2. Kronická 27, 1 Jótam mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Cádokova dcéra, sa volala Jerúša. 2 Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Uzzija, ibaže nevtrhol do Hospodinovho domu. Ľud však žil ďalej v skazenosti. 3 On vybudoval Hornú bránu Hospodinovho domu a rozsiahle práce konal na hradbe Ófela. 4 V Judskom pohorí budoval mestá a v zalesnených krajoch staval pevnosti a veže. 5 Bojoval proti kráľovi Amónčanov a premohol ich, takže mu v tom roku Amónčania odviedli sto talentov striebra, desaťtisíc talentov pšenice a desaťtisíc talentov jačmeňa. Toľko mu odvádzali Amónčania v druhom i treťom roku. 6 Jótam sa vzmáhal, pretože zotrvával na svojich životných cestách pred Hospodinom, svojím Bohom. 7 Ostatné deje Jótama, všetky jeho boje a výpravy sú poznačené v Knihe izraelských a judských kráľov. 8 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. 9 Keď sa Jótam uložil k svojim otcom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Acház.

Tesalonickým 2, 1 Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol márny. 2 Ale, ako viete, hoci sme predtým mnoho vytrpeli a boli pohanení vo Filipách, našli sme odvahu vo svojom Bohu ohlasovať vám uprostred mnohých zápasov Božie evanjelium. 3 Lebo naše povzbudzovanie nepochádzalo z omylu ani z nečistých pohnútok, ani z podvodu, 4 ale ako nás Boh uznal za hodných a zveril nám evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa páčili ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. 5 Lebo ako viete, nikdy sme sa nezaliečali rečami, ani nebolo v nás lakomstvo, ktoré by sme museli skrývať — Boh je svedok. 6 Nehľadali sme slávu ani u ľudí, ani u vás, ani u nikoho, 7 hoci ako Kristovi apoštoli sme mohli dať najavo svoju dôležitosť, ale boli sme medzi vami vľúdni, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. 8 Tak sme vám boli naklonení, že by sme vám najradšej boli dali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás obľúbili. 9 Iste sa, bratia, pamätáte na našu prácu a na našu námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. 10 Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim. 11 Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti 12 napomínali, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.