalníc. 18 Veď nárek počuť zo Siona: Akí sme zničení a veľmi zahanbení! Krajinu musíme opustiť\, naše príbytky sú vyvrátené. 19 Počujte\, ženy\, slovo Hospodina\, vaše uši nech prijímajú slová jeho úst. Naučte svoje deti nariekať a žena svoju priateľku žalostiť. 20 Veď smrť vchádza cez naše okná\, vniká do našich palácov\, kynoží deti z ulice a mladíkov z námestí. 21 Vrav: Takto hovorí Hospodin: Ľudské mŕtvoly ako hnoj padajú na pole\, ako snop za žencom a nikto ich nezbiera. 22 Takto hovorí Hospodin: Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou\, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. 23 Kto sa však chváli\, nech sa chváli tým\, že je rozumný a pozná mňa\, lebo ja som Hospodin\, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo\, právo a spravodlivosť na zemi\, veď v nich mám záľubu\, znie výrok Hospodina. 24 Hľa\, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —\, keď potrestám všetkých\, ktorí\, hoci sa dávajú obrezať\, predsa sú neobrezaní: 25 Egypt\, Júdu\, Edóm\, Amónčanov\, Moáb a všetkých\, ktorí si strihajú sluchy a bývajú na púšti\, pretože všetky tieto národy vlastne sú neobrezané\, aj celý dom Izraela\, keďže nemajú obrezané srdce. \nGalatským 3\,19 Čo teda zákon? Bol pridaný z dôvodu previnení do čias\, kým nepríde prisľúbený potomok; bol vyhlásený anjelmi a zverený ľudskému prostredníkovi. 20 Keď ide o jedného\, netreba prostredníka. A Boh je jeden. 21 Je teda zákon proti Božím prísľubom? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon\, ktorý by mohol oživovať\, spravodlivosť by bola naozaj zo zákona. 22 Ale Písmo všetko uzavrelo pod hriech\, aby sa prisľúbenie dostalo z viery v Ježiša Krista tým\, ktorí veria. 23 Pred príchodom viery sme boli zajatci pod dozorom zákona až do toho času\, keď sa mala zjaviť viera. 24 A tak zákon bol naším vychovávateľom po Krista\, aby sme boli ospravedlnení z viery. 25 Ale keď prišla viera\, už nepodliehame vychovávateľovi\, 26 lebo vierou ste všetci Božími synmi v Kristovi Ježišovi. 27 Veď všetci\, čo ste boli pokrstení v Krista\, Krista ste si obliekli. 28 Nie je ani Žid\, ani Grék\, nie je ani otrok\, ani slobodný\, nie je muž a žena\, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. 29 A ak ste Kristovi\, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia. \n\n\n 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-9-galatskym-319-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231202
DTEND;VALUE=DATE:20231203
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231127T175738Z
LAST-MODIFIED:20231127T175738Z
UID:11177-1701475200-1701561599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 8; Galatským 3\,1-18
DESCRIPTION:Jeremiáš 8\, 1 V tom čase — znie výrok Hospodina — vyberú kosti judských kráľov\, kosti kniežat\, kosti kňazov\, kosti prorokov\, kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov 2 a rozložia ich pred slnkom\, mesiacom a všetkými nebeskými vojmi\, ktoré milovali\, ktorým slúžili\, s ktorými chodili\, ktorých sa vypytovali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich\, ani nepochovajú\, poslúžia ako hnoj na pole. 3 Milšia bude smrť ako život všetkým zvyškom\, ktoré zostanú z tohto zločinného rodu\, na každom mieste\, kam ich vyženiem — znie výrok Hospodina zástupov. 4 Povieš im: Takto hovorí Hospodin: Ak niekto padne\, či nevstane? Ak sa niekto odvráti\, či sa nevráti späť? 5 Prečo sa tento ľud\, odpadnutý Jeruzalem\, sústavne odvracia? Pridržiavajú sa klamstva a zdráhajú sa obrátiť. 6 Načúval som a počul som: Nehovoria pravdu\, nikto neľutuje svoj zločin\, aby povedal: Čo som to urobil? Každý beží ďalej ako kôň\, ktorý sa ženie do boja. 7 Aj bocian pod nebom pozná svoj čas; hrdlička\, lastovička a žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu\, ale môj ľud nepozná Hospodinov právny poriadok. 8 Ako môžete povedať: Múdri sme a zákon Hospodina máme? Lenže na lož ho mení lživé rydlo pisárov. 9 Mudrci budú zahanbení\, predesení a chytia ich. Opovrhli slovom Hospodina\, akú múdrosť to majú? 10 Preto ich ženy vydám iným\, ich polia dobyvateľom\, veď od najmenšieho až po najväčšieho všetci sú veľkí ziskuchtivci\, od proroka až po kňaza všetci podvádzajú. 11 Ranu dcéry môjho ľudu liečia ľahkovážne. Hovoria: Pokoj\, pokoj. Pokoja však niet. 12 Budú zahanbení\, lebo sa dopúšťajú ohavnosti\, vôbec sa totiž nehanbia\, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými\, čo musia padnúť\, padnú\, až ich navštívim — znie výrok Hospodina. 13 Chcem oberať ich úrodu — znie výrok Hospodina — niet však hrozna na viniči\, ani fíg na figovníku\, ešte mu aj lístie uvädlo. Vydám ich tým\, ktorí tadiaľ prechádzajú. 14 Prečo sedíme? Zhromaždime sa\, poďme do opevnených miest\, aby sme tam zahynuli! Veď Hospodin\, náš Boh\, nás zničí a napojí nás jedovatou vodou\, lebo sme sa prehrešili proti Hospodinovi. 15 Čakáme na pokoj — dobra však niet\, na čas uzdravenia — je tu však zdesenie. 16 Od Dánu počuť fŕkanie koní\, erdžanie jeho mocných tátošov otriasa celou zemou. Prídu a vyžerú celú krajinu\, to\, čoho je plná\, mesto i jeho obyvateľov. 17 Pošlem proti vám hadov\, vretenice\, na ktoré neúčinkuje zaklínanie\, a budú vás štípať — znie výrok Hospodina. 18 Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ\, moje srdce je choré. 19 Dcéra môjho ľudu volá o pomoc z ďalekej krajiny: Či nie je Hospodin na Sione? Či nie je na ňom jeho Kráľ? Prečo ma len popudzovali svojimi modlami a cudzími ničomnosťami? 20 Prešla žatva\, pominulo leto\, ale my nie sme zachránení! 21 Pre rany dcéry môjho ľudu som zronený\, smútim\, hrôza sa ma zmocňuje. 22 Či niet balzamu v Gileáde? Niet tam azda lekára? Prečo sa už nezacelí rana dcéry môjho ľudu? 23 Kiežby som mal hlavu plnú vody a moje oči boli prameňom sĺz\, aby som mohol oplakávať vo dne i v noci pobitých dcéry môjho ľudu. \nGalatským 3\, 1 Kto vám počaril\, nerozumní Galaťania? Veď vám bol pred očami vyobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! 2 Len to by som sa chcel od vás dozvedieť\, či ste prijali Ducha zo skutkov podľa zákona\, alebo tým\, že ste počúvali posolstvo viery? 3 Takí ste nerozumní? Začali ste Duchom a teraz završujete telom? 4 Toľko ste zakúsili nadarmo? Keby len nadarmo! 5 Ten\, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami divy\, robí to na základe skutkov podľa zákona\, alebo tým\, že ste počúvali posolstvo viery? 6 Je to ako s Abrahámom\, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. 7 Vedzte teda\, že tí\, čo sú z viery\, sú Abrahámovými synmi. 8 Keďže sa v Písme predvídalo\, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov\, už Abrahám dostal prísľub: V tebe budú požehnané všetky národy. 9 Teda tí\, čo sú z viery\, dostávajú požehnanie s veriacim Abrahámom. 10 Ale všetci\, čo sú zo skutkov podľa zákona\, sú pod kliatbou\, lebo je napísané: Prekliaty je každý\, kto nezotrváva vo všetkom\, čo je napísané v knihe zákona\, a neplní to. 11 Je zjavné\, že pred Bohom nikto nie je ospravedlnený zo zákona\, pretože spravodlivý bude žiť z viery. 12 Zákon však nie je z viery\, ale kto plní prikázania\, bude žiť z nich. 13 Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým\, že sám sa stal kliatbou za nás\, lebo je napísané: Prekliaty je každý\, kto visí na dreve\, 14 aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na pohanov\, aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha. 15 Bratia\, po ľudsky hovorím: Veď potvrdený závet človeka nikto neruší\, ani nik k nemu nič nepridáva. 16 Prísľuby boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: a potomkom\, akoby šlo o mnohých\, ale o jedného: a tvojmu potomkovi\, a ním je Kristus. 17 Myslím to takto: Zmluvu\, ktorú predtým potvrdil Boh\, neruší zákon vydaný po štyristotridsiatich rokoch\, aby tak prísľub zbavil platnosti. 18 Veď ak je dedičstvo zo zákona\, tak nie je z prísľubu. No Abrahámovi ho daroval Boh cez prísľub.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-8-galatskym-31-18/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231201
DTEND;VALUE=DATE:20231202
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231127T174734Z
LAST-MODIFIED:20231127T175149Z
UID:11175-1701388800-1701475199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 7; Galatským 2\,15-21
DESCRIPTION:Jeremiáš 7\, 1 Slovo\, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi: 2 Postav sa do brány domu Hospodina a oznám tam toto slovo. Povedz: Počujte slovo Hospodina\, všetci Júdovci\, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Hospodinovi. 3 Takto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky\, aby som vás mohol nechať bývať na tomto mieste. 4 Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: Hospodinov chrám\, Hospodinov chrám\, Hospodinov chrám je toto! 5 Ak skutočne napravíte svoje cesty a skutky\, ak naozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi\, 6 ak nebudete utláčať cudzinca\, sirotu a vdovu\, ak nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv a ak nebudete chodiť za cudzími bohmi na vlastnú škodu\, 7 potom vás nechám bývať na tomto mieste\, v krajine\, ktorú som dal vašim otcom od vekov naveky. 8 Lenže vy sa spoliehate na klamlivé slová\, ktoré neprinesú úžitok. 9 Či chcete kradnúť\, vraždiť\, falošne prisahať\, páliť Baálovi kadidlo a behať za cudzími bohmi\, ktorých nepoznáte\, 10 a potom prísť a postaviť sa predo mňa v tomto dome\, ktorý sa nazýva mojím menom\, a hovoriť: Sme v bezpečí! \, len aby ste mohli naďalej robiť všetky tieto ohavnosti? 11 Či tento dom\, ktorý sa nazýva mojím menom\, je vo vašich očiach pelech lotrov? Ja sám som to videl\, znie výrok Hospodina. 12 Choďte len na moje miesto\, ktoré je v Šíle\, kde som predtým pripravil príbytok pre svoje meno\, a pozrite\, čo som z neho urobil pre zločinnosť môjho ľudu\, Izraela. 13 Teraz však\, pretože ste robili všetky tieto skutky\, znie výrok Hospodina\, keď som k vám neustále hovoril\, nepočúvali ste\, a keď som vás volal\, neodpovedali ste\, 14 naložím s týmto domom\, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate\, s miestom\, ktoré som dal vám a vašim otcom\, ako som naložil so Šílom. 15 Odoženiem vás spred seba\, ako som odohnal všetkých vašich bratov\, celé potomstvo Efrajima. 16 Ty sa však neprihováraj za tento ľud\, nevysielaj za nich prosby a príhovory\, neobracaj sa\, lebo ťa nevypočujem. 17 Či nevidíš\, čo robia po judských mestách a po uliciach Jeruzalema? 18 Deti zbierajú drevo\, otcovia zakladajú oheň\, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Pripravujú nápojové obety cudzím bohom\, aby ma zarmucovali. 19 Urážajú mňa? — znie výrok Hospodina. — Nerobia skôr hanbu sami sebe? 20 Preto takto hovorí Pán\, Hospodin: Môj zlostný hnev vylejem na toto miesto\, na ľudí\, na dobytok\, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a nevyhasne. 21 Takto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedzte mäso. 22 Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy\, keď som ich vyviedol z Egypta o spaľovaných obetách a obetách s hostinou. 23 Dal som im iba tento príkaz: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste\, ktorú vám prikazujem\, aby sa vám dobre vodilo. 24 Oni ma však nepočúvali\, neboli ochotní zbystriť sluch\, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom\, a nie tvárou. 25 Odo dňa\, keď vaši otcovia vyšli z Egypta\, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov\, prorokov\, 26 ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch\, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia. 27 Keď im povieš všetky tieto slová\, nebudú ťa počúvať\, ak na nich zavoláš\, neodpovedia ti. 28 Povedz im teda: Toto je národ\, ktorý neposlúcha Hospodina\, svojho Boha\, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst. 29 Ostrihaj si vlasy a odhoď ich\, na holiach zaspievaj žalospev! Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie\, na ktoré sa hnevá. 30 Veď Júdovci robili\, čo sa mi nepáči — znie výrok Hospodina. Svoje ohavnosti umiestnili v dome\, ktorý sa nazýva mojím menom\, aby ho poškvrnili. 31 Vystavili obetnú výšinu Tófet\, ktorá je v Údolí Ben-Hinnóm\, aby tam mohli prevádzať cez oheň svojich synov a dcéry\, čo som im neprikázal\, čo mi ani na myseľ neprišlo. 32 Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —\, že už sa nebude hovoriť Tófet ani Údolie Ben-Hinnóm\, ale Údolie vraždenia a Tófet sa pre nedostatok miesta stane pohrebiskom. 33 Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho\, kto by ich odplašil. 34 Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti\, hlas ženícha a hlas nevesty a krajina sa stane rumoviskom. \nGalatským 2\, 15 My — Židia od narodenia a nie hriešni pohania — 16 však vieme\, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona\, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Krista\, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista\, a nie zo skutkov podľa zákona\, lebo zo skutkov podľa zákona nebude nikto ospravedlnený. 17 Ak hľadáme ospravedlnenie v Kristovi a sme teda zrejme aj my hriešnici\, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vôbec nie! 18 Veď ak znova budujem\, čo som zbúral\, sám dokazujem\, že som prestúpil zákon. 19 Ja som však skrze zákon umrel zákonu\, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. 20 Už nežijem ja\, ale žije vo mne Kristus. A život\, ktorý teraz žijem v tele\, žijem vo viere v Božieho Syna\, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. 21 Nepohŕdam Božou milosťou\, lebo ak je spravodlivosť skrze zákon\, potom Kristus nadarmo umrel.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-7-galatskym-215-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231130
DTEND;VALUE=DATE:20231201
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231127T173922Z
LAST-MODIFIED:20231127T173922Z
UID:11173-1701302400-1701388799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 6; Galatským 2\,11-14
DESCRIPTION:Jeremiáš 6\, 1 Utekajte\, Benjamínovci\, sprostred Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na roh\, nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach\, lebo od severu hrozí nešťastie a veľká skaza. 2 Krásnu a rozmaznanú sionskú dcéru zničím. 3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami\, postavia okolo nej stany a každý vypasie svoje okolie. 4 Chystajte sa na boj proti nej! Povstaňte\, vytiahnime na poludnie! Beda nám\, lebo deň sa skláňa a večerné tiene sa predlžujú. 5 Povstaňte\, tiahnime v noci a spustošme jej paláce! 6 Veď takto hovorí Hospodin zástupov: Vyrubujte stromy a stavajte proti Jeruzalemu val. Je to mesto\, ktoré si zaslúži potrestanie\, veď je v ňom samé násilie. 7 Ako zo studne vyviera voda\, tak z neho vyviera zloba. Ozýva sa v ňom násilie a útlak\, pred sebou mám stále chorobu a ranu. 8 Prijmi napomenutie\, Jeruzalem\, aby sa moja duša nevzdialila od teba\, aby som z teba neurobil púšť\, neobývanú krajinu. 9 Toto hovorí Hospodin zástupov: Ako dôkladne sa paberkuje vo vinohrade\, tak sa stane so zvyškom Izraela. Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky. 10 Komu mám hovoriť a koho varovať\, čo by ma počúval? Ucho majú neobrezané\, nemôžu vnímať. Slovo Hospodina majú na posmech\, nemajú v ňom záľubu. 11 Naplnený som hnevom Hospodina\, nevládzem ho viac držať. Vylejem ho na dieťa na ulici a na hlúčik zhromaždených mladíkov. Aj muža chytia so ženou\, starca s tým\, čo doplnil vek. 12 Ich domy si poberú iní\, aj polia a ženy\, lebo vystriem ruku proti obyvateľom krajiny — znie výrok Hospodina. 13 Veď všetci\, od najmenšieho až po najväčšieho\, sú veľkí ziskuchtivci\, od proroka až po kňaza\, všetci podvádzajú. 14 Ranu môjho ľudu liečia ľahkovážne. Hovoria: Pokoj\, pokoj. Pokoja však niet. 15 Budú zahanbení\, lebo sa dopúšťajú ohavnosti\, vôbec sa totiž nehanbia\, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými\, čo musia padnúť\, padnú\, až ich navštívim — znie výrok Hospodina. 16 Takto hovorí Hospodin: Zastavte sa na cestách\, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta\, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Odpovedali však: Nepôjdeme! 17 Postavil som nad vami strážcov: Načúvajte hlasu trúby! Odpovedali však: Nebudeme načúvať! 18 Preto čujte\, národy\, a poznaj\, pospolitosť\, čo sa s nimi stane. 19 Počuj\, zem! Pozri\, ja privediem na tento ľud pohromu ako ovocie ich zámerov. Veď moje slová neposlúchali a mojím zákonom opovrhli. 20 Načo mi je kadidlo zo Sáby a voňavá trstina z ďalekej krajiny? Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu\, ani vaše obety s hostinou nemám rád. 21 Preto takto hovorí Hospodin: Staviam tomuto ľudu prekážky a potknú sa o ne; zahynú otcovia spolu so synmi i susedia spolu zahynú. 22 Takto hovorí Hospodin: Pozri\, zo severnej krajiny prichádza ľud\, od končín zeme dvíha sa veľký národ. 23 Berú luk a oštep\, sú ukrutní a neľútostní\, ich hlas hučí ako more\, cválajú na koňoch vystrojení ako muž do boja proti tebe\, sionská dcéra. 24 Počuli sme o ňom chýr\, ruky nám ochabli\, úzkosť sa nás zmocnila i bolesť ako rodičku. 25 Nechoďte von na pole ani po ceste nekráčajte\, lebo meč nepriateľa a hrôza je naokolo. 26 Dcéra môjho ľudu\, odej sa do vrecoviny\, váľaj sa v popole\, smúť ako za jedináčikom\, trpko nariekaj: Náhle prišiel proti nám ničiteľ! 27 Ustanovil som ťa\, aby si skúšal a skúmal môj ľud\, aby si spoznal a preskúšal ich cesty. 28 Všetci sú vzdorovití vzbúrenci\, chodia a ohovárajú\, sú ako bronz a železo\, všetci sú skazení. 29 Mech fučí\, z ohňa vypadáva olovo\, tavič nadarmo taví\, zločinci sa nedajú oddeliť. 30 Nazývajú ich odhodeným striebrom\, pretože Hospodin ich odhodil. \nGalatským 2\, 11 No keď prišiel Kéfas do Antiochie\, postavil som sa osobne proti nemu\, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým totiž neprišli niektorí od Jakuba\, jedával spolu s pohanmi. Ale keď prišli\, odťahoval a oddeľoval sa\, lebo sa bál stúpencov obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia\, takže aj Barnabáša zachvátilo ich pokrytectvo. 14 Keď som teda videl\, že nejdú priamo za pravdou evanjelia\, povedal som Kéfasovi pred všetkými: Ak ty\, hoci si Žid\, žiješ pohansky\, nie židovsky\, prečo nútiš pohanov žiť ako Židia?
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-6-galatskym-211-14/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231129
DTEND;VALUE=DATE:20231130
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231127T150849Z
LAST-MODIFIED:20231127T150849Z
UID:11169-1701216000-1701302399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 5; Galatským 2\,1-10
DESCRIPTION:Jeremiáš 5\, 1 Prebehnite ulicami Jeruzalema\, pozerajte\, skúmajte a hľadajte po jeho námestiach\, ak nájdete niekoho\, kto by konal podľa práva a dodržiaval vernosť\, tak mu odpustím. 2 Aj keď hovoria: Akože žije Hospodin! určite prisahajú falošne. 3 Hospodin\, či tvoje oči nehľadajú vernosť? Udrel si ich\, ale zostali bezcitní\, ničil si ich\, ale neprijali karhanie\, zatvrdili sa väčšmi ako kameň a zdráhali sa obrátiť. 4 Ja som však povedal: Sú to len úbožiaci\, prihlúpi\, lebo nepoznajú cestu Hospodina\, právny poriadok svojho Boha. 5 Zájdem k vysoko postaveným a budem s nimi hovoriť\, tí predsa poznajú cestu Hospodina\, právny poriadok svojho Boha. Aj tí však polámali jarmo a roztrhali povrazy. 6 Preto ich lev z lesa pobije\, vlk z púšte ich znivočí\, leopard striehne na ich mestá\, každého\, kto z nich vykročí\, roztrhá\, pretože sa rozmnožili ich hriechy a závažné sú ich zvrátenosti. 7 Ach\, ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých\, čo nie sú bohovia. Sýtil som ich\, oni však cudzoložili\, v dome neviestky sa schádzali. 8 Sú to vypasené a bujné žrebce\, každý erdží za ženou svojho blížneho. 9 Či toto nemám potrestať — znie výrok Hospodina — a či sa na takomto národe nemám vypomstiť? 10 Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte\, ale úplne ich nezničte. Odstráňte jeho ratolesti\, lebo nepatria Hospodinovi. 11 Dom Izraela a dom Júdu sa mi úplne spreneverili — znie výrok Hospodina. 12 Zapreli Hospodina a hovorili: Niet ho! Nepríde na nás nešťastie\, neuzrieme ani meč\, ani hlad. 13 Proroci sú ako vietor a jeho slovo nie je v nich; tak nech sa im stane. 14 Preto takto hovorí Hospodin\, Boh zástupov: Pretože hovoria takéto reči\, zmením tento ľud na drevo a svoje slová v tvojich ústach na oheň\, ktorý ich strávi. 15 Dom Izraela\, z diaľky privediem proti tebe národ — znie výrok Hospodina — národ vytrvalý\, pradávny\, národ\, ktorého jazyk nepoznáš a nerozumieš\, čo hovorí. 16 Jeho tulec je ako otvorený hrob\, samí hrdinovia. 17 Požerie tvoju žatvu i tvoj chlieb\, požerie tvojich synov i tvoje dcéry\, požerie tvoje ovce i tvoj dobytok\, požerie tvoje hrozno i tvoje figy\, mečom dobyje tvoje opevnené mestá\, na ktoré sa spoliehaš: 18 No ani v tie dni — znie výrok Hospodina — vás úplne nezničím. 19 Ak potom povedia: Prečo nám Hospodin\, náš Boh\, toto všetko urobil? \, povedz im: Ako ste ma vy opustili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine\, tak vy budete slúžiť cudzincom v krajine\, ktorá vám nepatrí. 20 Toto oznámte v Jákobovom dome a vyhláste to aj v Judsku: 21 Počuj toto\, národ hlúpy a nerozumný! Majú oči\, ale nevidia\, majú uši\, ale nepočujú. 22 Či sa ma nebojíte? — znie výrok Hospodina. Či sa netrasiete predo mnou? Moru som určil piesok za breh ako večnú hrádzu\, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny\, nič nezmôžu\, hoci hučia\, neprekročia ju. 23 Tento národ však má srdce vzdorovité a odbojné; odvrátili sa a odišli. 24 Ani si nepomysleli: Bojme sa Hospodina\, nášho Boha\, ktorý v pravý čas dáva dážď\, dážď skorý i neskorý\, aj týždne\, určené na žatvu\, nám zachováva. 25 Vaše viny to narušili\, vaše hriechy vás pozbavili šťastia. 26 Aj v mojom ľude sa nájdu svojvoľníci\, čo zhrbení striehnu ako poľovníci\, stavajú osídla na chytanie ľudí. 27 Ako je kôš plný vtákov\, tak sú ich domy plné podvodu; preto sa zveľadili a obohatili. 28 Stučneli a vypásli sa\, ešte aj zlými rečami prekypujú. Súdny spor nevedú\, o pravotu siroty nemajú záujem\, a súdny spor chudobných neriešia. 29 Či toto nemám potrestať — znie výrok Hospodina — a či sa na takomto národe nemám vypomstiť? 30 Hrôza a ohavnosť sa deje v krajine. 31 Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť\, môjmu ľudu sa to však páči. Čo urobíte\, keď sa to skončí? \nGalatským 2\, 1 Neskôr\, po štrnástich rokoch\, som sa s Barnabášom opäť vydal do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. 2 Šiel som ta pohnutý zjavením a tým\, čo sú v osobitnej vážnosti\, som v súkromí predložil evanjelium\, ktoré ohlasujem medzi pohanmi: či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 No ani môjho spoločníka Títa\, hoci bol Grék\, nenútili dať sa obrezať\, 4 a to práve pre falošných bratov\, votrelcov\, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu\, ktorú máme v Kristovi Ježišovi\, aby nás zotročili. 5 Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa\, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. 6 Tí však\, ktorých pokladajú za niečo — akí boli kedysi\, to ma nezaujíma\, Boh predsa nikomu nenadŕža — tí teda\, ktorých pokladajú za niečo\, mi nič ďalšie neuložili. 7 Ba naopak\, keď videli\, že mi je zverené evanjelium pre neobrezaných\, tak ako Petrovi pre obrezaných — 8 veď ten\, ktorý dával Petrovi silu na apoštolskú prácu medzi obrezanými\, dával silu aj mne medzi pohanmi —\, 9 a keď spoznali milosť\, ktorú som dostal\, Jakub\, Kéfas a Ján\, pokladaní za stĺpy\, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz dohody\, že my pôjdeme k pohanom a oni k obrezaným. 10 Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-5-galatskym-21-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231128
DTEND;VALUE=DATE:20231129
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231127T150405Z
LAST-MODIFIED:20231127T151034Z
UID:11167-1701129600-1701215999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 4; Galatským 1\,10-24
DESCRIPTION:Jeremiáš 4\, 1 Ak sa chceš obrátiť\, Izrael — znie výrok Hospodina — vráť sa ku mne! Ak odstrániš spredo mňa svoje ohavnosti a nebudeš blúdiť\, 2 ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! poctivo\, pravdivo a spravodlivo\, vtedy sa ním budú žehnať národy a ním sa budú chváliť. 3 Takto hovorí Hospodin ľudu Judska a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obrežte sa pre Hospodina\, odstráňte predkožku svojho srdca\, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema\, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov.5 Oznámte v Judsku\, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte: Trúbte v krajine na roh\, volajte z celej sily a hovorte: Zhromaždite sa a pôjdeme do opevnených miest! 6 Vztýčte zástavu na Sione\, utekajte a nezastavujte sa\, lebo privediem nešťastie od severu a veľkú záhubu. 7 Vystúpil lev zo svojej húštiny\, vyrazil ničiteľ národov\, vyšiel zo svojho miesta\, aby tvoju krajinu premenil na púšť. Tvoje mestá budú zničené\, zostanú bez obyvateľov. 8 Preto oblečte si vrecovinu\, plačte a nariekajte\, lebo pálčivý Hospodinov hnev sa od nás neodvrátil. 9 V ten deň — znie výrok Hospodina — kráľ i kniežatá stratia odvahu\, kňazi stŕpnu a proroci zmeravejú. 10 Povedia: Ach\, Pane\, Hospodin\, veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem. Veď si povedal: Budete mať pokoj; no teraz meč ohrozuje život. 11 V tom čase sa bude hovoriť tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z hôľ\, z púšte sa valí na dcéru môjho ľudu\, nie nato\, aby previeval a čistil. 12 Veľmi zúrivý víchor mi odtiaľ prichádza\, teraz i ja vyhlásim nad nimi svoj rozsudok. 13 Pozri\, blíži sa ako oblaky\, jeho vozy sú ako víchrica\, jeho kone sú rýchlejšie ako orly. Beda nám\, sme stratení! 14 Očisti si\, Jeruzalem\, srdce od zloby\, aby si sa zachránil. Dokedy budeš v sebe uchovávať zločinné plány? 15 Veď z Dánu prichádza správa a zlá správa z Efrajimského pohoria. 16 Pripomeňte národom\, ohláste Jeruzalemu: Dobyvatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a dvíhajú hlas proti judským mestám. 17 Obkľučujú ho poľní strážcovia\, pretože mi vzdoroval — znie výrok Hospodina. 18 Tvoje cesty a skutky ti to spôsobili. Toto je tvoja zloba! Aká je len trpká! Preniká ti až do srdca.19 Hruď moja\, hruď moja\, bolesťou sa zvíjam! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri\, mlčať nemôžem. Veď moja duša počuje zvuk trúby\, bojový pokrik. 20 Skazu za skazou hlásia\, lebo celá krajina je zničená. Náhle pustnú moje stany\, v okamihu moje stanové závesy. 21 Dokedy mám hľadieť na zástavu a počúvať zvuk trúby? 22 Veď hlúpy je môj ľud\, nepoznáva ma. Sú to synovia nerozumní\, nechápaví. Múdri sú\, keď chcú páchať zlo\, ale dobro konať nevedia. 23 Pozeral som na krajinu\, no bola pustá a prázdna\, na nebesá\, no ich svetla nebolo. 24 Pozeral som na vrchy\, chveli sa a všetky kopce sa klátili. 25 Pozeral som\, no človeka nebolo\, i všetko nebeské vtáctvo odletelo. 26 Pozeral som na ovocný sad\, stal sa púšťou a zrútili sa všetky jeho mestá pred Hospodinom\, pred jeho pálčivým hnevom. 27 Veď takto hovorí Hospodin: Celá krajina sa stane pustatinou\, ale úplne ju nezničím. 28 Pre toto bude žialiť krajina a hore stmavnú nebesá\, lebo som vyriekol\, čo zamýšľam\, neľutujem to a neodstúpim od toho. 29 Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcov uteká celé mesto\, vchádzajú do húštin a vyliezajú na bralá. Všetky mestá sú opustené a niet v nich obyvateľov. 30 Čo chceš robiť\, ty\, spustošená\, že sa obliekaš do purpuru\, zdobíš sa zlatým šperkom a zvýrazňuješ si oči líčidlom? Darmo sa krášliš! Tvoji milenci tebou opovrhujú\, číhajú ti na život. 31 Veď počujem akoby výkrik rodičky akoby stonanie prvorodičky\, hlas sionskej dcéry\, ktorá vzdychá a zalamuje rukami: Ach\, beda mi\, som bezmocná\, vydaná vrahom napospas! \nGalatským 1\, 10 ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom\, nebol by som Kristovým služobníkom.11 Bratia\, pripomínam vám\, že evanjelium\, ktoré som vám hlásal\, nepochádza od človeka. 12 Ja som ho totiž neprevzal\, ani som sa mu nenaučil od človeka\, ale prostredníctvom zjavenia Ježiša Krista. 13 Veď ste počuli\, ako som si kedysi počínal v židovstve; že som nadmieru prenasledoval a ničil Božiu cirkev. 14 V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov zo svojho rodu\, lebo som viac horlil za podanie svojich otcov. 15 Keď sa však tomu\, ktorý si ma vybral od lona matky a svojou milosťou povolal\, zapáčilo 16 zjaviť vo mne svojho Syna\, aby som o ňom hlásal evanjelium medzi pohanmi\, už som sa neradil s telom a krvou. 17 Ani som nešiel do Jeruzalema k apoštolom\, čo boli nimi skôr ako ja\, ale som odišiel do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. 18 Potom po troch rokoch som odišiel do Jeruzalema\, aby som poznal Kéfasa\, a zostal som u neho pätnásť dní. 19 Iného z apoštolov som nevidel\, iba Jakuba\, Pánovho brata. 20 Boh mi je svedkom\, že neklamem\, čo vám píšem. 21 Potom som šiel do krajov Sýrie a Cilície. 22 Ale Kristove cirkvi v Judsku ma osobne nepoznali. 23 Počuli iba: Ten\, čo nás kedysi prenasledoval\, teraz ako dobrú zvesť hlása vieru\, ktorú predtým nivočil. 24 A oslavovali za mňa Boha.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-4-galatskym-110-24/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231127
DTEND;VALUE=DATE:20231128
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231105T172411Z
LAST-MODIFIED:20231105T172411Z
UID:11140-1701043200-1701129599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 3; Galatským 1\,1-9
DESCRIPTION:Jeremiáš 3\, 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho\, potom sa oddá inému mužovi\, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina celkom zneuctená? Ty si smilnila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? — znie výrok Hospodina. 2 Pozdvihni si oči k výšinám a pozri tam\, kde si nebola poškvrnená. Vysedávala si na cestách ako Arab na púšti. Znesvätila si krajinu smilstvami a svojimi zločinmi. 3 Prestali dažde a nebolo ani neskorého dažďa. Ty si však mala čelo ako neviestka\, vôbec si sa nehanbila. 4 Pravda\, teraz voláš na mňa: Otče\, ty si predsa môj priateľ od mladosti. 5 Či budeš natrvalo prechovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať? Takto hovoríš\, ale robíš zle\, ako len vládzeš.6 V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si\, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila. 7 Myslel som si: Po všetkom\, čo popáchala\, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra\, judská nevernica. 8 Videla\, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku\, pretože cudzoložila\, a dal som jej priepustný list\, no judská nevernica\, jej sestra\, sa nebála\, šla a smilnila aj ona. 9 Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom. 10 Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom\, ale falošne — znie výrok Hospodina. 11 Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica. 12 Choď\, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: Vráť sa\, izraelská odpadlíčka! — znie výrok Hospodina. Moja tvár sa na vás nebude mračiť\, Veď ja som milostivý — znie výrok Hospodina — nebudem sa hnevať naveky. 13 Len uznaj svoju vinu\, že si sa spreneverila Hospodinovi\, svojmu Bohu\, že si blúdila na svojich cestách za cudzími bohmi\, pod každý zelený strom\, na môj hlas si však nedbala — znie výrok Hospodina.14 Vráťte sa\, odpadlíci — znie výrok Hospodina — lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion. 15 Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne. 16 Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch — znie výrok Hospodina — nebudú už hovoriť: Archa Hospodinovej zmluvy! Nikto nebude na ňu myslieť\, nebude ju spomínať ani po nej túžiť\, ani ju viac nezhotovia. 17 V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca. 18 V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny\, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo.19 Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti vytúženú krajinu\, najskvostnejšie dedičstvo národov? Povedal som: Budete ma volať: Otče môj a neodvrátite sa odo mňa. 20 No ako neverná žena opúšťa svojho druha\, tak ste ma neverne opustili vy\, dom Izraela\, — znie výrok Hospodina. 21 Hlas počuť na holiach\, úpenlivý plač synov Izraela\, lebo si pokrivili cesty\, zabudli na Hospodina\, svojho Boha. 22 Vráťte sa\, odpadlíci\, vyliečim vás z odpadlíctva. Pozri\, prichádzam k tebe\, lebo ty si Hospodin\, náš Boh. 23 Naozaj\, klamom sú kopce\, lomoz na vrchoch. Naozaj v Hospodinovi\, našom Bohu\, je spása Izraela. 24 Hanba pohltila mozole našich otcov od našej mladosti\, ich ovce\, dobytok\, synov i dcéry. 25 Ležíme vo svojej hanbe\, pokrýva nás naša potupa\, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi\, nášmu Bohu\, my aj naši otcovia od našej mladosti až podnes a neposlúchali sme Hospodina\, nášho Boha. \nGalatským 1\, 1 Pavol\, apoštol\, povolaný a poverený nie ľuďmi\, ani človekom\, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom\, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych\, 2 a všetci bratia\, čo sú so mnou\, cirkvám v Galácii: 3 Milosť vám a pokoj od Boha\, nášho Otca\, a od Pána Ježiša Krista\, 4 ktorý seba samého vydal za naše hriechy\, aby nás vytrhol z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha\, nášho Otca. 5 Jemu sláva na veky vekov. Amen.6 Čudujem sa\, že od toho\, ktorý vás povolal Kristovou milosťou\, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. 7 Iného evanjelia však niet. To iba niektorí robia medzi vami zmätok a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. 8 Ale keby sme my alebo aj anjel z neba hlásali iné evanjelium namiesto toho\, ktoré sme vám hlásali — nech je prekliaty! 9 Ako sme už povedali\, aj teraz opakujem: Ak vám niekto hlásal iné evanjelium namiesto toho\, ktoré ste prijali — nech je prekliaty!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-3-galatskym-11-9/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231126
DTEND;VALUE=DATE:20231127
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231105T171913Z
LAST-MODIFIED:20231105T171913Z
UID:11138-1700956800-1701043199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 2; 2. Petrov 3\,14-18
DESCRIPTION:Jeremiáš 2\, 1 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 2 Choď a krič do uší Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Spomínam si na lásku tvojej mladosti\, na ľúbosť z čias tvojich zásnub\, keď si ma nasledoval po púšti v krajine bez siatiny. 3 Izrael bol svätým Hospodinovi\, prvotinou jeho úrody\, všetci\, čo z nej jedli\, museli za to pykať\, nešťastie ich postihlo — znie výrok Hospodina.4 Čujte slovo Hospodina\, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! 5 Takto hovorí Hospodin: Akú neprávosť na mne našli vaši otcovia\, že sa vzdialili odo mňa? Šli za márnosťou a vyšli na márnosť. 6 Nehovorili: Kde je Hospodin\, ktorý nás vyviedol z Egypta\, ktorý nás viedol po púšti\, po krajine stepí a roklín\, po krajine vyprahnutej a temnej po krajine\, ktorou nikto neprejde\, ktorú človek neobýva? 7 Voviedol som vás do krajiny sadov\, aby ste sa živili jej plodmi a dobrotami. Prišli ste a moju krajinu ste poškvrnili\, moje dedičstvo ste zohavili. 8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Hoci sa vyznali v zákone\, mňa nepoznali\, pastieri sa proti mne vzbúrili\, proroci v mene Baála veštili a chodili za tými\, čo nie sú ničím osožní. 9 Preto sa ešte budem s vami pravotiť — znie výrok Hospodina — i s deťmi vašich detí sa budem pravotiť.10 Prejdite ostrovy Kittejov a rozhliadnite sa\, pošlite do Kédaru a skúmajte dôkladne\, všimnite si\, či sa niečo také stalo. 11 Či si nejaký národ zmenil bohov? — hoci to ani bohovia neboli. Môj ľud však zamenil svoju slávu za čosi\, čo neosoží. 12 Žasnite nad tým nebesá\, zhrozte sa úžasne — znie výrok Hospodina. 13 Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud\, mňa opustil\, prameň živej vody\, aby si vykopal cisterny\, cisterny popraskané\, ktoré neudržia vodu. Následky nevernosti14 Či je Izrael otrokom alebo doma narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? 15 Levy naňho revú\, ozývajú sa. Jeho krajinu obrátili na pustatinu\, jeho mestá sú vypálené a neobývané. 16 Aj synovia Nófu a Tachpanchésu ťa vypásli až po temeno. 17 Či ti to nezapríčinilo tvoje odpadnutie od Hospodina\, tvojho Boha\, keď ťa viedol cestou? 18 Načo ideš do Egypta? Napiť sa azda vody z Nílu? Načo ideš do Asýrie? Napiť sa azda vody z Eufratu? 19 Tvoja zloba ťa potrestá a tvoje nevernosti ťa skárajú. Spoznaj a viď\, aké trpké a zlé je to\, že si opustil Hospodina\, svojho Boha\, a nemáš zo mňa strach — znie výrok Pána\, Hospodina zástupov. 20 Už dávno si polámala svoje jarmo\, roztrhala si svoje putá a povedala si: Nebudem otročiť! Na každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ\, ty neviestka. 21 Zasadil som ťa ako šľachtený vinič\, len pravé semeno. Ako si sa mi mohla premeniť na planý a cudzí vinič? 22 Keby si sa umyla aj lúhom a použila veľa mydla\, škvrna tvojej viny zostane predo mnou — znie výrok môjho Pána\, Hospodina. 23 Ako môžeš hovoriť: Nepoškvrnila som sa\, za Baálmi som nechodila? Pozri na svoju cestu v údolí\, spoznaj\, čo si urobila\, ty ľahká ťava\, čo strečkuje po ceste\, 24 divá oslica\, navyknutá na púšť\, čo v roztúženosti vetrí\, kto ju uspokojí v jej ruji? Kto ju hľadá\, neunaví sa\, nájde ju v jej mesiaci. 25 Daj si pozor\, aby si nezostala bosá a tvoje hrdlo nevysmädlo. Ty však hovoríš: Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem za nimi chodiť. 26 Ako sa zahanbí prichytený zlodej\, tak sa zahanbí dom Izraela\, oni\, ich králi\, kniežatá\, ich kňazi i proroci\, 27 ktorí drevu hovoria: Ty si môj otec a skale: Ty si ma zrodila. Ku mne sa však obracajú chrbtom\, a nie tvárou. Ak sa im zle vodí\, vtedy volajú: Povstaň a zachráň nás! 28 Kde sú tvoji bohovia\, čo si si urobil? Nech vstanú a zachránia ťa\, keď budeš v núdzi! Koľko je tvojich miest\, toľko je tvojich bohov\, Judsko! 29 Prečo sa so mnou pravotíte? Všetci ste sa mi spreneverili — znie výrok Hospodina. 30 Darmo som bil vašich synov\, neprijali moje napomenutie. Váš meč požieral vašich prorokov ako dravý lev. 31 Toto pokolenie\, vy si všímajte slovo Hospodina: Stal som sa azda pre Izrael púšťou alebo krajinou strašných temnôt? Ľud môj\, prečo hovoríš: Chceme byť voľní\, už nepôjdeme k tebe? 32 Či panna zabudne na svoj skvost\, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však zabudol na mňa už od dávnych dní. 33Ako dobre si len upravuješ cestu\, aby si vyhľadala lásku! Tak si si aj na zločiny navykla na svojich cestách. 34 Aj na obrubách ti našli krv nevinných chudobných\, hoci si ich nepristihla pri vlámaní. Napriek tomu všetkému hovoríš: 35 Som nevinná\, jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Tu som\, posúdim ťa\, pretože tvrdíš: Nezhrešila som. 36 Čo sa tak veľmi náhliš zmeniť svoju cestu? Aj s Egyptom vyjdeš na hanbu\, ako si vyšla na hanbu s Asýriou. 37 Aj odtiaľ vyjdeš s rukami nad hlavou. Keďže Hospodin zavrhol tvoje opory\, s nimi neuspeješ. \n 2. Petrov 3\, 14 Preto\, milovaní\, keďže očakávate takéto veci\, usilujte sa\, aby vás Pán našiel nepoškvrnených a bezúhonných\, v pokoji. 15 A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu\, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti\, ktorá mu bola daná. 16 Tak hovorí o týchto veciach aj vo všetkých svojich listoch. V nich sú isté veci ťažko pochopiteľné\, takže ich\, ako aj ostatné Písma\, neučení a neutvrdení ľudia prekrúcajú na vlastnú záhubu. 17 Vy teda\, milovaní\, keď to už vopred viete\, chráňte sa\, aby ste sa nedali oklamať bludom bezbožníkov a nepadli zo svojho pevného postavenia\, 18 ale vzrastajte v milosti a poznávaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva aj teraz\, aj naveky. Amen.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-2-2-petrov-314-18/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231125
DTEND;VALUE=DATE:20231126
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231105T171445Z
LAST-MODIFIED:20231105T171445Z
UID:11136-1700870400-1700956799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 1; 2. Petrov 3\,1-13
DESCRIPTION:Jeremiáš 1\, 1 Reči Jeremiáša\, syna Chilkiju\, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine. 2 Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša\, Amónovho syna\, v trinástom roku jeho vlády 3 a v dňoch judského kráľa Jójakima\, Joziášovho syna\, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju\, Joziášovho syna\, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci.4 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 5 Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote\, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona\, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov. 6 Povedal som: Pane môj\, Hospodin\, veď neviem hovoriť\, lebo som ešte len chlapec. 7 Hospodin mi však povedal: Nehovor\, ja som chlapec\, lebo pôjdeš\, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko\, čo ti prikážem! 8 Neboj sa ich\, veď som s tebou\, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina. 9 Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri\, vložil som svoje slová do tvojich úst. 10 Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami\, aby si vytrhával a rúcal\, ničil a plienil\, aby si budoval a sadil.11 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Čo vidíš\, Jeremiáš? Ja som odpovedal: Vidím prút mandľovníka. 12 Hospodin mi povedal: Dobre si videl\, pretože bdiem nad svojím slovom\, aby som ho splnil. 13 Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu. 14 Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny. 15 Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe — znie výrok Hospodina. Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám. 16 Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu\, pretože ma opustili\, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk. 17 Ty si však opáš bedrá\, vstaň a povedz im všetko\, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach\, aby som ťa nimi nenastrašil! 18 Pozri\, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom\, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine\, proti kráľom Judska a jeho kniežatám\, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. 19 Budú proti tebe bojovať\, ale nepremôžu ťa\, lebo ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil. \n2. Petrov 3\, 1 Milovaní\, toto je už druhý list\, čo vám píšem\, a v oboch som karhaním prebúdzal vaše čisté myslenie\, 2 aby ste pamätali na slová\, ktoré predpovedali svätí proroci\, a na to\, čo prikázal Pán a Spasiteľ a čo vám odovzdali apoštoli. 3 Vedzte predovšetkým\, že v posledných dňoch prídu posmievači\, ktorí žijú\, ako sa im zachce\, 4 a budú sa posmievať: Čo sa stalo so sľubom o jeho príchode? Veď odkedy zosnuli otcovia\, všetko ostáva tak\, ako bolo na začiatku stvorenia! 5 Tým\, čo to tvrdia\, totiž uniklo\, že nebesá boli oddávna a zem na Božie slovo povstala z vody a spočíva na vode. 6 Vodou bol niekdajší svet zatopený a zničený. 7 To isté slovo zachováva terajšie nebo i zem pre oheň a deň súdu a záhuby bezbožných ľudí. 8 To jedno však nech vám nezostáva skryté\, milovaní\, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. 9 Pán nemešká so svojím prisľúbením\, ako sa niektorí nazdávajú\, že mešká\, ale je zhovievavý\, lebo nechce\, aby niekto zahynul\, ale chce\, aby sa všetci dali na pokánie. 10 Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesá s rachotom pominú\, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené. 11 Keď sa toto všetko má rozplynúť\, akí musíte byť svätí a nábožní vo svojom správaní vy\, 12 čo túžobne očakávate príchod Božieho dňa\, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave?! 13 Podľa jeho prisľúbenia očakávame nové nebo a novú zem\, v ktorých prebýva spravodlivosť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-1-2-petrov-31-13/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231124
DTEND;VALUE=DATE:20231125
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231105T171009Z
LAST-MODIFIED:20231105T171009Z
UID:11134-1700784000-1700870399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 3\,13-24; 2. Petrov 2
DESCRIPTION:Malachiáš 3\, 13 Príliš opovážlivé sú vaše slová proti mne — vraví Hospodin: Pýtate sa: Čo hovoríme proti tebe? 14 Vravíte: Daromné je slúžiť Bohu. Čo máme z toho\, že sme zachovávali jeho nariadenia a že sme chodili v smútku pred Hospodinom zástupov?! 15 Blahoslavíme teda spupných. Darí sa im\, hoci konajú svojvoľne\, pokúšajú Boha\, a predsa uniknú. 16 Vtedy sa zhovárali medzi sebou tí\, čo sa boja Hospodina. Hospodin to pozoroval a počul. Pred ním bola písaná pamätná kniha o tých\, čo sa boja Hospodina a ctia jeho meno. 17 Budú mi — hovorí Hospodin zástupov — v deň\, ktorý chystám\, zvláštnym vlastníctvom. Budem k nim zhovievavý\, ako je zhovievavý otec k synovi\, ktorý mu slúžil. 18 Potom uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a svojvoľníkom\, medzi tým\, kto Bohu slúži\, a tým\, kto mu neslúži.19 Pozri\, prichádza deň\, horiaci ako pec\, keď sa všetci spupní a všetci svojvoľníci stanú strniskom. Prichádzajúci deň ich spáli — vraví Hospodin zástupov. Nenechá po nich ani koreň\, ani vetvu. 20 Vám však\, ktorí sa bojíte môjho mena\, vyjde Slnko spravodlivosti a zdravie bude v jeho lúčoch\, potom vyjdete a budete poskakovať ako teľce vypustené zo stajne. 21 Pošliapete svojvoľníkov\, lebo v ten deň\, ktorý chystám\, budú popolom pod vašimi nohami — vraví Hospodin zástupov. 22 Pamätajte na zákon môjho služobníka Mojžiša\, ktorému som na Horebe pre celý Izrael vydal ustanovenia a právne predpisy. 23 Ja vám pošlem proroka Eliáša\, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodina. 24 On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom\, aby som pri svojom príchode neuvalil na zem kliatbu. \n2. Petrov 2\, 1 Medzi Božím ľudom však boli aj falošní proroci\, ako aj medzi vami budú falošní učitelia\, ktorí rozšíria skazonosné náuky. Keďže však zaprú aj samého Pána\, ktorý ich vykúpil\, uvalia na seba rýchlu skazu. 2 A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a budú potupovať cestu pravdy. 3 Z chamtivosti sa budú usilovať získať vás falošnými rečami\, ale ich súd je pripravený a ich zatratenie\, ktoré im hrozí\, nespí. 4 Veď Boh neušetril ani anjelov\, keď zhrešili\, ale ich uvrhol spútaných do temnoty podsvetia\, aby tam boli strážení\, až pokým nepredstúpia pred súd. 5 Ani starý svet neušetril\, keď priviedol potopu na bezbožný svet\, ale Noacha\, hlásateľa spravodlivosti\, zachránil ako ôsmeho spolu s inými siedmimi. 6 Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil na popol ako odstrašujúci príklad pre budúcich bezbožníkov\, 7 ale spravodlivého Lóta\, ktorý sa trápil bezuzdným správaním nemravníkov\, zachránil. 8 Kým tento spravodlivý prebýval medzi nimi\, deň čo deň sa vo svojej spravodlivej duši trápil\, keď počul a videl ich zlé skutky. 9 Pán však vie vytrhnúť nábožných z pokušenia\, a nespravodlivých ponechať až do dňa súdu a potrestať\, 10 a to najmä tých\, čo sa ženú za telom s nečistými žiadosťami a pohŕdajú Pánovou autoritou. 11 a ani anjeli\, hoci sú silou a mocou väčší\, nevynášajú proti nim pred Pánom zatracujúci súd. 12 Oni však ako nerozumná zver\, od prírody určená na lov a zabíjanie\, rúhajú sa tomu\, čo nepoznajú; zahynú vo svojej skazenosti a 13 stihne ich odplata za neprávosť. Hýrenie vo dne pokladajú za rozkoš\, sú poškvrnou a hanebnosťou a na spoločných hostinách s vami sa oddávajú rozkošiam. 14 Ich oči sú plné cudzoložstva a nevedia sa nasýtiť hriechu\, vábia nestále duše\, srdcia majú vycvičené v chamtivosti\, sú deťmi kliatby. 15 Keďže opustili pravú cestu\, zablúdili\, dali sa na cestu Bileáma\, Beórovho syna\, ktorému sa zapáčila odplata za neprávosť. 16 Bol však pokarhaný za vlastnú neprávosť; nemé ťažné zviera prehovorilo ľudským hlasom a zabránilo bláznovstvu proroka. 17 Tí ľudia sú ako pramene bez vody\, oblaky\, ktoré ženie víchrica; je pre nich pripravená najtemnejšia tma. 18 Vedú totiž pyšné a prázdne reči\, lákajú bezuzdnými telesnými žiadosťami takých\, čo práve ušli spomedzi tých\, čo žijú v blude. 19 Sľubujú im slobodu\, hoci sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho\, čo si ho podmanilo. 20 Ak sa totiž tí\, čo unikli poškvrnám sveta tým\, že poznali nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista\, znova s nimi zapletajú a podľahnú im\, ich konečné položenie bude horšie ako začiatok. 21 Bolo by pre nich lepšie\, keby neboli poznali cestu spravodlivosti\, ako keď sa potom\, ako ju poznali\, odvrátili od svätého prikázania\, ktoré dostali. 22 Splnilo sa na nich pravdivé príslovie: Pes sa k tomu vrátil\, čo vyvrátil umyté prasa váľa sa v blate zasa.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-313-24-2-petrov-2/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231123
DTEND;VALUE=DATE:20231124
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231105T170700Z
LAST-MODIFIED:20231105T170700Z
UID:11132-1700697600-1700783999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 3\,1-12; 2. Petrov 1\,12-21
DESCRIPTION:Malachiáš 3\, 1 Pozrite\, posielam svojho posla\, on mi pripraví cestu. Vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán\, ktorého hľadáte; príde posol zmluvy\, po ktorom túžite — vraví Hospodin zástupov. 2 Kto však znesie deň jeho príchodu? Kto obstojí\, keď sa on ukáže? Bude ako oheň taviča\, ako lúh bieliča. 3 Tavič sa posadí a prečistí striebro\, prečistí Levitov a pretaví ich ako zlato a striebro\, budú patriť Hospodinovi a správnym spôsobom prinášať obetné dary. 4 Obetné dary Júdu a Jeruzalema budú príjemné Hospodinovi\, ako za dávnych dní\, ako v dávnych rokoch. 5 Prídem vás však súdiť\, hneď usvedčím čarodejníkov\, cudzoložníkov\, krivoprísažníkov a tých\, čo nádenníkovi ukracujú mzdu\, utláčajú vdovu a sirotu\, tých\, čo cudzinca zbavujú práva a neboja sa ma — vraví Hospodin zástupov.6 Ja\, Hospodin\, som sa nezmenil\, ani vy ste neprestali byť synmi Jákobovými. 7 Už za čias svojich otcov ste sa odchýlili od mojich ustanovení a nezachovávali ste ich. Vráťte sa ku mne a ja sa vrátim k vám — vraví Hospodin zástupov. Pýtate sa: Ako sa máme vrátiť? 8 Smie človek okrádať Boha? Vy ma okrádate. Pýtate sa: O čo ťa okrádame? O desiatky a pozdvihované obetné dary. 9 Preto vás stíha kliatba\, lebo ma okrádate\, celý tento národ. 10 Prinášajte celé desiatky do zásobárne. Keď bude potrava v mojom dome\, potom ma vyskúšajte — vraví Hospodin zástupov —\, či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás nadmieru požehnania. A bude po nedostatku. 11 Kvôli vám zabránim škodcom\, aby vám neskazili plodiny zeme. Na poli nebude vinič bez plodov — vraví Hospodin zástupov. 12 Blahoslaviť vás budú všetky národy\, lebo budete obľúbenou krajinou — vraví Hospodin zástupov. \n2. Petrov 1\, 12 Preto vám to chcem ustavične pripomínať\, aj keď to viete a ste upevnení v pravde\, ktorú ste prijali. 13 Pokladám za správne\, kým som v tomto stane tela\, prebúdzať a napomínať vás. 14 Viem\, že čoskoro zložím tento svoj stan\, ako mi to ukázal aj náš Pán Ježiš Kristus. 15 Budem sa teda aj ja ustavične usilovať\, aby ste si tieto veci po mojom odchode pripomínali.16 Keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista\, nepridŕžali sme sa nejakých vymyslených bájí\, lebo sami sme boli očitými svedkami jeho velebnosti. 17 Veď prijal česť a slávu od Boha Otca\, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn\, v ktorom mám zaľúbenie. 18 Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my\, ktorí sme s ním boli na svätom vrchu\, 19 a tak sa prorocké slovo stalo pre nás mocnejším. Dobre robíte\, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu\, ktorá svieti na temnom mieste\, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička. 20 Predovšetkým buďte si vedomí toho\, že ani jedno proroctvo v Písme nevzniklo na základe vlastného výkladu skutočnosti. 21 Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka\, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-31-12-2-petrov-112-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231122
DTEND;VALUE=DATE:20231123
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231105T170321Z
LAST-MODIFIED:20231105T170321Z
UID:11130-1700611200-1700697599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 2\,10-17; 2. Petrov 1\,1-11
DESCRIPTION:Malachiáš 2\, 10 Či nemáme všetci jedného otca? Či nás nestvoril jeden Boh? Prečo sme si navzájom vierolomní a znesväcujeme zmluvu svojich otcov? 11 Vierolomne koná Júda\, ohavnosť sa pácha v Izraeli i v Jeruzaleme. Júda znesvätil svätyňu\, ktorú Hospodin miluje; oženil sa s dcérou cudzieho božstva. 12 Kiež tomu\, kto sa toho dopúšťa\, Hospodin vyhubí z Jákobových stanov svedka i obhajcu\, ako aj toho\, kto prináša obetný dar Hospodinovi zástupov. 13 Dopúšťate sa aj ďalšej veci: Hospodinov oltár zmáčate slzami\, plačete a vzdycháte\, lebo už nehľadí na obetu\, aby niečo so záľubou prijal z vašich rúk. 14 Pýtate sa: Prečo? Preto\, že Hospodin je svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti\, ktorej si sa spreneveril\, hoci ona ti je družkou a ženou podľa zmluvy. 15 Či on neutvoril jednotu s časťou Ducha? O čo má teda v tejto jednote ísť? O Božie potomstvo. Preto dajte pozor na seba\, nespreneverujte sa žene svojej mladosti. 16 Každý nech nenávidí rozvod\, vraví Hospodin\, Boh Izraela\, nech na svojom rúchu prikryje násilie\, vraví Hospodin zástupov. Dajte teda pozor na seba\, nespreneverujte sa. 17 Unavujete Hospodina svojimi rečami. Pýtate sa: Čím ho unavujeme? Tým\, že vravíte: Každý\, kto pácha zlo\, páči sa Hospodinovi\, takých má rád; alebo: Kde je Boh práva? \n2. Petrov 1\, 1 Šimon Peter\, služobník a apoštol Ježiša Krista\, tým\, ktorí vďaka spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista prijali takú vzácnu vieru ako my. 2 Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami v poznávaní Boha a Ježiša\, nášho Pána. Povolanie a vyvolenie kresťana3 Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť\, keď sme poznali toho\, ktorý nás povolal vlastnou slávou a konajúcou mocou. 4 Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia\, aby ste prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti a unikli záhube\, ktorú vo svete spôsobuje žiadostivosť. 5 Práve preto sa všemožne usilujte a pridávajte k viere cnosť\, k cnosti poznávanie\, 6 k poznávaniu sebaovládanie\, k sebaovládaniu vytrvalosť\, k vytrvalosti nábožnosť\, 7 k nábožnosti bratskú oddanosť\, k bratskej oddanosti lásku. 8 Ak totiž toto všetko máte a ak to máte v bohatej miere\, nebudete nečinní a neplodní v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. 9 Kto to však nemá\, je slepý\, krátkozraký a zabúda na to\, že bol očistený od svojich niekdajších hriechov. 10 Preto sa tým väčšmi usilujte\, bratia\, upevniť svoje povolanie a vyvolenie. Keď to budete robiť\, nikdy sa nepotknete. 11 Tak budete mať úplne zaistený prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-210-17-2-petrov-11-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231121
DTEND;VALUE=DATE:20231122
DTSTAMP:20260501T050840
CREATED:20231105T165940Z
LAST-MODIFIED:20231105T165940Z
UID:11128-1700524800-1700611199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 2\,1-9; Skutky 28\,16-31
DESCRIPTION:Malachiáš 2\, 1 Teraz teda vám\, kňazom\, znie toto rozhodnutie: 2 Ak neposlúchnete a nevezmete si k srdcu\, že máte vzdávať česť môjmu menu — vraví Hospodin zástupov — tak zošlem na vás kliatbu a vaše požehnanie prekľajem. Veď som ho už aj preklial\, lebo nikto z vás si to neberie k srdcu. 3 Ja pokarhám vaše potomstvo a vrhnem vám kal do tváre\, kal vašich sviatočných obiet. Vynesú vás aj s nimi. 4 Potom poznáte\, že toto rozhodnutie som vám poslal ja\, aby sa zachovala moja zmluva s Lévim — vraví Hospodin zástupov. 5 Moja zmluva s ním znamenala život a pokoj. Dal som mu toto: bázeň\, aby sa ma bál a mal úctu pred mojím menom. 6 Z jeho úst vychádzalo pravdivé naučenie\, neprávosť nemal na perách\, v pokoji a úprimnosti chodil so mnou a mnohých odvrátil od neprávostí. 7 Veď pery kňaza majú strážiť poznanie; z jeho úst sa očakáva naučenie\, lebo on je poslom Hospodina zástupov. 8 Vy ste však odbočili z cesty\, svojím učením ste mnohých doviedli k pádu; porušili ste levitskú zmluvu — vraví Hospodin zástupov. 9 Preto som vás vydal na opovrhnutie a ponížení ste pred celým ľudom\, lebo nezachovávate moje cesty a vo veciach zákona niektorým ľuďom nadržiavate. \nSkutky 28\, 16 Po príchode do Ríma Pavlovi dovolili bývať v súkromí s vojakom\, ktorý ho strážil.17 Po troch dňoch Pavol zvolal popredných Židov. Keď sa zišli\, hovoril im: Muži\, bratia! Ja som neurobil nič ani proti Bohu\, ani proti zvykom otcov\, no v Jeruzaleme ma uväznili a vydali do rúk Rimanov\, 18 ktorí ma na základe vyšetrovania chceli prepustiť\, lebo nenašli na mne nijakú vinu hodnú smrti. 19 No Židia sa proti tomu postavili\, a tak som bol donútený odvolať sa k cisárovi\, ale nie preto\, aby som z niečoho obžaloval svoj národ. 20 Preto som vás teda zvolal\, aby som sa s vami stretol a pozhováral. Veď túto reťaz nosím pre nádej Izraela. 21 No oni mu povedali: My sme o tebe nedostali z Judska nijaký list ani sem neprišiel nikto z bratov\, ktorý by o tebe povedal niečo zlé. 22 Ale radi od teba počujeme\, ako zmýšľaš\, lebo o tejto sekte vieme\, že jej všade odporujú. 23 Určili mu teda deň a viacerí prišli k nemu ta\, kde sa Pavol ubytoval. Od rána až do večera im vysvetľoval a vydával svedectvo o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi dôkazmi z Mojžišovho zákona a Prorokov. 24 Tomu\, čo hovoril\, niektorí uverili\, iní však neverili. 25 Keďže neboli jednomyseľní\, rozišli sa\, keď Pavol povedal tieto slová: Duch Svätý dobre povedal vašim otcom ústami proroka Izaiáša: 26 Choď k tomuto ľudu a povedz: Budete len počúvať a počúvať\, ale nepochopíte\, budete len pozerať a pozerať\, ale neuvidíte. 27 Lebo otupelo srdce tohto ľudu\, ušami ťažko počuli\, aj oči si zažmúrili\, len aby očami nevideli a ušami nepočuli\, aby srdcom nechápali a neobrátili sa\, a ja ich neuzdravím. 28 Vedzte teda\, že táto Božia spása je poslaná pohanom a oni budú počúvať. 29 Pavol ostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých\, ktorí k nemu prichádzali. 30 Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi s úplnou odvahou a bez prekážok.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-21-9-skutky-2816-31/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR