Jeremiáš 17, 1 Hriech Judska je napísaný železným rydlom a diamantovým hrotom, je vyrytý do tabule ich srdca a na rohy ich oltárov, 2 lebo ich synovia zachovávajú svoje modlárske oltáre a svoje ašéry pri zelených stromoch na vysokých pahorkoch. 3 Vrch môj, na šírom poli, tvoj majetok, všetky tvoje poklady vydám za korisť ako odplatu za hriech páchaný na celom tvojom území. 4 Budeš sa musieť vzdať svojho dedičstva, ktoré som ti dal. Urobím ťa otrokom tvojho nepriateľa v krajine, ktorú nepoznáš. Rozdúchali ste totiž oheň môjho hnevu, ktorý bude večne horieť. 5 Toto hovorí Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dôveruje človekovi a spolieha sa na telo, jeho srdce sa však odvracia od Hospodina. 6 Bude ako borievka na púšti, neuzrie prichádzať dobro, bude prebývať na rozpálených miestach púšte, v krajine soľnej a neobývanej. 7 Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Hospodinovi a ktorého nádejou je Hospodin. 8 Bude ako strom zasadený pri vode, svoje korene zapustí pri potoku, nebude sa báť, že príde horúčava, jeho lístie zostane zelené. V suchom roku bude bez obáv a neprestane rodiť ovocie. 9 Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná? 10 Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam obličky, aby som každého odmenil podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov. 11 Podobný jarabici, ktorá sedí na vajciach, ale mladé nevyvedie, je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo; v polovici svojich dní ho musí opustiť a nakoniec sa zblázni. 12 Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne. 13 Hospodin, ty si nádej Izraela. Všetci, čo ťa opúšťajú, budú zahanbení. Tí, čo sa vzďaľujú od teba, budú zapísaní do zeme, lebo opustili prameň živej vody — Hospodina. 14 Uzdrav ma, Hospodin, a budem uzdravený, zachráň ma a budem zachránený, lebo ty si moja chvála. 15 Pozri, títo mi hovoria: Kde je slovo Hospodina? Nech sa splní! 16 Nenaliehal som na teba so zlým úmyslom a po nešťastnom dni som netúžil. Ty vieš, čo vychádza z mojich úst, je to zjavné pred tebou. 17 Nebuď pre mňa postrachom, ty si mojím útočiskom v deň nešťastia. 18 Nech sa hanbia tí, čo ma prenasledujú, len nech sa ja nehanbím. Nech sa trasú oni, len nech sa ja netrasiem. Priveď na nich deň nešťastia, znič ich dvojnásobným úderom. 19 Toto mi povedal Hospodin: Choď a postav sa do brány synov ľudu, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, a do všetkých brán Jeruzalema, 20 a povedz im: Počujte slovo Hospodina, judskí králi a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate touto bránou. 21 Toto hovorí Hospodin: Dávajte na seba pozor: V deň sobotného odpočinku nenoste náklad a neprinášajte ho do brán Jeruzalema. 22 V deň sobotného odpočinku nevynášajte bremeno ani zo svojich domov a nekonajte nijakú prácu, ale zasväťte deň sobotného odpočinku, ako som prikázal vašim otcom. 23 Oni však ani nepočúvali, ani nezbystrili sluch, ale tvrdohlavo sa vzopreli, ani neposlúchli a ani neprijali výstrahu. 24 Ak ma budete počúvať — znie výrok Hospodina — a v deň sobotného odpočinku nebudete vynášať bremená cez brány tohto mesta, deň sobotného odpočinku aj zasvätíte a nebudete v ňom konať nijakú prácu, 25 potom budú prechádzať bránami tohto mesta kniežatá a králi, ktorí budú sedieť na Dávidovom tróne, povezú sa na vozoch a koňoch, králi i kniežatá, muži Judska, obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude vždy obývané. 26 Z judských miest, z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z Nížiny, z Pohoria, ako aj z Negevu budú prichádzať ľudia a budú prinášať spaľovanú obetu, obetu s hostinou, pokrmovú obetu, kadidlo a ďakovnú obetu tiež prinesú do Hospodinovho domu. 27 Ak neposlúchnete môj príkaz o zasvätení dňa sobotného odpočinku, ale budete nosiť bremená a s nimi vchádzať do brán Jeruzalema, potom zošlem na jeho brány oheň, ktorý nezhasne, a spáli jeruzalemské paláce.
2. Korintským 1, 1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej cirkvi Božej v Korinte a všetkým svätým v celom Achájsku: 2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 3 Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, 4 ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil. 5 Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás Kristove utrpenia, tak sa nám skrze Krista v hojnej miere dostáva aj útechy. 6 A tak, ak sme sužovaní, je to na vašu útechu a spásu; ak sme potešovaní, aj to je na vašu útechu, ktorá sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. 7 A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, pretože vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak ju budete mať i na úteche. 8 Nechceme bratia, aby ste nevedeli o súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad naše sily, až sme dokonca stratili nádej, že to prežijeme. 9 Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti, to preto, aby sme nedôverovali samým sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. 10 On nás vyslobodil a ešte vyslobodí z takého veľkého nebezpečenstva smrti; v neho dúfame, že nás vždy znovu vyslobodí, 11 ak nám budete pomáhať aj vy modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorej sa nám dostáva na príhovor mnohých, vzdávali mnohí za nás vďaku. 12 Toto je naša chvála: naše svedomie nám dosvedčuje, že sme na svete a zvlášť medzi vami žili v úprimnosti a čistote, ktoré sú od Boha, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. 13 Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo už poznáte. Dúfam však, že nás až do konca budete poznávať, 14 ako ste už sčasti pochopili, že sme vašou chválou, ako aj vy našou, v deň nášho Pána Ježiša. 15 V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám, aby ste mali druhý raz prejav mojej priazne, 16 a cez vás prejsť do Macedónska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám, aby ste ma sprevádzali do Judska. 17 Bola to azda ľahkomyseľnosť, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“? 18 Ako je však Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“! 19 Totiž Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme vám hlásali my — ja, Silván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“ , ale v ňom sa uskutočnilo „áno“. 20 Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“ ; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“ , Bohu na slávu skrze nás. 21 Ten však, ktorý nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a pomazal nás, je Boh. 22 On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok. 23 Volám však Boha za svedka svojej duše, že len z ohľadu na vás som doteraz neprišiel do Korintu. 24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme pomáhať vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.
