Kazateľ 2, 1 Pomyslel som si: Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci! Veď aj to je márnosť. 2 O smiechu som povedal: Pochabosť; o radosti: Čo tá dokáže? 3 Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života. 4 Zveľadil som svoje diela: postavil som si domy, vysadil som si vinice, 5 urobil som si záhrady a parky, vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy, 6 urobil som si jazerá, aby zavlažovali les rastúcich stromov. 7 Zadovážil som si otrokov a otrokyne, mal som aj domácich sluhov, vlastnil som veľa dobytka a oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Nahromadil som si aj striebro a zlato, poklady cudzích kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov, speváčky i rozkoš ľudských synov — množstvo žien. 9 Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múdrosť stála pri mne. 10 Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel, nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy. 11 No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom.

Skutky 23, 12 Keď sa rozodnilo, Židia sa zišli a kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú. 13 Účastníkov tohto sprisahania bolo vyše štyridsať. 14 Prišli k veľkňazom a starším a povedali: Zaviazali sme sa prísahou a kliatbou, že nič nevezmeme do úst, kým Pavla nezabijeme. 15 Vy teraz spolu s veľradou požiadajte veliteľa, aby ho priviedol k vám, pod zámienkou, že chcete dôkladne vyšetriť jeho prípad. No my sme pripravení zabiť ho skôr, ako sa priblíži. 16 Syn Pavlovej sestry sa však dopočul o týchto úkladoch, preto sa vybral a zašiel do pevnosti, aby to oznámil Pavlovi. 17 Nato Pavol privolal jedného stotníka a povedal: Odveď tohto chlapca k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť. 18 Stotník ho teda vzal, priviedol ho k veliteľovi a povedal: Zavolal si ma väzeň Pavol a poprosil ma, aby som tohto mládenca zaviedol k tebe, lebo ti má niečo povedať. 19 Veliteľ vzal chlapca za ruku, utiahol sa s ním bokom a spýtal sa ho: Čože mi to máš oznámiť? 20 A chlapec povedal: Židia sa dohodli, že ťa poprosia, aby si zajtra priviedol Pavla pred veľradu, ktorá bude predstierať, že chce jeho prípad dôkladne prešetriť. 21 No ty sa im nedaj presvedčiť, lebo striehne na neho viac ako štyridsať chlapov spomedzi tých, čo sa zaprisahali, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas. 22 Veliteľ teda mladíka prepustil a prikázal mu: Nikomu neprezraď, že si mi to oznámil.