Job 17, 1 Môj duch je zlomený, moje dni vyhasli, ostal mi len hrob. 2 Okolo mňa je samý posmeškár a moje oko spočíva na ich uštipačnostiach. 3 Záloh za mňa nechaj u seba! Veď kto by sa zveril ako ručiteľ do mojich rúk?! 4 Ich srdce zbavil úsudku, preto ich nepovýšiš. 5 Ak niekto za odmenu udáva priateľov, oči jeho synov oslepnú. 6 Dal ma ľuďom ako porekadlo, preto si predo mnou ľudia odpľujú. 7 Oko mi zoslablo od plaču a všetky údy môjho tela sú ako tieň. 8 Úprimní sú z toho zhrození a nevinný sa rozohňuje proti pokrytcovi. 9 Spravodlivý sa pridŕža svojej cesty a ten, čo má čisté ruky, ešte zosilnie. 10 Vy všetci však znovu poďte sem, hoci múdreho medzi vami nenájdem. 11 Moje dni prešli, moje plány, túžby môjho srdca, sú zničené! 12 Zamieňajú noc za deň, svetlo je vraj blízko tmy. 13 Ak dúfam, podsvetie mi bude domovom, v tme si usteliem posteľ, 14 priepasť oslovím: Ty si môj otec! Červom poviem: Moja matka a moja sestra! 15 Kde je teda moja nádej? Moja nádej — kto ju ešte uvidí? 16 Zostúpi k závorám podsvetia, keď si spolu odpočinieme v prachu.

1. Timoteovi 5, 17 Starší, ktorí svoju službu konajú dobre, sú hodní dvojitej odmeny; najmä tí, čo sa usilovne venujú slovu a vyučovaniu. 18 Veď Písmo hovorí: Mlátiacemu volovi nedávaj náhubok a: Hoden je pracovník svojej mzdy. 19 Žalobu na staršieho neprijímaj, iba ak ju potvrdia dvaja alebo traja svedkovia. 20 Tých, čo hrešia, pokarhaj pred všetkými, aby aj ostatní žili v bázni. 21 Zaprisahávam ťa pred Bohom a Ježišom Kristom i pred vyvolenými anjelmi, aby si sa podľa tohto správal bez predsudkov a nič nekonal z náklonnosti k niekomu. 22 Unáhlene neklaď na nikoho ruky. Nemaj nič spoločné s hriechmi iných. Zachovaj sa čistý. 23 Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína. 24 Hriechy niektorých ľudí sú celkom zjavné ešte než dôjdu pred súd; u iných vyjdú najavo až na súde. 25 Podobne sú celkom zjavné aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté.