4. Mojžišova 32, 1 Rúbenovci a Gádovci mali veľmi početné stáda. Keď uvideli krajinu Jázer a Gileád a zistili, že je to vhodné miesto pre stáda, 2 Gádovci a Rúbenovci prišli k Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi, ako aj ku kniežatám pospolitosti a povedali: 3 Atarót, Dibón, Jázer, Nimrá, Chešbón, Eleále, Sebám, Nebó a Beón, 4 teda krajina, ktorú Hospodin dobyl pred zrakom pospolitosti Izraelitov, je krajina naozaj vhodná pre stáda; a tvoji služobníci majú stáda. 5 Potom povedali: Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech sa táto krajina stane vlastníctvom tvojich služobníkov. Neveď nás cez Jordán. 6 Mojžiš povedal Gádovcom a Rúbenovcom: Vaši bratia majú bojovať a vy chcete zostať tu? 7 Prečo beriete Izraelitom odvahu prejsť do krajiny, ktorú im dal Hospodin? 8 Podobne robili aj vaši otcovia, keď som ich poslal z Kádeš-Barney preskúmať krajinu. 9 Došli až do údolia Eškól, preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin. 10 V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa: 11 Muži, ktorí vyšli z Egypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi, 12 okrem Kenizzeja Káleba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núna, lebo oni sa celkom oddali Hospodinovi. 13 Vtedy sa Hospodin na Izraelitov veľmi rozhneval a štyridsať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré robilo to, čo sa nepáčilo Hospodinovi. 14 Namiesto otcov ste teraz prišli vy, potomstvo hriešnych mužov, aby sa Hospodin na Izraelitov ešte viac rozhneval. 15 Ak sa od neho odvrátite, nechá ich ešte dlhšie na púšti a vy všetok tento ľud privediete do záhuby. 16 Pristúpili k Mojžišovi a povedali: Postavíme len ohrady pre stáda a mestá pre svoje rodiny. 17 Sami sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť v čele Izraelitov, kým ich nedovedieme na ich miesto. Naše deti však zostanú v mestách, opevnených proti obyvateľom tejto krajiny. 18 Do svojich domov sa nevrátime, kým každý Izraelita nedostane svoje dedičné vlastníctvo. 19 Nerobíme si nárok na dedičstvo s nimi za Jordánom, keďže nám pripadá dedičstvo z východnej strany Jordána. 20 Mojžiš im povedal: Ak naozaj dodržíte toto slovo, ak sa pred Hospodinom vyzbrojíte do boja 21 a všetci vyzbrojení prejdete pred Hospodinom cez Jordán, keď Hospodin vyženie spred seba svojich nepriateľov, 22 ak bude krajina pred Hospodinom podmanená, len potom sa vrátite a pred Hospodinom a Izraelom budete bez viny. Potom bude táto krajina vaším vlastníctvom pred Hospodinom. 23 No ak to neurobíte, prehrešíte sa proti Hospodinovi. Vedzte, že váš hriech vás zastihne. 24 Stavajte si teda mestá pre svoje deti a ohrady pre svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili. 25 Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: Pane, tvoji sluhovia urobia, ako rozkážeš. 26 Naše deti, ženy, stáda i všetok dobytok zostanú tu, v gileádskych mestách, 27 ale všetci tvoji služobníci prejdú vyzbrojení pred Hospodinom do boja, ako káže náš pán. 28 Potom dal Mojžiš rozkaz kňazovi Eleazárovi, Jozuovi, synovi Núna, a náčelníkom otcovských rodov v kmeňoch Izraelitov. 29 Povedal im: Ak všetci Gádovci a Rúbenovci vyzbrojení pred Hospodinom do boja prekročia Jordán a keď si podmaníte krajinu, potom im odovzdáte územie Gileádu do dedičného vlastníctva. 30 No ak ozbrojenci nepôjdu s vami do boja, potom nech dostanú vlastníctvo medzi vami v Kanaáne. 31 Gádovci a Rúbenovci odpovedali: Urobíme, ako Hospodin prikázal tvojim služobníkom. 32 Vyzbrojení prejdeme pred Hospodinom do Kanaánu, aby nám zostalo dedičné vlastníctvo za Jordánom. 33 Mojžiš teda kráľovstvo amorejského kráľa Síchona, kráľovstvo bášanského kráľa Óga, celú tú krajinu s jej mestami i územím okolo nich dal Gádovcom, Rúbenovcom a polovici kmeňa Jozefovho syna Menaššeho. 34 Potom Gádovci znova vystavili Dibón, Atarót, Aróer, 35 Atarót-Šófan, Jázer, Jogbehu, 36 Bét-Nimru a Bét-Háran, opevnené mestá a ohrady pre ovce. 37 Rúbenovci znova postavili Chešbón, Eleále, Kirjatajim, 38 Nebó a Baál-Meón, ich mená boli zmenené, a Sibmu. Mestám, ktoré postavili, dali totiž nové mená. 39 Synovia Makíra, syna Menaššeho, tiahli do Gileádu, podmanili si ho a vyhnali Amorejčanov, ktorí tam bývali. 40 Mojžiš pridelil Gileád Menaššeho synovi Makírovi a ten sa tam usadil. 41 Aj Jaír, syn Menaššeho, vytiahol do boja, obsadil ich stanové dediny a nazval ich Jaírove dediny. 42 Aj Nóbach vytiahol, obsadil Kenát a jeho dediny a pomenoval ich podľa svojho mena Nóbach.

Skutky 20, 17 Pavol poslal z Milétu odkaz do Efezu a pozval k sebe starších cirkvi.18 Keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, že od prvého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami. 19 Slúžil som Pánovi so všetkou pokorou v slzách a pokušeniach, čo na mňa doľahli pre úklady Židov. 20 Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch, 21 vydával som svedectvo Židom aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a uverili v nášho Pána Ježiša. 22 A teraz, hľa, Duch ma núti ísť do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23 Viem len to, čo mi Duch Svätý v každom meste ohlasuje, že ma čaká väzenie a súženie. 24 Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: hlásať evanjelium o Božej milosti. 25 Nuž a teraz viem, že nikto z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo, už neuvidí moju tvár. 26 Preto vám v dnešný deň vyhlasujem, že som čistý od krvi všetkých, 27 lebo som vám ohlasoval celú Božiu vôľu, nič som nezamlčal. 28 Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi. 29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu. 31 Preto bedlite a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. 32 Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má silu budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným. 33 Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev. 34 Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou. 35 Vo všetkom som vám bol príkladom: že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať. 36 Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil. 37 Všetci sa pustili do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 Najväčšmi však žalostili preto, lebo im povedal, že už nikdy neuvidia jeho tvár. A odprevadili ho až na loď.