4. Mojžišova 35, 9 Hospodin povedal Mojžišovi: 10 Oznám Izraelitom toto: Keď prejdete cez Jordán do Kanaánu, 11 vyberte si mestá, ktoré budete pokladať za útočiskové mestá. Tam bude môcť utiecť ten, kto niekoho neúmyselne zabil. 12 Tieto mestá vám budú útočiskom pred pomstiteľom, aby ten, kto zabil, nezomrel skôr, než sa postaví pred súd pred pospolitosť. 13 Budete mať šesť miest určených ako útočisko. 14 Tri mestá si vyberiete za Jordánom a tri mestá si určíte v Kanaáne. To budú útočiskové mestá. 15 Týchto šesť miest bude však útočiskom nielen pre Izraelitov, ale aj pre cudzinca alebo kohokoľvek, kto býva medzi vami. Tam môže nájsť útočisko každý, kto by niekoho neúmyselne zabil. 16 Kto niekoho udrie železným predmetom tak, že zomrie, stal sa vrahom a vrah musí zomrieť. 17 Kto niekoho udrie kameňom, ktorým možno zabiť, a usmrtí ho, stal sa vrahom a vrah musí zomrieť. 18 Kto niekoho udrie dreveným predmetom, ktorým možno zabiť, a usmrtí ho, stal sa vrahom a vrah musí zomrieť. 19 Pomstiteľ krvi môže vraha usmrtiť. Len čo ho dochytí, môže ho zabiť. 20 Kto niekoho nenávistne sotí alebo doňho niečo zlomyseľne hodí tak, že ho usmrtí, 21 alebo ho z nepriateľstva udrie rukou tak, že zomrie, musí byť smrťou potrestaný ten, kto ho udrel, lebo sa stal vrahom. Keď pomstiteľ krvi vraha dochytí, smie ho zabiť. 22 Kto však len náhodne, teda bez nepriateľstva alebo zlomyseľnosti, hodí do niekoho nejaký predmet 23 alebo spustí naňho kameň, ktorý ho môže zabiť, bez toho, aby ho videl, a následkom toho zomrie, hoci mu nebol nepriateľom ani proti nemu nič zlé nezamýšľal, 24 v takom prípade pospolitosť rozsúdi medzi tým, kto smrť zapríčinil a pomstiteľom krvi, a to podľa týchto právnych ustanovení. 25 Pospolitosť toho, kto smrť zapríčinil, vytrhne z ruky pomstiteľa krvi a zavedie ho do jeho útočiskového mesta, kam sa utiekal. V ňom zostane až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. 26 No ak ten, kto zabil, opustí územie svojho útočiskového mesta, do ktorého utiekol, 27 a pomstiteľ krvi ho dostihne mimo územia útočiskového mesta a zabije ho, nedopustí sa krvnej viny. 28 Preto ten, kto zabil, musí zostať vo svojom útočiskovom meste až do smrti veľkňaza. Ten, kto zabil, sa môže na svoje vlastné územie vrátiť len po smrti veľkňaza. 29 Toto bude právnym ustanovením pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 30 Každého vraha, ktorý zabil človeka, bude možno vydať na smrť len na základe výpovedí svedkov. Výpoveď jedného svedka nebude stačiť na to, aby niekto mohol byť odsúdený na smrť. 31 Za život vraha, ktorý je hoden smrti, nesmiete prijať výkupné; ten musí zomrieť. 32 Výkupné nesmiete prijať ani za toho, kto ušiel zo svojho útočiskového mesta a chcel by sa vrátiť a bývať v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33 Nepoškvrňujte krajinu, v ktorej bývate, lebo práve krv poškvrňuje krajinu. Zmierenie za vyliatu krv môžete pre krajinu získať len krvou toho, ktorý ju vylial. 34 Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate a v ktorej bývam ja, lebo ja, Hospodin, bývam medzi Izraelitmi.

Skutky 22, 1 Muži, bratia a otcovia! Vypočujte si teraz, čo vám chcem povedať na svoju obhajobu. 2 Keď počuli, že sa im prihovára po hebrejsky, správali sa ešte tichšie. A Pavol povedal: 3 Ja som Žid, narodený v cilícijskom Tarze, ale vychovaný tu, v tomto meste. Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, presne podľa zákona otcov, horlil som za Boha, tak ako aj vy všetci dnes. 4 Nasledovníkov tohto učenia som prenasledoval až na smrť. Sputnával som mužov i ženy a dával som ich do väzenia. 5 Dosvedčí mi to aj veľkňaz a celá rada starších. Keď som od nich dostal listy pre bratov, šiel som do Damasku, aby som tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema a dal ich potrestať. 6 No ako som sa okolo poludnia na svojej ceste blížil k Damasku, znenazdania ma obklopilo prenikavé svetlo z neba. 7 Padol som na zem a počul tieto slová: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? 8 Odpovedal som: Kto si, Pane? A on mi odpovedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ! 9 Tí, čo boli so mnou, videli síce svetlo, ale nepočuli hlas toho, ktorý ku mne hovoril. 10 Povedal som teda: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť. 11 Pretože som bol žiarou toho svetla oslepený, moji spoločníci ma viedli za ruku a tak som prišiel do Damasku. 12 Tu istý Ananiáš, zbožný muž podľa zákona, o ktorom vydávajú svedectvo všetci tamojší Židia, 13 prišiel za mnou, pristúpil ku mne a povedal: Brat Šavol, opäť pohliadni! A ja som ho v tej chvíli videl. 14 Nato Ananiáš povedal: Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil na to, aby si spoznal jeho vôľu, uvidel Spravodlivého a počul jeho hlas. 15 Lebo pred všetkými ľuďmi budeš jeho svedkom o tom, čo si videl a počul. 16 A teraz čo váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno. 17 Keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil sa v chráme, dostal som sa do vytrženia 18 a videl som ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa, odíď čo najrýchlejšie z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne. 19 A ja som povedal: Pane, oni vedia, že som zatváral do väzení a bil v synagógach tých, čo v teba veria. 20 A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, bol som pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tých, čo ho zabíjali. 21 On mi však povedal: Choď, pretože ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.