2. Kronická 7, 11 Keď Šalamún úspešne dobudoval Hospodinov dom, kráľovský palác i všetko, čo si zaumienil zariadiť v Hospodinovom dome a vo svojom paláci, 12 zjavil sa mu v noci Hospodin a povedal mu: Vypočul som tvoju modlitbu a toto miesto som si zvolil za dom na obetovanie. 13 Keď uzavriem nebesia, takže nebude dažďa, keď prikážem kobylkám spustošiť zem, keď pošlem na svoj ľud mor, 14 avšak môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím. 15 Odteraz budem upierať zrak a zbystrím sluch na modlitbu na tomto mieste. 16 Teraz som si vyvolil a posvätil tento dom, aby tam vždy prebývalo moje meno. Moje oči a srdce tam budú bývať ustavične. 17 Ak budeš predo mnou chodiť ako tvoj otec Dávid, konať všetko, čo som ti prikázal, a zachovávať moje ustanovenia a právne predpisy, 18 upevním tvoj kráľovský trón, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi: Nezostaneš bez vládnuceho nástupcu v Izraeli. 19 Ak sa však odvrátite, opustíte moje ustanovenia a prikázania, ktoré som vám vydal, ak pôjdete slúžiť iným bohom a budete ich uctievať, 20 vyhladím vás z mojej pôdy, ktorú som vám dal. I tento dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, zavrhnem, takže sa stane príslovím a vyjde na posmech u všetkých národov. 21 Nad týmto veľkolepým domom sa zarazí každý okoloidúci. Na otázku: Prečo sa tak zachoval Hospodin k tejto krajine a k tomuto domu?, 22 dostanú odpoveď: Pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a pridŕžali sa iných bohov, uctievali ich a slúžili im. Preto na nich uviedol všetku túto pohromu.
Marek 9, 14 Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú. 15 Len čo ho videli, všetci ľudia užasli. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili. 16 Ježiš sa ich pýtal: Prečo sa s nimi hádate? 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty. 18 Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali. 19 Ježiš im odpovedal: Neveriace pokolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať? ! Priveďte chlapca ku mne! 20 Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. 21 Ježiš sa pýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva. 22 A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám! 23 Ježiš mu odpovedal: Ak môžeš? ! Pre toho, kto verí, je všetko možné. 24 Chlapcov otec hneď zvolal: Verím, pomôž mojej neviere! 25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj! 26 Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal. 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my? 29 Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.
