BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//Radostné srdce - ECPv6.15.18//NONSGML v1.0//EN
CALSCALE:GREGORIAN
METHOD:PUBLISH
X-WR-CALNAME:Radostné srdce
X-ORIGINAL-URL:https://radostnesrdce.sk
X-WR-CALDESC:Udalosti pre Radostné srdce
REFRESH-INTERVAL;VALUE=DURATION:PT1H
X-Robots-Tag:noindex
X-PUBLISHED-TTL:PT1H
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Bratislava
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20220327T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20221030T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20230326T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20231029T010000
END:STANDARD
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
TZNAME:CEST
DTSTART:20240331T010000
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:20241027T010000
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231203
DTEND;VALUE=DATE:20231204
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231127T180308Z
LAST-MODIFIED:20231127T180308Z
UID:11179-1701561600-1701647999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 9; Galatským 3\,19-29
DESCRIPTION:Jeremiáš 9\, 1 Kiežby som mal na púšti prístrešie\, kde nocujú pútnici\, aby som mohol opustiť svoj ľud a odísť od neho. Veď všetci sú cudzoložníci a zberba zradcov. 2 Napínajú si jazyk ako luk\, klamstvo\, nie však vernosť\, zavládlo v krajine. Páchajú jeden zločin za druhým\, mňa však neuznávajú — znie výrok Hospodina. 3 Každý nech sa chráni pred svojím blížnym\, nedôverujte ani svojmu bratovi\, lebo každý brat je zbabelý podvodník a každý priateľ prichádza a ohovára. 4 Všetci sa navzájom podvádzajú\, nehovoria pravdu\, učia svoj jazyk hovoriť lož\, vyčerpávajú sa zvrátenosťou. 5 Tvoj príbytok je uprostred podvodu. Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť — znie výrok Hospodina. 6 Preto takto hovorí Hospodin zástupov: Hľa\, ja ich tavím a skúmam\, veď akože mám konať zoči-voči ich zločinnosti? 7 Ich jazyk je smrtiaci šíp\, ich ústa hovoria lesť. Pokoj\, hovorí niekto priateľovi\, v srdci však chystá úklad. 8 Či ich nemám za to potrestať — znie výrok Hospodina — azda sa nemám pomstiť na národe ako je tento? 9 Plačem a bedákam nad vrchmi a nad pastvinami púšte žalostím\, nikto tade neprejde\, lebo sú vypálené\, nepočuť hlas stád\, od nebeských vtákov až po dobytok\, všetko sa rozpŕchlo\, odišlo. 10 Jeruzalem obrátim na rumovisko\, na príbytok šakalov. Z judských miest urobím neobývanú pustatinu. 11 Kto je taký múdry\, že si to vezme k srdcu a oznámi\, čo mu hovorili ústa Hospodina? Prečo hynie krajina ako vypálená púšť\, cez ktorú nikto neprejde? 12 Hospodin povedal: Pretože opustili môj zákon\, ktorý som im dal\, neposlúchali ma a nešli za mnou. 13 Išli však za svojím zatvrdeným srdcom a za Baálmi\, čomu ich priúčali ich otcovia\, 14 preto Hospodin zástupov\, Boh Izraela\, hovorí toto: Hľa\, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou. 15 Rozptýlim ich medzi národy\, ktoré nepoznajú oni ani ich otcovia\, a pošlem na nich meč\, dokiaľ ich nevyhubím. 16 Takto hovorí Hospodin zástupov: Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy\, nech prídu a po najmúdrejšie pošlite\, aby prišli. 17 Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú\, nech naše oči ronia slzy a nech kvapká voda spod našich mihalníc. 18 Veď nárek počuť zo Siona: Akí sme zničení a veľmi zahanbení! Krajinu musíme opustiť\, naše príbytky sú vyvrátené. 19 Počujte\, ženy\, slovo Hospodina\, vaše uši nech prijímajú slová jeho úst. Naučte svoje deti nariekať a žena svoju priateľku žalostiť. 20 Veď smrť vchádza cez naše okná\, vniká do našich palácov\, kynoží deti z ulice a mladíkov z námestí. 21 Vrav: Takto hovorí Hospodin: Ľudské mŕtvoly ako hnoj padajú na pole\, ako snop za žencom a nikto ich nezbiera. 22 Takto hovorí Hospodin: Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou\, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. 23 Kto sa však chváli\, nech sa chváli tým\, že je rozumný a pozná mňa\, lebo ja som Hospodin\, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo\, právo a spravodlivosť na zemi\, veď v nich mám záľubu\, znie výrok Hospodina. 24 Hľa\, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —\, keď potrestám všetkých\, ktorí\, hoci sa dávajú obrezať\, predsa sú neobrezaní: 25 Egypt\, Júdu\, Edóm\, Amónčanov\, Moáb a všetkých\, ktorí si strihajú sluchy a bývajú na púšti\, pretože všetky tieto národy vlastne sú neobrezané\, aj celý dom Izraela\, keďže nemajú obrezané srdce. \nGalatským 3\,19 Čo teda zákon? Bol pridaný z dôvodu previnení do čias\, kým nepríde prisľúbený potomok; bol vyhlásený anjelmi a zverený ľudskému prostredníkovi. 20 Keď ide o jedného\, netreba prostredníka. A Boh je jeden. 21 Je teda zákon proti Božím prísľubom? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon\, ktorý by mohol oživovať\, spravodlivosť by bola naozaj zo zákona. 22 Ale Písmo všetko uzavrelo pod hriech\, aby sa prisľúbenie dostalo z viery v Ježiša Krista tým\, ktorí veria. 23 Pred príchodom viery sme boli zajatci pod dozorom zákona až do toho času\, keď sa mala zjaviť viera. 24 A tak zákon bol naším vychovávateľom po Krista\, aby sme boli ospravedlnení z viery. 25 Ale keď prišla viera\, už nepodliehame vychovávateľovi\, 26 lebo vierou ste všetci Božími synmi v Kristovi Ježišovi. 27 Veď všetci\, čo ste boli pokrstení v Krista\, Krista ste si obliekli. 28 Nie je ani Žid\, ani Grék\, nie je ani otrok\, ani slobodný\, nie je muž a žena\, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. 29 A ak ste Kristovi\, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia. \n\n\n 
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-9-galatskym-319-29/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231202
DTEND;VALUE=DATE:20231203
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231127T175738Z
LAST-MODIFIED:20231127T175738Z
UID:11177-1701475200-1701561599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 8; Galatským 3\,1-18
DESCRIPTION:Jeremiáš 8\, 1 V tom čase — znie výrok Hospodina — vyberú kosti judských kráľov\, kosti kniežat\, kosti kňazov\, kosti prorokov\, kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov 2 a rozložia ich pred slnkom\, mesiacom a všetkými nebeskými vojmi\, ktoré milovali\, ktorým slúžili\, s ktorými chodili\, ktorých sa vypytovali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich\, ani nepochovajú\, poslúžia ako hnoj na pole. 3 Milšia bude smrť ako život všetkým zvyškom\, ktoré zostanú z tohto zločinného rodu\, na každom mieste\, kam ich vyženiem — znie výrok Hospodina zástupov. 4 Povieš im: Takto hovorí Hospodin: Ak niekto padne\, či nevstane? Ak sa niekto odvráti\, či sa nevráti späť? 5 Prečo sa tento ľud\, odpadnutý Jeruzalem\, sústavne odvracia? Pridržiavajú sa klamstva a zdráhajú sa obrátiť. 6 Načúval som a počul som: Nehovoria pravdu\, nikto neľutuje svoj zločin\, aby povedal: Čo som to urobil? Každý beží ďalej ako kôň\, ktorý sa ženie do boja. 7 Aj bocian pod nebom pozná svoj čas; hrdlička\, lastovička a žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu\, ale môj ľud nepozná Hospodinov právny poriadok. 8 Ako môžete povedať: Múdri sme a zákon Hospodina máme? Lenže na lož ho mení lživé rydlo pisárov. 9 Mudrci budú zahanbení\, predesení a chytia ich. Opovrhli slovom Hospodina\, akú múdrosť to majú? 10 Preto ich ženy vydám iným\, ich polia dobyvateľom\, veď od najmenšieho až po najväčšieho všetci sú veľkí ziskuchtivci\, od proroka až po kňaza všetci podvádzajú. 11 Ranu dcéry môjho ľudu liečia ľahkovážne. Hovoria: Pokoj\, pokoj. Pokoja však niet. 12 Budú zahanbení\, lebo sa dopúšťajú ohavnosti\, vôbec sa totiž nehanbia\, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými\, čo musia padnúť\, padnú\, až ich navštívim — znie výrok Hospodina. 13 Chcem oberať ich úrodu — znie výrok Hospodina — niet však hrozna na viniči\, ani fíg na figovníku\, ešte mu aj lístie uvädlo. Vydám ich tým\, ktorí tadiaľ prechádzajú. 14 Prečo sedíme? Zhromaždime sa\, poďme do opevnených miest\, aby sme tam zahynuli! Veď Hospodin\, náš Boh\, nás zničí a napojí nás jedovatou vodou\, lebo sme sa prehrešili proti Hospodinovi. 15 Čakáme na pokoj — dobra však niet\, na čas uzdravenia — je tu však zdesenie. 16 Od Dánu počuť fŕkanie koní\, erdžanie jeho mocných tátošov otriasa celou zemou. Prídu a vyžerú celú krajinu\, to\, čoho je plná\, mesto i jeho obyvateľov. 17 Pošlem proti vám hadov\, vretenice\, na ktoré neúčinkuje zaklínanie\, a budú vás štípať — znie výrok Hospodina. 18 Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ\, moje srdce je choré. 19 Dcéra môjho ľudu volá o pomoc z ďalekej krajiny: Či nie je Hospodin na Sione? Či nie je na ňom jeho Kráľ? Prečo ma len popudzovali svojimi modlami a cudzími ničomnosťami? 20 Prešla žatva\, pominulo leto\, ale my nie sme zachránení! 21 Pre rany dcéry môjho ľudu som zronený\, smútim\, hrôza sa ma zmocňuje. 22 Či niet balzamu v Gileáde? Niet tam azda lekára? Prečo sa už nezacelí rana dcéry môjho ľudu? 23 Kiežby som mal hlavu plnú vody a moje oči boli prameňom sĺz\, aby som mohol oplakávať vo dne i v noci pobitých dcéry môjho ľudu. \nGalatským 3\, 1 Kto vám počaril\, nerozumní Galaťania? Veď vám bol pred očami vyobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! 2 Len to by som sa chcel od vás dozvedieť\, či ste prijali Ducha zo skutkov podľa zákona\, alebo tým\, že ste počúvali posolstvo viery? 3 Takí ste nerozumní? Začali ste Duchom a teraz završujete telom? 4 Toľko ste zakúsili nadarmo? Keby len nadarmo! 5 Ten\, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami divy\, robí to na základe skutkov podľa zákona\, alebo tým\, že ste počúvali posolstvo viery? 6 Je to ako s Abrahámom\, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. 7 Vedzte teda\, že tí\, čo sú z viery\, sú Abrahámovými synmi. 8 Keďže sa v Písme predvídalo\, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov\, už Abrahám dostal prísľub: V tebe budú požehnané všetky národy. 9 Teda tí\, čo sú z viery\, dostávajú požehnanie s veriacim Abrahámom. 10 Ale všetci\, čo sú zo skutkov podľa zákona\, sú pod kliatbou\, lebo je napísané: Prekliaty je každý\, kto nezotrváva vo všetkom\, čo je napísané v knihe zákona\, a neplní to. 11 Je zjavné\, že pred Bohom nikto nie je ospravedlnený zo zákona\, pretože spravodlivý bude žiť z viery. 12 Zákon však nie je z viery\, ale kto plní prikázania\, bude žiť z nich. 13 Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým\, že sám sa stal kliatbou za nás\, lebo je napísané: Prekliaty je každý\, kto visí na dreve\, 14 aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na pohanov\, aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha. 15 Bratia\, po ľudsky hovorím: Veď potvrdený závet človeka nikto neruší\, ani nik k nemu nič nepridáva. 16 Prísľuby boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: a potomkom\, akoby šlo o mnohých\, ale o jedného: a tvojmu potomkovi\, a ním je Kristus. 17 Myslím to takto: Zmluvu\, ktorú predtým potvrdil Boh\, neruší zákon vydaný po štyristotridsiatich rokoch\, aby tak prísľub zbavil platnosti. 18 Veď ak je dedičstvo zo zákona\, tak nie je z prísľubu. No Abrahámovi ho daroval Boh cez prísľub.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-8-galatskym-31-18/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231201
DTEND;VALUE=DATE:20231202
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231127T174734Z
LAST-MODIFIED:20231127T175149Z
UID:11175-1701388800-1701475199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 7; Galatským 2\,15-21
DESCRIPTION:Jeremiáš 7\, 1 Slovo\, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi: 2 Postav sa do brány domu Hospodina a oznám tam toto slovo. Povedz: Počujte slovo Hospodina\, všetci Júdovci\, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Hospodinovi. 3 Takto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky\, aby som vás mohol nechať bývať na tomto mieste. 4 Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: Hospodinov chrám\, Hospodinov chrám\, Hospodinov chrám je toto! 5 Ak skutočne napravíte svoje cesty a skutky\, ak naozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi\, 6 ak nebudete utláčať cudzinca\, sirotu a vdovu\, ak nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv a ak nebudete chodiť za cudzími bohmi na vlastnú škodu\, 7 potom vás nechám bývať na tomto mieste\, v krajine\, ktorú som dal vašim otcom od vekov naveky. 8 Lenže vy sa spoliehate na klamlivé slová\, ktoré neprinesú úžitok. 9 Či chcete kradnúť\, vraždiť\, falošne prisahať\, páliť Baálovi kadidlo a behať za cudzími bohmi\, ktorých nepoznáte\, 10 a potom prísť a postaviť sa predo mňa v tomto dome\, ktorý sa nazýva mojím menom\, a hovoriť: Sme v bezpečí! \, len aby ste mohli naďalej robiť všetky tieto ohavnosti? 11 Či tento dom\, ktorý sa nazýva mojím menom\, je vo vašich očiach pelech lotrov? Ja sám som to videl\, znie výrok Hospodina. 12 Choďte len na moje miesto\, ktoré je v Šíle\, kde som predtým pripravil príbytok pre svoje meno\, a pozrite\, čo som z neho urobil pre zločinnosť môjho ľudu\, Izraela. 13 Teraz však\, pretože ste robili všetky tieto skutky\, znie výrok Hospodina\, keď som k vám neustále hovoril\, nepočúvali ste\, a keď som vás volal\, neodpovedali ste\, 14 naložím s týmto domom\, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate\, s miestom\, ktoré som dal vám a vašim otcom\, ako som naložil so Šílom. 15 Odoženiem vás spred seba\, ako som odohnal všetkých vašich bratov\, celé potomstvo Efrajima. 16 Ty sa však neprihováraj za tento ľud\, nevysielaj za nich prosby a príhovory\, neobracaj sa\, lebo ťa nevypočujem. 17 Či nevidíš\, čo robia po judských mestách a po uliciach Jeruzalema? 18 Deti zbierajú drevo\, otcovia zakladajú oheň\, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Pripravujú nápojové obety cudzím bohom\, aby ma zarmucovali. 19 Urážajú mňa? — znie výrok Hospodina. — Nerobia skôr hanbu sami sebe? 20 Preto takto hovorí Pán\, Hospodin: Môj zlostný hnev vylejem na toto miesto\, na ľudí\, na dobytok\, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a nevyhasne. 21 Takto hovorí Hospodin zástupov\, Boh Izraela: Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedzte mäso. 22 Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy\, keď som ich vyviedol z Egypta o spaľovaných obetách a obetách s hostinou. 23 Dal som im iba tento príkaz: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste\, ktorú vám prikazujem\, aby sa vám dobre vodilo. 24 Oni ma však nepočúvali\, neboli ochotní zbystriť sluch\, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom\, a nie tvárou. 25 Odo dňa\, keď vaši otcovia vyšli z Egypta\, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov\, prorokov\, 26 ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch\, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia. 27 Keď im povieš všetky tieto slová\, nebudú ťa počúvať\, ak na nich zavoláš\, neodpovedia ti. 28 Povedz im teda: Toto je národ\, ktorý neposlúcha Hospodina\, svojho Boha\, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst. 29 Ostrihaj si vlasy a odhoď ich\, na holiach zaspievaj žalospev! Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie\, na ktoré sa hnevá. 30 Veď Júdovci robili\, čo sa mi nepáči — znie výrok Hospodina. Svoje ohavnosti umiestnili v dome\, ktorý sa nazýva mojím menom\, aby ho poškvrnili. 31 Vystavili obetnú výšinu Tófet\, ktorá je v Údolí Ben-Hinnóm\, aby tam mohli prevádzať cez oheň svojich synov a dcéry\, čo som im neprikázal\, čo mi ani na myseľ neprišlo. 32 Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —\, že už sa nebude hovoriť Tófet ani Údolie Ben-Hinnóm\, ale Údolie vraždenia a Tófet sa pre nedostatok miesta stane pohrebiskom. 33 Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho\, kto by ich odplašil. 34 Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti\, hlas ženícha a hlas nevesty a krajina sa stane rumoviskom. \nGalatským 2\, 15 My — Židia od narodenia a nie hriešni pohania — 16 však vieme\, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona\, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Krista\, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista\, a nie zo skutkov podľa zákona\, lebo zo skutkov podľa zákona nebude nikto ospravedlnený. 17 Ak hľadáme ospravedlnenie v Kristovi a sme teda zrejme aj my hriešnici\, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vôbec nie! 18 Veď ak znova budujem\, čo som zbúral\, sám dokazujem\, že som prestúpil zákon. 19 Ja som však skrze zákon umrel zákonu\, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. 20 Už nežijem ja\, ale žije vo mne Kristus. A život\, ktorý teraz žijem v tele\, žijem vo viere v Božieho Syna\, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. 21 Nepohŕdam Božou milosťou\, lebo ak je spravodlivosť skrze zákon\, potom Kristus nadarmo umrel.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-7-galatskym-215-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231130
DTEND;VALUE=DATE:20231201
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231127T173922Z
LAST-MODIFIED:20231127T173922Z
UID:11173-1701302400-1701388799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 6; Galatským 2\,11-14
DESCRIPTION:Jeremiáš 6\, 1 Utekajte\, Benjamínovci\, sprostred Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na roh\, nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach\, lebo od severu hrozí nešťastie a veľká skaza. 2 Krásnu a rozmaznanú sionskú dcéru zničím. 3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami\, postavia okolo nej stany a každý vypasie svoje okolie. 4 Chystajte sa na boj proti nej! Povstaňte\, vytiahnime na poludnie! Beda nám\, lebo deň sa skláňa a večerné tiene sa predlžujú. 5 Povstaňte\, tiahnime v noci a spustošme jej paláce! 6 Veď takto hovorí Hospodin zástupov: Vyrubujte stromy a stavajte proti Jeruzalemu val. Je to mesto\, ktoré si zaslúži potrestanie\, veď je v ňom samé násilie. 7 Ako zo studne vyviera voda\, tak z neho vyviera zloba. Ozýva sa v ňom násilie a útlak\, pred sebou mám stále chorobu a ranu. 8 Prijmi napomenutie\, Jeruzalem\, aby sa moja duša nevzdialila od teba\, aby som z teba neurobil púšť\, neobývanú krajinu. 9 Toto hovorí Hospodin zástupov: Ako dôkladne sa paberkuje vo vinohrade\, tak sa stane so zvyškom Izraela. Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky. 10 Komu mám hovoriť a koho varovať\, čo by ma počúval? Ucho majú neobrezané\, nemôžu vnímať. Slovo Hospodina majú na posmech\, nemajú v ňom záľubu. 11 Naplnený som hnevom Hospodina\, nevládzem ho viac držať. Vylejem ho na dieťa na ulici a na hlúčik zhromaždených mladíkov. Aj muža chytia so ženou\, starca s tým\, čo doplnil vek. 12 Ich domy si poberú iní\, aj polia a ženy\, lebo vystriem ruku proti obyvateľom krajiny — znie výrok Hospodina. 13 Veď všetci\, od najmenšieho až po najväčšieho\, sú veľkí ziskuchtivci\, od proroka až po kňaza\, všetci podvádzajú. 14 Ranu môjho ľudu liečia ľahkovážne. Hovoria: Pokoj\, pokoj. Pokoja však niet. 15 Budú zahanbení\, lebo sa dopúšťajú ohavnosti\, vôbec sa totiž nehanbia\, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými\, čo musia padnúť\, padnú\, až ich navštívim — znie výrok Hospodina. 16 Takto hovorí Hospodin: Zastavte sa na cestách\, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta\, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Odpovedali však: Nepôjdeme! 17 Postavil som nad vami strážcov: Načúvajte hlasu trúby! Odpovedali však: Nebudeme načúvať! 18 Preto čujte\, národy\, a poznaj\, pospolitosť\, čo sa s nimi stane. 19 Počuj\, zem! Pozri\, ja privediem na tento ľud pohromu ako ovocie ich zámerov. Veď moje slová neposlúchali a mojím zákonom opovrhli. 20 Načo mi je kadidlo zo Sáby a voňavá trstina z ďalekej krajiny? Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu\, ani vaše obety s hostinou nemám rád. 21 Preto takto hovorí Hospodin: Staviam tomuto ľudu prekážky a potknú sa o ne; zahynú otcovia spolu so synmi i susedia spolu zahynú. 22 Takto hovorí Hospodin: Pozri\, zo severnej krajiny prichádza ľud\, od končín zeme dvíha sa veľký národ. 23 Berú luk a oštep\, sú ukrutní a neľútostní\, ich hlas hučí ako more\, cválajú na koňoch vystrojení ako muž do boja proti tebe\, sionská dcéra. 24 Počuli sme o ňom chýr\, ruky nám ochabli\, úzkosť sa nás zmocnila i bolesť ako rodičku. 25 Nechoďte von na pole ani po ceste nekráčajte\, lebo meč nepriateľa a hrôza je naokolo. 26 Dcéra môjho ľudu\, odej sa do vrecoviny\, váľaj sa v popole\, smúť ako za jedináčikom\, trpko nariekaj: Náhle prišiel proti nám ničiteľ! 27 Ustanovil som ťa\, aby si skúšal a skúmal môj ľud\, aby si spoznal a preskúšal ich cesty. 28 Všetci sú vzdorovití vzbúrenci\, chodia a ohovárajú\, sú ako bronz a železo\, všetci sú skazení. 29 Mech fučí\, z ohňa vypadáva olovo\, tavič nadarmo taví\, zločinci sa nedajú oddeliť. 30 Nazývajú ich odhodeným striebrom\, pretože Hospodin ich odhodil. \nGalatským 2\, 11 No keď prišiel Kéfas do Antiochie\, postavil som sa osobne proti nemu\, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým totiž neprišli niektorí od Jakuba\, jedával spolu s pohanmi. Ale keď prišli\, odťahoval a oddeľoval sa\, lebo sa bál stúpencov obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia\, takže aj Barnabáša zachvátilo ich pokrytectvo. 14 Keď som teda videl\, že nejdú priamo za pravdou evanjelia\, povedal som Kéfasovi pred všetkými: Ak ty\, hoci si Žid\, žiješ pohansky\, nie židovsky\, prečo nútiš pohanov žiť ako Židia?
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-6-galatskym-211-14/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231129
DTEND;VALUE=DATE:20231130
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231127T150849Z
LAST-MODIFIED:20231127T150849Z
UID:11169-1701216000-1701302399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 5; Galatským 2\,1-10
DESCRIPTION:Jeremiáš 5\, 1 Prebehnite ulicami Jeruzalema\, pozerajte\, skúmajte a hľadajte po jeho námestiach\, ak nájdete niekoho\, kto by konal podľa práva a dodržiaval vernosť\, tak mu odpustím. 2 Aj keď hovoria: Akože žije Hospodin! určite prisahajú falošne. 3 Hospodin\, či tvoje oči nehľadajú vernosť? Udrel si ich\, ale zostali bezcitní\, ničil si ich\, ale neprijali karhanie\, zatvrdili sa väčšmi ako kameň a zdráhali sa obrátiť. 4 Ja som však povedal: Sú to len úbožiaci\, prihlúpi\, lebo nepoznajú cestu Hospodina\, právny poriadok svojho Boha. 5 Zájdem k vysoko postaveným a budem s nimi hovoriť\, tí predsa poznajú cestu Hospodina\, právny poriadok svojho Boha. Aj tí však polámali jarmo a roztrhali povrazy. 6 Preto ich lev z lesa pobije\, vlk z púšte ich znivočí\, leopard striehne na ich mestá\, každého\, kto z nich vykročí\, roztrhá\, pretože sa rozmnožili ich hriechy a závažné sú ich zvrátenosti. 7 Ach\, ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých\, čo nie sú bohovia. Sýtil som ich\, oni však cudzoložili\, v dome neviestky sa schádzali. 8 Sú to vypasené a bujné žrebce\, každý erdží za ženou svojho blížneho. 9 Či toto nemám potrestať — znie výrok Hospodina — a či sa na takomto národe nemám vypomstiť? 10 Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte\, ale úplne ich nezničte. Odstráňte jeho ratolesti\, lebo nepatria Hospodinovi. 11 Dom Izraela a dom Júdu sa mi úplne spreneverili — znie výrok Hospodina. 12 Zapreli Hospodina a hovorili: Niet ho! Nepríde na nás nešťastie\, neuzrieme ani meč\, ani hlad. 13 Proroci sú ako vietor a jeho slovo nie je v nich; tak nech sa im stane. 14 Preto takto hovorí Hospodin\, Boh zástupov: Pretože hovoria takéto reči\, zmením tento ľud na drevo a svoje slová v tvojich ústach na oheň\, ktorý ich strávi. 15 Dom Izraela\, z diaľky privediem proti tebe národ — znie výrok Hospodina — národ vytrvalý\, pradávny\, národ\, ktorého jazyk nepoznáš a nerozumieš\, čo hovorí. 16 Jeho tulec je ako otvorený hrob\, samí hrdinovia. 17 Požerie tvoju žatvu i tvoj chlieb\, požerie tvojich synov i tvoje dcéry\, požerie tvoje ovce i tvoj dobytok\, požerie tvoje hrozno i tvoje figy\, mečom dobyje tvoje opevnené mestá\, na ktoré sa spoliehaš: 18 No ani v tie dni — znie výrok Hospodina — vás úplne nezničím. 19 Ak potom povedia: Prečo nám Hospodin\, náš Boh\, toto všetko urobil? \, povedz im: Ako ste ma vy opustili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine\, tak vy budete slúžiť cudzincom v krajine\, ktorá vám nepatrí. 20 Toto oznámte v Jákobovom dome a vyhláste to aj v Judsku: 21 Počuj toto\, národ hlúpy a nerozumný! Majú oči\, ale nevidia\, majú uši\, ale nepočujú. 22 Či sa ma nebojíte? — znie výrok Hospodina. Či sa netrasiete predo mnou? Moru som určil piesok za breh ako večnú hrádzu\, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny\, nič nezmôžu\, hoci hučia\, neprekročia ju. 23 Tento národ však má srdce vzdorovité a odbojné; odvrátili sa a odišli. 24 Ani si nepomysleli: Bojme sa Hospodina\, nášho Boha\, ktorý v pravý čas dáva dážď\, dážď skorý i neskorý\, aj týždne\, určené na žatvu\, nám zachováva. 25 Vaše viny to narušili\, vaše hriechy vás pozbavili šťastia. 26 Aj v mojom ľude sa nájdu svojvoľníci\, čo zhrbení striehnu ako poľovníci\, stavajú osídla na chytanie ľudí. 27 Ako je kôš plný vtákov\, tak sú ich domy plné podvodu; preto sa zveľadili a obohatili. 28 Stučneli a vypásli sa\, ešte aj zlými rečami prekypujú. Súdny spor nevedú\, o pravotu siroty nemajú záujem\, a súdny spor chudobných neriešia. 29 Či toto nemám potrestať — znie výrok Hospodina — a či sa na takomto národe nemám vypomstiť? 30 Hrôza a ohavnosť sa deje v krajine. 31 Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť\, môjmu ľudu sa to však páči. Čo urobíte\, keď sa to skončí? \nGalatským 2\, 1 Neskôr\, po štrnástich rokoch\, som sa s Barnabášom opäť vydal do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. 2 Šiel som ta pohnutý zjavením a tým\, čo sú v osobitnej vážnosti\, som v súkromí predložil evanjelium\, ktoré ohlasujem medzi pohanmi: či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 No ani môjho spoločníka Títa\, hoci bol Grék\, nenútili dať sa obrezať\, 4 a to práve pre falošných bratov\, votrelcov\, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu\, ktorú máme v Kristovi Ježišovi\, aby nás zotročili. 5 Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa\, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. 6 Tí však\, ktorých pokladajú za niečo — akí boli kedysi\, to ma nezaujíma\, Boh predsa nikomu nenadŕža — tí teda\, ktorých pokladajú za niečo\, mi nič ďalšie neuložili. 7 Ba naopak\, keď videli\, že mi je zverené evanjelium pre neobrezaných\, tak ako Petrovi pre obrezaných — 8 veď ten\, ktorý dával Petrovi silu na apoštolskú prácu medzi obrezanými\, dával silu aj mne medzi pohanmi —\, 9 a keď spoznali milosť\, ktorú som dostal\, Jakub\, Kéfas a Ján\, pokladaní za stĺpy\, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz dohody\, že my pôjdeme k pohanom a oni k obrezaným. 10 Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-5-galatskym-21-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231128
DTEND;VALUE=DATE:20231129
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231127T150405Z
LAST-MODIFIED:20231127T151034Z
UID:11167-1701129600-1701215999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 4; Galatským 1\,10-24
DESCRIPTION:Jeremiáš 4\, 1 Ak sa chceš obrátiť\, Izrael — znie výrok Hospodina — vráť sa ku mne! Ak odstrániš spredo mňa svoje ohavnosti a nebudeš blúdiť\, 2 ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! poctivo\, pravdivo a spravodlivo\, vtedy sa ním budú žehnať národy a ním sa budú chváliť. 3 Takto hovorí Hospodin ľudu Judska a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obrežte sa pre Hospodina\, odstráňte predkožku svojho srdca\, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema\, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov.5 Oznámte v Judsku\, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte: Trúbte v krajine na roh\, volajte z celej sily a hovorte: Zhromaždite sa a pôjdeme do opevnených miest! 6 Vztýčte zástavu na Sione\, utekajte a nezastavujte sa\, lebo privediem nešťastie od severu a veľkú záhubu. 7 Vystúpil lev zo svojej húštiny\, vyrazil ničiteľ národov\, vyšiel zo svojho miesta\, aby tvoju krajinu premenil na púšť. Tvoje mestá budú zničené\, zostanú bez obyvateľov. 8 Preto oblečte si vrecovinu\, plačte a nariekajte\, lebo pálčivý Hospodinov hnev sa od nás neodvrátil. 9 V ten deň — znie výrok Hospodina — kráľ i kniežatá stratia odvahu\, kňazi stŕpnu a proroci zmeravejú. 10 Povedia: Ach\, Pane\, Hospodin\, veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem. Veď si povedal: Budete mať pokoj; no teraz meč ohrozuje život. 11 V tom čase sa bude hovoriť tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z hôľ\, z púšte sa valí na dcéru môjho ľudu\, nie nato\, aby previeval a čistil. 12 Veľmi zúrivý víchor mi odtiaľ prichádza\, teraz i ja vyhlásim nad nimi svoj rozsudok. 13 Pozri\, blíži sa ako oblaky\, jeho vozy sú ako víchrica\, jeho kone sú rýchlejšie ako orly. Beda nám\, sme stratení! 14 Očisti si\, Jeruzalem\, srdce od zloby\, aby si sa zachránil. Dokedy budeš v sebe uchovávať zločinné plány? 15 Veď z Dánu prichádza správa a zlá správa z Efrajimského pohoria. 16 Pripomeňte národom\, ohláste Jeruzalemu: Dobyvatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a dvíhajú hlas proti judským mestám. 17 Obkľučujú ho poľní strážcovia\, pretože mi vzdoroval — znie výrok Hospodina. 18 Tvoje cesty a skutky ti to spôsobili. Toto je tvoja zloba! Aká je len trpká! Preniká ti až do srdca.19 Hruď moja\, hruď moja\, bolesťou sa zvíjam! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri\, mlčať nemôžem. Veď moja duša počuje zvuk trúby\, bojový pokrik. 20 Skazu za skazou hlásia\, lebo celá krajina je zničená. Náhle pustnú moje stany\, v okamihu moje stanové závesy. 21 Dokedy mám hľadieť na zástavu a počúvať zvuk trúby? 22 Veď hlúpy je môj ľud\, nepoznáva ma. Sú to synovia nerozumní\, nechápaví. Múdri sú\, keď chcú páchať zlo\, ale dobro konať nevedia. 23 Pozeral som na krajinu\, no bola pustá a prázdna\, na nebesá\, no ich svetla nebolo. 24 Pozeral som na vrchy\, chveli sa a všetky kopce sa klátili. 25 Pozeral som\, no človeka nebolo\, i všetko nebeské vtáctvo odletelo. 26 Pozeral som na ovocný sad\, stal sa púšťou a zrútili sa všetky jeho mestá pred Hospodinom\, pred jeho pálčivým hnevom. 27 Veď takto hovorí Hospodin: Celá krajina sa stane pustatinou\, ale úplne ju nezničím. 28 Pre toto bude žialiť krajina a hore stmavnú nebesá\, lebo som vyriekol\, čo zamýšľam\, neľutujem to a neodstúpim od toho. 29 Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcov uteká celé mesto\, vchádzajú do húštin a vyliezajú na bralá. Všetky mestá sú opustené a niet v nich obyvateľov. 30 Čo chceš robiť\, ty\, spustošená\, že sa obliekaš do purpuru\, zdobíš sa zlatým šperkom a zvýrazňuješ si oči líčidlom? Darmo sa krášliš! Tvoji milenci tebou opovrhujú\, číhajú ti na život. 31 Veď počujem akoby výkrik rodičky akoby stonanie prvorodičky\, hlas sionskej dcéry\, ktorá vzdychá a zalamuje rukami: Ach\, beda mi\, som bezmocná\, vydaná vrahom napospas! \nGalatským 1\, 10 ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom\, nebol by som Kristovým služobníkom.11 Bratia\, pripomínam vám\, že evanjelium\, ktoré som vám hlásal\, nepochádza od človeka. 12 Ja som ho totiž neprevzal\, ani som sa mu nenaučil od človeka\, ale prostredníctvom zjavenia Ježiša Krista. 13 Veď ste počuli\, ako som si kedysi počínal v židovstve; že som nadmieru prenasledoval a ničil Božiu cirkev. 14 V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov zo svojho rodu\, lebo som viac horlil za podanie svojich otcov. 15 Keď sa však tomu\, ktorý si ma vybral od lona matky a svojou milosťou povolal\, zapáčilo 16 zjaviť vo mne svojho Syna\, aby som o ňom hlásal evanjelium medzi pohanmi\, už som sa neradil s telom a krvou. 17 Ani som nešiel do Jeruzalema k apoštolom\, čo boli nimi skôr ako ja\, ale som odišiel do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. 18 Potom po troch rokoch som odišiel do Jeruzalema\, aby som poznal Kéfasa\, a zostal som u neho pätnásť dní. 19 Iného z apoštolov som nevidel\, iba Jakuba\, Pánovho brata. 20 Boh mi je svedkom\, že neklamem\, čo vám píšem. 21 Potom som šiel do krajov Sýrie a Cilície. 22 Ale Kristove cirkvi v Judsku ma osobne nepoznali. 23 Počuli iba: Ten\, čo nás kedysi prenasledoval\, teraz ako dobrú zvesť hlása vieru\, ktorú predtým nivočil. 24 A oslavovali za mňa Boha.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-4-galatskym-110-24/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231127
DTEND;VALUE=DATE:20231128
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T172411Z
LAST-MODIFIED:20231105T172411Z
UID:11140-1701043200-1701129599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 3; Galatským 1\,1-9
DESCRIPTION:Jeremiáš 3\, 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho\, potom sa oddá inému mužovi\, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina celkom zneuctená? Ty si smilnila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? — znie výrok Hospodina. 2 Pozdvihni si oči k výšinám a pozri tam\, kde si nebola poškvrnená. Vysedávala si na cestách ako Arab na púšti. Znesvätila si krajinu smilstvami a svojimi zločinmi. 3 Prestali dažde a nebolo ani neskorého dažďa. Ty si však mala čelo ako neviestka\, vôbec si sa nehanbila. 4 Pravda\, teraz voláš na mňa: Otče\, ty si predsa môj priateľ od mladosti. 5 Či budeš natrvalo prechovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať? Takto hovoríš\, ale robíš zle\, ako len vládzeš.6 V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si\, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila. 7 Myslel som si: Po všetkom\, čo popáchala\, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra\, judská nevernica. 8 Videla\, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku\, pretože cudzoložila\, a dal som jej priepustný list\, no judská nevernica\, jej sestra\, sa nebála\, šla a smilnila aj ona. 9 Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom. 10 Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom\, ale falošne — znie výrok Hospodina. 11 Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica. 12 Choď\, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: Vráť sa\, izraelská odpadlíčka! — znie výrok Hospodina. Moja tvár sa na vás nebude mračiť\, Veď ja som milostivý — znie výrok Hospodina — nebudem sa hnevať naveky. 13 Len uznaj svoju vinu\, že si sa spreneverila Hospodinovi\, svojmu Bohu\, že si blúdila na svojich cestách za cudzími bohmi\, pod každý zelený strom\, na môj hlas si však nedbala — znie výrok Hospodina.14 Vráťte sa\, odpadlíci — znie výrok Hospodina — lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion. 15 Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne. 16 Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch — znie výrok Hospodina — nebudú už hovoriť: Archa Hospodinovej zmluvy! Nikto nebude na ňu myslieť\, nebude ju spomínať ani po nej túžiť\, ani ju viac nezhotovia. 17 V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca. 18 V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny\, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo.19 Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti vytúženú krajinu\, najskvostnejšie dedičstvo národov? Povedal som: Budete ma volať: Otče môj a neodvrátite sa odo mňa. 20 No ako neverná žena opúšťa svojho druha\, tak ste ma neverne opustili vy\, dom Izraela\, — znie výrok Hospodina. 21 Hlas počuť na holiach\, úpenlivý plač synov Izraela\, lebo si pokrivili cesty\, zabudli na Hospodina\, svojho Boha. 22 Vráťte sa\, odpadlíci\, vyliečim vás z odpadlíctva. Pozri\, prichádzam k tebe\, lebo ty si Hospodin\, náš Boh. 23 Naozaj\, klamom sú kopce\, lomoz na vrchoch. Naozaj v Hospodinovi\, našom Bohu\, je spása Izraela. 24 Hanba pohltila mozole našich otcov od našej mladosti\, ich ovce\, dobytok\, synov i dcéry. 25 Ležíme vo svojej hanbe\, pokrýva nás naša potupa\, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi\, nášmu Bohu\, my aj naši otcovia od našej mladosti až podnes a neposlúchali sme Hospodina\, nášho Boha. \nGalatským 1\, 1 Pavol\, apoštol\, povolaný a poverený nie ľuďmi\, ani človekom\, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom\, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych\, 2 a všetci bratia\, čo sú so mnou\, cirkvám v Galácii: 3 Milosť vám a pokoj od Boha\, nášho Otca\, a od Pána Ježiša Krista\, 4 ktorý seba samého vydal za naše hriechy\, aby nás vytrhol z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha\, nášho Otca. 5 Jemu sláva na veky vekov. Amen.6 Čudujem sa\, že od toho\, ktorý vás povolal Kristovou milosťou\, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. 7 Iného evanjelia však niet. To iba niektorí robia medzi vami zmätok a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. 8 Ale keby sme my alebo aj anjel z neba hlásali iné evanjelium namiesto toho\, ktoré sme vám hlásali — nech je prekliaty! 9 Ako sme už povedali\, aj teraz opakujem: Ak vám niekto hlásal iné evanjelium namiesto toho\, ktoré ste prijali — nech je prekliaty!
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-3-galatskym-11-9/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231126
DTEND;VALUE=DATE:20231127
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T171913Z
LAST-MODIFIED:20231105T171913Z
UID:11138-1700956800-1701043199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 2; 2. Petrov 3\,14-18
DESCRIPTION:Jeremiáš 2\, 1 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 2 Choď a krič do uší Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Spomínam si na lásku tvojej mladosti\, na ľúbosť z čias tvojich zásnub\, keď si ma nasledoval po púšti v krajine bez siatiny. 3 Izrael bol svätým Hospodinovi\, prvotinou jeho úrody\, všetci\, čo z nej jedli\, museli za to pykať\, nešťastie ich postihlo — znie výrok Hospodina.4 Čujte slovo Hospodina\, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! 5 Takto hovorí Hospodin: Akú neprávosť na mne našli vaši otcovia\, že sa vzdialili odo mňa? Šli za márnosťou a vyšli na márnosť. 6 Nehovorili: Kde je Hospodin\, ktorý nás vyviedol z Egypta\, ktorý nás viedol po púšti\, po krajine stepí a roklín\, po krajine vyprahnutej a temnej po krajine\, ktorou nikto neprejde\, ktorú človek neobýva? 7 Voviedol som vás do krajiny sadov\, aby ste sa živili jej plodmi a dobrotami. Prišli ste a moju krajinu ste poškvrnili\, moje dedičstvo ste zohavili. 8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Hoci sa vyznali v zákone\, mňa nepoznali\, pastieri sa proti mne vzbúrili\, proroci v mene Baála veštili a chodili za tými\, čo nie sú ničím osožní. 9 Preto sa ešte budem s vami pravotiť — znie výrok Hospodina — i s deťmi vašich detí sa budem pravotiť.10 Prejdite ostrovy Kittejov a rozhliadnite sa\, pošlite do Kédaru a skúmajte dôkladne\, všimnite si\, či sa niečo také stalo. 11 Či si nejaký národ zmenil bohov? — hoci to ani bohovia neboli. Môj ľud však zamenil svoju slávu za čosi\, čo neosoží. 12 Žasnite nad tým nebesá\, zhrozte sa úžasne — znie výrok Hospodina. 13 Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud\, mňa opustil\, prameň živej vody\, aby si vykopal cisterny\, cisterny popraskané\, ktoré neudržia vodu. Následky nevernosti14 Či je Izrael otrokom alebo doma narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? 15 Levy naňho revú\, ozývajú sa. Jeho krajinu obrátili na pustatinu\, jeho mestá sú vypálené a neobývané. 16 Aj synovia Nófu a Tachpanchésu ťa vypásli až po temeno. 17 Či ti to nezapríčinilo tvoje odpadnutie od Hospodina\, tvojho Boha\, keď ťa viedol cestou? 18 Načo ideš do Egypta? Napiť sa azda vody z Nílu? Načo ideš do Asýrie? Napiť sa azda vody z Eufratu? 19 Tvoja zloba ťa potrestá a tvoje nevernosti ťa skárajú. Spoznaj a viď\, aké trpké a zlé je to\, že si opustil Hospodina\, svojho Boha\, a nemáš zo mňa strach — znie výrok Pána\, Hospodina zástupov. 20 Už dávno si polámala svoje jarmo\, roztrhala si svoje putá a povedala si: Nebudem otročiť! Na každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ\, ty neviestka. 21 Zasadil som ťa ako šľachtený vinič\, len pravé semeno. Ako si sa mi mohla premeniť na planý a cudzí vinič? 22 Keby si sa umyla aj lúhom a použila veľa mydla\, škvrna tvojej viny zostane predo mnou — znie výrok môjho Pána\, Hospodina. 23 Ako môžeš hovoriť: Nepoškvrnila som sa\, za Baálmi som nechodila? Pozri na svoju cestu v údolí\, spoznaj\, čo si urobila\, ty ľahká ťava\, čo strečkuje po ceste\, 24 divá oslica\, navyknutá na púšť\, čo v roztúženosti vetrí\, kto ju uspokojí v jej ruji? Kto ju hľadá\, neunaví sa\, nájde ju v jej mesiaci. 25 Daj si pozor\, aby si nezostala bosá a tvoje hrdlo nevysmädlo. Ty však hovoríš: Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem za nimi chodiť. 26 Ako sa zahanbí prichytený zlodej\, tak sa zahanbí dom Izraela\, oni\, ich králi\, kniežatá\, ich kňazi i proroci\, 27 ktorí drevu hovoria: Ty si môj otec a skale: Ty si ma zrodila. Ku mne sa však obracajú chrbtom\, a nie tvárou. Ak sa im zle vodí\, vtedy volajú: Povstaň a zachráň nás! 28 Kde sú tvoji bohovia\, čo si si urobil? Nech vstanú a zachránia ťa\, keď budeš v núdzi! Koľko je tvojich miest\, toľko je tvojich bohov\, Judsko! 29 Prečo sa so mnou pravotíte? Všetci ste sa mi spreneverili — znie výrok Hospodina. 30 Darmo som bil vašich synov\, neprijali moje napomenutie. Váš meč požieral vašich prorokov ako dravý lev. 31 Toto pokolenie\, vy si všímajte slovo Hospodina: Stal som sa azda pre Izrael púšťou alebo krajinou strašných temnôt? Ľud môj\, prečo hovoríš: Chceme byť voľní\, už nepôjdeme k tebe? 32 Či panna zabudne na svoj skvost\, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však zabudol na mňa už od dávnych dní. 33Ako dobre si len upravuješ cestu\, aby si vyhľadala lásku! Tak si si aj na zločiny navykla na svojich cestách. 34 Aj na obrubách ti našli krv nevinných chudobných\, hoci si ich nepristihla pri vlámaní. Napriek tomu všetkému hovoríš: 35 Som nevinná\, jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Tu som\, posúdim ťa\, pretože tvrdíš: Nezhrešila som. 36 Čo sa tak veľmi náhliš zmeniť svoju cestu? Aj s Egyptom vyjdeš na hanbu\, ako si vyšla na hanbu s Asýriou. 37 Aj odtiaľ vyjdeš s rukami nad hlavou. Keďže Hospodin zavrhol tvoje opory\, s nimi neuspeješ. \n 2. Petrov 3\, 14 Preto\, milovaní\, keďže očakávate takéto veci\, usilujte sa\, aby vás Pán našiel nepoškvrnených a bezúhonných\, v pokoji. 15 A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu\, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti\, ktorá mu bola daná. 16 Tak hovorí o týchto veciach aj vo všetkých svojich listoch. V nich sú isté veci ťažko pochopiteľné\, takže ich\, ako aj ostatné Písma\, neučení a neutvrdení ľudia prekrúcajú na vlastnú záhubu. 17 Vy teda\, milovaní\, keď to už vopred viete\, chráňte sa\, aby ste sa nedali oklamať bludom bezbožníkov a nepadli zo svojho pevného postavenia\, 18 ale vzrastajte v milosti a poznávaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva aj teraz\, aj naveky. Amen.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-2-2-petrov-314-18/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231125
DTEND;VALUE=DATE:20231126
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T171445Z
LAST-MODIFIED:20231105T171445Z
UID:11136-1700870400-1700956799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Jeremiáš 1; 2. Petrov 3\,1-13
DESCRIPTION:Jeremiáš 1\, 1 Reči Jeremiáša\, syna Chilkiju\, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine. 2 Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša\, Amónovho syna\, v trinástom roku jeho vlády 3 a v dňoch judského kráľa Jójakima\, Joziášovho syna\, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju\, Joziášovho syna\, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci.4 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 5 Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote\, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona\, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov. 6 Povedal som: Pane môj\, Hospodin\, veď neviem hovoriť\, lebo som ešte len chlapec. 7 Hospodin mi však povedal: Nehovor\, ja som chlapec\, lebo pôjdeš\, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko\, čo ti prikážem! 8 Neboj sa ich\, veď som s tebou\, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina. 9 Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri\, vložil som svoje slová do tvojich úst. 10 Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami\, aby si vytrhával a rúcal\, ničil a plienil\, aby si budoval a sadil.11 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Čo vidíš\, Jeremiáš? Ja som odpovedal: Vidím prút mandľovníka. 12 Hospodin mi povedal: Dobre si videl\, pretože bdiem nad svojím slovom\, aby som ho splnil. 13 Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu. 14 Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny. 15 Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe — znie výrok Hospodina. Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám. 16 Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu\, pretože ma opustili\, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk. 17 Ty si však opáš bedrá\, vstaň a povedz im všetko\, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach\, aby som ťa nimi nenastrašil! 18 Pozri\, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom\, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine\, proti kráľom Judska a jeho kniežatám\, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. 19 Budú proti tebe bojovať\, ale nepremôžu ťa\, lebo ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil. \n2. Petrov 3\, 1 Milovaní\, toto je už druhý list\, čo vám píšem\, a v oboch som karhaním prebúdzal vaše čisté myslenie\, 2 aby ste pamätali na slová\, ktoré predpovedali svätí proroci\, a na to\, čo prikázal Pán a Spasiteľ a čo vám odovzdali apoštoli. 3 Vedzte predovšetkým\, že v posledných dňoch prídu posmievači\, ktorí žijú\, ako sa im zachce\, 4 a budú sa posmievať: Čo sa stalo so sľubom o jeho príchode? Veď odkedy zosnuli otcovia\, všetko ostáva tak\, ako bolo na začiatku stvorenia! 5 Tým\, čo to tvrdia\, totiž uniklo\, že nebesá boli oddávna a zem na Božie slovo povstala z vody a spočíva na vode. 6 Vodou bol niekdajší svet zatopený a zničený. 7 To isté slovo zachováva terajšie nebo i zem pre oheň a deň súdu a záhuby bezbožných ľudí. 8 To jedno však nech vám nezostáva skryté\, milovaní\, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. 9 Pán nemešká so svojím prisľúbením\, ako sa niektorí nazdávajú\, že mešká\, ale je zhovievavý\, lebo nechce\, aby niekto zahynul\, ale chce\, aby sa všetci dali na pokánie. 10 Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesá s rachotom pominú\, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené. 11 Keď sa toto všetko má rozplynúť\, akí musíte byť svätí a nábožní vo svojom správaní vy\, 12 čo túžobne očakávate príchod Božieho dňa\, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave?! 13 Podľa jeho prisľúbenia očakávame nové nebo a novú zem\, v ktorých prebýva spravodlivosť.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/jeremias-1-2-petrov-31-13/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231124
DTEND;VALUE=DATE:20231125
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T171009Z
LAST-MODIFIED:20231105T171009Z
UID:11134-1700784000-1700870399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 3\,13-24; 2. Petrov 2
DESCRIPTION:Malachiáš 3\, 13 Príliš opovážlivé sú vaše slová proti mne — vraví Hospodin: Pýtate sa: Čo hovoríme proti tebe? 14 Vravíte: Daromné je slúžiť Bohu. Čo máme z toho\, že sme zachovávali jeho nariadenia a že sme chodili v smútku pred Hospodinom zástupov?! 15 Blahoslavíme teda spupných. Darí sa im\, hoci konajú svojvoľne\, pokúšajú Boha\, a predsa uniknú. 16 Vtedy sa zhovárali medzi sebou tí\, čo sa boja Hospodina. Hospodin to pozoroval a počul. Pred ním bola písaná pamätná kniha o tých\, čo sa boja Hospodina a ctia jeho meno. 17 Budú mi — hovorí Hospodin zástupov — v deň\, ktorý chystám\, zvláštnym vlastníctvom. Budem k nim zhovievavý\, ako je zhovievavý otec k synovi\, ktorý mu slúžil. 18 Potom uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a svojvoľníkom\, medzi tým\, kto Bohu slúži\, a tým\, kto mu neslúži.19 Pozri\, prichádza deň\, horiaci ako pec\, keď sa všetci spupní a všetci svojvoľníci stanú strniskom. Prichádzajúci deň ich spáli — vraví Hospodin zástupov. Nenechá po nich ani koreň\, ani vetvu. 20 Vám však\, ktorí sa bojíte môjho mena\, vyjde Slnko spravodlivosti a zdravie bude v jeho lúčoch\, potom vyjdete a budete poskakovať ako teľce vypustené zo stajne. 21 Pošliapete svojvoľníkov\, lebo v ten deň\, ktorý chystám\, budú popolom pod vašimi nohami — vraví Hospodin zástupov. 22 Pamätajte na zákon môjho služobníka Mojžiša\, ktorému som na Horebe pre celý Izrael vydal ustanovenia a právne predpisy. 23 Ja vám pošlem proroka Eliáša\, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodina. 24 On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom\, aby som pri svojom príchode neuvalil na zem kliatbu. \n2. Petrov 2\, 1 Medzi Božím ľudom však boli aj falošní proroci\, ako aj medzi vami budú falošní učitelia\, ktorí rozšíria skazonosné náuky. Keďže však zaprú aj samého Pána\, ktorý ich vykúpil\, uvalia na seba rýchlu skazu. 2 A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a budú potupovať cestu pravdy. 3 Z chamtivosti sa budú usilovať získať vás falošnými rečami\, ale ich súd je pripravený a ich zatratenie\, ktoré im hrozí\, nespí. 4 Veď Boh neušetril ani anjelov\, keď zhrešili\, ale ich uvrhol spútaných do temnoty podsvetia\, aby tam boli strážení\, až pokým nepredstúpia pred súd. 5 Ani starý svet neušetril\, keď priviedol potopu na bezbožný svet\, ale Noacha\, hlásateľa spravodlivosti\, zachránil ako ôsmeho spolu s inými siedmimi. 6 Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil na popol ako odstrašujúci príklad pre budúcich bezbožníkov\, 7 ale spravodlivého Lóta\, ktorý sa trápil bezuzdným správaním nemravníkov\, zachránil. 8 Kým tento spravodlivý prebýval medzi nimi\, deň čo deň sa vo svojej spravodlivej duši trápil\, keď počul a videl ich zlé skutky. 9 Pán však vie vytrhnúť nábožných z pokušenia\, a nespravodlivých ponechať až do dňa súdu a potrestať\, 10 a to najmä tých\, čo sa ženú za telom s nečistými žiadosťami a pohŕdajú Pánovou autoritou. 11 a ani anjeli\, hoci sú silou a mocou väčší\, nevynášajú proti nim pred Pánom zatracujúci súd. 12 Oni však ako nerozumná zver\, od prírody určená na lov a zabíjanie\, rúhajú sa tomu\, čo nepoznajú; zahynú vo svojej skazenosti a 13 stihne ich odplata za neprávosť. Hýrenie vo dne pokladajú za rozkoš\, sú poškvrnou a hanebnosťou a na spoločných hostinách s vami sa oddávajú rozkošiam. 14 Ich oči sú plné cudzoložstva a nevedia sa nasýtiť hriechu\, vábia nestále duše\, srdcia majú vycvičené v chamtivosti\, sú deťmi kliatby. 15 Keďže opustili pravú cestu\, zablúdili\, dali sa na cestu Bileáma\, Beórovho syna\, ktorému sa zapáčila odplata za neprávosť. 16 Bol však pokarhaný za vlastnú neprávosť; nemé ťažné zviera prehovorilo ľudským hlasom a zabránilo bláznovstvu proroka. 17 Tí ľudia sú ako pramene bez vody\, oblaky\, ktoré ženie víchrica; je pre nich pripravená najtemnejšia tma. 18 Vedú totiž pyšné a prázdne reči\, lákajú bezuzdnými telesnými žiadosťami takých\, čo práve ušli spomedzi tých\, čo žijú v blude. 19 Sľubujú im slobodu\, hoci sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho\, čo si ho podmanilo. 20 Ak sa totiž tí\, čo unikli poškvrnám sveta tým\, že poznali nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista\, znova s nimi zapletajú a podľahnú im\, ich konečné položenie bude horšie ako začiatok. 21 Bolo by pre nich lepšie\, keby neboli poznali cestu spravodlivosti\, ako keď sa potom\, ako ju poznali\, odvrátili od svätého prikázania\, ktoré dostali. 22 Splnilo sa na nich pravdivé príslovie: Pes sa k tomu vrátil\, čo vyvrátil umyté prasa váľa sa v blate zasa.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-313-24-2-petrov-2/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231123
DTEND;VALUE=DATE:20231124
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T170700Z
LAST-MODIFIED:20231105T170700Z
UID:11132-1700697600-1700783999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 3\,1-12; 2. Petrov 1\,12-21
DESCRIPTION:Malachiáš 3\, 1 Pozrite\, posielam svojho posla\, on mi pripraví cestu. Vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán\, ktorého hľadáte; príde posol zmluvy\, po ktorom túžite — vraví Hospodin zástupov. 2 Kto však znesie deň jeho príchodu? Kto obstojí\, keď sa on ukáže? Bude ako oheň taviča\, ako lúh bieliča. 3 Tavič sa posadí a prečistí striebro\, prečistí Levitov a pretaví ich ako zlato a striebro\, budú patriť Hospodinovi a správnym spôsobom prinášať obetné dary. 4 Obetné dary Júdu a Jeruzalema budú príjemné Hospodinovi\, ako za dávnych dní\, ako v dávnych rokoch. 5 Prídem vás však súdiť\, hneď usvedčím čarodejníkov\, cudzoložníkov\, krivoprísažníkov a tých\, čo nádenníkovi ukracujú mzdu\, utláčajú vdovu a sirotu\, tých\, čo cudzinca zbavujú práva a neboja sa ma — vraví Hospodin zástupov.6 Ja\, Hospodin\, som sa nezmenil\, ani vy ste neprestali byť synmi Jákobovými. 7 Už za čias svojich otcov ste sa odchýlili od mojich ustanovení a nezachovávali ste ich. Vráťte sa ku mne a ja sa vrátim k vám — vraví Hospodin zástupov. Pýtate sa: Ako sa máme vrátiť? 8 Smie človek okrádať Boha? Vy ma okrádate. Pýtate sa: O čo ťa okrádame? O desiatky a pozdvihované obetné dary. 9 Preto vás stíha kliatba\, lebo ma okrádate\, celý tento národ. 10 Prinášajte celé desiatky do zásobárne. Keď bude potrava v mojom dome\, potom ma vyskúšajte — vraví Hospodin zástupov —\, či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás nadmieru požehnania. A bude po nedostatku. 11 Kvôli vám zabránim škodcom\, aby vám neskazili plodiny zeme. Na poli nebude vinič bez plodov — vraví Hospodin zástupov. 12 Blahoslaviť vás budú všetky národy\, lebo budete obľúbenou krajinou — vraví Hospodin zástupov. \n2. Petrov 1\, 12 Preto vám to chcem ustavične pripomínať\, aj keď to viete a ste upevnení v pravde\, ktorú ste prijali. 13 Pokladám za správne\, kým som v tomto stane tela\, prebúdzať a napomínať vás. 14 Viem\, že čoskoro zložím tento svoj stan\, ako mi to ukázal aj náš Pán Ježiš Kristus. 15 Budem sa teda aj ja ustavične usilovať\, aby ste si tieto veci po mojom odchode pripomínali.16 Keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista\, nepridŕžali sme sa nejakých vymyslených bájí\, lebo sami sme boli očitými svedkami jeho velebnosti. 17 Veď prijal česť a slávu od Boha Otca\, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn\, v ktorom mám zaľúbenie. 18 Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my\, ktorí sme s ním boli na svätom vrchu\, 19 a tak sa prorocké slovo stalo pre nás mocnejším. Dobre robíte\, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu\, ktorá svieti na temnom mieste\, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička. 20 Predovšetkým buďte si vedomí toho\, že ani jedno proroctvo v Písme nevzniklo na základe vlastného výkladu skutočnosti. 21 Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka\, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-31-12-2-petrov-112-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231122
DTEND;VALUE=DATE:20231123
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T170321Z
LAST-MODIFIED:20231105T170321Z
UID:11130-1700611200-1700697599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 2\,10-17; 2. Petrov 1\,1-11
DESCRIPTION:Malachiáš 2\, 10 Či nemáme všetci jedného otca? Či nás nestvoril jeden Boh? Prečo sme si navzájom vierolomní a znesväcujeme zmluvu svojich otcov? 11 Vierolomne koná Júda\, ohavnosť sa pácha v Izraeli i v Jeruzaleme. Júda znesvätil svätyňu\, ktorú Hospodin miluje; oženil sa s dcérou cudzieho božstva. 12 Kiež tomu\, kto sa toho dopúšťa\, Hospodin vyhubí z Jákobových stanov svedka i obhajcu\, ako aj toho\, kto prináša obetný dar Hospodinovi zástupov. 13 Dopúšťate sa aj ďalšej veci: Hospodinov oltár zmáčate slzami\, plačete a vzdycháte\, lebo už nehľadí na obetu\, aby niečo so záľubou prijal z vašich rúk. 14 Pýtate sa: Prečo? Preto\, že Hospodin je svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti\, ktorej si sa spreneveril\, hoci ona ti je družkou a ženou podľa zmluvy. 15 Či on neutvoril jednotu s časťou Ducha? O čo má teda v tejto jednote ísť? O Božie potomstvo. Preto dajte pozor na seba\, nespreneverujte sa žene svojej mladosti. 16 Každý nech nenávidí rozvod\, vraví Hospodin\, Boh Izraela\, nech na svojom rúchu prikryje násilie\, vraví Hospodin zástupov. Dajte teda pozor na seba\, nespreneverujte sa. 17 Unavujete Hospodina svojimi rečami. Pýtate sa: Čím ho unavujeme? Tým\, že vravíte: Každý\, kto pácha zlo\, páči sa Hospodinovi\, takých má rád; alebo: Kde je Boh práva? \n2. Petrov 1\, 1 Šimon Peter\, služobník a apoštol Ježiša Krista\, tým\, ktorí vďaka spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista prijali takú vzácnu vieru ako my. 2 Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami v poznávaní Boha a Ježiša\, nášho Pána. Povolanie a vyvolenie kresťana3 Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť\, keď sme poznali toho\, ktorý nás povolal vlastnou slávou a konajúcou mocou. 4 Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia\, aby ste prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti a unikli záhube\, ktorú vo svete spôsobuje žiadostivosť. 5 Práve preto sa všemožne usilujte a pridávajte k viere cnosť\, k cnosti poznávanie\, 6 k poznávaniu sebaovládanie\, k sebaovládaniu vytrvalosť\, k vytrvalosti nábožnosť\, 7 k nábožnosti bratskú oddanosť\, k bratskej oddanosti lásku. 8 Ak totiž toto všetko máte a ak to máte v bohatej miere\, nebudete nečinní a neplodní v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. 9 Kto to však nemá\, je slepý\, krátkozraký a zabúda na to\, že bol očistený od svojich niekdajších hriechov. 10 Preto sa tým väčšmi usilujte\, bratia\, upevniť svoje povolanie a vyvolenie. Keď to budete robiť\, nikdy sa nepotknete. 11 Tak budete mať úplne zaistený prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-210-17-2-petrov-11-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231121
DTEND;VALUE=DATE:20231122
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T165940Z
LAST-MODIFIED:20231105T165940Z
UID:11128-1700524800-1700611199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 2\,1-9; Skutky 28\,16-31
DESCRIPTION:Malachiáš 2\, 1 Teraz teda vám\, kňazom\, znie toto rozhodnutie: 2 Ak neposlúchnete a nevezmete si k srdcu\, že máte vzdávať česť môjmu menu — vraví Hospodin zástupov — tak zošlem na vás kliatbu a vaše požehnanie prekľajem. Veď som ho už aj preklial\, lebo nikto z vás si to neberie k srdcu. 3 Ja pokarhám vaše potomstvo a vrhnem vám kal do tváre\, kal vašich sviatočných obiet. Vynesú vás aj s nimi. 4 Potom poznáte\, že toto rozhodnutie som vám poslal ja\, aby sa zachovala moja zmluva s Lévim — vraví Hospodin zástupov. 5 Moja zmluva s ním znamenala život a pokoj. Dal som mu toto: bázeň\, aby sa ma bál a mal úctu pred mojím menom. 6 Z jeho úst vychádzalo pravdivé naučenie\, neprávosť nemal na perách\, v pokoji a úprimnosti chodil so mnou a mnohých odvrátil od neprávostí. 7 Veď pery kňaza majú strážiť poznanie; z jeho úst sa očakáva naučenie\, lebo on je poslom Hospodina zástupov. 8 Vy ste však odbočili z cesty\, svojím učením ste mnohých doviedli k pádu; porušili ste levitskú zmluvu — vraví Hospodin zástupov. 9 Preto som vás vydal na opovrhnutie a ponížení ste pred celým ľudom\, lebo nezachovávate moje cesty a vo veciach zákona niektorým ľuďom nadržiavate. \nSkutky 28\, 16 Po príchode do Ríma Pavlovi dovolili bývať v súkromí s vojakom\, ktorý ho strážil.17 Po troch dňoch Pavol zvolal popredných Židov. Keď sa zišli\, hovoril im: Muži\, bratia! Ja som neurobil nič ani proti Bohu\, ani proti zvykom otcov\, no v Jeruzaleme ma uväznili a vydali do rúk Rimanov\, 18 ktorí ma na základe vyšetrovania chceli prepustiť\, lebo nenašli na mne nijakú vinu hodnú smrti. 19 No Židia sa proti tomu postavili\, a tak som bol donútený odvolať sa k cisárovi\, ale nie preto\, aby som z niečoho obžaloval svoj národ. 20 Preto som vás teda zvolal\, aby som sa s vami stretol a pozhováral. Veď túto reťaz nosím pre nádej Izraela. 21 No oni mu povedali: My sme o tebe nedostali z Judska nijaký list ani sem neprišiel nikto z bratov\, ktorý by o tebe povedal niečo zlé. 22 Ale radi od teba počujeme\, ako zmýšľaš\, lebo o tejto sekte vieme\, že jej všade odporujú. 23 Určili mu teda deň a viacerí prišli k nemu ta\, kde sa Pavol ubytoval. Od rána až do večera im vysvetľoval a vydával svedectvo o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi dôkazmi z Mojžišovho zákona a Prorokov. 24 Tomu\, čo hovoril\, niektorí uverili\, iní však neverili. 25 Keďže neboli jednomyseľní\, rozišli sa\, keď Pavol povedal tieto slová: Duch Svätý dobre povedal vašim otcom ústami proroka Izaiáša: 26 Choď k tomuto ľudu a povedz: Budete len počúvať a počúvať\, ale nepochopíte\, budete len pozerať a pozerať\, ale neuvidíte. 27 Lebo otupelo srdce tohto ľudu\, ušami ťažko počuli\, aj oči si zažmúrili\, len aby očami nevideli a ušami nepočuli\, aby srdcom nechápali a neobrátili sa\, a ja ich neuzdravím. 28 Vedzte teda\, že táto Božia spása je poslaná pohanom a oni budú počúvať. 29 Pavol ostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých\, ktorí k nemu prichádzali. 30 Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi s úplnou odvahou a bez prekážok.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-21-9-skutky-2816-31/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231120
DTEND;VALUE=DATE:20231121
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T165610Z
LAST-MODIFIED:20231105T165610Z
UID:11126-1700438400-1700524799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Malachiáš 1; Skutky 28\,11-15
DESCRIPTION:Malachiáš 1\, 1 Prorocký výrok. 2 Miloval som vás\, hovorí Hospodin\, vy sa však pýtate: Čím si nám prejavil lásku? Či Ézav nebol Jákobovým bratom? — znie výrok Hospodina — a predsa som si zamiloval Jákoba. 3 Ézava som však znenávidel. Preto som jeho vrchy zmenil na pustatiny\, jeho dedičné územie som dal stepným šakalom. 4 Ak Edóm vraví: Sme spustošení\, ale z rozvalín budeme znova stavať\, Hospodin zástupov však hovorí: Nech si len stavajú\, ja budem rúcať! Budú ich volať Krajinou svojvôle\, ľudom\, na ktorý sa Hospodin naveky hnevá. 5 Keď to uvidíte na vlastné oči\, sami poviete: Veľkosť Hospodina siaha až za hranice Izraela.6 Syn si ctí otca\, sluha svojho pána. Ak som teda otec\, kde je úcta voči mne? Ak som pán\, kde je bázeň predo mnou? — Hospodin zástupov sa pýta vás\, kňazov\, ktorí znevažujete moje meno a ešte sa pýtate: Čím znevažujeme tvoje meno? 7 Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb a pýtate sa: Čím sme ťa poškvrnili? Tým\, že vravíte: Hospodinov stôl nie je taký dôležitý. 8 Keď na obetu prinášate slepé zviera\, nie je to nič zlé? Keď prinášate chromé a choré\, nie je to nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi\, či sa mu zapáčiš a či ťa prijme? ! — vraví Hospodin zástupov. 9 Proste teda Boha\, aby sa zmiloval nad nami. Vaše ruky to robievali. Ako sa mu to má páčiť? — pýta sa Hospodin zástupov. 10 Kiežby niekto z vás zavrel dvere\, aby ste nadarmo nezapaľovali oheň na mojom oltári. Nemám záľubu vo vás\, vraví Hospodin zástupov\, ani obetný dar neprijmem z vašich rúk. 11 Od východu slnka po jeho západ moje meno bude veľké medzi národmi. Na každom mieste budú prinášať môjmu menu kalich a čistý obetný dar. Veľké bude totiž moje meno medzi národmi\, vraví Hospodin zástupov. 12 Vy ho však znesväcujete\, keď vravíte\, že Pánov stôl možno poškvrňovať a pokrm\, čo je na ňom\, nie je taký dôležitý. 13 Hovoríte: Prečo sa trápite? Všetko zľahčujete — vraví Hospodin zástupov. Prinášate ulúpené\, chromé a choré zvieratá ako obetné dary. Mohol by som to s potešením prijať z vašej ruky? — vraví Hospodin. 14 Zlorečený je podliak\, ktorý má v stáde samca; sľúbi a Pánovi predsa obetuje chybné. Veď ja som veľký Kráľ\, vraví Hospodin zástupov\, moje meno budí bázeň medzi národmi. \nSkutky 28\, 11 Po troch mesiacoch sme sa odplavili na jednej alexandrijskej lodi\, ktorá zimovala na ostrove. Loď mala v znaku Blížencov. 12 V Syrakúzach\, kde sme pristáli\, sme strávili tri dni\, 13 odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a došli sme do Regia. A preto\, že deň nato zavial južný vietor\, za dva dni sme priplávali do Puteol. 14 Tam sme našli bratov\, ktorí nás poprosili\, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma. 15 Keď sa tamojší bratia o nás dopočuli\, prišli nám v ústrety až k Appiovmu Fóru a k Trom krčmám. Keď ich Pavol uzrel\, vzdával Bohu vďaky a nadobudol odvahu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/malachias-1-skutky-2811-15/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231119
DTEND;VALUE=DATE:20231120
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T165143Z
LAST-MODIFIED:20231105T165143Z
UID:11124-1700352000-1700438399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 12; Skutky 28\,1-10
DESCRIPTION:Kazateľ 12\, 1 Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti\, kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky\, keď povieš: Nemám v nich záľubu. 2 Skôr než sa zatmie slnko\, svetlo\, mesiac a hviezdy a oblaky sa vrátia po daždi\, 3 vtedy sa strážcovia domu budú triasť\, skrivia sa silní muži\, čo melú\, prestanú pracovať\, lebo ich bude málo\, a zatemnia sa\, čo vyzerajú z okien. 4 Zavrú sa dvere na ulicu\, stlmí sa hlas mlyna a zmení sa na hlas vtáka. Aj piesne budú znieť tlmene. 5 Vyvýšeniny budú vzbudzovať strach a cesta bude postrachom. Rozkvitne mandľovník\, kobylka stratí silu\, kapary sa minú účinku. Človek totiž ide do svojho večného domu a na ceste sa zoskupujú smútiaci. 6 Skôr\, než sa roztrhne strieborný motúzik a rozbije sa zlatá čaša\, roztriešti sa džbán nad prameňom\, poláme sa koleso na studni\, 7 prach sa vráti do zeme\, tak ako bol\, a duch sa vráti k Bohu\, ktorý ho dal. 8 Márnosť márností\, povedal Kazateľ\, všetko je márnosť. 9 Okrem toho\, že Kazateľ bol mudrc\, vyučoval ľud poznaniu\, uvažoval\, skúmal a usporadúval mnohé príslovia. 10 Kazateľ sa usiloval nájsť vhodné slová\, spoľahlivo napísané slová pravdy. 11 Ako ostne sú slová múdrych a ako vbité klince sú zbierky prísloví — jeden pastier ich dal. 12 Okrem týchto vecí\, syn môj\, maj sa na pozore! Písaniu kníh nieto konca-kraja a mnohé premýšľanie unavuje telo. 13 Slovo na záver všetkého\, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj\, lebo toto je povinnosť každého človeka! 14 Boh predvolá na súd každý čin\, všetko\, čo je skryté\, či je to dobré\, alebo zlé. \nSkutky 28\, 1 Keď sme sa zachránili\, dozvedeli sme sa\, že ostrov sa volá Malta. 2 Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali\, lebo začalo pršať a bolo chladno. 3 Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň\, zahryzla sa mu do ruky vretenica\, ktorá unikla pred horúčavou. 4 Keď domorodci uvideli\, ako mu had visí na ruke\, hovorili si: Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom\, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť. 5 On ho však striasol do ohňa a nič sa mu nestalo. 6 Oni čakali\, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli\, že sa s ním nič zlé nedeje\, zmenili mienku a hovorili\, že je boh. 7 V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí. 8 Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu\, pomodlil sa\, položil naňho ruky a uzdravil ho. 9 Keď sa to stalo\, prichádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli. 10 Tí nás zahrnuli mnohými poctami\, a keď sme odchádzali\, dali nám\, čo sme potrebovali. Pavlov príchod do Ríma
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-12-skutky-281-10/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231118
DTEND;VALUE=DATE:20231119
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T164826Z
LAST-MODIFIED:20231105T164826Z
UID:11122-1700265600-1700351999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 11; Skutky 27\,27-44
DESCRIPTION:Kazateľ 11\, 1 Púšťaj svoj chlieb po vodnej hladine\, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš. 2 Daj podiel siedmim aj ôsmim\, lebo nevieš\, čo zlé sa stane na zemi. 3 Ak sa naplnia oblaky\, vylejú na zem dážď\, ak padne strom na juh alebo sever\, ostane na tom mieste\, kam spadol. 4 Kto sleduje\, či fúka vietor\, nebude siať\, a kto hľadí na oblaky\, nebude žať. 5 Ako nepoznáš cestu vetra\, nevieš\, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej ženy\, tak nepoznáš konanie Boha\, ktorý všetko spôsobuje. 6 Zrána rozsievaj svoje semeno a do večera nenechaj svoju ruku nečinnú\, lebo nevieš\, čo sa vydarí: to či ono\, alebo či oboje bude dobré.7 Sladké je svetlo a očiam lahodí vidieť slnko. 8 Ak bude žiť človek mnoho rokov\, počas všetkých nech sa raduje; nech pamätá na dni temnosti\, lebo tých bude veľa. Všetko\, čo príde\, je márnosť. 9 Raduj sa\, mladík\, vo svojej mladosti\, nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch! Kráčaj cestami\, ktorými ťa povedie tvoje srdce a kam si žiadajú tvoje oči! No vedz\, že za všetko toto ťa Boh predvolá na súd. 10 Odstráň mrzutosť zo svojho srdca a odháňaj zlo od tela\, lebo mladosť a čerň vlasov je márnosť. \nSkutky 27\, 27 Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori\, okolo polnoci sa námorníkom zdalo\, že sa blížia k nejakej pevnine. 28 Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. Keď prešli kúsok\, spustili ju znova a namerali pätnásť siah. 29 V obave\, aby sme nenarazili na skaliská\, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si\, aby už bol deň. 30 Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spustili čln na more pod zámienkou\, že idú spustiť kotvy aj z prednej časti lode\, 31 Pavol povedal stotníkovi a vojakom: Ak títo neostanú na lodi\, ani vy sa nemôžete zachrániť. 32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť. 33 A kým nezačalo svitať\, Pavol všetkých vyzval\, aby si zajedli. Hovoril: Dnes je už štrnásty deň\, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst. 34 Preto vás vyzývam\, aby ste si zajedli\, veď je to potrebné na vašu záchranu\, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí. 35 Keď to povedal\, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu\, rozlomil ho a začal jesť. 36 Všetkým sa vrátila dobrá myseľ a aj oni sa pustili do jedla. 37 Všetkých dovedna nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť. 38 Keď sa nasýtili\, odľahčili loď tým\, že vyhádzali do mora obilie.39 Keď sa rozodnilo\, nevedeli\, kde sa nachádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s vhodným pobrežím\, kde chceli podľa možnosti s loďou pristáť. 40 Odsekli teda kotvy po oboch stranách a spustili ich do mora. Uvoľnili aj povrazy na kormidlách\, napli prednú plachtu a po vetre mierili do zálivu. 41 Nabehli však na plytčinu\, kde s loďou uviazli. Predok lode sa zaboril a ostal nehybný\, kým zadná časť lode sa pod náporom vĺn rozpadla. 42 Vojaci sa rozhodli väzňov pozabíjať\, aby niektorý nevyplával a neušiel. 43 No stotník chcel Pavla zachrániť a preto im ich úmysel prekazil. Dal teda rozkaz\, aby tí\, čo vedia plávať\, zoskočili prví a vyšli na breh\, 44 ostatní mali preplávať buď na doskách\, alebo na troskách lode. Takto sa všetci dostali na zem a zachránili sa.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-11-skutky-2727-44/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231117
DTEND;VALUE=DATE:20231118
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T164201Z
LAST-MODIFIED:20231105T164201Z
UID:11120-1700179200-1700265599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 10; Skutky 27\,9-26
DESCRIPTION:Kazateľ 10\, 1 Ako mŕtve muchy spôsobia\, že olej voňavkára páchne a kvasí\, tak trocha hlúposti účinkuje viac ako múdrosť a česť. 2 Múdry má srdce na pravom mieste\, hlúpy však na nesprávnom. 3 Hlupákovi chýba rozum\, aj keď kráča po ceste a všetkým ukazuje\, že je blázon. 4 Ak sa proti tebe dvíha vládcov hnev\, neopúšťaj svoje miesto\, lebo miernosť zabraňuje mnohým hriechom. 5 Zlo\, ktoré som videl pod slnkom\, je omyl vychádzajúci od vládcu: 6 hlupák bol dosadený na vysoké miesta\, schopní však sedia v ponížení. 7 Videl som sluhov\, ktorí jazdili na koňoch\, ale aj kniežatá\, ktoré chodili ako sluhovia po zemi. 8 Kto kope jamu\, môže do nej spadnúť; kto rúca múr\, môže ho uštipnúť had; 9 kto láme kamene\, môže sa nimi poraniť; kto rúbe drevo\, môže utrpieť úraz. 10 Keď niekomu otupie železo a nenabrúsi ostrie\, musí vynaložiť väčšiu silu\, ale oveľa lepšie je použiť múdrosť. 11 Ak had uštipne pred zakliatím\, zaklínač je zbytočný. 12 Slová z úst múdreho sú prívetivé\, ale pery hlupáka zničia jeho samého: 13 Počiatkom slov jeho úst je pochabosť a koniec jeho rečí je zlé šialenstvo. 14 Hlupák množí slová\, hoci človek nemôže vedieť\, čo bude a čo sa stane\, keď bude po ňom. Ktože mu to oznámi? 15 Blázna tak unavuje jeho námaha\, že nepozná ani cestu do mesta. 16 Beda ti krajina\, ak je tvojím kráľom mladík a tvoje kniežatá zrána hodujú. 17 Blažená si krajina\, ak je tvojím kráľom ušľachtilý muž a tvoje kniežatá hodujú v pravý čas\, aby sa posilnili\, a nie opíjali. 18 Pri veľkej nedbanlivosti sa prepadáva krov\, pri nečinnosti rúk zateká do domu. 19 Chlieb sa pripravuje na potešenie\, víno rozveselí život a peniaze umožnia všetko. 20 Ani vo svojej mysli nezloreč kráľovi\, ani vo svojej spálni nezloreč bohatému\, lebo nebeský vták rozšíri ten hlas a okrídlenec oznámi to slovo. \nSkutky 27\, 9 Keďže ubehlo pomerne veľa času a plavba bola už nebezpečná\, veď bolo už po Pôste\, Pavol ich varoval: 10 Muži\, zisťujem\, že plavba bude nielen spojená s veľkým nebezpečenstvom a vážnou škodou pre náklad a plavidlo\, ale ohrozí aj naše životy. 11 No stotník viac dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako Pavlovým slovám. 12 Prístav však nebol vhodný na prezimovanie\, preto sa väčšina rozhodla odtiaľ vyplávať a podľa možnosti sa dostať do prístavu Fénix a tam prečkať zimu. Je to prístav na Kréte\, otvorený na juhozápad a severozápad.13 Začal viať južný vietor a tak sa nazdávali\, že sa im podarí dosiahnuť\, čo si zaumienili. Zdvihli teda kotvu a plavili sa tesne popri Kréte. 14 Ale krátko nato sa strhol orkán\, ktorý sa volá Euroakvilo. 15 Keď sa vietor zmocnil lode a nebolo možné udržať kurz\, nechali sme ním loď unášať. 16 Keď sme sa dostali do závetria ostrovčeka\, ktorý sa volá Kauda\, horko-ťažko sme zachránili čln. 17 Keď ho potom vytiahli\, zabezpečili loď tým\, že ju podpásali. Potom v obave\, aby nenarazili na plytčinu Syrtis\, zvinuli plachtu a takto sa nechali unášať. 18 Búrka nami však prudko zmietala\, preto na druhý deň vyhadzovali náklad 19 a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali aj lodné náradie. 20 No keď sa už viac dní neobjavovalo ani slnko\, ani hviezdy\, a pritom búrka zúrila stále nezmenšenou silou\, začali sme strácať všetku nádej na záchranu. 21 Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil do stredu a povedal: Mali ste ma\, muži\, poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili túto škodu a stratu. 22 Teraz vás vyzývam\, aby ste neklesali na duchu\, lebo nikto z vás nepríde o život\, iba plavidlo sa zničí. 23 Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha\, ktorému patrím a ktorému slúžim\, 24 a povedal: Neboj sa\, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých\, čo sa plavia s tebou. 25 Preto\, muži\, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu\, že to bude tak\, ako mi povedal. 26 Máme sa dostať k nejakému ostrovu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-10-skutky-279-26-2/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231116
DTEND;VALUE=DATE:20231117
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T163759Z
LAST-MODIFIED:20231105T163759Z
UID:11118-1700092800-1700179199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 9; Skutky 27\,1-8
DESCRIPTION:Kazateľ 9\, 1 Tomuto všetkému som sa venoval\, toto všetko som preskúmal: spravodliví a múdri\, ako aj ich skutky sú v Božích rukách\, aj láska\, aj nenávisť\, lebo ľudia nevedia\, čo všetko je pred nimi. 2 Všetko je pre všetkých rovnaké\, ten istý údel má aj spravodlivý aj svojvoľný\, dobrý\, čistý aj nečistý\, obetujúci aj ten\, kto neobetuje. Dobrý aj hriešnik sú na tom rovnako\, aj ten\, kto prisahá\, aj ten\, kto sa prísahy bojí. 3 To je zlé vo všetkom\, čo sa deje pod slnkom\, že ten istý údel majú všetci. Ľudské srdce je plné zla\, je v ňom bláznovstvo po celý život a potom ide k mŕtvym. 4 Ten totiž\, kto patrí ešte medzi živých\, má nádej\, lebo živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev. 5 Živí vedia\, že zomrú\, ale mŕtvi nevedia nič. Niet pre nich viac odmeny\, lebo ich pamiatka je zabudnutá. 6 Aj ich láska\, aj ich nenávisť\, aj ich horlivosť dávno zanikli a nemajú už podiel na ničom\, čo sa deje pod slnkom. 7 Choď\, jedz v radosti svoj chlieb\, pi svoje víno s dobrou mysľou\, lebo Boh si dávno obľúbil tvoje konanie. 8 V každom čase nech sú tvoje šaty biele\, nech olej nechýba na tvojej hlave. 9 Užívaj život so ženou\, ktorú miluješ\, po všetky dni tvojho márneho života\, ktoré ti Boh dal pod slnkom\, po všetky dni tvojej márnosti\, lebo to je tvoj podiel v živote a v tvojej námahe pod slnkom. 10 Všetko\, čo tvoja ruka nájde k práci\, urob podľa svojej sily\, lebo niet práce ani uvažovania\, ani poznania a múdrosti v podsvetí\, do ktorého ideš.11 Opäť som videl pod slnkom: nie rýchli vyhrávajú beh ani hrdinovia boj\, ani múdri nezískavajú vždy chlieb\, ani rozvážni bohatstvo\, ani rozumní priazeň\, lebo neprajný čas a nehoda môže zastihnúť ich všetkých. 12 Veď človek aj tak nepozná svoj čas\, ako ryby\, ktoré sa chytia do zlej siete\, ako vtáky chytené do osídla. Im sú podobní ľudskí synovia\, polapení v zlý čas\, ktorý ich zrazu postretne. 13 Aj túto múdrosť som videl pod slnkom a bola pre mňa priveľká: 14 Bolo malé mesto\, v ktorom bolo málo mužov. Tu prišiel k nemu veľký kráľ\, obkľúčil ho a vystaval proti nemu veľké obliehacie veže. 15 Našiel sa v ňom chudobný múdry muž a svojou múdrosťou zachránil mesto. Žiaden človek si však na toho chudobného muža nespomenul. 16 Ja som však povedal: Lepšia je múdrosť než sila\, ale múdrosťou chudobného sa pohŕda a jeho slová nikto nevypočuje. 17 Slová múdrych\, vypočuté v pokoji\, znamenajú viac ako krik toho\, kto vládne nad hlupákmi. 18 Lepšia je múdrosť ako nástroje boja. Jediný hriešnik zničí mnoho dobrého. \nSkutky 27\, 1 Len čo bolo rozhodnuté\, že sa budeme plaviť do Itálie\, odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov stotníkovi menom Július z cisárskej kohorty. 2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia\, ktorá sa chystala na plavbu popri pobreží Ázie. Keď sme vyplávali na šíre more\, bol s nami Aristarchos\, Macedónčan z Tesaloniky. 3 Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa zachoval voči Pavlovi ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom\, aby prijal ich pohostinnosť. 4 Keď sme odtiaľ vyplávali na more\, plavili sme sa v závetrí popri Cypre\, lebo vietor fúkal proti nám. 5 Plavili sme sa pozdĺž Cilície a Pamfýlie a prišli sme do lýcijskej Myry. 6 Tam našiel stotník alexandrijskú loď\, ktorá sa plavila do Itálie\, a naložili nás na ňu. 7 Veľa dní sme sa plavili veľmi pomaly a horko-ťažko sme sa dostali ku Knidu. Pretože vietor nám nedovoľoval pristáť\, plavili sme sa v závetrí Kréty popri Salmóne. 8 Len tak-tak sme ju oboplávali a dostali sme sa na isté miesto neďaleko mesta Lasaja\, ktoré sa volá Dobré prístavy.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-9-skutky-271-8/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231115
DTEND;VALUE=DATE:20231116
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T163423Z
LAST-MODIFIED:20231105T163423Z
UID:11116-1700006400-1700092799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 8; Skutky 26\,24-32
DESCRIPTION:Kazateľ 8\, 1 Kto je ako múdry a kto pozná význam vecí? Múdrosť rozjasňuje človeku tvár\, ale tvrdosť jeho tvár mení. 2 Dbaj na rozkaz kráľa\, a to pre prísahu Bohu. 3 Neponáhľaj sa odísť spred jeho tváre\, neprihováraj sa v zlej veci\, lebo všetko\, čo chce\, urobí. 4 Veď slovo kráľa je mocné a kto mu povie: Čo robíš? 5 Kto zachováva prikázanie\, neobľúbi si zlú vec\, srdce múdreho pozná čas aj spôsob. 6 Každá záľuba má svoj čas a spôsob\, hoci na človeka dolieha veľa zla\, 7 lebo nikto nevie\, čo bude. Kto mu oznámi\, ako bude? 8 Niet človeka\, ktorý by vládol vetru a mohol ho zadržať\, nikto nemá moc nad dňom smrti\, z toho boja niet úniku\, ani svojvôľa nezachráni toho\, kto ju pácha.9 To všetko som videl\, keď som sa venoval všetkému\, čo sa deje pod slnkom v čase\, keď človek vládne nad druhým človekom na jeho škodu. 10 Pritom som videl pochovaných svojvoľníkov\, ktorí vchádzali na sväté miesto\, no z neho odchádzali\, avšak tí\, čo konali správne\, upadli v meste do zabudnutia. Aj to je márnosť! 11 Keďže sa rozsudok nad zlým skutkom nevykonáva rýchlo\, v ľudských srdciach rastie odvaha konať zlo\, 12 veď hriešnik pácha zlo stokrát a predĺži sa mu život. Ja však viem\, že bohabojným bude dobre\, tým\, ktorí majú bázeň pred Bohom. 13 Svojvoľníkovi však dobre nebude\, nepredĺžia sa ako tieň dni tomu\, u koho niet bázne pred Bohom. 14 Aj takáto márnosť sa deje na zemi: sú spravodliví\, ktorým sa vodí\, akoby robili skutky svojvoľníkov\, a sú svojvoľníci\, ktorým sa vodí\, akoby robili skutky spravodlivých. Povedal som: aj toto je márnosť! 15 Chválil som teda radosť\, lebo pre človeka niet nič lepšieho pod slnkom ako jesť\, piť a radovať sa. Toto ho bude sprevádzať v jeho námahe\, počas dní jeho života\, ktoré mu dal Boh pod slnkom. 16 Keď som sa dal na poznávanie múdrosti a na pozorovanie námahy\, ktorá sa koná na zemi\, že človek ani vo dne\, ani v noci nemá spánok na očiach\, 17 videl som všetky Božie skutky\, takže človek nemôže vystihnúť dianie\, ktoré sa deje pod slnkom. Človek sa bude totiž namáhať\, aby ho našiel\, ale ho nenájde\, aj keby múdry hovoril\, že ho pozná\, nájsť ho nemôže. \nSkutky 26\, 24 Keď sa takto obhajoval\, Festus zvolal mocným hlasom: Šalieš\, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva. 25 No Pavol mu povedal: Nešaliem\, vznešený Festus. Hovorím pravdu a moje slová sú triezve. 26 Kráľ sa vyzná v týchto veciach\, preto pred ním hovorím tak otvorene\, lebo neverím\, že by mu niečo z toho bolo neznáme. Veď sa to neodohrávalo kdesi v ústraní. 27 Veríš\, kráľ Agrippa\, prorokom? Viem\, že veríš. 28 No Agrippa povedal Pavlovi: Čoskoro by si ma presvedčil\, aby som sa stal kresťanom. 29 A Pavol na to: Želal by som si od Boha\, aby si sa nielen ty\, ale aj všetci ostatní\, ktorí ma dnes počúvajú\, skôr alebo neskôr stali takými\, ako som ja\, okrem týchto pút. 30 Tu vstal kráľ\, miestodržiteľ\, Bernika a ostatní\, čo s ním sedeli\, 31 a pri odchode si medzi sebou hovorili: Tento človek nerobí nič\, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá. 32 A Agrippa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený\, keby sa nebol odvolal k cisárovi.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-8-skutky-2624-32/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231114
DTEND;VALUE=DATE:20231115
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T163018Z
LAST-MODIFIED:20231105T163018Z
UID:11114-1699920000-1700006399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 7; Skutky 26\,1-23
DESCRIPTION:Kazateľ 7\, 1 Lepšie je dobré meno ako vzácny olej\, lepší deň smrti ako deň narodenia. 2 Lepšie než ísť do domu hodovania je ísť do domu zármutku\, v ktorom skončí každý človek. Kým žije\, nech si to vezme k srdcu. 3 Lepšia je mrzutosť ako smiech\, lebo aj pri zachmúrenej tvári môže byť srdcu dobre. 4 Srdce múdrych je v dome zármutku\, ale srdce bláznov v dome radosti. 5 Lepšie je počúvať napomínanie múdreho\, než počúvať chválospev pochabých. 6 Smiech bláznov je ako praskot tŕnia pod hrncom. Aj to je márnosť. 7 Utláčanie ohlúpi múdreho a úplatok kazí srdce. 8 Lepší je koniec veci ako jej začiatok\, trpezlivá myseľ je lepšia než povýšenecká. 9 Nenáhli sa v duchu za mrzutosťou\, lebo mrzutosť spočíva v hrudi bláznov. 10 Nehovor: Ako to\, že minulé dni boli lepšie ako tieto? Z múdrosti sa na to nepýtaš. 11 Múdrosť je dobrá s dedičstvom\, je výhodou pre tých\, čo vidia slnko. 12 Byť v tieni múdrosti je totiž ako byť v tieni peňazí a ziskom z poznania múdrosti je to\, že dáva život tým\, čo ju vlastnia. 13 Pozri na Božie dielo! Kto môže narovnať\, čo on skrivil? 14 V dobrý deň užívaj dobro a v zlý deň pozri: tak prvý\, ako aj druhý urobil Boh na to\, aby človek nezistil\, čo príde po ňom. 15 To všetko som videl počas mojich márnych dní: je spravodlivý\, ktorý hynie\, hoci je spravodlivý\, a svojvoľný\, ktorý dlho žije\, hoci je zlý. 16 Nebuď veľmi spravodlivý a nerob sa príliš múdrym\, prečo by si sa mal zničiť? 17 Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy\, prečo by si mal zomrieť\, keď ešte nenastal tvoj čas? 18 Dobré bude\, keď sa toho pridržíš\, ba ani tamtoho sa nepustíš\, veď kto sa bojí Boha\, unikne tomu všetkému. 19 Múdrosť posilňuje múdreho viac ako desiati mocní\, ktorí sú v meste. 20 Niet totiž na zemi spravodlivého človeka\, ktorý robí dobre a nehreší. 21 Nevenuj pozornosť všetkým rečiam\, ktoré sa hovoria\, aby si nepočul svojho sluhu\, ako ťa preklína\, 22 veď tvoje srdce vie\, že aj ty si mnohokrát preklínal iných. 23 To všetko som múdro preskúmal a povedal som: Chcem získať múdrosť! — ale ona bola odo mňa vzdialená. 24 Ďaleké je všetko\, čo bolo\, hlboké\, prehlboké\, kto to nájde?25 Poobzeral som sa a svoju myseľ som obrátil\, aby som spoznal\, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel a spoznal som aj svojvôľu\, bláznovstvo\, hlúposť a pomätenosť. 26 Dospel som k tomuto: Trpkejšia ako smrť je žena\, ktorá je osídlom\, jej srdce sieťou a jej ruky putami. Kto sa Bohu páči\, unikne jej\, kto však hreší\, toho polapí. 27 Hľa\, toto som objavil\, povedal Kazateľ: Porovnával som jedno s druhým\, aby som našiel zmysel\, 28 po ktorom ešte túžila moja duša\, no nenašiel som ho. Z tisíc ľudí som našiel jedného poriadneho\, ale žena medzi nimi nebola. 29 Iba k tomuto som dospel: Boh urobil ľudí priamymi\, oni však hľadajú samé úskoky. \nSkutky 26\, 1 Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu. Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu: 2 Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného\, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému\, z čoho ma Židia obviňujú\, 3 a to hlavne preto\, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda\, vypočuj ma trpezlivo. 4 Všetci Židia vedia\, aký bol môj život od mladi\, poznajú\, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. 5 Poznajú ma od začiatku a ak by chceli\, mohli by vydať svedectvo\, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. 6 Ale teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia\, ktoré dostali naši otcovia od Boha. 7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa\, že toto prisľúbenie dosiahne\, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej\, kráľ môj\, ma Židia žalujú. 8 Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom\, že Boh kriesi mŕtvych? 9 Ja som si myslel\, že sa musím všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského. 10 To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie\, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali\, schvaľoval som to. 11 Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine.12 So splnomocnením a poverením veľkňazov som sa vybral do Damasku. 13 Kráľ môj\, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba\, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich. 14 Keď sme všetci padli na zem\, počul som hlas\, ktorý mi po hebrejsky hovoril: Šavol\, Šavol\, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu. 15 Spýtal som sa: Kto si\, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš\, ktorého ty prenasleduješ. 16 Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil\, aby si sa stal mojím služobníkom a svedkom toho\, čo si videl\, i toho\, čo ti ukážem; 17 vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov\, ku ktorým ťa posielam\, 18 aby si im otvoril oči\, aby sa odvrátili od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu\, a tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými\, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.19 Preto\, kráľ Agrippa\, nebol som neposlušný nebeskému videniu\, 20 lež som hlásal najprv tým\, čo sú v Damasku\, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine\, i pohanom\, aby sa kajali\, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia. 21 Pre toto ma Židia chytili\, keď som bol v chráme\, a pokúšali sa ma zabiť. 22 Boh mi však pomáhal\, a tak tu dnes stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič\, než to\, čo predpovedali proroci a Mojžiš\, 23 že Mesiáš má trpieť\, ako prvý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svetlo tomuto ľudu i pohanom.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-7-skutky-261-23/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231113
DTEND;VALUE=DATE:20231114
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T162357Z
LAST-MODIFIED:20231105T162357Z
UID:11112-1699833600-1699919999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 6; Skutky 25\,13-27
DESCRIPTION:Kazateľ 6\, 1 Je zlo\, ktoré som videl pod slnkom\, a veľa je ho na ľuďoch: 2 Je to človek\, ktorému Boh dal bohatstvo\, poklady\, slávu a jeho duša nemá nedostatok v ničom\, po čom by túžil\, ale Boh mu nedožičí\, aby z toho užíval\, lebo niekto cudzí to užíva. Je to márnosť a zlá choroba. 3 Keby niekto splodil aj sto detí\, žil by mnoho rokov a jeho roky by mali mnoho dní\, ale jeho duša by sa dobra nenasýtila\, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo\, tak o ňom hovorím: Mŕtvy plod je na tom lepšie ako on. 4 V márnosti totiž prišiel\, v tme odíde a jeho meno je zahalené tmou. 5 Nevidel slnko\, ani ho nepoznal\, skôr taký má pokoj ako ten druhý\, 6 ktorý aj keby žil dvetisíc rokov\, dobro by nevidel. Či nejdú všetci na jedno miesto?7 Všetka námaha človeka je kvôli ústam\, ale duša sa nemôže upokojiť. 8 Veď akúže má výhodu múdry pred hlupákom\, akúže bedár\, ktorý vie\, ako má v živote chodiť? 9 Lepšie je pozerať očami ako blúdiť dušou\, aj to je márnosť a honba za vetrom. 10 Čo bolo\, dávno bolo pomenované\, a je známe\, že človek sa nemôže súdiť s tým\, kto je silnejší než on. 11 Mnohé slová totiž množia márnosť a čo to osoží človeku? 12 Kto totiž vie\, čo je dobré pre človeka v stanovenom počte dní jeho márneho života\, ktoré prežije ako tieň? Veď kto oznámi človeku\, čo bude po ňom pod slnkom? \nSkutky 25\, 13 Po uplynutí niekoľkých dní pricestoval do Cézarey kráľ Agrippa s Bernikou\, aby pozdravili Festa. 14 Keď tam trávili už viac dní\, Festus kráľovi spomenul Pavlov prípad: Je tu jeden väzeň\, ktorého tu nechal Félix. 15 Keď som bol v Jeruzaleme\, obrátili sa na mňa s jeho prípadom židovskí veľkňazi a starší a dožadovali sa jeho odsúdenia. 16 Odpovedal som im\, že u Rimanov nie je zvykom vydať obžalovaného skôr\, ako by dostal možnosť brániť sa proti obvineniu v prítomnosti žalobcov. 17 Prišli sem teda za mnou a ja som na druhý deň bez prieťahov zasadol na súdnu stolicu a prikázal som predviesť toho človeka. 18 Žalobcovia ho obstúpili\, no nevzniesli proti nemu nijaké obvinenie zo zločinov\, z ktorých som ho ja podozrieval. 19 Mali s ním iba akési spory o svojom náboženstve a o akomsi Ježišovi\, ktorý zomrel\, a o ktorom Pavol tvrdí\, že žije. 20 Keďže som bol v rozpakoch\, ako tieto veci riešiť\, opýtal som sa\, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať pre toto súdiť. 21 Ale Pavol sa odvolal a žiadal\, aby bol väznený až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Prikázal som teda strážiť ho\, kým ho nepošlem k cisárovi. 22 Nato Agrippa povedal Festovi: Ja by som si tiež rád vypočul toho človeka. Zajtra ho budeš môcť počuť\, odpovedal mu Festus. 23 Na druhý deň prišli Agrippa a Bernika s veľkou pompéznosťou. Vstúpili do súdnej siene spolu s vysokými dôstojníkmi a poprednými osobnosťami mesta. Potom na Festov príkaz priviedli Pavla. 24 Festus povedal: Kráľ Agrippa a všetci tu prítomní muži! Vidíte tohto človeka. Preňho na mňa naliehalo celé množstvo Židov v Jeruzaleme i tu. Všetci kričali\, že nesmie zostať nažive. 25 Ja som zistil\, že neurobil nič také\, za čo by si zasluhoval smrť\, no on sa odvolal k Jeho Veličenstvu\, nuž som sa rozhodol poslať ho ta. 26 Nemám však nič určité\, čo by som o ňom panovníkovi mohol napísať\, preto som ho dal predviesť pred vás\, predovšetkým pred teba\, kráľ Agrippa\, aby som po vypočutí mal čo napísať. 27 Zdá sa mi totiž nerozumné poslať väzňa a neuviesť jeho vinu.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-6-skutky-2513-27/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231112
DTEND;VALUE=DATE:20231113
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T162054Z
LAST-MODIFIED:20231105T162054Z
UID:11110-1699747200-1699833599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 5\,9-19; Skutky 25\,6-12
DESCRIPTION:Kazateľ 5\, 9 Kto miluje striebro\, striebra sa nenasýti\, a kto miluje hojnosť\, nikdy nemá dosť. Aj to je márnosť. 10 Keď sa rozmáha majetok\, pribúdajú aj tí\, čo z neho jedia. Aký osoh má z toho majiteľ? Iba toľko\, že jeho oči naň hľadia. 11 Sladký je spánok sluhu\, či sa naje málo alebo veľa\, ale sýtosť nedá boháčovi zaspať. 12 Je aj ďalší neduh\, ktorý som videl pod slnkom: bohatstvo\, ktoré majiteľovi nahonobili na jeho nešťastie. 13 Zlým počínaním sa to bohatstvo stratí. Syn\, ktorého splodí\, nebude mať nič v ruke. 14 Ako vyšiel z tela svojej matky\, tak sa nahý vráti\, pôjde ako prišiel. Neodnesie si nič zo svojej námahy\, čo by uniesol v ruke. 15 Je aj ďalší neduh: každý odíde\, ako prišiel\, čo získa\, keď sa bude namáhavo hnať za vetrom? 16 Po všetky svoje dni v tme jedával\, v mnohej mrzutosti\, chorobe a podráždenosti. 17 Hľa\, čo som ja videl — dobro\, ktoré je pekné: jesť\, piť a vidieť dobro v celej svojej námahe\, ktorou sa človek namáha pod slnkom počas vymeraných dní života\, ktoré mu dal Boh\, lebo to je jeho podiel. 18 Každý človek\, ktorému Boh dal bohatstvo\, poklady\, umožnil mu z toho užívať\, zobrať si podiel a radovať sa vo svojej námahe\, dostal Boží dar\, 19 pretože človek príliš nemyslí na dni svojho života\, lebo Boh radosťou zamestnáva jeho srdce. \nSkutky 25\, 6 Nezdržal sa u nich dlhšie ako osem alebo desať dní a zišiel do Cézarey. Na druhý deň zasadol na súdnu stolicu a rozkázal predviesť Pavla. 7 Keď Pavol prišiel\, obstúpili ho Židia\, čo prišli z Jeruzalema\, a vznášali proti nemu veľa ťažkých obvinení\, no nevedeli ich dokázať. 8 Pavol sa bránil: Ničím som sa neprehrešil ani proti židovskému zákonu\, ani proti chrámu\, ani proti cisárovi. 9 No Festus chcel preukázať Židom priazeň\, preto odpovedal Pavlovi: Chceš ísť do Jeruzalema a tam sa dať v mojej prítomnosti súdiť pre tieto veci? 10 Pavol však povedal: Stojím pred cisárovou súdnou stolicou a pred ňou ma treba súdiť. Židom som nijako neukrivdil\, ako vieš veľmi dobre aj sám. 11 Ak som teda vinný a spáchal som niečo také\, za čo si zasluhujem smrť\, nezdráham sa zomrieť. Ale ak nieto nič pravdy na tom\, čo títo na mňa žalujú\, nikto ma im nemôže vydať. Odvolávam sa k cisárovi. 12 Vtedy sa Festus porozprával s radou a odpovedal: K cisárovi si sa odvolal\, k cisárovi pôjdeš.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-59-19-skutky-256-12/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;TZID=Europe/Bratislava:20231111T093000
DTEND;TZID=Europe/Bratislava:20231111T123000
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231108T111349Z
LAST-MODIFIED:20231110T132728Z
UID:11142-1699695000-1699705800@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Štefan Horn v Radostnom Srdci
DESCRIPTION:Priatelia\, sobotu 11.11.23 príde ku nám do zboru Štefan Horn. Tento deň bude  vyučovať o Cirkvi. Budeme spolu od 9.30 do 12.30 v zborovej budove. \nSpolu so Štefanom by nás mali navštíviť aj bratia a sestry z nitrianskeho zboru KC Oáza – Slovo života Nitra. \nTešíme sa na vás.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/stefan-horn-v-radostnom-srdci/
CATEGORIES:Zborové akcie
ATTACH;FMTTYPE=image/jpeg:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2023/11/IMG-20231110-WA0000.jpg
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231111
DTEND;VALUE=DATE:20231112
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T161659Z
LAST-MODIFIED:20231105T161659Z
UID:11108-1699660800-1699747199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 4\,17-5\,8; Skutky 25\,1-5
DESCRIPTION:Kazateľ 4\, 17 Daj si pozor na svoje kroky\, keď pôjdeš do Božieho domu! Priblížiť sa a počúvať je lepšie\, ako keď obetu prinášajú hlupáci\, lebo nevedia\, že robia zle.1 Neuvážene neotváraj ústa a tvoje srdce nech sa nenáhli vyriecť slovo pred Bohom\, lebo Boh je v nebi a ty si na zemi\, preto nech je málo tvojich slov. 2 Po mnohej námahe prichádza sen a hlas hlupáka je v mnohých slovách. 3 Ak dáš Bohu sľub\, nemeškaj ho splniť\, lebo v hlupákoch nemá zaľúbenie. Čo sľúbiš\, splň! 4 Lepšie je\, ak nesľubuješ\, ako keď sľúbiš\, a nesplníš. 5 Nedovoľ ústam\, aby ti telo zvádzali na hriech\, a nehovor pred Božím poslom\, že to bol omyl. Prečo sa má Boh rozhnevať pre tvoju reč a zničiť dielo tvojich rúk? 6 Pri množstve snov a márností je totiž aj mnoho slov\, tak sa Boha boj! 7 Keď v krajine uvidíš utláčanie chudobného\, porušovanie práva a spravodlivosti\, nečuduj sa\, lebo na vysokého dozerá ešte vyšší a nad nimi sú ešte vyšší. 8 Všetok zisk krajiny z obrobenej zeme patrí kráľovi. \nSkutky 25\, 1 Tri dni po svojom nástupe v provincii odišiel Festus z Cézarey do Jeruzalema. 2 Tam sa naňho obrátili veľkňazi a židovskí vodcovia so žalobou proti Pavlovi. Prosili a žiadali ho\, 3 aby sa pridal na ich stranu a dal predviesť Pavla do Jeruzalema; strojili totiž úklady\, že ho po ceste zabijú. 4 Festus im odpovedal\, že Pavol je vo väzení v Cézarei a že on sám ta čoskoro odcestuje. 5 Preto tí\, čo majú medzi vami moc\, povedal\, nech idú so mnou\, a ak ten muž spáchal niečo zlé\, nech na neho žalujú.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-417-58-skutky-251-5/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/so-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231110
DTEND;VALUE=DATE:20231111
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T161128Z
LAST-MODIFIED:20231105T161128Z
UID:11106-1699574400-1699660799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 4\,1-16; Skutky 24\,22-27
DESCRIPTION:Kazateľ 4\, 1 Obrátil som sa a videl som všelijaké útlaky\, ktoré sa páchajú pod slnkom: hľa\, slzy utláčaných — a tešiteľa pre nich niet. Násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov — a nik ich nepotešil. 2 Za šťastnejších ako tí\, čo dosiaľ žijú\, som nazval mŕtvych\, ktorí dávno zomreli. 3 No lepšie ako týmto obom je tomu\, kto ešte nie je\, kto nevidí zlé skutky\, ktoré sa páchajú pod slnkom.4 Videl som všetku námahu a všetku vydarenú prácu\, ako vzbudzuje vzájomnú závisť. Aj to je márnosť a honba za vetrom. 5 Hlupák založí svoje ruky a pojedá svoje vlastné mäso. 6 Lepšia je hrsť pokoja ako dlane plné námahy a honby za vetrom. 7 Obrátil som sa a videl som márnosť pod slnkom: 8 Osamelý človek\, ktorý nemá nikoho\, nemá ani syna\, ani brata\, no niet konca všetkej jeho námahe\, ani jeho oko sa nenasýti bohatstvom — pre koho sa namáham\, ukracujem sa o dobro? Aj to je márnosť\, je to zlá úloha. 9 Dvom je lepšie ako jednému\, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. 10 Ak padnú\, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému\, keď padne\, a niet druhého\, kto by ho zodvihol. 11 Aj dvom\, keď ležia\, je teplo\, ale jeden sa ako zahreje? 12 Jednotlivca možno premôcť\, dvaja sa však už postavia na odpor\, ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne. 13 Lepší je chudobný\, ale múdry mladík ako starý\, ale hlúpy kráľ\, ktorý sa už nevie dať varovať. 14 Vyšiel totiž z väzenia\, aby bol kráľom\, aj keď sa vo svojej krajine narodil chudobný. 15 Videl som všetkých živých\, ktorí chodia pod slnkom\, spolu s mladíkom — následníkom\, ktorý má po ňom nastúpiť. 16 Nebolo konca všetkému ľudu\, všetkým tým\, čo boli pred nimi. Tí však\, čo prídu neskôr\, sa z neho nebudú radovať\, lebo aj to je márnosť a honba za vetrom. \n Skutky 24\, 22 Stotníkovi však prikázal\, aby strážil Pavla v miernej väzbe a aby nebránil nikomu z jeho priateľov poslúžiť mu. 23 O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou\, ktorá bola Židovka\, poslal po Pavla a počúval ho\, čo hovorí o viere v Krista Ježiša.24 Keď začal hovoriť o spravodlivosti\, zdržanlivosti a budúcom súde\, Félix sa naľakal a povedal: Nateraz odíď\, zavolám ťa\, až budem mať čas. 25 Pritom dúfal\, že mu Pavol dá peniaze. Preto častejšie posielal poňho a zhováral sa s ním. 26 Po dvoch rokoch sa stal Félixovým nástupcom Portius Festus. Félix chcel preukázať Židom priazeň\, preto nechával Pavla vo väzení.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-41-16-skutky-2422-27/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/pia-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231109
DTEND;VALUE=DATE:20231110
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T160717Z
LAST-MODIFIED:20231105T160717Z
UID:11104-1699488000-1699574399@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 3\,9-22; Skutky 24\,10-21
DESCRIPTION:Kazateľ 3\, 9 Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho\, s čím sa namáha?10 Všimol som si zamestnanie\, ktoré dal Boh ľudským synom\, aby sa ním zapodievali. 11 Všetko krásne urobil vo svojom čase\, aj večnosť im dal do mysle\, ale dielo\, ktoré Boh koná\, človek od začiatku až do konca nevystihne. 12 Spoznal som\, že nie je pre nich nič lepšie\, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro. 13 Aj to\, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe\, je Boží dar. 14 Spoznal som\, že všetko\, čo Boh koná\, trvá naveky. Nemožno k tomu nič pridať ani z toho nemožno ubrať\, Boh tak urobil\, aby sa ho ľudia báli. 15 Čo je\, je už dávno. Čo má byť\, bolo už dávno. Boh však vyhľadáva\, čo sa pominulo.16 Ďalej som videl pod slnkom: kde má byť právo\, tam je svojvôľa; kde má byť spravodlivosť\, tam je bezprávie. 17 Pomyslel som si: Spravodlivého aj svojvoľného bude súdiť Boh. Určil čas na každú príležitosť a na každý skutok. 18 Pomyslel som si: Je to kvôli ľudským synom\, aby ich Boh skúšal a tak videli\, že je to s nimi ako so zvieratami. 19 Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden\, tak zomrie i druhý\, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami\, lebo všetko je márnosť. 20 Všetko ide na jedno miesto\, všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia. 21 Kto vie\, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol do zeme? 22 Videl som\, že niet nič lepšie\, ako keď sa človek raduje z toho\, čo koná\, lebo to je jeho podiel\, veď kto mu umožní\, aby videl\, čo bude po ňom? \nSkutky 24\, 10 Sám si môžeš overiť\, že to nie je viac ako dvanásť dní\, čo som prišiel do Jeruzalema pokloniť sa Bohu. 11 A ani v chráme\, ani v synagógach\, ani v meste ma nepristihli\, že by som s niekým viedol rozhovory\, tobôž že by som poburoval dav. 12 A nemôžu to dokázať ani tí\, čo teraz na mňa žalujú. 13 Priznávam sa ti však k tomu\, že slúžim Bohu svojich otcov podľa zásad učenia\, ktoré nazývajú sektou\, a že verím všetkému\, čo je napísané v zákone a u prorokov. 14 Mám nádej v Boha\, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých\, ktoré očakávajú aj oni. 15 Preto sa aj ja usilujem o to\, aby som mal vždy svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi. 16 Po viacerých rokoch som prišiel\, aby som odovzdal svojmu národu hmotné milodary a aby som priniesol obety. 17 Pri tomto ma — ale bez zástupu a bez hluku — našli očisteného v chráme 18 niektorí Židia z Ázie. Oni by tu mali byť pred tebou a žalovať\, ak majú niečo proti mne. 19 Alebo nech ti aj títo povedia\, akú neprávosť na mne našli\, keď som stál pred veľradou. 20 Nič\, iba ten jediný výrok\, ktorý som vykríkol\, stojac pred nimi: Dnes ma súdite pre zmŕtvychvstanie. 21 Félix veľmi dobre vedel o tomto učení a odročil ich záležitosť slovami: Keď príde veliteľ Lyziáš\, rozsúdim váš spor.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-39-22-skutky-2410-21/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/štv-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231108
DTEND;VALUE=DATE:20231109
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T160338Z
LAST-MODIFIED:20231105T160338Z
UID:11102-1699401600-1699487999@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 3\,1-8; Skutky 24\,1-9
DESCRIPTION:Kazateľ 3\, 1 Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas: 2 je čas narodiť sa a čas zomrieť\, čas sadiť a čas vytŕhať zasadené\, 3 čas zabíjať a čas liečiť\, čas rúcať a čas stavať\, 4 čas plakať a čas smiať sa\, čas žialiť a čas tancovať\, 5 čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene\, čas objímať a čas zanechať objímanie\, 6 čas hľadať a čas strácať\, čas uschovávať a čas odhadzovať\, 7 čas trhať a čas zošívať\, čas mlčať a čas hovoriť\, 8 čas milovať a čas nenávidieť\, čas vojny a čas mieru. \nSkutky 24\, 1 Po piatich dňoch zišiel veľkňaz Ananiáš s niekoľkými staršími a istým rečníkom Tertullom a predstúpili pred miestodržiteľa so žalobou proti Pavlovi. 2 Predvolali ho a Tertullus začal prednášať obžalobu: Tvojou zásluhou môžeme sa tešiť hlbokému mieru a vďaka tvojej rozvážnosti uskutočnili sa nápravy v prospech tohto národa. 3 Toto uznávame\, vznešený Félix\, vždy a všade s veľkou vďačnosťou. 4 No aby som ťa pridlho nezdržiaval\, prosím ťa\, krátko nás vypočuj s láskavosťou\, pre teba príznačnou. 5 Zistili sme totiž\, že tento muž je ako morová nákaza a vyvoláva rozbroje medzi všetkými Židmi na celom svete a je pohlavárom sekty nazirejov. 6 Dokonca sa pokúsil znesvätiť aj chrám\, ale sme ho chytili. 7 Keď ho budeš vypočúvať\, budeš môcť aj sám spoznať to všetko\, z čoho ho my obviňujeme. 8 K Tertullovi sa pripojili aj Židia a tvrdili\, že je to tak. 9 Keď mu miestodržiteľ dal pokyn\, aby hovoril\, Pavol povedal: Viem\, že už veľa rokov si sudcom tohto národa. Preto svoju obhajobu prednesiem s pokojnou mysľou.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-31-8-skutky-241-9/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/st-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231107
DTEND;VALUE=DATE:20231108
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T160038Z
LAST-MODIFIED:20231105T160038Z
UID:11100-1699315200-1699401599@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 2\,12-26; Skutky 23\,23-35
DESCRIPTION:Kazateľ 2\, 12 Obzeral som sa\, aby som videl múdrosť\, bláznovstvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek\, ktorý príde po kráľovi? To\, čo robili dávno iní. 13 Videl som\, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou\, akú výhodu má svetlo pred tmou: 14 múdry má svoje oči na hlave\, ale hlupák chodí v tme. Viem však aj to\, že ich stihne rovnaký údel. 15 Potom som si pomyslel: Ak aj mňa stretne údel hlupáka\, načo som sa potom stal nadmieru múdrym? Pomyslel som si\, že aj to je márnosť\, 16 lebo niet stálej spomienky ani na múdreho\, ani na hlupáka. V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne. Ako to\, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?! 17 Znenávidel som život\, lebo zle na mňa doliehalo to\, čo sa robí pod slnkom\, veď všetko je márnosť a honba za vetrom.18 Znenávidel som všetku svoju námahu\, ktorou som sa umáral pod slnkom\, ktorú zanechám človeku\, čo príde po mne. 19 Kto vie\, či bude múdry alebo hlúpy? Zmocní sa však všetkého\, s čím som sa namáhal a v čom som bol múdry pod slnkom — aj to je márnosť. 20 Odvrátil som sa\, aby som pochyboval o celej svojej námahe\, ktorou som sa namáhal pod slnkom. 21 Je totiž človek\, ktorý sa namáhal múdro\, umne a šikovne\, ale svoj podiel odovzdá niekomu\, kto sa s tým nenamáhal — aj to je márnosť a veľké zlo. 22 Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu\, ktorými sa umáral pod slnkom\, 23 keď každý jeho deň je boľavou ranou a mrzutosť je jeho zamestnaním\, ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie? Aj toto je márnosť. 24 Pre človeka nie je nič lepšie\, ako keď je\, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som\, že aj to pochádza z Božej ruky. 25 Veď kto môže jesť a užívať bez neho? 26 Človeku\, ktorý sa mu páči\, dal múdrosť\, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať\, hromadiť a dávať tomu\, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom. \nSkutky 23\, 23 Potom si zavolal dvoch stotníkov a povedal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov\, sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov\, aby sa vydali na cestu do Cézarey. 24 Dostali príkaz pripraviť aj mulice\, aby na ne posadili Pavla a tak ho bezpečne dopravili k miestodržiteľovi Félixovi. 25 Napísal aj list tohto znenia: 26 Klaudius Lyziáš pozdravuje vznešeného miestodržiteľa Félixa. 27 Tohto muža chytili Židia a chystali sa ho zabiť. Keď som sa dozvedel\, že je rímsky občan\, zasiahol som s vojskom a vyslobodil ho. 28 Keďže som chcel zistiť\, z čoho ho vlastne obviňujú\, zaviedol som ho pred ich veľradu. 29 Tam som zistil\, že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona\, ale nenašiel som nijaké obvinenie\, za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá. 30 Keď som dostal hlásenie\, že proti tomuto mužovi stroja úklady\, ihneď som ho poslal k tebe a prikázal som žalobcom\, aby ti povedali\, čo majú proti nemu. 31 Vojaci teda podľa rozkazu vzali Pavla a v noci ho zaviedli do Antipatridy. 32 Na druhý deň sa vrátili do pevnosti a jazdcov nechali ísť s ním ďalej. 33 Keď prišli do Cézarey\, odovzdali miestodržiteľovi list a predstavili mu Pavla. 34 Miestodržiteľ si list prečítal a spýtal sa\, z ktorej provincie pochádza. Keď sa dozvedel\, že z Cilície\, 35 povedal: Vypočujem ťa\, keď prídu aj tvoji žalobcovia. Potom rozkázal strážiť ho v Herodesovom paláci.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-212-26-skutky-2323-35/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ut-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231106
DTEND;VALUE=DATE:20231107
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231105T155736Z
LAST-MODIFIED:20231105T155736Z
UID:11098-1699228800-1699315199@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 2\,1-11; Skutky 23\,12-22
DESCRIPTION:Kazateľ 2\, 1 Pomyslel som si: Nože\, choď\, vyskúšaj radosť\, uži dobré veci! Veď aj to je márnosť. 2 O smiechu som povedal: Pochabosť; o radosti: Čo tá dokáže? 3 Vymyslel som si\, že svoje telo budem osviežovať vínom\, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti\, až kým neuvidím\, kde je pre ľudských synov to dobro\, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života. 4 Zveľadil som svoje diela: postavil som si domy\, vysadil som si vinice\, 5 urobil som si záhrady a parky\, vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy\, 6 urobil som si jazerá\, aby zavlažovali les rastúcich stromov. 7 Zadovážil som si otrokov a otrokyne\, mal som aj domácich sluhov\, vlastnil som veľa dobytka a oviec\, viac ako všetci\, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Nahromadil som si aj striebro a zlato\, poklady cudzích kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov\, speváčky i rozkoš ľudských synov — množstvo žien. 9 Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek\, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múdrosť stála pri mne. 10 Čokoľvek si moje oči želali\, nič som im neodoprel\, nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti\, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy. 11 No keď som sa pozeral na celú moju činnosť\, ktorú vykonali moje ruky\, a na námahu\, ktorú som na ňu vynaložil\, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom. \nSkutky 23\, 12 Keď sa rozodnilo\, Židia sa zišli a kliatbou sa zaprisahali\, že nebudú ani jesť\, ani piť\, kým Pavla nezabijú. 13 Účastníkov tohto sprisahania bolo vyše štyridsať. 14 Prišli k veľkňazom a starším a povedali: Zaviazali sme sa prísahou a kliatbou\, že nič nevezmeme do úst\, kým Pavla nezabijeme. 15 Vy teraz spolu s veľradou požiadajte veliteľa\, aby ho priviedol k vám\, pod zámienkou\, že chcete dôkladne vyšetriť jeho prípad. No my sme pripravení zabiť ho skôr\, ako sa priblíži. 16 Syn Pavlovej sestry sa však dopočul o týchto úkladoch\, preto sa vybral a zašiel do pevnosti\, aby to oznámil Pavlovi. 17 Nato Pavol privolal jedného stotníka a povedal: Odveď tohto chlapca k veliteľovi\, lebo mu má čosi oznámiť. 18 Stotník ho teda vzal\, priviedol ho k veliteľovi a povedal: Zavolal si ma väzeň Pavol a poprosil ma\, aby som tohto mládenca zaviedol k tebe\, lebo ti má niečo povedať. 19 Veliteľ vzal chlapca za ruku\, utiahol sa s ním bokom a spýtal sa ho: Čože mi to máš oznámiť? 20 A chlapec povedal: Židia sa dohodli\, že ťa poprosia\, aby si zajtra priviedol Pavla pred veľradu\, ktorá bude predstierať\, že chce jeho prípad dôkladne prešetriť. 21 No ty sa im nedaj presvedčiť\, lebo striehne na neho viac ako štyridsať chlapov spomedzi tých\, čo sa zaprisahali\, že nebudú jesť ani piť\, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas. 22 Veliteľ teda mladíka prepustil a prikázal mu: Nikomu neprezraď\, že si mi to oznámil.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-21-11-skutky-2312-22/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/po-1030x541-1.png
END:VEVENT
BEGIN:VEVENT
DTSTART;VALUE=DATE:20231105
DTEND;VALUE=DATE:20231106
DTSTAMP:20260501T190545
CREATED:20231104T191011Z
LAST-MODIFIED:20231104T191011Z
UID:11093-1699142400-1699228799@radostnesrdce.sk
SUMMARY:Kazateľ 1; Skutky 23\,1-11
DESCRIPTION:Kazateľ 1\, 1 Slová Kazateľa\, syna Dávidovho\, kráľa v Jeruzaleme. 2 Márnosť márností\, povedal Kazateľ\, márnosť márností\, všetko je márnosť. 3 Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe\, ktorou sa namáha pod slnkom? 4 Pokolenie odchádza\, pokolenie prichádza\, zem však stále zostáva. 5 Slnko vychádza\, slnko zapadá\, náhli sa na svoje miesto\, tam\, kde zasa vyjde. 6 Vietor veje na juh\, obracia sa na sever\, stále krúži a krúži\, vo svojich okruhoch sa vietor vracia. 7 Všetky potoky tečú do mora\, ale more sa nepreplní. Na miesto\, kam potoky tečú\, ta sa vracajú\, aby tiekli znova. 8 Všetky veci unavujú\, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním\, ani ucho sa nenaplní počúvaním. 9 Čo bolo\, to bude\, a čo sa robilo\, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom. 10 Ak by aj niekto o niečom povedal: Pozri\, toto je nové! — už dávno to bolo v časoch\, ktoré boli pred nami. 11 Predošlé veci nezostanú v pamäti\, ani na to\, čo príde\, nebudú spomínať tí\, čo budú žiť neskôr. 12 Ja\, Kazateľ\, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme. 13 Predsavzal som si\, že budem múdro hľadať a skúmať všetko\, čo sa robí pod nebom: zlú úlohu dal Boh ľudským synom\, aby sa ňou umárali. 14 Videl som všetky skutky\, ktoré sa robia pod slnkom\, a hľa\, všetko je márnosť a honba za vetrom. 15 To\, čo je krivé\, nemožno narovnať\, a s tým\, čo chýba\, nemožno počítať. 16 Pomyslel som si: Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci\, ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom\, a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania. 17 Predsavzal som si\, že spoznám múdrosť a poznanie\, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však\, že aj to je honba za vetrom. 18 Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie\, zväčšuje bolesť. \nSkutky 23\, 1 Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: Muži\, bratia! Ja som až do dnešného dňa žil pred Bohom podľa svojho najlepšieho svedomia. 2 Nato veľkňaz Ananiáš prikázal tým\, čo stáli pri ňom\, aby ho bili po ústach. 3 Vtedy mu Pavol povedal: Boh bude biť teba\, ty obielená stena! Sedíš tu\, aby si ma súdil podľa zákona\, no kážeš ma biť\, čo je v rozpore so zákonom. 4 Okolostojaci mu však povedali: Ty nadávaš Božiemu veľkňazovi? 5 Nato Pavol odpovedal: Nevedel som\, bratia\, že je to veľkňaz. Je predsa napísané: Nebudeš zlorečiť vladárovi svojho ľudu. 6 Keďže Pavol vedel\, že jednu časť veľrady tvoria saduceji a druhú farizeji\, zvolal vo veľrade: Muži\, bratia! Ja som farizej\, syn farizeja\, a súdia ma pre nádej a zmŕtvychvstanie. 7 Len čo to povedal\, medzi farizejmi a saducejmi vznikla škriepka a zhromaždenie sa rozdvojilo. 8 Saduceji totiž tvrdia\, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela\, ani ducha\, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. 9 Strhol sa veľký krik\, pričom niektorí zákonníci zo skupiny farizejov vstali a rázne presadzovali svoju mienku: Na tomto človeku nenachádzame nič zlé. A čo\, ak k nemu prehovoril duch alebo anjel? 10 Keď rozbroj zosilnel\, veliteľ dostal strach\, aby Pavla neroztrhali\, preto prikázal vojakom\, aby zišli dolu\, vytrhli im ho a odviedli do pevnosti. 11 V nasledujúcu noc sa mu zjavil Pán a povedal: Buď silný! Lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme\, tak musíš svedčiť aj v Ríme.
URL:https://radostnesrdce.sk/udalost/kazatel-1-skutky-231-11/
CATEGORIES:Denné čítanie
ATTACH;FMTTYPE=image/png:https://radostnesrdce.sk/wp-content/uploads/2020/05/ne-1030x541-1.png
END:VEVENT
END:VCALENDAR