2. Kronická 23, 1 V siedmom roku sa Jójada rozhodol konať. Pribral si stotníkov Azarju, syna Jerocháma, Jišmáela, syna Jehóchanana, Azarju, syna Obéda, Maaséju, syna Adáju a Elíšafata, syna Zikriho. 2 Tí pochodili po Judsku, zhromaždili zo všetkých judských miest levitov i predákov izraelských rodín a prišli do Jeruzalema. 3 Celé to zhromaždenie uzavrelo v Božom dome zmluvu s kráľom. Jójada im povedal: Tu máte kráľovho syna! Ujme sa vlády, ako hovoril Hospodin o Dávidovom potomstve. 4 Toto vykonáte: Tretina z vás, z kňazov a levitov, ktorí nastupujú v deň sobotného odpočinku do služby, bude strážiť prahy, 5 tretina zostane v kráľovskom paláci a tretina pri Základovej bráne. Ostatný ľud zostane na nádvoriach Hospodinovho domu. 6 Nikto nesmie doň vstúpiť, jedine kňazi a leviti v službe. Tí môžu vstúpiť, lebo sú posvätení. Všetok ľud nech sa riadi Hospodinovou úpravou. 7 Leviti obklopia kráľa, každý so zbraňou v ruke. Keby niekto nepovolaný vošiel do chrámu, príde o život. Oni budú sprevádzať kráľa, keď bude vchádzať i keď bude vychádzať. 8 Leviti a všetci Júdovci vykonali všetko presne tak, ako prikázal kňaz Jójada. Každý si vzal svojich mužov, ktorí v deň sobotného odpočinku nastúpili do služby, ako aj tých, čo z nej v deň sobotného odpočinku odchádzali, lebo kňaz Jójada tie kňazské triedy neprepustil. 9 Kňaz Jójada nato rozdal stotníkom kopije, malé i veľké štíty po kráľovi Dávidovi, čo boli v Božom dome. 10 Všetok ľud s kopijami v rukách rozostavil okolo kráľa od južnej po severnú stranu domu, k oltáru a ku chrámu. 11 Nato vyviedli kráľovho syna, nasadili mu korunu a odznak moci a vyhlásili ho za kráľa. Jójada a jeho synovia ho pomazali a prevolávali: Nech žije kráľ! 12 Keď Atalja začula krik ľudu, ktorý sa valil a oslavoval kráľa, pobrala sa za ním do Hospodinovho domu. 13 A čo nevidí: Kráľ stojí na podstavci pri vchode, hodnostári i trubači pri kráľovi a všetok prostý ľud sa veselí a vytrubuje. Speváci s hudobnými nástrojmi dávali znamenie na oslavu. Vtedy si Atalja roztrhla šaty a zvolala: Zrada, zrada! 14 Kňaz Jójada prikázal stotníkom, veliacim vojsku: Vyveďte ju von spomedzi zoradených vojakov a kto by ju nasledoval, zomrie mečom. Kňaz totiž povedal: Neusmrcujte ju v Hospodinovom dome! 15 Nato ju zatkli, odviedli ku vchodu Konskej brány kráľovského paláca a tam ju usmrtili.
Marek 14, 66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom. 68 On to však zaprel a povedal: Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš. A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. 69 Keď ho slúžka zazrela, začala znova hovoriť okolostojacim: Aj tento je jeden z nich. 70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan. 71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám! 72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš; chytil sa za hlavu a plakal.
