Jeremiáš 15, 1 Hospodin mi povedal: Aj keby stál predo mnou Mojžiš a Samuel, tomuto ľudu nebudem naklonený. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu. 2 Ak sa ťa spýtajú: Kam pôjdeme? Odpovieš im: Takto hovorí Hospodin: Kto si zaslúži smrť, na smrť, kto si zaslúži meč, pod meč, kto si zaslúži hladomor, na smrť hladom, kto si zaslúži zajatie, do zajatia. 3 Štyri veci privediem proti vám — znie výrok Hospodina: meč, aby zabíjal, psy, aby trhali, nebeské vtáky a zver zeme, aby žrali a ničili. 4 Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Chizkiju, popáchal v Jeruzaleme. 5 Kto sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? Kto ťa bude ľutovať? Kto sa k tebe vráti opýtať sa: Ako sa máš? 6 Ty si ma odvrhol — znie výrok Hospodina — obrátil si mi chrbát. Preto vystriem ruku proti tebe, zničím ťa, lebo ma zunovalo zľutúvať sa. 7 Budem ich previevať vejačkou v bránach krajiny. Pozbavím ich detí, znivočím svoj ľud, nevrátili sa zo svojich ciest. 8 Ich vdov bude viac ako piesku pri mori, proti matkám mladíkov privediem ničiteľa na poludnie, náhle na nich uvalím hrôzu a zdesenie. 9 Uvädne sedemnásobná rodička, vydýchne dušu, ešte počas dňa zájde jej slnko, zahanbená bude a potupená. Čo z nich zvýši, to vydám meču pred ich nepriateľmi — znie výrok Hospodina. 10 Beda mi, matka moja, že si ma porodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani pôžičku neprijímal, všetci ma však preklínajú. 11 Naozaj, Hospodin, či som ti dobre neslúžil? Či som ťa úpenlivo neprosil v čase nešťastia a úzkosti i za nepriateľa? 12 Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz? 13 Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy na celom tvojom území. 14 Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo môj hnev sa rozpálil a blčí proti vám. 15 Ty to vieš, Hospodin, pamätaj na mňa a navštív ma, pomsti sa za mňa na mojich nepriateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam potupu. 16 Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Hospodin, Bože zástupov. 17 Nevysedávam v kruhu rozjarených, aby som plesal. Pred tvojou rukou sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom. 18 Prečo má byť moja bolesť trvalá, moja rana nevyliečiteľná a nechce sa zahojiť? Či chceš byť pre mňa klamným potokom, ktorého voda je nespoľahlivá? 19 Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa obrátiš ku mne, navrátim ťa k sebe, budeš stáť predo mnou, ak budeš oddeľovať vzácne od bezcenného, budeš akoby mojimi ústami. Oni nech sa obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim! 20 Urobím ťa pre tento ľud pevnou bronzovou hradbou. Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a oslobodil — znie výrok Hospodina. 21 Vyslobodím ťa z ruky zločincov a vykúpim ťa z ruky ukrutníkov.

Galatským 5, 16 Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela. 17 Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. 18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. 19 A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú mať účasť na Božom kráľovstve. 22 No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. 24 Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! 26 Nehľadajme prázdnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému!