Kazateľ 2, 12 Obzeral som sa, aby som videl múdrosť, bláznovstvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo robili dávno iní. 13 Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou, akú výhodu má svetlo pred tmou: 14 múdry má svoje oči na hlave, ale hlupák chodí v tme. Viem však aj to, že ich stihne rovnaký údel. 15 Potom som si pomyslel: Ak aj mňa stretne údel hlupáka, načo som sa potom stal nadmieru múdrym? Pomyslel som si, že aj to je márnosť, 16 lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka. V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne. Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?! 17 Znenávidel som život, lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom, veď všetko je márnosť a honba za vetrom.18 Znenávidel som všetku svoju námahu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú zanechám človeku, čo príde po mne. 19 Kto vie, či bude múdry alebo hlúpy? Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhal a v čom som bol múdry pod slnkom — aj to je márnosť. 20 Odvrátil som sa, aby som pochyboval o celej svojej námahe, ktorou som sa namáhal pod slnkom. 21 Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne, ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal — aj to je márnosť a veľké zlo. 22 Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod slnkom, 23 keď každý jeho deň je boľavou ranou a mrzutosť je jeho zamestnaním, ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie? Aj toto je márnosť. 24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. 25 Veď kto môže jesť a užívať bez neho? 26 Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.
Skutky 23, 23 Potom si zavolal dvoch stotníkov a povedal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov, aby sa vydali na cestu do Cézarey. 24 Dostali príkaz pripraviť aj mulice, aby na ne posadili Pavla a tak ho bezpečne dopravili k miestodržiteľovi Félixovi. 25 Napísal aj list tohto znenia: 26 Klaudius Lyziáš pozdravuje vznešeného miestodržiteľa Félixa. 27 Tohto muža chytili Židia a chystali sa ho zabiť. Keď som sa dozvedel, že je rímsky občan, zasiahol som s vojskom a vyslobodil ho. 28 Keďže som chcel zistiť, z čoho ho vlastne obviňujú, zaviedol som ho pred ich veľradu. 29 Tam som zistil, že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona, ale nenašiel som nijaké obvinenie, za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá. 30 Keď som dostal hlásenie, že proti tomuto mužovi stroja úklady, ihneď som ho poslal k tebe a prikázal som žalobcom, aby ti povedali, čo majú proti nemu. 31 Vojaci teda podľa rozkazu vzali Pavla a v noci ho zaviedli do Antipatridy. 32 Na druhý deň sa vrátili do pevnosti a jazdcov nechali ísť s ním ďalej. 33 Keď prišli do Cézarey, odovzdali miestodržiteľovi list a predstavili mu Pavla. 34 Miestodržiteľ si list prečítal a spýtal sa, z ktorej provincie pochádza. Keď sa dozvedel, že z Cilície, 35 povedal: Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia. Potom rozkázal strážiť ho v Herodesovom paláci.
