4. Mojžišova 25, 1 Keď Izrael býval v Šittíme, ľud začal smilniť s Moábčankami, 2 ktoré ho pozývali na obetné hostiny na počesť svojich božstiev. Ľud sa zúčastňoval ich obetných hodov a klaňal sa ich bohom. 3 Keď sa Izraeliti dostali do služby Baál-Peóra, Hospodinov hnev vzplanul proti nim. 4 Hospodin povedal Mojžišovi: Vezmi všetkých predstaviteľov ľudu a pre Hospodina im dolám kosti a vystav ich na slnku, aby sa prudký hnev Hospodina odvrátil od Izraela. 5 Mojžiš teda rozkázal izraelským sudcom: Nech každý spomedzi svojich mužov zabije tých, čo sa oddali Baál-Peórovi. 6 Vtom prišiel istý Izraelita a pred očami Mojžiša a celej izraelskej pospolitosti priviedol k svojim bratom Midjánčanku práve vtedy, keď pri vchode do stanu stretávania nariekali. 7 Keď to videl Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, vstal spomedzi pospolitosti, vzal do rúk kopiju, 8 vošiel za Izraelitom do ženskej časti stanu a tam ich oboch, Izraelitu i ženu prebodol. Tak bola zastavená pohroma medzi Izraelitmi. 9 Tých, čo pre túto pohromu zomreli, bolo dvadsaťštyritisíc. 10 Hospodin povedal Mojžišovi: 11 Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, odvrátil môj hnev od Izraelitov, keď medzi nimi horlil za mňa, ako ja horlím za nich. Preto som v žiarlivosti nemusel vyhubiť Izraelitov. 12 Povedz mu teda, že s ním uzatváram zmluvu pokoja. 13 Podľa tejto zmluvy bude jemu a jeho potomstvu trvalo patriť kňazstvo a bude teda vykonávať obrad zmierenia za Izraelitov. 14 Izraelita, ktorého zabili spolu s Midjánčankou, volal sa Zimri; bol to syn Sálua, kniežaťa z rodu Šimeónovcov. 15 Zabitá Midjánčanka sa volala Kozbi, bola to dcéra Cúrova, ktorý bol popredným mužom istého rodu v Midjánsku. 16 Hospodin povedal Mojžišovi: 17 Obkľúčte Midjánčanov a usmrťte ich! 18 Veď aj oni vás zvierali svojimi úskokmi, keď vás zvádzali Peórom a Kozbi, dcérou midjánskeho kniežaťa, svojou sestrou, ktorú zabili v deň pohromy pre Peóra. 19 Vtedy prestala pohroma.

Skutky 17, 22 Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. 23 Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu bohu. Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte. 24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, 25 ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. 26 On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, 27 aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. 28 V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom. 29 Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti. 30 Boh skončil s časom nevedomosti a teraz ľuďom hlása, aby všetci a všade robili pokánie. 31 Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych. 32 Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí si robili posmešky, iní zasa hovorili: Radi si ťa o tom vypočujeme, ale až inokedy. 33 A tak Pavol od nich odišiel. 34 Niektorí muži mu však uverili a pripojili sa k nemu. Medzi nimi bol Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní.