2. Kronická 12, 1 Keď si Rechabeám upevnil kráľovstvo a zmocnel, opustil spolu s celým Izraelom Hospodinov zákon. 2 Pretože sa spreneverili Hospodinovi, vypravil sa v piatom roku vlády kráľa Rechabeáma proti Jeruzalemu egyptský kráľ Šíšak 3 s tisícdvesto vozmi a šesťdesiattisíc jazdcami. Ľudu, ktorý s ním prišiel z Egypta, Líbyjčanov, Sukejov a Kúšijov, bolo neprehľadné množstvo. 4 Dobyl opevnené mestá v Judsku a prenikol až k Jeruzalemu. 5 Vtedy prišiel prorok Šemaja k Rechabeámovi a k judským hodnostárom, ktorí sa pred Šíšakom stiahli do Jeruzalema. Povedal im: Takto vraví Hospodin: Vy ste opustili mňa, preto i ja vás vydám do moci Šíšaka. 6 Nato sa izraelskí hodnostári i kráľ pokorili a povedali: Hospodin je spravodlivý. 7 Keď Hospodin videl, že sa pokorili, oslovil Šemaju: Keďže sa pokorili, nevyhubím ich, ale im umožním záchranu, takže sa môj hnev na Jeruzalem nevyleje v osobe Šíšaka. 8 Budú mu však poddaní, aby poznali ten rozdiel, čo je slúžiť mne a slúžiť pozemským kráľovstvám. 9 Keď egyptský kráľ Šíšak prepadol Jeruzalem, pobral poklady Hospodinovho domu i poklady kráľovského paláca. Pobral všetko, i zlaté štíty, ktoré zhotovil Šalamún. 10 Miesto nich zhotovil kráľ Rechabeám štíty bronzové a zveril ich veliteľom bežcov, ktorí strážili vchod do kráľovského paláca. 11 Vždy, keď kráľ vchádzal do Hospodinovho domu, prichádzali bežci, ktorí ich niesli, a odniesli zas na strážnicu bežcov. 12 Pretože sa Rechabeám pokoril, prestal sa naň Hospodin hnevať a úplne ho nezničil. I v Judsku bolo niečo dobré. 13 Kráľ Rechabeám pevne vládol v Jeruzaleme. Mal štyridsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom a sedemnásť rokov vládol v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vyvolil Hospodin spomedzi všetkých izraelských kmeňov, aby tam uložil svoje meno. Jeho matka, Amónčanka, sa volala Naama. 14 Páchal zlo, pretože sa dôsledne nezaujímal o Hospodina. 15 Staršie i novšie udalosti Rechabeáma sú poznačené ako rodové záznamy v Dejinách proroka Šemaju a vidca Iddu. Po celé to obdobie bývali vojny medzi Rechabeámom a Járobeámom. 16 Keď sa Rechabeám uložil k svojim otcom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Abija.

Marek 11, 1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, pri Betfagé a Betánii blízko Olivovému vrchu poslal dvoch svojich učeníkov 2 a prikázal im: Choďte do dediny pred vami. Hneď ako ta vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom dosiaľ nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 3 Ak sa vás niekto spýta: Čo to robíte? , odpovedzte: Pán ho potrebuje, ale hneď ho sem zasa vráti. 4 Učeníci išli, našli osliatko uviazané o bránku vonku na ceste a odviazali ho. 5 Niektorí z tých, čo tam stáli, sa ich opýtali: Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko? 6 No keď povedali, ako im hovoril Ježiš, nechali ich. 7 Učeníci priviedli osliatko k Ježišovi. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli. 9 Tí, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach! 11 Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si poprezeral a pretože už bol večer, odišiel s Dvanástimi do Betánie. Prekliatie figovníka12 Keď na druhý deň odišli z Betánie, vyhladol. 13 Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil, okrem listov nenašiel nič, lebo nebol čas fíg. 14 Povedal mu: Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie. Jeho učeníci to počuli.